Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe-Owian Uyono Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na
JANUARY 2-8
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | ISAIAH 24-28
“Jehova Ọ Hẹrote Ihworho Enẹyen”
(Isaiah 25:4, 5) Fọkime wu rhiẹ ekete ra zẹrua harẹn ihworho dẹndẹn, ekete ra zẹrua harẹn ivwiegbere na ọke ebẹnbẹn aye, ekete ra zẹrua nẹ abọ ogiribo na, Ọrhẹ ophie nẹ abọ uvo na. Ọke edon evwọkon na a họhọ ogiribo ro kpogho ugbomoghwa, 5 Jerẹ ọdjodjẹrẹ uvuẹn otọre ọkaka, Wu fi oyanghan epha na kparobọ. Jerẹ oborẹ ivwrevwrede na o rhurhu uvo na, omaran e ji fun ijoro evwọkon na.
ip-1 272 ¶5
Obọ i Jehova Ọ Gbanhonron
5 Dedevwo evwreghrẹn i Jehova a zofẹn yen, ọye ekete ra zẹrua harẹn ihworho dẹndẹn ọrhẹ ihworho ra homariotọre ri ji guọlọ ga ye. Ilori ẹga ọrhẹ ihworho ri ha usuon oseghe ina sabu damoma aye ina kparehaso idibo yi fọkiẹ esegburhomẹmro aye, ọrẹn aye i fiẹkparobọ-ọ, fọkime idibo i Jehova i hẹrosuiẹ nẹ ẹhẹn rhe. Habaye, ọ phẹrẹ riẹn ro fi evwreghrẹn yen kparobọ, nọ họhọre taghene o rhurhu uvo na rhẹ ivwrevwrede na yanghene o rhurhu omẹgbanhon ogiribo na rhẹ ugbomoghwa.—Se Isaiah 25:4, 5.
(Isaiah 25:6) Uvuẹn ugbenu ọnana, Jehova ro sun otu emakashe na ono mwuegbe harẹn ihworho na ephian Obọdẹn emaren, Obọdẹn enyo, Omamọ emaren rọ vuọnren rhẹ imri rọ ha uvuẹn usuaso Ọrhẹ omamọ enyo orhorhomu ra dabu rhẹn.
Mẹrẹn Erere Vuọnvuọn nẹ Ẹkwaphiẹrhotọre eri Jehova
4 Haba ẹbe erẹ ukoko na, ọwan i ji vwo ẹbe erọrọ ra bọn kpahen i Baibol na, ri sekpahen ẹko ihworho ezẹko. O vwo ẹbe ezẹko re ruru ni ha userhumu rẹn iphuphẹn; erọrọ a sa emiọmọ erhumu. Ẹbe buebun re fomu phia kugbe eri ha iwẹbsaiti ọwan, e ru rẹ aye fọkiẹ ihworho ri vwe rhiẹ Iseri Jehova. Emaren ẹhẹn enana ri gbephe na, a karorhọ ọwan taghene i Jehova ọ sẹrorẹ ive ọnẹyen ro no ‘mwuegbe omamọ emaren buebun harẹn ihworho ephian.’—Isa. 25:6.
ip-1 273 ¶6-7
Obọ i Jehova Ọ Gbanhonron
‘Obọdẹn Emaren Harẹn Ihworho Na Ephian’
6 Jerẹ ọsẹ ro vwo ẹguọlọ, Jehova ọ vwọ sẹrorẹ ihworho enẹyen ọvo-o, ọrẹn ọ ghẹrẹ aye maido rhẹ ẹmro enẹyen. Nẹ ọke rọ ha ugbomọphẹ rẹn ihworho yi hin ẹgbukpe 1919, nọ yẹrẹ aye obọdẹn emaren aghọghọ, nọyẹ iyono buebun: “Uvuẹn ugbenu ọnana, Jehova ro sun otu emakashe na ono mwuegbe harẹn ihworho na ephian Obọdẹn emaren, Obọdẹn enyo, Omamọ emaren rọ vuọnren rhẹ imri rọ ha uvuẹn usuaso Ọrhẹ omamọ enyo orhorhomu ra dabu rhẹn.”—Isaiah 25:6.
7 Emaren ọ vuọn “ugbenu” i Jehova. Me ọyẹ ugbenu ọnana? Ọnana “ugbenu oghwa ọrẹ i Jehova” rẹ agbamwa na ephian a lọrọ rua “uvuẹn ẹdẹ eri koba na.” Ọnana “ugbenu ọfuanfon” i Jehova, ekete idibo yi ri fuevwan i vwa ha ẹkuọn ọrhẹ oghwọghọ rẹn ihworho. (Isaiah 2:2; 11:9) Uvuẹn ekete ogame ọnana, Jehova o tiobọnu obọdẹn emaren harẹn ihworho ri fuevwan. Iyono irhorhomu enana ra haphia na i mevirhọ ekwakwa irhorhomu re ne rhiẹromẹrẹn ọke Uvie Osolobrugwẹ o sun ituakpọ na ne. Orhọmo orho rhirhiẹ ye-e. “Emaren nẹ ono gbephe uvuẹn akpọ na; uvuẹn oberun ugbenu nẹ ono gbephe.”—Psalm 72:8, 16.
(Isaiah 25:7, 8) Uvuẹn ugbenu ọnana ọye ono ti oborẹ o rhurhu ihworho na ephian nie Ọrhẹ oborẹ a ha rhurhu ọsoso agbamwa na. 8 Ọye ono mwu uhwu rọ bẹmẹdẹ, Ọrovwori Osunsuiensun Rọmaido Jehova ono hionron amioviẹ nẹ ughwaro ephian. Ophọphọme ihworho enẹyen ono tie nẹ ọsoso otọrakpọ na, Jehova omobọ ye yọ ta riẹ.
w14 9/15 26 ¶15
Ana Ghwọghọ Uhwu Ro Rhiẹ Ọvwreghrẹn Rọ Kẹta Na
15 Uvuẹn oba ẹgbukpe uriusionrin usuon ọrẹ Uvie na, ituakpọ ri huvwele ina mẹrẹn ugbomọphẹ nẹ abọ evwreghrẹn ephian rẹ Adam ọ soro fọkime ọ huvwele-e. Baibol na ọrhọ ta: “Jerẹ oborẹ ihworho ephian e hwuẹ fọkiẹ Adam, omaran ihworho ine ji nyerẹn fọkiẹ Kristi. Ọrẹn owuowọnwan rhẹ ẹkẹ ọnẹyen: Kristi omamọ ọrukaro na, orho nie hin nẹ ihworho ri ne lele i Kristi rhirhiẹ ye uvwre ọke ọnọ homaphia. Ọrọ ha kpahiẹn, nẹ oba na, ọke rọ nọ ha Uvie na rẹn Osolobrugwẹ ọrhẹ Ọsẹ ye, ọke ọrhọ ghwọghọ ọsoso igọmẹti, usuon ọrhẹ omẹgbanhon nie ne. Ọye ono vi sun ẹrhẹ orodje bọmọke Osolobrugwẹ ono fi evwreghrẹn ọnẹyen rhẹ obotọre aghwẹ ọnẹyen. Nẹ ana ghwọghọ uhwu ro rhiẹ ọvwreghrẹn rọ kẹta na.” (1 Cor. 15:22-26) Ee, uhwu ra ha riuku mie Adam ene tie nie. “Oborẹ o rhurhu” ọsoso ituakpọ ephian ene tie nie bẹmẹdẹ.—Isa. 25:7, 8.
ip-1 273-274 ¶8-9
Obọ i Jehova Ọ Gbanhonron
8 Era nyalele uyono ọnana ro nẹ obẹ odjuwu rhe na i vwo omamọ ifiẹrorhọ. Kerhọ ẹmro Isaiah rọ ha kpahiẹn. Ọke rọ ha ọdandan ọrhẹ uhwu dje “oborẹ a ha rhurhu” emru mwotọre, ọrhọ ta: “Uvuẹn ugbenu ọnana ọye [Jehova] ono ti oborẹ o rhurhu ihworho na ephian nie Ọrhẹ oborẹ a ha rhurhu ọsoso agbamwa na. Ọye ono mwu uhwu rọ bẹmẹdẹ, Ọrovwori Osunsuiensun Rọmaido Jehova ono hionron amioviẹ nẹ ughwaro ephian.”—Isaiah 25:7, 8a.
9 Itiọrurhomẹmro, orho vwo ọdandan ọrhẹ uhwu ghwomara-an! (Revelation 21:3, 4) Habaye, ophọphọme idibo i Jehova a rioja ye ẹgbukpe buebun ono nie. “Ophọphọme ihworho enẹyen ono tie nẹ ọsoso otọrakpọ na, Jehova omobọ ye yọ ta riẹ.” (Isaiah 25:8b) Marhẹ ọnana ọnọ phia lele? Jehova ono ti esiri ophọphọme na nie, Echu ọrhẹ ihworho yi. (Revelation 20:1-3) Nọyẹ ọsoriẹ ihworho Osolobrugwẹ ina ta: “Nughe! Ọnana Osolobrugwẹ ọwan! Ọwan i vwo ifiẹrorhọ kpahiẹn, Ọye ono simi ọwan. Ọnana i Jehova! Ọwan i vwo ifiẹrorhọ kpahiẹn. Jenẹ ọwan i ghọghọ jeghwai mẹrẹn omamerhomẹ uvuẹn usimi ọnẹyen.”—Isaiah 25:9.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Isaiah 26:15) Wu ruẹ agbamwa na do, O Jehova, Wu ruẹ agbamwa na do ne; Wu rhua odidi vwe oma ne. Wu dabu keri ughwru erẹ otọre na.
Wian Ne Wu Toroba Onyerẹnkugbe Ihworho i Jehova
OBORẸ WU NE RU TOROBA ONYERẸNKUGBE IHWORHO I JEHOVA
18 Ọnana uphẹn ọduado ri Jehova ọ yẹrẹ ọwan re ne toroba orhorhomu onyerẹnkugbe ihworho enẹyen. Ọwan e ruẹ ọnana nyoma re ghwoghwo iyẹnrẹn esiri Uvie na ọrhẹ oruru ra jeghwai ruẹ idibo. Kọke kọke ọwan i rha ha userhumu rẹn ohworho te erhirhiẹ rọ nọ homakpahontọre, nọyẹ ọwan e toroba ẹduọ ọrẹ onyerẹnkugbe ihworho i Jehova.—Isa. 26:15; 54:2.
(Isaiah 26:20) Nyarhẹn, ihworho mẹ, are i ruẹ ibuvun are, jeghwai bi ighwe are gbe. Are i tiomanu ibiọke Bọmọke ekwẹre na ọnọ nyavrẹn.
w13 3/15 23 ¶15-16
Jehova Ekete Ọwan A Zẹrua
‘OBỌDẸN EKETE ỌWAN A ZẸRUA’ RẸ ỌKE OBA NA O TIẸ KẸRẸ NE
15 Rẹ akpọ Echu o ti kẹrẹ oba ne na, “omiamiamo” ono rho buẹnrhọ. (Matt. 24:7, 8) Ekwakwa ine biomurhọ uvwre ọke ukpokpogho rode na. Ikoko akpọ na buebun ine se, ofẹn ono mwu ihworho. (Hab. 3:16, 17) Fọkiẹ ofẹn, aye ni ne tiomanu rhẹ ‘unu atita ọrhẹ erhẹrhẹ atita ri ha igbenu na.’ (Rev. 6:15-17) Ọrẹn unu ri ha uvuẹn atita yanghene usuon oseghe ro vwo omẹgbanhon ọrhẹ ikoko ri ha uvuẹn akpọ na, i sabu ha usimi owuorowu phia-a.
