Kɛ̄ pya ue ale bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue lu esu aā
O’OO ENƆƆ̄ 4-10
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | JƐNƐSIS 36-37
“Ba Bee Manyiɛ Josɛf”
(Jɛnɛsis 37:3, 4) Mɛ Israel bee wereloo Josef eenyɔɔ ɛrɛgeba dɔɔ̄na ye nwiī, nyɔnɛbee a bee le nwiī ye dee anna, e a bee kwa ziī nyɔɔnyɔɔ bɛloo a ɛrɛ bah ye nɛ. 4 Mɛ sɔ̄ pya ye wuga emɔna kɔmɛ ye tɛ were ye loo eenyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya ye wuga, ba bee ye baaloo, sa ba naa dap kɔ ue bu efɛɛloo ye nɛ.
w14 8/1 12-13
“Daā zagara ama”
Baibol kɔ: “Sɔ̄ pya ye wuga emɔna kɔmɛ ye tɛ were ye loo eenyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya ye wuga, ba bee ye baaloo, sa ba naa dap kɔ ue bu efɛɛloo ye nɛ.” (Jɛnɛsis 37:4) Dap lu edābeeloo nu a nua ba bee ye manyiɛ, mɛ pya wuga Josɛf bee doo nu ezu lo elɛɛbaloo kɔ piya ekɛɛrɛ ama a yii wa bu. (Kam 14:30; 27:4) O ewee ɛrɛge emaanyiɛ kumaloo ziī nɛɛ a su ka o gaa bee ɛmadɛɛ̄ ni? Kɛɛrɛbu pya wuga Josɛf. Wa emaānyiɛ bee doo kɔ ba a doo pya nu ekiɛ̄ wa kaāna sɔ̄ esaa. Nu a bee wa sira loo doo kɔ pya Nɛɛ Kraist a suā kɔ kaāna suānu le bu lo enyɔɔnɛ “pya a ɛrɛ ɛɛbu ɛrɛ ɛɛbu.”—Pya Rom 12:15.
Bu kaka, Josɛf bee muɛ̄ baaloo a bee le bu pya ye wuga. Mɛ a bee gɔ̄ge ekpedɛɛ̄ bɛloo ama sɔ̄ a muɛ̄ pya ye wuga ni? E bee dap doo wo. Mɛ nyɛŋiabu kɔ, Jekɔb bee gbī kɔ lo bɛloo alu nu a tɔgɛ kɔ a ɛrɛe ye ewonu loo sa ye wereloo. Josɛf bee gbī kɔ ye tɛ a lege gaa ye dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ, nyɔɔwo, a bee yaa lo bɛloo. I dap nɔ nu aāloo ye edoba. Kere sɔ̄ i Tɛ a le li bunyɔɔ naa wee ɛp sī nɛɛ a, siga sɔ̄ a wee tɔgɛ ewonu loo pio pya ye zooro a ye tɔɔ̄ agara nɛ. E a gbī kɔ ba a tɔɔ̄ kee aaloo nyɔuwe a egbea sa tɔɔ̄dum a naa ɛɛ ama. Doodoo ekpedɛɛ̄ bɛloo Josɛf, elap dogo pya kaka Nɛɛ Kraist doo kɔ ba a lu kee aaloo pya a wa tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ. Wa tɔɔ̄ kee wee doo kɔ pya nɛɛ a ma wa nyiɛ sa wa baaloo. (1 Pita 4:4) Mɛ Nɛɛ Kraist e gɔ̄ge taɛ nɛɛ a lu doodoo nɛɛ Bari ni? Eeye, dookɛ̄ Josɛf naa bee gɔ̄ ye bɛloo doo.—Luk 11:33.
(Jɛnɛsis 37:5-9) Mɛ Josef bee muɛ zagara, e sɔ̄ a ekɔa nɛ pya ye wuga ba bee ye sikɛ̄ baaloo eenyɔɔ. 6 A bee wa kɔ nɛ, “Daā zagara ama lo m bee muɛ̄: 7 ɛp, i bee le gaa bɔp kpakpaa bu wii, e ɛp, mdaa bɔp kpakpaa bee aakɛ̄ sa yira yira; e ɛp, dɛ̄dɛɛ̄ bɔɔloo bɔp kpakpaa bee bɔŋanaloo ye tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ, sa uu-beekɛ̄ nɛ mdaa bɔp kpakpaa.” 8 Pya ye wuga bee ye kɔ nɛ, ‘Luge kaka kɔ o gaa le lu i mɛnɛ? Ale o gaa le bɛɛ i ge bu kaka?” Nyɔɔwo ba bee ye baaloo eenyɔɔ nyɔɔbee dɛ̄dɛɛ̄ ye zagara le ye ue. 9 Sɔ̄ ama a bee muɛ̄ dɔɔ̄na zagara, sa bee kɔ nɛ pya ye wuga, kɔ, “Ɛp, m emɔna dɔɔ̄na zagara, e ɛp, due, le enɔɔ̄, le lop le ziī zina bee uu-beekɛ̄ mɛ nɛ.”
(Jɛnɛsis 37:11) E pya ye wuga bee ye ɛrɛ wiibu loo, mɛ ye tɛ bee sere ue a bu ye ekɛɛrɛ.
w14 8/1 13 ¶2-4
“Daā zagara ama”
Pya lo zagara bee aabah Jɛhova Bari. A bee le mɔnanudɛɛ̄ loo nu a gaa le sira, e Bari bee gbī kɔ Josɛf a kɔ nu a kura. Nyɔɔwo, Josɛf gaa bee doo nu pya nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ gaa le doo bu ekɔ yereue le biaɛ Bari nɛ pya ye nɛɛ ba naa gbaɛ̄ ye tɔ̄.
Josɛf bee su efɛɛloo kɔā nɛ pya ye wuga kɔ: “Daā zagara ama lo m bee muɛ̄.” Pya ye wuga bee dābeeloo lo zagara, sa a naa bee wa nia doo pippip. Ba bee kɔ: “Luge kaka kɔ o gaa le lu i mɛnɛ? Ale o gaa le bɛɛ i ge bu kaka?” Lo e’ɛma kɔ nage kɔ: “Nyɔɔwo ba bee ye baaloo eenyɔɔ nyɔɔbee dɛ̄dɛɛ̄ ye zagara le ye ue.” Sɔ̄ Josɛf bee kɔ lo eree baɛ zagara nɛ ye tɛ le pya ye wuga, kɛ̄ ba bee doo dogo kumaloo doo naa bee lee nage. I buū kɔ: “ye tɛ bee ye kɔgara ue, sa ye kɔ nɛ: ‘E na a le lo zagara o bee muɛ̄ a? Mda le o ka, le pya o wuga eluge bu kaka wee uubeekɛ̄ a nɛ ni?’” Kerewo, Jekɔb bee kiisī loo e’ɛrɛ ekɛɛrɛ kumaloo lo ue. Dapge lu kɔ Jɛhova aa kɔ ue nɛ nwiīnɛɛdam ama ni?—Jɛnɛsis 37:6, 8, 10, 11.
Josɛf naa bee le tuatua ale kpɛdumɛ nɛɛ Jɛhova bee yere kɔ a kɔ yereue a naale enia pya nɛɛ lo edoo kɔ ba a tɛ̄ŋa ye loo. Jizɔs na a bee kɔ duā yereue ama ee dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a, sa a bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ: “Lo a le ba bee mɛ tɛ̄ŋaloo, ba etɛ̄ŋa nage loo bɔɔlo.” (Jɔn 15:20) Pya Nɛɛ Kraist ba lege zege ale ba e’ana dap nɔ gbɛnɛ-edo nu aāloo yira le e’agaloo Josɛf bee ɛrɛ.
(Jɛnɛsis 37:23, 24) Nyɔɔwo sɔ̄ Josef elua ina loo pya ye wuga, ba bee su ye bɛloo ye lɛɛ loo, lo nyɔɔnyɔɔ bɛloo a ɛrɛ bah a, lo a bee ye le loo; 24 E ba bee ye su, sa ye top tɛrɛ bu bana. Bana a bee le ekobu, lɔgɔ maa naa bee ye le bu.
(Jɛnɛsis 37:28) Lo sɔ̄ pya ura du Midian bee tɛɛ̄; e ba bee zuura Josef sa ye dana lɛɛ bu bana, sa ye su oore pya Ishmael loo tup shekel silver; e ba bee su Josef kuma Ijipt.
Gbītɛ̄ Suā Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
(Jɛnɛsis 36:1) Alaba ama na etaā mana mana Isɔ (lo ale, Edom).
it-1 678
Edom
(Eʹdom) [Miī miī], Pya Edom (Eʹdom·ites).
Edom bee le dɔɔ̄na bee a bee lu enɛ Isɔ, wuga Jekɔb ba bee gbaa mɛā. (Jɛn 36:1) Bee lu enɛ ye lo bee nyɔnɛbee a bee oo ye dɔ saaro nyɔɔ miī miī-dɛɛ̄ maālo. (Jɛn 25:30-34) E a sira nage kɔ Isɔ bee lu miī miī loo aa bu ka (Jɛn 25:25), e kɛ̄ siga barasī loo pya manamana a ye aaloo bee tɔɔ̄ sɔ̄ a e saa bee lunage miī miī loo doolo.
