KƐ̄ KPOOGE pio Watchtower ONLINE
Watchtower
KƐ̄ KPOOGE PIO KPA ONLINE
Khana
  • BAIBOL
  • KPA
  • MEETINGS
  • mwbr17 O’oo Enɔɔ̄ naɛsī 1-9
  • Kɛ̄ pya ue ale bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue lu esu aā

No video available for this selection.

Sorry, there was an error loading the video.

  • Kɛ̄ pya ue ale bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue lu esu aā
  • Kɛ̄ Pya Ue Ale Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Lu Esu Aā—2017
  • Gbagbara ekobee ue
  • O’OO ENƆƆ̄ 1-7
  • O’OO ENƆƆ̄ 8-14
  • O’OO ENƆƆ̄ 15-21
  • O’OO ENƆƆ̄ 22-28
  • O’OO ENƆƆ̄ 29–INI’Ī ENƆƆ̄ 4
Kɛ̄ Pya Ue Ale Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Lu Esu Aā—2017
mwbr17 O’oo Enɔɔ̄ naɛsī 1-9

Kɛ̄ pya ue ale bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue lu esu aā

O’OO ENƆƆ̄ 1-7

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | JEREMIA 32-34

“Nu a Tɔgɛ Kɔ Elu E’obara Izrɛl Sere Ye Dɔ”

(Jeremia 32:​6-9) Jeremia bee kɔ, “Ue Jɛhova bee mɛ lu loo: 7 ‘Hanamel nwī Shalum, wuga o tɛ, gae lu a lo sa kɔ, “Yaɛ na kere uwe a le li Anatɔt, nyɔnɛbee, olo na a kuu e’agara tɛ̄maloo nu a esi.”’” 8 Lo sɔ̄ Hanamel nwī wuga na tɛ bee mɛ lu loo bu kɛ̄ ee bu tɔ pya tɔɔ̄ baɛ dookɛ̄ ue Jɛhova bee le doo, sa bee mɛ kɔ nɛ, ‘Soosoo, yaɛ na kere uwe lo a le li Anatɔt bu buɛ̄ Benjamin, nyɔnɛbee olo na a kuu e’agara a; yaɛ nɛ oloo loo. Lo sɔ̄ m bee suā kɔ nu ama bee le ue Jɛhova. 9 E m bee yaɛ kere uwe a le Anatɔt aāba Hanamel nwī wuga na tɛ, sa bee do ye kpugi ye nɛ, lop le ɛrɛba shekel lo silver.

(Jeremia 32:15) Nyɔnɛbee kɛ̄ Jɛhova lo gbɛnɛ gbo nɔ̄ kɔ doo na ama, Bari Izrɛl: Gaa le lu esikɛ̄ yaɛ tɔ, le kere wii, le kere-uwe-vine a bu buɛ̄ ama.’ ”

it-1 105 ¶2

Anatɔt

Jeremia bee le ‘nɛɛ zue ue a naa ɛrɛ ka’ yɛɛ pya ye nɛɛ a lu buɛ̄ Anatɔt, ba bee gbī e fɛ ye nyɔnɛbee a bee zue yereue Jɛhova a lu kaka. (Jer 1:1; 11:​21-23; 29:27) Nu a bee sira aabu na bee, Jɛhova bee kɔ a gaa le lu egbeesī lo buɛ̄, sa lo ama bee sira taɛ sɔ̄ a bɔloo sɔ̄ Babilɔn bee gbeesī lo buɛ̄. (Jer 11:​21-23) Lɛɛ dɔdɔ Jerusalɛm gae ina, Jeremia bee su ekpo a bee lu e nɛ ye nyaā uwe nwiī wuga ye tɛ li Anatɔt doodoo edoba nu a tɔgɛ kɔ elu e obara wa lɛɛ kɛ̄ ba aa. (Jer 32:​7-9) Yɛɛ pya tuatua eku nɛɛ a bee nyɔɔnɛ Zerubabɛl aa kɛ̄ ba aa na 128 pya nɛɛ Anatɔt; e Anatɔt le yɛɛ pya buɛ̄ a bee sikɛ̄ lu etɔɔ̄ bu lo a doo kɔ mɔmanudɛɛ̄ Jeremia a dooa gbɔmɛɛ̄.​—⁠Ezra 2:23; Neh 7:27; 11:⁠32.

(Jeremia 32:​10-12) M bee yere bah bu kpa, a’aɛmɛ ye loo, sa ɛrɛ pya ekeebee, sa bee do kpugi a bu nu doā kpugi. 11 Lo sɔ̄ m bee su kpa yenia bah bu lo eyaɛ lo m bee aɛmɛ, lo a bee ɛrɛ ye du le dɛ̄dɛɛ̄ nu akiiloo, le ye eba a naa lu ekpaɛ̄; 12 e m bee su kpa yenia bah bu a nɛ Baruk, nwī Neria, nwī Mahseia, kɛ̄ sī Hanamel nwī wuga na tɛ, le kɛ̄ sī pya ekeebee pya a bee ɛm wa bee bu kpa yenia bah bu a, le kɛ̄ sī dɛ̄dɛɛ̄ pya Ju a bee le ɛŋɛtɛ̄ kɛ̄ ee lo Tɔ pya Tɔɔ̄ baɛ.

w07 3/⁠15 11 ¶3

Tɛɛ̄nyɔɔ Nu a le bu Kpa Jeremia

32:​10-15​—⁠Ena anua a bee lu e’ɛm baɛ ka kpa loo yaɛ ziī kere uwe ani? Lo kpa a naa bee lu ekpaɛ̄ a bee le nyɔɔ gbītɛ̄ nu. Lo a bee lu ekpaɛ̄ a bee le kɛ̄ e ɛrɛ ue eyere kpotɛ̄ ue a le bu kpa a naa bee lu ekpaɛ̄ a aā, lo a lu ebɛɛ̄. Jeremia bee i sere le edoba kɛ̄ nɛ tɛ̄maloo e’ɛm kpa loo nu a bee yaɛ dookɛ̄ lok kɔ doo, kere sɔ̄ i gaa nyɔɔnɛ pya i mana mana ale pya i wuga bu yira danianu.

(Jeremia 33:​7, 8) M gaa le obara le lo Juda le le lo Izrɛl nua, e a elu ewu wa dookɛ̄ ba bee le doo tua dee. 8 M gaa le log wa aāloo dɛ̄dɛɛ̄ beebee lo wa pɔrɔ ba bee mɛ doo kumaloo, e m gaa le aaloo dɛ̄dɛɛ̄ beebee loo wa pɔrɔ le wa lɛɛ-bee-kɛɛ̄ mɛ loo.

jr 152 ¶22-23

“Lo Ba Ama Naale Esuā Mɛ Loo Ni?”

22 Sɔ̄ ziī nɛɛ a yere saŋ bu tɛ̄maloo pɔrɔ muɛ̄ ue le bu dogo, o nɔge Jɛhova ni? Kiikɛ̄ pya Ju a dee kere a le, Bari bee kɔ a gaa le “log” e pya a aaloo pɔrɔ nɛ sa doo kɔ ba a ɛɛ. (Buū Jeremia 33:⁠8.) A ɛrɛ ekpo lo e log, ale lo e ɛɛrɛ, bu sīdee kɔ a su pɔrɔ pya a kiiya ture dumɛ ye, sa sikɛ̄ doo kɔ lo nɛɛ a ɛrɛ aā mɛm bu tam a Ye si nɛ. Bu kaka, sɔ̄ Bari aaloo pɔrɔ nɛ nɛɛ naa kura kɔ elua elog lo nɛɛ ɔŋana lɛɛ bu ye pɔrɔ doodoo nɛɛ a naa mmana sa doo kɔ a mma. Kerewo, ɛrɛ nu i dap nɔ aāloo nu Bari kɔ akiiloo doo kɔ pya nɛɛ a ɛɛ. I dap piiga lo elɛɛ baloo pɔrɔ ale tɛɛ̄ ekwɔ pya dɔɔ̄na, lo a dap kura kɔ i doo kɔ ekɛɛrɛ nɛɛ i aaloo pɔrɔ nɛ a, a ɛɛ. Bu mɛ sīdee?

23 Naa kɛɛrɛ kɔ a ɛrɛ ziī le fɛrɛ o tɛ bee a bie nɛ. Lo a le biaɛ yiiloo ale a gbe, ekɔ o aage dee top bie ni? Naa daba, oo le edoo wo. O piiga lo e log kaāna, sa lɛɛ ɛrɛgeba biaɛ a bee yii loo. O gbī edoo kɔ a sikɛ̄ ɛɛ dookɛ̄ a bee le doo. Bu aba lo sīdee, o dap lɛɛ ɛrɛgeba biirabu ale saŋ a bee a le bu kiiloo ziī wuga nɛɛdam ale nɛɛwa a bee a doo piya nu loo. Bebe loo ɛrɛgeba taɛ lo ebie pɔrɔ ue ale nu nɛɛ bee a doo nyiɛ a. Kuma sɔ̄ o dap lɛa dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ bu a, o log dɛ̄dɛɛ̄ nu o gaa bee kɛɛrɛ bu nyiɛ a kumaloo nɛɛ o e aaraloo nɛa lɛɛ. Kuma sɔ̄ o eloga pɔrɔ ekɛɛrɛ o bee ɛrɛ bu nyiɛ a kumaloo lo nɛɛ a, o sikɛ̄ ye nyɔɔnɛ ɛrɛ le gbanialoo a bee kɔ ebee lu e peere a.