16 Ọrẹn ihworho Jehova ina rha mẹrẹn omefuon uvuẹn “obodẹn ekete ra zẹrua,” Jehova Osolobrugwẹ. Jerẹ ọmẹraro Habakkuk, aye ina “ghọghọ uvuẹn i Jehova.” Aye ina ‘ghọghọ uvuẹn Osolobrugwẹ usimi aye.’ (Hab. 3:18) Izede ego yi Jehova ono ru rhiẹ “obọdẹn ekete ra zẹrua” uvuẹn ọke ọgbogbanhon ọrana? Ọwan ina hẹrhẹ ọke ọrana. Ọrẹn ọwan ina sabu vwo imwẹro ọnana: Jerẹ emọ Israel ọke Exodus, “otu gbidigbidi” na ina dabu koko jeghwai kpomavi harẹn ọkpọvi ro no nẹ obẹ i Jehova rhe. (Rev. 7:9; se Exodus 13:18.) Ana mẹrẹn ọkpọvi ọrana nyoma ẹkwaphiẹrhotọre ukoko rhe. Itiọrurhomẹmro, ikoko Ilele Kristi buebun ri ha ekete akpọ na o keri te yi họhọ “ibuvun” ri ne simi ọwan ra mẹraro kpahen uvuẹn Isaiah 26:20. (Se yi.) We ni iyono ukoko ghanghanren? Wa huvwele ọkpọvi Jehova ọ haphia nyoma ẹkwaphiẹrhotọre ukoko na ogege?—Heb. 13:17.
Isese i Baibol
(Isaiah 28:1-13) Woe to the showy crown of the drunkards of Eʹphra·im And the fading blossom of its glorious beauty, Which is on the head of the fertile valley of those overcome with wine! 2 Look! Jehovah has someone strong and mighty. Like a thundering hailstorm, a destructive windstorm, Like a thunderstorm of powerful floodwaters, He will forcefully hurl it down to the earth. 3 The showy crowns of the drunkards of Eʹphra·im Will be trampled underfoot. 4 And the fading flower of its glorious beauty, Which is on the head of the fertile valley, Will become like the early fig before summer. When someone sees it, he swallows it as soon as it is in his hand. 5 In that day Jehovah of armies will become a glorious crown and a beautiful garland to those left of his people. 6 And he will become a spirit of justice to the one who sits in judgment and a source of mightiness to those who repel the attack at the gate. 7 And these also go astray because of wine; Their alcoholic beverages make them stagger. Priest and prophet go astray because of alcohol; The wine confuses them, And they stagger from their alcohol; Their vision makes them go astray, And they stumble in judgment. 8 For their tables are full of filthy vomit —There is no place without it. 9 To whom will one impart knowledge, And to whom will one explain the message? To those who have just been weaned from milk, Those just taken away from the breasts? 10 For it is “command after command, command after command, Line by line, line by line, A little here, a little there.” 11 So by means of those with stammering speech and a foreign language, he will speak to this people. 12 He once told them: “This is the resting-place. Let the weary one rest; this is the place of refreshment,” but they refused to listen. 13 So to them the word of Jehovah will be: “Command after command, command after command, Line by line, line by line, A little here, a little there,” So that when they walk, They will stumble and fall backward And be broken and ensnared and caught.
JANUARY 9-15
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | ISAIAH 29-33
“Orodje Ro No Suon Izede Ọvwata”
(Isaiah 32:1) Nughe! Orodje ono suon izede ọvwata, Emọ orodje ine suon rhẹ orhienbro ọsoso.
w14 2/15 6 ¶13
Jiri Kristi, Orodje Ro Vwo Odidi!
13 Kristi o ruẹ riaro ‘uvuẹn izede ọvwata.’ Izede ọvwata rẹ Orodje na ọ samọ chochọn ye na yẹ “ọvwata Osolobrugwẹ” noyẹ ovwan i Jehova kpahen oborẹ orhomurun ọrhẹ oborẹ obiomurun. (Rom. 3:21; Deut. 32:4) Sekpahen Orodje na Jesu Kristi, Isaiah nọ tare: “Orodje ono suon izede ọvwata.” (Isa. 32:1) Usuon i Jesu ono sun ọwan ruẹ “idjuwu ekpokpọ” ọrhẹ “akpọ ọkpokpọ,” rẹ ‘evwata ine rhirhiẹ.’ (2 Pet. 3:13) Ihworho ephian ri ne rhirhiẹ uvuẹn akpọ ọkpokpọ ọrana ina vi nyamwu ovwan i Jehova.—Isa. 11:1-5.
(Isaiah 32:2) Aye owuowọnwan ina họhọ ekete re tiomanuẹ harẹn aphẹrẹ na, Ekete ra zẹrua nẹ abọ ogiribo na, Jerẹ ẹtẹrhe ame uvuẹn otọre ọkaka, Jerẹ ophie atita ọduado uvuẹn otọre ọkaka.
ip-1 332-334 ¶7-8
Orodje na Ọrhẹ Emọ Orodje
7 Uvuẹn aruẹmẹrẹn ọduado ọnẹyen ro dje kpahen “oba enyerẹn ọnana,” Jesu ọrhọ ta: “Are i vwe jenẹ ofẹn o mwu are-e.” (Matthew 24:3-8) Mesoriẹ ofẹn o vwo mwu idibo i Jesu inyenana fọkiẹ ekwakwa ibiobiomu ra phia uvuẹn akpọ na? Emru owu, “emọ orodje” sẹ aye era djẹha yanghene ẹko “igedede ereva” na, aye a dabu hẹrote ihworho Osolobrugwẹ. (John 10:16) Aye fiudugbere hẹrote imizu na udabọ ebẹnbẹn jerẹ uvweri ọrhẹ ikpekpekpe. Uvuẹn akpọ ọnana ro vwo rhe Osolobrugwẹ, aye ha urhomẹmro rọ ha uvuẹn i Baibol na rhuọnrhuọn oma ihworho ẹhẹn aye i seriotọre.
8 Uvwre ọke ẹgbukpe 50 ri nyavrẹn ne na, a dabu mẹrẹn “emọ orodje” na vwrurhe ne. “Emọ orodje” ri rhiẹ usuẹn igedede ereva na, e yono aye nẹ aye rhiẹ “okakuro,” neneyo ukpokpogho rode na ọrhọ nyavrẹn hin, eri mwuovwan usuẹn aye ana ha aye mwu ẹrhẹ aye ina hẹrote owian re ne ru uvuẹn “akpọ ọkpokpọ” na. (Ezekiel 44:2, 3; 2 Peter 3:13) Aye a kobaro uvuẹn owian Uvie na nyoma aye ha ọkpọvi ro nẹ obẹ odjuwu rhe ọrhẹ urhebro phia, aye e ji dje oma aye rhẹ “ophie atita ọduado,” nyoma aye ha userhumu rẹn ihworho Osolobrugwẹ uvuẹn ogame.
(Isaiah 32:3, 4) Omarana ikẹro era mẹrẹn ude i rhe rhurhẹ-ẹ, Ọrhẹ erhọ ere rhon ni na dabu kerhọ. 4 Ọmudu ere brokpakpa nẹ ono roro kodo kpahen irherhe, Ọrhẹ era pharekọkọ ni na dabu tẹmro fiotọre.
ip-1 334-335 ¶10-11
Orodje na Ọrhẹ Emọ Orodje
Ra Kerhọ Rhẹ Ikẹro, Erhọ Ọrhẹ Ọmudu
10 Marhẹ otu gbidigbidi na i kpahenrhọ ẹkwaphiẹrhotọre usuon i Jehova? Aruẹmẹrẹn na ọrhọ ji ta rhọ: “Omarana ikẹro era mẹrẹn ude i rhe rhurhẹ-ẹ, Ọrhẹ erhọ ere rhon ni na dabu kerhọ.” (Isaiah 32:3) Ẹgbukpe buebun rhe na, Jehova ọ ha uyono phia rọ nọ kpọ idibo eghoghanren enẹyen vi jeghwai ruẹ aye te edje. Isukuru Uvie na ọrhẹ iyono ra haphia uvuẹn ikoko Iseri Jehova; omẹvwa eduado, omẹvwa ẹkwotọre ọrhẹ omẹvwa akpọ ephian; jeghwai te uyono oghẹnrensan ra na harẹn “emọ orodje” na nẹ aye i sabu hẹrote ihworho Osolobrugwẹ rhẹ ẹguọlọ, i toroba onyerẹnkugbe imizu akpọ ephian. Kekete kekete imizu enana e havwọ uvuẹn akpọ na, aye a kerhọ jeghwai nyalele ọkpọvi ro nẹ Ẹmro Osolobrugwẹ rhe. Rhẹ ẹhẹn obrorhiẹn ra ha i Baibol yono ne, aye ne mwuegbe aye ina kerhọ jeghwai huvwele ọke ephian.—Psalm 25:10.
11 Aruẹmẹrẹn na nọ ha urhebro phia: “Ọmudu ere brokpakpa nẹ ono roro kodo kpahen irherhe, Ọrhẹ era pharekọkọ ni na dabu tẹmro fiotọre.” (Isaiah 32:4) E vwe jenẹ ọwan i brokpakpa brorhiẹn oborẹ ọgbare ọrhẹ oborẹ ọsọre-e. Baibol na ọrhọ ta: “Wu mẹrẹn ohworho ro brokpakpa tẹmro dẹ ne? Ẹkpa o vwo ifiẹrorhọ ghwẹ ye.” (Proverbs 29:20; Ecclesiastes 5:2) Bọmọke ẹgbukpe 1919 o ki te, ihworho Jehova i ji vwobọrhọ iyono i Babylon. Ọrẹn nẹ ẹgbukpe ọrana rhe, Jehova ọ dabu lẹrhẹ ihworho yi rhe kpahen ọhọre ọnẹyen ne. Aye i mẹrẹn urhomẹmro rẹ ọye o rhiefirhọ rẹn aye ne, orhiẹ ọrẹ okpakpa-a, ọrẹn ọrẹ a dabu roro te, aye na jeghwai tẹmro rhẹ obọdẹn imwẹro orhiẹ ọrẹ aye pharekọkọ-ọ.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Isaiah 30:21) Erhọ enọ ni ne rhọn ẹmro oberhumuo rọ ta, “Onana izede na. Nya uvuien,” Orhianẹ are i riẹ obọrhe yanghene are i riẹ obohwẹre.
w14 8/15 21 ¶2
Rhọn Uvwele i Jehova Uvuẹn Ekete Wu Havwọ Ephian
2 Inyenana, Jehova ọ ha ọkpọvi rẹn ihworho yi nyoma i Baibol na, ẹhẹn ọfuanfon ọnẹyen ọrhẹ ukoko na. (Acts 9:31; 15:28; 2 Tim. 3:16, 17) Ọkpọvi erana ọwan a mẹrẹn na i dabu fiotọre, nọ họhọre taghene ‘ọwan e rhon uvwele rọ ta oberhumu ọwan: “Onana izede na. Nya uvuien.”’ (Isa. 30:21) Itiọrurhomẹmro, Jesu ọ ji yẹ ọwan ẹmro i Jehova nyoma rọ ha “ọvrẹn ra hẹrosua ro ji vwo ẹghwanren na” a kpọ ukoko na viẹ. (Matt. 24:45) O fori nẹ ọwan i nyalele ọkpọvi eghoghanren enana, fọkime arhọ i bẹmẹdẹ ọwan o sekpahen ọrẹ ana huvwele.—Heb. 5:9.
(Isaiah 33:22) Jehova yẹ Oguẹnzọn ọwan, Jehova yẹ Ọrojurhi harẹn ọwan, Jehova yẹ Orodje ọwan; Ọye yẹ Ohworho ro no simi ọwan.
w14 10/15 14 ¶4
Are Ine Rhiẹ “Uvie ọrẹ Erherẹn”
4 Ọphọ Urhi na ọ homaphia uvuẹn ugbenu Sinai ẹgbukpe 1513 a ki mẹrẹn Kristi. Nyoma ọphọ ọrana, agbamwa Israel ọke ahwanren no rhiẹ agbamwa Osolobrugwẹ ọ djẹha. Jehova no rhiẹ ‘Oguẹnzọn, Ọrojurhi, ọrhẹ Orodje aye.’ (Isa. 33:22) Ikuegbe emọ Israel ọ ha iyẹnrẹn phia sekpahen oborẹ ọ phiare ọke re gbe ovwan ọfuanfon Osolobrugwẹ ghwu. Ra mẹriẹn taghene Urhi na ọ haso orọnmo egehọ ọrhẹ re vwobọrhọ ẹga efian, nọ ha userhumu rẹn uvwiẹ Abraham kẹnoma rẹn ekwakwa re vwa fon.—Ex. 20:4-6; 34:12-16.
