KƐ̄ KPOOGE pio Watchtower ONLINE
Watchtower
KƐ̄ KPOOGE PIO KPA ONLINE
Khana
  • BAIBOL
  • KPA
  • MEETINGS
  • mwbr21 Tua Enɔɔ̄ naɛsī 1-10
  • Kɛ̄ Pya Ue a le Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Aa

No video available for this selection.

Sorry, there was an error loading the video.

  • Kɛ̄ Pya Ue a le Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Aa
  • Kɛ̄ Pya Ue Ale Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Lu Esu Aā—2021
  • Gbagbara ekobee ue
  • 4-10 TUA ENƆƆ̄
  • 11-17 TUA ENƆƆ̄
  • 18-24 TUA ENƆƆ̄
  • 25-31 TUA ENƆƆ̄
  • 1-7 BAƐ ENƆƆ̄
  • 8-14 BAƐ ENƆƆ̄
  • 15-21 BAƐ ENƆƆ̄
  • 22-28 BAƐ ENƆƆ̄
Kɛ̄ Pya Ue Ale Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Lu Esu Aā—2021
mwbr21 Tua Enɔɔ̄ naɛsī 1-10

Kɛ̄ Pya Ue a le Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Aa

4-10 TUA ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | LEVITIKƆS 18-19

“Kiisī Lo Etɔɔ̄ Dum A Ɛɛ”

w19.06 28 ¶1

Gbī Kaāna Kpega Lokwa Zaɛ̄ Pɔrɔ-edɔɔ̄ Naa Aa A

Sɔ̄ Jɛhova aa nɔɔ̄tɛ̄ pɔrɔ elap dogo pya edonyɔɔ a tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ pya Izrɛl, a bee kɔ nɛ pya Izrɛl kɔ: “Bui aa doo dogo a bee dogo buɛ̄ Kenan, lo m gaa le su i yima. . . . E buɛ̄ a bee lu egbee, e m bee obia kpɛ wa pɔrɔ.” Kiiloo Bari pya Izrɛl alu kaɛ, dogo pya Kenan bee lu saāŋa lo a doo kɔ buɛ̄ ba bee tɔɔ̄ alu kɛ̄ a naa ɛɛ, sa gbe.—Lev 18:3, 25.

w17.02 20 ¶13

Jɛhova Zaāsī Pya Ye Nɛɛ

13 Naa ɛp kɛ̄ pya mɛnɛ Izrɛl a bɔ ture nyiɛ loo lu kee loo pya a bee bɛɛ bu pya dɔɔ̄na edonyɔɔ doo, lo ba bee nyɔɔnɛ suānu pya nɛɛ le nɔɔ̄nu a naa ɛrɛ kaāna ekɛɛrɛ! Kɛɛ̄ bɛbɛɛ pya Kenan, pya nɛɛ bee doogi saāŋa nu, doodoo nyɔɔnɛ pya wa wuga maniakɛ̄, nɛɛdam le nɛɛdam ale nɛɛwa le nɛɛwa maloo ziī, nyɔɔnɛ nam maniakɛ̄, su pya wa miɔŋɔ wɔma zɔɔ, gbaāloo doo yɔ. (Lev 18:6, 21-25) Lo a eetɔɔ̄, pya a bee bɛɛ pya Babilɔn le pya Ijipt naa bee nyɔɔnɛ le zuurabahtɔ̄ Bari bee nɛ pya Izrɛl kiiloo tɔɔ̄ ɛɛ. (Buā 19:13) Bu kiiyasī, pya nɛɛ Bari a dee kere bee muɛ kɛ̄ pya a bee zaāsī bu bɔ ture nyiɛloo bee yerekpotɛ̄ tɔɔ̄ ɛɛ bu edɔɔ̄, bu dogo le bu ekpaloo doo. Sirapie kɔ, Jɛhova gaa bee zaāsī pya Izrɛl.

w14 7/1 7 ¶2

Nu Bari Edoo Pya Pɔrɔ Dogo

E na esira loo pya a kiisī lo edoo nu a bee piya sa naa yiga enyaana wa sīdee tɔɔ̄dum a? Ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ yii ama: “Pya a yira kaāna gaa le tɔɔ̄ kɛ̄nɛkɛ̄ a, e pya kaāna nɛɛ gaa le tɔɔ̄ ye bu; mɛ a elu efii pya bag dogo lɛɛ bu buɛ̄ a, e pya kiaŋana gaa elu elubara wa ye lɛɛ bu.” (Kam 2:21, 22) Ezū a aaloo pya bag dogo naale elena. Bu lo kɛ̄tɔɔ̄ efɛɛloo ama, na pya nɛɛ a gbaɛ̄tɔ̄loo elu e’agara wa lɛɛ bu kɛ̄tɔɔ̄ a naa mmana a.—Pya Rom 6:17, 18; 8:21.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w06 6/15 22 ¶11

“Ɛp Kɛ̄ M Wereloo O Lok Doo!”

11 Lo eree baɛ ga kɛ̄ a le loo Lok Mozis a tɔgɛ kɔ Bari ɛrɛ fɛgɛ beenyiɛ kumaloo pya ye nɛɛ na kɔ, lo lok bee kɔ pya nɛɛ dap lap nu a dɔ aaloo nu alu egbī aā wii. Jɛhova bee nɛ lok kɔ sɔ̄ ziī nɛɛ Izrɛl gbī nu aā wii, alu elɛɛbaloo kɔ pya a le bu ebɛɛ̄ a su nu pya gbī nu aā wii bie kɛ̄ uwe. Bee lu ekɔ nɛ pya a foh nu kɔ ba aa gbī dɛ̄dɛɛ̄ nu a le bee kuma wa uwe, ale kɔ ba esu dɛ̄dɛɛ̄ nu a biakɛ̄ loo wa bee-vine. Ba aa sinakɛ̄ su kpakpaa a bee wa ibere bia wii. Lo ba ama bee lu nɔɔ̄nu wereloo le loo kuma kɛ̄ pya kporo le, pya saanɛɛ a wa tɔɔ̄ yɛɛ, pya wa tɛ le ka naa lena, le pya waa ua dam. Kerewo, lap pya nu a dɔ kɛ̄ uwe bee lu e’aga tam, mɛ tɛ̄maloo wo ba naale ebara nu.—Levitikɔs 19:9, 10; Deuteronomi 24:19-22; Le-yɔɔ 37:25.

11-17 TUA ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | LEVITIKƆS 20-21

“Jɛhova Sere Pya Ye Nɛɛ Kee”

w04 10/15 11 ¶12

Paradais—Lege A Nɛ Ni?

