Kɛ̄ Pya Ue a le Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Aa
6-12 ƐRƐNIA ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | DEUTERONOMI 33-34
“Gbī Kpega Bu ‘Baɛ Ekpobah’ Jɛhova A Tɔɔ̄ Ina Deedee”
it-2 51
Jeshurun
Ziī eso bee ka le loo pya Izrɛl wee kuere nɛɛ. Bu Grik Septuagint “Jeshurun” bee lu bee ue a tɔgɛ wereloo, e a wee lunage ekue “nɛɛ m wereloo.” Bee a kura “Jeshurun” ebee dap doo kɔ pya Izrɛl a suā kɔ ba lue pya a le nɛ aba Jɛhova, le kɔ wa dogo a bia ɛɛ. (Deut 33:5, 26; Ais 44:2) Bu Deuteronomi 32:15, lu esu Jeshurun kɔā ue bu sīdee a tɔɔ̄dɔ nu. Taā pya Izrɛl tɔɔ̄dum dookɛ̄ wa bee Jeshurun le doo, ba bee ɛrɛ e’aga ekobee, ibere wa Nɛɛ Dɛmnu, sa kiī wa Nɛɛ Kpɔā.
rr 120, ekpo
Yerebah I Ɛrɛ Lo Eyira Nyɔɔ I Baɛ Tɔ
Dookɛ̄ i suā doo, gbɛnɛ-edo zua lɛɛ a elu bu dee Ezekiel, nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Mozis bee kɔ naale aba bee Jɛhova ɛrɛ ekpo, mɛ a ɛrɛnage taɛ lo esu ye ekpo yeābah nɛ pya ye nɛɛ. Mozis bee ɛm kɔ: “Bari a tɔɔ̄ ina deedee na o kɛ̄ etɔɔ̄ a, e kɛɛ̄ a na baɛ ekpobah a naa wee tah le a.” (Deut 33:27) Aiī, i suā leere kɔ lo i lu loo Bari sɔ̄ i le bu etɛɛrɛloo, Jɛhova gaa lee su ye bah i bɛɛ̄ŋɛloo, sa fɛɛrɛloo i dana sa i yerebah nɛ lo eyira nyɔɔ i baɛ tɔ.—Ezek 37:10.
w11 9/15 19 ¶16
Su Egerebu Teā Tee
Doodoo Abreham, Mozis naa bee le dum sa mɔmadɛɛ̄ dooa gbɔ̄mɛɛ yii Bari. Sɔ̄ pya Izrɛl ebee kpɛ̄naloo eyii bu Buɛ̄ A Bee Lu Eyira Yii Loo, bee lu ekɔ nɛ Mozis kɔ: “Nyɔɔnɛbee o gaa le muɛ buɛ̄ a, a a le mmsī; mɛ oo le kii lo kɛ̄, sa yii bu buɛ̄ lo m gaa le nɛ pya Izrɛl.” Lo ama bee sira nyɔɔbee bu Mozis le Erɔn bee biira nyɔɔ lɛɛbeekɛɛ̄ pya Izrɛl, e ba “bee gbee yira loo [Bari] taɛ yɛɛ pya Izrɛl loo dɛ̄dɛɛ̄ maā Meriba.” (Deut 32:51, 52) Ekɔ Mozis bee ɛrɛ e’ɔaloo sa ɛrɛ gbɛnɛ biirabu ni? Eeye. A bee nɛ leelee pya Izrɛl sa kɔ kpaɛ̄ tɛ̄maloo pya ue ama: “Ɛɛbu le a nɛ, Aa Izrɛl! Mɛɛ na a a bee a, pya nɛɛ Jɛhova bee kpɔā, kpega lo o yerebah, gɛ̄nɔ̄ lo o bee eebah!”—Deut 33:29.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
it-2 439 ¶3
Mozis
Mozis bee le 120 zua sɔ̄ a bee u. Sɔ̄ Baibol aa kɔ ue kumaloo ekpo a bee ye le loo, a kɔ: “Baɛ dɛɛ̄ ye naa bee kuɛ zii, e ye mɛm naa aa ye loo.” Jɛhova bee ye li kɛ̄ lɔgɛ nɛɛ naa dap gbī muɛ mmɛ nii’ee. (Deut 34:5-7) Jɛhova bee dap doo lo ama lo ekpega pya Izrɛl lɛɛloo esu ye kpoli nua kɛ̄ eyira doo ekwɔ taāŋabah. Kɛādoo, Pɔrɔ-edɔɔ̄ bee gbī esu ekpaloo Mozis daā nu a le doo wo, nyɔɔbee Jud, nɛɛ a wee nyɔɔnɛ dumɛ Kraist alu wuga Jizɔs Kraist bee ɛm kɔ: “Mɛ Maikel, nɛɛ-bee pya ɛnjɛl; sɔ̄ Pɔrɔ-edɔɔ̄ yɛrɛ bee kɔnia ue akilloo ekpaloo Mozis, a naa bee ɛrɛ e’aga dɛɛ̄ ebiaɛ ye kɔ gbee loo, mɛ a bee kɔ, ‘Nɛɛ-a-i-ɛrɛ a kɔgara [a] ue.’” (Jud 9) Lɛɛ ba efia yii bu buɛ̄ Kenan kɛ̄ bah lere deebah Joshua, pya Izrɛl bee baāŋa nyɔɔ Mozis bu 30 biradee.—Deut 34:8.
13-19 ƐRƐNIA ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | JOSHUA 1-2
“Sīdee Edoo Kɔ O Dee A Kiisī Leere”
w13 1/15 8 ¶7
Ɛrɛ E’agaloo—Jɛhova Le A Loo!