Isese i Baibol
(Isaiah 30:22-33) And you will defile the silver overlay of your graven images and the golden plating of your metal statues. You will cast them away like a menstrual cloth and say to them, “Be gone!” 23 And he will give the rain for the seed you sow in the ground, and the bread that the ground produces will be abundant and rich. In that day your livestock will graze in spacious pastures. 24 And the cattle and the donkeys that work the ground will eat fodder seasoned with sorrel, which was winnowed with the shovel and the pitchfork. 25 And on every tall mountain and on every high hill will be streams and watercourses, in the day of the great slaughter when the towers fall. 26 And the light of the full moon will become like the light of the sun; and the light of the sun will become seven times stronger, like the light of seven days, in the day that Jehovah binds up the breakdown of his people and heals the severe wound from the blow he inflicted. 27 Look! The name of Jehovah is coming from far away, Burning with his anger and with heavy clouds. His lips are full of indignation, And his tongue is like a consuming fire. 28 His spirit is like a flooding torrent that reaches clear to the neck, To shake the nations in a sieve of destruction; And the peoples will have a bridle in their jaws that leads them astray. 29 But your song will be like the one sung in the night When you prepare for a festival, And your heart will rejoice like one Who walks with a flute On his way to the mountain of Jehovah, to the Rock of Israel. 30 Jehovah will make his majestic voice heard And reveal his arm as it descends in the heat of anger, With the flame of a consuming fire, A cloudburst and a thunderstorm and hailstones. 31 For because of the voice of Jehovah, As·syrʹi·a will be struck with terror; He will strike it with a rod. 32 And every swing of his rod of punishment That Jehovah will bring down on As·syrʹi·a Will be accompanied by tambourines and harps As he brandishes his arm against them in battle. 33 For his Toʹpheth is already prepared; It is also made ready for the king. He has made the woodpile deep and wide, With an abundance of fire and wood. The breath of Jehovah, like a torrent of sulfur, Will set fire to it.
JANUARY 16-22
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | ISAIAH 34-37
“Hezekiah Ọ Mẹrẹn Ebrurhọ Fọkiẹ Esegburhomẹmro Ọnẹyen”
(Isaiah 36:1) Uvuẹn ẹgbukpe 14 ọrẹ usuọn Orodje Hez·e·kiʹah, Sen·nachʹer·ib ro rhiẹ orodje As·syrʹi·a nọ gba ogba kinhariẹ ọsoso amwa i Judah jeghwai mwuie.
(Isaiah 36:4-10) Omarana, Rabʹsha·keh na nọ ta harẹn aye: “Biko ta rẹn Hez·e·kiʹah, ‘Ọnana oborẹ orodje ọduado na, orodje Assyria, ọ tare: “Ọrọmo wu hẹroso? 5 Wẹwẹ a ta, ‘mi vwo ona ọrhẹ omẹgbanhon mi ne fiuvweri,’ ọrẹn enana ẹmro ghemeghe. Ọrọmo wu hẹroso, rọ lẹrhẹ owẹwẹ ghini kparehaso mẹ? 6 Nughe! Wu hẹroso obẹhatua ọrẹ uphrophro orhan rọ joma ghwọghọ hin ne na, Egypt, rẹ ohworho ọrhọ ha oma rẹriẹ no dumu ohworho na. Omaran Pharʹaoh orodje i Egypt ọ havwọ harẹn ihworho ra hẹrosuiẹ. 7 Wu rha ji ta, ‘ame i hẹroso i Jehova Osolobrugwẹ ame,’ orhiẹ ọye yo vwo ekete ri rierun ọrhẹ agbarha izobo rẹ Hez·e·kiʹah ọ ghwọghọre na, ọrẹn ọ ta rẹn Judah ọrhẹ Jerusalem, ‘Are i gburhomurhotọre obaro agbarha ọnana’?” 8 Omarana, biko ru obesurhe ọnana rhẹ orovwori mẹ orodje As·syrʹi·a: Mi na yọ iyesi 2,000 orhianẹ wu na sabu mẹrẹn ihworho re na ghwa aye. 9 Omarana, ni marhẹ wu ne ru le igọvunọ owu ro rhiẹ ọrọ mai kamu usuẹn idibo mẹ, ọrẹn wu i hẹroso Egypt nọ yẹ are iyesi ọrhẹ eri na ghwa ye? 10 Orhiẹ i Jehova yọ yẹre mẹ omẹgbanhon mi na ghwọghọ amwa na? Jehova omobọ ye yọ ta mẹ, ‘Nyarhẹn ya ghwọghọ amwa ọnana.’ ”
(Isaiah 36:15) Are i vwe jenẹ Hez·e·kiʹah ọ lẹrhẹ are hẹroso i Jehova-a, nyoma rọ ta: “Jehova ono ghini simi ọwan, ọrhẹ a ji ha amwa ọnana rẹn orodje As·syrʹi·a-a.”
(Isaiah 36:18-20) Are i vwe jenẹ Hez·e·kiah ọ phiẹ are rhọ-ọ, nyoma rọ ta: ‘Jehova ono simi ọwan.’ Isolobrugwẹ emwa erana i sabu simi emwa aye nẹ abọ orodje Assyria? 19 Bọgo yẹ isolobrugwẹ Ha’math ọrhẹ Arpad e havwọ? Bọgo yẹ isolobrugwẹ Seph·ar·vaim e havwọ? Aye i sabu simi Sa·mari·a nẹ abọ mẹ? 20 Ọrọmo usuẹn isolobrugwẹ emwa erana yọ sabu simi amwa aye nẹ abọ mẹ, nẹ i Jehova yọ nọ sabu simi i Jerusalem nẹ abọ mẹ?” ’ ”
ip-1 386-388 ¶7-14
Orodje Rọ Mẹrẹn Ebrurhọ Fọkiẹ Esegburhomẹmro Ọnẹyen
Rabshakeh Ọ Ha Ẹmro Ọnẹyen Phia
7 Sennacherib no dje Rabshakeh (odovan isodja, orhiẹ odẹ omobọye-e) ọrhẹ isodja eduado awanvan erọrọ riẹ i Jerusalem nẹ aye i homakpahontọre. (2 Kings 18:17) Awansa re meviẹ harẹn Hezekiah ni bru rẹ aye nya uvuẹn otafe amwa na, Eliakim oniruo oghwa Hezekiah, Shebna ọyẹbe na, ọrhẹ Joah ọmọ Asaph ọrọ sẹrorẹ iyẹnrẹn na.—Isaiah 36:2, 3.
8 Ọdamẹ Rabshakeh ọ dabu fiotọre, nọyẹ ọ guọlọre nẹ Jerusalem ọ homakpahotọre ọrẹn aye i wọrọ-ọn. Rhẹ edjadjẹ i Hebrew nọ ta phia: “Ọrọmo wu hẹroso? . . . Ọrọmo wu hẹroso, rọ lẹrhẹ owẹwẹ ghini kparehaso mẹ?” (Isaiah 36:4, 5) Ẹmro Rabshakeh ọ djofẹn mwu itu Jew na, rọ karorhọ aye taghene ọrẹ aye o hin ne. Nẹ ọrọmo yẹ aye ine bru nya nọ ha userhumu rẹn aye? Egypt ro rhiẹ “uphrophro orhan rọ joma ghwọghọ hin ne na”? (Isaiah 36:6) Uvwre ọke ọnana, Egypt ọ ghini họhọ uphrophro orhan rọ joma ghwọghọ hin ne; itiọrurhomẹmro, Ethiopia ọ ghwọghọ agbamwa i Egypt rọ ha omẹgbanhon usuon akpọ ephian ọke ọrana, Orodje Tirhakah ro rhiẹ Pharaoh ro suẹn vwana, orhiẹ onyẹ Egypti-i, ọrẹn onyẹ Ethiopia. Itu Assyria i ji mwuegbe aye ina ghwọghọ Orodje Tirhakah phẹrẹkpẹ. (2 Kings 19:8, 9) Ra mẹriẹn taghene Egypt ọ sabu simi omaye-en, ọ ji sabu ha userhumu rẹn i Juda-ah.
9 Rabshakeh nọ ta taghene i Jehova ọ vwọ samọ wọrọn harẹn ihworho Enẹye-en, fọkime oma ọ vwọ merhiẹn kpahen aye-e. Rabshakeh nọ tare: “Wu rha ji ta, ‘ame i hẹroso i Jehova Osolobrugwẹ ame,’ orhiẹ ọye yo vwo ekete ri rierun ọrhẹ agbarha izobo rẹ Hez·e·kiʹah ọ ghwọghọre na?” (Isaiah 36:7) Itiọrurhomẹmro, rẹ aye tiẹ ekete ri rierun ọrhẹ agbarha izobo na nẹ ẹkwotọre na, itu Jew na i rharhumu bru i Jehova rhe ne.
10 Habaye, Rabshakeh nọ karorhọ itu Jew na taghene egba owọren aye e mwuovwa-an. Rhẹ omẹkpare nọ tẹmro enana: “Mi na yọ iyesi 2,000 orhianẹ wu na sabu mẹrẹn ihworho re na ghwa aye.” (Isaiah 36:8) Ọrẹ imwẹro, o torori sẹ egba ewọren i Judah i burun yanghene aye i kamurun? Ẹjo, fọkime orhiẹ omẹgbanhon egba owọren i Judah yẹ aye ine vwo usimi-i. Proverbs 21:31 ọrhọ dabu dje ẹmro na fiotọre izede omana: “Iyesi na oborẹ a ha mwuegbe hẹrhẹ ẹdẹ uvweri, Ọrẹn usimi obẹ i Jehova yo nẹ sa.” Rabshakeh nọ ta taghene Jehova ọ ha ebrurhọ rẹn itu Assyria, orhiẹ itu Je-ew. Fọkime itu Assyria i sabu fi egbamwa buebun ya ruẹ amwa i Judah kparobọ ne.—Isaiah 36:9, 10.
11 Ọdamẹ ere meviẹ harẹn Hezekiah, o sekpahen oborẹ ẹmro Rabshekeh ọnọ hobọte ehworhare ra dẹrẹ amwa na lele. Itu Jew enana ne tare: “Biko djẹ edjadjẹ Aramaic harẹn idibo enọ fọkime ame e vwẹruọ ye; wu vwa djẹ edjadjẹ i Jew harẹn ame-e, neneyo ihworho ra dẹrẹ amwa na i je rhe rhon.” (Isaiah 36:11) Ọrẹn Rabshakeh o vwo ẹhẹn ọnọ ta rẹn aye uvuẹn edjadjẹ i Syria-a. Ọ guọlọre nẹ itu Jew i vwo ẹhẹn eveva jeghwai zofẹn neneyo aye i homakpahontọre, na sabu fi Jerusalem kparobọ vabọ owọren! (Isaiah 36:12) Omarana, nọ rharhumu ta uvuẹn “edjadjẹ i Jew.” Nọ ha erhetio rẹn ihworho i Jerusalem: “Are i vwe jenẹ Hez·e·kiah ọ phiẹ are rhọ-ọ, fọkime ọ sabu simi are-e.” Lele ọnana, nọ damoma ọnọ lẹrhẹ ihworho na roro kpahen oborẹ ọnọ phia rẹn aye, aye i rha ha otọre usuon Assyria: “Are i leli mẹ kwaphiẹrhọ, nẹ are homakpahontọre mẹ, are owuowọnwan ni na re nẹ vine ọrhẹ orhan i fig ọnẹyen jeghwai da ame nẹ edje ọnẹyen, Bọmọke mi na rhe mọ ha are riẹ otọre rọ họhọ otọre are, otọre ro vwo ewawọ, enyo ọkpokpọ, ibrẹdi ọrhẹ ogba i vine.”—Isaiah 36:13-17.