12 Kerewo, a ɛrɛ nu a naa bɔloo kɔ i ɛp tɛrɛ. Bari bee kɔ nɛ pya Izrɛl kɔ: “Bui gaa le sere dɛ̄dɛɛ̄ nu m bee i nɛ bu lok anii’ee, lokwa bui ɛrɛ ekpo, sa yii bu lo e’ɛrɛ buɛ̄ a lo bui yee wee ɛrɛ.” (Deuteronomi 11:8) Lunage ekɔ nu akiiloo aba lo buɛ̄ bu Levitikɔs 20:22, 24 kɔ: “Nyɔɔbee wo bɔɔlo gaa le sere dɛ̄dɛɛ̄ na etɔānu le lok, sa wa doo; lokwa buɛ̄ m gaa le su i nua bu naale gbɔ i lɛa bu. Mɛ m bee i kɔ nɛ, ‘bui gaa le ɛrɛ wa buɛ̄, e m gaa le su ye i nɛ kɔ bui ɛrɛ, ziī buɛ̄ mah-nam le nɔɔ̄-yaayo tɛɛ̄ bu.’” Bu kaka, ɛrɛ Buɛ̄ a bee lu Eyira Yiiloo bee dɛɛa nyɔɔ ɛrɛ le gbanialoo kumaloo Jɛhova Bari. Pya Izrɛl bee lɛɛbeekɛɛ̄ Bari nu anua a bee lɛɛbaloo kɔ pya Babilɔn a be wa eebah lo sa wa su lɛɛ wa kɛ̄ etɔɔ̄.

it-1 1199

Nu E’ɛrɛ

Ɛrɛgeba nu tɛ-ɛrɛ u aaloo bie nɛ nɛɛ esikɛ̄ ɛrɛ ale nɛɛ lo nɛɛ a bee u a bee kɔ alu enɛ lo nu; ɛrɛgeba nu nɛɛ ɛrɛ aābah nɛɛ a bee ɛrɛ, le doodoo bee alu nu a ye kuu. Bee ue Hibru alu esu edaānu a kɛ̄ ama na, na·chal ale (na·chalahʹ). A ɛrɛ nu edoo kiiloo nu ziī nɛɛ ɛrɛ ale nɛ nu e’ɛrɛ ziī nɛɛ, sɔ̄ alu nu a kuu ziī nɛɛ. (Buā 26:55; Ezek 46:18) Bee ue a kura ya·rashʹ pio sɔ̄ nu a kura na ‘nɛɛ e’ɛrɛ nu ziī nɛɛ bee ɛrɛ,’ mɛ gbɛnɛ-edo sɔ̄ a kura sɔ̄ nɛɛ “ɛrɛ” nu a naa kuu ye. (Jɛn 15:3; Lev 20:24) Nu a kura nage na “su nu lɛɛbah nɛɛ; kpo nɛɛ lɛɛ loo nu,” lo a ɛrɛ nu edoo kiiloo sɔ̄ pya nɔ̄ su bah ekpo suā nu. (Deut 2:12; 31:3) Bu muɛ̄ ue Grik sɔ̄ nɛɛ ɛrɛ nu aābah nɛɛ lu ekure kleʹros, lo nu a bee kura tua sɔ̄ na “do nam” lɛɛ a sikɛ̄ kura “dɔ̄dɔɔ̄” mɛ nyaawo nu a kura na “ɛrɛ nu aābah nɛɛ.”—Mat 27:35; Doonu 1:17; 26:18.

it-1 317 ¶2

Enuɛ̄

Sɔ̄ lo Yii Maā etaah, Noa bee su “enuɛ̄ a ɛɛ” gbaānage loo nam a ɛɛ wɔma zɔɔ. (Jɛn 8:18-20) Sɔ̄ esaa Bari bee nɛ dee pya nɛɛ kɔ ba a ba enuɛ̄ mɛ ba aa ba miī le ɛɛ. (Jɛn 9:1-4; dooreloo Lev 7:26; 17:13.) Sɔ̄ alu ekɔ pio lo enuɛ̄ ‘ɛɛ,’ a tɔgɛ kɔ Bari bee kɔ dua enuɛ a ɛɛ a ye nia lo ba esu wuma lo zɔɔ; e’ɛma Baibol tɔgɛ kɔ, lɛɛ a elu sɔ̄ Lok Mozis bee bɔātɛ̄ lɔgɔ enuɛ̄ naa bee lu e’ɛp kɔ “a naa ɛɛ” sa naa bɔloo eba. (Lev 11:13-19, 46, 47; 20:25; Deut 14:11-20) Pya nu anua a bee lu ebiaɛfii kɔ pio enuɛ̄ “naa ɛɛ” naa lu ekɔ bu Baibol. Nyɔɔwo, kaɛlɛɛ kɔ gbɛnɛ-edo enuɛ̄ a le bu dɔ ama bee lu enuɛ̄ a wee ba pya dɔɔ̄na nu a le dum ale pya nu e’ua, naale dɛ̄dɛɛ̄ aba na a wee ba nu a le dum ale nu e’ua a. (Buū HOOPOE.) Lok ama bee lu elɛɛ nyɔɔbee aā yii bɔmadum, dookɛ̄ Bari bee tɔgɛ Pita doo bu mɔmanudɛɛ̄.—Doonu 10:9-15.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

it-1 563

Yere Muū Loo

Lok Bari bee gbaɛ̄nu dɛɛ̄ sɔ̄ nɛɛ kugara ye ekpaloo nyɔɔ nɛɛ e’ua. (Lev 19:28; 21:5; Deut 14:1) Nu anua a bee lu enɛ lok ama na kɔ pya Izrɛl bee le pya nɛɛ a le kaɛ nɛ Jɛhova, ba bee le ye nu e’ɛrɛ. (Deut 14:2) Nyɔɔwo, pya Izrɛl bee ɛrɛ e’aaloo dɛ̄dɛɛ̄ sīdee doo yɔ. Dua sīdee tɔgɛ ekiɛ̄nu tɛ̄maloo yaa muū loo ama, bee lu nu a naa bɔloo kɔ pya nɛɛ ba suā nu akiiloo kɛ̄tɔɔ̄ pya e’ua gbaānage loo bɛābu aakɛ̄ bu luh a doo. (Dan 12:13; Hib 11:19) Gbaāloo wo, lok a bee lu enɛ nyɔɔ yaa muū loo bee dap doo kɔ pya Izrɛl a tɔgɛ kaāna enwādɛɛ̄ kumaloo dɛmnu Bari, lo a le ekpaloo nɛɛ.