Lokwa i dap ɛrɛ e’agaloo esu daā nu Bari gbī, i ɛrɛ ebuū Baibol sa su yere bu i dum. Taɛ nu a bee lu ekɔ Joshua a doo lo sɔ̄ a bee zaāsī pya Izrɛl sɔ̄ Mozis naa lena: “Aba nu a le ɛrɛ ekpo sa ɛrɛnage gbɛnɛ mɛm, sa ɛp leere lo edoo dookɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ lok lo Mozis na zooro bee a tɔ̄ nɛ le doo. . . . Kpa lok ama naale aa a bu egā, mɛ o gaa le kɛɛrɛ ekɛɛrɛ ye bu pie le edɛɛ̄, lokwa o ɛp leere lo edoo dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee lu e’ɛm ye bu; nyɔɔnɛbee lo sɔ̄ o gaa le edoo kɔ o dee a kiisī leere, e lo sɔ̄ o gaa le doo nu o gbī edoo.” (Josh 1:7, 8) Joshua bee nyɔɔnɛ lo zuurabahtɔ̄, ‘e ye dee bee kiisī leere.’ Lo ili doonage wo, i gaa le e’ɛrɛ gbɛnɛ mɛm sa i kiisī leere bu esiatam Bari.
w13 1/15 11 ¶20
Ɛrɛ E’agaloo—Jɛhova Le A Loo!
Lu nu a aga lo edoo nu a nia Bari sɔ̄ i kpesī tɛ̄ŋaloo bu nyɔuwe pɔrɔ mma bu ama. Kerewo, ii le aba ii, Bari le i loo. Ye Nwiīnɛɛdam alu Nɛɛbee loo bɔŋanaloo lenage i loo. I ɛrɛnage nu a eeloo 7,000,000 Pya Ekeebee Jɛhova tɛ̄ma ɛŋɛnɛ yube nyɔuwe. Dooraa i gbaa wa loo kiisī bu etɔgɛ yira, sa su mɛm zuema le yereue, kuma sɔ̄ i su ekobee ue bu zua 2013 seea nyiɛ lo a kɔ: “Ɛrɛ ekpo sa ɛrɛnage gbɛnɛ mɛm. . . . Jɛhova o Bari le a loo.”—Joshua 1:9.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
w04 12/1 9 ¶1
Tɛɛ̄nyɔɔ Nu A Le Bu Kpa Joshua
2:4, 5—E na anua Rahab bee dag pya nɛɛ mɛnɛ bee yere lo ba gaa bee gbī pya gɔā-ɛp buɛ̄ a? Yira Rahab bee ɛrɛ bu Jɛhova bee doo kɔ a gɔ̄ pya gɔā-ɛp buɛ̄ a, kere a bee suā kɔ ba dabe ye fɛ. Nyɔɔwo, naa bee lu ebɛɛ̄ kɔ a kɔ kɛ̄ ba le nɛ pya nɛɛ ba gaa bee gbī efɛ pya nɛɛ Bari ama. (Matiu 7:6; 21:23-27; Jɔn 7:3-10) Nu anua lo sa Rahab bee “lunage ebuū ye nua kaāna tɛ̄maloo tam,” gbaā nageloo sɔ̄ a bee dag pya nɛɛ mɛnɛ buɛ̄ bee yere.—Jemes 2:24-26.
20-26 ƐRƐNIA ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | JOSHUA 3-5
“Jɛhova Nɛ Leelee Pya Tam alu Esi Bu Yira”
it-2 105
Jɔdan
Jɔdan a bee le kpaɛ̄ Pɛnɛ Galili bee lu 1 mmɛ 3 m (3 mmɛ 10 ft) bu kɛ̄ a toga doo le nu aluge 27 mmɛ 30 m (90 mmɛ 100 ft) kɛ̄ a bɛɛa doo. Mɛ bu sɔ̄ boo, Pɛnɛ Jɔdan wee mma sa yee ye bee kpo, e a wee toga sa sikɛ̄ bɛɛa bu. (Josh 3:15) Sɔ̄ lo maā yii doo wo, naale ebee dap waɛ kɔ edonyɔɔ Izrɛl, le pya wa gbomiɔŋɔ a fia lo Jɔdan, lo a eera na kɛ̄ a le loo lo maā a naa waɛ kpaɛ̄ Jɛriko. Lo maā wee tɛɛ̄ gbɛnɛ, mmɛ kɛ̄ a wee su pya nɛɛ. Mɛ bu nyɛŋia sīdee, Jɛhova bee doo kɔ Pɛnɛ Jɔdan a pooa sa pya Izrɛl bee kiā tɛɛ̄ nyɔɔ kagara kɛnɛkɛ̄. (Josh 3:14-17) Sɔ̄ gbɛnɛ-edo zua etɛ̄na, Elaija bee si dua nyɛŋia tam ama sɔ̄ Elisha ye le loo, e dɔɔ̄na sɔ̄ aba Elisha bee doonage wo.—2 Mɛnɛ 2:7, 8, 13, 14.
