Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe-Owian Uyono Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na
SEPTEMBER 5-11
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | PSALM 119
“Nya Uvuẹn Urhi ọrẹ i Jehova”
(Psalm 119:1-8) Omamerhomẹ ọ havwiẹ harẹn eri vwe vwo upe uvuẹn izede aye, Era nya uvuẹn urhi ọrẹ i Jehova. 2 Omamerhomẹ ọ havwiẹ harẹn eri mọrẹn okarorhọ ọnẹyen, Era guọliẹ rhẹ ọsoso ọmudu aye. 3 Aye ruẹ irueruo ọvwata; Aye a nya uvuẹn izede ọnẹyen. 4 Wu je akama Taghene aye i dabu nyalele ọkpọvi ọnọ. 5 Orhianẹ mi na sabu sẹrorẹ emevigbanhon mẹ Neneyo mi sabu mọrẹn irhi enọ! 6 Ofa ọrhọ ro mẹ, Ọke mie roro kpahen ekama enọ-ọ. 7 Mi ne jiruo rhẹ ọmudu ọsoso Ọke mi rhe yono kpahen ẹzeguon ọvwata enọ. 8 Mi na mọrẹn irhi enọ. Wu na nyaji mẹ vwo bẹmẹdẹ-ẹ.
w05 4/15 10 ¶3-4
Hẹroso Ẹmro i Jehova
Kerhọ Ẹmro Osolobrugwẹ Ne wu Mẹrẹn Omamerhomẹ
3 Obọdẹn omamerhomẹ o sekpahen ọrẹ ọwan ina nya uvuẹn urhi ọrẹ Osolobrugwẹ. (Psalm 119:1-8) Ọwan i rhe ru ọnana, Jehova ono ni ọwan rhiẹ ihworho ‘ri vwe vwo upe uvuẹn izede ọwan.’ (Psalm 119:1) Na vabọ upe o mevirhọ taghene ọwan ine rhiẹ ihworho ri gbare-e, ọrẹn o djephia taghene ọwan a damoma re ne ru ọhọre i Jehova Osolobrugwẹ ọwan. Noah “o dje omayen rhẹ ohworho rọ vabọ upe uvwre ihworho rẹ ọye rhẹ aye e gbe nyerẹn” rẹ ọye ọ “nyalele Osolobrugwẹ urhomẹmro na.” Ọhworhare ọrana ro vwo esegburhomẹmro na, ọrhẹ ekrun ọnẹyen, i simirhọ ọke ukude na, fọkime aye i hatua aruẹ akpọ i Jehova ọ guọlọre. (Genesis 6:9; 1 Peter 3:20) Omaran ọ ji havwọ, nẹ ọwan i sabu simirhọ uvuẹn ẹdẹ oba akpọ ọnana o sekpahen ọrẹ ọwan ina ‘dabu nyalele ọkpọvi ọrẹ Osolobrugwẹ,’ nyoma re ruẹ ọhọre ọnẹyen.—Psalm 119:4.
4 Jehova ọ vwọ sa mọ nyaji ọwan vwo-o, orhianẹ ọwan ‘jiririe rhẹ ọmudu ọsoso jeghwai rha mọrẹn irhi enẹyen.’ (Psalm 119:7, 8) Osolobrugwẹ ọ sẹrerhumuji Joshua ro rhiẹ ọro suẹn itu Israel na-a, fọkime o ru lele urhebro ro no ‘se ọbe urhi nẹ ẹdẹ ye te ason neneyo nọ sabu ru lele ọsoso oborẹ a ya rhe uvuien.’ Ọrana nọ ha userhumu riẹn fikparobọ jeghwai ru ekwakwa izede ẹghwanren. (Joshua 1:8) Ọke ro te oba akpenyerẹn yen, Joshua o ji jiri Osolobrugwẹ, nọ jeghwai karorhọ Ẹmo Israel: “Are rheri rhẹ ọsoso ọmudu are ọrhẹ ọsoso ugboma are taghene o vwo ẹmro owuorowu usuẹn ọsoso ẹmro irhorhomu rẹ Jehova Osolobrugwẹ are ọ tare o sefughwẹ ne-e.” (Joshua 23:14) Jerẹ Joshua ọrhẹ ọrọ ya Psalm 119, ọwan ina sabu mẹrẹn omamerhomẹ ọrhẹ efikparobọ nyoma ọwan e jiri Jehova jeghwai hẹrosuẹ ẹmro ọnẹyen.
(Psalm 119:33-40) Yoni mẹ, O Jehova, izede irhi enọ, Mi na nyalele aye te oba. 34 Yẹ mẹ ọmẹrẹnvwrurhe, Neneyo mi sabu ru lele urhi ọnọ Jeghwai sẹrorẹ aye rhẹ ọsoso ọmudu mẹ. 35 Sun mẹ uvuẹn izede ekama enọ, Fọkime mia mẹrẹn omamerhomẹ nẹ uvuien. 36 Ruẹ ọmudu mẹ nọ nyalele okarorhọ enọ, Rhi fọkiẹ erere omobọ-ọ. 37 Wu ne jẹ ukẹro mẹ mẹrẹn ogbegbemẹrẹ-ẹn; Sẹrorẹ arhọ mẹ uvuẹn izede ọnọ. 38 Ru ive wu ve harẹn odibi ọnọ te orugba, Neneyo na zofẹn owẹwẹ. 39 Tiẹ ofa mia zofẹn ye na nẹ omamẹ, Fọkime ẹzeguon enọ e gbare. 40 Mẹrẹn oborẹ mia guọlọ ọkpọvi ọnọ lele. Sẹrorẹ arhọ mẹ uvuẹn izede ọvwata ọnọ.
w05 4/15 12 ¶12
Hẹroso Ẹmro i Jehova
Ẹmro i Jehova Ọ Rhua Uduefigbere Sa
12 Ra nyalele ọkpọvi ẹmro Osolobrugwẹ, ọ yẹ ọwan uduefigbere ra guọlọre na sabu nyerẹn ghele ebẹnbẹn akpenyerẹn. (Psalm 119:33-40) Ọrẹ omeriotọre ọwan a guọlọ ọkpọvi Jehova neneyo na sabu sẹrorẹ urhi ọnẹyen “rhẹ ọsoso ọmudu na.” (Psalm 119:33, 34) Jerẹ ọbo ijoro na, ọwan na rẹ Osolobrugwẹ: “Ruẹ ọmudu mẹ nọ nyalele okarorhọ enọ, rhi fọkiẹ erere omobọ-ọ,” yanghene “fọkiẹ erere ri vwe fo-o.” (Psalm 119:36; ekete ra djokarhọ) Jerẹ ọnyikọ Paul, ọwan a “ta urhomẹmro ọrẹ kemru kemru.” (Hebrews 13:18) Orhianẹ ọrẹ ọwan a wian riẹn ọ guọlọre ne ru irueruo efian, ọwan ine vi vwo uduefigbere ra na nyalele ọkpọvi Osolobrugwẹ, Jehova ọ ha ebrurhọ rẹn aruẹ orhienbro ọrana. Itiọrurhomẹmro, ọ ha userhumu rẹn ọwan na sabu sun iroro esọsọ. Omarana, jenẹ ọwan nẹrhomo ọnana: “Wu ne jẹ ukẹro mẹ mẹrẹn ogbegbemẹrẹ-ẹn.” (Psalm 119:37) E vwe jenẹ ọwan ha omamọ ukẹro ni oborẹ Osolobrugwẹ o vwo utuoma kpahe-en. (Psalm 97:10) Habaye, ọnana ono mwu ọwan kẹnoma rẹn ifoto ihworho ri bafirhọ ọrhẹ irueru eda.—1 Corinthians 6:9, 10; Revelation 21:8.