18-24 TUA ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | LEVITIKƆS 22-23

“Doonu A Wee Lu Edoo Ziī Ziī Bee Sɔ̄ A Ɛrɛ Nu A I Kura Nɛ”

it-1 826-827

Doonu Fituru A Naa Muu

Tua dee loo Doonu Fituru A Naa Muu wee lu bɔŋanaloo kaɛ, sa lunage dee fɛɛrɛloo. Lo eree baɛ biradee, lo a le 16 Nisan, tua bee a aaloo barley le tua bee ɛrɛgeba beete a eleera bie barasī Palestine wee lu esu ma nɛɛ wɔp zɔɔ. Mmɛ sɔ̄ elua edoo doonu ama naa bee lu emadɛɛ̄ kɔ lɔgɔ nɛɛ a taa aā kpakpaa, kpakpaa alu e’ɔp ale de fituru. Bu sīdee a tɔɔ̄dɔ nu nɛɛ wɔp zɔɔ wee nɛ tua bee a aaloo bee te tɛ̄maloo pipigere kɛ̄sī Jɛhova, sɔ̄ zege edam naana a lege ziī zua wee lu e’wɔp nua zɔɔ ɔ’ɔp gbaāloo kpakpaa a elua eyere nɔɔ̄ loo le ewɔp ɔ̄’ɔ̄. (Lev 23:6-14) Naa bee lu enɛ lok kɔ alu e’ɔp kpakpaa ale puga kpakpaa nyɔɔ da wɔp zɔɔ, dookɛ̄ pya wɔp zɔɔ bee sikɛ̄ doo sɔ̄ a esaa. Naale aba bee dɛ̄dɛɛ̄ lo edonyɔɔ wee su tua bee a aaloo wa nu ba aā wii nuā, mɛ bɛɛabu dee bee lunage enɛ ziī ziī butɔ le ziī ziī nɛɛ ba ɛrɛ nu e’ɛrɛ bu Izrɛl kɔ ba a nɛ dɔɔ̄nu ewɔp kuma sɔ̄ lo doonu aa kiigesī.—A’aa 23:19; Deut 26:1, 2; buū FIRSTFRUITS.

Nu anua a kuī. Dede fituru a naa muu bu sɔ̄ ama bee dɛɛa nyɔɔ zuurabahtɔ̄ Mozis bee ɛrɛ aābah Jɛhova, dookɛ̄ alu e’ɛm bu A’aa 12:14-20 doo, lo ye 19 barakpaɛ̄ kɔ: “Bu ɛrɛba biradee naale lu emuɛ̄ nu awee muunɛ fituru bu dɛ̄dɛɛ̄ bui tɔ.” Bu kpa Deuteronomi 16:3 fituru a naa muu lu ekure “ekia muɛ pɔrɔ,” sa ba wee lu nu nyɛniabu nɛ pya Juu kiiloo kɛ̄ ba bee aa bu buɛ̄ Ijipt bu gbara gbara doo (sɔ̄ ba naa bee ɛrɛ sɔ̄ esu yeā nu a wee muunɛ fituru loo wa fituru [A’aa 12:34]). Nyɔɔwo ba bee nyɛŋiabu kɔ ba bee le bu pɔrɔ kɛ̄tɔɔ̄ sɔ̄ Jɛhova bee wa agara, dookɛ̄ Jɛhova alɛɛ loo bee kɔ doo sɔ̄ a kɔ; “lokwa dɛ̄dɛɛ̄ dee o dum o dap kɛɛrɛbu dee o bee aa bu buɛ̄ Ijipt.” Kuma sɔ̄ ba esuā kɔ ba e’ɛrɛe wa loo le kɔ Jɛhova na a wa agara a, doo kɔ doonu fituru a naa muu ama a ɛrɛ kaāna nu a kura nɛ pya Izrɛl.—Deut 16:16.

it-2 598 ¶2

Pɛntikɔs

Tua bee a aa loo kpakpaa wheat wee lu e aabaloo bu sīdee alu kee loo tua bee a aaloo kpakpaa barley. Baɛ sɔ̄ bu lop kɛm kɛm loo ziī efah le puga kpakpaa wheat (4.4 L; 4 dry qt) gbaāloo nu awee muunɛ fituru wee lu ekwa nua baɛ bee fituru. Sɔ̄ alu ekɔ, “bui gaa le su aā bu bui kɛ̄ etɔɔ̄,” a kura kɔ, pya lo fituru ebee lo awee lu ekwa nɛ pya a le tɔ, e a naale lo a wee lu ekwa nyɔɔbee nu alu kaɛ. (Lev 23:17) Ewɔp ɔ’ɔp le ewɔp nyɔɔ doo gbee bee nyɔɔnɛ lo ama, sa baɛ edam naana lu ewɔp nyɔɔ efɛɛloo ye gbaāloo. Nɛɛ ewɔp wee pigere lo fituru le lo naana kɛ̄sī Jɛhova tɛ̄maloo esu ye bah yere kɛɛ̄ lo fituru le naana sa pigere, lo a tɔgɛ kɔ a esua bɛɛ kɛ̄sī Jɛhova. Sɔ̄ elua esu lo fituru le naana bɛɛ kɛ̄ sī Jɛhova sah, a bee lu lo nɛɛ ewɔp lokwa a de doodoo zɔɔ efɛɛloo.—Lev 23:18-20.

w14 5/15 29 ¶11

O Aa Nyɔɔnɛge Bɔŋanaloo Jɛhova Kiā Ni?

11 Bɔŋanaloo Jɛhova gaa doo nu elee i loo sɔ̄ a kɔ i su zuurabahtɔ̄ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl a kɔ: “E dooraa i kɛɛrɛbu ɛnia ii lo ezū wa mmɛ loo wereloo le le tam, naale bee i lɛɛbaloo esu i loo bɔŋanaloo dookɛ̄ pio nɛɛ wee doo, taāwo i nɛ e’aga nyiɛ ɛnia ii, e lo a eenyɔɔ sɔ̄ bui muɛ lo dee a gaa lu waɛloo.” (Hib 10:24, 25) Pya doonu a wee lu edoo ziī sɔ̄ bu ziī zua le pya dɔɔ̄na gbaa bɔŋia bu taāŋabah bee wu pya Izrɛl agɛrɛ bu taāŋabah Jɛhova. Kɛādoo, dua doonu a le doodoo keebee Doonu Tɔloo bu dee Nɛhɛmaia bee le doonu ɛɛbu. (A’aa 23:15, 16; Neh 8:9-18) I ɛrɛ nage aba dua biī ama aāloo i enɔānu bu bɔŋanaloo, pya i asɛmbli, le pya i kɔnvɛnsɔn. Doraa i su dee a i kpaānɛ ama daānu leere lo enyimɛ i kɛ̄tɔɔ̄ bu edɔɔ̄ le i ɛɛbu.—Taitɔs 2:2.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w19.02 3 ¶3

Kiisī Lo Eyira Agɛrɛ!

