KƐ̄ KPOOGE pio Watchtower ONLINE
Watchtower
KƐ̄ KPOOGE PIO KPA ONLINE
Khana
  • BAIBOL
  • KPA
  • MEETINGS
  • mwbr18 Baɛ Enɔɔ̄ naɛsī 1-9
  • Kɛ̄ pya ue ale bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue lu esu aā

No video available for this selection.

Sorry, there was an error loading the video.

  • Kɛ̄ pya ue ale bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue lu esu aā
  • Kɛ̄ Pya Ue Ale Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Lu Esu Aā—2018
  • Gbagbara ekobee ue
  • BAƐ ENƆƆ̄ 5-11
  • BAƐ ENƆƆ̄ 12-18
  • BAƐ ENƆƆ̄ 19-25
  • BAƐ ENƆƆ̄ 26–TAA ENƆƆ̄ 4
Kɛ̄ Pya Ue Ale Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Lu Esu Aā—2018
mwbr18 Baɛ Enɔɔ̄ naɛsī 1-9

Kɛ̄ pya ue ale bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue lu esu aā

BAƐ ENƆƆ̄ 5-11

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | MATIU 12-13

“Kam Akiiloo Kaāna Kpakpaa le Kpakpaa Pya Buɛ”

(Matiu 13:​24-26) A su dɔɔ̄na kam wa bɛɛ kɛ̄sī, sa kɔ, “Buɛ̄-mɛnɛ bunyɔɔ lu esu doloo nɛɛ a bee egara le eyuu bu ye uwe. 25 Mɛ sɔ̄ pya nɛɛ bee le edaadaa, ye dam baara bee lu sa egara kpakpaa-pya-buɛ yɛɛ kpakpaa, sa kii. 26 Mɛ sɔ̄ ba esia mɛɛ̄, sa mum bee, lo sɔ̄ a kpakpaa pya buɛ sinage mɛɛ̄.

w13 7/15 9-10 ¶2-3

“Ɛp! M Le I Loo Dɛ̄dɛɛ̄ Dee”

2 Nu a sira bu uwe nɛɛ foh nu ama baatɛ̄ sɔ̄ le sīdee Jizɔs gaa le bɔŋɛnɛloo pya eku a le doodoo kaāna kpakpaa aā yɛɛ miɔŋɔ nɛɛ​—pya Nɛɛ Kraist alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee lo ba gaa le nyɔɔnɛ ye bɛɛ bu ye Buɛ̄-mɛnɛ. Sɔ̄ foh nu ama bee bɔātɛ̄ bie Pɛntikɔst bu zua 33 C.E. Bɔbɔŋɛnɛloo nu ama gaa le ina kuma sɔ̄ pya alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee lo ba ele dum sɔ̄ elu esu kuma mmɛ loo lo sɔ̄ eku ama esu wa kpɛdumɛ a’aɛ̄mɛ sa alu esu wa kuma bunyɔɔ. (Mat 24:31; Mum 7:​1-4) Dookɛ̄ nɛɛ a le nyɔɔ egu wee dap muɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄ doo, kɛ̄ kam ama doo nage kɔ i dābeeloo nu a gaa le sira bu nu a luge 2,000 zua doolo. Aāloo kɛ̄ i muɛ̄ nu doo, pya e akiiloo lo Buɛ̄-mɛnɛ na i emɔna a? Lo kam baatɛ̄ sɔ̄ foh nu, sɔ̄ lo nu gaa nyim, le sɔ̄ gbī nu. Ekobee ue ama gaa le kɔ nu akiiloo sɔ̄ gbī nu.

KƐ̄ BAH JIZƆS

3 Bu bɔātɛ̄ eree baɛ sɔ̄ o’oo tup zua C.E., “kpakpaa pya buɛ bee sira” sɔ̄ pya ba sere loo wa kɔ ba lue Nɛɛ Kraist bee lu esuā wa loo bu nyɔuwe. (Mat 13:26) Bu eree nia sɔ̄ o’oo tup zua, pya ba sere loo wa kɔ ba lue Nɛɛ Kraist lo ba le doodoo kpakpaa pya buɛ bee yiiloo ee pya Nɛɛ Kraist alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee. Nyɛŋiabu kɔ bu lo kam, pya lo zooro bee bara ye tɛtɔ kɔ e bugarae kpakpaa pya buɛ lɛɛ yɛɛ kaāna kpakpaa. (Mat 13:28) E na lo tɛtɔ bee wa agara nɛ ani?

(Matiu 13:​27-29) E pya zooro tɛ ɛrɛ tɔ a bee lu sa ye kɔ nɛ, Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, oo bee egara le eyuu bu o uwe ni? Ɛrɛ kpakpaa-pya-buɛ aā mɛ kɛ̄ ni? 28 A kɔ wa nɛ, Nɛɛ dam baara na a doo lo ba ama a.’ Pya zooro a bee ye kɔ nɛ, ‘o gbīge kɔ i si wee bɔŋɛnɛ wa loo ni?’ 29 Mɛ a kɔ, eeye, taā a doo bu bɔŋɛnɛloo kpakpaa-pya-buɛ bui lubara kpakpaa wa gbaāloo.

w13 7/15 10 ¶4

“Ɛp! M Le I Loo Dɛ̄dɛɛ̄ Dee”

4 Sɔ̄ Jizɔs gaa kɔ nu akiiloo kaāna kpakpaa le kpakpaa pya buɛ, a bee kɔ: “Lɛɛrabaloo baɛ aba gbaa nyim mmɛ sɔ̄ gbī nu.” Ue ama tɔgɛ kɔ aābu tua sɔ̄ o’oo tup zua mmɛ anii’ee, pya Nɛɛ Kraist alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee ba le doodoo kaāna kpakpaa lege a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄. Lu etɔgɛ kɔ lo ama lu kaka tɛ̄maloo ue Jizɔs bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ, lo a kɔ: “M le i loo dɛ̄dɛɛ̄ dee mmɛ kuma lo sɔ̄ ama.” (Mat 28:20) Nyɔɔwo Jizɔs gaa le kpega pya Nɛɛ Kraist alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee mmɛ kuma lo sɔ̄ ama. Kerewo, kuma sɔ̄ pya a sere loo wa kɔ ba lue pya Nɛɛ Kraist bee aakɛ̄ wa yɛɛ a, ii bee aadee suā leere nɛɛ a nuuna lo kaāna kpakpaa bu yube sɔ̄ ama. Mɛ sɔ̄ pio sɔ̄ etɛ̄na lɛɛ aa lu sɔ̄ bugara nu, bee lu esuāloo lo eku alu kaāna kpakpaa. Lo ama bee dap waɛba doodoo wa ni?

(Matiu 13:30) Lɛɛrabaloo baɛ aba gbaa nyim mmɛ sɔ̄ gbī nu; e sɔ̄ gbī nu m kɔ nɛ pya a efii, Daasī bɔŋɛnɛloo kpakpaa-pya-buɛ, sa wa bɔp bu bɔp lokwa a lu e’ɔp wa bu miā, mɛ bɔŋɛnɛloo kaāna kpakpaa yere bu na nwī be gum.’ ”

w13 7/15 12 ¶10-12

“Ɛp! M Le I Loo Dɛ̄dɛɛ̄ Dee”

10 Tuatua, bɔŋɛnɛloo kpakpaa pya buɛ. Jizɔs bee kɔ: “E sɔ̄ gbī nu m kɔ nɛ pya a efii, Daasī bɔŋɛnɛloo kpakpaa pya buɛ, sa wa bɔp bu bɔp.” Sɔ̄ zua 1914 etɛ̄na, pya ɛnjɛl bee bɔātɛ̄ “ebɔŋɛnɛloo” pya ba sere loo wa kɔ ba lue pya Nɛɛ Kraist lɛɛ yɛɛ pya alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee, lo a le “miɔŋɔ buɛ̄-mɛnɛ.”​—Mat 13:​30, 38, 41.