Gbitɛ̄ Suā Pya Nu A Kuī Akiiloo Bari

(Jeremia 33:15) Bu gbo dee ama e bu lo sɔ̄ m gaa le doo kɔ Naa-te kaāna dogo a si mɛɛ̄ nɛ Devid; e a gaa le doo kaāna biaɛ le kaāna dogo bu buɛ̄ a.

jr 173 ¶10

O Dap Ɛrɛ Biī Aāloo Lo Aā Yii Bɔmadum

10 Jeremia bee su foto loo Nɛɛ a gaa lu, lo Mɛsaia, doodoo “mɛɛ̄” te Devid. Lo ama bɔloo. Kere sɔ̄ Jeremia gaa bee sitam doodoo nɛɛ mɔmanudɛɛ̄, bɛbɛɛ a aabu gā Devid bee lu efii tɛrɛ kɛ̄. Kerewo, ye kerebee naa bee u. Sɔ̄ sɔ̄ gaa kiisī, Jizɔs bee mɛā aabu gā Mɛnɛ Devid. Dap lu ekure ye, “Jɛhova Na Ilii Kaāna Dogo A,” lo a tɔgɛ kɛ̄ lo elap dogo nia Bari doo. (Buū Jeremia 23:​5, 6.) Jɛhova bee lɛɛbaloo kɔ aba ye Nwiī Nɛɛdam a tɔga bie a kɛnɛkɛ̄ sa u. Lo sɔ̄ tɛ̄maloo Ye kaāna biaɛ, Jɛhova bee su biī waara zɔɔ a’agara a dɔ lo alu “mɛɛ̄” Devid nua nu edoo kɔ i pɔrɔ alu e aaloo. (Jer 33:15) Lo ama bee doo kɔ pio miɔŋɔ nɛɛ a lu esu nua pya ‘kaāna dogo a bɔloo dum a naatah’ sa lu esu kaɛ edɔɔ̄ wa tɔā nɔɔ̄ bee, pya a nuuna lo aā yii bɔmadum. Dookɛ̄ a sikɛ̄ lu etɔgɛ kumaloo kaāna dogo Bari doo, pya lo dɔɔ̄na ba naa nuuna lo yii bɔmadum kaāna dap sa ba ɛrɛ biī aāloo dookɛ̄ i gaa le muɛ̄ doo.​—⁠Rom 5:⁠18.

(Jeremia 33:​23, 24) “Ue Jɛhova bee lu loo Jeremia: 24 “O emɔnage nu pya lo nɛɛ ama gaa kɔ, ‘Jɛhova ebee kiī lo baɛ bua a bee sagɛ su ni?’ Bu sīdee ama ba bee ɛp pya na nɛɛ kuma kɛ̄ lokwa ba naa sinakɛ̄ lu ziī edonyɔɔ wa kɛ̄ sī.”

w07 3/⁠15 11 ¶4

Tɛɛ̄nyɔɔ Nu a le bu Kpa Jeremia

33:​23, 24​—⁠Amunu “baɛ bua” na alu ekɔ nu kumaloo akɛāma a? Ziī aba na butɔ mɛnɛ tɛ̄maloo tɔ Mɛnɛ Devid, e lo dɔɔ̄na na pya butɔ wɔp zɔɔ lo a le pya manamana Erɔn. Sɔ̄ a bee lu egbeesī buɛ̄ Jerusalɛm le tɔkaɛ Jɛhova, a bee bee kɔ Jɛhova naale esinakɛ̄ ɛrɛ ziī buɛ̄-mɛnɛ a le a kɛnɛkɛ̄ ale a naale esinakɛ̄ lu etaāŋa ye bah bu kaka sīdee.

Buū Baibol

(Jeremia 32:​1-12) Ue a bee lu loo Jeremia aā nu Jɛhova bu lo lop zua lo Zedekia mɛnɛ-buɛ̄ Juda, lo a bee le lop le ɛrɛtaa zua lo Nebukadneza. 2 Bu lo sɔ̄ pya nɔ̄ mɛnɛ-buɛ̄ Babilɔn bee le tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ Jerusalɛm, e a lu ekpaɛ̄ Jeremia nɛɛ zue ue bu kɛ̄ ee bu be pya tɔɔ̄ baɛ, lo a bee le bu gbɛnɛ tɔ mɛnɛ lo mɛnɛ-buɛ̄ Juda. 3 Nyɔnɛbee Zedekia mɛnɛ-buɛ̄ Juda bee ye yere kpɔgɔrɔ, sa kɔ, “E na a nua o zue ue, sa kɔ, ‘Kɛ̄ Jɛhova kɔ doo na ama: Ɛp, m gaa le su gbɛnɛ buɛ̄ ama yere kɛ̄ bah mɛnɛ-buɛ̄ Babilɔn, e a gaa le su ye; 4 Zedekia mɛnɛ-buɛ̄ Juda naale edap lɛɛ ye loo kɛ̄ bah pya Kaldia, mɛ bu kaka a elu esu ye yere kɛ̄ bah mɛnɛ-buɛ̄ Babilɔn, e a gaa le kɔ ue ye nɛ sī le sī, sa ba emɔna dɛɛ̄ le dɛɛ̄; 5 e a gaa le su Zedekia kuma Babilɔn, e lo kɛ̄ na a ele a, mmɛ sɔ̄ m lu ye loo, Jɛhova kɔ; kere bui be-nɔ pima pya Kaldia buii le edap wa eeba’?’ ’ 6 Jeremia bee kɔ: “Ue Jɛhova bee mɛ lu loo: 7 Ɛp, Hanamel nwiī Shalum, wuga o tɛ, gae lu a loo sa kɔ, ‘Yaɛ na kere uwe a le li Anatɔt, nyɔnɛbee, olo na a kuu e’agara tɛ̄maloo nu a esi.’ 8 Lo sɔ̄ Hanamel nwiī wuga na tɛ bee mɛ lu loo bu kɛ̄ ee bu Tɔ pya Tɔɔ̄ Baɛ dookɛ̄ ue Jɛhova bee le doo, sa bee mɛ kɔ nɛ, ‘Soosoo, yaɛ na kere uwe lo a le li Anatɔt bu buɛ̄ Benjamin, nyɔnɛbee olo na a kuu e’agara a; yaɛ nɛ oloo loo. Lo sɔ̄ m bee suā kɔ nu ama bee le ue Jɛhova.’ 9 “E m bee yaɛ kere uwe a le Anatɔt aā bah Hanamel nwiī wuga na tɛ, sa bee do ye kpugi ye nɛ, lop le ɛrɛba shekel lo silver. 10 M bee yere bah bu kpa, a’aɛmɛ ye loo, sa ɛrɛ pya ekeebee, sa bee do kpugi a bu nu doā kpugi. 11 Lo sɔ̄ m bee su kpa yenia bah bu lo eyaɛ lo m bee aɛmɛ, lo a bee ɛrɛ ye du le dɛ̄dɛɛ̄ nu akiiloo, le ye eba a naa lu ekpaɛ̄; 12 e m bee su kpa yenia bah bu a nɛ Baruk, nwiī Neria, nwiī Mahseia, kɛ̄ sī Hanamel nwiī wuga na tɛ, le kɛ̄ sī pya ekeebee pya a bee ɛm wa bee bu kpa yenia bah bu a, le kɛ̄ sī dɛ̄dɛɛ̄ pya Ju a bee le ɛŋɛtɛ̄ kɛ̄ ee lo Tɔ pya Tɔɔ̄ Baɛ.

O’OO ENƆƆ̄ 8-14

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | JEREMIA 35-38

“Ebed-melek Lu Ziī Nɛɛ A Bee Ɛrɛ E’agaloo Le Fɛgɛ Dogo”

(Jeremia 38:​4-6) Lo sɔ̄ pya nɛɛbee bee kɔ nɛ mɛnɛ-buɛ̄ a, “Doolo a lu efɛ nɛɛ ama, nyɔnɛbee a e’ɔɛloo bah pya nɔ a lu ebie bu gbɛnɛ buɛ̄ ama, le bah dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ, tɛ̄maloo kɔ ue a le doo wo wa nɛ. Nyɔnɛbee nɛɛ ama naa gbī le lo pya lo nɛɛ ama, mɛ aba pɔrɔ.” 5 Mɛnɛ-buɛ̄ Zedekia bee kɔ, “Ɛp, a le i kɛ̄ bah; nyɔnɛbee mɛnɛ-buɛ̄ naa dap doo lɔgɔ nu lo edoo i.” 6 Nyɔɔwo ba bee su Jeremia sa bee ye tɛrɛ bu bana maā Malkia, nwī mɛnɛ-buɛ̄ lo a bee le kɛ̄ ee lo Tɔ pya Baɛ loo, sa bee su Jeremia yere bu tɛ̄maloo eziī. E lɔgɔ maa naa bee le bu bana a, mɛ aba gbah, e Jeremia zii yii bu gbah a.

it-2 1228 ¶3

Zedekiah

Nu a tɔgɛ kɔ Zedekia bee le mɛnɛ a ɛrɛ e’ɔaloo na kɛ̄ a bee doo dogo doo sɔ̄ pya nɛɛbee bee gbī kɔ alu efɛ Jeremia nyɔɔbee a ɔɛloo dogo pya lo nɛɛ, Zedekia bee kɔ: “Ɛp, a le i kɛ̄ bah; nyɔnɛbee mɛnɛ buɛ̄ naa dap doo lɔgɔ nu lo edoo i.” Kerewo, sɔ̄ sɔ̄ etɛ̄na Zedekia bee yiga kɔ Ebed-melek a agara Jeremia sa kɔ nage kɔ Ebed-melek a aara 30 nɛɛ gbaāloo ye lo ba e yerebah ye nɛ. Sɔ̄ esaa, Zedekia bee sikɛ̄ nyɔɔnɛ Jeremia kɔnia ue. A bee ye yiga nɛ kɔ a naale efɛɛ ye a le su ye yere kɛ̄bah pya nɛɛ ba gbī efɛ ye. Mɛ Zedekia bee ɛrɛ bɔɔ loo nu pya Ju ba egbaaraloo pya Kaldia edoo, sa naa bee su zuurabahtɔ̄ a aaba Bari lo Jeremia bee ye nɛ kɔ a gbaaloo pya nɛɛbee Babilɔn. Dɔɔ̄na nu a tɔgɛ nage kɔ lo mɛnɛ bee ɛrɛ bɔɔ na kɔ, a bee bara kɔ Jeremia aa muuna wa gɔā ue nɛ pya nɛɛbee ba gbī efɛ ye.​—⁠Jer 38:​1-28.