12 Itu Jew na i vun ewawọ ẹgbukpe ọnana-a, fọkime ẹkparehaso itu Assyria na ọ lẹrhẹ aye wọ ewawọ-ọ. Ehworhare ra dẹrẹ amwa na, re rhon ẹmro enana ina sabu rhe roro kpahen obọdẹn emaren ọrhẹ omamọ ame rẹ aye ina da. Ọrẹn Rabshakeh ọ ji tẹmro re na lẹrhẹ ẹhẹn itu Jew na seriotọre.
13 Nyoma ẹmro i buebun Rabshakeh ọ tare, nọ ha riẹ djofẹn mwu aye. Nọ ha erhetio rẹn itu Jew na taghene aye i vwa hẹroso Hezekia-ah, orhianẹ ọ tare: “Jehova ono ghini simi ọwan.” Rabshakeh nọ karorhọ itu Jew na taghene isolobrugwẹ itu Samaria a sabu simi ivwiẹ ikpe na nẹ abọ oghwọghọ itu Assyria-a. Nẹ isolobrugwẹ egbamwa itu Assyria o fi kparobọ na vwo? Nọ nọren: “Bọgo yẹ isolobrugwẹ Ha’math ọrhẹ Arpad e havwọ? Bọgo yẹ isolobrugwẹ Seph·ar·vaim e havwọ? Aye i sabu simi Sa·mari·a nẹ abọ mẹ?”—Isaiah 36:18-20.
14 Itiọrurhomẹmro, Rabshakeh, rọ ha ẹga rẹn isolobrugwẹ efian, o rhe ovẹnẹ rọ ha uvwre Samaria rọ haso i Jehova ọrhẹ Jerusalem rọ ha otọre usuon i Hezekia-ah. Isolobrugwẹ efian i Samaria e vwo omẹgbanhon aye ine simi ivwiẹ ikpe ọrẹ uvie na-a. (2 Kings 17:7, 17, 18) Obọreva ye, Jerusalem rọ ha otọre usuon Hezekiah ọ nyajẹ isolobrugwẹ efian vwo ne jeghwai ghwẹrioma bru i Jehova rhe ne. Omarana, ere meviẹ harẹn Hezekiah, a kpahen ẹmro rẹn Rabshake-eh. “Ọrẹn aye arha tẹmro owuorowu-u, aye a jeghwai kpahen ẹmro owuorowu ha riẹ-ẹn, fọkime orodje na ọ ta harẹn aye, “Are i vwa kpahenrhọ riẹ-ẹn.’ ” (Isaiah 36:21) Eliakim, Shebna, ọrhẹ Joah ni ghwẹrioma bru Hezekiah jeghwai nẹ iyẹnrẹn ẹmro Rabshakeh ha riẹn.—Isaiah 36:22.
(Isaiah 37:1, 2) Ogege Orodje Hez·e·kiah o rhọn ẹmro enana, nọ bẹrẹ ewun ọnẹyen jeghwai kun ewun omemwurhọ rhọ, no riẹ oghwa i Jehova. 2 No dje E·lia·kim rọ hẹrote oghwa orodje na, Shebna ro rhiẹ ọyẹbe na ọrhẹ ekpako irherẹn na, ri ji kun ewun omemwurhọ rhọ bru ọmẹraro Isaiah ọmọ Amoz.
(Isaiah 37:14-20) Hez·e·kiah nọ ha ileta na miẹ inyikọ na jeghwai se aye. Hez·e·kiah no riẹ oghwa i Jehova jeghwai fi ileta na rhẹ obaro i Jehova. 15 Hez·e·kiah nọ nẹrhomo vwe i Jehova jeghwai ta: 16 “O Jehova ro sun otu emakashe na, Osolobrugwẹ Israel, ro siyẹ aga usuon ro rierun vrẹn i cherub na, wẹwẹ ọvo yẹ Osolobrugwẹ urhomẹmro harẹn ivie akpọ na ephian. Wẹwẹ yi ma idjuwu na ọrhẹ akpọ na. 17 Rhie erhọ firhọ, O Jehova, ne wu rhon! Rhie ikẹruọ firhọ, O Jehova, ne wu mẹrẹn! Rhon ẹmro ri Sennacherib ọ ha hinmaro kpahen Osolobrugwẹ ro nyerẹn na. 18 Urhomẹmro, O Jehova, taghene irodje Assyria i ghwọghọ ọsoso egbamwa na ne, ọrhẹ etọre aye ne. 19 Aye i doron isolobrugwẹ aye rhẹ erhanren ne, fọkime aye rhẹ isolobrugwẹ-ẹ, ọrẹn ewian ituakpọ i ha abọ aye ru, orhan ọrhẹ atita. Ọye ọsoriẹ aye a sabu ghwọghọ aye. 20 Ọrẹn vwana, O Jehova Osolobrugwẹ ame, biko simi ame nẹ abọ ye, neneyo iviẹ re ha akpọ na ephian i rhe taghene wẹwẹ ọvo yẹ Osolobrugwẹ, O Jehova.”
ip-1 389-391 ¶15-17
Orodje Rọ Mẹrẹn Ebrurhọ Fọkiẹ Esegburhomẹmro Ọnẹyen
Hezekiah No Brorhiẹn
15 Vwana orodje Hezekiah ọ dẹrughwaroghwu orhienbro ro no bru. Jerusalem ọnọ homakpahontọre rẹn itu Assyria? ono kwomakugbe egba owọren itu Egypt? gbinẹ ọnọ wọrọn itu Assyria? Ẹhẹn Hezekiah ọ taghare omamọ. No bru i Jehova nya uvuẹn oghwa ẹga na, no dje Eliakim ọrhẹ Shebna, kugbe ehworhare re kpako ne usuẹn erherẹn na bru ọmẹraro Isaiah nọ nọ mie i Jehova harẹn aye. (Isaiah 37:1, 2) Inyikọ orodje na ni ku ewun omemwurhọ rhọ bru Isaiah, jeghwai ta: “Inyenana ẹdẹ omemwurhọ, ẹdẹ ekan, ọrhẹ ofa . . . Ọkezẹko Jehova Osolobrugwẹ ọnọ ono rhon ọsoso ẹmro Rabshakeh ọ tare, rẹ orodje Assyria o dje mọ ha Osolobrugwẹ ro nyerẹn djechẹ, Jehova Osolobrugwẹ ọnọ ha ye guẹnzọn fọkiẹ ẹmro ro rhonrin na.” (Isaiah 37:3-5) Itiọrurhomẹmro, itu Assyria e hinmaro kpahen Osolobrugwẹ ro nyerẹn na! Jehova ono ru emru kpahen aruehinmo aye? Nyoma Isaiah, Jehova nọ yẹ itu Jew na imwẹro: “Wu vwa zofẹn fọkiẹ ẹmro erana wu rhonrin na-a, rẹ inyikọ orodje As·syri·a e ha rhaphiẹ mẹ na-a. Mi ne fi iroro rhẹ ẹhẹn yen, Ọye nẹ ono rhon iyẹnrẹn rọ nọ lẹrhiẹ ghwẹrioma riẹ amwa yen; mi na lẹrhiẹ hwu uhwu odan ọlọkọ uvuẹn amwa ọnẹyen.”—Isaiah 37:6, 7.
16 Ọrẹn, Rabshakeh nọ ghwẹrioma bru Sennacherib rọ wọrọn obẹ Libnah. Orho ru, Sennacherib nẹ ono bru Jerusalem rhe. (Isaiah 37:8) Dedevwo Rabshakeh ọ ghwẹrioma, ọrana o ti nẹ ọhiẹn aye i harẹn Hezekia-ah. Sennacherib no dje ileta imwofẹn vwe itu Jerusalem kpahen oborẹ aye ina mẹrẹn orhianẹ aye a homakpahontọre-e: “Wu rhon kpahen oborẹ irodje Assyria i ru ọsoso emwa na nyoma aye a ghwọghọ aye totọre. Wẹwẹ ọvo yi ne simi? Isolobrugwẹ egbamwa na rẹ esẹ mẹ ride i ghwọghọre na, i sabu simi aye? . . . Bọgo yẹ orodje i Hamath, orodje i Arpad, kugbe orodje ọrẹ emwa i Sepharvaim, ọrhẹ ọrẹ Hena, ọrhẹ ọrẹ Ivvah i havwọ?” (Isaiah 37:9-13) Itiọrurhomẹmro, itu Assyria a ha ye ta taghene aye a homakpahontọre-e, aye ina rioja!
17 Fọkiẹ ọdamẹ Hezekiah o vwo kpahen oborẹ ọnọ sabu nerhumu orhienbro ọnẹyen rhe, no fi ileta i Sennacherib na rhẹ obaro i Jehova uvuẹn oghwa ẹga na. (Isaiah 37:14) Uvuẹn ẹrhomo ọnẹyen, nọ rẹ i Jehova nọ kpahenrhọ aruehinmo itu Assyria na, no fun ẹrhomo ọnẹyen rhẹ ẹmro enana: “O Jehova Osolobrugwẹ ame, biko simi ame nẹ abọ ye, neneyo iviẹ re ha akpọ na ephian i rhe taghene wẹwẹ ọvo yẹ Osolobrugwẹ, O Jehova.” (Isaiah 37:15-20) Ọnana no djephia taghene ọdamẹ Hezekiah o sekpahen usimi ọnẹye-en, ọrẹn o sekpahen aruehinmo itu Assyria ina harẹn odẹ i Osolobrugwẹ orhianẹ itu Assyria i fi Jerusalem kparobọ.
(Isaiah 37:33-38) “ ‘Omarana, ọnana yẹ oborẹ i Jehova ọ ta kpahen orodje As·syri·a: “Ọye ọ ruẹ uvuẹn amwa ọnana-a, Ọ ji sa ubigẹn avwaye-e, Ọ ji ha ikpọfia riẹ avwaye-e, Yanghene gba ogba kinhariẹ ye-e.” ’ 34 ‘Izede ọye ọ nya rhe, yọ nọ ji nya ghwẹrioma; Ọye ọ ruẹ uvuẹn amwa ọnana-a,’ omaran i Jehova ọ tare. 35 ‘Mi na chochọn amwa ọnana jeghwai simie fọkiẹ odẹ mẹ ọrhẹ fọkiẹ odibo mẹ David.’ ” 36 Ọmakashe i Jehova nọ rhe me kpe ehworhare 185,000 uvuẹn ekete itu As·syri·a i jedọn rhọ. Ọke ihworho na e vẹnrẹn igidurhiọke, aye ni mẹrẹn ọsoso irimi na. 37 Omarana, Orodje As·syri·a, Sen·nacher·ib nọ ghwẹrioma riẹ Nine·veh ye rhirhiẹ. 38 Ọke ọye o gburhomu rhotọre uvuẹn oghwa osolobrugwẹ ọnẹyen Nisroch, emọ yen awanva A·dramme·lech ọrhẹ Shar·ezer ni ha odan ọlọkọ kpe yi hwu, aye ni zẹ riẹ Ara·rat. Ọmọ yen Esar-haddon no rhiẹ orodje.
ip-1 391-394 ¶18-22
Orodje Rọ Mẹrẹn Ebrurhọ Fọkiẹ Esegburhomẹmro Ọnẹyen
18 Jehova ọ kpahenrhọ ẹrhomo Hezekiah nyoma Isaiah. Jerusalem ọ vwọ samọ homakpahontọre rẹn Assyria-a; ọye ono mevi gigirigi. Rọ ta kpahen Sennacherib, ọrẹ uduefigbere Isaiah nọ ta oborẹ i Jehova ọ ta kpahen Sennacherib: “Ọmọ ọgbọtọ i Zion ro vwo ji chọghọ o vwo utuoma kpahuọn, ọ je ha djechẹ. Ọmọ ọgbọtọ i Jerusalem o kpogho urhomu ha wẹn [ọrẹ echẹdjẹ].” (Isaiah 37:21, 22) Jehova nọ ha ye ta: ‘Ọrọmo yo wẹwẹ wu ne hinmaro kpahen Ohworho Ọfuanfon ọrẹ Israel? Mi rhe irueruo enọ. Wu vwo ọkpiroro; wa yeyan. Wu hẹroso omẹgbanhon egba uvweri ọnọ, wu jeghwai fi egbamwa buebun kparobọ ne. Ọrẹn ana ji sabu ghwọghọ owẹwẹ. Mi na yanghan iroro enọ. Mi ne fi owẹwẹ kparobọ. Ni mi ne ruo jerẹ oborẹ wu ruẹ awọrọ. Mi na ha eghọle sa irhuen ọnọ, jeghwai suon riẹ Assyria!’—Isaiah 37:23-29.