11 Kuma sɔ̄ tam bɔŋɛnɛloo nu gaa kiisī a, lu e muɛ̄ kee a le yɛɛ baɛ eku ama leere. (Mum 18:​1, 4) Bu zua 1919 a, a bee ɛrɛ pya nu a tɔgɛ kɔ Babilɔn lo Gbɛnɛ edɔa. Taɛtaɛ e na a bee sere pya kaka Nɛɛ Kraist nua kee loo pya ba sere loo wa kɔ ba lue pya Nɛɛ Kraist ani? Tam zue ue. Pya a gaa bee zaāsī yɛɛ pya Nɔ Baibol bee baatɛ̄ kɛ̄ alu ebɛɛ̄ kɔ ziī ziī nɛɛ a sudɔ bu tam zue ue Buɛ̄-mɛnɛ doo. Bu edoba, ziī kpa a bee lu e’ɛm bu zua 1919 a kura, To Whom the Work Is Entrusted, bee yere mɛmloo dɛ̄dɛɛ̄ pya Nɛɛ Kraist alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee kɔ ba a zue ue aa ziī tɔ yii ziī. A kɔ: “Bee kɔ tam ama aga ereloo, mɛ ɛɛ lo Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, e tɛ̄maloo ye ekpo i gaa le doo. Dee le i nɛ lo esi.” E na a bee sira ani? Aā lo sɔ̄ kiisī, nu a bee lu e’ɛm bu The Watch Tower bu zua 1922 tɔgɛ kɔ pya Nɔ Baibol bee yere mɛm loo wa esiatam zue ue. Aāge lo sɔ̄, zue ue aa ziī tɔ yii ziī bee lu nu a yere nukuādɛɛ̄ pya kaka Nɛɛ Kraist​—dookɛ̄ a lenage doo bu ilii dee ama.

12 Eree baɛ, bɔŋɛnɛloo kaāna kpakpaa. Jizɔs bee nɛ lok pya ye ɛnjɛl kɔ: Kiraa sa “bɔŋɛnɛloo kaāna kpakpaa yere bu na nwī be gum.” (Mat 13:30) Aābu zua 1919, elua ebɔŋɛnɛloo pya a lu etɔ̄ nɔɔ̄ bee sere bu bɔŋanaloo pya Nɛɛ Kraist. Kiiloo siga pya Nɛɛ Kraist alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee lo ba ele dum mmɛ kuma lo sɔ̄ eku ama, kpɛdumɛ bɔŋɛnɛ wa loo esu dɔ sɔ̄ ba e ɛrɛ wa ekpɛanu li bunyɔɔ.​—Dan 7:​18, 22, 27.

Gbitɛ̄ Suā Pya Nu A Kuī Akiiloo Bari

(Matiu 12:20) E a naale ebuū ekpotiŋ a bee wɛɛba, ale zimɛ eziī numiā a gaa luu sɔɔ̄, mmɛ sɔ̄ a edoo kɔ kaāna biaɛ a ina loo eeba.

nwtsty nu esu nɔā nu nyɔɔ Mat 12:20

eziī numiā a gaa luu sɔɔ̄: Numiā a wee le tɔ gbɛnɛ-edo nɛɛ na lo ba wee su baɛ̄ daā sa tɔ̄ nɔɔ̄ olive bu. Eziī wee tap lo nɔɔ̄ nɛ nyɔɔ lokwa lo miā kiisī lo ebɛ. Bee ue Grik a kura “eziī numiā a gaa luu sɔɔ̄” dap kii loo eziī a gaa luu sɔɔ̄ nyɔnɛbee lo eba bɛ lege gaa gɛɛ mɛ ye mia e’ina gaa zim ale ezima. Mɔmanudɛɛ̄ a le bu Ais 42:3 bee kɔ nu akiiloo toesaɛ̄ Jizɔs sere kɛ̄; kɔ a naale ezimɛ̄ kpɛdumɛ bɛābu pya nɛɛ alu ebii nɛ kɛ̄ lo a le ba kumalookɛ̄.

(Matiu 13:25) Mɛ sɔ̄ pya nɛɛ bee le edaadaa, ye dam baara bee lu sa egara kpakpaa-pya-buɛ yɛɛ kpakpaa, sa kii.

w16.10 32

O Suāge Ni?

I dapge yiga kɔ ziī nɛɛ bu sɔ̄ kere bee dap foh kpakpaa pya buɛ yɛɛ nu dɔɔ̄na nɛɛ ebee foh bu ye uwe ni?

BU KPA Matiu 13:​24-26, Jizɔs bee kɔ: “Buɛ̄-mɛnɛ bunyɔɔ lu esu doloo nɛɛ a bee egara le eyuu bu ye uwe. Mɛ sɔ̄ pya nɛɛ bee le edaadaa, ye dam baara bee lu sa egara kpakpaa pya buɛ yɛɛ kpakpaa, sa kii. Mɛ sɔ̄ ba esia mɛɛ̄, sa mum bee, lo sɔ̄ a kpakpaa pya buɛ sinage mɛɛ̄.” Keekee pya a ɛm kpa ɛrɛ baɛ baɛ beenyiɛ sɛh kam ama bee sirage doo wo, mɛ kpa alu e’ɛm nyɔɔ lok pya Rom kɔ a bee sira doo wo.

Ziī kpa a wee baatɛ̄ ue a le bu Baibol kɔ: “Foh ebie a wee ɛrɛ taā lo a wee bee kpakpaa sɔ̄ a le nwīgbagbara bu uwe dɔɔ̄na nɛɛ lo e obara ye kpɛ pɔrɔ a bee a si loo. . . bee le pɔrɔ kɛɛ̄ lok pya Rom. Nu anua a lu ebɛɛ̄ kɔ a lu e’ɛrɛ lok nyɔɔ ue ama na bee nu ama wee sira gbɛnɛkpo sɔ̄.” Gbɛnɛ nɛɛ Lok a kura Alastair Kerr baatɛ̄ kɔ bu zua 533 C.E., ziī gbɛnɛ nɛɛ Rom a kura Emperor Justinian bee ɛm ye kpa a kura Digest, lo a kɔ dɛ̄dɛɛ̄ lok pya Rom le siga loo ue a aanu pya gbɛnɛ-gbɛnɛ nɛɛ biaɛ bu lo sɔ̄ (dap lu aābu 100 mmɛ 250 C.E.). Dookɛ̄ kpa ama kɔ doo (Digest, 9.2.27.14), nɛɛ biaɛ a kura Ulpian bee kɔ nu akiiloo ziī ue ziī nɛɛ le ɛɛ wee gbaanage biaɛ ue bu baɛ sɔ̄ o’oo tup zua a lu Rom a kura Celsus bee kɔ. Bee lu efoh ebie bu uwe dɔɔ̄na nɛɛ, nyɔɔwo, dɛ̄dɛɛ̄ nu lo nɛɛ bee foh bu ye uwe a, bee gbe. Lo kpa a kura Digest kɔ nu lok kɔ a lu ekpɛ nɛ tɛ ɛrɛ lo uwe, ale nɛɛ a bee dasī bɛɛa lo uwe sa foh nu bu, nyɔɔ pya nu epeere a.

Kɔ dua dogo baaloo ama wee sira sɔ̄ pya Rom gaa bee bɛɛ bu sɔ̄ kere a, tɔgɛ kɔ kɛ̄tɔɔ̄ Jizɔs bee kɔ nu akiiloo ama lu kaka.