w13 9/15 16 ¶17
Doolo Pya Ue Jɛhova Su Ɛɛbu Nua Loo O Beenyiɛ
Bu pya amunu sīdee na pya tam i si bu yira i yerebah nɛ lo eture nyiɛloo Jɛhova a? Ɛp nu Kpa Kaɛ kɔ akilloo sɔ̄ pya Izrɛl bee yii bu Buɛ̄ A Bee Lu Eyira Yii Loo. Jɛhova ebee zuurabahtɔ̄ pya wɔp zɔɔ a bee dana ekpo yii bɔma dum kɔ ba a kiā yii taɛ bu Pɛnɛ Jɔdan. Kɛādoo, sɔ̄ pya lo nɛɛ aalu waɛ loo, ba bee muɛ kɔ boo edoora kɔ lo maā a yii. E na pya Izrɛl edoo ani? Ekɔ ba ewu tɔkpo kpaɛ̄ maā a, sa yira booboo kaɛ mmɛ sɔ̄ lo maā ekii kɛ̄ ni? Eeye, ba bee ture nyiɛloo Jɛhova sa nyɔɔnɛ ye zuurabahtɔ̄. E na a bee sira aabu ani? Baibol kɔ: “Sɔ̄ ekaɛtɔ pya wɔp zɔɔ eyira bu maā, lo maā bee ɔp, . . . e pya wɔp zɔɔ bee yira taɛ bu pɛnɛ a nyɔɔ kagara kɛ̄ kpaɛ̄ Jɛriko, lɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya dɔɔ̄na bee tɛɛ̄-yee.” (Josh 3:12-17, Contemporary English Version) Ɛp kɛ̄ a bee dap lu nu agɛrɛ nyiɛ doo, lo emuɛ sɔ̄ maā a gaa bee tɛɛ̄ ama ɔp! Bu kaka, yira pya Izrɛl bee ɛrɛ bu Jɛhova bee agaloo nyɔɔnɛbee ba bee ture nyiɛloo pya ye zuurabahtɔ̄.
w13 9/15 16 ¶18
Doolo Pya Ue Jɛhova Su Ɛɛbu Nua Loo O Beenyiɛ
Jɛhova naa gaa si dua nyɛŋia tam ama nɛ pya ye nɛɛ anii’ee, mɛ a gaa nɛ leelee pya tam ba si bu yira. Kaɛ edɔɔ̄ Bari nɛ wa ekpo esu siātam elua enɛ wa, lo a le tam zue le yereue loo Buɛ̄-mɛnɛ tɛ̄ma ɛŋɛnɛ dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe. E Jizɔs Kraist elua elɛɛkɛ̄ bu luh a, lo tuatua Nɛɛ Ekeebee loo Jɛhova, bee yira yii nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ lo ele wa loo bu tam a kuī ama sa kɔ: “Nyɔɔwo kiraa sa doo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ edonyɔɔ alu pya a mɛ nyɔɔnɛ dumɛ . . . M le i loo dɛ̄dɛɛ̄ dee mmɛ kuma lo sɔ̄ ama.” (Mat 28:19, 20) Booboo Pya Ekeebee lo kɛɛ wee bɔp ale bɔɔ wee wa aa tua sɔ̄ lo ezue ue nɛ pya nɛɛ, emɔna kɛ̄ kaɛ edɔɔ̄ Bari eyerebah wa nɛ lo ezue ue bu e’agaloo nɛ pya dɔɔ̄na doo.—Buū Le-yɔɔ 119:46; 2 Pya Kɔrint 4:7.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
w04 12/1 9 ¶2
Tɛɛ̄nyɔɔ Nu A Le Bu Kpa Joshua
5:14, 15—Mɛɛ̄ Na “Nɛɛ A Aara Gbo Nɔ̄ Jɛhova A”? Nɛɛbee a bee lu lo eyere mɛm loo Joshua sɔ̄ ba aa bee bebe lo e’ɛrɛ Buɛ̄ A Bee Lu Eyira Yii Loo, dap lu taɛ “Bee Ue” a, lo a le Jizɔs Kraist lɛɛ a gae lu a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄ doodoo nwiīnɛɛ. (Jɔn 1:1; Daniel 10:13) Alu nu a i yere mɛm loo kaāna sɔ̄ i suā leere kɔ Jizɔs Kraist le loo pya nɛɛ Bari, kuma sɔ̄ ba gaa piiga lo edoo nu a ye nia.
27 ƐRƐNIA ENƆƆ̄-3 LOP ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | JOSHUA 6-7
“Kiiyaa Aaloo Pya Nu A Naa Dɔbiī”
w10 4/15 20 ¶5
Kiira O Baɛ Dɛɛ̄ Lɛɛloo Pya Nu A Naa Dɔbiī!
Sɔ̄ booboo zua etɛ̄na, baɛ dɛɛ̄ Ekan bee ye zū kɔ a yip nu aā bu buɛ̄ Jɛriko. Bari ebee nɛ lok kɔ alu egbeesī dɛ̄dɛɛ̄ nu a le bu lo buɛ̄, aba pio nu na elu eture kɛ̄ kpooge nu loo Jɛhova a. Bee lu ezuurabahtɔ̄ pya Izrɛl kɔ: “Bɔɔlo sereaa bui loo lɛɛ loo dɛ̄dɛɛ̄ nu alu esere kaɛ lo egbee, taā a doo bui su ziī nu yɛɛ nu alu kaɛ a” sa su siga nu aā bu buɛ̄ a. Nyɔɔbee lɛɛbeekɛɛ̄ Ekan, bee lu ebe eebah pya nɛɛ Izrɛl bie buɛ̄ Ai, e booboo aba bee lu efɛ. Ekan naa bee kɔ siā kɔ a yibe biu mmɛ sɔ̄ a bee lu esu ye ɛɛ ee. Lo sɔ̄ Ekan bee kɔ: “Sɔ̄ m bee muɛ” pya lo nu, “m bee wa manyiɛ, sa wa su.” Taɛ dɛɛ̄ bee doo kɔ alu egbeesī Ekan gbaāloo “dɛ̄dɛɛ̄ nu a ɛrɛ.” (Josh 6:18, 19; 7:1-26) Ekan bee manyiɛ lo e’ɛrɛ nu a bee lu enɛ lok kɔ aalu esu.
w97 8/15 28 ¶2
E Na Anua I Kpɛa Nu A Bee Piya A?
