MWAHA WOOHUSERYA 25
NCIPO 96 Liivuru a Muluku—Muhakhu
Mahusiheryo Yaawo Nnahuseryaahu ni Yooloherya ya Yakopo Ahalaka Vakhaani Okhwa—Nikupa 2
‘Aavahaka mmoha ni mmoha a anamwane awe mareeliho oophwanelela.’—MAP. 49:28, PMM.
IPONTU SA VASULU
Mahusiheryo oochuneya a yooloherya ya Yakopo ahalaka vakhaani okhwa wa anamwane awe athanu nararu.
1. Tiheeni nnahaalaahu woona mmwaha yoola?
ANAMWANE a Yakopo yaahithukumana moorukurerya mwawe nave yaanawiriyana moopwacha yeeyo tiithi aya achuneiye oloca. Ntoko nthokoronryaahu mmwaha ovirale yeeyo Yakopo aalonceiye wa Rupeni, Simeyoni, Levi ni Yuta, yaahaatikhiniha anamwane awe. Mwawiihiiha, akhweya awo yaaniikoha tiheeni Yakopo aahaaleiye oloca wa anamwane awe athanu nararu yaahanle. Nnahaala woona mahusiheryo taani nnahaalaahu ohuserya orweela wa yeeyo aalonceiye wa Sepuloni, Isakari, Tani, Kaati, Aseri, Nafitali, Yosefe ni Penxami.a
SEPULONI
2. Tiheeni Yakopo aalonceiye wa Sepuloni, nave masu yaala yaakhwanenle hai? (Mapacereryo 49:13) (Moone tho ekaaxa.)
2 Mwaalakhanye Mapacereryo 49:13. Yakopo aahiloca wi nihimo na Sepuloni naahaala okhalaka oxerexere wa ephareya onakhumawo echeku ya murupi ya Elapo ya Nlakano. Opwaha iyaakha 200 ohoolo waya, a Sepuloni yaahaakhela yoohiyeryiwa aya ya elapo. Yaakhala variyari va ephareya yo Kalileya ni ephareya Metiteraaneyo. Mose aahiloca: “Sepuloni, hakalala, mmikwahani mwaa.” (Malam. 33:18, PMM) Eyo yaahaala okhala yookhweya wa nihimo na Sepuloni ompaka nakoso ni achu a ilapo ikina, woona wi awo yaakhala variyari va iphareya piili. Moohipwacha mwaha ene, muyareriwo wa Sepuloni waahikhalano mathowa a okhala oohakalala.
3. Tiheeni enahaala onikhaviherya okhala oohakalala ni yeeyo nryaahuno?
3 Tiheeni nnahuseryaahu? Nookhalano mathowa a okhala oohakalala moohipwacha weiwo nnakhalaahuwo naari mikhalelo sahu. Wi ntitelele okhala oohakalala, nnaphwanela waakhwaneliwaka ni yeeyo nryaahuno. (Sal. 16:6; 24:5) Ikwaha ikina, ti wookhweya okhala oothanana wakhala wi ninnatikitheryeyaxa mu ichu seiho inanisivela. Mwawiihiiha, mweererye woona makupa oochuneya a okumi anyu.—Aka. 6:4.
ISAKARI
4. Tiheeni Yakopo aalonceiye wa Isakari, nave masu yaala yaakhwanenle hai? (Mapacereryo 49:14, 15) (Moone tho ekaaxa.)
4 Mwaalakhanye Mapacereryo 49:14, 15. Yakopo aahimuthamalela Isakari wa nthowa na okhala namalapa oowetha, amulikanyihaka ni makhuva oolipa a puuru, enama yeeyo enawerya oteexa maphuta oohokola. Yakopo tho aahiloca wi Isakari aahaala okhalano elapo yaphaama. Mwawiiwanana ni masu a Yakopo, nihimo na Isakari naahaakhela elapo yaphaama ni yooriiryela vamoha ni Muhice Yortano. (Yos. 19:22) Moohikhwa minikwa, awo yaanalapa moowetha wi elime imaca saya, nyenya tho yaanalapa moowetha ntakhara mphurelo wa akina. (1 Mam. 4:7, 17) Ntoko yootakiherya, nihimo na Isakari naari nooreheryeya wi nipake makupa aya mu owana ekhoco ya maloko, ntoko yaaryaaya mu elukuluku ya muthoriha Paraki ni mulipa a miririmu Tepora.—Amut. 5:15