(Jɛnɛsis 37:29-32) Sɔ̄ Reuben bee obia ina lo bana, sa muɛ̄ kɔ Josef naale bu bana a, a bee bagi ye bɛloo. 30 Sa obia pii pya ye wuga, sa kɔ, “Nwiī-zuguru a naa lena, e mda, mɛ kɛ̄ na m kii a?” 31 Sɔ̄ ama ba bee su bɛloo Josef, sa fɛ ziī pee, sa dɛbɛ bɛloo a bu mii a; 32 e ba bee yere nyɔɔnyɔɔ bɛloo a ɛrɛ bah a ma wa tɛ, sa kɔ, “Alɛ ama na i gbī muɛ̄ a; ɛp lo a le a lege bɛloo o nwiī-nɛɛdam, ale a naale ɛɛ.”
it-1 561-562
Kuūdɛɛ̄loo
Sɔ̄ nɛɛ a wee tɔɔ̄loo pee ale nam kɔ e baɛe loo ale sere gbo pee ale nam, a gaa tɔgɛ kɔ a yigae lo ekuūdɛɛ̄loo pya lo gbo nam dookɛ̄ a le bu lok doo. A gaa kɔ nɛ wa tɛ ɛrɛ kɔ elu enɛ wa nuede leere le kɔ lɔgɔ nɛɛ naale eyib wa, mɛ lo ziī nu tɛɛ̄ wa loo a gaa le kpɛ. Kerewo, ɛrɛ nu a dap sira sa lo nɛɛ naa kpɛ, nyɔnɛbee lo lok kpega lo nɛɛ kuūdɛɛ̄loo sɔ̄ nu a eebee ekpo nɛɛ sira, doodoo sɔ̄ nam awee ba nɛɛ ye kponia. Kerewo, lokwa ue naa bee ye, a ɛrɛ esu pya nu a tɔgɛ kɔ namkuɛ ba wa ma wa tɛ ɛrɛ, doodoo epɛɛ epɛɛ a aaloo ii lo naana pee. Sɔ̄ tɛ ɛrɛ emɔna pya nu a tɔgɛ sa, a ɛrɛ enɛ kere kpa a tɔgɛ kɔ beebee ue naale nyɔɔ nɛɛ a gaa wa kuūdɛɛ̄loo a.
Kɛ̄ a lenage doolo kiikɛ̄ ɛrɛgeba nu a lu esu yerebah ziī nɛɛ le, kere ba aa aba tɔ, bu edoba, nɛɛ alu saaro wee lu e’ɛp nua nɛɛ a ekuūdɛɛ̄loo pya ye gbagbara wuga nɛɛdam le nɛɛwa. Nu anua i dap dābeeloo ekɛɛrɛ Reuben bee ɛrɛ kumaloo dum Josɛf doodoo saaro lo tɔ dookɛ̄ a le bu kpa Jɛnɛsis 37:18-30 lo, sɔ̄ pya ye wuga bee kɔ ba efɛe Josɛf. “Bee wa kɔ nɛ: ‘Ii le elɛɛ ye dum.’ . . . ‘Bui aa egara miī. . . . bui aa niina bah lo edoo ye.’ Lokwa a ye zuura wa lɛɛ bah, lo e’obara ye ma ye tɛ.” E sɔ̄ Reuben bee muɛ̄ kɔ Josɛf naa lena bu lo bana, bee ye taɛŋɛ mmɛ kɛ̄ a “bee bagi ye bɛloo” sa kɔ: “Nwiī-zuguru a naa lena, e mda, mɛ kɛ̄ na m kii a?” A bee suā kɔ alɛ na ba gaa le ebip kɛ̄ Josɛf le lo ziī nu tɛɛ̄ ye loo a. Lokwa ba naa yii bu taāŋa, ba bee doo nu a tɔgɛ kɔ nam na a ye fɛ a. Ba bee doo lo ama tɛ̄maloo esu miī pee dɛbɛ bɛloo Josɛf. Ba bee su nu ekeebee ama nɛ Jekɔb wa tɛ, a bee lɛɛ beebee ue loo Reuben nyɔnɛbee bɛloo a bee lu esu miī dɛbɛ lo pya ye wuga bee su nua, e Jekɔb bee kɛɛrɛ kɔ elua efɛ Josɛf.—Jɛn 37:31-33.
Buū Baibol
(Jɛnɛsis 36:1-19) Alaba ama na etaā mana mana Isɔ (lo ale, Edom). 2 Isɔ bee ii pya ye wa aāloo pya nɛɛwa Kenan: Ada nwiī-nɛɛwa Elon nɛɛ Het, Oholibama nwiī-nɛɛwa Ana, nwiī Zibeon nɛɛ Haivait, 3 le Basemat, nwiī-nɛɛwa Ishmael; wuga-nɛɛwa Nebaiot. 4 E Ada bee maɛ̄ nɛ Isɔ, Elifaz: Basemat bee maɛ̄ Reuel; 5 e Oholibama bee maɛ̄ Jeush, Jalam, le Kora. Alaba ama na pya miɔŋɔ-nɛɛdam Isɔ lo a bee lu emaɛ̄ ye nɛ bu buɛ̄ Kenan. 6 Lo sɔ̄ Isɔ bee su pya ye wa, pya ye miɔŋɔ-nɛɛdam, pya ye miɔŋɔ-nɛɛwa, le dɛ̄dɛɛ̄ pya ye be, dɛ̄dɛɛ̄ ye nam tɔ, dɛ̄dɛɛ̄ ye nam, le dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee ɛrɛ, lo a bee ɛrɛ bu buɛ̄ Kenan; e a bee kii dɔɔ̄na buɛ̄ aaloo ye wuga Jekob. 7 Nyɔnɛbee nu ba ɛrɛ bee kuīkpo ereloo ba naa dap gbaa tɔɔ̄; wa buɛ̄ ba bee tɔɔ̄ doodoo saanɛɛ naa dap wa tama nyɔɔbee dɛ̄dɛɛ̄ wa nam. 8 Nyɔɔbee wo Isɔ bee tɔɔ̄ bu buɛ̄ nwī kpokɛ̄ Sia; Isɔ na Edom a. 9 Alaba ama na mana mana Isɔ, tɛ pya Edom bu buɛ̄ nwī kpokɛ̄ Sia. 10 Bee dɛ̄dɛɛ̄ pya miɔŋɔ-nɛɛdam Isɔ na ama: Elifaz nwiī Ada wa Isɔ, Reuel nwiī Basemat wa Isɔ. 11 Miɔŋɔ-nɛɛ-dam Elifaz bee le Teman, Oma, Zefo, Gatam, le Kenaz. 12 (Timna bee le gā Elifaz, nwiī-nɛɛdam Isɔ; a bee maɛ̄ Amalek nɛ Elifaz.) Alaba ama na miɔŋɔ-nɛɛdam Ada, wa Isɔ. 13 Alaba ama na miɔŋɔ-nɛɛdam Reuel: Nahat, Zera, Shama, le Miza. Alaba ama na miɔŋɔ-nɛɛdam Basemat, wa Isɔ. 14 Alaba ama na miɔŋɔ-nɛɛdam Oholibama, nwiī-nɛɛwa Ana nwiī Zibeon, wa Isɔ: a bee maɛ̄ nɛ Isɔ, Jeush, Jalam le Kora. 15 Alaba ama na pya ka-nɛɛ loo miɔŋɔ nɛɛdam Isɔ. Miɔŋɔ Elifaz, saaro Isɔ; pya ka-nɛɛ na Teman, Oma, Zefo, Kenaz, 16 Kora, Gatam, le Ama-lek, alaba ama na pya ka-nɛɛ lo o Elifaz bu buɛ̄ Edom; pya elua ama na ;miɔŋɔ-nɛɛdam Ada. 17 Alaba ama bee lenage miɔŋɔ-nɛɛdam Ruel, nwiī-nɛɛdam Isɔ: pya ka-nɛɛ na Nahat, Zera, Shama, le Miza; alaba na pya ka-nɛɛ Reuel bu buɛ̄ Edom; ba lu miɔŋɔ-nɛɛdam Basemat, wa Isɔ: 18 Alaba ama na pya miɔŋɔ-nɛɛdam Oholibama pya ka-nɛɛ bee le Jeush, Jalam le Kora; alaba na pya ka nɛɛ Oholibama nwiī-nɛɛwa Ana, wa Isɔ, bee maɛ̄. 19 Alaba ama na miɔŋɔ-nɛɛdam Isɔ, (lo a le, Edom), le pya wa ka-nɛɛ.