3 Kiikɛ̄ ili pya zooro Bari le, nu yira agɛrɛ kura na wereloo Jɛhova tɛ̄maloo dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ sa ye tɔɔ̄ bialoo, lo a kura kɔ ekɛɛrɛ Bari elu tua tua bu dɛ̄dɛɛ̄ i biaɛfii. Naa ɛp pio nu a le bu ama. Ziī kpog-bee nu bee ue ‘yira agɛrɛ’ kura na: nu a era, nu a naa ɛrɛ boh ale nu alu yubeloo. Bu edoba, pya Izrɛl bee su nam waāna zɔɔ nɛ Jɛhova, e lo Lok bee kɔ lo nam ɛrɛ ele bu nwanaloo. (Lev 22:21, 22) Naa bee lu elɛɛbaloo pya nɛɛ Bari kɔ ba a su nam ziī ekpotɔ, tɔ̄ ale dɛɛ̄ naale na loo; ale kɔ ba a su lo nu dumɛ wɔma zɔɔ. Bee kuī loo Jɛhova kɔ lo nam alu lo ba a era, naa ɛrɛ bo sa lu yubeloo. (Mal 1:6-9) I dap dābeeloo nu anua a kuī loo Jɛhova kɔ nu a era, sa le bu nwanaloo. Sɔ̄ i yaɛ ziī nu, dap lu beete, kpa ale nu siātam, ii gbī kɔ ziī naɛsī aa le loo ale kɔ edee a le bu. I gbī kɔ alu lo a lele, lu yubeloo sa era. Kɛ̄ Jɛhova gbīnage kɔ wereloo i ye ɛrɛ kumaloo a le doolo. I tɔɔ̄ agara ye nɛ ɛrɛ elu lo a era, naa ɛrɛ boh sa lu yube loo.

25-31 TUA ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | LEVITIKƆS 24-25

“Zua Jubili le Ɛrɛ Loo Li Deesī”

it-1 871

Ɛrɛ Loo

Bari Ɛrɛ Loo. Jɛhova na Bari ɛrɛ loo a. A bee doo kɔ edonyɔɔ Izrɛl a ɛrɛ wa loo aa bu bɔp li Ijipt. A bee wa kɔ nɛ kɔ lo ba gbaɛ̄tɔ̄loo ye lok, ba e’ɛrɛ wa loo aa bah kporo. (Deut 15:4, 5) Devid bee kɔ nu akiiloo ‘ɛrɛ loo aaloo kuūdɛɛ̄loo’ kɛ̄ etɔɔ̄ a kii nyɔɔ loo Jerusalɛm. (Yɔɔ 122:6, 7) Kerewo, lo Lok bee kɔ lo a le ziī nɛɛ lu kporo a dap oo ye loo nua zooro lokwa a dap kuudɛɛ̄loo ye butɔ le alɛɛ loo. Mɛ lo Lok bee yere kpotɛ̄ kɔ ziī nɛɛ Hibru dap ɛrɛ ye loo sɔ̄ esiatam loo ɛrɛba zua doodoo zooro. (A’aa 21:2) Bu sɔ̄ Jubili (lo a wee sudɔ dɛ̄dɛɛ̄ 50 zua), lu puɛ wee lu ekɔ siā nɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya a tɔɔ̄ bu buɛ̄ a. Dɛ̄dɛɛ̄ pya zooro alu Hibru wee ɛrɛ wa loo, e ɛrɛgeba nɛɛ a bee le zooro wee obia kiiloo ye kɛnɛkɛ̄.—Lev 25:10-19.

it-1 1200 ¶2

Nu E’ɛrɛ

Kuma sɔ̄ kɛnɛkɛ̄ wee lu lo ziī butɔ aā ziī sɔ̄ eku mmɛ ziī a, naa wee dap lu e’oo lɛɛbeekɛɛ̄. Kɛ̄ nu alu efoh nyɔɔ lo kɛnɛkɛ̄ zii doo na a wee lu ebɛrɛ lo nam doo a, naale oo lɛɛbeekɛɛ̄, kpugi alu eyaā wee lu ekpɛ kina kina dookɛ̄ buā zua a le doo mmɛ dɔɔ̄na zua Jubili, taɛ lo sɔ̄ na dɛ̄dɛɛ̄ kɛnɛkɛ̄ wee lu e’obara nɛ tɛ-ɛrɛ a lo a le a sii bee obia su ale agara lo nam lɛɛ a elu zua Jubili. (Lev 25:13, 15, 23, 24) Nu a le nage bu lo lok na kɔ pya tɔ a le bu buɛ̄ a naa lu ebe gɔh tɛ̄ma ɛŋɛnɛ, bee lu nage e’ɛp doodoo kere uwe. Kiiloo tɔ a le bu buɛ̄ alu ebe gɔh tɛ̄ma ɛŋɛnɛ, lo lok bee kɔ a dap lu e’obia yaɛ sɔ̄ ziī zua etɛ̄na aā sɔ̄ a bee lu e’oo, kere sɔ̄ ama na nɛɛ a bee yaɛ ɛrɛ nua alɛ a. Kiiloo pya tɔ a le bu buɛ̄ pya Livai, a dap lu e’obia yaɛ ɛrɛgeba sɔ̄ nyɔɔbee pya Livai naa bee ɛrɛ lɔgɔ kɛnɛkɛ̄ alu wa nu e’ɛrɛ.—Lev 25:29-34.

it-2 122-123

Jubili

Sɔ̄ a bee lu egbaɛ̄tɔ̄loo lok Jubili, bee kpega lo edonyɔɔ lɛɛ loo ɛrɛ gbɛnɛ ekiɛ̄nu dookɛ̄ i muɛ doo pio kɛ̄ bu nyɔuwe ama, pio kɛ̄ bia kina alu aba baɛ eku pya nɛɛ a le, pya ba lu mɛnɛ kaāna le pya ba lu kporo gbɛnɛ. Kɛ̄ pya nɛɛ ɛrɛ biī doo bee yere mɛmloo lo edonyɔɔ, nyɔɔbee lɔgɔ nɛɛ naa lu ebii kuma kɛ̄ bu sīdee a naa ɛrɛ dee lo edoo ziī nu nyɔɔbee naɛnu, mɛ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ doo nu ba dap lo edoo kɔ lo edonyɔɔ a kiisī leere. Nyɔɔbee Jɛhova bee nɛ leelee kɛnɛkɛ̄ pya Izrɛl a bee mum bee, e sɔ̄ ba bee gbaɛ̄tɔ̄ nu a bee wa tɔgɛ, ye bɛbɛɛ bee wa kpeloo sa ba kiīsī leere, leelee alu aaloo kaāna bɛbɛɛ.—Ais 33:22.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w09 9/1 22 ¶4