(Jeremia 38:​7-10) Sɔ̄ Ebed-melek, nɛɛ Etiopia, kookoo nɛɛ, lo a bee le bu tɔ mɛnɛ edaā kɔ ba bee su Jeremia yere bu bana a–mɛnɛ-buɛ̄ bee le ɛŋɛtɛ̄ bu Nudee Benjamin 8 Ebed-melek bee aa bu tɔ mɛnɛ sa bee kɔ nɛ mɛnɛ-buɛ̄ a, 9 “Na tɛ-ɛrɛ mɛnɛ-buɛ̄, pya lo nɛɛ ama edoora pɔrɔ bu dɛ̄dɛɛ̄ nu ba bee doo loo Jeremia nɛɛ zue ue tɛ̄maloo esu ye tɛrɛ bu bana maā a; e a gaa le u loo lɛɛraloo li lo kɛ̄, nyɔnɛbee lɔgɔ fituru naa sigana bu gbɛnɛ buɛ̄ ama.” 10 Lo sɔ̄ mɛnɛ-buɛ̄ bee nɛ lok Ebed-melek nɛɛ Etiopia, sa kɔ, ‘Su 30 nɛɛ aā kɛ̄ ama gbaāloo a sa dana Jeremia nɛɛ zue ue lɛɛ bu bana maā lɛɛ a gae u.’

w12 5/⁠1 31 ¶2-3

Nɛɛ A Wee Nɛ Ekpɛanu Dɛ̄dɛɛ̄ Pya A Ye Sitam Nɛ

Ebed-melek bee le mɛɛ̄? A bee le nɛɛtam bu tɔbiaɛ Zedekia Mɛnɛ-buɛ̄ Juda. Ebed-melek le Jeremia wee gbaa sinia tam, alɛ na Bari bee yere kɔ a zuurabahtɔ̄ pya Juda a naa bɔloo ture nyiɛ loo kɔ elu egbee wa sī a. Kere adoo a bee tɔɔ̄ yɛɛ pya nɛɛbee a naa bee taāŋabah kaka Bari, Ebed-melek bee ɛrɛ bɔɔ loo Bari sa bee ɛrɛ nage gbɛnɛ enwadɛɛ̄ loo Jeremia. Elap dogo Bari lo Ebed-melek bee ɛrɛ bee lu edoā-ɛp sɔ̄ pya nɛɛbee a lu bag bee dɛrɛ ue Jeremia kɔ a bɛg lok sa ye top tɛrɛ bu bana gba, kɔ a u bia lo kɛ̄. (Jeremia 38:​4-6) E na Ebed-melek edoo ani?

Ebed-melek bee doo dogo bu suānu aba sɔ̄, a bee lɛa dɛ̄dɛɛ̄ bɔɔ ale nu pya nɛɛbee edap ye doo bu ye. A bee siloo Zedekia kɛ̄sī pya nɛɛ sa kɔ kɛ̄ nu alu edoo loo Jeremia a, bee piya doo. Naa daba sɔ̄ a gaa niina bah kumaloo pya bag dogo a, a kɔ nɛ mɛnɛ kɔ: “Pya lo nɛɛ ama edoora pɔrɔ . . . loo Jeremia.” (Jeremia 38:⁠9) Ebed-melek bee eeba, sa bee su 30 nɛɛ gbaāloo ye lo e’agara Jeremia dookɛ̄ mɛnɛ bee kɔ doo.

(Jeremia 38:​11-13) Lo sɔ̄ Ebed-melek bee su pya lo nɛɛ gbaāloo ye sa siā tɔ mɛnɛ-buɛ̄ e bu ziī nu kpoo ge bɛloo lo tɔ sere nu, a bee su pio nama eba bɛ, le pio esaā bɛloo sa wa tɛrɛ bu bana maā a ma Jeremia tɛ̄maloo eziī. 12 Lo sɔ̄ Eleb-melek nɛɛ Etiopio bee kɔ nɛ Jeremia, “Su nama eba bɛ le esaā bɛloo ama yaa kɛ̄ lɛp sa su eziī wa tɛ̄ma nyɔɔ.” Jeremia bee doo wo. 13 Lo sɔ̄ ba bee su eziī zuura Jeremia lɛɛ bu bana maā a. E Jeremia bee tɔɔ̄ kɛ̄ ee bu Tɔ pya Baɛ Loo.

w12 5/⁠1 31 ¶4

Nɛɛ A Wee Nɛ Ekpɛanu Dɛ̄dɛɛ̄ Pya A Ye Sitam Nɛ

Nyaawo Ebed-melek sikɛ̄ tɔgɛ dɔɔ̄na elap a bɔloo: fɛgɛ dogo. A bee su “pio nama eba bɛ, le pio esaā bɛloo sa wa tɛrɛ bu bana maā a ma Jeremia tɛ̄maloo eziī.” Ena edaā esaɛbɛ le eba bɛ ani? Lokwa Jeremia su yaa kɛɛ̄ lɛp ye, lo edoo kɔ kɛɛ̄ lɛp ye aa ye ziloo gbɛnɛ sɔ̄ elu ezuura ye lɛɛbu lo toga toga bana gba a.​—⁠Jeremia 38:​11-13.

Gbitɛ̄ Suā Pya Nu A Kuī Akiiloo Bari

(Jeremia 35:19) nyɔɔbee wo, Jɛhova lo gbɛnɛ gbo nɔ̄ kɔ, Bari Izrɛl; Jonadab nwiī Rekab naale egbī ziī nɛɛ eyira mɛ kɛ̄sī lɔgɔ sɔ̄.’”

it-2 759

Pya tɔ Rekab

Bu Jɛhova bee ɛɛ loo kɛ̄ ba bee tɔgɛ gbaɛ̄tɔ̄loo sa kumalookɛ̄ doo. Kɛ̄ ba kiisī lo egbaɛ̄tɔ̄loo wa tɛ bu namloo doo bee lu kiiya sī loo pya Ju ba bee lɛɛbeekɛɛ̄ wa nɛɛ Dɛdɛm a. (Jer 35:​12-16) Bari bee nɛ ekpɛanu yii a bee yira nɛ pya butɔ Rekab: “Jonadab nwiī Rekab naale egbī ziī nɛɛ eyira mɛ kɛ̄sī lɔgɔ sɔ̄.”​—⁠Jer 35:⁠19.

(Jeremia 37:21) Nyɔɔwo Mɛnɛ-buɛ̄ Zedekia bee nɛ lok, sa bee sere Jeremia kɛ̄ ee lo tɔ pya Baɛ Loo; sa wee ye nɛ ziī ziī bee fituru lo bira dee aāloo dee-buɛ̄ pya a wee doo fituru mmɛ dee dɛ̄dɛɛ̄ fituru lo gbɛnɛ buɛ̄ a tah. Nyɔɔwo Jeremia bee tɔɔ̄ bu Kɛ̄ Ee pya Baɛ Loo.

w98 1/⁠15 18 ¶16-17

Kiisī lo e Nyɔɔnɛ Bari Kiā

16 Bu wereloo, Jɛhova kɔ kɛ̄ Buɛ̄-mɛnɛ Mesaia esu agia i nua loo doo. (Le-yɔɔ 72:​1-4, 16; Aisaia 25:​7, 8) A yere nage bah i nɛ a nyaawo lo e tama pya ezū a le bu dum tɛ̄maloo e nɛ i zuurabahtɔ̄ nyɔɔ kɛ̄ i dap kponia nu a lee doo. (Matiu 4:4; 6:​25-34) Jɛhova nɛ i egbɔ̄nyiɛ aāloo e’ɛma nu akiiloo kɛ̄ a bee yerebah nɛ pya ye zooro sɔ̄ akii adumɛ a doo. (Jeremia 37:21; Jemes 5:11) A agɛrɛ i loo tɛ̄maloo edoo kɔ i suā kɔ ye wereloo kumaloo pya ye zooro a ye tɔɔ̄ agɛrɛ nɛ naa wee nyaa, kaɛlɛɛ ɛrɛgeba e’aga kɛ̄tɔɔ̄ a i lu nyɔɔ. (Pya Rom 8:​35-39) Kiikɛ̄ pya ba ture nyiɛ loo Jɛhova le, alɛ kɔ: “Mm le elɛɛ a baloo, e mm le e bie a.”​—⁠Pya Hibru 13:⁠5.

17 Tɛ̄maloo nu ba suā a wa yere mɛm loo ama, pya kaka Nɛɛ Kraist kiisī lo enyɔɔnɛ Bari kiā taā ba kiiya nyɔɔnɛ dee nyɔuwe. Ziī ue dag pya nɛɛ a le bu nyɔuwe wee kɔgara na bee, sɔ̄ nɛɛ kporo su nu aāba nɛɛ a ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu lokwa o dap nɛ nuede pya o butɔ naale yib biu. Mɛ pya ba kiā tɛ̄maloo yira, naa kɛɛrɛ nu doo wo. Wa gbanialoo kiikɛ̄ Bari le kuī wa loo ee ɛrɛgebah dɔɔ̄na nu, sa ba dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ a ekpɛe wa nu loo wa dogo a naa lu baɛsī. (Kam 30:​8, 9; 1 Pya Kɔrint 10:13; Pya Hibru 13:18) Ziī waa ua dam li India bee muɛ̄ kɔ ɛrɛ taɛ lo esitam gbaāloo lu nɛɛ o dap su o bah siātam bee ye yerebah nɛ lo e tama ye kɛ̄tɔɔ̄. Taā a ɛrɛ biirabu loo pya nu epeere ye bu dum, a bee suā kɔ lo a le a sue Buɛ̄-mɛnɛ Bari le ye kaāna dogo nua tuatua nu bu ye dum, Jɛhova enɛ leelee ye epiaga lo edoo kɔ a ɛrɛ pya dɔɔ̄na nu a bɛɛ̄ ye nwiī le ɛɛ. (Matiu 6:​33, 34) Gbɛnɛ-edo pya wuga tɛ̄ma ɛŋɛnɛ nyɔuwe e tɔgɛ lo ama, kaɛlɛɛ ɛrɛgeba e’aga kɛ̄tɔɔ̄ ba tɛɛ̄ bu, Jɛhova lu wa kɛ̄ teera yii le wa e’ aga kɛ̄. (Le-yɔɔ 91:⁠2) Lege doo wo loo olo ni?

w95 8/⁠1 5 ¶5-6

Sɔ̄ a Lee Gaa Lu

Sɔ̄ sɔ̄ naa binia, sɔ̄ mɛnɛ Babilɔn bee tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ Jerusalɛm ba naa taāŋabah Bari a, pya nɛɛ bee ɛrɛ e “taa ekiā tɛ̄maloo edo gbaāloo bɔɔ.” (Ezekiel 4:16) Lo kɛ̄tɔɔ̄ bee agabah mmɛ lo dɔ pio pya nɛɛwa bee ba pya wa miɔŋɔ. (Yɔɔ-To 2:20) Kaɛlɛɛ wo, kere nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Jeremia bee le kɛ̄ bah aa nyɔɔ zue ue, Jɛhova bee muɛ̄ kɔ a bɔloo kɔ a wee lu e “nɛ [Jeremia] ziī ziī bee fituru lo bira dee aāloo dee-buɛ̄ pya a wee doo fituru mmɛ dee dɛ̄dɛɛ̄ fituru lo gbɛnɛ buɛ̄ a tah.”​—⁠Jeremia 37:⁠21.