(Psalm 119:41-48) Ji mẹ rhiẹromẹrẹn ẹguọlọ atamwu ọnọ, O Jehova, Irueru usimi ọnọ sekpahen ive wu veri; 42 Ni mi na kpahenrhọ rẹn ọrọ ha mẹ djechẹ, Fọkime mi hẹroso ẹmro ọnọ. 43 Wu vwe tiẹ ọsoso ẹmro urhomẹmro na nẹ ugbunu mẹ-ẹ, Fọkime mi fiẹrorhọ ẹzeguon ọnọ. 44 Mi na mọrẹn urhi ọnọ ọke ephian, Bẹmẹdẹ ye ti bẹmẹdẹ. 45 Mi na nya uvuẹn ekete omefuon, Fọkime mẹ mi guọlọ ọkpọvi enọ. 46 Mi na ta kpahen okarorhọ enọ uvuẹn obaro irodje, ofa ọ vwọ sa mọ ro mẹ-ẹ. 47 Mi vwo omamerhomẹ kpahen ekama enọ, Ee, mi vwo ẹguọlọ kpahen aye. 48 Mi na mọrẹn ekama enọ, Eri mi vwo ẹguọlọ kpahen na, Ne mi ne roro kpahen irhi enọ.
w05 4/15 13 ¶13-14
Hẹroso Ẹmro i Jehova
13 Irherhe rọ gbare ọrẹ ẹmro Osolobrugwẹ ọ yẹ ọwan uduefigbere re ne ghwoghwo. (Psalm 119:41-48) Ọwan i ji guọlọ uduefigbere ra na ‘kpahenrhọ ọrọ ha ọwan djechẹ.’ (Psalm 119:42) Ọkezẹko, ọwan ina sabu họhọ idibo i Jesu ra kparehaso, ri nẹrhomo: ‘Jehova,. . . ha uduefigbere rẹn idibo enọ nẹ aye rha tẹmro enọ.’ Me yo nerhumie rhe? ‘Aye ephian ni vuọnren rhẹ ẹhẹn ọfuanfon na, aye na jeghwai tẹmro Osolobrugwẹ rhẹ uduefigbere.’ Osuisuesun Ọrovwori owu ọvo na, ọ ji yẹ ọwan omẹgbanhon ra na tẹmro ọnẹyen rhẹ uduefigbere.—Acts 4:24-31.
14 Ọwan ina sabu mẹrẹn uduefigbere re ne ghwoghwo ọrẹn ofa ọ ruẹ ọwa-an, orhainẹ ọwan i vwo ẹguọlọ kpahen ‘ẹmro urhomẹmro na,’ jeghwai rha ‘sẹrorẹ urhi Osolobrugwẹ ọke ephian.’ (Psalm 119:43, 44) Ra dabu yono ẹmro Osolobrugwẹ o mwuegbe ọwan na ‘ta kpahen okarorhọ enẹyen uvuẹn obaro irodje.’ (Psalm 119:46) Ẹrhomo ọrhẹ ẹhẹn ọfuanfon i Jehova ọnọ ha userhumu rẹn ọwan tẹmro ro serhọ ọrhẹ izede ro fori. (Matthew 10:16-20; Colossians 4:6) Paul ọ ta kpahen okarorhọ Osolobrugwẹ harẹn ere suẹn ọke ahwanren rhẹ uduefigbere. Jerẹ udje, o ghwoghwo rẹn Gọvunọ ọrẹ Roman re se Felix, nọ ‘kerhọ ye sekpahen imwẹro ọrẹ Kristi Jesu.’ (Acts 24:24, 25) Paul o ji ghwoghwo obaro Gọvunọ Festus ọrhẹ Orodje Agrippa. (Acts 25:22–26:32) Nyoma userhumu i Jehova, ọwan ina ji sabu rhiẹ iseri re fiudugbere, ‘rẹ ọwan ena ja zofa fọkiẹ iyẹnrẹn esiri na.’—Romans 1:16.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Psalm 119:71) Orhomurun taghene mi rioja, Neneyo mi sabu yono irhi enọ.
w06 9/1 14 ¶4
Ẹhaphia Ri Nẹ Ọbe ọrẹ Isiorin ọrẹ Psalms
119:71—Me yẹ emru orhorhomu rọ nọ sabu nẹ erhumu ojẹriọ rhẹ? Ojẹriọ ọ sabu yono ọwan na hẹroso i Jehova vuọnvuọn, na nẹrhomo vwe yi nẹ ẹhẹn rhe, jeghwai fioma rhẹ uyono i Baibol ọrhẹ ra ha oborẹ e yonorin ruiruo. Habaye, oborẹ ọwan i kpahenrhọ ojẹriọ lele ọnọ sabu dje iruemru ri vwe serhọ phia ro fori na kpọvi. Ọwan e rha ha uphẹn rẹn ojẹriọ nọ ma ọwan, emru orhorhomu ono nẹ erhumie rhe.
(Psalm 119:96) Mi ma mẹrẹnvwrurhe taghene o vwo ọrẹ ọgbare-e, Ọrẹn akama ọnọ o vwo oba-a.
w06 9/1 14 ¶5
Ẹhaphia Ri Nẹ Ọbe ọrẹ Isiorin ọrẹ Psalms
119:96—Me yẹ ẹmro ọnana ‘Mi ma mẹrẹnvwrurhe taghene o vwo ọrẹ ọgbare-e’ o mevirhọ? Ọbo ijoro na ọ tẹmro kpahen izede ituakpọ e ni oborẹ ọgbare. Ọkezẹko o vwo rhẹ ẹhẹn taghene ukẹro ituakpọ e ni oborẹ ọgbare o vwo ekete ro te. Ọrẹ ovẹnẹ, akama Osolobrugwẹ o vwo oba-a. Ọkpọvi ọnẹyen o sekpahen ada sansan uvuẹn akpenyerẹn. “Oborẹ ọgbare mi mẹrẹn oba ye ne, ọrẹn ekama enọ e vwo oba-a,” omaran New International Version ọ tare.
SEPTEMBER 12-18
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | PSALMS 120-134
“Userhumu Mẹ Obẹ i Jehova Yo Nẹ Sa”
(Psalm 121:1, 2) Mi tẹnrovi ugbenu na. Bọgo yẹ userhumu mẹ ono nurhe? 2 Userhumu mẹ obẹ i Jehova yo nẹ sa, Ọrọ Ma odjuwu ọrhẹ otọrakpọ na.
w04 12/15 12 ¶3
Jehova Yẹ Userhumu Ọwan
Esiri Userhumu Ro Vwo Sefughwẹ
3 Ọbo ijoro na ọ tonrhọ nyoma ọ rhionbọrhọ omẹgbanhon i Jehova ọ ma ekwakwa jerẹ esiri uduefigbere ọnẹyen: “Mi tẹnrovi ugbenu na. Bọgo yẹ userhumu mẹ ono nurhe? Userhumu mẹ obẹ i Jehova yo nẹ sa, Ọrọ Ma odjuwu ọrhẹ otọrakpọ na.” (Psalm 121:1, 2) Ọbo ijoro na ọ ghwai tẹnrovi kugbenu kugbenu-u. Ọke ra ya ẹmro enana rhotọre, oghwa ẹga i Jehova ọ ha uvuẹn i Jerusalem. Amwa ọrana, rọ ha oberun igbenu ọrẹ i Judah, ọyẹ a ha dje ekete i Jehova o rhirhiẹ. (Psalm 135:21) Ọnọ sabu rhirhiẹ taghene ọbo ijoro na ọ tẹnrovi igbenu eri Jerusalem ra bọn oghwa ẹga i Jehova rhọ, no fiudugbere guọlọ userhumu i Jehova. Mesoriẹ ọbo ijoro na o vwo imwẹro taghene i Jehova ọnọ sabu ha userhumu riẹn? Fọkime Ọye yẹ “Ọrọ Ma odjuwu ọrhẹ otọrakpọ na.” Ọrẹ imwẹro, ọbo ijoro na nọ ta, ‘Itiọrurhomẹmro o vwo oborẹ ọnọ jọ lẹrhẹ Ọmemama ro vwo omẹgbanhon sa mẹ erhumu-u!’—Isaiah 40:26.