O’OO ENƆƆ̄ 11-17
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | JƐNƐSIS 38-39
“Jɛhova Naa Bee Bie Josɛf”
(Jɛnɛsis 39:1) Mɛ a bee lu esu Josef kuma Ijipt, e Potifa nɛɛ tam Fero, tɛ-ɛrɛ pya baɛ loo, nɛɛdam Ijipt bee ye yaɛ aā bah pya Ishmael, pya a bee ye su kuma lo kɛ̄.
w14 11/1 12 ¶4-5
“M Tɛɛ̄ Doodoo Wa Doo Gbɛnɛ Bag Dogo Ama?”
“Mɛ a bee lu esu Josef kuma Ijipt, e Potifa nɛɛ tam Fero, tɛ-ɛrɛ pya baɛ loo, nɛɛdam Ijipt bee ye yaɛ aā bah pya Ishmael, pya a bee ye su kuma lo kɛ̄.” (Jɛnɛsis 39:1) Bu nwī epooloo ue alu ebuū ama, Baibol doo kɔ i dābeeloo kɛ̄ a bee lu e ɛp zege nwiī-nɛɛdam ama kumakɛ̄ doo, sɔ̄ a bee lu esikɛ̄ ye oo. A bee le doodoo kunɛ nu e ɛrɛ! I dap kɛɛrɛ bu sɔ̄ Josɛf gaa nyɔɔnɛ ye aā tɛ tɔ, nɛɛ a wee si tam tɔbiaɛ pya Ijipt, sɔ̄ a gaa ye aara tɛ̄ma kɛ̄du pya nɛɛ mma kuma ye be.
Kɔ be? Naa waɛloo kunɛ ziī kɛ̄ Josɛf ebee kue ye be. A bee yim aakɛ̄ yɛɛ pya butɔ ba wee kiā aa ziī kɛ̄ yii ziī sɔ̄ ba gaa kpɔā wa gbo naana pee, e tɔkpo na ba wee ma bu a. Mɛ lo kɛ̄ ama, pya nɛɛ Ijipt a lu mɛnɛ doodoo Potifa wee tɔɔ̄ bu gbɛnɛka tɔ ba tɛrɛ egbaloo sa kwa kpeedɛɛ̄. Pya gbītɛ̄ nu nɛ kpea kɔ pya Ijipt a dee kere wee wereloo pya kɛ̄ alu efoh ebie a kpedɛɛ̄, gɔh ba foh keekee te bu, le maā ekpedɛɛ̄ ebie le flawa dum kpaɛ̄, gbaāloo pya dɔɔ̄na nu a doodoo kpɔ maā. Siga tɔ wee ɛrɛ ekpedɛɛ̄ te le ebie a ye tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ, kɛ̄ eseea sa su efɔp wee le ye dɛɛ̄nyɔɔ, nwī-bū a kiinyɔɔ kɛ̄ efɔp wee tɛ̄ma yii lo tɔ, gbɛnɛ-edo tɛm wee lenage bu, gbaāloo kɛ̄ etɔɔ̄ denu a bɛɛa le tɔ pya zooro wee tɔɔ̄.
(Jɛnɛsis 39:12-14) Wa a bee aabaloo ye bɛloo, sa kɔ, “Nyɔnɛ mɛ makɛ̄.” Mɛ a bee lɛɛbaloo ye bɛloo ye bie bah, sa teera kii ee. 13 E sɔ̄ wa a emɔna kɔ a bee lɛɛbaloo ye bɛloo ye bie bah, sa teera kii ee, 14 Bee kue pya nɛɛdam ye tɔ sa bee wa kɔ nɛ, “Ɛbaa, a edoora kɔ nɛɛdam Hibru a lu i loo lo edoo i gbee; a bee mɛ lu loo lo enyɔnɛ mɛ makɛ̄, e m bee su gbɛnɛ e’aga muɛ̄ nwimakpā;
(Jɛnɛsis 39:20) E tɛ-ɛrɛ Josef bee ye su sa ye yere tɔ kpɔghɔrɔ, kɛ̄ ba wee bɔp pya kpɔghɔrɔ mɛnɛ-buɛ̄ Ijipt sere, e a bee tɔɔ̄ lo kɛ̄ ama bu tɔ kpɔghɔrɔ.
w14 11/1 14-15
“M Tɛɛ̄ Doodoo Wa Doo Gbɛnɛ Bag Dogo Ama?”
Ii suā gbɛnɛ-edo nu akiiloo kɛ̄ tɔ kpɔgɔrɔ pya Ijipt wee le doo a dee kere a. Pya nɔ nu akiiloo eloh kere emɔna duā kɛ̄ lo tɔ wee le, mɛ ba egbea, gbɛnɛ gbɛnɛka tɔ a agaloo ama wee ɛrɛnage tɔ kpɔgɔrɔ bu kɛ̄ ba top yere loo. Sɔ̄ a esaa Josɛf bee su bee ue a kura “kpɔghɔrɔ a toga” kɔā kɛ̄ lo kɛ̄ mɛā doo, kɔ alu kɛ̄ ɛɛdee le bɛābu naale. (Jɛnɛsis 40:15) Bu kpa Le-yɔɔ, i muɛ̄ kɔ a bee lu etɔg ye nage, lo kɛ̄ kɔ: “Ba bee ye yere muū loo baɛ tɔ tɛ̄maloo kpɔghɔrɔ-tɔ, ba bee su kpuguru loo kpe ye yere oo.” (Le-yɔɔ 105:17, 18) Siga sɔ̄ pya Ijipt wee su nu bɔma bah pya nɛɛ ba yere kpɔgɔrɔ bɛɛra ture dumɛ, sa su dɔɔ̄na kpe wa aā mɛɛ. Naa ɛp kɛ̄ Josɛf bee tɔga doo kaɛlɛɛ kɔ a naa bee doo lɔgɔ nu a bɔloo wo!
Eetɔɔ̄ na bee, pya nu a bee tɛɛ̄ bu ama bee ye zuura kuma dumɛ bu dum. Lo e’ɛma kɔ Josɛf “bee tɔɔ̄ lo kɛ̄ ama bu tɔ kpɔghɔrɔ.” A bee tɔɔ̄ lo kɛ̄tɔɔ̄ bu gbɛnɛ-edo zua! E Josɛf naa bee suā lo ba elɛɛge ye kpɔgɔrɔ ziī dee a ee. Nu a bee ye bugia siraloo bu ziī biradee ama bee kiisī bu pio kaɛ, sa lunage pio enɔɔ̄, bee dap tɛɛ̄ doodoo wa wu ye bɛabu agɛrɛ ni?
E ɛma a ye kiiloo nɛ i ture a i gbɔ̄ nyiɛ kɔ: “Jɛhova bee le loo Josef sa bee ye tɔgɛ ye wereloo a naa wee nyaa.” (Jɛnɛsis 39:21) Lɔgɔ ekpadaɛ̄ tɔ kpɔgɔrɔ, lɔgɔ kpɔgɔrɔ-tɔ ale kpɔgɔrɔ bah ale tɔ kpɔgɔrɔ bukɛ̄ alu zii zii a dap kpega wereloo Jɛhova a naa wee nyaa lɛɛ loo pya ye nɛɛ naale. (Pya Rom 8:38, 39) I dap muɛ̄ Josɛf bu i ekɛɛrɛ sɔ̄ a gaa egara ye ekiɛ̄nu nɛ ye Tɛ a le li bunyɔɔ bu kara, sa alu enɛ ye dua efɛɛloo le ziīnɛloo lo aba “Bari dɛ̄dɛɛ̄ e’aga beenyiɛ” dap nɛ. (2 Pya Kɔrint 1:3, 4; Pya Filipai 4:6, 7) Dɔɔ̄na e na Jɛhova bee doo nɛ Josɛf ani? I buū kɔ a kiisī lo edoo kɔ Josɛf a ɛrɛ “ewonu kɛ̄ sī nɛɛ baɛ loo tɔ kpɔghɔrɔ.”
(Jɛnɛsis 39:21-23) Mɛ Jɛhova bee le loo Josef sa bee ye tɔgɛ ye wereloo a naa wee nyaa, sa bee ye nɛ ewonu kɛ̄ sī nɛɛ baɛ loo tɔ kpɔghɔrɔ. 22 E nɛɛ baɛ loo tɔ kpɔghɔrɔ a bee su dɛ̄dɛɛ̄ pya kpɔghɔrɔ le ɛrɛgeba nu ba gaa doo lo kɛ̄ yere kɛ̄ bah Josef, e ɛrɛgeba nu a bee lu edoo lo kɛ̄, alɛ na a bee doo a; 23 nɛɛ baɛ loo tɔ kpɔghɔrɔ a naa bee kɛɛrɛbu lɔgɔ nu a bee le kɛ̄ bah Josef, nyɔnɛbee Jɛhova bee ye le loo, e ɛrɛgeba nu alɛ gaa doo Jɛhova ebee doo kɔ a kii sī leere.
w14 11/1 15 ¶2
“M Tɛɛ̄ Doodoo Wa Doo Gbɛnɛ Bag Dogo Ama?”