Jɛhova bee iberege Jeremia sɔ̄ lo fituru bee tah ni? Naa bee sira doo wo, nyɔnɛbee sɔ̄ lo buɛ̄ bee dɔ kɛ̄ bah pya Babilɔn, bee lu enɛ ‘nuede le dɔɔ̄dɔɔ̄nu [Jeremia] sa ye lɛɛbaloo kɔ a kii.’​—⁠Jeremia 40:​5, 6; buū nage Le-yɔɔ 37:⁠25.

Buū Baibol

(Jeremia 36:27–37:⁠2) Mɛ sɔ̄ mɛnɛ-buɛ̄ bee ɔp ui kpa a, lo dɛ̄dɛɛ̄ ue Baruk bee ɛm aā nu Jeremia bee le bu, ue Jɛhova bee lu loo Jeremia: 28 “Su dɔɔ̄na ui-kpa sa ɛm dɛ̄dɛɛ̄ tuatua ue a ye nyɔɔ lo a bee le bu lo tuatua ui-kpa, lo Jehoiakim mɛnɛ-buɛ̄ Juda ebee ɔp a. 29 E kumaloo Jehoiakim, mɛnɛ-buɛ̄ Juda, o gaa le kɔ, ‘Kɛ̄ Jɛhova kɔ doo na ama, Olo ebee ɔp ui-kpa ama, sa kɔ, “E na a nua o bee ye ɛm bu kɔmɛ bu kaka mɛnɛ-buɛ̄ Babilɔn gaa le lu sa gbee buɛ̄ ama, sa fii nɛɛdam le nam ye lɛɛ bu ani?” 30 Nyɔɔbee wo kɛ̄ Jɛhova kɔ doo na ama kumaloo Jehoiakim mɛnɛ-buɛ̄ Juda, A naale e’ɛrɛ lɔgɔ nɛɛ e’ɛŋɛtɛ̄ nyɔɔ kasi-mɛnɛ Devid, e a elu etop ye ii tɛrɛ ee nɛ miāmiāloo sɔ̄ pie le tɔɔ sɔ̄ edɛɛ̄. 31 E m gaa le obara kpɛ alɛ le pya ye miɔŋɔ a ye aabu, le pya ye nɛɛ-tam nyɔɔ wa doo gbee; m gaa le nua dɛ̄dɛɛ̄ pɔrɔ lo m bee wa kɔ kumaloo wa nyɔɔ, le nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya a tɔɔ̄ bu Jerusalɛm, le nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛdam Juda, mɛ ba naale egbaɛ̄tɔ̄.’” 32 Lo sɔ̄ Jeremia bee su dɔɔ̄na ui-kpa sa nɛ Baruk nɛɛ ɛm kpa nwiī Neria, nɛɛ a bee ɛm nyɔɔ dookɛ̄ Jeremia bee ye kɔ nɛ doo dɛ̄dɛɛ̄ ue lo a bee lu e’ɛm nyɔɔ ui-kpa lo Jehoiakim mɛnɛ-buɛ̄ Juda ebee ɔp bu miā; e booboo dɔɔ̄na ue a wa bee na a bee lu eyere loo a.

37 Zedekia, nwiī Josia, lo Nebukadneza mɛnɛ-buɛ̄ Babilɔn bee nua mɛnɛ-buɛ̄ Juda bee bɛɛ bu dɔ Konia, nwiī Jehoiakim. 2 Mɛ kere alɛ ale pya ye nɛɛ tam ale pya nɛɛ buɛ̄ naa bee gbaɛ̄tɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ ue Jɛhova, lo a bee kɔ tɛ̄maloo Jeremia nɛɛ zue ue.

O’OO ENƆƆ̄ 15-21

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | JEREMIA 39-43

“Jɛhova Gaa Le Nɛ Ziī Ziī Nɛɛ Dookɛ̄ Ye Tam Le Doo”

(Jeremia 39:​4-7) Sɔ̄ Zedekia mɛnɛ-buɛ̄ Juda le dɛ̄dɛɛ̄ gbo nɔ̄ bee wa muɛ̄ ba bee teera kii aa bu buɛ̄ bu edɛɛ̄ tɛ̄maloo dee bu gɔh mɛnɛ-buɛ̄ tɛ̄ma nudee a le yɛɛ baɛ ekpa daɛ̄; sa ba kii dee Araba. 5 Mɛ gbo nɔ̄ pya Kaldia bee wa kponia, sa tura Zedekia bu eko kɛ̄ lo Jɛriko; e sɔ̄ ba e’aara ye, ba bee ye su kuma nyɔɔ, ma Nebukadneza mɛnɛ-buɛ̄ Babilɔn, mmɛ Ribla, bu Hamat: e a bee fii bee ue ye loo. 6 E mɛnɛ-buɛ̄ Babilɔn bee fɛ miɔŋɔ-nɛɛdam Zedekia li Ribla ye kɛ̄ dɛɛ̄; e mɛnɛ-buɛ̄ Babilɔn bee fɛnage dɛ̄dɛɛ̄ pya ka-nɛɛ lo Juda. 7 A bee togara baɛ dɛɛ̄ Zedekia, sa bee ye bɔp tɛ̄maloo kpɔghɔrɔ tɔ, lo esu ye kuma Babilɔn.

it-2 1228 ¶4

Zedekia

Dɔdɔ Jerusalɛm. Bu kpɛdumɛ (607 B.C.E.), bu “lo eree lop le eziī zua lo Mɛnɛ-buɛ̄ Zedekia, nyɔɔ lo eree ɛrɛnia dee lo nia enɔɔ̄,” bee lu ebaa Jerusalɛm sa ye yii bu. Zedekia le pya ye nɛɛ nɔ̄ bee teera bu edɛɛ̄. Bee lu e aa Zedekia bie pɛɛ kɛ̄ Jɛriko, sa bee lu esu ye ma Nebukadneza li Ribla. Bee lu efɛ pya miɔŋɔ nɛɛdam Zedekia ye bie kɛ̄ dɛɛ̄. Kuma sɔ̄ Zedekia ebee dap lu aba 32 zua bu lo sɔ̄ a, naa daba, pya lo nwiī sii bee lu kagbara nɛɛ. Bee lu e togara dɛɛ̄ lɛɛ bee Zedekia sɔ̄ elua efɛ pya ye miɔŋɔ ye bie kɛ̄ dɛɛ̄ sah, lu eyere ye kpɔghɔrɔ, sa lu esu ye kuma Babilɔn e kɛ̄ a bee u bia lo.​—⁠2 Mɛnɛ 25:​2-7; Jer 39:​2-7; 44:30; 52:​6-11; doore loo Jer 24:​8-10; Ezek 12:​11-16; 21:​25-27.

(Jeremia 39:​15-18) Ue Jɛhova bee lu loo Jeremia sɔ̄ a bee lu ekpaɛ̄ ye bie bu kɛ̄ ee Tɔ pya Baɛ Loo: 16 “Si sa kɔ nɛ Ebed-melek nɛɛ Etiopia, ‘Kɛ̄ Jɛhova lo gbɛnɛ gbo nɔ̄, Bari Izrɛl kɔ doo na ama: Ɛp, m gaa le doo dɛ̄dɛɛ̄ na ue mmɛ kumaloo gbɛnɛ buɛ̄ ama nyɔɔ pɔrɔ, e a naale nyɔɔ le, e a elu edoo mmɛ a kɛ̄sī nyɔɔ lo dee a. 17 Mɛ m gaa le zuura a lɛɛ a nyɔɔ dee a, Jɛhova kɔ, e a naale elu esu a yere kɛ̄ bah pya nɛɛ o ɛrɛ bɔɔ loo. 18 Nyɔnɛbee m gaa le kpɔā a bu kaka, e oo le edɔ tɛ̄maloo gɛ̄ nɔ̄; mɛ o gaa le ɛrɛ o dum doodoo nu ba ɛrɛ aāloo nɔ̄, nyɔnɛbee o ebee mɛ ture nyiɛ loo, Jɛhova kɔ.’ ”

w12 5/⁠1 31 ¶5

Nɛɛ A Wee Nɛ Ekpɛanu Dɛ̄dɛɛ̄ Pya A Ye Sitam Nɛ

Jɛhova bee muɛ̄ nu Ebed-melek bee doo. A bee tɔgɛ ge nia kumaloo ni? Bari bee kɔ nɛ Ebed-melek tɛ̄maloo Jeremia kɔ Juda ɛrɛge elu egbeesī. Lɛɛ Bari nɛ Ebed-melek nu ziī nɛɛ nɔ-kpa kure “o’oo nu a tɔgɛ kɔ kpɔā ɛrɛge elu.” Jɛhova bee kɔ: “M gaa le zuura a lɛɛ . . . Naale elu esu a yere kɛ̄ bah pya nɛɛ . . . M gaa le kpɔā a bu kaka . . . Oo le edɔ tɛ̄maloo gɛ̄ nɔ̄ . . . O gaa le ɛrɛ o dum doodoo nu ba ɛrɛ aāloo nɔ̄.” Ena anua Jɛhova bee yira yii lo ekpɔā Ebed-melek ani? Jɛhova bee ye kɔ nɛ: “Nyɔnɛbee o ebee mɛ ture nyiɛ loo.” (Jeremia 39:​16-18) Jɛhova bee suā kɔ Ebed-melek naa bee doo dogo aba nyɔɔ bee a kɛɛrɛbu loo Jeremia mɛ nyɔɔbee ye ture loo le yira a ɛrɛ nage bu Bari.