Ziī nu anua a wee lu ekɔ pɔrɔ alu esi nɛ pya kanɛɛ na lo edoo kɔ bɔŋanaloo a bia ɛɛ. Jɛhova lu Bari a le ɛɛ, Bari a le kaɛ. A gbī kɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya a ye taāŋabah a bia ɛɛ bu edɔɔ̄ le bu dogo. Ye Muɛ̄ Ue zuura i bahtɔ̄ kɔ: “Doodoo gbomiɔŋɔ a gbaɛ̄tɔ̄, bui aa su loo i bɔp loo bui taɛ lo pɔrɔ kɛ̄ bui zuuga bee le doo tua sɔ̄, mɛ dookɛ̄ nɛɛ a bee i kue tua sɔ̄ le kaɛ doo, bɔɔlo lunaage kaɛ bu dɛ̄dɛɛ̄ bui dogo; nyɔɔbee a bee lu e’ɛm, “Bɔɔlo ele kaɛ, nyɔɔnɛbee mda le kaɛ.”” (1 Pita 1:14-16) Sɔ̄ pya a le bu bɔŋanaloo si pɔrɔ, a dap doo kɔ bɔŋanaloo aa lena ɛɛ sa Jɛhova naa nɛna leelee lo bɔŋanaloo mmɛ sɔ̄ elua elɛɛ pya a bee si lo pɔrɔ.—Dooreloo Joshua, 7 ekobee.
w10 4/15 21 ¶8
Kiira O Baɛ Dɛɛ̄ Lɛɛloo Pya Nu A Naa Dɔbiī!
Dap lunage edoā-ɛp pya kaka Nɛɛ Kraist tɛ̄maloo taɛ dɛɛ̄ le taɛ namloo. Nu anua Baibol i yere mɛm loo kɔ, i sagɛ nu i ɛp sa aa i loo bu nu a i taɛ lo. (1 Kɔr 9:25, 27; buū 1 Jɔn 2:15-17.) Nɛɛ kaāna dogo Job bee le ziī nɛɛ a bee suā kɔ nu nɛɛ muɛ dap taɛ nɛɛ. A bee kɔ: “Mda le baɛ na dɛɛ̄ ebee doo yii bɔma dum; nyɔɔwo lo sɔ̄ m tɛɛ̄ doodoo wa ɛp ziī nwiī emuā a sii si nɛɛ?” (Job 31:1) Naale aba kɔ Job bee kiī lo edaabahloo pya nɛɛwa bu sīdee a naa lee, mɛ a naa bee yiga nage kɔ lo ekɛɛrɛ a yiie ye bu. Jizɔs bee kɔ baatɛ̄ kɔ i ekɛɛrɛ beenyiɛ ɛrɛ ele ɛɛ, sɔ̄ a bee kɔ: “Ɛrɛgeba nɛɛ a ɛmadɛɛ̄ ziī wa bu ye taɛ, ekora ye bu beenyiɛ ye anyaawo.”—Mat 5:28.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
w15 11/15 13 ¶2-3
Ebip Pya A Buū Bip
Bu dee kere a, alu nu a wee sira kɔ pya baa wee tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ buɛ̄ ba gbī ebebe loo alu ebe gɔh loo. Kaɛlɛɛ sɔ̄ a wa su bah lo ebe eebah, pya a be eebah ama wee su dɛ̄dɛɛ̄ nu zɔ a le lo buɛ̄, gbaā nageloo ɛrɛgeba nu a bee siga. Pya gbītɛ̄ nu emɔna gbɛnɛ-edo nuede aā kɛnɛkɛ̄ bu buɛ̄ Jɛriko a bee lu egbeesī. Ɛɛ na anua sa Biblical Archaeology Review kɔ: “Kaɛlɛɛ baɛ̄, dɔɔ̄na nu a bee mma nage bu buɛ̄ a bee lu egbeesī ama na kpakpaa. . . . Lo ama lu ziī keebee nu lo pya gbītɛ̄ nu a le barasī Palestine egbiā muɛ. Pio sɔ̄ nu ba wee gbī muɛ na aba ziī ale baɛ fɛrɛ kpakpaa, mɛ kɔ alu emuɛ gbɛnɛ-edo kpakpaa ama lu nyɛŋia.”
Dookɛ̄ Kpa Kaɛ kɔ doo, pya Izrɛl bee ɛrɛ kaāna nu anua sa ba naa bee daabahloo kpakpaa bu buɛ̄ Jɛriko. Nyɔɔbee Jɛhova bee wa nɛ lok kɔ ba aa doo wo. (Josh 6:17, 18) Bee le sɔ̄ gbīnu aā wii na pya Izrɛl bee bebe loo buɛ̄ Jɛriko a, nu anua kpakpaa bee mma kɛ̄ lo. (Josh 3:15-17; 5:10) Nyɔɔwo kuma sɔ̄ kpakpaa bee le emma bu buɛ̄ Jɛriko a, lo ama tɔgɛ kɔ pya Izrɛl bee tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ Jɛriko bu nwī kere sɔ̄ dookɛ̄ Baibol kɔ doo.