Buū Baibol

(Matiu 12:​1-​21) Bu lo sɔ̄ a Jizɔs bee tɛɛ̄ bu wii kpakpaa nyɔɔ dee fɛɛrɛloo; mɛ loo pya awee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee lɛɛ, e ba bee bɔātɛ̄ ewag kpakpaa sa taa. 2 Mɛ sɔ̄ pya Farisii emɔna, ba kɔ ye nɛ, “Ɛp. pya awee a nyɔɔnɛ dumɛ gaa doo nu a naa bɔloo bu lok edoo nyɔɔ dee fɛɛrɛloo.” 3 Mɛ a kɔ wa nɛ, “Bui sii bee buū nu Devid bee doo, sɔ̄ loo ye bee lɛɛ, le pya a bee ye le loo: 4 Kɛ̄ a bee yii bu tɔ Bari sa de futuru a bee lu esere kɛ̄sī Bari, lo a naa bee ye bɔloo bu lok ede ale pya a bee ye le loo, mɛ aba pya ewɔp? 5 Ale bui sii bee buū bu lok kɛ̄ pya wɔp zɔɔ bee gbee dee fɛɛrɛloo doo bu gbɛnɛ tɔkaɛ sa lɔgɔ beebee naa bee wa le nɛ? 6 Mɛ m kɔ i nɛ, nu a kuī ee gbɛnɛ tɔkaɛ le a kɛ̄ ama. 7 Mɛ lo a le bui bee suā nu lo nu ama kura, ‘M gbī toesaɛ̄ e a naale wɔp zɔɔ,’ buii le ebee begee ue pya ue naa bee. 8 Nyɔnɛbee nwī nɛɛ lu nɛɛ a ɛrɛ dee fɛɛrɛloo.” 9 E a aa a kɛ̄ a, sa yii bu wa tɔ bɔŋanaloo. 10 E ɛp, ziī nɛɛ bah ye bee u bee le, e ba bip ye, “Bɔgeloo bu lok ebo nɛɛ nyɔɔ dee fɛɛrɛloo?” Lokwa ba ye dɛrɛ ue. 11 Mɛ a kɔ wa nɛ, “Amunu nɛɛ a i le yɛɛ, lo a le a ɛrɛ ziī naana pee, sa a dɔ bu bana nyɔɔ dee fɛɛrɛloo, naale e’aa ye baloo sa ye dana lɛɛ bu ni? 12 Nɛɛ naa sidu ee naana pee ni? Nyɔɔwo a bɔloo bu lok edoo le nu nyɔɔ dee fɛɛrɛloo.” 13 Lo sɔ̄ a kɔ nɛ nɛɛ a, “Niina bah a.” E a niina bah ye, e bah ye gae obia lee, doodoo elua. 14 Mɛ pya Farisii bee kii ee sa ye yii bira loo, kɛ̄ ba egbee ye doo. 15 E kɛ̄ Jizɔs bee suā a aa lo kɛ̄ ama. E booboo nɛɛ nyɔɔnɛ ye, e a bo dɛ̄dɛɛ̄ aba, 16 e a zuura wa ba tɔ̄ kɔ ba aa doo kɔ a sira bu ɛɛdee, 17 Lokwa a lu e’mmɛ ue a bee lu ekɔ tɛ̄ma nu Aisaia nɛɛ zue ue, sa kɔ: 18 “Ɛp, na nɛɛtam lo m bee sagɛ, lo m wereloo, nɛɛ ye nu nia na piogi, m gaa le sere na Edɔɔ̄ ye nyɔɔ, e a gaa le zue kaāna biaɛ nɛ pya dɔɔna buɛ̄. 19 A naale ebebe ale wiikpā, ale lɔgɔ nɛɛ naale edā ye muɛ̄ li eete; 20 E a naale ebuū ekpotiŋ a bee wɛɛba, ale zima eziī numiā a gaa luu sɔɔ̄, mmɛ sɔ̄ a edoo kɔ kaāna biaɛ a ina loo eeb: 21 E bu ye bee na pya dɔɔ̄na buɛ̄ ebɛābu a.”

BAƐ ENƆƆ̄ 12-18

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | MATIU 14-15

“Nɛnɛ Nuede Gbɛnɛ-edo Nɛɛ Tɛ̄maloo Nwīgbagbara Eku Nɛɛ”

(Matiu 14:​16, 17) Mɛ Jizɔs bee wa kɔ nɛ, “Ba naa ɛrɛ ekii; bɔɔlo bui nɛaa wa nu ba ede.” 17 Ba kɔ ye nɛ, “Aba nu i ɛrɛ a kɛ̄ ama na o’oo bee fituru le baɛ eyuu bari.”

w13 7/15 15 ¶2

Nɛnɛ Nuede Gbɛnɛ-edo Nɛɛ Tɛ̄maloo Nwīgbagbara Eku Nɛɛ

2 Sɔ̄ Jizɔs muɛ̄ gbɛnɛkpo nɛɛ, a ɛrɛ wa toesaɛ loo, nyɔɔwo a bee bo pya loo dumɛ a wa le yɛɛ sa wa tɔgɛ gbɛnɛ-edo nu akiiloo Buɛ̄-mɛnɛ Bari. Sɔ̄ ba etɔna gbɛnɛ, pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs bee ye kɔ nɛ kɔ a lɛɛbaloo gbɛnɛkpo nɛɛ a kɔ ba a kii lokwa ba dap si wee yaɛ nu ba ede. Mɛ Jizɔs bee kɔ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ: “Bɔɔlo bui nɛɛa wa nu ba ede.” Nu a kɔ ama lu wa nyɛŋia loo, nyɔɔbee nu ba ɛrɛ naa le egbɔɛ̄​—o’oo bee fituru le baɛ nwī gbagbara epa bari.

(Matiu 14:​18, 19) E a kɔ: “Suaa mɛ ma a kɛ̄ ama.” 19 Lo sɔ̄ a nɛ lok gbɛnɛkpo nɛɛ a kɔ ba a ɛŋɛtɛ̄ nyɔɔ ebie; sɔ̄ a esua o’oo bee fituru le baɛ eyuu bari, a ɛp bunyɔɔ, sa nɛ leelee, a buū sa nɛ fituru a pya awee ye nyɔɔnɛ dumɛ, e pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee su nɛ gbɛnɛkpo nɛɛ a.

w13 7/15 15 ¶3

Nɛnɛ Nuede Gbɛnɛ-edo Nɛɛ Tɛ̄maloo Nwīgbagbara Eku Nɛɛ

3 Tɛ̄maloo toesaɛ̄, Jizɔs bee doo ziī nyɛŋia tam​—lo a lu aba nyɛŋia tam alu ekɔ tɛmabah nia pya a bee ɛm kpa Le yereue. (Maak 6:​35-44; Luk 9:​10-17; Jɔn 6:​1-13) Jizɔs bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ ba a kɔ nɛ pya eku nɛɛ a kɔ ba a tɔɔ̄ bu eku eku a lu 50 le 100. Sɔ̄ a e yere kara sah, a bɔātɛ̄ ebuū lo fituru sa bagi lo bari. Sa, taā a su lo nuede nɛ pya lo nɛɛ, Jizɔs bee tɛ̄ma nɛ “pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ, pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ tɛ̄ma nɛ gbɛnɛ-edo nɛɛ.” Bu sīdee alu nyɛŋia, nuede bee mma dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ e siga bee siga! Naa kɛɛrɛ: Jizɔs enɛa nuede gbɛnɛ-edo nɛɛ tɛ̄maloo nwīgbagbara eku nɛɛ lo a le pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ.

(Matiu 14:​20, 21) E dɛ̄dɛɛ̄ aba bee de sa a mma wa. E ba lap nwī ekpo ekpo a bee siga, e a mma bu lop le baɛ kpɔ. 21 E pya a bee de luge o’oo sɔ̄ baɛ boo le lop tup nɛɛdam, e lo gbobia le gbomiɔŋɔ naa wa le buā.

nwtsty nu esu nɔā nu nyɔɔ Mat 14:21

gbaānage loo pya nɛɛwa le pya miɔŋɔ: Aba Matiu na a kue bee pya nɛɛwa le pya miɔŋɔ sɔ̄ a gaa kɔ nu akiiloo nyɛŋia tam ama a. Bee dap sira kɔ buā pya a bee de lo nuede bee eeloo 15,000 pya nɛɛ.

w13 7/15 15 ¶1

Nɛnɛ Nuede Gbɛnɛ-edo Nɛɛ Tɛ̄maloo Nwīgbagbara Eku Nɛɛ

NAA kɛɛrɛ kɛ̄tɔɔ̄ ama. (Buū Matiu 14:​14-21.) Ewaraloo sɔ̄ Doonu Tɛɛ̄yee bu zua 32 C.E. Gbɛnɛ eku pya nɛɛ ba luge 5,000 nɛɛdam, lo a naa lu ebuū pya nɛɛwa le pya miɔŋɔ yere yɛɛ, le kpaɛ̄ Jizɔs le pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɛ̄ a lu aba aba li Bethsaida, ziī buɛ̄ a le naɛsī dee nyɔɔ loo Pɛnɛ Galili.