(Psalm 121:3, 4) O vwo ọke owuorowu rọ nọ ha uphẹn wẹn ne wu kprọ oghwẹ-ẹ. Ọrọ suon ọ vwọ sa mọ merhẹ-ẹn. 4 Nughe! Omerhẹn o suie-en yanghene ọ vwọ sa mọ semerhẹn bẹmẹdẹ-ẹ, Ọro sun Israel na.
w04 12/15 12 ¶4
Jehova Yẹ Userhumu Ọwan
4 Ọbo ijoro na orho dje riobarhọ taghene i Jehova o ni edamẹ idibo enẹyen sua: “O vwo ọke owuorowu rọ nọ ha uphẹn wẹn ne wu kprọ oghwẹ-ẹ. Ọrọ suon ọ vwọ sa mọ merhẹ-ẹn. Nughe! Omerhẹn o suie-en yanghene ọ vwọ sa mọ semerhẹn bẹmẹdẹ-ẹ, Ọro sun Israel na.” (Psalm 121:3, 4) Osolobrugwẹ ọ vwọ sa mọ ha uphẹn rẹn era hẹrosuiẹ nẹ aye “se-e”, yanghene rhiẹromẹrẹn ebẹnbẹn rẹ aye ina ja sabu vẹrẹn nu-u. (Proverbs 24:16) Mesoriẹ? Fọkime Jehova ọ họhọ osuingegede rọ vwọ merhẹn, ro suiẹn igegede enẹyen. Ọrana rhẹ omamọ urhebro? O vwo ọke owuorowu ro no rhurhu ukẹro enẹyen harẹn edamẹ idibo yi-i. Te ason te uvo, ọye ọ hẹrote aye.
(Psalm 121:5-8) Jehova yo ro suon. Jehova yẹ ophie rọ ha obọrhen ọnọ. 6 Uvo na ọ vwọ sa mọ nyomu mwuo-o, Yanghene ubiamo rọ homaphia uvuẹn ason na-a. 7 Jehova ono simuo nẹ abọ ẹkuọn ephian. Ono simi arhọ ọnọ. 8 Jehova ono suon uvuẹn kemru kemru we ruẹ vwana ye ti bẹmẹde.
w04 12/15 13 ¶5-7
Jehova Yẹ Userhumu Ọwan
5 Rhẹ uduefigbere taghene Jehova ọnọ sẹrorẹ ihworho ri vwo atamwu kpahiẹn, ọbo ijoro na ọrhọ ya: “Jehova yo ro suon. Jehova yẹ ophie ro ha obọrhen ọnọ. Uvo na ọ vwọ sa mọ nyomu mwuo-o, Yanghene ubiamo rọ homaphia uvuẹn ason na-a.” (Psalm 121:5, 6) Harẹn ohworho rọ ha oghwẹ nya obẹ Middle East, ekete ophie ọ havwọ ọnọ sẹroriẹ nẹ abọ uvo ọgbogbanhon. Jehova ọ họhọ ophie harẹn ihworho enẹyen, nyoma ọ sẹrorẹ aye nẹ ukpokpogho ọgbogbanhon. Djokarhọ ye taghene Jehova ọ ha “obọrhen” ọwan. Ọke re fiuvwere ọke ahwanren, obọrhen isodja ọ vwọ mẹrẹn usimi nẹ ekpọfia na sa-a, nime obọhwẹre yọ mọriẹn. Ugbehian ro vwo atamwu ọnọ sabu ha userhumu phia nyoma ono mevi obọrhen isodja na. Jerẹ ugbehian ọrana, ọrẹ izede atamwu Jehova o meviẹ kẹrẹ ihworho ra ga ye, nyoma o mwuegbe rọ nọ ha userhumu rẹn aye.
6 Jehova ọnọ dobọ userhumu rọ harẹn ihworho enẹyen ji? Aruẹ iroro ọrana ọ phia-a. Ọbo ijoro na ọrhọ ta: “Jehova ono simuo nẹ abọ ẹkuọn ephian. Ono simi arhọ ọnọ. Jehova ono suon uvuẹn kemru kemru we ruẹ vwana ye ti bẹmẹde.” (Psalm 121:7, 8) Djokarhọ taghene ọrẹ yariẹ ọ kanrunumwu obaro na. Ọke ukaro, uvuẹn oghwẹmro 5, ọbọ ijoro na ọrhọ ta: “Jehova yo ro suon.” Ọrẹn uvuẹn eghwẹmro enana, ọbo ijoro na ọrhọ ya: “Jehova ono simuo.” Omarana, a yẹ era ga ẹga urhomẹmro imwẹro taghene Jehova ọnọ ji ha userhumu phia ye tẹ obaro na. Otoro ekete aye a nya-a, otoro ukpokpogho aye ina dẹrughwaroghwu-u, ọye ọnọ sa aye erhumu ọke ephian.—Proverbs 12:21.
7 Itiọrurhomẹmro, ọrọ ya Psalm 121 o fiudugbere taghene Ọmemama ọrọmaigbanhon na ọnọ hẹrote idibo enẹyen jerẹ osuigegede rọ dabu hẹrote igegede enẹyen jeghwai sẹrorẹ aye nẹ ekuọn. Ọwan i vwo iroro buebun rẹ ọwan ine vwo uduefigbere jerẹ ọbo ijoro na, fọkime i Jehova o vwo wene-e. (Malachi 3:6) Ọnana no mevirhọ taghene ọwan ina rha mẹrẹn usimi ọrẹ ugboma ọke ephian? Ẹjo, ọrẹn ọwan i rha tẹnrovie no rhiẹ Ọrẹ ọnọ sa ọwan erhumu, ọnọ sẹrorẹ ọwan ne kemru kemru rọ nọ gboghwẹ rhẹ onyerẹnkugbe ọwan rhẹ ọye. Ọwan ina sabu nọ, ‘Marhẹ i Jehova ọ ha userhumu rẹn ọwan lele?’ Jenẹ ọwan roro kpahen izede ẹne ro ruẹ omaran. Uvuẹn urhomu-ẹmro ọnana, ọwan ina ta kpahen oborẹ ọ ha userhumu rẹn idibo lele uvuẹn ọke i Baibol. Urhomu-ẹmro rọ ha kpahiẹn, ọwan ina ta kpahen oborẹ ọ ha userhumu rẹn ihworho enẹyen inyenana.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Psalm 123:2) Jerẹ oborẹ ikẹro idibo e ni obọ onini aye, ọrhẹ ukẹro odibo ọgbọtọ o ni obọ onini ọnẹyen, Omaran ikẹro ọwan e ni Jehova Osolobrugwẹ ọwan Bọmọke ono dje arodọmẹ harẹn ọwan.
w06 9/1 15 ¶4
Ẹhaphia Ri Nẹ Ọbe ọrẹ Isiorin ọrẹ Psalms
123:2—Me yẹ ihwẹmro re dje kpahen ikẹro idibo na? Ekwakwa eva ya lẹrhẹ idibo ehworhare ọrhẹ erẹ emẹse hẹroso onini aye: nẹ aye sabu rhe oborẹ ọ guọlọ mie aye, nẹ aye jeghwai mẹrẹn ẹruẹhate ọrhẹ ekwakwa ri ghanren uvuẹn akpenyerẹn. Omaran ọ jeghwai havwọ, ọwan a hẹroso i Jehova neneyo ọwan sabu mẹrẹn ọhọre ọnẹyen vwrurhe jeghwai mẹrẹn arodọmẹ ọnẹyen.
(Psalm 133:1-3) Nughe! Oborẹ orhomu te ọrhẹ oborẹ omerhoma te, Rẹ imizu ine rhirhiẹ ye ọrẹ okugbe! 2 Ọ họhọ ọfugbo re rhie rhẹ urhomu, Rọ zẹ riẹ etuẹngban na, etuẹngban Aaron, nọ zẹ riẹ owọre ewun ọnẹyen. 3 Ọ họhọ evwri Hermon re se rhẹ igbenu erẹ Zion. Ekete avwaye yi Jehova o fiẹ ebrurhọ ye rhọ, nọyẹ arhọ i bẹmẹdẹ.
w06 9/1 16 ¶3
Ẹhaphia Ri Nẹ Ọbe ọrẹ Isiorin ọrẹ Psalms
133:1-3. Okugbe ihworho i Jehova ọ rhua urhebro, omọkpokpọ ọrhẹ omefuon sa. Ọwan a guọlọ gboghwẹ rhọ ye nyoma e gbugbon orusọ-ọ, ra kunu-u, yanghene vwo uruemru re brenu-u.