4-10 LOP ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | JOSHUA 8-9
“Nu I Nɔ Aāloo Pya Gibeon”
it-1 930-931
Gibeon
Kɛ̄ Ba Bee Nyɔɔnɛ Joshua Dānia Nu Doo. Bu sɔ̄ Joshua, pya Haivait wee tɔɔ̄ bu buɛ̄ Gibeon, ziī yɛɛ ɛrɛba buɛ̄ pya Kenan a bee le nɛ gbeera sī. (Deut 7:1, 2; Josh 9:3-7) Pya Gibeon bee lunage ekue wa pya Amon, e a wee lunage esu pya Kenan kure pya Amon pio sɔ̄. (2 Sam 21:2; dooreloo Jɛn 10:15-18; 15:16.) Pya Gibeon naa bee dɔɔ̄na pya Kenan, pya Gibeon bee suā kɔ kaɛlɛɛ kɛ̄ ba parae benɔ̄ doo, le kɛ̄ wa buɛ̄ kuī doo, ba naale edabe be eebah pya Izrɛl nyɔɔnɛbee ba suā kɔ Jɛhova gaa wa bebe nɛ. Nyɔɔwo, sɔ̄ ba emɔna kɔ pya Izrɛl ebea eebah Jɛriko le Ai, pya nɛɛdam Gibeon lo ba yira dɔ taa pya dɔɔ̄na buɛ̄ Haivait lo a le Kefira, Beerot, le Kiriat-jearim (Josh 9:17), bee yere pya nɛɛ siā loo Joshua li Gilgal lo egbī efɛɛloo. Pya nɛɛ pya Gibeon bee yere bee yaa kpatɔ egbea le ebaga ebaga bɛloo, sa aara elolo kpa nam a ebaara, le fituru a e kaga sa pɔm dugu, lo etɔgɛ kɔ ba aa e buɛ̄ a binia gbɛnɛ, mɛ ba naa aa e buɛ̄ pya Izrɛl gaa le bebe loo. Ba bee suā kɔ bah Jɛhova le bu nu pya Izrɛl bee doo loo pya Ijipt, le pya mɛnɛ Amon Sihon le Og. Mɛ ba bee ɛrɛ suānu sa naa kɔ nu a bee sira loo Jɛriko le Ai, nyɔɔbee ba sii le ebee dā nu akiiloo lo ba bee aa “buɛ̄ a binia gbɛnɛ.” Pya nɛɛbee bu Izrɛl bee yiga nu ba bee kɔ sa wa yɔ doo yii bɔma dum, e ba bee wa yira yii nɛ kɔ naale elu egbee wa sī.—Josh 9:3-15.
w11 11/15 8 ¶14
“O Aa Ture Nyiɛ Loo Oloo Suā Bukɛ̄ Ue”
Nyɔɔbee ii mmana a, dɛ̄dɛɛ̄ ii gbaā nageloo pya kanɛɛ bu bɔŋanaloo ɛrɛ enwaɛdɛɛ̄ lokwa ba naa dɛɛa nyɔɔ wa ekɛɛrɛ sɔ̄ ba gbī ebiaɛ nu fii, mɛ ba edɛɛa nyɔɔ Jɛhova. Ɛp kɛ̄ Joshua, le pya kanɛɛ bu Izrɛl bee doo dogo doo sɔ̄ pya Gibeon a bee ɛrɛ suānu bee gɔ̄ loo wa sa daādaa doodoo bee ba aa e kɛ̄ a binia gbɛnɛ. Sɔ̄ ba naa dasī bip ue aānu Jɛhova, Joshua le pya kanɛɛ bu Izrɛl bee nyɔɔnɛ pya Gibeon doo yii bɔma dum efɛɛloo. Kere adoo Jɛhova bee yere kpotɛ̄ yii ba bee wa nyɔɔnɛ yiniā ama, a muɛ kɔ alu e’ɛm bu Kpa Kaɛ kɔ ba naa bee dasī ye bipbe ue aānu, lokwa ili dap nɔ nu aāloo.—Josh 9:3-6, 14, 15.
w04 10/15 18 ¶14
“Kiā Tɛɛ̄ Bu Lo Buɛ̄”
Pya nɛɛ pya Gibeon bee yere ama bee kɔ: “Nyɔɔbee bee Jɛhova bui Bari na pya o zooro bee lu aa buɛ̄ a binia gbɛnɛ a.” (Joshua 9:3-9) Sɔ̄ ba bee muɛ wa bɛloo le wa nuede, a bee bee kɔ ba aa buɛ̄ a binia, mɛ bu kaka Gibeon bee le aba 20 maɛl [30 km] aā Gilgal. Joshua le pya nɛɛbee bee yiga nu ba bee kɔ sa nyɔɔnɛ pya Gibeon le pya buɛ̄ a ye waɛloo yiniā gbo. Ekɔ pya Gibeon bee si kiāŋana ama lokwa a naa lu egbee wa sī ni? Naale wo, a bee tɔgɛ taɛ ba ɛrɛ lo e’ɛrɛ ewonu aābah Bari Izrɛl. Jɛhova bee yere kpotɛ̄ kɔ pya Gibeon alu pya “baa kaani le pya ibi maā lo bɔŋanaloo a, le lo kɛ̄ wɔp zɔɔ Jɛhova,” lo ekpaɛ kaani nua kɛ̄ waara zɔɔ. (Joshua 9:11-27) Pya Gibeon bee piiga lo etɔgɛ kɔ ba kpɛ̄naeloo esi pya tam a kiikɛ̄ bu esiatam Jɛhova. Naa dabah, siga aba bee le yɛɛ pya Netinim pya ba bee obia aa Babilɔn sa sitam tɔ kaɛ. (Ezra 2:1, 2, 43-54; 8:20) I dap nɔ wa elap dogo ama tɛ̄maloo epiiga lo ele bu efɛɛloo kiikɛ̄ Bari le, sa su loo nɛ lo esitam nɛ Bari, kere lo tam a kiikɛ̄.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
it-1 1030
Kɛrɛ Nyɔɔ Te
Bu lok Jɛhova bee nɛ pya Izrɛl, wee lu ekɔm siga pya biu nyɔɔ te sɔ̄ elua efɛ wa sah, sa wa sere kɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ emuɛ sa nɔ nu aāloo doodoo nɛɛ alu e “kaɛ nu nɛ loo Bari.” Sɔ̄ a esaa, wee lu esu ye lɛɛ nyɔɔ te sa ye li lɛɛ dee gae bira, lo alu esu ye bie nyɔɔ te yube lo uunɛ, a gaa le egbee kɛnɛkɛ̄ Bari bee nɛ pya Izrɛl. (Deut 21:22, 23) Pya Izrɛl bee sere lok ama kere sɔ̄ alu efɛ nɛɛ a naa lu Izrɛl.—Josh 8:29; 10:26, 27.