Gbitɛ̄ Suā Pya Nu A Kuī Akiiloo Bari

(Matiu 15:​7-9) Bɔɔlo pya baɛ sī! Aisaia nɛɛ zue uee bee zue leere i kumaloo, sa kɔ: 8 ‘Pya lo nɛɛ ama su ekpa nyɔɔnu mɛ nwaadɛɛ̄, mɛ wa beenyiɛ binia kɛ̄ m le. 9 Ba tuabah kɛ̄ mɛ nɛ bu yɔrɔ, tɔgɛ doodoo tɔgɛ nu pya nɛɛ bee nɛ bu lok.’ ”

nwtsty nu esu nɔā nu nyɔɔ Mat 15:7

pya baɛsī: Tua nu bee ue Grik a kura hy·po·kri·tesʹ kii loo na pya Grik a wee bira bii si ee (e sɔ̄ a esaa a kiiloo Pya Rom) lo ba wee yaa elu sī wa lo edoo kɔ wa muɛ̄ a kii nyɔɔ. Lo bee bee sikɛ̄ lu esu kɔā ue a tɔɔ̄dɔ nu kumaloo ɛrɛgeba nɛɛ a gɔ̄ taɛ nu a lu ale taɛ ye dogo tɛ̄maloo ekɔ esah ale kɔ kɛ̄ lo nu naa bee sira doo. Kɛ̄ ama, Jizɔs kure pya zaāsī yigabari pya Ju, “pya baɛsī.”​—Mat 6:​5, 16.

(Matiu 15:26) E a ture sa kɔ, “Naa lee esu fituru gbomiɔŋɔ sa top nɛ gbo.”

nwtsty nu esu nɔā nu nyɔɔ Mat 15:26

gbomiɔŋɔ . . . miɔŋɔ gbo: Kuma sɔ̄ gbo lu nu Lok Mozis kɔ a naa ɛɛ a, gbɛnɛkpo sɔ̄ Kpa Kaɛ su kɔā ue kumaloo nu a naa lee. (Lev 11:27; Mat 7:6; Fil 3:2; Mum 22:15) Kerewo, bu e’ɛma Maak (7:27) le lo Matiu akiiloo ue Jizɔs, lu e’ɛm nua “miɔŋɔ gbo,” lo a tɔgɛ kɔ a lu kee loo kɛ̄ ba wee ɛp doo. Naa daba lo ama tɔgɛ kɔ Jizɔs gaa bee kɔ kɛ̄ a wee lu ekure bee gbo doo lo a tɔgɛ kɔ ba were wa loo doodoo kanu a le tɔ pya dɔɔ̄na buɛ̄ a naale pya Ju. Tɛ̄maloo esu pya Izrɛl dooreloo “gbo miɔŋɔ” sa kure pya a naale pya Ju “miɔŋɔ gbo,” Jizɔs bee gbī etɔgɛ lo a lu gbɛnɛ. Bu tɔ pya miɔŋɔ le gbo le, wee dasī lu enɛ nuede gbo miɔŋɔ lɛɛ gbo.

Buū Baibol

(Matiu 15:​1-20) Lo sɔ̄ a pya Farisii le pya ɛm kpa ba aa Jerusalɛm bee lu loo Jizɔs, sa kɔ: 2 “E na a nua pya awee a nyɔɔnɛ dumɛ gbee lok pya kanɛɛ ani? Nyɔnɛbee ba naa loga bah wa sɔ̄ ba de nu.” 3 Mɛ a ture wa nɛ, sa kɔ, “E na a nua kɔ bui gbee lok Bari bee nɛ nyɔɔ bɔɔloo dogo a ni? 4 Nyɔnɛbee Bari bee kɔ, ‘Nwadɛɛ̄ o tɛ le o ka’, e ‘Nɛɛ a kɔ pɔrɔ ye tɛ ale ka, doolo a u luh.’ 5 Mɛ bɔɔlo kɔ, ‘Lo a le ɛrɛgeba nɛɛ kɔ nɛ ye tɛ ale ka, Nu bui bee mɛ ɛrɛ aā bah lu enɛ Bari, 6 aa nwadɛɛ̄ ye tɛ ale ye ka.’ Bui doo ue Bari kɔ a lu yɔrɔ tɛ̄maloo bui dogo. 7 Bɔɔlo pya baɛsī! Aisaia nɛɛ zue ue bee zue leere i kumaloo, sa kɔ: 8 ‘Pya lo nɛɛ ama su ekpo nyɔɔnu mɛ nwaadɛɛ̄, mɛ wa beenyiɛ binia kɛ̄ m le; 9 Ba tuabah kɛ̄ mɛ nɛ bu yɔrɔ, tɔgɛ doodoo tɔgɛ nu pya nɛɛ bee nɛ bu lok.’ ” 10 E a kue gbɛnɛkpo nɛɛ a yaa loo ye sa wa kɔ nɛ, “Daā sa suā leere: 11 Naale nu a yii bu egā nɛɛ na a gbee nɛɛ a, mɛ nu a aa bu egā nɛɛ sira, nu a na a gbee nɛɛ a.” 12 Lo sɔ̄ a pya awee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee lu sa ye kɔ nɛ, “O suāge kɔmɛ a bee lu edoo kɔ pya Farisii a dɔ daa zaɛ̄ sɔ̄ ba bee dā ue ama ni?” 13 Mɛ a ture, sa kɔ, “Dɛ̄dɛɛ̄ nu mdaa Tɛ a le li bunyɔɔ naa bee foh elu ebugara lɛɛ. 14 Lɛɛraa wa baloo; ba lu pya tura zima dɛɛ̄. Lo a le nɛɛ zima dɛɛ̄ tɔgɛ dee nɛ nɛɛ zima dɛɛ̄, baɛ aba edɔ bu bana.” 15 Mɛ Pita bee ture sa ye kɔ nɛ: “Kiiraa lo kam ama i nɛ.” 16 E a kɔ, “Bui sii ɛɛnɛge suānu mmɛ anyaawo ni? 17 Bui sii suāge kɔmɛ ɛrɛgeba nu a yii bu egā tɛɛ̄ yii bu nɛɛ, e a lu enɛ ye tɔ bi? 18 Mɛ nu a aa bu egā nɛɛ aabu ye beenyiɛ, e pya lo nu ama na a gbee nɛɛ a. 19 Nyɔnɛbee aā bu beenyiɛ nɛɛ na dɛ̄dɛɛ̄ pɔrɔ ekɛɛrɛ, fɛ nɛɛ, kue wa dɔɔna nɛɛ, kunagā, biu, ekeebee esah, le kɔ gbee aa a. 20 Pya lo nu ama na a gbee nɛɛ a; mɛ su bah a naa lu elog dea nu naa wee gbee nɛɛ.”

BAƐ ENƆƆ̄ 19-25

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | MATIU 16-17

“O Gaa Kɛɛrɛ Ekɛɛrɛ Bee Mɛɛ̄ Ni?”

(Matiu 16:​21, 22) Aā sɔ̄ a Jizɔs etɔgɛ pya awee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔmɛ a ɛrɛ esi Jerusalɛm sa muɛ̄ booboo etɛɛrɛ aā bah pya ka nɛɛ le pya tɛ sī ewɔp le pya ɛm kpa, sa ba efɛ ye, e nyɔɔ taa bira dee a e’aakɛ̄. 22 E Pita su ye sa bɔātɛ̄ ekɔgara ye ue, sa kɔ, “Alɔ, Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, alɛ ama naale esira a loo.”

w07 2/15 16 ¶17

Pya Dam Wa​—Suaā Kɔ Bui Ekobee Na Kraist

17 Dɔɔ̄na sɔ̄, Jizɔs bee baatɛ nɛ pya ye nɛɛ-lɛɛratam kɔ a ɛrɛ ekii Jerusalɛm, sa a gaa le lu etɛ̄ŋa ye loo bie lo kɛ̄ tɛ̄mabah “pya kanɛɛ le pya tɛsī ewɔp le pya ɛm kpa, sa ba efɛ ye, e nyɔɔ taa biradee a e aakɛ̄.” Sɔ̄ Pita dā doo wo, a su Jizɔs kuma barakɛ̄ sa ye kɔgara ue kɔ: “Alɔ, Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, alɛ ama naale esira a loo.” Bu kaka, kɛ̄ Pita kɔ ue doo ama dɛɛa nyɔɔ kɛ̄ nɛɛ wee ɛmadɛɛ̄ nu doo. Bɔloo kɔ a lu elere ye. Nyɔɔwo Jizɔs kɔ ye nɛ: “Tɛɛ̄ mɛ kii dumɛ, Setan! Olo na nu a doo kɔ m dɔ daa zaɛ̄; nyɔnɛbee oo kɛɛrɛ ekɛɛrɛ nu Bari mɛ loo pya nɛɛ.”​—Matiu 16:​21-23.