“Ọnana Ono Rhiẹ Oka Ha Wẹn”
19 Imwẹro ọgo yi Hezekiah o vwori taghene aruẹmẹrẹn Isaiah ono rugba? Jehova nọ kpahenrhọ ye: “Ọnana ono rhiẹ oka ha wẹn: Ẹgbukpe ọnana are na riẹ owawọ rọ va nẹ otọre rhe; ẹgbukpe ọreva ye, are na riẹ emaren nẹ uvuẹn otọre ọrana rhe; ọrẹn uvuẹn ẹgbukpe ọresa ye, are na wọ ikeri jeghwai vun, are na wọ i vine jeghwai riẹ omamọ ye.” (Isaiah 37:30) Jehova ọnọ ha emaren rẹn itu Jew ra gba ogba kinhariẹ na. Dedevwo aye a sabu wọ ewawọ fọkiẹ isodja Assyria-a, aye ina riẹ emaren nẹ ikebi rẹ aye i ruru ikpe ezẹko ri nyavrẹn na. Ẹgbukpe rọ ha kpahiẹn, ẹgbukpe sabbath, aye ina nyaji ikebi aye vwo nọ ho, udabọ erhirhiẹ ọgbogbanhon aye i havwọ. (Exodus 23:11) Jehova no veri taghene aye i rha huvwele yi, emaren buebun ono nẹ otọre na rhe rọ nọ vuọn aye evwan. Orho ru, ẹgbukpe rọ ha kpahiẹn, aye ni na wọ ewawọ jerẹ oborẹ aye ruie bi jeghwai riamerhen oborẹ aye i wọre.
20 Jehova nọ ha ihworho yi dje orhan ra na ja sabu ghwie phẹphẹre: “Eri ha oghwa i Judah ri vabọ . . . ine vwo esiri jeghwai mọ emamọ.” (Isaiah 37:31, 32) Itiọrurhomẹmro, ihworho ri hẹroso i Jehova i zofẹn emru owuorowu-u. Aye ọrhẹ emọ aye ina gbanhon uvuẹn otọre na.
21 Nẹ ẹkparehaso itu Assyria kpahen Jerusalem vwo? Jehova ọrhọ kpahenrhọ ye: “Ọye ọ ruẹ uvuẹn amwa ọnana-a, Ọ ji sa ubigẹn avwaye-e, Ọ ji ha ikpọfia riẹ avwaye-e, Yanghene gba ogba kinhariẹ ye-e. Izede ọye ọ nya rhe, yọ nọ ji nya ghwẹrioma; Ọye ọ ruẹ uvuẹn amwa ọnana-a.” (Isaiah 37:33, 34) Jerusalem o lele Assyria fiuvweri-i. Izede igbevwunu, ukperẹ ono rhiẹ itu Jew ye fikparobọ, itu Assyria nọyẹ e fikparobọ vabọ owọren.
22 Jehova no ru lele ẹmro ọnẹyen nyoma ro dje ọmakashe owu me kpe ehworhare egba owọren Sennacherib awan 185,000. Ọnana ọ phiare obẹ Libnah, Sennacherib nọ rhọmọren ma mẹrẹn ilotu, ekakuro ọrhẹ egba owọren enẹyen ri hwuru. Fọkiẹ ofa, nọ zẹ riẹ Nineveh, ọrẹn udabọ oghwọghọ ọnẹyen, ọ ji gbanhon urhomu ya ha ẹga rẹn osolobrugwẹ efian ọnẹyen Nisroch. Ẹgbukpe ezẹko a nyavrẹn, ọke rọ ha ẹga rẹn Nisroch uvuẹn oghwa ẹga na, emọ i Sennacherib awanva ni kpe rie hwu. Ọgbọrọrọ, Nisroch ro vwo nyerẹn na ọ sabu ha usimi phia-a.—Isaiah 37:35-38.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Isaiah 35:8) Izede ono rhirhiẹ avwaye, Ee, izede re seri Izede Ọfuanfon na. Ohworho rọ vwọ fon ọ nya uvuie-en. A sẹroriẹ harẹn ohworho ro nya uvuẹn izede na; Akpa ọ vwọ samọ beghe ruiẹ-ẹ.
w08 5/15 26 ¶4
Guọlọ “Irueruo Ọfuanfon ọrẹ Ofẹnzẹ Osolobrugwẹ”
‘Izede Ọfuanfon Ono Rhirhiẹ Ye’
Jehova ọ mẹraro taghene ihworho yi ri ha abọ evrẹn obẹ Babylon ina ghwẹrioma riẹ otọre aye. Aruẹmẹrẹn ọrana o vwo imwẹro ọnana: “Izede ono rhirhiẹ avwaye, Ee, izede re seri Izede Ọfuanfon na.” (Isa. 35:8a) Ẹmro enana i djephia taghene i Jehova ọ ghwai nyajẹ itu Jew vwo nẹ aye riẹ otọre aye ọvo-o, ọrẹn ọ yẹrẹ aye imwẹro taghene ono simi aye uvuẹn izede ọke aye a ghwẹrioma.
w08 5/15 27 ¶1
Guọlọ “Irueruo Ọfuanfon ọrẹ Ofẹnzẹ Osolobrugwẹ”
“Ohworho Rọ Vwọ Fon Ọ Nya Uvuie-en”
Uvuẹn ẹgbukpe 537 a ki mẹrẹn Kristi, o vwo oborẹ a guọlọ mie itu Jew ra ghwẹrioma riẹ amwa aye na. Sekpahen eri mwuovwan ri na nya uvuẹn “Izede Ọfuanfon na,” Isaiah 35:8b ọrhọ ta: “Ohworho rọ vwọ fon ọ nya uvuie-en. A sẹroriẹ harẹn ohworho ro nya uvuẹn izede na; Akpa ọ vwọ samọ beghe ruiẹ-ẹ.” Ra mẹriẹn taghene oborẹ ọ kparẹ itu i Jew na riẹ Jerusalem ọrẹ aye ina rharhumu ha ẹga urhomẹmro mwu, o vwo uphẹn harẹn ihworho ra hatua erere omobọ-ọ, ihworho ri vwa họghọ rẹn ẹga Osolobrugwẹ-ẹ, yanghene eri vwe ruẹ irueruo ogame urhomẹmro-o. O fori nẹ aye i nyalele irhi Jehova.[6a] Eri ji guọlọ arodọmẹ Osolobrugwẹ inyenana ina ji nyalele urhi owu ọvo na. Aye ina vi guọlọ “irueruo ọfuanfon ọrẹ ofẹnzẹ Osolobrugwẹ.” (2 Cor. 7:1) Iruemru esọsọ ego yẹ ọwan ina kẹnoma riẹn?
(Isaiah 36:2, 3) Orodje As·syri·a no dje Rabsha·keh kugbe isodja buebun nẹ Lachish bru Orodje Hez·e·kiah obẹ Jerusalem. Aye i mevi ekete ẹtẹrhe ame ọ zẹ nyavrẹn na, rọ ha izede ra nya riẹ ikebi ọhworhare rọ fọnrẹn ewẹn na 3 Omarana E·lia·kim ọmọ Hil·kiah, rọ hẹrote oghwa orodje na, Shebna ro rhiẹ ọyẹbe na ọrhẹ Joah ọmọ Asaph ro rhiẹ ọrọ sẹrorẹ iyẹnrẹn na, nẹ aye bru rie nya otafe.
(Isaiah 36:22) E·lia·kim ọmọ Hil·kiah, rọ hẹrote oghwa orodje na, Shebna ro rhiẹ ọyẹbe na ọrhẹ Joah ọmọ Asaph ro rhiẹ ọrọ sẹrorẹ iyẹnrẹn na, ni bru Hez·e·kiah rhe, rhẹ ewun aye ri bẹrẹre jeghwai ta riẹn kpahen ẹmro Rabsha·keh.
w07 1/15 8 ¶6
Ẹhaphia Ri Nẹ Ọbe ọrẹ Isaiah—II
Uyono Harẹn Ọwan:
36:2, 3, 22. Dedevwo e ti Shebna nẹ ẹrhẹ oniruo rọ hẹrote oghwa na, a ji ha uphẹn riẹn nọ ga jerẹ ọyẹbe uvuẹn oghwa orodje na. (Isaiah 22:15, 19) Orhianẹ e ti rẹ ọwan nẹ ẹrhẹ uvuẹn ukoko i Jehova fọkiẹ iroro ezẹko, orho fo nẹ ọwan i ga Osolobrugwẹ uvuẹn erhirhiẹ ephian rọ yẹrẹ ọwan?
Isese i Baibol
(Isaiah 36:1-12) In the 14th year of King Hez·e·kiʹah, Sen·nachʹer·ib the king of As·syrʹi·a came up against all the fortified cities of Judah and captured them. 2 The king of As·syrʹi·a then sent the Rabʹsha·keh with a vast army from Laʹchish to King Hez·e·kiʹah in Jerusalem. They took up a position by the conduit of the upper pool, which is at the highway of the laundryman’s field. 3 Then E·liʹa·kim son of Hil·kiʹah, who was in charge of the household, Shebʹna the secretary, and Joʹah son of Aʹsaph the recorder came out to him. 4 So the Rabʹsha·keh said to them: “Please, say to Hez·e·kiʹah, ‘This is what the great king, the king of As·syrʹi·a, says: “What is the basis for your confidence? 5 You are saying, ‘I have a strategy and the power to wage war,’ but these are empty words. In whom have you put trust, so that you dare to rebel against me? 6 Look! You trust in the support of this crushed reed, Egypt, which if a man should lean on it would enter into his palm and pierce it. That is the way Pharʹaoh king of Egypt is to all those who trust in him. 7 And if you should say to me, ‘We trust in Jehovah our God,’ is he not the one whose high places and altars Hez·e·kiʹah has removed, while he says to Judah and Jerusalem, ‘You should bow down before this altar’?”’ 8 So now make this wager, please, with my lord the king of As·syrʹi·a: I will give you 2,000 horses if you are able to find enough riders for them. 9 How, then, could you drive back even one governor who is the least of my lord’s servants, while you put your trust in Egypt for chariots and for horsemen? 10 Now is it without authorization from Jehovah that I have come up against this land to destroy it? Jehovah himself said to me, ‘Go up against this land and destroy it.’” 11 At this E·liʹa·kim and Shebʹna and Joʹah said to the Rabʹsha·keh: “Speak to your servants, please, in the Ar·a·maʹic language, for we can understand it; do not speak to us in the language of the Jews in the hearing of the people on the wall.” 12 But the Rabʹsha·keh said: “Is it just to your lord and to you that my lord sent me to speak these words? Is it not also to the men who sit on the wall, those who will eat their own excrement and drink their own urine along with you?”
JANUARY 23-29
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | ISAIAH 38-42
“Jehova Ọ ha Omẹgbanhon Rẹn Ọrẹ Omayen Ọghwọghọre”
(Isaiah 40:25, 26) “Ọrọ Fonron na ọrhọ ta: “Ọrọmo yẹ are ina sabu ha mẹ dje neneyo no rhiẹ ẹdẹre mẹ?” 26 “Kpare ughwaro ọnọ rierun ne wu ni odjuwu na. Ọrọmo yọ ma ekwakwa enana? Ọye yọ ma ikereti buebun na; Ọye ọ jeghwai mwu odẹ harẹn aye ephian. Fọkiẹ omẹgbanhon ọnẹyen ọrhẹ irueruo igbevwunu enẹyen, O vwo owuorowu ro vrẹ-ẹ.
ip-1 409-410 ¶23-25
“Ha Urhebro Rẹn Ihworho Mẹ”
“Ọrọmo Yọ Ma Ekwakwa Enana?”