11-17 LOP ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | JOSHUA 10-11
“Jɛhova Bee Bebe Nɛ Pya Izrɛl”
it-1 50
Adoni-zedek
Ziī mɛnɛ a bee bɛɛ Jerusalɛm sɔ̄ pya Izrɛl bee be eebah lo e’ɛrɛ Buɛ̄ A Bee Lu Eyira Yii Loo. Adoni-zedek bee gbaaloo pya dɔɔ̄na buɛ̄-mɛnɛ a le dee kere kɛ̄ loo Jɔdan yii bira lo ebebe loo pya Izrɛl. (Josh 9:1-3) Mɛ pya Haivait a tɔɔ̄ Gibeon bee nyɔɔnɛ Joshua ɛnia efɛɛloo. Bu biirabu, Adoni-zedek bee gbī edoo kpɛ pya Gibeon sa wa ɔbɛ lɛɛloo eyɔ Joshua le bu efɛɛloo, nyɔɔwo a bee nɔɔ pya ye gbo nɔ̄ gbaāloo nia dɔɔ̄na mɛnɛ pya Amon, e ba bee tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ Gibeon sa ye be nɔ̄ loo. Kɛ̄ Joshua bee be eebah sa agara pya Gibeon doo bee lu nyɛŋia, sa a bee doo kɔ lo o’oo mɛnɛ ama a teera kii Makeda, kɛ̄ ba bee gɔā bu ziī edee, e a bee lu e’aa wa aā lo kɛ̄. Joshua alɛɛ loo bee fɛ Adoni-zedek le lo nia mɛnɛ a kɛ̄ sī pya ye gbo nɔ̄, lɛɛ a kɔm wa nyɔɔ te. Wa ii bee lu etop tɛrɛ bu edee a, e kɛ̄ ama na a bee lu wa bana luh a.—Josh 10:1-27.
it-1 1020
Bee Bee Maā
Jɛhova bee su daānu. Bee bee maā lu ziī ekpo Jɛhova esua siātam lo edoo gbɔ̄mɛɛ ye bee ue le lo etɔgɛ ye gbɛnɛ ekpo. (Yɔɔ 148:1, 8; Ais 30:30) Tua kɛ̄ alu e’ɛm kɔ Jɛhova bee tɔgɛ ye ekpo ama na sɔ̄ a bee su lo eree ɛrɛba nu awee nua luh nua nyɔɔ buɛ̄ Ijipt a dee kere, bee bee maā a dɔɔ bee gbeesī pya nu alu efoh, bagi wa te, sa fɛ nɛɛ le nam a bee le bu wii, mɛ a naa bee inaloo pya Izrɛl a bee le bu buɛ̄ Goshen. (A’aa 9:18-26; Yɔɔ 78:47, 48; 105:32, 33) Lo dɔɔ̄na sɔ̄ na bie bu Buɛ̄ A Bee Lu Eyira Yii Loo, sɔ̄ pya Izrɛl kɛ̄ bah lere deebah Joshua bee lu lo eyerebah nɛ pya Gibeon, sɔ̄ o’oo mɛnɛ pya Amon bee yere bɔɔ bu pya Gibeon, Jɛhova bee su bee bee maā gbemasī pya Amon. E pya bee bee maā fɛ bee ee buā pya Izrɛl su bah fɛā.—Josh 10:3-7, 11.
w04 12/1 11 ¶1
Tɛɛ̄nyɔɔ Nu A Le Bu Kpa Joshua
10:13—Nu ama bee dap waɛ doodoo wa? Ekɔ “ziī nu agage bah Jɛhova,” Bari a bee dɛm bunyɔɔ le kɛnɛkɛ̄ lo edoo ni? (Jɛnɛsis 18:14) Lo a gbī edoo, Jɛhova dap doo kɔ kɛnɛkɛ̄ le zue a bee kɔ ba le eyira ziī dɔ bu baɛ dɛɛ̄ miɔŋɔ nɛɛ. Ale a dap doo kɔ kɛnɛkɛ̄ le enɔɔ̄ aa aadɔ, sa kiira pya ɛɛdee a aaloo zue le enɔɔ̄ lokwa baɛ aba kiisī lo emɔ̄. Ɛrɛgeba kɛ̄ a bee mɛā doo, “lɔgɔ ziī dee a ye bee naa . . . le” bu tɔɔ̄dum miɔŋɔ nɛɛ.—Joshua 10:14.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
w09 3/15 32 ¶5
Ebip Pya A Buū Bip
Nyɔɔbee a wee lu ekue bee siga kpa bu Baibol le kɔ a wee lu esu daānu naale edoo kɔ i kɔ kpaɛ̄ kɔ pya lo kpa aa bu ekɛɛrɛ Bari. Kɛādoo, Jɛhova Bari ekpooge dɛ̄dɛɛ̄ e’ɛma nu, a aara “muɛ̄ ue ilii Bari,” lo a gaa lee “yira agɛrɛ mmɛ deede.” (Ais 40:8) Aiī, ɛrɛgeba nu Jɛhova sagɛ lo eyerebu 66 pya kpa a le bu Baibol, na nu alu ebɛɛ̄ kɔ i ɛrɛ a, “lokwa nɛɛ [Bari] ɛrɛ e’mma, sa mma lo esi dɛ̄dɛɛ̄ le tam.”—2 Tim 3:16, 17.