(Matiu 16:23) Mɛ a kiiya sa kɔ nɛ Pita, “Tɛɛ̄ mɛ kii dumɛ, Setan! Olo na nu a doo kɔ m dɔ daa zaɛ̄; nyɔnɛbee oo kɛɛrɛ ekɛɛrɛ nu Bari mɛ loo pya nɛɛ.”

w15 5/15 13 ¶16-17

Nwaɛdɛɛ̄ A​—Setan Gbī Egbee A!

16 Setan dapnage kwɔɔgɛ pya zooro Jɛhova ba ɛrɛ mɛm. Bu edoba, naa kɛɛrɛ nu a bee sira sɔ̄ Jizɔs bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ a gaa le lu efɛ ye. Dɛɛa nyɔɔ kɛ̄ a kɛɛrɛ le nu ye kumaloo doo, nɛɛ lɛɛratam Pita bee ye su kuma barakɛ̄ sa ye kɔ nɛ: “Alɔ, Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, alɛ ama naale esira a loo.” Nu Jizɔs agara nɛ Pita sira pie leere: “Tɛɛ̄ mɛ kii dumɛ, Setan!” (Mat 16:​22, 23) E na a nua Jizɔs su Pita kure “Setan” ani? Nyɔnɛbee Jizɔs suā nu a gaa gbī esira. Ebee waɛ loo sɔ̄ a gaa le u doodoo nɛɛ agara sa tɔgɛ kɔ Setan ɛɛ nɛɛ esah. Bu taɛ sɔ̄ a gbī gbɛnɛ biaɛ nu fii bu dum a le doo wo ama naale sɔ̄ Jizɔs ‘eto esaɛ̄’ aba ɛɛ. Taɛ nu Setan gbī kɔ Jizɔs a doo na lo etɛrɛ loo ye.

17 Kuma sɔ̄ i gaa tɔɔ̄ waɛloo kuma lo sɔ̄ eku ama, ili gaa tɔɔ̄ nage bu sɔ̄ a aga. Setan gbīnage kɔ i tɛrɛ loo i, sa ‘to esaɛ̄’ aba ii tɛ̄maloo ekponia nu a i nia bu lo nyɔuwe ama sa ibere kɛ̄ sɔ̄ i le ama lu gbaragbara doo. O aa yira kɔ nu ama a sira a loo! Taawo, ‘tɔɔ̄ baɛ.’ (Mat 24:42) O aa yiga ue dag Setan lɔgɔ sɔ̄ kɔ kuma sii waɛ loo​—ale kɔ kuma naale elu doo pippip.

(Matiu 16:​24, NW) Lo sɔ̄ Jizɔs kɔ nɛ pya awee ye nyɔɔnɛ dumɛ, “Lo a le ɛrɛgeba nɛɛ gbī enyɔɔnɛ mɛ, doolo a anna ye loo sa su ye te tɔga e a nyɔɔnɛ mɛ.”

w06 4/1 23 ¶9

‘Kiraa Sa Doo Kɔ Pya Nɛɛ A Lu Pya A Mɛ Nyɔɔnɛ Dumɛ, Sa Wa Limaā’

9 E na nyɔɔnɛ edoba Jizɔs akiiloo doo nu Bari gbī lu yii bu ani? Jizɔs bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ: “Lo a le ɛrɛgeba nɛɛ gbī enyɔɔnɛ mɛ, doolo a anna ye loo sa su ye te tɔga e a nyɔɔnɛ mɛ.” (Matiu 16:​24, NW) Bu dɔ kpa kaɛ ama, Jizɔs kue bee taa nu i ɛrɛge edoo. Tuatua, i “anna” i loo. Lo ekɔ baatɛ̄, i ɛrɛ e ɛmana doo nu a nia ili sa nyɔɔnɛ zuurabahtɔ̄ a aaba Bari. Eree baɛ, i ɛrɛ esu ‘i te tɔga.’ Bu dee Jizɔs te tɔga wee le nu a tɔgɛ bɔp kɛɛ le tɔga. Doodoo pya Nɛɛ Kraist, i kpɛ̄naloo etɔga nyɔɔbee le yereue. (2 Timɔti 1:8) Kere adoo nyɔuwe dap i kɛgɛ sa i ɛp kuma kɛ̄, i ɛrɛ e ‘ɛp bɔp kɛɛ kuma kɛ̄,’ sa ɛrɛ ɛɛbu kɔ i gaa dooe nu a nia Bari dookɛ̄ Jizɔs bee doo. (Pya Hibru 12:2) E ye kpɛdumɛ, i kiisī lo e “nyɔɔnɛ” dumɛ Jizɔs​—Le-yɔɔ 73:26; 119:44; 145:2.

Gbitɛ̄ Suā Pya Nu A Kuī Akiiloo Bari

(Matiu 16:18) E m kɔ a nɛ, olo na Pita, e nyɔɔ dɛm ama na m wu na bɔŋanaloo, e nudee Hedis naale e’ee ye bah.

nwtsty nu esu nɔā nu nyɔɔ Mat 16:18

Olo na Pita, e nyɔɔ dɛm ama: Sɔ̄ a lu ekue bee ue Grik peʹtros kumaloo pya nɛɛdam kura “eba dɛm; ale ekpo dɛm.” Kɛāma a lu ekue ye nua bee nɛɛ (lo a le Pita), lo a lu kɛ̄ pya Grik wee kue bee Jizɔs bee kure Saimɔn doo. (Jɔn 1:42) Sɔ̄ a lu ekɔ kumaloo pya nɛɛwa lo a le peʹtra a lu “dɛm,” e a dap kura gbɛnɛ dɛm, ale egu. Bee ue Grik ama sira nage bu kpa Mat 7:​24, 25; 27:60; Luk 6:48; 8:6; Rom 9:33; 1 Kɔr 10:4; 1 Pit 2:8. Lu kaka kɔ Pita naa bee muɛ̄ aba ɛɛ nua dɛm Jizɔs ewu ye bɔŋanaloo nyɔɔ, kuma sɔ̄ a ɛm bu 1 Pit 2:​4-8 kɔ Jizɔs na nɛɛ a bee lu ekɔ nu akiiloo sere kɛ̄ kɔ a lu “ekobee ekpodɛm korokoro kɛ̄ loo tɔ,” lo nɛɛ Bari sagɛ a. Bu aba lo sīdee, sɔ̄ nɛɛ-lɛɛratam Pɔɔl gaa kɔ nu akiiloo Jizɔs a bee ye kure “ekatɛ” le “ekpodɛm edɔɔ̄.” (1 Kɔr 3:11; 10:4) Nyɔɔwo, Jizɔs gaa bee su keekee bee ue kɔā kɔ: ‘Olo, nɛɛ m kue Pita, lo a le dɛm, nɛɛ a ɛrɛ kaāna suānu akiiloo nɛɛ Kraist lu, “dɛm ama,” lo nɛɛ ama elu ekatɛ̄ bɔŋanaloo pya Nɛɛ Kraist.’