SEPTEMBER 19-25
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | PSALMS 135-141
“A Maren Ọwan Izede Igbevwunu”
(Psalm 139:14) Mi ne jiruo fọkime izede igbevwunu ọyẹ wu ha ma mẹ. Ewian enọ eduado, mi dabu rhe ọnana.
w07 6/15 21 ¶1-4
A Maren Ọwan “Izede Igbevwunu”
AKPỌ na ọvuọnren rhẹ emama igbevwunu. Marhẹ aye i ru homaphia? Ezẹko eroro taghene ana sabu mẹrẹn ẹkpahenrhọ ye ọrẹn a rionbọrhẹ Ọmemama ro vwo ẹghwanre-en. Ezẹko eroro taghene e rhe tie Ọmemama nie a sabu vwẹruọ emama-a. Aye vwo ekwerhọ taghene emama re ha uvuẹn akpọ i bun vwan, aye jeghwai do vwan, ọkezẹko wu na sabu ta, ọnana rhẹ oborẹ ọnọ sabu ghwai varhe-e. Harẹn ihworho buebun, ji tẹ otu isayẹnsi ezẹko i dje rie phia taghene o vwo Ọmemama ro vwo ẹghwaren, omẹgbanhon, rọ jeghwai tiobọnuẹ ghwologhwolo.
2 Orodje David ro suẹn Israel ọke ahwanren, o vwo imwẹro taghene Ọmemama na o mwuovwan ujiri fọkiẹ ewian igbevwunu enẹyen. Dedevwo David o nyerẹnren a ki mẹrẹn ọke isayẹnsi, ọ mẹrẹnvwrurhe taghene ewian igbevwunu erẹ Osolobrugwẹ i kinhariẹ ye. David no roro kpahen izede igbevwunu ra ma yen, nọ mẹrẹn omẹgbanhon Osolobrugwẹ vwrurhe. Ọrhọ ya: “Mi ne jiruo fọkime izede igbevwunu ọyẹ wu ha ma mẹ. Ewian enọ eduado, mi dabu rhe ọnana.”—Psalm 139:14.
3 David o vwo imwẹro ọgbogbanhon ọnana nyoma o roro. Inyenana, isukuru ọrhẹ ughe i vuọnren rhẹ iyono ra ghwọghọ esegburhomẹmro ihworho kpahen ọtonrhọ ituakpọ. Nẹ ọwan i sabu vwo esegburhomẹmro jerẹ i David ọwan ina ji dabu rhe roro. O fo nẹ awọrọ i roro harẹn ọwa-an, maido sekpahen ẹmro eghoghanren jerẹ ọtonrhọ ituakpọ ọrhẹ Ọmemama.
4 Habaye, re roro kpahen ewian i Jehova ọ lẹrhẹ ọdaremẹro ọwan i vwo kpahiẹn gbanhan, ọ jeghwai lẹrhẹ ọwan vwo imwẹro kpahen ive enẹyen ọke rọ sa obaro na. Omarana, ọnana ọnọ sabu mwu ọwan rhe i Jehova rhọ jeghwai ha ẹga riẹn. Jenẹ ọwan roro kpahen oborẹ otu isayẹnsi i vwo ekwerhọ kpahen ẹmro i David taghene “izede igbevwunu” ọyẹ a ha ma ọwan.
(Psalm 139:15, 16) Isuaso mẹ e tiomanu ha wẹ-ẹn, Ọke ra ma mẹ uvuẹn odjahen, Ọke rẹ mia ha ekete re mai riotọre uvuẹn akpọ na. 16 Ikẹro enọ i mẹrẹn ọtonrhọ mẹ; A ya eghọn ye ephian rhẹ ọbe ọnọ Sekpahen ẹdẹ ra ma aye, Bọmọke aye ki tuẹn enyerẹn rhọ.
w07 6/15 22-23 ¶7-11
A Maren Ọwan “Izede Igbevwunu”
7 “Isuaso mẹ e tiomanu ha wẹ-ẹn, ọke ra ma mẹ uvuẹn odjahen, ọke rẹ mia ha ekete re mai riotọre uvuẹn akpọ na.” (Psalm 139:15) Iyẹn rọ ha ugboma na nọ ghalẹ, iyẹn ekpokpọ ri ji homaphia, na ji ghalẹ. Bibiesuọn bibiesuọn no vwo ovẹnẹ sansan yanghene aye nẹ rhiẹ aruo owu, no rhiẹ iyẹn omẹgbanhon, iyẹn uriẹn, iyẹn ophianrugboma ọrhẹ erọrọ. Iyẹn ri rhiẹ aruo owu ne kwuomakugbe rhiẹ ugboma na ọrhẹ ekwakwa ri ha uvuien. Jerẹ udje, ọmọ rọ ha ikprughwre esa uvuẹn evwan izu na, no vwo isuaso. Bọmọke ono te ikprughwre irhiruẹ, jẹ o vwo ọsoso isuaso 206 ọrẹ ohworho rọ ghwanren ne, dedevwo aye a ji dẹrẹ rhiẹ isuaso ọgbogbanho-on.
8 Emru igbevwunu ọnana ọ phia uvuẹn oghwa-uvwiẹ ọrẹ izu na, o tiomanu harẹn ikẹro ituakpọ nọ họhọre taghene ọ ha ekete rọ mai riotorẹ uvuẹn akpọ na. Itiọrurhomẹmro, oborẹ a maren ọwan lele, ituakpọ a ji sabu rhe yi hi-in. Jerẹ udje, me yọ ha uvuẹn iyẹn rọ suẹ oghalẹ na? Otu isayẹnsi ina sabu rhe yi orhoru, ọrẹn jerẹ oborẹ i David ọ mẹrẹnvwrurhe, Ọmemama ọwan Jehova o rhẹ ọsoso aye ọke jijiri ne.
9 “Ikẹro enọ i mẹrẹn ọtonrhọ mẹ; a ya eghọn ye ephian rhẹ ọbe ọnọ, sekpahen ẹdẹ ra ma aye, bọmọke aye ki tuẹn enyerẹn rhọ.” (Psalm 139:16) Iyẹn ukaro na o vwo ọsoso oborẹ ugboma na ọ guọlọre. Ọnana nọ yo suẹn ọdo ọmọ na uvuẹn ibiamo irhirin rọ ha uvuẹn oghwa-uvwiẹ na bọmọke ene vwiẹ ye, jeghwai vrẹn ẹgbukpe uze erhe vwiẹ ye hin. Uvwre ọke ọnana, ugboma na no wene nẹ erhirhiẹ owu riẹ ọrọrọ, iyẹnrẹn rọ ha uvuẹn iyẹn ọrẹ ukukaro na yo suẹn enana ephian.
10 David o vwo irherhe iyẹn ọrhẹ oborẹ o sun aye-e, ọ tobọ vwo imaikroskopu-u. Ọrẹn ọ dabu mẹrẹnvrurhe taghene oborẹ ugboma ye ọ wian lele, o djephia taghene oborẹ e mwuegbe yi rhotọre. David ọnọ sabu vwo irherhe kpahen ọtonrhọ ọmọ rọ ha evwan, ọyẹ ọsoriẹ ọnọ sabu roro taghene aye ina nyalele ọke ọrhẹ oborẹ e mwuegbe yi rhotọre lele. Ọrẹ ijoro, o dje ona ọnana jerẹ oborẹ “a ya rhotọre” uvuẹn “ọbe” Osolobrugwẹ.
11 Inyenana, a mẹreriẹnvwrurhe taghene iruemru ra ha riuku miẹ eri vwiẹruọ ọrhẹ ihworho uvwioghwa enọ, jerẹ urhierhi, ughwaro, ukẹro ọrhẹ aruẹ eton, ọrhẹ iruemru ibuebun erọrọ, e mwuegbe aye rhotọre ne nyoma oborẹ o suẹn iyẹn na. Iyẹn owuowu o vwo oborẹ o suẹn aye buebun, oborẹ o suẹn aye na ọ ha uvuẹn DNA (deoxyribonucleic acid) na. Iyẹnrẹn ro sekpahen oborẹ ugboma na ọnọ wian lele, a ya rẹ aye rhẹ uvuẹn DNA ọnọ. Kọke kọke iyẹn ọnọ ọ ghalẹ no vwo ọkpokpọ yanghene no wene iyẹn ọrẹ ahwanren na, DNA ọnọ na nọ kparẹ iyẹnrẹn na, nyoma omarana, nọ sẹrorẹ arhọ ọnọ ọrhẹ ugboma ọnọ ra mẹrẹn. Ọnana omamọ udje omẹgbanhon ọrhẹ ẹghwanren Ọmemama ọwan rọ ha obẹ odjuwu.