18-24 LOP ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | JOSHUA 12-14
“Nyɔɔnɛ Jɛhova Aābu Dɛ̄dɛɛ̄ O Beenyiɛ”
w04 12/1 12 ¶2
Tɛɛ̄nyɔɔ Nu A Le Bu Kpa Joshua
14:10-13. Kere Kelɛb ebee lu 85 zua, a bee bara lo esitam a’aga, lo a le kpo pya a tɔɔ̄ Hibrɔn lɛɛ. Pya a wee tɔɔ̄ Hibrɔn na pya Anakim, pya a wee kuī gbara yeekɛ̄. Tɛ̄maloo yerebah Jɛhova, Kelɛb bee dap be eeba, e Hibrɔn bee lu buɛ̄ teera yii. (Joshua 15:13-19; 21:11-13) Edoba Kelɛb yere i mɛmloo kɔ i aa zū tɛ̄ kuma dumɛ lɛɛloo esitam bu bɔŋanaloo, kere alu tam a’aga.
w06 10/1 18 ¶11
Ɛrɛ E’agaloo Tɛ̄maloo Yira Le Aabɔɔ Bari
Lo dua yira ama naa wee bia aba dɔ. A wee nyim yiiloo kuma sɔ̄ i tɔɔ̄dum dookɛ̄ kaka ue le doo, sa “daara edɛm loo” pya ye biī, le “muɛ” kɛ̄ alu e’agara pya i kara doo, sa muɛnage kɛ̄ Jɛhova aa i baɛloo bu pya dɔɔ̄na sīdee doo. (Le-yɔɔ 34:8; 1 Jɔn 5:14, 15) I suā leere kɔ yira Joshua le Kelɛb bee yiiloo kaāna kuma sɔ̄ ba bee muɛ pya ledogo Bari. (Joshua 23:14) Ɛp pya nu a tɔgɛ ama: Ba bee tɛɛ̄ yeebah kiā bu kpo sagara wii loo 40 zua, dookɛ̄ Bari bee wa yira yii nɛ doo. (Buā 14:27-30; 32:11, 12) Ba bee sudɔ bu be eebah Kenan bu ini’ī zua. Bu kpɛdumɛ, ba bee biɛ̄ dum, sa ɛrɛ nwanaloo, e ba bee ɛrɛnage alaba kɛnɛkɛ̄. Jɛhova wee nɛ leelee pya a bɔ ture nyiɛloo sa ye si tam nɛ bu e’agaloo!—Joshua 14:6, 9-14; 19:49, 50; 24:29.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
it-1 902-903
Gebal
Jɛhova bee kɔ “buɛ̄ pya Gebal” ele yɛɛ buɛ̄ pya Izrɛl gaa le esu bu dee Joshua. (Josh 13:1-5) Pya gbānasī kɔ lo ama naa bee dooa, kuma sɔ̄ buɛ̄ Gebal bee le dee mmnyɔɔ kɛ̄ a binia kaāna aāloo Izrɛl a, (c. 100 km [60 mi] N loo Dan) a bee kɔ pya Izrɛl naale ebee dap wa ɛrɛ bah ekpo loo. Pio pya a nɔ gbɛnɛ kpa ekɔa kɔ siga naɛsī loo e’ɛma nu Hibru ama ebee dap gbe, sa kɔ nu lo dɔ bee dap kɔ na, “buɛ̄ a le kpaɛ̄ Lebanon,” ale ‘mmɛ kɛ̄ kuma Lebanon le Gebal.’ Kerewo, ɛrɛ elu edānage beeloo kɔ pya yii Jɛhova bu kpa Joshua 13:2-7 bee le nu esira lo ba gbaɛ̄tɔ̄loo. Nyɔɔwo, a dap sira kɔ pya Izrɛl naa bee ɛrɛ buɛ̄ Gebal nyɔɔ wa lɛɛbeekɛɛ̄.—Dooreloo Josh 23:12, 13.
25-31 LOP ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | JOSHUA 15-17
“Kpega Nu O Ɛrɛ A Si Gbɛnɛ Du”
it-1 1083 ¶3
Hibrɔn
Sɔ̄ pya Izrɛl bee kiisī lo ebebe loo buɛ̄ Kenan a le dee kere kɛ̄, pya a tɔɔ̄ bu buɛ̄ Hibrɔn gbaā nageloo wa mɛnɛ (lo a bee bɛɛ sɔ̄ Hoham e’ua sah), bee lu egbee wa sī. (Josh 10:36, 37) Kere pya Izrɛl kɛ̄ bah Joshua bee be eebah pya Kenan, bee kɔ a naa bee le taɛ lo sɔ̄ na ba bee bɔŋɛnɛloo wa gbo nɔ̄ lɛɛ ba ebe eebah pya Kenan a. A sira kɔ sɔ̄ pya Izrɛl bee le dɔɔ̄na kɛ̄ gaa bebe, pya Anakim bee sikɛ̄ bɔŋana bie Hibrɔn, lo a doo kɔ Kelɛb (ale pya miɔŋɔ nɛɛdam Juda lo Kelɛb aa bee zaāsī) a su lo gbɛnɛ buɛ̄ wa lɛɛ bah sɔ̄ esaa. (Josh 11:21-23; 14:12-15; 15:13, 14; Biaɛ 1:10) Hibrɔn bee le buɛ̄ a bee lu enɛ Kelɛb a aa bu gā Juda, sa sɔ̄ esaa bee lu esu nua buɛ̄ teera yii. Bee lunage buɛ̄ pya ewɔp wee tɔɔ̄. Kerewo, “kere wii lo buɛ̄ [Hibrɔn]” le dɛ̄dɛɛ̄ ye kɛ̄ etɔɔ̄ bee le nu e’ɛrɛ lo Kelɛb.—Josh 14:13, 14; 20:7; 21:9-13.