(Jeremia 40:​1-6) Ue a bee lu loo Jeremia aā nu Jɛhova sɔ̄ Nebuzaradan nɛɛ-bee pya baɛ loo bee ye aaloo kɔ a aa Rama kii, sɔ̄ a bee lu esu ye bah ye bɔma kpɔghɔrɔ gbaāloo pya ba bee aa bu nɔ̄ lo Jerusalɛm le Juda, lo ba bee su kuma Babilɔn. 2 Nɛɛ-bee pya baɛ loo bee su Jeremia sa bee ye kɔ nɛ, “Jɛhova oloo Bari ebee kɔ pɔrɔ ama kumaloo kɛ̄ ama; 3 e Jɛhova ebee ye nua sa bee doo dookɛ̄ a bee kɔ doo. Nyɔnɛbee bɔɔlo ebee doo pɔrɔ kumaloo Jɛhova, sa naa bee gbaɛ̄tɔ̄loo ye muɛ̄ ue, lo nu ama elua i nyɔɔ. 4 Nyaawo ɛp, m yɔbara a ani’ee aā loo kpɔghɔrɔ a a le bah. Lo a le a nia a enyɔɔnɛ mɛ ina Babilɔn, lu, e m gaa le ɛp a leere; mɛ lo a le a naa nia a lo enyɔɔnɛ mɛ ina Babilɔn, o a lu. Ɛp, dɛ̄dɛɛ̄ buɛ̄ le a mm sī, si ɛrɛgeba kɛ̄ o kɛɛrɛ kɔ a lee sa bɔloo esi. 5 Lo a le o tɔɔ̄, “obia pii Gedalia nwī Ahikam, nwiī Shafan, nɛɛ mɛnɛ-buɛ̄ Babilɔn bee nua nɛɛbee dɛ̄dɛɛ̄ gbɛnɛ buɛ̄ Juda, sa ye yɔ tɔɔ̄ yɛɛ pya nɛɛ; ale si ɛrɛgeba kɛ̄ o kɛɛrɛ kɔ a lee esi.” Nyɔɔwo nɛɛbee pya baɛ loo bee ye nɛ epoo nuede le ziī dɔɔ̄nu, sa ye nɛ dee kɔ a kii. 6 Lo sɔ̄ Jeremia bee kiā pii Gedalia nwiī Ahikam li Mizpa, sa bee ye tɔɔ̄ loo yɛɛ pya nɛɛ ba bee lɛɛbaloo bie bu buɛ̄ a.

it-2 482

Nebuzaradan

Tɛ̄maloo lok a aaba Nebukadneza, Nebuzaradan bee lɛɛbaloo Jeremia kɔ a kii sa ye kɔ ue nɛ bu fɛgɛ, ye lɛɛbaloo kɔ a sagɛ nu edoo, yiga lo ekuū ye dɛɛ̄ loo le lo enɛ ye pya ye ebɛɛ̄. Nebuzaradan bee lunage nɛɛ a wee nɛ zuurabahtɔ̄ mɛnɛ-buɛ̄ Babilɔn sɔ̄ a bee lu etubo baloo Gedalia nua nɛɛbee loo pya a siga. (2 Mɛnɛ 25:22; Jer 39:​11-14; 40:​1-7; 41:10) Sɔ̄ nu a dap lu o’oo zua etɛ̄na, bu zua 602 B.C.E., Nebuzaradan bee su dɔɔ̄na pya Ju kuma dɔɔ̄na buɛ̄, naa daba pya a bee teera kii buɛ̄ a wa waɛ loo.​—⁠Jer 52:⁠30.

Gbitɛ̄ Suā Pya Nu A Kuī Akiiloo Bari

(Jeremia 42:​1-3) Lo sɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ pya a aara eku gbo nɔ̄, le Johanan nwiī Karea le Azaria nwiī Hoshaia, le dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ aāloo nwiī gbagbara mmɛ loo gbɛnɛ, bee lu waɛ loo, 2 sa bee kɔ nɛ Jeremia, nɛɛ zue ue, “Doolo i bara a lu kɛ̄sī, sa taāŋabah Jɛhova o Bari i nyɔɔ, nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya a siga ama (nyɔnɛbee i siga nwiī epoo lo gbɛnɛ-edo, dookɛ̄ baɛ dɛɛ̄ a i muɛ̄ doo), 3 Lokwa Jɛhova o Bari i tɔgɛ dee ekii, le nu i ɛrɛ edoo.”

(Jeremia 43:⁠2) Azaria, nwiī Hoshaia, le Johanan nwiī Karea le dɛ̄dɛɛ̄ pya a ɛɛŋa bee kɔ nɛ Jeremia, “O gaa kɔ esah. Jɛhova ilii Bari naa bee a yere kɔ o kɔ, ‘Bui aa kii Ijipt lo etɔɔ̄ a kɛ̄ a.’

(Jeremia 43:⁠4) Nyɔɔbee wo Johanan nwiī Karea le dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ-bee lo gbo nɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ naa bee gbaɛ̄tɔ̄ loo muɛ̄ Jɛhova, lo etɔɔ̄ bu buɛ̄ Juda.

w03 5/⁠1 10 ¶10

O Bee Bipge, “Mɛ Kɛ̄ Na Jɛhova Le a?”

10 Sɔ̄ elua egbeesī Jerusalɛm sah, e pya nɔ̄ Babilɔn esua pya Ju a bee lu e’aa bu nɔ̄ kuma, Johanan bee kpɛ̄naloo lo esu nwī epoo pya Ju a bee siga Juda kuma Ijipt. Ba ebee nɔɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ nu sah, mɛ lɛɛ ba gae kii ba kɔ nɛ Jeremia kɔ a yere wa kara bee sa bara Jɛhova kɔ a tɔgɛ wa dee. Kerewo, sɔ̄ ba naa bee muɛ̄ ture ba gbī a, ba bee kiisī lo edoo nu ba bee nɔɔ̄. (Jeremia 41:16–43:⁠7) Bu nu a sira ama, o muɛ̄ge nu edap a dɔbiī nɛ lokwa sɔ̄ o gbī yerebah aāba Jɛhova alɛ dap a yerebah nɛ ni?

(Jeremia 43:​6, 7) Pya nɛɛdam le pya nɛɛwa, pya gbomiɔŋɔ, le pya miɔŋɔ-emuā mɛnɛ-buɛ̄, le ɛrɛgeba nɛɛ lo Nebuzaradan lo a le nɛɛ-bee lo pya baɛ loo bee aaloo nɛ Gedalia nwiī Ahikam, nwiī Shafan; gbaāloo Jeremia nɛɛ zue ue le Baruk nwiī Neria. 7 E ba bee lu ina bu buɛ̄ Ijipt, nyɔnɛbee ba naa bee gbaɛ̄tɔ̄loo muɛ̄ Jɛhova. E ba bee ina loo Tahpanhes.

it-1 463 ¶4

Etaā Kɛ̄ A Bee Sira Doo

Kpɛdumɛ sɔ̄ a bee lu etɛɛ̄ ɛŋɛnɛ Jerusalɛm na bu lo eree 9 zua loo bɛbɛɛ Zedekia (609 B.C.E.), e lo gbɛnɛ buɛ̄ bee dɔ bu lo eree 11 zua loo ye bɛbɛɛ (607 B.C.E.), lo alu taɛ kuūnadɛɛ̄ 19 zua loo bɛbɛɛ Nebukadneza (sɔ̄ alu ebuū aā zua a bee bɔātɛ̄ bɛɛ lo a le 625 B.C.E.). (2 Mɛnɛ 25:​1-8) Bu lo eree o’oo enɔɔ̄ loo lo zua (enɔɔ̄ Ab, lo a dap lu siga loo Ɛrɛba le Ɛrɛtaa Enɔɔ̄) bee lu esu miā ɔma lo buɛ̄, bee lu efee wa ekpadaɛ̄, sa gbɛnɛ-edo pya nɛɛ bee lu e aa aā. Kerewo, “pya alu gbɛnɛ kporo bu buɛ̄ a” bee lu elɛɛbaloo bie, sa a bee le doo wo mmɛ sɔ̄ a bee lu efɛ Gadelia, nɛɛ Nebukadneza bee tubo baloo, lo sɔ̄ ba bee teera kii Ijipt, bu kpɛdumɛ Juda bee tɔɔ̄ ekobu. (2 Mɛnɛ 25:​9-12, 22-26) Lo ama bee le lo eree ɛrɛba enɔɔ̄ Etanim (ale Tishri, lo a dap lu siga loo Ɛrɛnia le Lop Enɔɔ̄). Nyɔɔwo, bee lu ebɔātɛ̄ buū 70 zua tɔɔ̄ ekobu kɔ a bee dap bɔātɛ̄ aā 1 biradee bu Lop Enɔɔ̄, 607 B.C.E., sa ina kuma bu 537 B.C.E. Bu lo eree ɛrɛba enɔɔ̄ loo pya lo zua ama tuatua yɛɛ pya Ju a bee lu e aa a, bee obia kii Juda, 70 zua aā sɔ̄ a bee lu egbeesī dɛ̄dɛɛ̄ lo buɛ̄.​—⁠2 Edoo 36:​21-23; Ezra 3:⁠1.

Buū Baibol

(Jeremia 40:11–41:⁠3) Aba sīdee ama sɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ pya Ju a bee le bu Moab le yɛɛ pya Amon le bu Edɔm, le bu dɔɔ̄na keekee buɛ̄ bee dā kɔmɛ mɛnɛ-buɛ̄ Babilɔn ebee lɛɛbaloo siga pya nɛɛ bu Juda, sa bee tubebaloo Gedalia, nwiī Ahikam, nwiī Shafan, nua nɛɛbee wa loo, 12 lo sɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ pya Ju bee obia lu aā bu dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄ a bee lu ekpo wa ture sa lu ina loo buɛ̄ Juda, loo Gedalia li Mizpa; e ba bee bɔŋɛnɛloo gbɛnɛkpo miī-vine, le dɛ̄dɛɛ̄ bee-te sɔ̄ zue. 13 Mɛ Johanan nwiī Karea, le dɛ̄dɛɛ̄ pya zaāsī pya nɔ̄ a bee le bu wii bee lu loo Gedalia li Mizpa 14 sa ye kɔ nɛ, “O suāge kɔmɛ Baalis mɛnɛ-buɛ̄ Amon bee yere Ishmael nwiī Netania lo esu oloo dum?” Mɛ Gedalia nwiī Ahikam naa bee wa yira nɛ. 15 Lo sɔ̄ Johanan nwiī karea bee kɔ bu gɔā nɛ Gedalia li Mizpa, “Doolo m kii wee fɛ Ishmael nwiī Netania, e lɔgɔ nɛɛ naale esuā. Nyɔɔ e na a gaa esu o dum a, lokwa dɛ̄dɛɛ̄ pya Ju, pya a bɔŋanaloo a pii lu elagiri, e dɛ̄dɛɛ̄ pya a siga bu Juda epea?” 16 Mɛ Gedalia nwiī Ahikam bee kɔ nɛ Johanan nwiī Karea, “Oo le edoo nu ama, nyɔnɛbee o gaa kɔ esah kumaloo Ishmael.”