(Psalm 139:17, 18) Harẹn omẹmẹ, iroro enọ e ghanranren ha mẹ! O Osolobrugwẹ, aye i burun omamọ! 18 Ọke rẹ mia damoma mi ne kele aye, aye i bun ghwẹ eyẹn otọre na. Mi rha rhọmọ dede, mie ji kele aye.
w07 6/15 23 ¶12-13
A Maren Ọwan “Izede Igbevwunu”
Iroro Oghẹnrensan Ọwan
12 “Harẹn omẹmẹ, iroro enọ e ghanranren ha mẹ! O Osolobrugwẹ, aye i burun omamọ! Ọke rẹ mia damoma mi ne kele aye, aye i bun ghwẹ eyẹn otọre na.” (Psalm 139:17, 18a) A ji ma eranmo izede igbevwunu, ezẹko i vwo ena ọrhẹ omẹgbanhon ri vrẹn ọrẹ ituakpọ. Ọrẹn Osolobrugwẹ ọ yẹ ituakpọ iroro rọ vrẹn ọrẹ eranmo dibridibri. Ọbe isayẹnsi owu ọrhọ ta: “Jerẹ oborẹ ituakpọ i họhọ emama erọrọ, ọwan emama oghẹnrensan usuẹn oborẹ a ma rhẹ akpọ na nyoma oborẹ ọwan a ha omẹgbanhon ruiruo lele uvuẹn edjadjẹ ọrhẹ iroro.” “Ọwan jẹ emama oghẹnrensan nyoma oruru ọwan ine rhe kpahen ugboma ọwan: Marhẹ ugboma ọwan ọ havwọ? Marhẹ a maren ọwan lele?” Enana yẹ enọ i David o ji roro kpahen.
13 Maido ọwan i vẹnẹ eranmo, ọwan emama oghẹnrensan nyoma omẹgbanhon ọwan ina sabu roro kpahen iroro Osolobrugwẹ. Ẹghẹlẹ oghẹnrensan ọnana owu usuẹn izede ra ma ọwan “uvuẹn ohọhọme Osolobrugwẹ.” (Genesis 1:27) David ọ dabu ha ẹghẹlẹ ọnana ruiruo. O roro kpahen ekwakwa ri djephia taghene Osolobrugwẹ o nyerẹn ọrhẹ omamọ iruemru enẹyen ri ha uvuẹn akpọ na. David o ji vwo ẹbe Eyaya Efuanfon erẹ ukaro na, ri vwo iyẹnrẹn ri sekpahen Osolobrugwẹ ọrhẹ ewian enẹyen. Eyaya enana ni ha userhumu rẹn David vwẹruọ iroro, iruemru ọrhẹ ọhọre Osolobrugwẹ. Ro roro kpahen Eyaya Efuanfon na, emama ọrhẹ oborẹ Osolobrugwẹ o lelie nyerẹn, no mwu i David jiri Ọmemama yen.
w06 9/1 16 ¶8
Ẹhaphia Ri Nẹ Ọbe ọrẹ Isiorin ọrẹ Psalms
139:17, 18. Irherhe i Jehova ọ yẹ ọwan omamerhomẹ? (Proverbs 2:10) Orhiomaran, ọwan i mẹrẹn esiri omamerhomẹ ro no jo vwo oba. Iroro Jehova “i bun ghwẹ eyẹn otọre na.” Ọwan ine rhe yono kpahiẹn rhọ bẹmẹdẹ ye ti bẹmẹdẹ.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Psalm 136:15) No doron Pharaoh ọrhẹ egba owonriẹn rhẹ Urhie Red na, Fọkime ẹguọlọ atamwu ọnẹyen ọ havwiẹ bẹmẹdẹ.
it-1 783 ¶5
Exodus
Nyoma udje omẹgbanhon ọnẹyen izede igbevwunu, Jehova nọ kparẹ odẹ ọnẹyen rierun jeghwai simi Itu Israel na. Ọke rẹ aye a danvrẹn Urhie Red na ne, Moses ọrhẹ ehworhare Israel ni kpare ijoro, omizie Mariam, ro rhie ọmẹraro ọrhẹ emẹse na ephian ni ha akisẹ, nẹ aye gbigbegbe lele ijoro ehworhare na a sua. (Ex 15:1, 20, 21) E tiẹ Emọ Israel nẹ abọ evwreghren aye ne. Ọke aye nẹ Egypt, ohworho owuorowu yanghene eranmo ra djoma a kon aye-e; o vwo arimwamwa owuorowu rọ gbrọ Emọ Israel yanghene nyomu aye-e. (Ex 11:7) Dedevwo uvuẹn ikun Exodus, a hunute yi taghene Pharaoh o le Emọ Israel ruẹ urhie na, jeghwai mẹrẹn oghwọghọ-ọ, ọrẹn Psalm 136:15 ọ tare taghene Jehova “o doron Pharaoh ọrhẹ egba owonriẹn rhẹ Urhie Red na.”
(Psalm 141:5) Orhianẹ ohworho ọvwata ọ ghwiẹre mẹ, ono rhiẹ irueruo ẹguọlọ atamwu; Orhianẹ ọ ghwọghwu mẹ, ọnọ họhọ ọfugbo re rhie rhẹ urhomu mẹ, Rẹ urhomu mẹ ọnọ jọ ten. Ẹrhomo mẹ ono ji rhirhiẹ ye uvuẹn ikpokpogho aye.
w15 4/15 31 ¶1
Oborẹ Ọsoriẹ Ne Le Ohworho Nẹ Ukoko Orhiẹ Ẹkwaphiẹrhotọre Ro Dje Ẹguọlọ Phia
A guọlọ ẹguọlọ ọrhẹ omwemẹ na sabu ru oborẹ ọgbare. David ọrhọ ya: “Orhianẹ ohworho ọvwata ọ ghwiẹre mẹ, ono rhiẹ irueruo ẹguọlọ atamwu; Orhianẹ ọ ghwọghwu mẹ, ọnọ họhọ ọfugbo re rhie rhẹ urhomu mẹ.” (Ps. 141:5) Jerẹ udje: Roro kpahen ohworho rẹ oma ọbẹnren rọ nya ekete oseseri uvuẹn ọke ọfọfọ. Eririn ọgbogbanhon no mwu rien, omerhẹn no suien. Orho yo semerhẹn oberun ivwri efọfọ, ono hwuo. Ọke rọ hẹrhẹ ohworho rọ nọ sa ye erhumu, ugbehian ye nọ ghwiẹ ye ughwaro nọ jọ rhọ merhẹn. Ẹghwiẹ na ọnọ sabu miamiẹ, ọrẹn ono simi arhọ ye. Omaran ọ ji havwọ, David ọ mẹrẹnvwrurhe taghene ọvwata ohworho ọnọ sabu yẹ ye ọkpọvi ọgbogbanhon fọkiẹ orhorhomu ọnẹyen.
SEPTEMBER 26–OCTOBER 2
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | PSALMS 142-150
“Jehova Ọ Doro Jeghwai Mwuovwan Ujiri”
(Psalm 145:1-9) Mi ne jiruo, O Osolobrugwẹ ro rhiẹ Orodje mẹ, Mi ne jiri odẹ ọnọ nẹ i bẹmẹdẹ ye ti bẹmẹdẹ. 2 Mi na ha ọsoso ẹdẹ na jiruo; Mi ne jiri odẹ ọnọ nẹ i bẹmẹdẹ ye ti bẹmẹdẹ. 3 Jehova ọ doro jeghwai mwuovwan ujiri; A sabu rhe ọdo ọnẹyen hiẹ-ẹn. 4 Nẹ uvwiẹ ye fiẹ uvwiẹ mi ne jiri ewian enọ; aye ina ta kpahen ewian eduado enọ. 5 Aye ina ta kpahen odidi ọrhẹ ọdo ọnọ Mi ne roro kpahen ewian igbevwunu enọ. 6 Aye ina ta kpahen irueru igbevwunu enọ, Mẹmẹ ina ta kpahen ọdo ọnọ. 7 Oma ọnọ rhọ merhen aye ọke aye a karorhọ irueruo irhorhomu enọ, Aye ine bunu ọrẹ omamerhomẹ fọkiẹ irueruo ọvwata ọnọ. 8 Jehova o vwo aruẹdọn ọ jeghwai dje arodọmẹ phia, ọ vwọ kiki tuekwẹre-e, ọ ji vuọn rhẹ ẹguọlọ atamwu. 9 Jehova o ruẹ oborẹ orhomurun harẹn ihworho ephian, A jeghwai mẹrẹn arodọmẹ ye vwrurhe uvuẹn ewian enẹyen.