Sɔ̄ Alu Edoo A Pɔrɔ Loo

Lo ziī nɛɛ Izrɛl zip dɔɔ̄na nɛɛ Izrɛl sa ye lɛɛ dɛɛ̄ bee, Lok bee nɛ dee kɔ alu esu kpɔte nua nyɔɔ lo nɛɛ. Kerewo, naa bee le nɛ nɛɛ alu edoo pɔrɔ loo a lo e’obia kpɛ lo nɛɛ ale ziī nɛɛ a nuūna butɔ lo nɛɛ. Lo Lok kɔ a su lo ue pima pya alu enɛ ekpo—pya biaɛ alu etubobah loo—lo e’aabah loo kɛ̄ a bɔloo doo. Susuā kɔ a dap lu enɛ kpɔte a bɔloo ziī nɛɛ a ɛmɛnɛbee yip nu dɔɔ̄na nɛɛ ale a doo dogo lumiī, edoo kɔ pya dɔɔ̄na aa doo aba lo dogo. Mɛ dɔɔ̄na nu a dap lu edoo le.

1-7 BAƐ ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | LEVITIKƆS 26-27

“Kɛ̄ Etɛɛ̄ Doo Ɛrɛ Leelee Jɛhova”

w08 4/15 4 ¶8

Kiī “Pya Nu A Naa Dɔbiī”

8 Bu mɛ sīdee na “Zɔ” dap le doodoo bari a? Kɛādoo, doodoo nu edoba, naa kɛɛrɛ nu akiiloo ziī gbɛnɛ ekpo dɛm a le kɛ̄ uwe pya Izrɛl a kere. Dua ekpo dɛm ama dap lu esu toma be ale wuā ekpadaɛ̄. Mɛ, lo a bee lu ewu nua ‘bā-yɔ’ ale nua ‘ziī bera nu’ etaāŋabah, ebee lu nu kum tɔ loo nɛ pya nɛɛ Jɛhova. (Lev 26:1) Bu aba lo sīdee, kpugi lenage doo wo. I gbī kpugi lo esu yaā pio nu, e i dap nage su yeā kpotɛ̄ tam Jɛhova. (Eklis 7:12; Luk 16:9) Mɛ lo i su kponia kpugi nua tuatua loo i tam doodoo pya Nɛɛ Kraist, lo sɔ̄ kpugi lu bari i nɛ. (Buū 1 Timɔti 6:9, 10.) Bu lo nyɔuwe pya nɛɛ su kponia kpugi nua gbɛnɛ ama, i ɛrɛ emuɛ kɔ i ɛmadɛɛ̄ kpugi bu sīdee a bɔloo.—1 Tim 6:17-19.

it-1 223 ¶3

Enwadɛɛ̄

Nyɔɔ kɛ̄ Jɛhova bee su Mozis daānu doo le kɛ̄ a bee ye nyɔɔnɛ dania nu doo, Mozis bee ɛrɛ enwadɛɛ̄ (Hibru, moh·raʼʹ) kɛ̄ sī pya nɛɛ Bari. (Deut 34:10, 12; A’aa 19:9) Pya nɛɛ a ɛrɛ yira bee ɛrɛ bɔɔ loo ekpo Mozis bee ɛrɛ. Ba bee suā kɔ Bari bee ye kɔ ue tɛ̄maloo. Bee lunage egbī aābah pya Izrɛl kɔ ba a tɔgɛ enwadɛɛ̄ kumaloo tɔkaɛ Jɛhova. (Lev 19:30; 26:2) Lo ama kura kɔ ba bee ɛrɛ etɔgɛ enwadɛɛ̄ bɔɔ le loo kumaloo lo tɔkaɛ, ba bee ɛrɛ nage etaāŋabah Jɛhova bu sīdee a bee wa kɔ nɛ, sa doo dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee wa nɛ bu lok.

w91 3/1 17 ¶10

Doolo “Efɛɛloo Bari Baɛloo” Bui Beenyiɛ

10 Jɛhova bee kɔ nɛ lo edonyɔɔ kɔ: “Lo a le bui kiā bu dɛ̄dɛɛ̄ na etɔānu sa sere dɛ̄dɛɛ̄ na lok, sa wa doo, lo sɔ̄ m gaa le nɛ i boo bu wa sɔ̄, e kɛnɛkɛ̄ gaa le nɛ i ye yii loo, e dɛ̄dɛɛ̄ te lo wii gaa le mum wa bee. E m gaa le nɛ i efɛɛloo bu buɛ̄ a, e bui gaa le makɛ̄, e lɔgɔ nɛɛ naale doo kɔ bui ɛrɛ bɔɔ; e m gaa le lɛɛ pɔrɔ nam-kuɛ bu buɛ̄ a, e gɛ̄ nɔ̄ naa le sinakɛ̄ tɛɛ̄ bu bui buɛ̄. E m gaa le kiaŋa i yɛɛ, sa lunage bui Bari, e bɔɔlo gaa le lu pya na nɛɛ.” (Levitikɔs 26:3, 4, 6, 12) Pya Izrɛl bee dap ɛrɛ efɛɛloo nyɔnɛbee ba bee le bu kpoogaloo aaloo pya wa nɛɛbaa, ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu bu namloo le kaāna le gbanialoo kumaloo Jɛhova. Mɛ lo ama edɛɛa nyɔɔ wa gbaɛ̄tɔ̄loo Lok Jɛhova.—Le-yɔɔ 119:165.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