41 Bu lo eree ɛrɛba enɔɔ̄, Ishmael nwiī Netania, nwiī Elishama, nɛɛ lo bua mɛnɛ, lunage ziī yɛɛ pya nɛɛbee lo mɛnɛ-buɛ̄, bee lu gbaāloo lop nɛɛ pii Gedalia nwiī Ahikam, li Mizpa sɔ̄ ba gbaa de fituru li Mizpa, 2 Ishmael nwiī Netania le lop nɛɛ a bee ye le loo bee aakɛ̄ sa bee zip Gedalia nwiī Ahikam, nwiī Shafan tɛrɛ kɛ̄ tɛ̄maloo gɛ̄ nɔ̄, lo a le nɛɛ mɛnɛ-buɛ̄ Babilɔn bee tubo baloo nua nɛɛbee bu buɛ̄ a. 3 Ishmael bee fɛnage dɛ̄dɛɛ̄ pya Ju a bee le loo Gedalia li Mizpa, le pya nɔ̄ pya Kaldia a bee le a kɛ̄ ama.

O’OO ENƆƆ̄ 22-28

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | JEREMIA 44-48

“Ɔbɛ Egbī Gbɛnɛ ‘Gbɛnɛ Nu’ Nɛ O Loo’ ”

(Jeremia 45:​2, 3) “Kɛ̄ Jɛhova kɔ doo na ama, Bari Izrɛl, kumaloo olo, Aa Baruk: 3 ‘Olo bee kɔ: “Ekiɛnu le mɛ nɛ, nyɔnɛbee Jɛhova esua biirabu dɛrɛ nyɔɔ na dumɛnu; ekpo etaa mɛ lo tɛ̄maloo numum, e mm dap gbī efɛɛloo muɛ̄.”’

jr 104-105 ¶4-6

Ɔbɛ Egbī Gbɛnɛ “Gbɛnɛ Nu” Nɛ O Loo

4 Dap lu kɔ nu a bee kuī loo Baruk na, ka le zɔ. Kere adoo Baruk bee lu nɛɛ ɛm kpa nɛ Jeremia, naa daba a naa bee lu aba nɛɛ ɛm kpa nɛ Jeremia. Lu ekɔ ue kumaloo Baruk bu kpa Jeremia 36:​32, doodoo “nɛɛ ɛm kpa.” E’ɛmanu a le kɛ̄ tɔgɛ kɔ a bee ɛrɛ dɔ bu tɔ mɛnɛ. Dua esobee ama lunage ekue “Elishama nɛɛ ɛm kpa,” lo a bee le yɛɛ nɛɛbee pya Juda. Lo ama tɔgɛ kɔ Baruk ɛrɛ dee lo eyii “bu tɛm nɛɛ ɛm kpa” bu “tɔ mɛnɛ-buɛ̄” doodoo nɛɛ le Elishama wee gbaa sitam. (Jer 36:​11, 12, 14) Lo a le wo, kura kɔ Baruk bee lu nɛɛ a suānu a le bu tɔ mɛnɛ. Seraia, ye wuga nɛɛdam, bee le nɛɛbee nɔ̄ lo a wee baɛloo Mɛnɛ Zedekia sa a wee nyɔɔnɛ mɛnɛ kii Babilɔn sɔ̄ a ɛrɛ nu edoo. (Buū Jeremia 51:59.) Doodoo nɛɛbee nɔ̄, naa daba Seraia bee le nɛɛ a wee su nu a bɛɛ̄ mɛnɛ ye ma sa aara nage ye toh sɔ̄ mɛnɛ gaa si kiā, bu kaka a bee le gbɛnɛ dɔ.

5 O dap muɛ̄ kɔ nɛɛ a le gbɛnɛ dɔ dap bɔātɛ̄ e ɛrɛ e’ɔaloo nyɔɔ keekee yere ue kɔ elu e gbee Juda. Bu kaka, yere kpotɛ̄ nɛɛ kɔ ekɛɛrɛ Bari ebee dap doo kɔ dɔ a bee le bah Baruk le nu a gaa bee kponia a aa ye bah. Naa kɛɛrɛ nu e sira lo a le Jɛhova gbeesī dɛ̄dɛɛ̄ nu a e bee bɔŋɛnɛloo, dookɛ̄ i buū doo bu kpa Jeremia 45:⁠4. Pya gbɛnɛ “gbɛnɛ nu” lo Baruk bee ɛrɛ bu nyiɛ ye​—⁠lo a dap lu ɛrɛ dɔɔ̄na dɔ ka bu tɔ mɛnɛ ale ɛrɛ gbɛnɛkpo zɔ​—⁠dap lu yɔrɔ nu. Lo a le Baruk gaa bee gbī e ɛrɛ gbɛnɛ dɔ bu bɛbɛɛ pya Ju lo ebee sa elu egbee, a bee bɔloo kɔ Bari bee ye ɔbɛ kɔ aa kɛɛrɛ nu doo wo.

6 Bu dɔɔ̄na sīdee gbɛnɛ “gbɛnɛ nu” lo Baruk gaa bee gbiā dap lu ɛrɛ gbɛnɛkpo zɔ. Pya edonyɔɔ a tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ Juda bee dɛɛa nyɔɔ ɛrɛ gbɛnɛkpo zɔ. Moab bee ture nyiɛ loo ye ‘tam le ye zɔ’. Amon bee doo nage wo. E Jɛhova bee kɔ kumaloo Babilɔn doodoo kɔ a ɛrɛ “gbɛnɛkpo zɔ.” (Jer. 48:​1, 7; 49:​1, 4; 51:​1, 13) Bu kaka, Bari bee kiī pya lo edonyɔɔ.

(Jeremia 45:​4, 5a) “Kɔ doo wo ama ye nɛ, Kɛ̄ Jɛhova kɔ doo na ama, Ɛp, lo nu mda bee wu na m fee tɛrɛ kɛ̄ a, e nu m bee foh na m lubara lɛɛ a​—⁠ lo a le, yube lo buɛ̄ ama. 5 E o gbīge gbɛnɛ nu lo oloo loo? O a gbī.

jr 103 ¶2

Ɔbɛ Egbī Gbɛnɛ “Gbɛnɛ Nu” Nɛ O Loo

2 Baruk bee baāŋa kɔ “Ekiɛnu le mɛ nɛ, nyɔnɛbee Jɛhova esua biirabu dɛrɛ nyɔɔ na dumɛnu; ekpo etaa mɛ loo tɛ̄maloo nunum.” Naa daba, o e wee kɔ gara ue bu ekiɛnu, kere o kɔ siā nyɔɔ ale bu o nyiɛ. Ɛrɛgeba sīdee Baruk bee doo, Jɛhova gaa bee gbaɛ̄tɔ̄. Nɛɛ a gbītɛ̄ nu a le bu beenyiɛ nɛɛ suā nu a bee doo kɔ Baruk a le bu kɛ̄tɔɔ̄ ekiɛ̄nu, e Bari bee lere ekɛɛrɛ Baruk bu fɛgɛ tɛ̄maloo Jeremia. (Buū Jeremia 45:​1-5.) Mɛ o dap kɛɛrɛ kɔ, e na anua Baruk bee ɛrɛ ekiɛ̄nu a. Bee lege nyɔɔ tam a bee lu enɛ ye sɛh nyɔɔ kɛ̄ esi lo tam bie ni? Kɛ̄ nu bee ye tɔɔ̄loo doo bee ye aa taɛ bu beenyiɛ. Sira kɔ, Baruk gaa bee gbī gbɛnɛ “gbɛnɛ nu.” Ba bee le e ni? Amunu ue agɛrɛloo na Jɛhova bee ye nɛ a, lo a le a su zuurabahtɔ̄ a aaba Bari ani? E ena i dap nɔ aāloo nu a bee siraloo Baruk ani?

(Jeremia 45:5b) “‘Nyɔnɛbee, ɛp, m gaa le su pɔrɔ nua nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ namloo, Jɛhova kɔ, m gaa le nɛ a oloo dum doodoo nu o ɛrɛ aāloo nɔ̄ ɛrɛge kɛ̄ o kii.”

w16.07 8 ¶6

Gbī lo Buɛ̄-mɛnɛ, e a Naale Pya Dɔɔ̄na Nu

6 Naa kɛɛrɛbu nɛɛ a kura Baruk, nɛɛ ɛm kpa nɛ nɛɛ kɔ ekɛɛrɛ Bari Jeremia. Kuma sɔ̄ e bee sah elu egbeesī Jerusalɛm, Baruk bee bɔātɛ̄ gbī gbɛnɛ “gbɛnɛ nu” nɛ ye loo​—⁠pya nu ye biī naale etɔɔ̄ mmɛ deedee. Kerewo, aba nu e bee le gaa bɛābu na lo e ɛrɛ nu Jɛhova bee yira lo enɛ ye: “M gaa le kpɔā o dum.” (Jer 45:​1-5) Bu kaka, Naa bee lu ekɛɛrɛ Bari lo esere zɔ lɔgɔ nɛɛ ɛrɛ bu buɛ̄ a gaa le lu egbeesī. (Jer 20:⁠5) Kuma sɔ̄ i gaa tɔɔ̄ waɛloo kuma lo nyɔuwe ama a, nyaawo naale sɔ̄ e kpoogeloo gbɛnɛkpo zɔ bu namloo nɛ i loo. Ii ɛrɛ ekɛɛrɛ kɔ ziī zɔ i ɛrɛ e tɛɛ̄ yee gbɛnɛ etɛɛrɛloo, kaɛlɛɛ kɛ̄ i wa kpoogeloo doo ale kɛ̄ ba si du doo.​—⁠Kam 11:4; Mat. 24:​21, 22; Luk 12:⁠15.

Gbitɛ̄ Suā Pya Nu A Kuī Akiiloo Bari

(Jeremia 48:13) Lo sɔ̄ kɛɛ ebɔp Moab loo Kemosh, doodoo kɛ̄ kɛɛ bee bɔp tɔ Izrɛl loo Bɛtɛl, wa nu ture nyiɛ loo doo.

it-1 430

Kemosh

Bu ziī ue nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ akiiloo pɔrɔ siranu Jeremia bee kɔ kumaloo Moab, a bee kɔ wa bari Kemosh gbaa nage loo pya wa nɛɛ ewɔp le pya wa nɛɛbee gaa le lu e aa kuma dɔɔ̄na buɛ̄. Kɛɛ gaa le bɔp pya Moab loo wa bari nyɔɔbee a naa dap wa kpɔā, dookɛ̄ kɛɛ ebɔba nage lop gāh buɛ̄-mɛnɛ Izrɛl loo Bɛtɛl doo, naa daba nyɔɔ ye gbanialoo kiikɛ̄ taāŋabah i nɛɛ-te.​—⁠Jer 48:​7, 13, 46.

