Ifoto ro dje kpahen ubiukpe na ọrhẹ ewun ra ya emru rhọ rọ ha oberuien
1922—Ẹgbukpe Uzusionrin Ri Vrẹn ne
“OSOLOBRUGWẸ . . . ọ yẹ ọwan . . . efikparobọ nyoma . . . Jesu Kristi.” (1 Cor. 15:57, King James Version) Ẹmro erana ri rhiẹ urhomu-ẹmro ro suẹn ẹgbukpe ẹga 1922, ọ yẹ Emọ Uyono i Baibol na imwẹro taghene Jehova ọnọ kwosa rẹn aye fọkiẹ atamwu aye. Uvwre ẹgbukpe ọrana, Jehova nọ ghini yẹ aye ebrurhọ. Ọ yẹre aye ebrurhọ ọke aye ọvo a tuẹn ẹbe efomu rhọ, ọrhẹ ọke aye a ha ekpeti agboro ghwoghwo iyẹnrẹn Uvie na. Ọke oru uvuẹn ẹgbukpe 1922, no fiotọre ọgbọrọrọ taghene Jehova ọ ha ebrurhọ rẹn ihworho yi. Emọ Uyono i Baibol na i sabu koko kugbe uvuẹn omẹvwa ọduado re ruru obẹ Cedar Point, Ohio, U.S.A. Oborẹ ọ phiare uvuẹn omẹvwa ọrana ọ hobọte ẹkwaphiẹrhotọre ukoko i Jehova nẹ ọke ọrana me te inyenana.
“IRORẸDJẸ RO SERHỌ”
Ọke imizu buebun e vwobọrhọ owian aghwoghwo na, na guọlọ ẹbe buebun ra na ha ruiruo. Imizu ri ha Oghọn Ukoko rọ ha Brooklyn e fomu imagazini phia, ọrẹn aye i ji guọlọ userhumu ileyi re fomu ẹbe nẹ aye i sabu ruẹ ẹbe ri vwo ugbuko ọgbogbanhon. Ọke ọbe owu o hin emru ibiamo buebun, ji lẹrhẹ owian aghwoghwo na seriotọre, Omizu Rutherford nọ nọ Robert Martin, rọ hẹrote ekete re fomu ẹbe na, sẹ aye ọvo ina sabu fomu ẹbe aye.
Ekete re fomu ẹbe rọ ha Concord Street obẹ Brooklyn, New York
Omizu Martin nọ tare, “irorẹdjẹ na ọ dabu serhọ, fọkime ono mevirhọ taghene ana sabu vwo ekete ro vwo imashini ro fomu ẹbe.” Imizu na ni momo ekete owu rọ ha 18 Concord Street uvuẹn Brooklyn, ji dẹ ekwakwa ra guọlọre ra na ha ruiruo.
Oma ọ merhen ihworho ephian kpahen irorẹdjẹ ọkpokpọ ọnana-a. Ọga ikọpini owu ro fomu ẹbe rẹn imizu na ọke jijiri bi, nọ rhiẹ ekete ọkpokpọ imizu na e fomu ẹbe na. Nọ tare: “Are i vwo obọdẹn ekwakwa irhorhomu ra ha fomu ẹbe, ọrẹn o vwo ohworho ro rhe oborẹ a haye wian lele-e. Emrẹ ibiamo erhan, are ina ghwọghọ aye fughwẹ.”
Omizu Martin nọ tare: “Ọ họhọre taghene ẹmriẹn na ọgbare, ọrẹn ọ ha Ọrovwori na ba ye-e; ame i rheri taghene Jehova ọnọ ha userhumu rẹn ame.” Ẹmro Omizu Martin na ọ gbare. O jiri-i, ame ne fomu ẹbe ri te 2,000 ẹdukwẹdẹ.
Ihworho ra ha imashini re fomu ẹbe na wian ri mevi kẹriẹ
E GHWOGHWO RẸN URIUSIONRIN BUEBUN NYOMA EKPETI AGBORO
Haba ọrẹ ukoko i Jehova ọvo ono fomu ẹbe aye ezẹko, aye ni ji ha ona ọkpokpọ kerabọ iyẹnrẹn esiri na, nọyẹ ekpeti agboro. Uvuẹn erhẹrhuvo i Sunday, February 26, 1922, Omizu Rutherford nọ tẹmro nyoma ekpeti agboro ọke ukaro. Nọ ha ẹmro ro vwo urhomu-ẹmro na, “Millions Now Living Will Never Die” phia uvuẹn ekpeti agboro ọrẹ KOG obẹ Los Angeles, California, U.S.A.