w04 1/15 10 ¶3-4
A Sabu Rhe Ọdo i Jehova Hiẹ-ẹn
‘Mi Ne Jiri Osolobrugwẹ ro Rhiẹ Orodje na’
3 Dedevwo David yẹ orodje Osolobrugwẹ ọ ha mwu, o ha Jehova rhiẹ Orodje urhomẹmro ọrẹ Israel. David ọrhọ ta: “Wẹwẹ yi vwo uvie na, O Jehova, Ohworho ro sun ihworho ephian.” (1 Chronicles 29:11) David o vwo ọdaremẹro kpahen Isuensun Osolobrugwẹ! Ọrhọ so: “Mi ne jiruo, O Osolobrugwẹ ro rhiẹ Orodje, Mi ne jiri odẹ ọnọ nẹ i bẹmẹdẹ ye ti bẹmẹdẹ. Mi na ha ọsoso ẹdẹ na jiruo; Mi ne jiri odẹ ọnọ nẹ i bẹmẹdẹ ye ti bẹmẹdẹ.” (Psalm 145:1, 2) David o vwo oruru ono jiri Jehova Osolobrugwẹ ọsoso ẹdẹ ye ti bẹmẹdẹ.
4 Psalm 145 o vwo ẹkpahenrhọ ọgbogbanhon kpahen ẹmro Echu ọ tare taghene Osolobrugwẹ osuisuesun rọ vwọ damerhọ oborẹ ọ maren, ọ vwọ jeghwai yẹ aye ugbomọphẹ-ẹ. (Genesis 3:1-5) Ọbe ijoro ọnana o ji dje Echu rhẹ ọmọren efian kpahen ẹmro rọ tare taghene ihworho a kerhọ Osolobrugwẹ fọkiẹ oborẹ ọ yẹ aye, rhi fọkiẹ ẹguọlọ aye i vwo kpahen Osolobrugwẹ-ẹ. (Job 1:9-11; 2:4, 5) Jerẹ David, Ilele Kristi urhomẹmro inyenana a ji kpahanrhọ ẹmro efian i Dẹbolo. Aye ni ifiẹrorhọ aye ine nyerẹn bẹmẹdẹ uvuẹn otọre usun Uvie Osolobrugwẹ ghanghanren, fọkime aye i guọlọ jiri Jehova bẹmẹdẹ. Iduduru ihworho i tonrhọ ne nyoma aye vwo esegburhomẹmro kpahen izobo otan i Jesu, jeghwai ga i Jehova fọkiẹ ẹguọlọ aye i vwo kpahiẹn nyoma aye a homakpahontọre jeghwai bromarhame.—Romans 5:8; 1 John 5:3.
w04 1/15 11 ¶7-8
A Sabu Rhe Ọdo i Jehova Hiẹ-ẹn
Idje Ọdo Osolobrugwẹ
7 Psalm 145:3 ọ ta rẹn ọwan oborẹ ọsoriẹ ọwan ine vi jiri Osolobrugwẹ. David ọrhọ so: “Jehova ọ doro jeghwai mwuovwan ujiri; A sabu rhe ọdo ọnẹyen hiẹ-ẹn.” Ọdo i Jehova o vwo oba-a. Ituakpọ i sabu guọliẹ, yanghene yono kpahiẹn hiẹ-ẹn, yanghene a sabu ha ye vwavwọn ituakpọ-ọ. Ọrẹn ọwan ina mẹrẹn erere nẹ idje erẹ ọdo i Jehova ro vwo hiẹn ọke re yono kpahen aye.
8 Karorhọ ọke ukpẹ ọ vwọ havwiẹ, ne wu kpare ughwaro ni ivwrevwrede na uvuẹn ason. O gbo unu ọke wa mẹrẹn ikereti buebun uvuẹn ivwrevwrede ason na? Ọrana o mwuo jiri Jehova fọkiẹ ọdo ọnẹyen rọ ma ekwakwa enana ephian? Ọrẹn, oborẹ wa mẹrẹn ghwai ibiẹ ukiunu ikereti ri ha ẹko owu. Habaye, a mẹreriẹnvwrurhe taghene ẹko ikereti na i te iduduru buebun, ọrẹn ẹko esa ọvo ya sabu mẹrẹn nyoma itẹliscopu. Itiọrurhomẹmro, iduduru ikereti ọrhẹ ẹko buebun ra vwa sabu mẹrẹn e ha usuẹn akpọ ọduado ọnana, ra ta kpahen omẹgbanhon emama ọrẹ i Jehova ọrhẹ ọdo ọnẹyen ra na ja sabu rhe hin.—Isaiah 40:26.
w04 1/15 14 ¶20-21
A Sabu Rhe Ọdo i Jehova Hiẹ-ẹn
Oborẹ Iruemru Irhorhomu Osolobrugwẹ Ọdo Te!
20 Jerẹ oborẹ ọwan i djokarhọ, eghwẹmro erhan erukaro ọrẹ Psalm 145 ọ yẹrẹ ọwan omamọ iroro ene jiri Jehova fọkiẹ ekwakwa ri sekpahen ọdo ọnẹyen ra na ja sabu rhe hin. Eghwẹmro 7 ye te 9 e kpare ọdo Osolobrugwẹ rierun nyoma aye a ta kpahen iruemru irhorhomu enẹyen. David ọrhọ so: “Oma ọnọ rhọ merhen aye ọke aye a karorhọ irueruo irhorhomu enọ, Aye ine bunu ọrẹ omamerhomẹ fọkiẹ irueruo ọvwata ọnọ. Jehova o vwo aruẹdọn ọ jeghwai dje arodọmẹ phia, ọ vwọ kiki tuekwẹre-e, ọ ji vuọn rhẹ ẹguọlọ atamwu. Jehova o ruẹ oborẹ orhomurun harẹn ihworho ephian, A jeghwai mẹrẹn arodọmẹ ye vwrurhe uvuẹn ewian enẹyen.”
21 Uvuẹn eghwẹmro na, David ọ hunute irueruo orhorhomu ọrhẹ ọvwata i Jehova, nọyẹ iruemru Echu ro rhiẹ Dẹbolo ọ kparehaso. Marhẹ iruemru enana a hobọte ihworho ri vwo ẹguọlọ kpahen Osolobrugwẹ ra jeghwai homariotọre rẹn usun ọnẹyen lele? Orhorhomu i Jehova ọrhẹ izede ọsoso ọnẹyen ro suẹn ọ rhua omamerhomẹ vwe era ga ye, no mwu aye jirie ọke ephian. Habaye, Jehova o kerabọ orhorhomu ọnẹyen harẹn “ihworho ephian.” Itiọrurhomẹmro, ọnana ọnọ ha userhumu rẹn ihworho buebun ghwẹriẹ jeghwai rhiẹ eri na ga Osolobrugwẹ urhomẹmro na, rẹ ọke ọ ji havwiẹ na.—Acts 14:15-17.
w04 1/15 15 ¶2
Jehova Ọ Vuọnren Rhẹ Ẹguọlọ Atamwu
2 Jehova o dje ẹguọlọ rẹn era ga ye ọrẹ urhomẹmro izede oghẹnrensan. Aruẹ ẹguọlọ ọrana ya rhian riẹ ẹmro i Hebrew re se “ẹguọlọ esiri” yanghene “ẹguọlọ atamwu.” Orodje Israel ọke ahwanren David, o vwo ọdaremẹro okokodo kpahen ẹguọlọ esiri ọrẹ Osolobrugwẹ. Fọkiẹ obororhiẹromẹrẹn ne ọrhẹ eroro kodo kpahen oborẹ i Jehova o nyerẹn rhẹ awọrọ lele, David nọ sabu so rhẹ uduefigbere: “Jehova ọ . . . ji vuọn rhẹ ẹguọlọ esiri [yanghene, “ẹguọlọ atamwu”].”—Psalm 145:8.
