Okuti Ankho Utyii-ale?
Kohale ovanthu ankho vavalula ñgeni omanima nonohanyi?
OVA Hebeleu etyi ankho veli mo Kanaa, tyina vati pokulima, pahe vati tuanyingila menima ekuavo. Otyo ankho opokati kohanyi ya Setembro na Outubro.
Enima ankho tyiti ava velivalula okutalela kohanyi, iya vamwe ankho vatalela vala kekumbi. Enima lionohanyi 12 (onohanyi mbumwe ankho mbutyinda ononthiki 29 mbumwe 30) olio ankho lipwa liwa, ha ngo liokuvalulwa okutalela kekumbi. Otyo ankho vetyilinga ñgaa, pamwe ankho vayawisako ononthiki kenima, pamwe avayawiksako ohanyi tyina nkhele vehenenyingile menima ekuavo. Ngotyo, muene ankho tyivelulika pokuvalula ononthiki mbenima, nomuvo wokuteya, no wokulima.
Mahi pononthiki mba Moisesi, Huku wapopilile ovafendi vae okuti pokuvalula enima mavahimbaikila mohanyi ya Abib, ei tuti o Nisan, pokati kohanyi ya Março nohanyi ya Abril. (Êx. 12:2; 13:4) Mohanyi yatyo oyo, ankho mulingwa otyipito otyo oku ovanthu tupu vateya o sevata. — Êx. 23:15, 16.
Omunongo umwe kokwatanga utiwa o Emil Schürer wetyipopia momukanda wae utiwa: “Muene omu ankho tyivalulilwa, tyilinge opala otyipito tyikayale umwe nawa pomuvo watyo tyilinge opala tyiliponye, ankho katyipwiyale. Otyipito tyo Pasikwa ankho tyilingwa mohanyi ya Nisaa (monthiki 14), tyilingwa umwe tyina pahe ohanyi yaoya, mahi apeho tyilingwa vala tyina otyinthiki tyityinda onoola mbulifwe no mbotyitenya . . . Mahi, ankho tyina enima pahe lipwa vetyimona okuti ononthiki mbo Pasikwa mambuya-po liwa. Ankho kamambuhonyenena umwe nawa nonthiki yotyinthiki tyina onoola mbulifwe no mbotyitenya, opo vayawisako vali ohanyi ike, kwoyo ngako kulandula ohanyi ya Nisaa.”
Onombangi mba Siovaa navo otyo valinga pokutala onthiki Yondalelo ya Tatekulu. Tyilingwa pombila, monthiki 14 ya Nisaa, omu mutyivalulila ova Hebeleu. Omawaneno mouye auho pahe aapopilwa onthiki yatyo mahi tyina nkhele kuakamba-le unene.a
Mahi pahe ova Hebeleu ankho vetyimona ñgeni okuti ohanyi maiviale monthiki yongandi, aikapwa monthiki yongandi? Hono katyipwiyale, okutala vala po kalendaliu kwapwa. Mahi kohale ankho tyalema
Pononthiki mba Noe, onohanyi ankho vati mbuna ononthiki 30. (Gên. 7:11, 24; 8:3, 4) Mahi pahe konyima oku, mokuvalula kwova Hebeleu ankho onohanyi kambukala vala nononthiki 30. Ova Hebeleu ankho vavalula umwe ohanyi yatyo etindi nga yaviala. Vakala ononthiki 29 pamwe 30, tyina ohanyi yaviala, avati pahe tuanyingila mohanyi onkhuavo.
Kumbi limwe, tyatile o Daviti o Sonataa, vapopile ohanyi okuviala, vatile: “Muhuka ohanyi maiviale.” (1 Sam. 20:5, 18) Otyo tyilekesa okuti pomuvo opo, mwene ankho ovanthu vetyii-ale okuti ohanyi maiviale monthiki yongandi. Mahi ova Isilayeli ankho vetyimona ñgeni okuti ohanyi maiviale monthiki yongandi? Omikanda vimwe vitiwa o Mishnah, vipopia otyitumino tyova Sundeu, noviso viavo, vityipopia umwe nawa. Omikanda ovio vipopia okuti etyi ova Isilayeli pahe vatunda koukonde, Ombonge nayo ailipake-ko pokuvalula ononthiki ombo. Onohanyi epandu-vali otyipito ankho tyilingwa, ombonge ankho iliongiya monthiki 30 yohanyi. Ovalume ovo, ovo ankho vatala onalupi ohanyi mailandula-ko maiviale. Opo naina ankho vatalela kutyi?
Ovalume ankho vakala apa paya vali peulu mo Selusalei, tyina tyiti kongulohi vatala ine makumoneka vala okaenye kokuti ohanyi maiviale. Ngwe pahe avakapopila ovakulu vomepundaumbo. Tyina pahe ovakulu vomepundaumbo vamatale umwe okuti tyili ohanyi yeile, avapopila otyilongo okuti ohanyi yaviala. Pahe opo ankho valinga ñgeni tyina pamwe kuna omakaka? Opo ankho vavalula umwe tyina pamakala ononthiki 30, avati pahe tuanyingila mohanyi onkhuavo.
Omikanda ovio viokutiwa Mishnah vityipopia viati: Ombonge pokupopila otyilongo ankho vanthiakana otupia Komphunda Yomindyambi, ili konthele ko Selusalei. No ponohika ononkhwavo vai povipunda mo Isilayeli aiho, avanthiakana omatupia, otyilongo atyiho tyityiive. Etyi pahe pakala, ankho vatuma umwe ovanthu motyilongo atyiho. Ongotyo ankho ova Sundeu aveho mo Selusalei, nomo Isilayeli, no monohika onokhuavo ankho vapopilwa okuti pahe tuanyingila mohanyi onkhuavo. Otyo ankho tyikuatesako aveho avetyivili okulingila kokulike ovipito vilingwa menima.
Okakasa aka kapondola okukukuatesako utale oñgeni ova Isilayeli kohale ankho vavalula onohanyi, nomivo, nononthiki mbovipito ankho valinga.
a Tala Omutala Womulavi 15 ya Fevereiro yo 1990, pefo 15, nonthele yatyi “Omapulo Ovatangi” Momutala Womulavi 1 ya Outubro yo 1977.