Ihworho ri te 25,000 yi rhon ẹmro na. Ezẹko ni dje ileta ekpẹmẹ vwe Omizu Rutherford fọkiẹ ẹkwaphiẹrhotọre na. Owu usuẹn ileta erana o nẹ obẹ Willard Ashford rhe, ro rhirhiẹ Santa Ana, California. Nọ dabu jiri Omizu Rutherford fọkiẹ oborẹ ọ ha “ẹmro na phia sasasa” lele. Nọ ji habaye: “Ame i vwo ihworho awansa re kpomẹ uvuẹn oghwa ame, manẹ ọ bẹn rẹ ame ine rhon ẹmro na ọrhọ tobọ rhiẹ udumu rọ kẹrerẹ ame wa haye phia, jokpanẹ nyoma ekpeti agboro na ọvo.”
Uvuẹn ikprughwre ri habaye, na ha ẹmro phia nyoma ekpeti agboro na. Uvuẹn obẹta ẹgbukpe 1922, ọbe Oghwa Odẹrẹ na nọ tare taghene “ihworho ri te 300,000 [yi] rhon iyẹnrẹn esiri na nyoma [ekpeti agboro] ne.”
Fọkiẹ ileta ọrhẹ ekpẹmẹ rẹ ihworho i dje rhe, Emọ Uyono i Baibol na, ni brorhiẹn aye ina bọn ekete re ne ruẹ ẹkwaphiẹrhotọre ekpeti agboro uvuẹn ekete ame o kinhariẹ obẹ Staten, ọ ghwai seri nẹ Oghọn Ukoko rọ ha Brooklyn na-a. Uvwre ẹgbukpe ri ha kpahiẹn, Emọ Uyono i Baibol na ni ha ekete aye i bọnren na, re se WBBR, e ghwoghwo urhomu edje Uvie na rẹn ihworho buebun.
“ADV”
Oghwa Odẹrẹ ọrẹ June 15, 1922, no ghwoghwori taghene ene ruẹ omẹvwa okinhariẹ obẹ Cedar Point, Ohio, nẹ September 5 riẹ 13, 1922. Oma ọ dabu merhen Emọ Uyono i Baibol na, ọke aye e te Cedar Point.
Uvuẹn ẹmro ọrukaro rọ haphia, Omizu Rutherford nọ ta rẹn otu na: “Mi vwo imwẹro ọgbogbanhon taghene Ọrovwori na ọnọ ha. . . ebrurhọ rhẹ omẹvwa ọnana, ro no lele fiẹ oseri ọduado uvuẹn otọrakpọ na, ro rhiẹ oborẹ ọ vwọ ji phia dẹ.” Imizu ri ha ẹmro phia uvuẹn omẹvwa ọrana i kanrunumwu owian aghwoghwo na ọgbọ buebun.
Otu ri riẹ omẹvwa re ruru obẹ Cedar Point, Ohio, uvuẹn ẹgbukpe 1922
Ọke oru, uvuẹn Friday, September 8, ihworho ri te 8,000 ni rhiẹ esiyẹ na, rẹ aye a hẹrhẹ ẹmro Omizu Rutherford rọ nọ haphia rhẹ oruru. Aye e fiẹrorhọ taghene ono dje oborẹ ikerẹmro na “ADV” rọ ha ọbe use ra yẹre aye na, o mevirhọ. Ọke aye e siyẹ, buebun ni djokarhọ ovwẹrẹ ewun ọduado re kinirin ra ya emru rhọ rọ ha oberun ubiukpe na. Arthur Claus, ro nẹ Tulsa, Oklahoma, U.S.A., riẹ omẹvwa na, nọ mẹrẹn ekete ro no siyẹ rọ nọ ha userhumu riẹn dabu rhon oborẹ ana ta na, fọkime uvwre ọke ọrana, a ji ha imaikrofonu yanghene ekwakwa ri na lẹrhẹ ẹmro kwe phia ruiruo-o.
“Ame a dabu kerhọ kẹmro kẹmro ra haphia”
Neneyo ohworho owuorowu ọ jọ suẹ edon ọke ra ha ẹmro phia, osiyaga na no ghwoghwori taghene o vwo ohworho rọ vwọ kiki rhe, rọ nọ ruẹ esiyẹ na ọke Omizu Rutherford ọrhọ tuẹn ẹmro rhọ hi-in. Emrẹ ughwọdjọ 9:30 urhiọke, Omizu Rutherford nọ tonrhọ nyoma ro se ẹmro i Jesu ri ha Matthew 4:17: “Uvie odjuwu na o tikẹrẹ ne.” (King James Version) Ọke rọ ta kpahen oborẹ ituakpọ ine ru rhon kpahen Uvie ọnana, nọ tare: “Jesu ọvo ọ tare taghene uvwre ọke ẹrhiọ ọnẹyen, ọye ọnọ wian owian oniso uvwre ihworho yi, ọke ọrana no no koko eri fuevwan ri ji vwo atamwu ha.”
Omizu Claus, ro siyẹ rhẹ otu na, nọ tare: “Ame a dabu kerhọ kẹmro kẹmro ra haphia.” Ọrẹn, ogege, oma no ruie ọkwaisan, omarana no vẹnrẹnren. Arthur no nẹ esiyẹ na sikẹnsikẹn, fọkime o rheri taghene e rhe kwe riẹn nọ rharhumu rhe ọke ra ha ẹmro na phia-a.
