Ekete ra Rionbọrhọ UvuẹnỌbe Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na
OCTOBER 1-7
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | JOHN 9-10
“Jesu ọ Hẹrote Igegede Enẹyen”
(John 10:1-3) “Itiọrurhomẹmro, mia ta rẹn are, ohworho rọ vwọ nyoma ighwe na ruẹ ogba igegede na, ọrẹn no rheren ruiẹ nyoma izede ọrọrọ, ohworho ọrana ohi ọrhẹ ọrọ gba ihworho so ekwakwa.” 2 Ọrẹn ọrọ nyoma ighwe na ruiẹ yẹ ọro suẹn igegede na. 3 Ọrọ hẹrote ighwe na o rhie yi harẹn ọnana, igegede na na ji kerhọ uvwele yi. Ọye o se igegede enẹyen nyoma edẹ aye ji sun aye ruẹ otafe.
(John 10:11) Mẹmẹ yẹ omamọ osuingegede na; omamọ osuingegede na ọ ha arhọ ye kpahontọre fọkiẹ igegede enẹyen.
(John 10:14) Mẹmẹ yẹ omamọ osuingegede na. Mi rhe igegede mẹ, igegede mẹ i ji rhe mẹ,
nwtsty ikpekporo ọrhẹ ughe
Ogba igegede
Ọnana ogba re ruru rọ sẹrorẹ igegede nẹ abọ ihi ọrhẹ eranmo ra djoma. Isuingegede e fiẹ igegede aye rhẹ ogba igegede uvuẹn ason nẹ aye i sabu sẹrorẹ aye. Uvuẹn ọke ahwanren, egba igegede i vwe vwo oberun oghwa-a, aye i vwo aro ọrhẹ ọdo sansan, ọgbọ buebun a ha atita bọn aye rhẹ ighwẹ owu. (Nu 32:16; 1Sa 24:3; Zep 2:6) John ọ tẹmro kpahen ogba igegede ra rua “nyoma ighwe na,” rẹ “ọrọ hẹrote ighwe na” ọ dẹrẹ. (Joh 10:1, 3) Uvuẹn ekete ogba igegede i havwọ, igegede buebun yi na sabu rhirhiẹ avwaye uvuẹn ason na, ọrọ hẹrote ighwe na ọnọ ji hẹrote igegede na nọ sabu sẹrorẹ aye. Uvuẹn urhiọke, ọrọ hẹrote ighwe na ono rhiẹ ighwe na rẹn isuingegede na. Osuingegede owuowu ọ ha igegede enẹyen nyoma ro seyi, igegede enẹyen ne vwrurhe uvwele yi ji ruẹ otafe. (Joh 10:3-5) Jesu ọ rionbọrhọ irueruo ọnana e dje izede rọ ye ọ hẹrote idibo yi.—Joh 10:7-14.
w11 5/15 7-8 ¶5
Ekrun Ilele Kristi—“Are i Rhọmọ”
5 Jerẹ ẹmro udje, onyerẹnkugbe rọ ha uvwre osuingegede ọrhẹ igegede enẹyen o sekpahen irherhe ọrhẹ ẹruẹhaso. Osuingegede na o rhe i kemru kemru ri sekpahen igegede yi, igegede na i ji rhe ọro sun aye, ji hẹrosuiẹ. Aye i rhe uvwele yi jeghwai nyalelie. “Mi rhe igegede mẹ, igegede mẹ i ji rhe mẹ,” omaran i Jesu ọ tare. Orhiẹ ibiẹ ekwakwa ri sekpahen ukoko na yi Jesu o rhe kpahe-en. Ẹmro i Greek na re seri “rhe” o mevirhọ “oborẹ a dabu rhe kpahen.” Itiọrurhomẹmro, Omamọ Osuingegede na ọ dabu rhe igegede yi. Ọye o rhe edamẹ aye owuowọnwan, ekete aye e seriotọre ọrhẹ omẹgbanhon aye. O vwo oborẹ o sekpahen igegede na ri Jesu o vwo rhe kpahe-en. Igegede na i dabu rhe ọro sun aye, aye a ji hẹroso usuon ọnẹyen.