(Psalm 145:10-13) Ọsoso ewian enọ ine jiruo, O Jehova, ihworho ri vwo atamwu kaphuọn ine jiruo. 11 Aye ina ta kpahen odidi ọrẹ isuensun enọ Jeghwai ta kpahen omẹgbanhon ọnọ, 12 Nẹ aye ta rẹn ituakpọ kpahen irueruo omẹgbanhon ọnọ ọrhẹ ọdo odidi isuensun ọnọ. 13 Isuensun ọnọ isuensun i bẹmẹdẹ, omẹgbanhon usun ọnọ ono rhirhiẹ ye nẹ uvwiẹ ye fiẹ uvwiẹ.
w04 1/15 16 ¶3-6
Jehova Ọ Vuọnren Rhẹ Ẹguọlọ Atamwu
Re Rhẹ Ihworho Ri Vwo Atamwu Kpahen Osolobrugwẹ
3 Sekpahen Jehova Osolobrugwẹ, Hannah ro rhiẹ izu ọmẹraro Samuel, nọ tare: “Ọnọ sẹrorẹ aghwẹ eri vwo atamwu kpahiẹn.” (1 Samuel 2:9) Ayọmo yẹ “eri vwo atamwu na”? David ọ kpahenrhọ yẹ. Ọke ro jiri iruemru igbevwunu eri Jehova hin, nọ tare: “Eri vwo atamwu kpahuọn ina ha ebrurhọ wẹn.” (Psalm 145:10) Wu na sabu roro, marhẹ ituakpọ ine ru sabu ha ebrurhọ rẹn Osolobrugwẹ? Aye ruẹ omaran nyoma aye ha ujiri riẹn jeghwai ta omamọ ẹmro kpahiẹn.
4 Ana sabu rhe eri vwo atamwu kpahen i Jehova rhẹ era ha ugbunu aye ta omamọ ẹmro kpahiẹn. Uvuẹn uyono Ilele Kristi ọrhẹ ekete erọrọ, me ọyẹ aye ta kpahan? Uvie ọrẹ i Jehova! Idibo Osolobrugwẹ ri vwo atamwu kpahiẹn i vwo aruẹ iroro ọrẹ i David ọke rọ so: “Aye ina ta kpahen odidi ọrẹ isuensun enọ [Jehova] jeghwai ta kpahen omẹgbanhon ọnọ.”—Psalm 145:11.
5 Jehova o rhe ọke idibo yi ri vwo atamwu kpahiẹn e jirie? Ee, ọ kerhọ oborẹ aye a ta. Uvuẹn aruẹmẹrẹn ro sekpahen ẹga urhomẹmro ẹdẹ ọrẹ inyenana, Malachi ọrhọ ya: “Uvuẹn ọke ọrana, era zofẹn i Jehova na tẹmro rẹn owuowọnwan, owuowọnwan ọrhẹ ọreva ye, Jehova nọ kerhọ jeghwai rhon. Na ya ọbe okarorhọ obaruiẹ sekpahen era zofẹn i Jehova ọrhẹ ere roro kpahen odẹ ọnẹyen.” (Malachi 3:16) Oma ọ merhen i Jehova omamọ ọke eri vwo atamwu kpahiẹn a ta kpahiẹn, ọye nọ jeghwai karorhọ aye.
6 Ana ji sabu rhe idibo i Jehova ri vwo atamwu nyoma uduefigbere aye ọrhẹ oruru aye a ta rẹn ihworho re vwa ji ga Osolobrugwẹ urhomẹmro na. Itiọrurhomẹmro eri vwo atamwu kpahen Osolobrugwẹ “a ta rẹn ituakpọ kpahen irueruo omẹgbanhon ọnẹyen ọrhẹ ọdo isuensun ọnẹyen.” (Psalm 145:12) Wa guọlọ izede jeghwai ha uphẹn buebun ri rhiẹ firhọ ruiruo wu na ta rẹn awọrọ kpahen isuensun i Jehova? Isuensun ọnẹyen i bẹmẹdẹ, ọhọhọ erẹ ituakpọ ri na nyavrẹ-ẹn. (1 Timothy 1:17) Orhiẹ emru okpakpa nẹ ihworho i rhe kpahen isuensun i bẹmẹdẹ ọrẹ i Jehova jeghwai hobọtua ye. David ọrhọ so: “Isuensun ọnọ isuensun i bẹmẹdẹ, omẹgbanhon usun ọnọ ono rhirhiẹ nẹ uvwiẹ ye fiẹ uvwiẹ.”—Psalm 145:13.
(Psalm 145:14-16) Jehova ọ hobọtua ere se Ọ jeghwai kpare ihworho ri gburhomurhotọre vẹnrẹn. 15 Ikẹro ihworho ephian e fiẹrorhọ; Wẹwẹ ya yẹ aye emaren aye ọke na orho te. 16 We rhiobọ Jeghwai hẹrote edamẹ kemru kemru re nyerẹn.
w04 1/15 17-18 ¶10-14
Jehova Ọ Vuọnren Rhẹ Ẹguọlọ Atamwu
10 Itiọrurhomẹmro, ituakpọ ezẹko re suẹn i dabu vwo edamẹ erẹ aye e suẹn rhẹ ẹhẹn. Ọrẹn ọrẹ ọ mai rhomu vwọye ọ dabu rhe ọrẹ ọye suẹn fiotọre-e. Itiọrurhomẹmro, ọwan ina sabu nọ: O vwo osuisuensun rọ hẹrotẹ edamẹ erẹ ọye osuẹn ephian ọmamọ no mwuie ha userhumu rẹn aye owuowu phẹphẹrẹ ọke ebẹnbẹn? Ee, o vwori. David ọrhọ ya: “Jehova ọ hobọtua ere se Ọ jeghwai kpare ihworho ri gburhomurhotọre vẹnrẹn.”—Psalm 145:14.
11 Eri vwo atamwu kpahen i Jehova Osolobrugwẹ a dẹrughwaroghwu ebẹnbẹn ọrhẹ ukpokpogho buebun fọkime aye ihworho ri vwa gba, ọrhẹ fọkime aye e nyerẹn uvuẹn akpọ rọ ha omẹgbanhon Echu ro rhiẹ “ọvwọkon na.” (1 John 5:19; Psalm 34:19) Ilele Kristi a dẹrughwaroghwu ẹkparehaso. Ezẹko a rioja emiamo ọgbogbanhon yanghene omemwurhọ. Ọkezẹko, orusọ eri vwo atamwu kpahen i Jehova ọnọ sabu lẹrhẹ aye ‘gburhomurhotọre’ izede ẹhẹn aye ọtagha. Ọrẹn, otoro ebẹnbẹn aye dẹrughwaroghwu-u, Jehova o mwuegbe ọnọ yẹ aye owuowuọnwan urhebro ọrhẹ omẹgbanhon. Orodje na Jesu Kristi o ji vwo aruẹ ẹhẹn ọrana kpahen eri vwo atamwu kpahiẹn.—Psalm 72:12-14.
Emaren Rọ Vuevwan Ọke na Orho te
12 Fọkiẹ ẹguọlọ esiri ọduado ọnẹyen, Jehova nọ hẹrote ọsoso edamẹ idibo yi. Ọnana o ji sekpahen obọdẹn emaren ro tiobọnẹ harẹn aye. Orodje David ọrhọ ya: “Ikẹro ihworho ephian e fiẹrorhọ; Wẹwẹ ya yẹ aye emaren aye ọke na orho te. We rhiobọ Jeghwai hẹrote edamẹ kemru kemru re nyerẹn.” (Psalm 145:15, 16) Uvuẹn ọke ukpokpogho dede, Jehova ọnọ sabu gbẹn izede firhọ neneyo eri vwo atamwu kpahiẹn i sabu mẹrẹn “emaren ọrẹ ẹdẹ” na.—Luke 11:3; 12:29, 30.
13 David ọ tare taghene “kemru kemru re nyerẹn” evwan ọvuọn aye. Ọrana o ji sekpahen eranmo. O vwo rhiẹ ewawọ uvuẹn otọre na ọrhẹ ewawọ uvuẹn urhie na, ekwakwa re nyerẹn uvuẹn ame, ọrhẹ efen, eranmo otọre i sabu mẹrẹn aphẹrẹ mwuẹ ha yanghene mẹrẹn emaren ria-a. (Psalm 104:14) Ọrẹn, Jehova ọ hẹrote edamẹ aye ephian.