bɔŋanaloo: Tua sɔ̄ bee ue Grik a kura ek·kle·siʹa gaa sira na ama. A aaloo baɛ bee ue Grik a kura ek, lo nu a kura na “bɔŋana,” le ka·leʹo, lo a kura “lo ekue.” Nu a kura na gbaa bɔŋia ziī dɔ loo ziī nu ale lo edoo ziī doonu. (Buū Glossary.) Bu etaā ue ama, Jizɔs bee kɔ nu akiiloo bɔŋanaloo pya Nɛɛ Kraist, lo pya Nɛɛ Kraist alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee lenage bu, e doodoo “ekpodɛm a le dum” a lu “ewu doodoo tɔ edɔɔ̄.” (1 Pit 2:​4, 5) Kɛ̄ bee ue Grik ama lu esu kɔā ue gbɛnɛkpo sɔ̄ bu lo tatap Baibol akura Septuagint lu kuna kuna loo bee ue Hibru a kura “bɔŋanaloo,” lo gbɛnɛ-edo sɔ̄ a wee lu ekɔ nu akiiloo dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ Bari. (Deut 23:3; 31:30) Bu kpa Doonu 7:​38, lu ekɔ nu kumaloo pya Izrɛl a bee lu ekue aā buɛ̄ Ijipt doodoo ziī “bɔŋanaloo.” Bu aba lo sīdee, pya Nɛɛ Kraist alu “ekue . . . lɛɛ bu zii” sa lu e “sagɛ . . . lɛɛ bu nyɔuwe” na alu lo “bɔŋanaloo Bari.” a ​—1 Pit 2:9; Jɔn 15:19; 1 Kɔr 1:2.

(Matiu 16:19) M gaa le nɛ a igarabū loo buɛ̄-mɛnɛ bunyɔɔ, e ɛrɛgeba nu o ebɔp a nyɔuwe elunage ebɔp li bunyɔɔ, e ɛrɛgeba nu o eyɔbara a bu nyɔuwe elunage eyɔbara li bunyɔɔ.”

nwtsty nu esu nɔā nu nyɔɔ Mat 16:19

igarabū loo Buɛ̄-mɛnɛ bunyɔɔ: pya nɛɛ alu ekɔ nu kumaloo bu Baibol kɔ a bee lu enɛ wa igarabū, ale lo a yira dɔ nu ale lo alu kaāna nu a bee sira, lu pya nɛɛ a wee lu enɛ ekpo. (1 Edoo 9:​26, 27; Ais 22:​20-22) Nyɔɔwo, bee ue a kura “igarabū” yira dɔ ekpo le dɔ tam. Pita bee su “igarabū” a bee lu enɛ ye ama kpaāna dee nɛ pya Ju (Doonu 2:​22-41), pya Sameria (Doonu 8:​14-17), le pya Dɔɔ̄na Buɛ̄ (Doonu 10:​34-38) lokwa ba ɛrɛ dee lo e ɛrɛ kaɛ edɔɔ̄ Bari lo edoo kɔ ba a yii Buɛ̄-mɛnɛ Bunyɔɔ.

Buū Baibol

(Matiu 16:​1-20) E pya Farisii le pya Sadusii bee lu, sa ye doā-ɛp, ba bip ye kɔ a tɔgɛ wa edoba nu a aa bunyɔɔ. 2 Mɛ a ture wa nɛ, sa kɔ, “Sɔ̄ a e ina loo uunɛ, bui kɔ, ‘Sī bunyɔɔ elee; nyɔnɛbee bunyɔɔ lu miīmiī.’ 3 E bu lɔɔrɛ, ‘Sī bunyɔɔ ebee piya anii’ee, nyɔnɛbee sī bunyɔɔ lu miīmiī sa kuɛ ziī.’ Bui suā kɛ̄ ebuū kɛ̄ sī bunyɔɔ le doo, mɛ buii dap buū edoba nu pya lo sɔ̄ ama. 4 Pɔrɔ sɔ̄ eku kunagā gbī edoba nu, mɛ lɔgɔ edoba nu naale elu enɛ kɛɛrɛkɔ edoba nu Jona.” E a aa wa loo sa kii. 5 Sɔ̄ pya awee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee ina loo dɔɔ̄na sī loo, a ibere wa lo esu fituru. 6 Jizɔs kɔ wa nɛ, “Ɛbaa sa kpoora loo i lɛɛ loo nu awee muunɛ fituru pya Farisii le pya Sadusii.” 7 Mɛ ba kɔnia yɛɛ ɛnia aba, sa kɔ, “Ii bee su lɔgɔ fituru nua.” 8 Mɛ Jizɔs, kɛ̄ a suā doo, a kɔ, “Pya nwīgbagbara yira, e na a nua bui gaa kɔnia yɛɛ ɛnia bui, kɔmɛ buii ɛrɛ fituru ani? 9 Bui sii suāge ni? Buii nyɛŋiage bu o’oo bee fituru le o’oo sɔ̄ baɛ boo le lop tup nɛɛ, e ku kpɔ a bee lu ebɔŋɛnɛloo? 10 Ale lo ɛrɛba bee fituru le nia sɔ̄ baɛ boo le lop tup nɛɛ, e ku gbɛnɛka kpɔ a bee lu ebɔŋɛnɛloo ni? 11 E na a nua buii muɛ kɔmɛ mm bee i kɔ ue nɛ akiiloo fituru ani? Kpooraa loo i lɛɛ loo nu awee muunɛ fituru pya Farisii le pya Sadusii.” 12 Lo sɔ̄ na ba bee suā kɔmɛ a naa bee wa kɔ e nɛ lo ekpoora loo wa lɛɛ loo nu awee muunɛ fituru, mɛ loo tɔgɛnu pya Farisii le pya Sadusii. 13 Mɛ sɔ̄ Jizɔs e ina barasī loo Sisaria Filipai, a bip pya awee ye nyɔɔnɛ dumɛ, “Pya nɛɛ kɔmɛ Nwiī nɛɛ lu mɛɛ ni?” 14 E ba kɔ, Pio kɔ Jɔn Baptist, e pya dɔɔna kɔ Elaija, e pya elua Jeremia, ale ziī yɛɛ pya zue ue.” 15 A kɔ wa nɛ, “Mɛ bɔɔlo kɔ am mɛɛ ni?” 16 Saimon Pita ture, “Olo na Kraist, Nwiīnɛɛdam Bari a le dum.” 17 E Jizɔs ture ye nɛ, Leelee a le a nɛ, Saimon Baajona! Nyɔnɛbee namloo le miī sii a muuna lo nu ama nɛ, mɛ na Tɛ lo a le li bunyɔɔ, 18 E m kɔ a nɛ, olo na Pita, e nyɔɔ dɛm ama na m wu na bɔŋanaloo, e nudee Hedis naale e’ee ye bah. 19 M gaa le nɛ a igarabū loo buɛ̄-mɛnɛ bunyɔɔ, e ɛrɛgeba nu o ebɔp a nyɔuwe elunage ebɔp li bunyɔɔ, e ɛrɛgeba nu o eyɔbara a bu nyɔuwe elunage eyɔbara li bunyɔɔ.” 20 Lo sɔ̄ a zuura bah tɔ̄ pya awee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ ba aa kɔ nɛ lɔgɔ nɛɛ kɔmɛ ɛɛ ye Kraist.

BAƐ ENƆƆ̄ 26–TAA ENƆƆ̄ 4

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | MATIU 18-19

“Nwaɛ̄dɛɛ̄ Lokwa Oo Lu Ekuma Nɛ Aba Ɔɔ le Pya Dɔɔ̄na”

(Matiu 18:​6, 7) Mɛ ɛrɛgeba nɛɛ a edoo kɔ ziī yɛɛ pya lo nwīgbagbara ama, lo a mɛ yira nɛ, a dɔ daa zaɛ̄, ebee ye lee loo, lo a lu esu gbɛnɛ dɛm gbɛā nuede ye su kɛrɛ oo sa a lu eziire ye bu taɛ tɛ̄kɛ̄ gbɛnɛ pɛnɛ. 7 “Ekiɛnu ele nɛ nyɔuwe nyɔɔ nu a doo kɔ nɛɛ a dɔ daa zaɛ̄! Nyɔnɛbee a lu ebɛɛ̄ kɔmɛ dɔ daa zaɛ̄ elu, mɛ ekiɛnu ele nɛ nɛɛ dɔ daa zaɛ̄ etɛ̄mabah lu!

nwtsty nu esu nɔā nu nyɔɔ Mat 18:​6, 7

gbɛnɛ dɛm gbɛā nuede lo enyanya wee kigere: Ale “ziī gbɛnɛ eba dɛm.” Lo a kura, “dɛm enyanya.” Naa daba, dua dɛm a le doowo wee lu 1.2-1.5 m (4-5 ft) bu ye bɛɛabu, e a wee dɔnia mmɛ lo kɛ̄ enyanya na a wee dap kigere a.