23 O ji vwo iroro ọrọrọ rọ nọ lẹrhẹ ẹhẹn itu Jew re mwu riẹ abọ evrẹn gbanhon. Ọro ve ive usimi harẹn aye ọyẹ Ọmemama ekwakwa ephian ọrhẹ Esiri omẹgbanhon ephian. Nọ dabu kanrunumwu omẹgbanhon ọnẹyen, Jehova nọ kpọ ẹhẹn ihworho riẹ omẹgbanhon rọ ha uvuẹn ekwakwa rọ maren: “ ‘Ọrọ Fonron na ọrhọ ta: “Ọrọmo yẹ are ina sabu ha mẹ dje neneyo no rhiẹ ẹdẹre mẹ? ‘Kpare ughwaro ọnọ rierun ne wu ni odjuwu na. Ọrọmo yọ ma ekwakwa enana? Ọye yọ ma ikereti buebun na; Ọye ọ jeghwai mwu odẹ harẹn aye ephian. Fọkiẹ omẹgbanhon ọnẹyen ọrhẹ irueruo igbevwunu enẹyen, O vwo owuorowu ro vrẹ-ẹ.’ ”—Isaiah 40:25, 26.
24 Ọrọ Fonron ọrẹ Israel ọ tẹmro kpahen omayen. No djephia taghene ọye o vwo ẹdẹre-e, Jehova nọ rionbọrhọ ikereti ri ha obẹ idjuvwu na. Jerẹ oborẹ ọro suẹn egba owọren o suẹn ihworho enẹyen, Jehova yo suẹn ikereti na. Orhianẹ ọ guọlọ koko aye, ‘o vwo owuorowu ro no vru-u.’ Dedevwo ikereti na i burun omamọ, ọye o mwu odẹ harẹn owuowu. Jerẹ isodja ra huvwele, aye a nyalele urhi ro suẹn aye, fọkime Ọro suẹn aye o vwo “omẹgbanhon oghẹnrensan.” Omarana, itu Jew re mwu riẹ abọ evrẹn na i vwo oborẹ ọsoriẹ aye ine vwo uduefigbere. Ọmemama na, ro suẹn ikereti na, o vwo omẹgbanhon rọ nọ hobọtua idibo enẹyen.
25 Ọrọmo yọ nọ sabu ten use ọnana rọ ha uvuẹn Isaiah 40:26: “Kpare ughwaro ọnọ rierun ne wu ni odjuwu na”? Ihworho ri yono kpahen ikereti na i djephia taghene ikereti ri ha obẹ idjuvwu na vwana, i mwuodidi ghwẹ ọke Isaiah. Ihworho ri yono kpahen ikereti na ri dabu nẹ idjuvwu na rhẹ itẹliskopu, aye i mẹrẹnvwrurhe taghene idjuvwu na o vwo ẹko ikereti ri te 125 billion. Uvuẹn ẹko ikereti owu, o vwo ikereti rọ vrẹn 100 billion! O fori nẹ aruẹ irherhe enana i mwu ọwan zofẹn Ọmemama ọwan jeghwai hẹroso ive enẹyen.
(Isaiah 40:27, 28) Mesoriẹ wa ta, O Jacob, mesoriẹ wa ta O Israel, ‘Izede mẹ o tiomanu harẹn i Jehova, Osolobrugwẹ o vwo brorhiẹn ọsoso mẹ-ẹ’? 28 We rhe? We ji rhon? Jehova, Ọmemama otọrakpọ na, Osolobrugwẹ i bẹmẹdẹ. Oma ọ vwọ rhọ ye-e. A vwa sabu vwẹruọ irherhe Ọnẹyen hiẹ-ẹn.
ip-1 413 ¶27
“Ha Urhebro Rẹn Ihworho Mẹ”
27 Isaiah ọ ya ẹmro i Jehova rhotọre nyoma ro dje kpahen oborẹ o te rie oma lele ọke itu Jew a ha abọ evrẹn obẹ Babylon. Ezẹko ne roro taghene “izede” aye, nọyẹ akpọ ọgbogbanhon aye e nyerẹn, Osolobrugwẹ ọ vwọ mẹrẹn aye-e. Aye ne roro taghene Jehova o vwo ọdamẹ kpahen osehiẹn aye a rioja ye-e. Na karorhọ aye kpahen ekwakwa ro fori nẹ aye i rhe, ọkezẹko nẹ oborẹ aye i rhiẹromẹrẹn, yanghene iyẹnrẹn ra ya rhotọre. Jehova ọnọ sabu simi ihworho enẹyen. Ọye yẹ Osolobrugwẹ i bẹmẹdẹ ọrhẹ Ọmemama akpọ ephian. Habaye, o ji vwo omẹgbanhon ro djephia nyoma emama enẹyen, Babylon ro vwo omẹgbanhon ọ sabu mevi obaruiẹ-ẹ. Oma ọ sabu rhọ Osolobrugwẹ-ẹ, ọ jeghwai phiẹ ihworho yi rhọ-ọ. Aye i sabu vwẹruọ irueruo i Jehova hiẹ-ẹn, fọkime irherhe, ọmẹrẹnvwrurhe ọrhẹ iroro ọnẹyen ọ ghwẹ ọrẹ aye.
(Isaiah 40:29-31) Ọ ha omẹgbanhon rẹn ọrẹ oma ọghwọghọre Jeghwai ha omẹgbanhon rẹn eri vwe vwo omẹgbanhon. 30 Oma ọnọ ghwọghọ emọ ehworhare na, Ibidama na ina kproghwẹ jeghwai se, 31 Ọrẹn era hẹroso i Jehova ine vwo omẹgbanhon. Aye ina dan jerẹ ugo. Aye ina zorhẹ ọrẹn oma o bẹn aye-e; Aye ina nya ọrẹn oma ọ rhọ aye-e.”
ip-1 413-415 ¶29-31
“Ha Urhebro Rẹn Ihworho Mẹ”
29 Ra tẹmro kpahen ọdamẹ ra na ha omẹgbanhon rẹn ihworho oma ọ rhọ, Jehova ọ sabu roro kpahen onya ọgbogbanhon rẹ ihworho e mwu riẹ abọ evrẹn ina nya nẹ aye i sabu te oghwa. Jehova nọ karorhọ ihworho yi kpahen uruemru ọnẹyen rọ nọ ha userhumu rẹn ohworho oma ọ rhọ rọ jeghwai hẹrosuiẹ. Ihworho ri tobọ vwo omẹgbanhon jerẹ “ibiẹ ehworhare” ọrhẹ “idama” oma ọnọ sabu rhọ aye. Ọrẹn, Jehova o veri rọ nọ yẹ aye omẹgbanhon nọyẹ ọnọ yẹ ihworho ri hẹrosuiẹ omẹgbanhon rọ nọ sabu lẹrhẹ aye nya jeghwai zẹ. Ugo afen ọ dabu dan unọke buebun ọrẹn oma ọ vwọ kiki bẹn ye-e, a ha riẹ dje oborẹ Jehova ọ yẹ idibo enẹyen omẹgbanhon lele. Rhẹ imwẹro taghene Jehova ọnọ ha userhumu rẹn are, itu Jew re mwu riẹ abọ evrẹn, e vwo oborẹ ọnọ lẹrhẹ ẹhẹn aye seriotọre-e.
30 Eghwẹmro ri kẹta uvuẹn Isaiah urhomu-ẹmro 40, o vwo ẹmro urhebro harẹn Ilele Krisiti urhomẹmro re nyerẹn uvuẹn akpọ ọkon ọnana rọ koba na. Rhẹ ọhiẹn buebun ọrhẹ ebẹnbẹn ra tagha ọmudu na, orhiẹ emru omamerhomẹ re ne rhe taghene ojẹriọ ọwan e diẹn ọrhẹ osehiẹn ọwan a rioja ye, Osolobrugwẹ ọ mẹrẹn aye. Ọnọ sabu mwu ọwan ẹro taghene Ọmemama ekwakwa ephian, ra ‘vwa sabu vwẹruọ irherhe Ọnẹyen hiẹn,’ ono ti osehiẹn ephian nie uvuẹn ọke ọrhẹ izede ọnẹyen. (Psalm 147:5, 6) Ọrẹn, ọwan i sabu diẹn rhẹ omẹgbanhon ọwa-an. Jehova, ro vwo omẹgbanhon na, ọnọ sabu yẹ ọwan omẹgbanhon, nọyẹ ọnọ yẹ idibo yi “omẹgbanhon rọ vrẹn ovwan” uvuẹn ọke ebẹnbẹn.—2 Corinthians 4:7.
31 Roro kpahen itu Jew re mwu riẹ abọ evrẹn obẹ Babylon uvwre ẹgbukpe 600 a ki mẹrẹn Kristi. Amwa aye i vwo ẹguọlọ kaphen Jerusalem ọ ghwọghọ mwuotọre, oghwa ẹga ye ọ ji ghwọghọ ne. Harẹn aye, aruẹmẹrẹn Isaiah o vwo ive imwẹro ọrhẹ ifiẹrorhọ, nọyẹ Jehova ọnọ rharhumu yẹ aye ugbomọphẹ nẹ aye riẹ ẹkwotọre aye! Uvuẹn ẹgbukpe 537 a ki mẹrẹn Kristi, Jehova no djephia taghene ọye o ruẹ ive enẹyen gba nyoma ro suẹn ihworho enẹyen te ẹkwotọre aye. Ọwan ina ji sabu vwo uduefigbere kpahen i Jehova. Ive kpahen Uvie ọnẹyen, ra dabu dje rhorhomu uvuẹn aruẹmẹrẹn Isaiah ono rugba. Ọrana ghini iyẹnrẹn esiri, nọyẹ iyẹnrẹn ifiẹrorhọ harẹn ituakpọ ephian!
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Isaiah 38:17) Nughe! Ukpe mi ne vwo ufuoma, Mi vwo omiamiamo; Ọrẹn fọkiẹ ẹguọlọ wu vwo kpahen mẹ, Wu tiri mẹ nẹ ukpotọ oghwọghọ. Wu doron ọsoso edandan mẹ rhẹ oberhumu ọnọ.
“Osolobrugwẹ Yẹ Ẹguọlọ”
17 Uvuẹn ijoro ekpẹmẹ rẹ Hezekiah ọ yare ọke ri Jehova o simie nẹ emiamo ọgbogbanhon, nọ ta rẹn Jehova: “Wu doron ọsoso edandan mẹ rhẹ oberhumu ọnọ.” (Isaiah 38:17) Oghwẹmro ọnana o dje i Jehova rhẹ ọrọ sẹrerhumuje edandan oruọdandan rọ ghwẹriẹre, ọ vwọ rhọ mẹrẹn aye yanghene karorhọ aye ghwomara-an. Sekpahen iyẹnrẹn owu, ana sabu tẹmro na omana: “Wu ru edandan mẹ kamẹriẹn aye a phia-a.” Ọrana ọ yẹ ọwan urhebro?
(Isaiah 42:3) Ọye o burhun uphrophro orhan rọ joma ghwọghọ hin ne na-a, Ọye ọ jeghwai fuẹn ukpẹ rọ joma fun ne na-a. Ọye ọnọ ha orhienbro ọsoso phia izede atamwu.
w15 2/15 8 ¶13
Hẹrokele Omeriotọre Ọrhẹ Uruemru Dẹndẹn i Jesu
13 Ẹmro ọnẹyen rọ havwọ bọrọbọrọ. Ọmudu dẹndẹn ri Jesu o vwori, o mwu rien tẹmro bọrọbọrọ harẹn ihworho, maido erẹ ẹhẹn aye i seriotọre. Ọnyikọ Matthew ọ tẹmro Isaiah enana sekpahen i Jesus: “Ọye o burhun uphrophro orhan rọ joma ghwọghọ hin ne na-a, Ọye ọ jeghwai fuẹn ukpẹ rọ joma fun ne na-a. (Isa. 42:3; Matt. 12:20) Jesu ọ tẹmro izede ro te ẹhẹn ihworho ri họhọ uphrophro orhan rọ joma ghwọghọ hin ne yanghene ukpẹ rọ joma fun ne. Ọye o ghwoghwo iyẹnrẹn ifiẹrorhọ na nọ “gba ẹhẹn ihworho re ghwọghọre.” (Isa. 61:1) Ọye ọ ha use rẹn ihworho ra “wian owian ọgbogbanhon” ni bruie rhe, nyoma rọ yẹ aye imwẹro taghene aye ina “mẹrẹn omẹrhuọnrhuọn” harẹn oma aye. (Matt. 11:28-30) Nọ karorhọ idibo yi taghene Osolobrugwẹ o vwo ọdamẹ okokodo kpahen ihworho ra ga ye, tobọ te “eri kamurun” na, nọyẹ ihworho ituakpọ i vwe ni fiemru owuorowu.—Matt. 18:12-14; Luke 12:6, 7.