it-2 617

Pɔrɔ Dumɛ

Bee Wa Dɔ Nyɔɔ Nyɔɔbee Ba Ɛp Lok Bari Tɛrɛ. Bee lu enɛ zuurabahtɔ̄ pya Izrɛl kɔ lo ba amana lo esere yii bɔmadum Bari ‘pɔrɔ dumɛ elu wa nyɔɔ.’ (Lev 26:14-16, 23-25; Deut 28:15, 21, 22) Bu Kpa Kaɛ, kaāna nwanaloo bu namloo ale bu edɔɔ̄ ɛrɛ nu edoo kiiloo leelee Bari (Deut 7:12, 15; Yɔɔ 103:1-3; Kam 3:1, 2, 7, 8; 4:21, 22; Mum 21:1-4), kerewo dumɛloo wee lu aaloo pɔrɔ le kɛ̄tɔɔ̄ a naa mma. (A’aa 15:26; Deut 28:58-61; Ais 53:4, 5; Mat 9:2-6, 12; Jɔn 5:14) Nyɔɔwo, kuma sɔ̄ aluge kaka kɔ bu siga kɛ̄tɔɔ̄ Jɛhova wee su tɔga nua nyɔɔ pio nɛɛ, doodoo ebiakpaŋ a bee yii loo Miriam, Uzia, le Gehazi a (Buā 12:10; 2 Edoo 26:16-21; 2 Mɛnɛ 5:25-27), a bee kɔ gbɛnɛ-edo kɛ̄tɔɔ̄ anua dumɛloo le pɔrɔ dumɛ ba naa wee dap sibah a, lu aaloo sɔ̄ ziī nɛɛ ale lo edonyɔɔ doo pɔrɔ. Nu a kura na kɔ ba bugara nu ba bee foh; wa ekpaloo tɔga nyɔɔ wa pɔrɔ sīdee tɔɔ̄dum. (Gal 6:7, 8) Kiiloo pya nɛɛ ba bee sikɛ̄ doo saāŋa dogo kunagā, nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee kɔ Bari “iye wa ba loo, sa ba lɛɛ faa loo aba aba . . . sa ɛrɛ bu loo wa, lo biī wa ekwɔ a wa kuu.”—Rom 1:24-27.

8-14 BAƐ ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | BUĀ 1-2

“Jɛhova Wee Bɔŋɛnɛloo Pya Ye Nɛɛ”

w94 12/1 9 ¶4

Dɔ A Bɔloo Kɔ Taāŋabah Jɛhova A Le Bu I Dum

4 Lo o bee ɛrɛ dɛɛ̄ enuɛ̄ sa dap muɛ dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄ pya Izrɛl bee tɔɔ̄ sɔ̄ ba bee le bu kpo sagara wii, e na o bee muɛ a? Keekee tɔkpo a le kɛ̄ a bɛɛa kerewo ba le nyɔɔ etaā nu a dap lu taa miliɔn pya nɛɛ ale eewo na a tɔɔ̄ lo kɛ̄ a, lu ebɔŋɛnɛ wa loo nua taa taa gā, sere dee kɛ̄ enaani wee sira aa, le dee kɛ̄ enaani wee dɛp kii, dee mmnyɔɔ le dee kerekɛ̄. Lo o bee sikɛ̄ ɛp leere, o yere nage nukuādɛɛ̄ loo dɔɔ̄na eku a le taɛyɛɛ kɛ̄ wu tɔkpo a. Pya a nuuna edo Livai na a bee le bu nia tɔkpo ama a. Taɛyɛɛ lo kɛ̄ wu tɔkpo, lo naɛsī loo alu esu bɛ beā gɔh tɛ̄ma ɛŋɛnɛ a, ziī keebee tɔ le. Lo ama bee le “tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia,” ale tɔkpo, lo pya nɛɛ ‘suānu’ a le yɛɛ pya Izrɛl bee wu dookɛ̄ nɔɔ̄nɔɔ̄nu Jɛhova le doo.—Buā 1:52, 53; 2:3, 10, 17, 18, 25; A’aa 35:10.

it-1 397 ¶4

Kɛ̄ Wu Tɔkpo

Kɛ̄ wu tɔkpo pya Izrɛl bee kuī gbɛnɛ. Pya nɛɛ wa bee lu e’ɛm bu kpa bee luge 603,550 pya nɛɛdam ba eyima tura, gbaāloo pya nɛɛwa le pya miɔŋɔ, pya nama nɛɛ le pya ziī kɛ̄ a wa le loo naa lee, 22,000 pya Livai, le “gbɛnɛkpo nɛɛ a lu keekee” ba aa dɔɔ̄na buɛ̄ wa gbaaloo—naa daba dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ ama bee lu 3,000,000 ale eewo. (A’aa 12:38, 44; Buā 3:21-34, 39) Kɛ̄ pya gbɛnɛ eku nɛɛ ama tɔɔ̄ naa dap lu esuā kɛ̄ a bɛɛa doo, ue alu ekɔ kumaloo lu keekee gbɛnɛ. Sɔ̄ ba bee wu wa tɔkpo mmsī Jɛriko bie ɔgara sī kɛ̄ Moab, lu ebaatɛ̄ kɔ a bee aa “Bet-jeshimot mmɛ loo Abel-shitim.”—Buā 33:49.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

it-2 764

Yere Bee

A bee lu e’ɛm bee pya nɛɛ dɛɛa nyɔɔ wa edo le wa butɔ. A bee eenyɔɔ kunɛ bubuū pya nɛɛ ale pya nɛɛ bee. Yere bee alu ekɔ nu kumaloo bu Baibol bee le nyɔɔ gbɛnɛ-edo nu, doodoo kpɛ etup, sitam nɔ̄, ale (kiiloo pya Livai a bee lunage ebuū) lo esitam bu tɔkaɛ.

15-21 BAƐ ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | BUĀ 3-4

“Tam Pya Livai Wee Si”

it-2 683 ¶3

Nɛɛ Ewɔp

Kɛɛ̄ Lok Yii Bɔmadum. Sɔ̄ pya Izrɛl bee le bu zooro li Ijipt, Jɛhova bee su dɛ̄dɛɛ̄ tua nwiī pya Izrɛl nua kaɛ nɛ ye loo sɔ̄ a bee fɛ dɛ̄dɛɛ̄ tua nwiī pya Ijipt bu lo eree lop nu awee nua luh. (A’aa 12:29; Buā 3:13) Nyɔɔwo, pya tua nwiī bee lu lo Jɛhova, lo esu wa siātam bu keebee sīdee ye nɛ. Bari ebee dap doo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ tua nwiī nɛɛdam alu pya wɔp zɔɔ le pya a kuūdɛɛ̄loo tɔkaɛ. Taāwo, a bee lu ye niā lo esu pya nɛɛdam alu bu gā Livai siātam ama. Nyɔɔwo a bee kɔ nɛ lo edonyɔɔ kɔ alu esu pya nɛɛdam Livai sere dɔ dɛ̄dɛɛ̄ tua miɔŋɔ nɛɛdam 12 edo a (pya a mɛā aaloo miɔŋɔ nɛɛdam Josɛf Efraim le Manase bee lu ebuū wa nua baɛ edo). Sɔ̄ a bee lu ebuū pya saaro ba elua ziī enɔɔ̄ kuma nyɔɔ a naale pya Livai, ba su 273 ema buā pya Livai. Nyɔɔwo, Bari bee kɔ ba a kpɛ o’oo shekel ($11) bee ziī ziī 273 nɛɛ a, e lo kpugi bee lu esu nɛ Erɔn le pya ye miɔŋɔ nɛɛdam. (Buā 3:11-16, 40-51) Lɛɛ a elu enɛ wa kpugi ama, Jɛhova ebee su pya butɔ Erɔn alu edo Livai nua pya ewɔp bu Izrɛl.—Buā 1:1; 3:6-10.