it-1 848
Yɔrɔ Tam
Wee lu esu pya nɛɛ siā “yɔrɔ tam” (Hib, mas) bu sɔ̄ a bee lu e’ɛm Baibol, gbɛnɛ-edo sɔ̄ a wee lu esu pya a bee lu e’aa bu nɔ̄ nua zooro. (Deut 20:11; Josh 16:10; 17:13; Esta 10:1; Ais 31:8; Yɔɔ-To 1:1) Doodoo pya zooro ba aa si e’aga tam, pya Izrɛl bee le kɛ̄bah nɛɛbee pya Ijipt lo a bee wa bii kumakɛ̄, sa wa su wuā Paitom le Raamses ba lu gbɛnɛ gbɛnɛ buɛ̄ kpooge nu. (A’aa 1:11-14) Aba sɔ̄ pya miɔŋɔ Izrɛl ina Buɛ̄ A Bee Lu Eyira Yii Loo, taā ba kpo dɛ̄dɛɛ̄ pya a tɔɔ̄ buɛ̄ Kenan sa wa gbeesī dookɛ̄ Jɛhova bee wa nɛ lok doo, pya Izrɛl bee wa su bah ekpo aā kɔ ba a si e’aga tam doodoo pya zooro. Lo ama bee ɛrɛ gbɛnɛ pɔrɔ pah nyɔɔ pya Izrɛl, nyɔɔbee a bee doo kɔ ba a taāŋabah ekwɔ bari. (Josh 16:10; Biaɛ 1:28; 2:3, 11, 12) Mɛnɛ Solomɔn bee kiisī lo esu bah ekpo aā pya Amon, pya Het, pya Perizait, le pya Jebus alu manamana pya Kenan kɔ ba a si e’aga tam.—1 Mɛnɛ 9:20, 21.
it-1 402 ¶3
Kenan
Kere adoo a naa bee lu egbeesī gbɛnɛ-edo pya Kenan, i dap kɔ “Jɛhova bee nɛ Izrɛl dɛ̄dɛɛ̄ edo buɛ̄ a, lo a bee yira yii loo enɛ pya wa tɛ,” le kɔ enɛa wa “efɛɛloo tɔɔ̄,” sa “lɔgɔ ziī le nu Jɛhova bee yira enɛ tɔ Izrɛl naa bee lɔ; dɛ̄dɛɛ̄ aba bee lu edoo.” (Josh 21:43-45) Bɔɔ bee aa dɛ̄dɛɛ̄ pya baa a bee tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ Izrɛl, sa lɔgɔ aba naa bee dap doo lɔgɔ nu lo eyere bɔɔ bu pya Izrɛl ale yere wa muu loo. Bari ebee kɔ sere kɛ̄ kɔ “kina kina” na a gaa le kpoe pya Kenan wa lɛɛ kɛ̄sī a, lokwa pɔrɔ nam kuɛ naa mana lo e’ɛrɛ buɛ̄ a sɔ̄ a le ekobu. (A’aa 23:29, 30; Deut 7:22) Kaɛlɛɛ kɛ̄ pya Kenan bee ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu beā nɔ̄ doo, gbaā nageloo fah kɛnɛkɛ̄ gɛ̄nɔ̄ mma loo, ɛrɛgeba nu a doo kɔ pya Izrɛl aa su ziī kɛ̄ a wa kuu naa kura kɔ Jɛhova naa doo gbɔ̄mɛɛ yii a bee yira. (Josh 17:16-18; Biaɛ 4:13) Mɛ e’ɛma tɔgɛ kɔ, nu anua a bee lu ebe eebah pya Izrɛl siga sɔ̄ na bee ba naa bee tɔɔ̄ agara nɛ Jɛhova.—Buā 14:44, 45; Josh 7:1-12.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
w15 7/15 32
O Suāge Ni?
Kuɛ bee mmage bu Izrɛl a dee kere dookɛ̄ a bee kɔ Baibol tɔgɛ doo ni?
BAIBOL kɔ a ɛrɛ pio kɛ̄ a le Buɛ A Bee Lu Eyira Yii Loo kuɛ le te bee “kuīkpo” bu. (1 Mɛnɛ 10:27; Josh 17:15, 18) Mɛ sɔ̄ alu emuɛ kɔ kuɛ le te naale na lo kɛ̄ doo wo anii’ee, a ɛrɛ siga pya a dap ɛrɛ baɛ baɛ beenyiɛ kiiloo lo a le a bee lege doo wo.
Kpa a kura Life in Biblical Israel baatɛ̄ kɔ “kuɛ bee le bu Izrɛl a dee kere ee bu ilii dee ama.” Taɛ pya te a wee mma lo kɛ̄ na Aleppo pine (Pinus halepensis), evergreen oak (Quercus calliprinos), le terebinth (Pistacia palaestina). Bu Shephelah, lo ale ziī pɛɛkɛ̄ a le kpaɛ̄ egu a waɛloo Pɛnɛ Mediterranean, te a wee mma na sycamore fig (Ficus sycomorus).
Kpa a kura Plants of the Bible kɔ te naa lena siga kɛ̄ a le bu Izrɛl anyaawo. E na anua a le doo wo a? Lo kpa baatɛ̄ kɔ a bee bɔātɛ̄ kina kina tɛ̄maloo kɔ: “Pya nɛɛ kiisī lo elɛɛ pya kuɛ a bee le lokwa ba ɛrɛ kɛnɛkɛ̄ efoh nu le kɛ̄ ekpɔā nam, le lo e’ɛrɛ nu wuā be le kaāni.”