5. Ntakhara heeni nnaphwanelaahu wiilipixerya wi nikhale anamalapa oowetha?
5 Tiheeni nnahuseryaahu? Yehova onnavaha esisapo muteko ahu wakuru yoowo nnapakaahu mmuteko awe, hiiha ntoko aavanheiye esisapo muteko wakuru wa nihimo na Isakari. (Ekl. 2:24) Ntoko yootakiherya, anna annalapa moowetha wi ekhapelele muloko. (1 Tim. 3:1) Anna yaala hanawaniha ekhoco yawooneya, nyenya enniilipixerya wi yaakhapelele achu a Muluku wa sawoopiha soomunepani. (1 Ako. 5:1, 5; Yuta 17-23) Awo tho enniilipixerya orehererya ni operekha miyaha soolipiha seiho sinahaala olipiha muloko.—1 Tim. 5:17.
TANI
6. Murici taani nihimo na Tani yaakhenlaaya? (Mapacereryo 49:17, 18) (Moone tho ekaaxa.)
6 Mwaalakhanye Mapacereryo 49:17, 18. Yakopo aahimulikanyiha Tani ntoko enowa yeeyo enaaluma axinama atokweene, ntoko Kavalo onaphariheliwa okhoconi. Tani aari awoopiha wa amwiicani a Isarayeli. Variyari va mukwaha aya ntakhara Elapo ya Nlakano, nihimo na Tani naahikhapelela nloko moorweela wa ‘owaakiha oculi.’ (Nam. 10:25, PMM) Naamwi nloko noothene nahaawerya woona soothene seiho nihimo na Tani naapakaaya muculi mwaya, murici aya waari woochuneya.
7. Nnaphwanela woonaka hai vooloca sa murici vyakala yoowo nnaakhelaahu mmuteko wa Yehova?
7 Tiheeni nnahuseryaahu? Apwanne mohintoko olapa muteko nave enakhala ntoko wi akina hesuwenle wi nyuwaano moolapa? Akhweya nyuwaano mohintoko okhaviherya weeliha Empa ya Omwene, wiivaha wi mulape va muthukumano wa ekulucu naari wa muceche, naari okhapelela mirici mikina. Yaari hiihaa, moheerano phaama okhaviherya mmukhalelo ene yoola! Ilukuluku soothene muupuweleke wi Yehova onnasuwela nave onnavaha esisapo soothene seiho munapakaanyu ntakhara yoowo. Owo onnahakalala xaxaxa vaavaa munamurumeelaanyu, ohiya nthowa na ochuna othamaleliwa ni akina, nyenya nthowa na wooniherya osivela wanyu otokweene wa yoowo.—Mat. 6:1-4.
KAATI
8. Ntakhara heeni waaryaaya wookhweya wa amwiicani ohiphela nihimo na Kaati? (Mapacereryo 49:19) (Moone tho ekaaxa.)
8 Mwaalakhanye Mapacereryo 49:19. Yakopo aahiloherya wi nikhuuru na ampava naahaala omuhiphela Kaati. Variyari va iyaakha masana meeli ohoolo waya, nihimo na Kaati naahaakhela elapo onakhuma nsuwa wa Muhice Yortano—elapo yeeyo enapaka munlaano ni maloko aamwiicani. Hiihaa, amwiicani a maloko yaala yaanwerya waahiphela mookhweya. Nyenya nihimo na Kaati naachuna okhalaka mu elapo yeele woona wi waahikhalawo mpuro muncipale weiwo axinama aya yaahaalaaya olyaakawo. (Nam. 32:1, 5) Mwawooneya, a Kaati yaari achu oolipa murima. Ohiya yeeyoru, awo yaanaroromela wi Yehova aahaala waakhaviherya ovootha nikhuuru na ampava ni waakiha elapo yeeyo Muluku aavanheiye. Mu iyaakha ikina awo yaanaarumiha anakhoco aya akuru wi ekhaviherye mahimo makina okuxa makupa makina a Elapo ya Nlakano onaneelawo nsuwa wa Muhice Yortano. (Nam. 32:16-19) Awo yaanaroromela wi Yehova aahaala waakhapelela asaaraya ni anamwane aya vaavaa alopwana yaakhalaaya ocai. Yehova aahaareeliha wa nthowa na olipa waya murima ni wiiveleela waya wi ehooxeye ntakhara akina.—Yos. 22:1-4.