Baibol kɔ: “Jɛhova bee le loo Josef sa bee ye tɔgɛ ye wereloo a naa wee nyaa.” (Jɛnɛsis 39:21) Lɔgɔ ekpadaɛ̄ tɔ kpɔgɔrɔ, lɔgɔ kpɔgɔrɔ-tɔ ale kpɔgɔrɔ bah ale tɔ kpɔgɔrɔ bukɛ̄ alu zii zii a dap kpega wereloo Jɛhova a naa wee nyaa lɛɛ loo pya ye nɛɛ naale. (Pya Rom 8:38, 39) I dap muɛ̄ Josɛf bu i ekɛɛrɛ sɔ̄ a gaa egara ye ekiɛ̄nu nɛ ye Tɛ a le li bunyɔɔ bu kara, sa alu enɛ ye dua efɛɛloo le ziīnɛloo lo aba “Bari dɛ̄dɛɛ̄ e’aga beenyiɛ” dap nɛ. (2 Pya Kɔrint 1:3, 4; Pya Filipai 4:6, 7) Dɔɔ̄na e na Jɛhova bee doo nɛ Josɛf ani? I buū kɔ a kiisī lo edoo kɔ Josɛf a ɛrɛ “ewonu kɛ̄ sī nɛɛ baɛ loo tɔ kpɔghɔrɔ.”
Gbītɛ̄ Suā Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
(Jɛnɛsis 38:9, 10) Mɛ Onan bee suā kɔmɛ miɔŋɔ a naale lu alɛ, nyɔɔwo sɔ̄ a yii lo wa ye wuga a tā maa kɛnɛkɛ̄, taā a doo a nɛ miɔŋɔ ye wuga. 10 Mɛ nu a bee doo naa nia Jɛhova, e a bee ye fɛnage.
it-2 555
Onan
(Oʹnan) [lu esu aāloo bee ue a kura “ekpo ekwaā nu; gbɛnɛ ekpo”].
Nwiī nɛɛdam Juda, ye eree baɛ nwiī a bee buɛ̄ bu nwiī-nɛɛwa nɛɛ Kenan a kura Shua. (Jɛn 38:2-4; 1 Edoo 2:3) Sɔ̄ Jɛhova bee fɛ gbɛnɛ wuga nɛɛdam Onan a kura Ea nyɔɔ pɔrɔ a bee doo, Juda bee kɔ nɛ Onan kɔ a ii Tama wa ye wuga. Lo Onan bee ye buɛ̄ nwiī bu, lo nwiī naale ebee kuu Onan, pya zɔ Ea ebee lu lo lo nwiī; mɛ lo ba naa ɛrɛ lɔgɔ nwiī, zɔ Ea elu lo Onan. Sɔ̄ Onan bee ma loo Tama, a bee “tā maa kɛnɛkɛ̄” taā a ye nɛ. Onan naa gaa bee yaɛ baloo aba ɛɛ, nyɔnɛbee lo e’ɛma kɔ “sɔ̄ a yii loo wa ye wuga” a tā maa kɛnɛkɛ̄. I muɛ̄ kaāna kɔ a bee lu nu Onan ɛmɛnɛbee doo. Nyɔɔ ye dogo wiibu, le kɔ a lɛɛbeekɛɛ̄ ye tɛ, sa lɛɛ nage beekɛɛ̄ nɔɔ̄nu iya dam le wa a, Onan alɛɛ loo sii bee ɛrɛ nage nwiī sɔ̄ Jɛhova bee ye fɛ.—Jɛn 38:6-10; 46:12; Buā 26:19.
(Jɛnɛsis 38:15-18) Sɔ̄ Juda bee ye muɛ̄, a bee kɛɛrɛ kɔ a bee le wa-kiā-uwe, nyɔnɛbee a bee kuɛ sī ye. 16 A bee kiā ina loo kpaɛ̄ dee, sa kɔ, “Lu, doolo m a yii loo,” nyɔnɛbee a naa suā kɔ a lu wa ye nwiī-nɛɛdam. Wa a bee kɔ, “E na o nɛ mɛ a, lo a le o yii mɛ loo?” 17 A bee ture, “M gaa le yere ziī nwī pee aāloo na gbo pee a nɛ.” E wa bee kɔ, “O gaa le nɛ mɛ ge nu bɛrɛ, mmɛ sɔ̄ o yere ye nua?” 18 A bee kɔ, “Amunu bɛrɛ na m nɛ a?” A bee ture, “O nwī kpe bah a bee lu e’ɛm nu nyɔɔ le o le-eziī, le nwī tum aara bah a a le bah.” Nyɔɔwo a bee wa su ye nɛ, sa bee ye yii loo, e a bee su bu ye tɛ̄maloo.
w04 1/15 30 ¶4-5
Ebip Pya A Buū Bip
Juda naa bee doo leere nyɔnɛbee a naa bee su Tama nɛ ye nwiī Shelah dookɛ̄ a bee yira doo. A bee manage loo ziī wa a bee kɛɛrɛ kɔ ɛɛ waa kiā-uwe a bee le bu tɔkaɛ. Lo nu ama bee lu kiiya sī loo ekɛɛrɛ Bari, lo a le kɔ nɛɛ a maloo aba ye wa. (Jɛnɛsis 2:24) Kerewo, wa Juda bee maloo a naa bee le waa kiā-uwe. Taāwo, naa suā sɔ̄ a sudɔ ye nwiī Shelah sa ɛrɛ pya miɔŋɔ bu sīdee lok yere kpotɛ̄.
Kii kɛ̄ Tama le, nu a bee doo naa bee le dogo a naa ɛɛ. Naa bee lu e’ɛp miɔŋɔ maɛ̄ baɛ a bee maɛ̄ a nua miɔŋɔ bu gā. Sɔ̄ Boaz nɛɛ Bɛtlihɛm bee ii Rut doodoo wa ye wuga, pya kanɛɛ Bɛtlihɛm bee kɔ ue leere kumaloo Perez ye nwiī-nɛɛdam, sa ba bee kɔ nɛ Boaz kɔ: “Doolo o tɔ le doodoo tɔ Perez, nɛɛ Tama bee maɛ nɛ Juda, nyɔnɛbee gbomiɔŋɔ Jɛhova gaa le nɛ a tɛ̄maloo emuā ama.” (Rut 4:12) Perez le nage yɛɛ pya manamana Jizɔs Kraist tɛɛ̄ aaloo.—Matiu 1:1-3; Luk 3:23-33.
Buū Baibol
(Jɛnɛsis 38:1-19) A lu edoo lo sɔ̄ ama kɔmɛ Juda bee sira kɛ̄ aaloo pya ye wuga, su ye loo yima tɔ ziī nɛɛ Adulam, ye bee kura Hira, 2 Juda bee muɛ̄ ziī nwiī-nɛɛwa ziī nɛɛ Kenan lo kɛ̄, lo ye bee kura Shua, e a bee ye ii sa ye yii loo, 3 e a bee su bu sa bee maɛ ziī nwiī-nɛɛdam sa kue ye bee Ea. 4 A sinagekɛ̄ su bu sa bee maɛ̄ ziī nwiī-nɛɛdam, sa kue ye bee Onan. 5 Bee sinagekɛ̄ maɛ̄ ziī nwiī-nɛɛdam sa kue ye bee Shela. A bee le bu buɛ̄ Kezib sɔ̄ a bee ye maɛ̄. 6 E Juda bee ii ziī wa nɛ ye saaro, lo ye bee kura Tama. 7 Mɛ Ea, saaro Juda, be le nɛɛ-bag-dogo kɛ̄ sī Jɛhova; e Jɛhova bee ye fɛ. 8 Lo sɔ̄ Juda bee kɔ nɛ Onan, “Yii lo wa o wuga, sa si tam wuga dam ye nɛ, sa doo kɔ miɔŋɔ a aakɛ̄ nɛ o wuga.” 9 Mɛ Onan bee suā kɔmɛ miɔŋɔ a naale lu alɛ, nyɔɔwo sɔ̄ a yii lo wa ye wuga a tā maa kɛnɛkɛ̄, taā a doo a nɛ miɔŋɔ ye wuga. 10 Mɛ nu a bee doo naa nia Jɛhova, e a bee ye fɛnage. 11 Lo sɔ̄ Juda bee kɔ nɛ Tama wa ye nwiī, “Tɔɔ̄ doodoo wa-ua-dam bu tɔ o tɛ, ina sɔ̄ Shela na nwiī enyima”__nyɔnɛbee bɔɔ bee ye aa kɔ a e’u, doodoo pya ye wuga. Nyɔɔwo Tama bee kii sa tɔɔ̄ bu tɔ ye tɛ. 12 Sɔ̄ gbɛnɛ-edo dee etɛ̄na, wa Juda lo a bee le nwiī-nɛɛwa Shua be u; e sɔ̄ a elua e’agɛrɛ nyiɛ Juda, a bee kii nyɔɔ pii pya a kpɔ zia lɛɛ loo ye gbo naana ina Timna, alɛ le Hira ye gbo, nɛɛ Adulam. 13 E sɔ̄ a elua ekɔ nɛ Tama, “Tɛ o dam gaa kii nyɔɔ lo Timna lo ekpɔ zia lɛɛ loo ye gbo naana,” 14 a bee lɛa ye bɛloo wa-ua-dam loo ye, sa bee su bɛ uwa sī, sa su ye bɛloo kɔra loo ye sa bee ɛŋɛtɛ̄ nudee tɛɛ̄ yii Enaim; lo ale nyɔɔ dee Timna; nyɔnɛbee a bee muɛ̄ kɔ Shela enyima, e a naa lu esu ye ye nɛ kɔ a ii ye. 15 Sɔ̄ Juda bee ye muɛ̄, a bee kɛɛrɛ kɔ a bee le wa-kiā-uwe, nyɔnɛbee a bee kuɛ sī ye. 16 A bee kiā ina loo kpaɛ̄ dee, sa kɔ, “Lu, doolo m a yii loo,” nyɔnɛbee a naa suā kɔ a lu wa ye nwiī-nɛɛdam. Wa a bee kɔ, “E na o nɛ mɛ a, lo a le o yii mɛ loo?” 17 A bee ture, “M gaa le yere ziī nwī pee aāloo na gbo pee a nɛ.” E wa bee kɔ, “O gaa le nɛ mɛ ge nu bɛrɛ, mmɛ sɔ̄ o yere ye nua?” 18 A bee kɔ, “Amunu bɛrɛ na m nɛ a?” A bee ture, “O nwī kpe bah a bee lu e’ɛm nu nyɔɔ le o le-eziī, le nwī tum aara bah a a le bah.” Nyɔɔwo a bee wa su ye nɛ, sa bee ye yii loo, e a bee su bu ye tɛ̄maloo. 19 Lo sɔ̄ wa a bee aakɛ̄ sa kii, lɛa bɛ uwa sī loo ye, sa yaa bɛloo wa-ua-dam.