Ọke iminiti ezẹko a vrẹn hin, omayen no gogovi. Nọ tare taghene ọke rọ ghwẹrioma riẹ esiyẹ na, no rhon ihworho ra ghwiẹ abọ gbangbanhon. Ọrana nọ lẹrheriẹ guọlọ rhe oborẹ ọ phia! No brorhiẹn taghene ono rhon ẹmro ọmemerhen ọrana, orho rhiẹ ọrẹ ono rheren riẹ oberun oghwa na nọ sabu rhon yin. Omizu Claus, idama rọ ha ẹgbukpe 23 ọke ọrana, nọ sabu rheren riẹ oberun oghwa na! Oberun na ọ dabu rhie firhọ, ọke ro tikẹrẹ otu na, nọ djokarhọ ye taghene ọ dabu rhon ẹmro na fiotọre.
Ọrẹn, orhiẹ Arthur ọvo yo rheren oberu-un. Igbehian yen ezẹko i ji ha oberun oghwa na. Owu usuẹn aye re se Frank Johnson, nọ nya bruie ji nọ, “Wu vwo ibiẹ aphia rọ danren?”
Arthur nọ tare: “Ee, mi vwori.”
Frank nọ tare: “Wẹwẹ yẹ ẹkpahenrhọ rẹn ẹrhomo ame. Wa mẹrẹn ovwẹrẹ ewun re kinirin na? A ya emru rhọ ye, a gbariẹ mwu ipẹrẹ enana. Dabu kerhọ Oguẹnzọn na.a Ọke ọrhọ ta taghene ‘are ine vi ghwoghwo, ghwoghwo,’ ne wu bru ifi ẹne enana.”
Omarana, Arthur rọ mọrẹn aphia rhẹ obọ, nọ hẹrhẹ rhẹ imizu erọrọ ọke aye ine bru ifi na. O jiri-i, Omizu Rutherford no te oghọn ọghoghanren uvuẹn ẹmro na. Oma ọ dabu merhen Omizu Rutherford, rhẹ oruru, nọ ta phia gorigori: “Fuevwan ji rhiẹ oseri urhomẹmro rẹn Ọrovwori na. Are i nya mihian bọmọke ana ghwọghọ ọsoso ogame efian notọre. Ghwoghwo urhomu edje na uvuẹn ekete ephian. Ituakpọ ine vi rhe taghene Jehova yẹ Osolobrugwẹ, taghene Jesu Kristi yẹ Orodje rẹn irodje ọrhẹ Ọrovwori rẹn erivwori. Inyenana ẹdẹ ọghoghanren. Nughe, Orodje na o suẹn ne! Are yi ne ghwoghwie rẹn awọrọ. Omarana, ghwoghwo, ghwoghwo, ghwoghwo, Orodje na ọrhẹ Uvie yi!”
Arthur nọ tare taghene ọye ọrhẹ imizu ereva na ni bru ifi na, ewun re kinirin na no rhiẹ ẹmro ra ya rhọ ye firhọ. Lele ikerẹmro na “ADV” ra ya rhọ ye ro mevirhọ ‘ghwoghwo,’ ẹmro na ni seri omana: “Ghwoghwo Orodje na ọrhẹ Uvie yi.”
OWIAN ỌGHOGHANREN
Omẹvwa re ruru obẹ Cedar Point na, ọ ha userhumu rẹn imizu na tẹnrovi owian ọghoghanren re ne ghwoghwo iyẹnrẹn Uvie na, imizu ri vwo omwemẹ ni ghwoghwirie rhẹ omamerhomẹ. Ọkobaro owu ro nẹ Oklahoma, U.S.A. rhe, nọ yare, “Ame e ghwoghwo uvuẹn ekete ihworho buebun a guọlọ ihin, rẹ erhirhiẹ ogbere ọ ji gbanhon.” Nọ tare taghene ọgbọ buebun ihworho i rhe rhon urhomu edje rọ ha imagazini Golden Age na, “aye [na] viẹ.” Nọ tare, “Oma ọ merhen ame fọkime ame i sabu ha urhebro rẹn aye.”
Emọ Uyono na i rhe ọghanronmẹ ẹmro i Jesu rọ ha Luke 10:2: “Orhọ na ọ doro, ọrẹn, ihworho ra wian yen e bu-un.” Ọke ẹgbukpe na o hiẹn, aye ni vwo omwemẹ vrẹn ọke bi, rẹ aye ine ghwoghwo Uvie na uvuẹn ọsoso akpọ na.
a E se Omizu Rutherford “Oguẹnzọn” ọkezẹko, fọkime ọye ọ wian owian oguẹnzọn oghẹnrensan ọkezẹko uvuẹn Missouri, U.S.A.