9. Ti mwawiihai omuroromela Yehova onahaalaaya ovolowela soothanla sahu sa mookumini?
9 Tiheeni nnahuseryaahu? Wi nimurumeele Yehova variyari va makacamiho, nnaphwanela otitelela omuroromela yoowo. (Sal. 37:3) Ancipale olelo annooniherya ororomela waya wa Yehova moorweela wa wiilipixerya wi ekhaviherye miteko sa oteka, wi erumeele weiwo oriwo othowa otokweene, naari wi ekhapelele mirici mikina. Enneerano yeeyo woona wi ennaroromela wi Yehova onahaala waakhapelela yaawo.—Sal. 23:1.
ASERI
10. Tiheeni Aseri yahiwenryaaya opaka? (Mapacereryo 49:20) (Moone tho ekaaxa.)
10 Mwaalakhanye Mapacereryo 49:20. Yakopo aahiloca wi nihimo na Aseri naahaala okhala nooreela, nave ti yeeyo ene yeeren’ye. Nihimo na Aseri naahaakhela elapo yooriiryelaxa. (Malam. 33:24) Ilapo saya saakhala waacamela mu ephareya Metiteraaneyo nave yaanaphitaanyerya alipa ooreela o Sitoni. Nyenya, nihimo na Aseri hinaawenrye owiikara Akanani mu elapo saya. (Amut. 1:31, 32) Ovolowela wa Akanani vamoha ni muhakhu wa Aseri saanwerya weeriha wi nihimo niyeleele mvai mmalapelo aweela. Ntoko yootakiherya, vaavaa mulipa oothoriha Paraki aavenkeiye nikhaviheryo wa Aisarayeli wi ewane ni anakhoco a Akanani, nihimo na Aseri hinaawivanhe wi nikhaviherye. Ntoko yookhumelela, nihimo hinaawonne ichu sootikhiniha seiho Yehova aapankeiye wi aakhaviherye Aisarayeli ovootha o “muhice Mekito.” (Amut. 5:19-21, PMM) Nihimo na Aseri naahuuliheya muru vaavaa naamwiiwalaaya Paraki ni Tepora yiipaka: “Asheeri yaari mushereshere wa ephareya, ehanle mmawannyeya.”—Amut. 5:17, PMM.
11. Ntakhara heeni nnaphwanelaahu okhalano moonelo woophimelela vooloca sa ichu soomwiilini?
11 Tiheeni nnahuseryaahu? Nnachuna opaka owetha wahu ntakhara Yehova. Wi neereno yeeyo, nnaphwanela okhooca moonelo wa elapo vooloca sa ichu soomwiilini. (Mas. 18:11) Hiyaano ninniilipixerya wi nikhaleno moonelo woophimelela vooloca sa ikhorowa. (Ekl. 7:12; Ahe. 13:5) Hanneemererya wi waavya ichu soomwiilini soohichuneya ikukuce mvai mmuteko ahu wa Muluku. Ohiya yeeyoru, ninnapaka soothene nnaweryaahu ntakhara Yehova, nsuwelaka wi natitelela okhala oororomeleya, Yehova onahaala onireeliha ni ekumi yootikhiniha omwaahiyu.—Sal. 4:8.