Isese i Baibol
(Isaiah 40:6-17) Listen! Someone is saying: “Call out!” Another asks: “What should I call out?” “All flesh is green grass. All their loyal love is like the blossom of the field. 7 The green grass dries up, The blossom withers, Because the breath of Jehovah blows upon it. Surely the people are but green grass. 8 The green grass dries up, The blossom withers, But the word of our God endures forever.” 9 Go up onto a high mountain, You woman bringing good news for Zion. Raise your voice with power, You woman bringing good news for Jerusalem. Raise it, do not be afraid. Announce to the cities of Judah: “Here is your God.” 10 Look! The Sovereign Lord Jehovah will come with power, And his arm will rule for him. Look! His reward is with him, And the wage he pays is before him. 11 Like a shepherd he will care for his flock. With his arm he will gather together the lambs, And in his bosom he will carry them. He will gently lead those nursing their young. 12 Who has measured the waters in the hollow of his hand And taken the measurements of the heavens with a span of his hand? Who has gathered in a measure the dust of the earth Or weighed the mountains in the balances And the hills in the scales? 13 Who has taken the measurements of the spirit of Jehovah, And who can instruct him as his adviser? 14 With whom did he consult to gain understanding, Or who teaches him in the path of justice, Or teaches him knowledge, Or shows him the way of true understanding? 15 Look! The nations are like a drop from a bucket, And as the film of dust on the scales they are regarded. Look! He lifts up the islands like fine dust. 16 Even Lebʹa·non is not sufficient to keep a fire burning, And its wild animals are not sufficient for a burnt offering. 17 All the nations are as something nonexistent in front of him; He regards them as nothing, as an unreality.
JANUARY 30–FEBRUARY 5
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | ISAIAH 43-46
“Jehova Yẹ Osolobrugwẹ Obọdẹn Aruẹmẹrẹn”
(Isaiah 44:26-28) Ohworho rọ lẹrhẹ ẹmro odibo ọnẹyen te orugba Jeghwai ha aruẹmẹrẹn inyikọ ye te orugba; Ohworho rọ ta kpahen Jerusalem, ‘Ene rhirhiẹ ye,’ rọ ji ta kpahen emwa i Judah, ‘Ana rharhumu bọn aye, Ni mi na rharhumu kwaphiẹ ekwakwa ri ghwọghọre’; 27 Ohworho rọ ta rẹn ame okokodo na, ‘Ka, Ni mi na lẹrhẹ ọsoso urhie na ka totọre’; 28 Ohworho rọ ta kpahen i Cyrus, ‘Ọye osuingegede mẹ, Ọye ono ru ọsoso ọhọre mẹ gba’; Ohworho rọ ta kpahen i Jerusalem, ‘Ana rharhumu bọn yen,’ Sekpahen oghwa ẹga na, ‘Nẹ ana tọn usimo ọnọ rhotọre.’ ”
ip-2 71-72 ¶22-23
Osolobrugwẹ Urhomẹmro Na Ọ Ta Kpahen Usimi
22 Ọmẹraro efian o vwo kwe se ẹdẹ aruẹmẹrẹn ọnẹyen ono rugba-a, fọkime ofẹn o mwuie taghene ọ sabu rhiẹ urhomẹmro-o. Ọrẹ ovẹnẹ, nyoma ọmẹraro Isaiah, Jehova o dje odẹ ọhworhare rọ nọ ha simi rẹn ihworho enẹyen nẹ abọ evrẹn neneyo aye i sabu riẹ ẹkwotọre aye obẹ Jerusalem jeghwai bọn oghwa ẹga na. Odẹ ye Cyrus, a jeghwai rhe yi rhẹ Cyrus the Great ọrẹ Persia. Jehova ọ ji ta kpahen ona i Cyrus ọnọ ruẹ i Babylon ro vwo ekwakwa ra wọrọn ọrhẹ ekwakwa ra sẹroriẹ. Babylon ọ mẹrẹn usimi nẹ ugbomoghwa eduado ọrhẹ ame ra zẹ kinhariẹ amwa na. Cyrus ọnọ ha emru owu rọ sẹrorẹ amwa na ruiruo, nọyẹ Urhie Euphrate. Jerẹ oborẹ egba irherhe ezẹko ọke ahwanren re se Herodotus ọrhẹ Xenophon e tare, aye tare taghene ẹtẹrhe ame owu rọ kẹri Babylon yẹ i Cyrus ọ kpọ ame Euphrate na nya, urhie na no mwuo te erhirhiẹ isodja ye ina ha aghwẹ nya yen vrẹn. Dedevwo urhie na ọ sẹrorẹ i Babylon, urhiẹ Euphrate ọduado na, o mwuorin.
23 Nẹ ive rọ sekpahen Cyrus ro no simi ihworho Osolobrugwẹ, kugbe Jerusalem ọrhẹ oghwa ẹga ra na rharhumu bọn vwo? Cyrus harẹn omobọye, nọ ta ẹmro enana ra ya rhẹ uvuẹn i Baibol na, nọ tare: “Ọnana yẹ oborẹ Cyrus ro rhiẹ Orodje Persia ọ tare: ‘Jehova Osolobrugwẹ idjuwu na yọ yẹre mẹ ọsoso ivie ri ha uvuẹn akpọ na, ọ jeghwai yẹ mẹ owian mi na bọn oghwa riẹn uvuẹn i Jerusalem, rọ ha i Judah. Kohworho kohworho rọ ha uvwre are usuẹn ihworho enẹyen, jenẹ Osolobrugwẹ ọnẹyen o lelie rhirhiẹ ye, jenẹ o riẹ Jerusalem, rọ ha i Judah, neneyo nọ rharhumu bọn oghwa i Jehova Osolobrugwẹ Israel na—ọyẹ yẹ Osolobrugwẹ urhomẹmro na—rẹ oghwa ye ọ ha uvuẹn Jerusalem.’” (Ezra 1:2, 3) Ẹmro i Jehova nyoma ọmẹraro Isaiah i rugba dẹn!
(Isaiah 45:1, 2) Ọnana yẹ oborẹ i Jehova ọ ta rẹn Cyrus ro rhiẹ ohworho rọ djẹha na, Re mi mọren obọrhe ọnẹyen na, re mi ne fi egbamwa kparobọ ha riẹn na, re mi na phọphọ irodje riẹn na, re mi ne rhie ighwe ri vwo anurẹsẹ eva firhọ riẹn, Neneyo e je rhe kwurhu ighwe amwa na: 2 “Mi na ka obaro wẹn, igbenu na mi na kwaphiẹ aye rhọ. Mi ne burhun ighwe ra ha erẹnmo ru na yẹghẹyẹghẹ, Ni mi ne bru isimo iteru na.
ip-2 77-78 ¶4-6
Jehova “Yẹ Osolobrugwẹ Ọvwata Ọrhẹ Ọro Simẹ”
4 Jehova ọ nyoma Isaiah tẹmro rẹn Cyrus kamẹriẹn Cyrus o nyerẹn, ọrẹn uvuẹn ẹdẹ Isaiah, Cyrus e ji vwiẹ ye-e. (Romans 4:17) Ra mẹriẹn taghene Jehova yọ ha i Cyrus mwu nọ ha owian ye te orugba na, ana sabu ta taghene Cyrus yẹ ‘ohworho Osolobrugwẹ ọ djẹha.’ Rhẹ userhumu Osolobrugwẹ, ono fi egbamwa ọrhẹ irodje kparobọ. Omarana, ọke i Cyrus ọnọ kparehaso i Babylon, Jehova ono ruie ne rhie ighwe amwa na firhọ jerẹ ighwe ri ghwọghọre. Jehova ọnọ kobaro rẹn Cyrus jeghwai tiẹ ọgbanrhọ ephian nie. Ọrọ kẹta, isodja i Cyrus nẹ ine fi amwa na kparobọ jeghwai ha “efe ri tiomanu” rhẹ okuku uvuẹn amwa na riuku. Ọnana yẹ oborẹ Isaiah ọ mẹraro kaphen. Ẹmro enẹyen i ghini rugba?
5 Uvuẹn ẹgbukpe 539 a ki mẹrẹn Kristi, nọyẹ ẹgbukpe 200 a nyavrẹn hin ọke Isaiah ọ ya aruẹmẹrẹn ọnana rhotọre hin, Cyrus nọ ghini kpare bru Babylon rọ nọ ghwọghọ amwa na. (Jeremiah 51:11, 12) Ọrẹn, itu Babylon, a damẹrhọ-ọ. Aye ne roro taghene a sabu fi amwa ye kparobọ-ọ. Ogba amwa na ọ doro omamọ, ame re nẹ Urhie Euphrate ro rhiẹ emru owu rọ sẹrorẹ amwa na o ji kinhariẹ ye. Ẹgbukpe buebun ne, o ji vwo ọvwreghrẹn owuorowu rọ nyoma urhie fi Babylon kparobọ-ọ! Itiọrurhomẹmro, ọro suẹn Babylon, Belshazzar, no roro taghene emru ọ phia-a, no lele ihworho ra wian uvuẹn aghwẹlẹ ọnẹyen riorẹ. (Daniel 5:1) Ason ọrana, nọyẹ ason ọrẹ October 5/6 Cyrus nọ ha ona uvweri ruiruo.
6 Era wian rẹn i Cyrus ni bru ọgọdọ lele okokọ Urhie Euphrate ye fi ẹtẹrhe ame rọ kẹri Babylon, neneyo ame na ọ jọ rhọ zẹ riẹ amwa na. O jiri-i, ame na rọ ha uvuẹn Babylon ọrhẹ eri kẹreriẹ ni mwuorin neneyo egba owọren Cyrus i sabu nyalele okokọ urhie na ruẹ amwa na. (Isaiah 44:27; Jeremiah 50:38) Ọrẹ igbevwunu, jerẹ oborẹ Isaiah ọ mẹraruiẹ rhotọre, ighwe ri ha okokọ urhie na ni rhiefirhọ. Isodja i Cyrus ni ruẹ Babylon, aye ni ghwọghọ egodo orodje na jeghwai kpe Orodje Belshazzar. (Daniel 5:30) Uvuẹn ason owu ọvo ye fi aye kparobọ. Babylon o se ne, aruẹmẹrẹn na i ji te orugba.
(Isaiah 45:3-6) Mi na ha efe ri ha uvuẹn okuku na wẹn Ọrhẹ efe ri tiomanu rhẹ ekete odjahen na, Neneyo wu rhe taghene Mẹmẹ yi Jehova, Osolobrugwẹ Israel, rọ ha odẹ ọnọ so. 4 Fọkiẹ odibo mẹ Jacob ọrhẹ Israel ọrẹ mi djẹha, Mia ha odẹ ọnọ so. Mia yẹ owẹwẹ odẹ ro vwo ọghọ, dedevwo we rhe mẹ-ẹ. 5 Mẹmẹ yi Jehova, o vwo ọrọrọ-ọ. O vwo Osolobrugwẹ ọrọrọ jokpanẹ omẹmẹ-ẹ. Mi na yẹ owẹwẹ omẹgbanhon dedevwo we rhe mẹ-ẹ, 6 Neneyo ihworho i rhe, Nẹ obọrẹ ọren na ọ va nẹ sa ye te obọrẹ ọren na o se gbe, Taghene o vwo ọrọrọ jokpanẹ omẹmẹ-ẹ. Mẹmẹ yi Jehova, ọ jeghwai vwo ọrọrọ-ọ.
ip-2 79-80 ¶8-10
Jehova Yẹ “Osolobrugwẹ Ọvwata Ọrhẹ Ọro Simẹ”
Oborẹ Ọsoriẹ i Jehova Ọnọ Djẹ i Cyrus
8 Ọke i Jehova ọ ta kpahen ohworho rọ nọ ghwọghọ Babylon ọrhẹ oborẹ ono ruie lele, nọ ta oborẹ ọsoriẹ Cyrus ono fikparobọ. Ọrẹ aruẹmẹrẹn, Jehova nọ ta rẹn Cyrus taghene, “neneyo wu rhe taghene Mẹmẹ yi Jehova, Osolobrugwẹ Israel, ro se owẹwẹ rhẹ odẹ ọnọ.” (Isaiah 45:3b) O fori nẹ ọrọ ha omẹgbanhon usuon akpọ ephian ọrẹ ẹne ri Baibol na ọ ta kpahen ọ mẹrẹnvwrurhe taghene efikparobọ ye, o nẹ obẹhatua ohworho rọ do ghwẹ ye nọyẹ Jehova Osuisuensun Rọmaido na. O fori nẹ i Cyrus o rhe taghene ọro se rie yanghene ọro dje rie urhomu yẹ Jehova Osolobrugwẹ Israel. Baibol na o djephia taghene Cyrus o vi rhe taghene efikparobọ ọnẹyen na obẹ i Jehova yo nurhe.—Ezra 1:2, 3.