(Jeremia 48:42) Gaa le lu egbee Moab kɔ aa luna lɔgɔ pya nɛɛ, nyɔnɛbee a ebee su loo ye nua gbɛnɛ pima Jɛhova.

it-2 422 ¶2

Moab

Kɛ̄ mɔmanudɛɛ̄ akiiloo Moab dooa gbɔmɛɛ̄ doo lee gbɛnɛ. Gbɛnɛ-edo zua akii adumɛ, dɛ̄dɛɛ̄ edo Moab naa bee sinakɛ̄ le. (Jer 48:42) Nii’ee, dɛ̄dɛɛ̄ pya buɛ̄ a bee le bu Moab, doodoo, Nebo, Heshbon, Aroer, Beth-gamul, le Baal-meon elua egbeesī lɛɛ. Pya lo dɔɔ̄na naa lu na esuā anyaawo.

Buū Baibol

(Jeremia 47:​1-7) Ue Jɛhova a bee lu loo Jeremia nɛɛ zue ue akiiloo pya Filistia, lɛɛ Fero bee zip Gaza. 2 “Kɛ̄ Jɛhova kɔ doo na ama: Ɛp, booboo maā gaa bu aa barasī mmnyɔɔ, sa ba gaa le lu maā a bu egia bu ekpo, ba gaa le bu egia lo buɛ̄ le dɛ̄dɛɛ̄ nu a ye mma bu, lo gbɛnɛ buɛ̄ le pya a ye tɔɔ̄ bu. Pya nɛɛ gaa le wiikpā to, edɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a tɔɔ̄ bu buɛ̄ a gaa le to gbɛnɛ to. 3 Tɛ̄maloo kɔma kpā ekaɛtɔ dɛ̄dɛɛ̄ ye edoo enyanya, tɛ̄maloo tee ye fah-kɛnɛkɛ̄ le kɔma dɛ̄dɛɛ̄ wa wheel, pya a le tɛ naa le e’ɛa dumɛ loo wa miɔŋɔ, nyɔɔ kɛ̄ wa bah ɔɔ doo, 4 nyɔnɛbee dee gaa lu lo egbee dɛ̄dɛɛ̄ pya Filistia, lo efii lɛɛ loo Taia le Saidon ɛrɛgeba nɛɛ yerebah a siga. Nyɔnɛbee Jɛhova gaa le gbee dɛ̄dɛɛ̄ pya Filistia, pya buɛ̄ a siga kpaɛ̄ pɛnɛ Kaftoa. 5 Kpaa-bee elua loo Gaza, a elua edoo kɔ Ashkelon a ɔp; Aa pya a siga pya a tɔɔ̄ wa pɛɛ kɛ̄, ina mɛ sɔ̄ na bui bagi loo i tɛ̄maloo nwī zima a? 6 Aa gɛ̄ nɔ̄ Jɛhova! Ina mɛ sɔ̄ na o fɛɛrɛloo a? Su loo a yere bu o laɛ-gɛ̄, tɔɔ̄ efɛɛloo sa ɔp! 7 O tɛɛ̄ doodoo wa ɔp, kɛ̄ Jɛhova ebee a nɛ lok? Lo edoo Ashkelon le lo edoo kpaɛ̄ gbɛnɛ pɛnɛ, dookɛ̄ a bee ye sere doo.”

O’OO ENƆƆ̄ 29–INI’Ī ENƆƆ̄ 4

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | JEREMIA 49-50

“Jɛhova Wee Nɛ Leelee Pya A Kumalookɛ̄ Sa Kpɔte Loo Pya A Eeloo Nɛ Nyɔɔ”

(Jeremia 50:​4-7) “Bu pya lo gbo dee a le bu lo sɔ̄, Jɛhova kɔ, pya Izrɛl le pya Juda gaa le gbaa loo ziī sa to to sɔ̄ ba lu; e ba gaa le gbī Jɛhova wa Bari. 5 ba gaa le bip dee a kii Zaiɔn, e wa sī kiya kpe lo kɛ̄, sa kɔ, ‘Luaa, doolo i su loo i yere lo Jɛhova bu ziī yii-bɔma-dum a naa tah lo a naale lu e’ibere lɔgɔ sɔ̄.’ 6 Pya na nɛɛ bee lu gbo naana a bee pe, pya wa nɛɛ tɔɔ̄loo ebee doo kɔ ba a kiā pe, sa wa kiira aā nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ gbɛnɛ kpokɛ̄; ba bee kii aaloo gbɛnɛ kpokɛ̄ mmɛ lo nwī kpokɛ̄, ba bee ibere wa kɛ̄ sere gbo naana. 7 Dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a bee wa gbī muɛ̄ ebee wa ba, e pya wa dam baara ebee kɔ, ue naa bee i, nyɔnɛbee ba ebee doo pɔrɔ kumaloo Jɛhova, wa kaāna kɛ̄ etɔɔ̄, Jɛhova lo a le bɛābu pya wa tɛ.’ ”

(Jeremia 50:​29-32) “Koraa pya tā bū lo edoo Babilɔn, dɛ̄dɛɛ̄ pya a bɛɛra bū a yere ekam nyɔɔ bū. Wuaa tɔ-kpo ye ɛŋɛnɛ lo edoo ye: doolo lɔgɔ nɛɛ naa teera aa. Obara ye nɛ dookɛ̄ ye dogo le doo, dooraa ye nɛ dookɛ̄ ye dogo le doo; nyɔnɛbee alɛ bee ɛɛŋa lo edoo Jɛhova, lo Nɛɛ Kaɛ Izrɛl. 30 Nyɔɔbee wo pya ye miɔŋɔ zuguru gaa le dɔ bu dɛ̄dɛɛ̄ ye eete, e dɛ̄dɛɛ̄ pya ye nɛɛ nɔ̄ gaa le lu egbee lɛɛ nyɔɔ lo dee, Jɛhova kɔ. 31 “Ɛp, m gaa a doo, Aa nɛɛ ɛɛŋa, Jɛhova lo gbɛnɛ gbo nɔ̄ kɔ; nyɔnɛbee o dee elua, lo sɔ̄ m gaa le doo a dooge. 32 Lo nɛɛ ɛɛŋa gaa le lɛgara dɔ, e lɔgɔ nɛɛ a ye dana lɛɛ kɛ̄ naale, e m gaa le tɛrɛ miā bu dɛ̄dɛɛ̄ ye gbɛnɛ buɛ̄, e a gaa le taa dɛ̄dɛɛ̄ lo a ye tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ.”

it-1 54

Pya Nɛɛ Baa

Sɔ̄ pya nɛɛ Bari naa bee bɔnaloo ture nyiɛ loo a bee lɛɛbaloo kɔ pya wa baa a su nu a wa kuu sa wa be eeba. (Yɔɔ 89:42; Yɔɔ-To 1:​5, 7, 10, 17; 2:17; 4:12) Kerewo, pya lo baa, bee ɛp wa eeba bu pɔrɔ sīdee, ba bee nɛ ka wa loo le wa ekwɔ bari ale ba bee kɛɛrɛ nage kɔ a naale elu ebip e wa ebip nyɔɔ kɛ̄ ba doo dogo kumaloo pya nɛɛ Jɛhova doo. (Deut 32:27; Jer 50:⁠7) Jɛhova bee nyaana nyiɛ ye kɔ e sue pya baa a bee kaaga sa eeloo nɛ nyɔɔ ama kumakɛ̄ (Ais 1:24; 26:11; 59:18; Nah 1:⁠2); e a bee doo lo ama nyɔɔ ye bee a le kaɛ.​—⁠Ais 64:2; Ezek 36:​21-24.

(Jeremia 50:​38, 39) Doolo sɔ̄ tah maā le nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ ye maā, lokwa ba kaga tah! Nyɔnɛbee a lu buɛ̄ nwī-nɛɛ-pie, e ba bɔ daa nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ wa bonu. 39 “Nyɔɔbee wo, booboo pɔrɔ nam le gbo-kuɛ gaa le tɔɔ̄ bu Babilɔn, le booboo enuɛ-ostrich gaa le tɔɔ̄ ye bu; a naale esinakɛ̄ ɛrɛ pya nɛɛ ina deedee, ale ɛrɛ pya nɛɛ a ye tɔɔ̄ bu mmɛ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ eku.”

jr 161 ¶15

“Jɛhova Edoora Nu A Bee Kɛɛrɛ”

15 Jeremia bee mɔma nage nu dɛɛ̄ kumaloo sɔ̄ pya a bee be eeba Ijipt e ina kuma, lo a le Babilɔn. Gbɛnɛ-edo zua lɛɛ a gae sira, Jeremia bee kɔ leere kɔ Babilɔn gaa le dɔ bu bugia. Bu mɛ sīdee? Nɛɛ kɔ ekɛɛrɛ Bari ama bee kɔ ye maa a wee lu nu kpega a, e “kaga tah,” e pya ye nɛɛ ekpo naale ebe nɔ̄. (Jer 50:38; 51:30) Pya mɔmanudɛɛ̄ ama bee dooa gbɔmɛɛ dookɛ̄ a bee lu ekɔ doo sɔ̄ pya Media le pya Pesia bee baa Pɛnɛ Yufretis, doo kɔ a ɔba kiikɛ̄ mmɛ lo dɔ ba dap kiā tɛɛ̄ bu, ba yii bu lo gbɛnɛ buɛ̄ e pya Babilɔn naa bee suā. O dap nage ɛp pya nu a bee lu ekɔ kumaloo lo buɛ̄ kɔ a naale eluna etɔɔ̄ ye bu. (Jer 50:39; 51:26) Kɛ̄ Babilɔn a bee lu gbɛnɛ buɛ̄ tua sɔ̄ a, tɔɔ̄ ekobu mmɛ nii’ee doo; muuna kɔ mɔmanudɛɛ̄ a aaba Bari lu kaka.

w98 4/⁠1 20 ¶20

Ziī Kpa A Aaba Bari

20 Aisaia bee u lɛɛ a gae lu sɔ̄ a naa luna etɔɔ̄ Babilɔn. Mɛ dookɛ̄ lo mɔmanudɛɛ̄ bee dooa gbɔmɛɛ doo, Babilɔn bee lu “kpo gbegbee.” (Jeremia 51:37) Dookɛ̄ Jerome ziī nɛɛ nɔ-kpa alu Hibru lo a bee tɔɔ̄dum (bu nia sɔ̄ o’oo tup zua C.E.) kɔ doo, bu sɔ̄ a bee le dum Babilɔn bee le kɛ̄ tā kuɛ le kɛ̄ “nam kuɛ alu keekee” wee tɔɔ̄, e lɔgɔ nɛɛ naa tɔɔ̄na bu mmɛ nii’ee. Ɛrɛgeba nu alu edoo lo e obara Babilɔn sere dɔ lokwa pya nɛɛ tɔɔ̄bu, lu edoo lokwa a nia dɛɛ̄ pya nɛɛ; kerewo, “mana mana le pya a nyɔɔnɛ dumɛ” Babilɔn bee pe mmɛ deedee, dookɛ̄ Aisaia bee mɔmanudɛɛ̄ loo doo.​—⁠Aisaia 14:⁠22.