NAFITALI
12. Ti mwawiihai mareeliho a Nafitali yoonen’yaaya okhala eeparipari? (Mapacereryo 49:21) (Moone tho ekaaxa.)
12 Mwaalakhanye Mapacereryo 49:21, PMM. ‘Masu ooreerasha’ yaawo Yakopo olonceiye ananwerya olociwaxa mmukhalelo ntoko Yesu aalonceiye variyari va muteko awe woolaleerya. Yesu aahimaliha elukuluku yincipale akhalaka epooma yo Kafarnawu, yeeyo yaakhala mmukuma wa nihimo na Nafitali, ti nthowa nene Kafarnawu iichaniweiye “epooma aakhaleiyewo.” (Mat. 4:13; 9:1; Yoh. 7:46) Nave Yesaya aahiloherya wi Yesu aahaala okhala ntoko “omwaleela otokotoko” wa achu a Sepuloni ni Nafitali. (Yes. 9:1, 2, PMM) Yesu aari “ekamaama yeeparipari yeeyo enavaha omwaleela wa achu a mukhalelo woothene” moorweela wa ohusiha wawe.—Yoh. 1:9.
13. Ti mwawiihai nnaphwanelaahu ororomela wi masu ahu ennamuhakalaliha Yehova?
13 Tiheeni nnahuseryaahu? Yehova onnavareryela masu ahu ni mukhalelo nnalocaahu. Ti mwawiihai nneeraahu nloce ‘masu aphaama’ enahaala omuhakalaliha Yehova? Nnaphwanela olocaka echu yeeparipari. (Sal. 15:1, 2) Mwawiihiiha, ninnaloca ichu seiho inaalipiha akina, ntoko yootakiherya, hiyaano ninnaathamalela vaavaa awo anapakaaya echu yaphaama, nyenya tho ninneererya ohiloca vooloca sa soohesa sa achu akina naari waakhupanya. (Aef. 4:29) Nnanwerya weererya okhalano mapaceryiho aphaama a ovaanela ni achu nave voocharela waaleela echu vooloca sa michaka saphaama.
YOSEFE
14. Ti mwawiihai yooloherya vooloca sa Yosefe yaakhwanenlaaya? (Mapacereryo 49:22, 26) (Moone tho ekaaxa.)
14 Mwaalakhanye Mapacereryo 49:22, 26, PMM. Yakopo aaniirumiha vancipale ni mwaana awe Yosefe—owo ‘aathanliwe mwa asinneeni.’ Yakopo aahimwiichana “ntoko mwiri wawiima.” Mwaneene Yakopo aari mwiri, nave Yosefe aari murai. Yosefe aari mwaana oopacerya a mwaara oosiveliwa a Yakopo, Rakeli. Yakopo aahiloca wi Yosefe aahaala waakhela yoohiyeryiwa ya mwaana oopacerya ohiya Rupeni, yoowo aari mwaana oopacerya a Leiya. (Map. 48:5, 6; 1 Math. 5:1, 2) Makupa yaala a yooloherya yaahaakhwanela vaavaa anamwane eeli a Yosefe, Efraimu ni Manase yaakhanlaaya mahimo meeli nave mahimo oomeeli yaahaakhela elapo aya.—Map. 49:25; Yos. 14:4.
15. Yosefe aavilenle hai ohookololowa?
15 Yakopo aahiloca tho sa amwiicani yaawo ‘yaamuhiphela moowali [Yosefe] emwiikaraka ni mavaka aya.’ (Map. 49:23, PMM) Ela enaloca sa anna awe yaawo yaarino nrima wa Yosefe, yaamukhalinhe mwa nrima nave yaamweerinhe ohooxeya mu ichu sincipale soonanara. Mwawiihiiha, Yosefe haanyeenyen’ye ni asinnawe naari mano ni Yehova. Ntoko Yakopo aalonceiye: “[Yosefe] onnalipiha nivaka nawe, aakuviha miyoono sawe.” (Map. 49:24, PMM) Yosefe aahimuroromela Yehova variyari va saweeha sawe, nave ohiya pahiru waakhurumuwela asinnawe, owo aahaakhaliha mooreera murima. (Map. 47:11, 12) Yosefe aaheemererya wi saweeha seiho aahoolenleiye simweerihe okhala muchu aphaama. (Sal. 105:17-19) Ntoko yookhumelela, Yehova aahimpharihela wi apake ichu sincipale sootikhiniha.