it-2 241

Pya Livai

Tam. Taa butɔ na a bee lu edo Livai a, aaloo pya miɔŋɔ nɛɛdam Livai Geashon (Geashom), Kohat, le Merari. (Jɛn 46:11; 1 Edoo 6:1, 16) Ziī ziī butɔ ama bee lu enɛ wa kɛ̄ etɔɔ̄ a waɛ kpaɛ̄ tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia bie bu kpo sagara wii. Pya butɔ Kohat lo Erɔn nuūna a bee tɔɔ̄ mmsī tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia dee kɛ̄ enaani wee sira aa. Pya dɔɔ̄na a nuūna butɔ Kohat tɔɔ̄ dee kerekɛ̄, pya Geashon tɔɔ̄ dee kɛ̄ enaani wee dɛp kii, sa pya Merari tɔɔ̄ dee mmnyɔɔ. (Buā 3:23, 29, 35, 38) Tam wu wu, lalabara, sa danā lo tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋiā, pya Livai na a wee si a. Sɔ̄ ba esaa ekiā kii dɔɔ̄na kɛ̄, Erɔn le pya ye miɔŋɔ lɛɛ bɛ fimakɛ̄ a wee lu eseā kee yɛɛ kɛ̄ Kaɛ le kɛ̄ alu Kaɛ Eenyɔɔ sa uuloo ekpo a, nu wɔp zɔɔ nyɔɔ, le pya nu alu esu te daā alu kaɛ le pya nu siā tam. Lɛɛ pya Kohat danā pya lo nu. Pya Geashon dana bɛ a wee lu esu uu loo tɔkpo a, nu uu nyɔɔ, nu kpama nudee, dɛ̄dɛɛ̄ nu a kɛgia kɛ̄ ee, le eziī (lo a le pya eziī loo tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋiā a), e pya Merari kuūdɛɛ̄loo pya ye ko-te, dɛ̄dɛɛ̄ bā-be, wa eka-tɛ̄, dɛ̄dɛɛ̄ suu-aā-nu le dɛ̄dɛɛ̄ eziī (lo a le dɛ̄dɛɛ̄ eziī a wee tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ kɛ̄ ee loo tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia).—Buā 1:50, 51; 3:25, 26, 30, 31, 36, 37; 4:4-33; 7:5-9.

it-2 241

Pya Livai

Bu dee Mozis, bee le sɔ̄ ziī nɛɛ Livai elua 30 zua na a wee si gbɛnɛ tam a, doodoo dana tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia le pya nu a wee le bu sɔ̄ ba esaa ekii dɔɔ̄na kɛ̄. (Buā 4:46-49) Pya elua 25 zua dap si pio tam, mɛ a naale pya tam alu gbɛnɛ, doodoo dana tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia. (Buā 8:24) Bu dee Mɛnɛ Devid bee lu elɛɛ lo zua loo nua 20 zua. Nu Devid bee kɔ na bee tɔkpo zɔ̄zɔ̄ŋia (nu a sikɛ̄ tɔɔ̄dɔ anyaawo na tɔkaɛ) naale eluna edana kiāŋa. Ɛrɛgeba nɛɛ a bee lu enɛ tam kɔ a si bee ɛrɛ ebiewo sɔ̄ elua 50 zua. (Buā 8:25, 26; 1 Edoo 23:24-26; buū AGE.) Bee lu ebɛɛ̄ kɔ pya Livai a suā nu a le bu Lok kaāna, gbɛnɛ-edo sɔ̄ wee lu ekue wa kɔ ba a buū bie bu bɔŋanaloo sa tɔgɛ pya nɛɛ.—1 Edoo 15:27; 2 Edoo 5:12; 17:7-9; Neh 8:7-9.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w06 8/1 23 ¶13

Ɛrɛ Suānu Tɛ̄maloo Ɛrɛ Bɔɔ Loo Bari!

13 Sɔ̄ Devid bee ɛrɛ yerebah a aabah Jɛhova bee doo kɔ a ɛrɛ ye bɔɔloo kaāna sa ye ture nyiɛloo Jɛhova bee agatɛ̄. (Le-yɔɔ 31:22-24) Kerewo, bu taa kɛ̄tɔɔ̄, Devid naa bee ɛrɛna bɔɔ loo Bari, lo a bee doo kɔ pɔrɔ nu a sira. Tua nu a bee doo na nɔɔ̄ kɔ alu edana ekpo yii bɔmadum Jɛhova nyɔɔ fah kɛnɛkɛ̄ kuma Jerusalɛm taā alu edana nyɔɔ gaŋana pya Livai dookɛ̄ Lok Bari tɔ̄ doo. Sɔ̄ Uza, lo a gaa bee zaāsī lo fah kɛnɛkɛ̄, bee aabah loo lo Ekpo Yii Bɔmadum lokwa a naa yɔŋa dɔ, a bee u aba sɔ̄ nyɔɔbee ye ‘dogo enwadɛɛ̄ naale loo.’ Bu kaka, Uza bee doo gbɛnɛ pɔrɔ, mɛ lo a bee piya eera na kɔ, a bee le nyɔɔ kɔ Devid naa bee kiisī lo enɛ enwadɛɛ̄ Lok Bari na anua gbɛnɛ pɔrɔ siranu ama a. Ɛrɛ bɔɔ loo Bari nu a kura na doo nu dookɛ̄ a gbī doo.—2 Samuel 6:2-9; Buā 4:15; 7:9.