Gbitɛ̄ Suā Pya Nu A Kuī Akiiloo Bari

(Jeremia 49:​1, 2) Kumaloo pya Amon. Kɛ̄ Jɛhova kɔ doo na ama: “Izrɛl naa ɛrɛ lɔgɔ miɔŋɔ nɛɛdam ni? Naa ɛrɛ lɔgɔ nwiī a esu ye nu ni? E na a nua Milkom bee su epoo Gad, e pya ye nɛɛ bee tɔɔ̄ bu dɛ̄dɛɛ̄ ye gbɛnɛ buɛ̄? 2 Nyɔɔbee wo, ɛp, gbo dee gaa lu, Jɛhova kɔ, sɔ̄ m gaa le doo kɔ kpā nɔ̄ a lu edā lo edoo Raba lo pya Amon; a gaa le lu bora kpo kɛ̄ a lu ekobu, e a gaa le lu esu miā ɔma dɛ̄dɛɛ̄ ye nwī esɔgɔ buɛ̄; lo sɔ̄ Izrɛl esu lɛɛ bah pya a bee su nu ye lɛɛ bah, Jɛhova kɔ.

it-1 94 ¶6

Pya Amon

Naa daba a sira kɔ, sɔ̄ a gaa bee lu elɛa pya Izrɛl a wee tɔɔ̄ buɛ̄-mɛnɛ a le mm-nyɔɔ a bah, tɛ̄maba Tiglat-pilesea III le ziī nɛɛ a ye za nyɔɔnɛ (2 Mɛnɛ 15:29; 17:⁠6), pya Amon bee bɔātɛ̄ etɔɔ̄ bu buɛ̄ edo Gad wee tɔɔ̄, lo kɛ̄ ba naa bee dap be eeba Jefta. (Doore loo Yɔɔ 83:​4-8.) Nyɔɔwo, bu yere ue mɔmanudɛɛ̄ Jɛhova bee kɔ tɛ̄ma nu Jeremia, bee kɔgara ue pya Amon kɔ ba su nu e’ɛrɛ a kuu pya Gad sa lu ezuura wa bah tɔ̄ kumaloo gbeerasī a gaa lu nyɔɔ Amon le nyɔɔ ye bari Malkam (Milkom). (Jer 49:​1-5) Pya Amon bee kiisī lo eyere pya gbo nɛɛ kɔ ba a su ba ekpo suā nu a kuu pya Juda kɛɛ̄ bɛbɛɛ Mɛnɛ Jehoiakim sɔ̄ buɛ̄-mɛnɛ Juda ebee sah e ina kuma.​—⁠2 Mɛnɛ 24:​2, 3.

(Jeremia 49:​17, 18) “Edom gaa le lu nu aabɔɔ; ɛrɛgeba nɛɛ a ye tɛɛ̄ loo gaa le ɛrɛ bɔɔ sa doo kuip nyɔɔbee dɛ̄dɛɛ̄ ye gbegbee. 18 Doodoo sɔ̄ Sɔdɔm le Gɔmɔra le wa gbɛnɛ buɛ̄ a wa waɛloo bee lu egbee, Jɛhova kɔ, lɔgɔ nɛɛ naale e tɔɔ̄ bu, lɔgɔ nɛɛ naale e tɔɔ̄ ye bu doodoo saanɛɛ.

jr 163 ¶18

“Jɛhova Edoora Nu A Bee Kɛɛrɛ”

18 Dɔɔ̄na mɔmanudɛɛ̄ bee dooa nage gbɔmɛɛ bu tua sɔ̄ o’oo tup zua C.E. Bari bee kɔ tɛ̄maloo Jeremia kɔ Edom le yɛɛ pya edonyɔɔ a gaa le tɔga sɔ̄ elu egbeesī Babilɔn. (Jer 25:​15-17, 21; 27:​1-7) Mɛ ue a aaba Bari ama bee kiisī lo ekɔ nu esira yere loo. Edom gaa le le doodoo Sɔdɔm le Gomora. O suā nu lo ama kura​—⁠naale eluna etɔɔ̄ bu lɔgɔ sɔ̄, e a naale elena. (Jer 49:​7-10, 17, 18) Taɛ nu a bee sira lo. Mɛ kɛ̄ na o kɛɛrɛ kɔ bee a le doodoo Edom le pya Edom dap lu egbī muɛ̄ a nii’ee ani? Nyɔɔ kpa a tɔgɛ dee nɛɛ a lu ilii dee ama ni? Eeye. Aba kɛ̄ alu egbī wa muɛ̄ na bu kpa a bee le dee kere le eloh a le bu Baibol ale nyɔɔ kpa a tɔgɛ dee lo a wee le lo sɔ̄. Nɛɛ akura Flavius Josephus kɔ pya Edom bee lu esu ba ekpo wa aā kɔ ba a taāŋabah ekwɔ bari pya Juda bu lo eree baɛ sɔ̄ o’oo tup zua B.C.E. Sɔ̄ lo sɔ̄ etɛ̄na, sɔ̄ elua egbeesī Jerusalɛm sah bu zua 70 C.E., ba naa bee sinakɛ̄ lu pya nɛɛ alu esuāloo.

ip-2 351 ¶6

Jɛhova Bee Kwa Le Bee Nɛ Ye Loo

6 Lo a le wo, e na anua Jɛhova bee lɛɛbaloo kɔ alu ebe eeba Edom ani? Pya Edom na pya a bee bɔātɛ̄ baaloo a bee le yɛɛ wa nama tɛ Isɔ, sa lunage pya a baaloo pya a bee nyɔɔnɛ Bari doo yii bɔmadum a. (Jɛnɛsis 25:​24-34; Buā 20:​14-21) Kɛ̄ pya Edom baaloo Juda doo bee sira pie kaāna sɔ̄ a bee lu egbeesī Jerusalɛm sɔ̄ pya Edom bee yere kpotɛ̄ gbo nɔ̄ Babilɔn. (Le-yɔɔ 137:⁠7) Jɛhova bee ɛp kɔ alu taɛ alɛ na ba gaa baaloo a. Nu a nua a bee biaɛfii lo enua gbeerasī nyɔɔ pya Edom lo!​—⁠Aisaia 34:​5-15; Jeremia 49:​7-22.

Buū Baibol

(Jeremia 50:​1-10) Lo muɛ̄ ue Jɛhova bee kɔ kumaloo Babilɔn, kumaloo buɛ̄ pya Kaldia, tɛ̄ma nu Jeremia nɛɛ zue ue: 2 “Kɔaa siā yɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ edonyɔɔ sa zue, wuaa tekaɛ̄ sa zue, o a ye gɔ̄, sa kɔ: ‘A elu esu Babilɔn, elua ebɔbɛ kɛɛ Bel, gbɛnɛ bɔɔ aa Merodak. Dɛ̄dɛɛ̄ ye bonu elua eyere bu kɛɛ, gbɛnɛ bɔɔ aa dɛ̄dɛɛ̄ ye nwī-nɛɛ pie.’ 3 “Nyɔnɛbee ziī edonyɔɔ e’aara dee mmnyɔɔ lu lo edoo ye, lo a edoo kɔ ye buɛ̄ a lu ekobu, e lɔgɔ nɛɛ naale e tɔɔ̄ ye bu; nɛɛdam le nam gaa le gbaa teera aa. 4 “Bu pya lo gbo dee a le bu lo sɔ̄, Jɛhova kɔ, pya Izrɛl le pya Juda gaa le gbaa loo ziī sa toto sɔ̄ ba lu; e ba gaa le gbī Jɛhova wa Bari. 5 Ba gaa le bip dee a kii Zaiɔn, e wa sī kiiya kpe lo kɛ̄, sa kɔ, ‘Luaa doolo i su loo i yere loo Jɛhova bu ziī yii-bɔma-dum a naa tah lo a naale elu e’ibere lɔgɔ sɔ̄.’ 6 “Pya na nɛɛ bee lu gbo naana a bee pe, pya wa nɛɛ tɔɔ̄loo ebee doo kɔ ba a kiā pe, sa wa kiira aā nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ gbɛnɛ kpokɛ̄; ba bee kii aaloo gbɛnɛ kpokɛ̄ mmɛ lo nwī kpokɛ̄, ba bee ibere wa kɛ̄ sere gbo naana. 7 Dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a bee wa gbī muɛ̄ ebee wa ba, e pya wa dam baara ebee kɔ, ‘Ue naa bee i, nyɔnɛbee ba ebee doo pɔrɔ kumaloo Jɛhova, wa kaāna kɛ̄ etɔɔ̄, Jɛhova lo a le bɛābu pya wa tɛ.’ 8 “Teeraa aa taɛ yɛɛ Babilɔn, sa kii ee aaloo buɛ̄ pya Kaldia, sa le doodoo pya ekpɛɛ pee kɛ̄ sī gbo pee. 9 Nyɔnɛbee ɛp, mda gaa le doo kɔ booboo gbɛnɛ edonyɔɔ gaa le aakɛ̄ lu aāloo barasī mmnyɔɔ lo edoo Babilɔn; e ba gaa le sere loo wa bu nɔ̄ ye pima; e aāloo kɛ̄ a na a gaa le elu esu ye a. Dɛ̄dɛɛ̄ wa ekpā le doodoo nɛ nɔ̄ a para ebe nɔ̄ a naa wee obia kii ekobah. 10 Gae lu e’aŋana nu lɛɛ bah Kaldia; dɛ̄dɛɛ̄ pya a ye aŋana nu lɛɛ bah gaa le ɛrɛ gbɔmɛɛ̄, Jɛhova kɔ.

    Pya Kpa alu E’ɛm bu Khana (1987-2025)
    Log Out
    Log In
    • Khana
    • Share
    • Kɛ̄ enia a doo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kɛ̄ elu Esu Daānu Doo
    • Lok Pya a Ɛrɛ Nɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Log In
    Share