16. Vaavaa nnakumanaahu ni saweeha, ti mwawiihai yootakiherya ya Yosefe enahaalaaya onikhaviherya?
16 Tiheeni nnahuseryaahu? Nihirwe neemererye wi saweeha sinirakameelihe ni Yehova naari ni annihu mu malapelo ahu. Muupuwele wi Yehova onanwerya weemererya wi saweeha sa nroromelo sipake makupa a ovyakihiwa wahu. (Ahe. 12:7, enoota.) Ovyakiha yoola, onanwerya onikhaviherya wunnuwiha ni orehererya mikhalelo Seekristu, ntoko ikharari ni okhurumuwela. (Ahe. 12:11) Yehova onahaala onireeliha wa nthowa na ovilela wahu, hiiha ntoko eenreiye ni Yosefe.
PENXAMI
17. Yooloherya vooloca sa Penxami yaakhwanenle hai? (Map. 49:27) (Moone tho ekaaxa.)
17 Mwaalakhanye Mapacereryo 49:27. Yakopo aahiloca wi nihimo na Penxami naahaala okhalano mavyakelo matokweene a owana ekhoco ntoko mwiici wooluwa. (Amut. 20:15, 16; 1 Math. 12:2) Mwene oopacerya o Isarayeli Sawuli aari a nihimo na Penxami. Owo aari nakhoco oowerya waapwaha Afilisti. (1 Sam. 9:15-17, 21) Ivinrevo iyaakha sincipale, mwaara a mwene Ester ni Mortekayi, yaawo yaari a nihimo na Penxami yaahaavuluxa Aisarayeli wuukhwani.—Est. 2:5-7; 8:3; 10:3.
18. Ti mwawiihai nnahaalaahu ochariha ororomeleya wa nihimo na Penxami mmarehereryo a Yehova?
18 Tiheeni nnahuseryaahu? Moohikhwa minikwa, oothene a nihimo na Penxami yaahikhala oohakalalaxa vaavaa Sawuli yoowo aari a nihimo naya aakhanleiye mwene. Mwawiihiiha, vaavaa Yehova aaraceelinheiye omwene mu nihimo na Yuta akerihaka wa Tavite, nihimo na Penxami naahikhaviherya matorokelo yaala. (2 Sam. 3:17-19) Ivinrevo iyaakha sincipale, vaavaa mahimo khumi yaamwarenlaaya nihimo na Yuta, nihimo na Penxami naahikhala noororomeleya wa Yuta ni wa mwene a emusi ya Tavite. (1 Mam. 11:31, 32; 12:19, 21) Hiyaano tho nnaphwanela waakhaviheryaka moororomeleya yaale Yehova onaathanleiye wi yaahooleleke achu awe olelo.—1 Ate. 5:12.
19. Ti mwawiihai nneeraahu niphurevo orweela wa yooloherya ya Yakopo ahalaka vakhaani okhwa?
19 Masu ookuchula a Yakopo ahalaka vakhaani okhwa ananwerya onikhaviherya. Yeeyo nihusenryaahu vooloca sa masu ookuchula a Yakopo ni mukhalelo yaakhwanenlaaya, ennaneeriha okhala oolekecheya wi sooloherya ikina sa Masu a Yehova mweeparipari sinahaala waakhwanela. Nave othokororya mukhalelo anamwane a Yakopo yaareelihiwaaya ennanikhaviherya wiiwexexa phaama mukhalelo nnahaalaahu omuhakalaliha Yehova.
NCIPO 128 Mvilele Ophiyerya Omakuchuwelo
a Vaavaa Yakopo aareelinheiye anamwane awe oopacerya axexe, owo aahaareeliha acharihaka mukhalelo aya wa oyariwa. Nyenya, vaavaa aareelinheiye anamwane awe akina athanu nararu, haawaareelinhe acharihaka mukhalelo aya wa oyariwa.