14 Ọrẹ ovẹnẹ harẹn eranmo, ituakpọ i vwo ọdamẹ aye ina ga Osolobrugwẹ. (Matthew 5:3) Marhẹ orhomu te i Jehova o tiobọnẹ emaren ẹhẹn harẹn eri vwo atamwu kpahiẹn! Bọmọke o ki hwu, Jesu o veri taghene “ọvrẹn ra hẹrosua ro ji vwo ẹghwanren na” ọnọ yẹ era nyalele i Jesu emaren ẹhẹn uvuẹn “oke ro fori.” (Matthew 24:45) Otu 144,000 ra djẹha ri hẹrhẹre na ọyẹ ẹko ọvrẹn na inyenana. Nyoma aye, Jehova ọ ghini ha emaren ẹhẹn buebun rẹn ọwan.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Psalm 143:8) Jenẹ mi rhon kpahen ẹguọlọ atamwu ọnọ urhiọke, Fọkime mi hẹrosuọ. Dje izede mi na nyalele ha mẹ, fọkime wẹwẹ mi hẹroso.
w10 1/15 21 ¶1-2
Ha Ẹdẹ Owuowu Ha Odidi Rẹn i Jehova Uvuẹn Akpọ Ọnọ
ỌBO IJORO David ọrhọ nẹrhomo vwe i Jehova: “Jenẹ mi rhon kpahen ẹguọlọ atamwu ọnọ urhiọke, Dje izede mi na nyalele ha mẹ.” (Ps. 143:8) Ọke wa rhọmọ jeghwai kpẹmẹ i Jehova fọkiẹ ẹdẹ ọrọrọ, wẹwẹ, jerẹ David, wa nọ miẹ i Jehova nọ yọ ọkpọvi wu ne brorhiẹn jeghwai kpare idjaghwẹ rọ gbare? O vwo afro-o, we ruẹ omaran.
Rẹ ọwan e rhiẹ idibo i Jehova ri homakpahontọre, “sẹ [ọwan] a ria yanghene a da yanghene e ruẹ ekwakwa erọrọ,” ọwan a damoma ne “ruẹ kemru kemru fọkiẹ odidi Osolobrugwẹ.” (1 Cor. 10:31) Ọwan a mẹrẹnvwrurhe taghene oborẹ ọwan e nyerẹn akpọ ọwan lele kẹdẹkẹdẹ ọnọ ha ọghọ yanghene ofa vwe i Jehova. Ọwan i ji karorhọ taghene Ẹmro Osolobrugwẹ ọ tare taghene Echu ọ kparahasuẹ imizu Kristi, tobọ te ọsoso idibo Osolobrugwẹ ri ha akpọ na ‘te ason te uvo.’ (Rev. 12:10) Omarana, ọwan i vwo omwemẹ ra na kpahenrhọ efian Echu ọ mọrọnren jeghwai ru ọmudu i Jehova ghọghọ nyoma ra ha ẹga rọ fonron vwe Ọsẹ ọwan rọ ha obẹ odjuwu ‘te ason te uvo.’—Re 7:15; Pr 27:11.
(Psalm 150:6) Kemru kemru ro nyerẹn—jenẹ o jiri Jah. Jiri Jah!
it-2 448
Ugbunu
Ọnana oborẹ Osolobrugwẹ ọ maren na sabu ha ye riẹ emaren rhẹ evwan na, habaye, ituakpọ a ji ha ye tẹmro. Ẹmro ephian e ha ujiri Riẹn. (Ps 34:1; 51:15; 71:8; 145:21) Ọbo ijoro na ọ tare taghene kemru kemru ro nyerẹn ono jiri Jehova; omarana, ituakpọ ina vi ha ugbunu aye ruẹ ọnana orhianẹ aye i guọlọ nyerẹn. Ọnyikọ Paul o djerie fiotọre taghene re ne vwo imwẹro kpahen Osolobrugwẹ ọrhẹ Ọmọyen nẹ ọmudu na rhe, ọ te-e. Ene ji ruẹ aghwoghwo afiede neneyo na sabu mẹrẹn usimi.—Ps 150:6; Ro 10:10.
Sekpahen egbemwuo ọnẹyen ọrhẹ omẹgbanhon ro vwori ro rhie Ọmemama, Jehova ọnọ sabu fi ẹmro ro serhọ rhẹ ugbunu idibo yi. Uvuẹn erhirhiẹ erẹ emẹraro na, o ruẹ ọrana izede igbevwunu, nyoma ẹhẹn ọfuanfon na. (Ex 4:11, 12, 15; Jer 1:9) Uvuẹn erhirhiẹ owu, ọ lẹrhẹ aranmo re se kẹrẹkẹtẹ tẹmro. (Nu 22:28, 30; 2Pe 2:15, 16) Inyenana, idibo Osolobrugwẹ ina sabu vwo ẹmro ọnẹyen rhẹ uvuẹn ugbunu aye, orhiẹ nyoma igbevwunu-u, ọrẹn nyoma ẹmro ọnẹyen ra ha ẹhẹn ọfuanfon na ya, rọ dabu mwuegbe aye rhẹ omamọ owian ephian. (2Ti 3:16, 17) Aye i vwa rha hẹrhẹ Kristi nọ mọ yẹ aye iyẹnrẹn esiri na-a, yanghene nẹ aye rie esiri ọrọrọ ya guọlọ ẹmro aye ine ghwoghwo-o. Aye i vworie, rẹ aye ina ha ye tẹmro ọke rẹ aye a guọlie, jerẹ oborẹ a ta rẹn aye: “Ẹmro na ọ kẹrerẹ are, ọ ha uvuẹn ugbunu are ọrhẹ ọmudu are.”—Ro 10:6-9; De 30:11-14.
Ọnọ Sabu Rhua Arhọ Yanghene Uhwu rhe. Ọ fori na dabu ha ugbunu na ruẹ oborẹ orhomurun, omaran i Jehova ọ guọleriẹ rhọ. Ẹmro Ọnẹyen ọrhọ ta: “Ugbunu ọvwata yẹ esiri arhọ.” (Pr 10:11) Omarana, o fori na dabu suẹn ugbunu na (Ps 141:3; Pr 13:3; 21:23), fọkime a rha ha ye ruiruo izede ro vwo fo ọnọ sabu sun ọro vworie rhẹ okpetu. Osolobrugwẹ ọ ha ohworho guẹnzon fọkiẹ oborẹ o nẹ ugbunie sa. (Mt 12:36, 37) Ohworho ọnọ sabu brokpakpa tẹmro, tobọ brokpakpa ve ive. (Ec 5:4-6) Ọnọ ji sabu tẹmro omeru rọ nọ rhua oghwọghọ vwe ohworho ọrana ọrhẹ omobọye. (Pr 26:28) Maido, o fori na sẹrorẹ ugbunu ọwan obaro ọvwọnkon na, fọkime ibiẹ ẹmro rọ vẹnẹ ẹmro ẹghwanren rẹ Osolobrugwẹ ọ ha kpọ idibo yi viẹ, ọnọ sabu rhua ekan vwe odẹ Osolobrugwẹ jeghwai rhua uhwu vwe ọravwọ. (Ps 39:1) Jesu o dje omamọ udje phia rọ homariotọre rẹn ọhọre Osolobrugwẹ, o brenu yanghene fiẹ evwọnkon ihworho ra kparahasuiẹ eka-an. —Isa 53:7; Ac 8:32; 1Pe 2:23.
O fori nẹ Olele Kristi o vwo omerhesun, fọkime ọye ohworho rọ vwọ gba; omarana o fori nọ dabu ni ọmudu ọnẹyen so. Jesu ọ tare taghene rhẹ oborẹ ọ ruẹ ugbunu na yo gbe ohworho aghwa-a, ọrẹn oborẹ o nẹ ugbunu na sa, fọkime “ekwakwa buebun ri ha ọmudu na, yẹ ugbunu na ọ ta.” (Mt 12:34; 15:11) Omarana, ọwan i dabu ni oma ọwan so, ne rhe roro kpahen oborẹ ọwan ina ta ọrhẹ oborẹ ono nerhumie rhe na ki ta ye. Ọnana o mevirhọ taghene ohworho na ono ru lele ekwakwa irhorhomu ro yono nẹ Emro Osolobrugwẹ.—Pr 13:3; 21:23.