O’OO ENƆƆ̄ 18-24
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | JƐNƐSIS 40-41
“Jɛhova Bee Agara Josɛf”
(Jɛnɛsis 41:9-13) Sɔ̄ ama nɛɛ-bee pya a wee nɛ nu e’ɔ̄ bee kɔ nɛ Fero, “M kɛɛrɛbu dɛ̄dɛɛ̄ na doo gbee anii’ee. 10 Sɔ̄ Fero bee ɛrɛ saŋ pima pya ye nɛɛ tam, sa bee mɛ su yere tɔ kpɔghɔrɔ gbaāloo nɛɛ-bee pya a wee kwa fituru bu tɔ nɛɛ aara pya baɛ loo, 11 baɛ ii bee muɛ̄ zagara bu aba edɛɛ̄, alɛ le mda, ɛrɛgeba ii dookɛ̄ ye zagara le doo a ɛrɛ nu a kura. 12 Ziī zuguru pya Hibru bee i le loo lo kɛ̄, nɛɛ tam lo nɛɛ a aara pya baɛ loo; e sɔ̄ i bee kɔ i zagara ye nɛ a bee kue nu a kura i nɛ, sa bee kɔ nu a kura nɛ ziī ziī ii dookɛ̄ i zagara le doo. 13 E sɔ̄ a bee kue nu a kura i nɛ, bu lo sīdee na a bee lu edoo a; mda na a bee doo kɔ m obia kii na dɔ, e nɛɛ kwa fituru na a bee lu ekɔm nyɔɔ te a.”
w15 2/1 14 ¶4-5
“Naale Bari Na A Ɛrɛ Ekue Nu Dɛ̄dɛɛ̄ Zagara Kura Ani?”
Nɛɛ a wee nɛ nu e’ɔ̄ Fɛro ebee dap ibere Josɛf, mɛ Jɛhova naa ibere ye. Ziī uūnɛ, Jɛhova bee doo kɔ Fɛro a muɛ̄ baɛ zagara a bee ziī a naa waɛ e’ibere. Tua kɛ̄tɔɔ̄, mɛnɛ bee muɛ̄ ɛrɛba nam ba kpedɛɛ̄ sa ɛrɛ lɛk a sira aabu Pɛnɛ Nail, e ɛrɛba pya lo dɔɔ̄na a bee piya sa beenage loo bee sira aabu pɛnɛ sa wa lu gɔdumɛ. Pya lo a bee piya sa beenage loo bee ba pya lo a kuī sa ɛrɛ lɛk a. Fɛro bee sikɛ̄ daa sa muɛ̄ ɛrɛba ko kpakpaa a sira aaloo aba ziī te kpakpaa ba zɔa bu sa lee. Mɛ ɛrɛba lo kagara ko a bee piya lo efɔp zip piire bee sira sa yɔgara ɛrɛba lo ko a zɔa sa lee a. Sɔ̄ dee eyira Fɛro bee ɛrɛ gbɛnɛ etɛɛrɛloo sa nyɔŋa nyɔɔ lo zagara, nyɔɔwo a kue dɛ̄dɛɛ̄ pya ye nɛɛ suānu le pya doo edonu kɔ ba a tap baɛ lo zagara ye nɛ. Mɛ ba naa bee dap tap. (Jɛnɛsis 41:1-8) Sɛh lo zagara ɔbɛ wa sa bue egā dɛ̄dɛɛ̄ aba sa ba naa suā taɛ nu a kura aāloo keekee ekɛɛrɛ ba ɛrɛ kumaloo, ii suā leere. Ɛrɛgeba kɛ̄ a bee le doo, Fɛro bee le bu kaāna e’ɔaloo—sa bee kiisī lo egbī nɛɛ edap tap zagara a lege gaa ye taɛ̄ŋɛ ama.
Bu kpɛdumɛ, nɛɛ-bee pya a wee ye nɛ nu e’ɔ̄ bee nyɛŋiabu loo Josɛf! Ye ekɛɛrɛ beenyiɛ bee ye taɛ̄ŋɛ sa doo kɔ a kɔ nu akiiloo lo zege gbara a bɔloo ekɛɛrɛbu loo lo a bee para etap alɛɛ zagara le lo nɛɛ-bee pya a wee kwa fituru bie tɔ kpɔgɔrɔ baɛ zua akii adumɛ a. Aba lo sɔ̄, Fɛro bee nɛ muɛ̄ sa alu esu Josɛf aā kpɔgɔrɔ.—Jɛnɛsis 41:9-13.
(Jɛnɛsis 41:16) Josef ture nɛ Fero, “A naa mɛ le bah mda; Bari gaa le ture bu efɛɛloo nɛ Fero.”
(Jɛnɛsis 41:29-32) Ɛrɛba dua a gaa lu, nuede gaa le kuīkpo bu dɛ̄dɛɛ̄ buɛ̄ Ijipt, 30 mɛ sɔ̄ a esaa ɛrɛba dua gbɛnɛ kii gaa le nyɔɔnɛ, e a elu e’ibere kɛ̄ nu bee kuīkpo doo bu dɛ̄dɛɛ̄ buɛ̄ Ijipt; gbɛnɛ kii a gaa le fɛgɛ pya buɛ̄ a, 31 e a elu e’ibere dɛ̄dɛɛ̄ gbɛnɛkpo nu bu buɛ̄ a nyɔnɛbee gbɛnɛ kii a ye nyɔɔnɛ, nyɔnɛbee a edɔnia gbɛnɛ. 32 E nu a nua baɛ sɔ̄ zagara bee lu enɛ Fero na bee a bee lu edoo kɔ ue a tɔɔ̄ agara tɛ̄maloo Bari, e Bari gaa le nwaba lo edoo ye.
w15 2/1 14-15
“Naale Bari Na A Ɛrɛ Ekue Nu Dɛ̄dɛɛ̄ Zagara Kura Ani?”
Jɛhova wereloo pya ba kumaloo kɛ̄, le pya ba bɔture nyiɛloo, nu anua a muuna nu a bee gɔ̄ loo pya suānu le pya doo edonu bu Ijipt nɛ Josɛf lo. Josɛf bee baatɛ̄ kɔ baɛ zagara Fɛro lu aba etɛɛ̄nɛ. Tɛ̄maloo etɔgɛ lo yereue baɛ sɔ̄ bu zagara ama, Jɛhova bee doo kɔ lo ue “a tɔɔ̄ agara” lo a tɔgɛ kɔ lo ue ɛrɛge edooa gbɔ̄mɛɛ. Lo nam a kuī sa ɛrɛ lɛk le lo kpakpaa a zɔa a, yira dɔ ɛrɛba zua nuede e mma buɛ̄ Ijipt, sɔ̄ lo ɛrɛba ka nam a beeloo le ɛrɛba ko kpakpaa efɔp zip piire yira dɔ ɛrɛba zua kii a enyɔɔnɛ lo ɛrɛba zua nuede mma bu buɛ̄ a. Lo kii esa nuede bu lo buɛ̄.—Jɛnɛsis 41:25-32.