22-28 BAƐ ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | BUĀ 5-6

“O Dap Nɔ Edoba Pya Nazarait Doodoo Wa?”

it-2 477

Nazarait

Ɛrɛ taa lok a bee lu enɛ pya Nazarait bu yii ba bee yira lo a bee wa kpaɛ̄ lɛɛloo pio nu: (1) Ba naale ɔ̄ lɔgɔ mii a wee bumɛ nɛɛ; ale de bee a aaloo ɛrɛgeba bee vine, kere lo a sii ɛɛ, lo e’ɛɛra, ale lo kagara, ale ɔ̄ kunɛ maā a aabu, kere alu lo aā, lo eyima, ale e’aga mii. (2) Ba naale ekpɔa bee. (3) Ba naale edaabaloo ii nɛɛ, kere alu nɛɛ a wa waɛloo doodoo—wa tɛ, ka, wuga nɛɛdam, ale wuga nɛɛwa.—Buā 6:1-7.

Keebee Yii. Nɛɛ a eyira keebee yii ama “lo a le yii nɛɛ Nazarait [kiīloo nɛ, sere ye loo kee] nɛ Jɛhova” e a naale lo egbī ka aābah nɛɛ tɛ̄maloo etɔgɛ kɛ̄ a ɛrɛ mɛm bu kpooraloo aaloo pio nu doo. Taāwo, “dɛ̄dɛɛ̄ ye dee sere kee a lu kaɛ nɛ Jɛhova.”—Buā 6:2, 8; dooreloo Jɛn 49:26.

Nu a bee lu egbī aābah pya Nazarait ɛrɛ keebee nu a kura bu taāŋabah Jɛhova. Dookɛ̄ nɛɛ tɛsī ewɔp naa wee daabaloo ii nɛɛ kere alu ye manamana nyɔɔ dɔtam a ye le bah doo, kɛ̄ a le nage loo nɛɛ Nazarait doolo. Nyɔɔ kɛ̄ tam a le bah nɛɛ tɛsī ewɔp le pya ewɔp kuī doo, Jɛhova bee wa nɛ lok kɔ ba aa ɔ̄ mii vine ale ɛrɛgeba mii a wee bumɛ nɛɛ lɛɛ ba aa waara zɔɔ a le kaɛ kɛsī Jɛhova.—Lev 10:8-11; 21:10, 11.

Gbaāloo wo, nɛɛ Nazarait (Hibru, na·zirʹ) “gaa le lu kaɛ; gaa le doo kɔ zia a ye le bee a nyim lu nyɔɔnyɔɔ,” lo ama lu nu a doo kɔ pya nɛɛ a nwaaba ye suāloo kɔ ɛɛ nɛɛ Nazarait. (Buā 6:5) Wee lunage esu bee ue Hibru a kura na·zirʹ kɔā ue sɔ̄ a gaa lu ekɔ nu kumaloo te vine a naa lu “ekam loo” sɔ̄ a gaa lu edoo doonu zua Fɛɛrɛloo kaɛ le zua Jubili. (Lev 25:5, 11) A lee nage lo esuā kɔ ebanu alu esu gold daā a bee le beenyiɛ bɛloo nɛɛ tɛsī ewɔp a nu alu e’ɛm nyɔɔ na “Kaɛ lo Jɛhova,” a bee lu ekue “pɛgɛrɛ kaɛ [bu muɛ ue Hibru, neʹzer, aāloo aba bee ue a kura na·zirʹ].” (A’aa 39:30, 31) Bu aba lo sīdee, nu uuwa bee ale pɛgɛrɛ mɛnɛ, lo pya mɛnɛ a bɛɛ Izrɛl alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee wee yaa bee lunage ekure neʹzer. (2 Sam 1:10; 2 Mɛnɛ 11:12; buū CROWN; DEDICATION.) Bu bɔŋanaloo pya Nɛɛ Kraist, nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee kɔ nyɔɔnyɔɔ zia a le bee nɛɛwa lu enɛ ye lo ekoa. Alu nu Bari ye nɛ lo enyɛŋia ye bu kɔ alu kee loo nɛɛdam; a muɛ kɔ a su loo sere kɛɛ̄ nɔɔ̄nɔɔ̄nu Bari dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Nu alu egbī aābah pya Nazarait ama lo a le kɔ ba aa kpɔa bee ale ba a seea nyɔɔnyɔɔ zia bee wa (nu pya nɛɛdam naa wee doo), kpooraloo aaloo mii gbaā nage loo tɔɔ̄ ɛɛ—bee doo kɔ pya Nazarait a suā kaāna kɔ kiīloo nɛ le suloo nɛ doo nu alu ekɛɛrɛ Jɛhova lu gbɛnɛ.— 1 Kɔr 11:2-16; buū HAIR; HEAD COVERING; NATURE.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w05 1/15 30 ¶2

Ebip Pya A Buū Bip

Kerewo, Samson bee le nɛɛ Nazarait bu dɔɔ̄na sīdee. Lɛɛ Samson ae mɛā, ɛnjɛl Jɛhova bee kɔ nɛ ye ka kɔ: “Ɛp, o gaa le su bu sa maɛ ziī nwiīnɛɛdam. Lɔgɔ kui naale ina ye nyɔɔ ekobee, nyɔnɛbee nwiīnɛɛdam a gaa le lu nɛɛ Nazarait nɛ Bari aā dee a emɛā; e a gaa le bɔātɛ̄ ezuura pya Izrɛl lɛɛ kɛ̄ bah pya Filistia.” (Pya Biaɛ 13:5) Samson naa bee yira lɔgɔ yii lo elu nɛɛ Nazarait. Bari na a bee ye tubobaloo nua nɛɛ Nazarait a, e a bee lu nɛɛ Nazarait bu dɛ̄dɛɛ̄ dee loo ye dum. Lok kɔ aalu edaabaloo ii nɛɛ naa bee ye ina loo. Lo alu kɔ a bee yira lo yii sa a daabaloo ii nɛɛ sɔ̄ a naa suā, e doodoo wa bɔātɛ̄ esikɛ̄ lu nɛɛ Nazarait lo a bee lu aā dee a bee mɛā ni? Nyɔɔwo, i dap muɛ leere kɔ, pio nu alu egbī aābah pya nɛɛ a bee mɛā lu nɛɛ Nazarait dɛ̄dɛɛ̄ dee wa dum lu kina kee loo nu alu egbī aābah pya a su loo nɛ lo elu nɛɛ Nazarait.

    Pya Kpa alu E’ɛm bu Khana (1987-2025)
    Log Out
    Log In
    • Khana
    • Share
    • Kɛ̄ enia a doo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kɛ̄ elu Esu Daānu Doo
    • Lok Pya a Ɛrɛ Nɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Log In
    Share