Dɛm kum tɔ loo dɔ: Taɛ nu bee ue Grik akura skanʹda·lon, kura sɔ̄ alu esu kɔa ue na “ekuma,” lu ekɔ akiiloo zaɛ̄; pio nɛɛ kɔ a bee le te ema zaɛ̄ alu esu eziī bɔp loo. Sɔ̄ sɔ̄ gaa kiisī, a bee lu esuāloo doodoo ɛrɛgeba nu a dap doo kɔ nɛɛ a wɛɛa dɔ. Bu sīdee a yira dɔ nu, ɛɛ na ɛrɛgeba dogo ale kɛ̄tɔɔ̄ nɛɛ le lo a dap doo kɔ nɛɛ a doo nu a naa lee, lo edoo kɔ nɛɛ a dɔ bu dogo a naa ɛɛ, ale lo edoo pɔrɔ. Bu kpa Mat 18:​8, 9, bee ue a kura skan·da·liʹzo, lo alu etap nua “doo kɔ nɛɛ a dɔ,” dap nage lu etap nua “lulu zaɛ̄ nɛ nɛɛ; ale doo kɔ nɛɛ a doo pɔrɔ.”

nwtsty nu si ee

Dɛm gbɛā nu

Wee lu esu gbɛnɛ eba dɛm gbɛā kpakpaa sunage bima nɔɔ̄ lɛɛ bu olive. Pio aba wee tera sa lu lo nɛɛ dap su ba dana, mɛ pio wee kuī mmɛ kɛ̄ aba gbɛnɛka nam na a wee dap kigere a. Naa daba a bee le dɛm a kuī bee lo ama na pya Filistia bee su bah ekpo aā Samson kɔ a kigere su gbɛā nu a. (Biaɛ 16:21) Dɛm nam wee su gbɛā nu wee bokɛ̄ bu Izrɛl le dɛ̄dɛɛ̄ barasī Rom.

Dɛm Gbɛā Nu A Kii Nyɔɔ le Lo A Kii Kɛ̄

Dɛm gbɛā nu a kuī doodoo lo alu ekɔ nu kumaloo ama lu lo nam a le doodoo enyanya wee kigere, sa a wee lu esu gbɛā kpakpaa ale bima mii lɛɛ loo olive. Dɛm gbɛā nu a kuī dap lu 1.5 m (5 ft) bu ye bɛɛabu, sa a dap nage lu esu gbɛā lo dɔɔ̄na dɛm a kuī kina.

(Matiu 18:​8, 9) E lo a le bah a ale tɔ a edoo kɔ o dɔ daa zaɛ̄, fii ye sa ye top bie lɛa loo; elee a loo eyii bu dum dooanu ale kɔgah ee e’ɛrɛ baɛ bah ale baɛ tɔ, alu etop a tɛrɛ bu miā a naa wee zim deedee. 9 Lo a le dɛɛ̄ a edoo a kɔ o dɔ daa zaɛ̄, togara ye sa ye top bie lɛa loo; elee a loo e’ɛrɛ aba dɛɛ̄ nyima bu dum a naa wee tah ee susu baɛ dɛɛ nyima bu miā Gɛhɛna.

nwtsty nu esu nɔā nu nyɔɔ Mat 18:9

Gɛhɛna: Bee ue ama aaloo bee ue Hibru akura geh hin·nom,ʹ lo nu akura na “pɛɛkɛ̄ Hinnom,” lo a wee le dee kɛ̄ enaani wee dɛp kii le dee mmkɛ̄ loo Jerusalɛm a dee kere. (Buū App. B12, map “Jerusalem and Surrounding Area.”) Bu dee Jizɔs, pɛɛkɛ̄ ama wee lu kɛ̄ ba wee ɔp ekpaɛkɛ̄, nyɔɔwo, bee ue “Gɛhɛna” lu nu a bɔloo ekure sɔ̄ alu egbeesī nu mmɛ deedee.

nwtstg Glossary

Gɛhɛna

Gɛhɛna na bee pya Grik kure Pɛɛkɛ̄ Hinnom, lo a le dee kere kɛ̄ loo Jerusalɛm. (Jer 7:31) Bee lu ekɔ nu akiiloo bu mɔmanudɛɛ̄ kɔ alu kɛ̄ elu etop ii nɛɛ bie. (Jer 7:32; 19:6) Lɔgɔ nu a tɔgɛ kɔ a wee lu etop nam ale pya nɛɛ tɛrɛ bu Gɛhɛna sa a lu e ɔp wa le dum naale. Nyɔɔwo lo kɛ̄ naa tɔɔ̄dɔ kɛ̄ a naa lu emɔmadɛɛ̄ a wee lu e’ɔp pya nɛɛ bu miā mmɛ deedee. Taāwo, Jizɔs bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ Gɛhɛna tɔɔ̄dɔ gbeerasī mmɛ deedee loo “eree baɛ luh,” lo a lu, gbeerasī mmɛ deedee, gbegbee.​—Mum 20:14; Mat 5:22; 10:28.

(Matiu 18:10) Mɔnaa kɔ buii ɛp ziī yɛɛ pya lo nwīgbagbara ama kuma kɛ̄; nyɔnɛbee m kɔ i nɛ kɔmɛ dɛ̄dɛɛ̄ dee pya wa ɛnjɛl li bunyɔɔ wee ɛp sī na Tɛ li bunyɔɔ.

nwtsty nu esu nɔā nu nyɔɔ Mat 18:10

ɛp sī na Tɛ: Ale “ina loo na Tɛ.” Ba dap ina taɛ kɛ̄sī Bari, nyɔnɛbee aba nu a lu edɔɔ̄ na a dap muɛ̄ sī Bari a.​—A’aa 33:20.

w10 11/1 16

Kɛ̄ Pya Ɛnjɛl I Yerebah Nɛ Doo

Jizɔs muuna siā kɔ tam a lu enɛ pya ɛnjɛl na lo emuɛ̄ kɔ kɛ̄tɔɔ̄ bu edɔɔ̄ pya zooro Bari le le. Nyɔɔwo, sɔ̄ Jizɔs gaa bee zuurabahtɔ̄ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ akiiloo lu nu kum tɔ loo wɛɛa dɔ nɛ pya dɔɔ̄na, a bee kɔ: “Mɔnaa kɔ buii ɛp ziī yɛɛ pya lo nwīgbagbara ama kuma kɛ̄; nyɔnɛbee m kɔ i nɛ kɔmɛ dɛ̄dɛɛ̄ dee pya wa ɛnjɛl li bunyɔɔ wee ɛp sī na Tɛ li bunyɔɔ.” (Matiu 18:10) Tɛ̄maloo ue ama, Jizɔs naa gaa kɔ ziī ziī pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ ɛrɛ ziī ziī ɛnjɛl a wee wa baɛloo. Mɛ nu Jizɔs gaa bee kɔ na bee pya ɛnjɛl ba gaa nyɔɔnɛ Bari sinia tam ɛrɛ nia bu pya kaka Nɛɛ Kraist.