9 Jehova no dje iroro ọreva rẹ ọsoriẹ ọ ha i Cyrus ghwọghọ i Babylon: “Fọkiẹ odibo mẹ Jacob ọrhẹ Israel ọrẹ mi djẹha, Mie se owẹwẹ rhẹ odẹ ọnọ. Mia yẹ owẹwẹ odẹ ro vwo ọghọ, dedevwo we rhe mẹ-ẹ.” (Isaiah 45:4) Efikparobọ i Cyrus kpahen i Babylon o gbunu. O dje kpahen oghwọghọ omẹgbanhon usuon akpọ owu ọrhẹ ọtonrhọ ọrọrọ, ivwiẹ buebun ina ta kpahiẹn. Ọrẹn, egbamwa ri kinhariẹ re rhon kpahen oborẹ ọ phia, ono gbe aye unu rẹ aye ne rhe taghene fọkiẹ ibiẹ ihworho uriusorin “ghemeghe” ri ha abọ evrẹn obẹ i Babylon nọyẹ itu Jew na, emọ Jacob yẹ ọnana phia. Ọrẹn uvuẹn ukẹro i Jehova, ihworho Israel enana ri mẹrẹn usimi na erhiẹ ihworho ghemeghe-e. Aye “idibo” enẹyen. Uvuẹn egbamwa re ha akpọ na ephian, aye yẹ ihworho rọ “djẹha.” Dedevwo i Cyrus o rhe kpahen i Jehova bi-i, Jehova ọ ha riẹ jerẹ ohworho rọ djẹha nọ ghwọghọ agbamwa ro vwo kwe tiobọnu evrẹn enẹyen. Orhiẹ ọhọre Osolobrugwẹ nẹ ihworho rọ djẹha i rhiẹ epha bẹmẹdẹ-ẹ.
10 Iroro ọresa, rọ tobọ mai ghanren rọ lẹrhẹ i Jehova ha i Cyrus ghwọghọ i Babylon. Jehova nọ tare: “Mẹmẹ yi Jehova, o vwo ọrọrọ-ọ. O vwo Osolobrugwẹ ọrọrọ jokpanẹ omẹmẹ-ẹ. Mi na yẹ owẹwẹ omẹgbanhon dedevwo we rhe mẹ-ẹ, Neneyo ihworho i rhe, Nẹ obọrẹ ọren na ọ va nẹ sa ye te obọrẹ ọren na o se gbe, Taghene o vwo ọrọrọ jokpanẹ omẹmẹ-ẹ. Mẹmẹ yi Jehova, ọ jeghwai vwo ọrọrọ-ọ.” (Isaiah 45:5, 6) Itiọrurhomẹmro, oghwọghọ Omẹgbanhon Usuon Akpọ Ephian ọrẹ i Babylon o dje Omẹgbanhon i Jehova phia, taghene ọye ọvo yo fo ọrẹ ana ga. Fọkime e tiobọnu ihworho Osolobrugwẹ, ihworho ri nẹ egbamwa buebun rhe, nọyẹ eri nẹ obọrẹ ọren na ọ va nẹ sa ye te obọrẹ ọren o se gbe, ina mẹrẹnvwrurhe taghene i Jehova ọvo yẹ Osolobrugwẹ urhomẹmro na.—Malachi 1:11.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Isaiah 43:10-12) “Are iseri mẹ,” omaran i Jehova ọ tare, “Ee, idibo mẹ Mi djẹha, neneyo are i rhe jeghwai vwo esegburhomẹmro kpahen mẹ ji vwo ọmẹrẹnvwrurhe taghene Mẹmẹ yẹ ohworho owu ọvo na. A ki mẹren mẹ, o vwo Osolobrugwẹ owuorowu-u, arha mẹren mẹ hin, orho ji vwo ọrọrọ-ọ. 11 Mẹmẹ—Mẹmẹ yi Jehova, arha mẹren mẹ hin orho vwo osimi ọrọrọ-ọ.” 12 “Mẹmẹ yẹ Ohworho rọ ta, ji simẹ, ji djephia, Ọke ro vwo ji vwo osolobrugwẹ ọpha erhẹrhẹ are. Omarana are iseri mẹ,” omaran i Jehova ọ tare, “ukperhumu Omẹmẹ yẹ Osolobrugwẹ.
w14 11/15 21-22 ¶14-16
“Ihworho Rẹ Osolobrugwẹ Aye O Rhiẹ Jehova”
AGBAMWA RO VWO ISERI
14 Emọ Israel a ga Osolobrugwẹ aye Jehova, ọrẹn egbamwa erọrọ a ga isolobrugwẹ erẹ aye. Uvuẹn ọke ọmẹraro Isaiah, Jehova nọ ha erhirhiẹ akpọ na vwanvwọn ọke ra ha aghwẹlẹ ẹzọn. Nọ tare taghene isolobrugwẹ egbamwa na i ha iseri phia nẹ aye dje omẹgbanhon aye phia, rọ ta: “Jenẹ egbamwa na ephian i koko ekete owu, Jenẹ ihworho na ephian i koko. Ọrọmo usuẹn aye yọ nọ sabu ta kpahen ọnana? Yanghene rọ nọ sabu lẹrhẹ ọwan rhon kpahen ekwakwa erukaro na? Jenẹ aye ha iseri aye phia nẹ aye djephia taghene aye gbare, Yanghene jenẹ aye rhon jeghwai ta, ‘Ọnana yẹ urhomẹmro na!’ ”—Isa. 43:9.
15 Isolobrugwẹ egbamwa na a sabu ha iseri owuorowu phia ro djephia taghene aye i gbanhonma-a. Aye ema ghemeghe re vwa sabu tẹmro, ra ji kpara nẹ ekete owu riẹ ekete ọrọrọ. (Isa. 46:5-7) Obọrẹ eva ye, Jehova ọ ta rẹn ihworho yi Israel: “Are iseri mẹ, . . . Ee, idibo mẹ Mi djẹha, neneyo are i rhe jeghwai vwo esegburhomẹmro kpahen mẹ ji vwo ọmẹrẹnvwrurhe taghene Mẹmẹ yẹ ohworho owu ọvo na. A ki mẹren mẹ, o vwo Osolobrugwẹ owuorowu-u, arha mẹren mẹ hin, orho ji vwo ọrọrọ-ọ. Mẹmẹ—Mẹmẹ yi Jehova, arha mẹren mẹ hin orho vwo osimi ọrọrọ-ọ. . . . Omarana are iseri mẹ, . . . ukperhumu Omẹmẹ yẹ Osolobrugwẹ.”—Isa. 43:10-12.
16 Oborẹ ọ họhọ ẹzọn akpọ ephian ro sekpahen ẹmro ọnana “Ọrọmo yẹ Osolobrugwẹ Rọmaido?,” ihworho ri Jehova ọ djẹha ine mevi jeghwai ta phia gorigori taghene Jehova yẹ Osolobrugwẹ urhomẹmro na. Ọye o serẹ aye “ihworho mi maren harẹn omamẹ Neneyo aye i sabu ghwoghwo ujiri mẹ.” (Isa. 43:21) Aye ihworho ra ha odẹ ye se. Ri Jehova o simi aye nẹ Egypt na, aye i ha otọre urhi rẹ aye ina hobọtua ọdo-usuon Osolobrugwẹ obaro ihworho ri ha uvuẹn otọrakpọ na. Itiọrurhomẹmro, o fori nẹ erhirhiẹ aye ọ họhọ ọrẹ ọmẹraro Micah o dje rhotọre harẹn ihworho Osolobrugwẹ ọke ọnana: “Ọsoso ihworho na ephian owuowọnwan ọnọ ha odẹ osolobrugwẹ ọnẹyen ha nya, ọrẹn ame ina ha odẹ i Jehova Osolobrugwẹ ame ha nya bẹmẹdẹ bẹmẹdẹ.”—Mic. 4:5.
(Isaiah 43:25) Mẹmẹ, Mẹmẹ yẹ Ohworho ro hionron edandan are nie fọkiẹ odẹ mẹ, Mi ji karorhọ edandan are ghwomara-an.
ip-2 60 ¶24
“Are Iseri Mẹ”!
24 Djokarhọ ye taghene orhiẹ fọkime emọ Israel i ghwẹriẹre yẹ ọsoriẹ Osolobrugwẹ o dje arodọmẹ harẹn aye-e, ọrẹn fọkiẹ odẹ ye, Jehova. Ee, o surhobọmwu odẹ ye. Ọrhọ nyaje emọ Israel vwo uvuẹn erhirhiẹ evrẹn bẹmẹdẹ, ihworho ra mẹrẹn aye ina ha odẹ ye djechẹ. (Psalm 79:9; Ezekiel 20:8-10) Omaran ọ ji havwọ inyenana, usimi ituakpọ yọ ha kpahen erufon odẹ ọrhẹ ọdo-usuon i Jehova. Habaye, Jehova o vwo ẹguọlọ kpahen ihworho ra huvwele yi ọke ephian, ra jeghwai ga ye ọrẹ ẹhẹn kugbe urhomẹmro. O dje ẹguọlọ ye harẹn ihworho rọ djẹha ọrhẹ ẹko igegede ereva nyoma rọ ha izobo otan i Jesu Kristi hionron edandan aye nie.—John 3:16; 4:23, 24.
Isese i Baibol
(Isaiah 46:1-13) Bel bends down, Neʹbo stoops over. Their idols are loaded on animals, on beasts of burden, Like baggage that burdens the weary animals. 2 They stoop and bend down together; They cannot rescue the loads, And they themselves go into captivity. 3 “Listen to me, O house of Jacob, and all you who remain of the house of Israel, You whom I have supported from birth and carried from the womb. 4 Until you grow old I will be the same; Until your hair is gray I will keep bearing you. As I have done, I will carry you and bear you and rescue you. 5 To whom will you liken me or make me equal or compare me, So that we should resemble each other? 6 There are those who lavish gold from their purse; They weigh out the silver on the scale. They hire a metalworker, and he makes it into a god. Then they prostrate themselves, yes, they worship it. 7 They lift it to their shoulders; They carry it and put it in its place, and it just stands there. It does not move from its place. They cry out to it, but it does not answer; It cannot rescue anyone from distress. 8 Remember this, and take courage. Take it to heart, you transgressors. 9 Remember the former things of long ago, That I am God, and there is no other. I am God, and there is no one like me. 10 From the beginning I foretell the outcome, And from long ago the things that have not yet been done. I say, ‘My decision will stand, And I will do whatever I please.’ 11 I am calling a bird of prey from the sunrise, From a distant land the man to carry out my decision. I have spoken, and I will bring it about. I have purposed it, and I will also carry it out. 12 Listen to me, you who are stubborn of heart, You who are far away from righteousness. 13 I have brought my righteousness near; It is not far away, And my salvation will not delay. I will grant salvation in Zion, my splendor to Israel.”