(Jɛnɛsis 41:38-40) E Fero bee kɔ nɛ pya ye nɛɛ tam, “I dap ge gbī nɛɛ a doodoo lo nɛɛ ama muɛ̄, lo Edɔɔ̄ Bari ye le bu?” 39 Nyɔɔwo Fero bee kɔ nɛ Josef, “Kɛ̄ Bari edoora kɔ o suā dɛ̄dɛɛ̄ lo nu ama, lɔgɔ nɛɛ a ɛrɛ buā-bee sa ɛrɛ suanu doodoo olo naale; 40 nyɔɔwo olo na o lu nɛɛ-bee mdaa tɔ, e dɛ̄dɛɛ̄ pya na nɛɛ gaa le sere wa loo tɛ̄maloo kɛ̄ olo o tɔ̄ ue wa nɛ doo; aba kɛ̄ kasi-mɛnɛ le na m gaa le lu gbɛnɛ a ee a”
w15 2/1 15 ¶3
“Naale Bari Na A Ɛrɛ Ekue Nu Dɛ̄dɛɛ̄ Zagara Kura Ani?”
Fɛro bee doo pya nu a bee yira. Bee lu esu le bɛloo linen yereloo Josɛf. Fɛro bee su le gold ye yere mɛɛ̄, nwī kpe bah a bee lu e’ɛm nu nyɔɔ ye yere bah, doo kɔ a teera nyɔɔ ye fah kɛnɛkɛ̄, sa ye nɛ ekpo kɔ a dap tɛɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄ a le bu buɛ̄ sa bɔātɛ̄ edoo pya nu a bee nɔɔ. (Jɛnɛsis 41:42-44) Bu aba nwī kere sɔ̄ lo biradee, Josɛf bee aa kpɔgɔrɔ sa kii tɔ mɛnɛ. A bee aabu ue a bee lu edɛrɛ ye sa lu nɛɛ a za nyɔɔnɛ mɛnɛ Fɛro. Naa ɛp kɛ̄ a sira pie doo kɔ yira Josɛf bee ɛrɛ bu Jɛhova bee dooa doo a! Jɛhova bee muɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ pɔrɔ biaɛ Josɛf gaa bee tɛɛ̄ bu a bu pya zua ama. A bee kwabaloo pya lo kɛ̄tɔɔ̄ taɛ sɔ̄ a bɔloo le bu kaāna sīdee. Naale aba kwa pya pɔrɔ a bee lu edoo loo Josɛf na Jɛhova bee ɛrɛ bu ekɛɛrɛ a, mɛ a bee kɛɛrɛ nage lo ekwa dee sɛɛ pya edonyɔɔ Izrɛl. I gaa le muɛ̄ kɛ̄ lo ama bee sira doo bu pya dɔɔ̄na ekobee ue a gaa le nyɔɔnɛ.
Gbītɛ̄ Suā Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
(Jɛnɛsis 41:14) Sɔ̄ ama Fero bee yere muɛ̄ koma Josef, e ba bee ye su bu nwanwabah aā bu tɔ-kpɔghɔrɔ a toga; e ba bee ye ɔŋana bee sa nyana dɛ̄dɛɛ̄ ye bɛloo, a bee lu ina loo Fero.
w15 11/1 9 ¶1-3
O Suāge Ni?
E na anua Josɛf bee kpɔa bee sa lɛa firi bɛp lɛɛ aa sira kɛ̄sī Fɛro ani?
Dookɛ̄ e’ɛma a le bu kpa Jɛnɛsis kɔ doo, Fɛro bee nɛ lok kɔ ba a nwaaba su Josɛf nɛɛ Hibru a bee le kpɔgɔrɔ ye ma lokwa a tap zagara a gaa bee ye taɛ̄ŋɛ. Sɔ̄ ama, Josɛf ebee tɔɔ̄ kpɔgɔrɔ loo gbɛnɛ-edo zua. Kaɛlɛɛ kɛ̄ yereue Fɛro bee lu gbaragbara doo, Josɛf bee dasī kpɔa bee sa lɛa zia sī ye. (Jɛnɛsis 39:20-23; 41:1, 14) Kɔ nɛɛ a bee ɛm, kɔ pya ue a bee kɔ a naa lu gbɛnɛ ama a, tɔgɛ kɔ a suā kɛ̄ pya Ijipt wee doo nu doo.
Gbɛnɛkpo edonyɔɔ wee sere wa firi nua nyɔɔnyɔɔ a dee kere, gbaā nage loo pya Hibru. Mɛ kpa a kura McClintock le Strong’s Cyclopedia of Biblical, Theological, le Ecclesiastical Literature kɔ, “aba pya Ijipt a dee kere na alu aba Edonyɔɔ ba naa wee seea firi a.”
Lege aba nu lɛa zia sī kura na lɛa firi bɛp ni? Ekpo magazin a kura Biblical Archaeology Review lɛra ekɛɛrɛ kɔ a wee lu doonu barasī pya Ijipt kɔ lɛɛ ziī nɛɛ gae sira kɛ̄sī Fɛro, a ɛrɛ ekwaaloo dookɛ̄ ebee doo lo a gaa bee kii tɔkaɛ. Wo na anua lɛɛ Josɛf aa sira kɛ̄sī Fɛro a bee dasī lɛa firi bɛp, kpɔa bee sa lɛa zia dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄ a ye le loo a.
(Jɛnɛsis 41:33) Nyɔɔbee wo nyaawo doolo Fero gbī nɛɛ a ɛrɛ buā-bee le suānu, sa ye sere nua nɛɛ-bee loo dɛ̄dɛɛ̄ buɛ̄ Ijipt.
w09 11/15 28 ¶14
Tɔtɔgɛ Le Elap Doodoo Pya Nɛɛtam Bari
14 Pya tɛ le ka ba wee taāŋabah Bari bu sɔ̄ a bee lu e’ɛm Baibol wee muɛ̄ kɔ wa gbo miɔŋɔ nɔ pya elap a bɔloo sɔ̄ ba wa lege kpaɛ̄ be. Naa kɛɛrɛbu le sīdee Abreham le ye nwiī Aizik wee kɔ ue nɛ ziī bu kpa Jɛnɛsis 22:7. Kaāna kpɔā Josɛf bee ɛrɛ aābah ye tɛ le ye ka bee sira nage bu ye dum. Sɔ̄ a bee le tɔ kpɔgɔrɔ, a bee tɔgɛ le elap kumaloo pya le ɛɛ le kpɔgɔrɔ. (Jɛn 40:8, 14) Pya ue a bee kɔ nɛ Fɛro tɔgɛ kɔ a bee suā kaāna kɛ̄ ekɔ ue nɛ pya a le dɔ ekpo doo.—Jɛn 41:16, 33, 34.