Gbitɛ̄ Suā Pya Nu A Kuī Akiiloo Bari

(Matiu 18:​21, 22) Lo sɔ̄ Pita lu ye loo sa ye kɔ nɛ, “Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, kuma ku sɔ̄ na na wuga edoo pɔrɔ nu mɛ pima, sa m aaloo ye nɛ ani? Mmɛ ɛrɛba sɔ̄ ni?” 22 Jizɔs kɔ ye nɛ, “Mm a kɔ nɛ kɔ ɛrɛba sɔ̄, mɛ mmɛ taa tup le lop sɔ̄ ɛrɛba.

nwtsty nu esu nɔā nu nyɔɔ Mat 18:22

77 sɔ̄: Lo a kura “taa tup le lop sɔ̄ ɛrɛba.” Dap lu edābeeloo kɔ nu ue Grik ama kura na “70 le 7” (77 sɔ̄) ale “bubuge 70, 7 sɔ̄” (490 sɔ̄).  Aba lo ue lunage egbī muɛ̄ bu Septuagint loo Jɛn 4:​24, sa a buū lo ue Hibru nua “77 sɔ̄,” lo a gbaaloo sɔ̄ a lu etap nua “77 sɔ̄.” Ɛrɛgeba kɛ̄ a lu edābeeloo doo, sɔ̄ ɛrɛba sira nu a eeloo ziī sɔ̄ kura kɔ “a naa ɛrɛ kuma” ale “naa ɛrɛ ina yira.” Tɛ̄maloo ekiira 7 sɔ̄ Pita bee kɔ nua 77 sɔ̄ a, Jizɔs gaa bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔmɛ wa aaloo pɔrɔ aa ɛrɛ kuma. Bu ye kiiya sī, Talmud pya Babilɔn (Yoma 86b) kɔ: “Lo a le ziī nɛɛ si pɔrɔ ziī sɔ̄, baɛ sɔ̄, taa sɔ̄, o dap ye aaloo nɛ, mɛ lo a si lo eree nia sɔ̄, o aa ye aana loo nɛ.”

(Matiu 19:7) Ba kɔ ye nɛ, “E na anua Mozis bee nɛ lok kɔ nɛɛ a nɛ kpa anialoo, sa alu elɛɛ ye baloo bie a?”

nwtsty nu esu nɔā nu nyɔɔ Mat 19:7

kpa anialoo: Ale “kpa kiī wa ale dam.” Tɛ̄maloo ekɔ nɛɛdam a gaa gbī elɛa ye wa bah a ɛrɛ kpa kiī wa sa a si loo pya kanɛɛ, lo Lok gbī kɔ a sikɛ̄ ɛp biaɛfii a gaa gbī edoo ama. Ekɛɛrɛ a le dumɛ lo Lok na lo ekpɛ̄na kɔ nɛɛ aa aadee lɛa ye wa bah sɔ̄ a ye nia le lo ekpega pya nɛɛwa kina. (Deut 24:1) Mɛ bu dee Jizɔs, pya zaāsī yigabari bee ɛp lɛa wa bah nua kunɛ nu nɛɛ dap doo sɔ̄ a ye nia. Nɛɛ ɛm eloh kere bu tua sɔ̄ o’oo tup zua a kura Josephus lo a lu nɛɛ Farisii ebee lɛa ye wa bah bee kɔ nɛɛ dap lɛa ye wa bah “nyɔɔ ɛrɛgeba nu (e lo ama bee nua gbɛnɛ-edo taāŋa yɛɛ pya nɛɛ).”

nwtsty nu si ee

Kpa Kiī Wa Ale Dam

Kpa kiī wa ale dam ama bee luge e’ɛm bu zua 71 ale 72 C.E. a kii a dumɛ a, sa a bee lu e’ɛm bu muɛ̄ ue pya Aramaic. Bee lu emuɛ̄ kpa ama kɛ̄ a le dee mmnyɔɔ loo Wadi Murabbaat, ziī kɛ̄ maā ebee kaga tah bu kpo sagara wii a le Judia. Lu e’ɛm bu lo kpa kɔ, bu lo eree ini’ī zua sɔ̄ pya Ju gaa bee be ziī, Joseph, nwiī Naqsan, bee kpo ye wa Miriam lɛa bah, lo a lu sira Jonathan, lo a wee tɔɔ̄ bu buɛ̄ Masada.

Buū Baibol

(Matiu 18:​18-​35) Kaka, m kɔ i nɛ, ɛrɛgeba nu bui bɔp a nyɔuwe elunage ebɔp li bunyɔɔ, e ɛrɛgeba nu bui yɔbara a bu nyɔuwe elunage eyɔbara li bunyɔɔ. 19 Lo dɔɔ̄na, m kɔ i nɛ, lo a le baɛ bui gbaa loo a bu nyɔuwe kumaloo ɛrɛgeba nu ba ebara, elu edoo wa nɛ tɛ̄ma bah na Tɛ li bunyɔɔ. 20 Nyɔnɛbee kɛ̄ baɛ ale taa bɔŋanaloo bu na bee, kɛ̄ ama na m le wa taɛ tɛɛ a.” 21 Lo sɔ̄ Pita lu ye loo sa ye kɔ nɛ, “Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, kuma ku sɔ̄ na na wuga edoo pɔrɔ nu mɛ pima, sa m aaloo ye nɛ a ni? Mmɛ ɛrɛba sɔ̄ ni?.” 22 Jizɔs kɔ ye nɛ, “Mm a kɔ nɛ kɔ ɛrɛba sɔ̄, mɛ mmɛ taa tup le lop sɔ̄ ɛrɛba.” 23 “Nyɔɔbee wo Buɛ̄-mɛnɛ bunyɔɔ lu esu doloo ziī nɛɛ mɛnɛ lo a bee gbī eyɔ pya ye zooro buū nu. 24 Sɔ̄ a bɔātɛ̄ ebuū nu, ziī nɛɛ a bee aa kɔm lop sɔ̄ baɛ boo le lop tup talent bee lu esu ye ma. 25 E sɔ̄ a naa dap kpɛ, ye nɛɛ a ye ɛrɛ bee kɔ a lu e’oo ye, gbaāloo ye wa le pya ye miɔŋɔ, le dɛ̄dɛɛ̄ nu a ɛrɛ, sa su kpɛā ye kɔm. 26 Nyɔɔwo a zooro a bee dɔ su zū ye kunukɛ̄, sa ye bara, kɔ, ‘Ɛrɛ nyɔɔnyɔɔ egerebu mɛ loo, e m kpɛ a dɛ̄dɛɛ̄ nu.’ 27 E aā bu esaɛ̄ ye loo, nɛɛ a ɛrɛ nɛɛ zooro ama iye ye sa aaloo dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee bɔgara ye nɛ. 28 Mɛ aba lo nɛɛ zooro a, sɔ̄ a ekira ee, a muɛ̄ ziī dɔɔ̄na ye gbo zooro lo a bee ye aa kɔm o’oo tup denarii bah, sa ye tuɔ baɛ edee oo sa kɔ, ‘Kpɛ mɛ nu o aa.’ 29 Nyɔɔbee wo ye nɛɛ yɛrɛ gbaa lu zooro a weadɔ kɛ̄ sa ye bara bah, ‘Ɛrɛ nyɔɔnyɔɔ egerebu mɛ loo e m kpɛ a.’ 30 Mɛ a naa yira, sa a si wee ye yere tɔ kpɔghɔrɔ mmɛ sɔ̄ a ekpɛ nu a bee aa. 31 Nyɔɔbee wo sɔ̄ pya ye gbo zooro emɔna nu a edooa, a kiɛ̄ wa gbɛnɛ ereloo, e ba si sa kpɛa nɛ nɛɛ a wa ɛrɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee doo a. 32 Lo sɔ̄ ye nɛɛ a ye ɛrɛ kue ye yaa loo sa kɔ, ‘Olo pɔrɔ zooro! M bee aaloo dɛ̄dɛɛ kɔm a a nɛ nyɔnɛbee o bee mɛ bara bah. 33 E a naa bɔ a loo etoesaɛ̄ o gbo zooro, dookɛ̄ mda bee a ɛrɛ toesaɛ̄ loo doo ni?’ 34 E bu saŋ nɛɛ a ye ɛrɛ gaa ye su yere kɛ̄ bah pya awee tuɔg nɛɛ, mmɛ sɔ̄ a ekpɛ dɛ̄dɛɛ̄ ye kɔm. 35 Aba sī dee ama na na Tɛ li bunyɔɔ edoo nage loo ɛrɛgeba bui, lo a le buii aaloo nɛ bui wuga aā bu bui beenyiɛ.”

    Pya Kpa alu E’ɛm bu Khana (1987-2025)
    Log Out
    Log In
    • Khana
    • Share
    • Kɛ̄ enia a doo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kɛ̄ elu Esu Daānu Doo
    • Lok Pya a Ɛrɛ Nɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Log In
    Share