Buū Baibol
(Jɛnɛsis 40:1-23) Sɔ̄ pya lo nu ama etɛ̄na, nɛɛ awee nɛ nu e’ɔ̄ mɛnɛ-buɛ̄ Ijipt le nɛɛ awee ye kwa fituru ye nɛ bee doo nu a nua saŋ loo wa tɛ-ɛrɛ mɛnɛ-buɛ̄ Ijipt. 2 E fero bee ɛrɛ saŋ pima baɛ pya ye nɛɛ tam, nɛɛ-bee pya awee ye nɛ nu e’ɔ̄, le nɛɛ-bee lo pya awee kwa fituru, 3 e a bee wa yere bu tɔ kpɔghɔrɔ tɔ-nɛɛ-bee pya baɛ loo, bu tɔ kpɔghɔrɔ kɛ̄ a bee lu eyere Josef. 4 Nɛɛ-bee pya baɛ loo bee wa su yere kɛ̄ bah Josef, e a bee wa si tam nɛ; e ba be tɔɔ̄ pio dee bu tɔ kpɔghɔrɔ. 5 E bu aba edɛɛ̄ baɛ aba bee muɛ̄ zagara__nɛɛ awee nɛ nu e’ɔ̄, le nɛɛ awee kwa fituru nɛ mɛnɛ-buɛ̄ Ijipt, lo pya a bee le bu tɔ kpɔghɔrɔ__ziī ziī aba dookɛ̄ ye zagara le doo, e ɛrɛgeba zagara ɛrɛ nu a kura. 6 Sɔ̄ Josef bee wa lu loo sɔ̄ lɔɔrɛ, sa wa muɛ̄, ba bee ɛrɛ etɛɛrɛloo. 7 Nyɔɔwo a bee bip pya tam Fero pya a bee ye le loo bu tɔ kpɔghɔrɔ bu tɔ nɛɛ-a-ye-ɛrɛ, “E na a nua bui ɛrɛ be-sī ani’ee a?” 8 Ba kɔ ye nɛ, “I bee muɛ̄ zagara, e lɔgɔ nɛɛ a kue nu ba kura i nɛ naale.” E Josef bee wa kɔ nɛ, “Naale Bari na a ɛrɛ ekue nu dɛ̄dɛɛ̄ zagara kura a ni? Kɔaa wa mɛ nɛ, m bara i bah.” 9 Nyɔɔwo nɛɛ-bee pya awee nɛ nu e’ɔ a bee kɔ ye zagara nɛ Josef, sa ye kɔ nɛ, “Bu na zagara ziī te-vine bee mɛ le mmsī, 10 e taa naa bee le nyɔɔ te-vine a; aba sɔ̄ a bee si mɛɛ ye yuuri bee sira, e dɛ̄dɛɛ̄ ye egu bee yaari ye bee sa ɛɛ. 11 Kɔp Fero bee mɛ le bah, e m bee su pio bee-vine sa wa bii yere bu kɔp Fero, sa ye su yere bah Fero.” 12 Lo sɔ̄ Josef bee ye kɔ nɛ, “Alɛ ama na nu a kura a: taa naa a na taa bira dee; 13 siga taa bira dee Fero gaa le dana o ekobee sa doo kɔ o obia kii o dɔ tam; e o gaa le sinagekɛ̄ su kɔp yere bah Fero dookɛ̄ o wee doo tua sɔ̄, sɔ̄ o bee le nɛɛ awee ye nɛ nu e’ɔ̄. 14 Mɛ, kɛ̄ a le doo, kɛɛrɛ mɛ bu sɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ nu elee a loo, sa o doo mɛ le nu loo, lo ekɔ nu a mɛ kiiloo nɛ Fero; e aa lo sīdee ama na m aa bu tɔ ama. 15 Nɔynɛbee bu kaka bee lu eyib mɛ aā buɛ̄ pya Hibru, e kɛ̄ ama mm bee doo nage lɔgɔ nu lo eyere mɛ tɔ kpɔghɔrɔ a toga ama.” 16 Sɔ̄ nɛɛ-bee pya awee kwa fituru bee muɛ̄ kɔ nu ye sagara kura bee lee, a bee kɔ nɛ Josef, “Mda bee muɛ̄nage zagara; taa kpɔ ekiā bee mɛ le bee, 17 e bu kpɔ lo a le mmnyɔɔ keekee sīdee nuede a bee lu e’ɛŋɛ nɛ Fero bee le, mɛ gbo enuɛ̄ bunyɔɔ bee wa de aā bu kpɔ a mɛ le bee.” 18 E Josef bee ture, “Alɛ ama na nu a kura: taa kpɔ a na taa bira dee; 19 siga taa bira dee Fero gaa le dana o ekobee__a lɛɛ loo!__sa a kɔm nyɔɔ te; e enuɛ̄ pɛɛ gaa le ba o namloo a aāloo.” 20 Nyɔɔ lo eree taa bira dee, lo a le dee nyɛŋiabu dee Fero bee mɛā, a bee doo gbɛnɛ doonu nɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya ye nɛɛ tam, e a bee dana bee nɛɛ-bee pya awee ye nɛ nu e’ɔ̄, le bee nɛɛ-bee pya awee kwa fituru yɛɛ pya ye nɛɛ tam. 21 E a obara nɛɛ-bee pya a wee ye nɛ nu e’ɔ lo ye dɔ tam, e a bee su kɔp yere bah Fero; 22 mɛ a bee kɔm nɛɛ-bee pya awee kwa fituru nyɔɔ te, dookɛ̄ Josef bee kue ye sagara ye nɛ doo. 23 Kerewo nɛɛ-bee pya awee ye nɛ nu e’ɔ̄ naa kɛɛnɛ bu Josef, mɛ a bee ye ibere.
O’OO ENƆƆ̄ 25-31
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | JƐNƐSIS 42-43
“Josɛf Bee Ɛrɛ Elap Dogo Aa Ye Loo”
(Jɛnɛsis 42:5-7) Bu lo sīdee ama na pya Israel bee lu wee yaɛ kpakpaa yɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya a gaa lu a, nyɔnɛbee gbɛnɛ kii a bee dɔ gbɛnɛ bu buɛ̄ Kenan. 6 Mɛ Josef alɛɛ loo bee le nɛɛ a bɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ buɛ̄ a; alɛ na awee oo kpakpaa nɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya buɛ̄ a. E pya wuga Josef bee lu, sa uubee mmɛ kɛnɛkɛ̄ ye kɛ̄ sī. 7 Josef bee muɛ̄ pya ye wuga, sa bee wa suāloo, mɛ a bee sere loo ye doodoo nɛɛ dɔɔ̄na buɛ̄ kɛ̄ ba le, sa kɔ e’aga muɛ̄ ue wa nɛ, sa kɔ, “Mɛ kɛ̄ na bui aa lu a?” Ba kɔ, “I aa buɛ̄ Kenan, wee yaɛ nuede.”
w15 5/1 13 ¶5
“Mda Le Dɔ Bari Ni?”
E na i kɔ akiiloo Josɛf a? A bee nwaaba suāloo pya ye wuga! Gbaāloo wo, aba sɔ̄ a wa muɛ̄ ba gaa ye uubeekɛ̄ nɛ, a bee nyɛŋiabu pya ye ue sɔ̄ a bee lege gbagbara nwiī. Lo e’ɛma kɔ i nɛ kɔ “Josɛf bee kɛɛrɛbu baɛ zagara a bee muɛ̄” lo Jɛhova bee ye tɔgɛ sɔ̄ a bee lege nwī gbagbara, pya zagara a kɔ sɔ̄ pya ye wuga gaa le uubeekɛ̄ ye nɛ—dookɛ̄ esira doo anyaawo! (Jɛnɛsis 37:2, 5-9; 42:7, 9) E na Josɛf edoo ani? E aage wa uuwaloo ni? E obara wa kpɛ ni?
w15 5/1 14 ¶1
“Mda Le Dɔ Bari Ni?”
Siga sɔ̄ dua nu ama naale esira loo olo. Kerewo, baaloo le popooa le bu gbɛnɛ-edo butɔ bu ilii dee ama. I wee gbī enyɔɔnɛ i beenyiɛ le kɛ̄ nu i tɔɔ̄loo doo sɔ̄ i kpesī dua pya finiabah ama. E lee kaāna lo i nɔ Josɛf sa piiga lo esuā kɛ̄ Bari gbī kɔ i aabaloo ziī ziī kɛ̄tɔɔ̄ doo. (Kam 14:12) Nyɛŋiabu kɔ, sere efɛɛloo yɛɛ pya i butɔ kuī, mɛ nyɔɔnɛ Jɛhova le ye nwiī-nɛɛdam senia efɛɛloo kui eera.—Matiu 10:37.
(Jɛnɛsis 42:14-17) Mɛ Josef bee wa kɔ nɛ, “A le dookɛ̄ m bee i kɔ nɛ doo, bui lu pya awee ɛp nu bu gɔā. 15 Tɛ̄maloo lo ba ama na a elu edoā i ɛp a: tɛ̄maloo dum Fero, buii le aa a kɛ̄ ama kii lo a le bui kpedumɛ wuga naa lu a kɛ̄ ama. 16 Yerea ziī nɛɛ yɛɛ i, sa doolo a su bui wuga nua, e bɔɔlo ebia bu tɔ kpɔghɔrɔ, lokwa a lu edoā dɛ̄dɛɛ̄ bui ue ɛp, ale lo a naale wo, tɛ̄maloo dum Fero, bu kaka bui lu pya dekɔ.” 17 E a bee wa bɔŋɛnɛloo yere bu tɔ kpɔghɔrɔ taa bira dee.
w15 5/1 14 ¶2
“Mda Le Dɔ Bari Ni?”
Josɛf bee ɛma ɛp pya ye wuga bu keekee sīdee lo e muɛ̄ taɛ nu ba lu bu wa beenyiɛ. A bɔātɛ̄ tɛ̄maloo ekɔ ue bu saŋ, tɛ̄maloo nɛɛ tap ue, a gba wa ue kɔ ba lu pya gɔā ɛp buɛ̄. Lo e amana lo ue, ba bee ye kɔ nɛ nu akiiloo wa butɔ, gbaāloo kɔ ba ɛrɛe ziī gbagbara wuga nɛɛdam a le be. Josɛf piiga lo egɔ̄ kɛ̄ bu ye ɛɛ doo. Luge kaka kɔ ye gbagbara wuga nɛɛdam le dum ni? Nyaawo Josɛf esuā nu edoo. A bee kɔ: “Tɛ̄maloo lo ba ama na a elu edoā i ɛp a”: sa wa kɔ nɛ kɔ ba a su wa gbagbara wuaga nɛɛdam nua. A bee yiga lo elɛɛ wa baloo kɔ ba a obia si be, lo esu wa gbagbara wuga nua lo a le ziī aba biage dumɛ doodoo nɛɛ alu e aa dama dɛɛ̄.—Jɛnɛsis 42:9-20.
(Jɛnɛsis 42:21, 22) Lo sɔ̄ ba bee kɔnia yɛɛ wa loo, “Bu kaka, i lu pya ue bee kumaloo i wuga, kɛ̄ i bee muɛ̄ etɛɛrɛ ye beenyiɛ, sɔ̄ a bee i bara ewonu e ii bee gbaɛ̄tɔ̄, nyɔɔbee wo na etɛɛrɛ ama i lu loo a.” 22 E Reuben bee wa ture nɛ, “Mm bee i kɔ nɛ kɔ bui aa doo pɔrɔ lo nwiī a? Mɛ buii bee gbaɛ̄tɔ̄. Nyɔɔwo nyaawo ebip loo ye miī elua.”
it-2 108 ¶4
Josɛf
Sɔ̄ pya wuga Josɛf muɛ̄ nu a gaa sira, ba bee bɔātɛ̄ ekɛɛrɛ kɔ nyɔɔ kɔ ba bee ooe wa wuga nɛɛdam na anua pya nu ama gaa wa siraeloo a. Ba bee gbaa kɔnia pɔrɔ ba bee doo bie kɛ̄sī wa wuga ba sii suāloo. Aba sɔ̄ Josɛf dā pya bee ue a tɔgɛ kɔ ba ekiiya ama, a bee ye tɔaloo kaāna mmɛ kɛ̄ a wa aa kɛ̄sī sa kii wee to. Sɔ̄ a obia lu, a bee yere Simeon kpɔgɔrɔ mmɛ sɔ̄ ba esua wa gbagbara wuga nɛɛdam nua.—Jɛn 42:21-24.
Gbītɛ̄ Suā Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
(Jɛnɛsis 42:22) E Reuben bee wa ture nɛ, “Mm bee i kɔ nɛ kɔ bui aa doo pɔrɔ lo nwiī a? Mɛ buii bee gbaɛ̄tɔ̄. Nyɔɔwo nyaawo ebip loo ye mii elua.”
(Jɛnɛsis 42:37) Lo sɔ̄ Reuben bee kɔ nɛ ye tɛ, “Fɛ baɛ na miɔŋɔ-nɛɛdam lo a le mm ye obara a ma; su ye mɛ yere kɛ̄ bah, e m gaa le sikɛ̄ ye obara a ma.”
it-2 795
Reuben
Pya le elap dogo Reuben ɛrɛ sira, nyɔɔbee a bee kɔ nɛ ɛrɛnia pya ye wuga nɛɛdam kɔ alu etop Josɛf tɛrɛ bu bana maā naale bu, taā ba ye fɛ, nyɔɔbee a bee gbī etɛɛ̄ wa dumɛ sa ye su lɛɛ bu lo bana. (Jɛn 37:18-30) Sɔ̄ nu a luge tup zua etɛ̄na aā sɔ̄ ba bee oo Josɛf, na pya ye wuga ama gaa kɛɛrɛ kɔ nyɔɔ pɔrɔ nu ba bee dooe loo Josɛf na anua alu egbae wa ue a, Reuben bee wa nyɛŋiabu kɔ alɛ naa bee wa le loo bu wa pɔrɔ. (Jɛn 42:9-14, 21, 22) Dɔɔ̄na sɔ̄ nage, sɔ̄ Jekɔb naa yiga kɔ Benjamin a nyɔɔnɛ pya ye wuga kii Ijipt, bee le Reuben na a su baɛ ye miɔŋɔ gbaɛ̄ dɛɛ̄ nɛ Jekɔb kɔ: “Fɛ baɛ na miɔŋɔ-nɛɛdam lo a le mm obara [Benjamin] a ma.”—Jɛn 42:37.
(Jɛnɛsis 43:32) E ba sere alɛɛ nuede kee, sa see nɛge ba alaba kee, e pya Ijipt a bee wa nyɔɔnɛ de nu a bee lu esere wa nuede kee, nyɔnɛbee pya Ijipt naa dap nyɔɔnɛ pya Hibru de nu, nyɔnɛbee a lu saāŋa loo pya Ijipt.
w04 1/15 29 ¶1
Tɛɛ̄nyɔɔ Nu A Le Bu Kpa Jɛnɛsis—II
43:32—E na anua a wee lu saāŋa loo pya Ijipt lo enyɔɔnɛ pya Hibru denu a? Dap lu nyɔɔ wa sīdee yigabari ale danaloo nɛ nyɔɔ. Pya tɔɔ̄loo naana pee wee lunage saāŋa loo pya Ijipt. (Jɛnɛsis 46:34) Nyɔɔ e ni? Dap lu kɔ pya tɔɔ̄loo naana pee bu buɛ̄ Ijipt bee lu kaāna kporo lo sɔ̄. Ale kɔ pya Ijipt wee baaloo pya a su wa gbo pee kuma bu wii wee deā nu kuma sɔ̄ ba naa aadee ɛrɛ kɛ̄ efo nu a.
Buū Baibol
(Jɛnɛsis 42:1-20) Sɔ̄ Jekob edaā kɔmɛ kpakpaa le buɛ̄ Ijipt, a bee kɔ nɛ pya ye miɔŋɔ-nɛɛdam, “E na a nua bui ɛp zii a?” 2 E a kɔnage, “Ɛp, m bee dā kɔ kpakpaa le Ijipt; sira kɛ̄ kii lo kɛ̄ wee yaɛ kpakpaa i ema, lokwa i tɔɔ̄ dum, sa aaloo e’u.” 3 Nyɔɔwo lop pya wuga Josef bee sira kɛ̄ kii Ijipt wee yaɛ kpakpaa. 4 Mɛ Jekob naa bee yere Benjamin, wuga Josef, gbaāloo pya ye wuga, nyɔnɛbee bɔɔ bee ye aa kɔ pɔrɔ nu edɔ ye loo. 5 Bu lo sīdee ama na pya Israel bee lu wee yaɛ kpakpaa yɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya a gaa lu a, nyɔnɛbee gbɛnɛ kii a bee dɔ gbɛnɛ bu buɛ̄ Kenan. 6 Mɛ Josef alɛɛ loo bee le nɛɛ a bɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ buɛ̄ a; alɛ na awee oo kpakpaa nɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya buɛ̄ a. E pya wuga Josef bee lu, sa uubee mmɛ kɛnɛkɛ̄ ye kɛ̄ sī. 7 Josef bee muɛ̄ pya ye wuga, sa bee wa suāloo, mɛ a bee sere loo ye doodoo nɛɛ dɔɔ̄na buɛ̄ kɛ̄ ba le, sa kɔ e’aga muɛ̄ ue wa nɛ, sa kɔ, “Mɛ kɛ̄ na bui aa lu a?” Ba kɔ, “I aa buɛ̄ Kenan, wee yaɛ nuede.” 8 Bu lo sīdee Josef bee suāloo pya ye wuga, mɛ ba alaba naa bee ye suāloo. 9 E Josef bee kɛɛrɛbu baɛ zagara a bee muɛ̄ wa kumaloo; e a kɔ wa nɛ, “Bui lu pya a ɛp buɛ̄, lo emuɛ̄ e’ɔaloo buɛ̄ na bui lu a.” 10 Ba kɔ ye nɛ, “Eeye, na-tɛ-ɛrɛ, mɛ lo eyaɛ nuede na pya o zooro bee lu a. 11 Dɛ̄dɛɛ̄ ii lu miɔŋɔ-nɛɛdam ziī nɛɛ, i lu pya kaāna nɛɛ, pya o zooro naale pya awee ɛp nu bu gɔā.” 12 A bee wa kɔ nɛ, “Eeye, mɛ e’ɔaloo buɛ̄ na bui bee lu wee ɛp a.” 13 E ba bee kɔ, “Ili ilii loo, pya o zooro lu lop le baɛ wuga, miɔŋɔ-nɛɛdam ziī nɛɛ bu buɛ̄ Kenan; e ɛp, lo kpedumɛ nwiī le kɛ̄ bah ye tɛ ani’ee, e ziī aba naa lena.” 14 Mɛ Josef bee wa kɔ nɛ, “A le dookɛ̄ m bee i kɔ nɛ doo, bui lu pya awee ɛp nu bu gɔā. 15 Tɛ̄maloo lo ba ama na a elu edoā i ɛp a: tɛ̄maloo dum Fero, buii le aa a kɛ̄ ama kii lo a le bui kpedumɛ wuga naa lu a kɛ̄ ama. 16 Yerea ziī nɛɛ yɛɛ i, sa doolo a su bui wuga nua, e bɔɔlo ebia bu tɔ kpɔghɔrɔ, lokwa a lu edoā dɛ̄dɛɛ̄ bui ue ɛp, ale lo a naale wo, tɛ̄maloo dum Fero, bu kaka bui lu pya dekɔ.” 17 E a bee wa bɔŋɛnɛloo yere bu tɔ kpɔghɔrɔ taa bira dee. 18 Nyɔɔ lo eree taa bira dee Josef bee wa kɔ nɛ, “Dooraa lo ba ama e bui gaa le tɔɔ̄ dum, nyɔnɛbee mda ɛrɛ bɔɔ loo Bari: 19 lo a le bui lu pya kaāna nɛɛ, doolo ziī bui wuga tɔɔ̄ bu tɔ kpɔghɔrɔ, sa doolo pya dɔɔ̄na kii sa toora kpakpaa ma pya bui be nyɔɔbee gbɛnɛ kii, 20 sa doolo bui kpedumɛ wuga mɛ lu ina loo; lokwa a lu emuɛ̄ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ bui ue lu kaka, e buii le una.” E ba bee doo wo.