(John 10:4, 5) Ọye ọrhọ rhua ọsoso enẹyen phia ne, ọye nọ kobaro harẹn aye, igegede na ne lelie, fọkime aye i rhe uvwele yi. 5 O vwo ọke owuorowu aye ine lele ọpha-a, ọrẹn aye ina zẹ je vwo, fọkime aye e rhe uvwele epha-a.”
cf 124-125 ¶17
“O Vwo Udje-e, Ọ Vwọ Tẹmro Rẹn Aye-e”
17 Jerẹ oborẹ George A. Smith ọ mẹrẹnvwrurhe, nọ yare uvuẹn ọbe ọnẹyen re se The Historical Geography of the Holy Land: “Ọkezẹko ame a riamerhen omeronmo erhẹrhuvo kẹrẹ okokọ edje itu i Judah, rẹ isuingegede esa yanghene ẹne e sun igegede aye nya. Igegede na ne kwomakugbe, ame ne roro oborẹ osuingegede owuowu ono ru rhe igegede yi. Ọrẹn ọke aye i rha da ame ji ru iruẹn hin, isuingegede na ne riẹ ekete sansan uvuẹn ekete ro seriotọre na, aye ne se igegede aye rhẹ ona sansan; igegede na na ruẹ otafe bru ere sun aye nya, aye na nya usun ruẹ otafe jerẹ oborẹ aye a rhe.” Jesu ọ dabu ha udje ọnana e dje oborẹ ọ ta fiotọre, taghene erhe rhe jeghwai ru lele iyono yi, ji nyalele usuon ọnẹyen, ọwan ni na sabu mẹrẹn ẹruete ọrẹ “omamọ osuingegede na.”
(John 10:16) “Mi vwo igegede erọrọ ri vwa ha usuẹn ẹko ọnana; mi na ji ha aye rhe, aye ina kerhọ uvwele mẹ, aye ni ne rhiẹ ẹko igegede owu ri ji vwo osuingegede owu.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 10:16
ha aye rhe: Yanghene “sun.” Ẹmro i Greek na aʹgo ra ha ruiruo arana, ọnọ sabu mevirhọ “na ha aye (rhe)” yanghene “ne sun,” sekpahen oghwẹmro na. Imanuskripti i Greek owu ra yare omẹ ẹgbukpe 200 ọke i Kristi, ọ ha ẹmro i Greek ọrọrọ re se (sy·naʹgo) ruiruo, ọgbọ buebun e seyi “ne koko.” Ri Jesu o rhiẹ Omamọ Osuingegede na, o koko, ọ ha ọkpọvi phia, ọ hẹrote, jeghwai ghẹrẹ igegede ri ha uvuẹn ẹko igegede ọnana (re ji se “ibiẹ igegede” uvuẹn Lu 12:32) ọrhẹ igegede ereva. Enana ni rhiẹ ẹko igegede owu ri vwo osuingegede owu. Ẹmro udje ọnana, o dje kpahen okugbe rẹ idibo i Jesu ina riamerhiẹn.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(John 9:38) Ọye nọ tare: “Mi vwo esegburhomẹmro kpahiẹn, Ọrovwori.” Ọye no gburhomu rhotọre ha riẹn.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 9:38
gburhomu rhotọre ha riẹn: Yanghene “luẹ riotọre riẹn; semerhẹn totọre riẹn; mwuọghọ riẹn.” Ọke ẹmro i Greek na pro·sky·neʹo ọ rionbọrhọ ẹga ra harẹn osolobrugwẹ yanghene oborẹ a ha ruẹ osolobrugwẹ, a rhianriẹn rhẹ “ogame.” (Mt 4:10; Lu 4:8) Ọrẹn uvuẹn oghwẹmro ọnana, ọhworhare re simirin na ro tuẹro nẹ evwan rhe, o rheri taghene i Jesu o nẹ obẹ Osolobrugwẹ rhe, no gburhomu rhotọre riẹn. Ọye o ni Jesu jerẹ Osolobrugwẹ yanghene ọrọ mai rieru-un, ọrẹn o nirien rhẹ “Ọmọ onyakpọ” ra ta kpahen na, Messiah ro vwo omẹgbanhon usun. (Joh 9:35) Ọke ro gburhomu rhotọre rẹn i Jesu, ọ ghwai ruẹ lele oborẹ ihworho ra hunute uvuẹn obọrẹ a ha edjadjẹ i Hebrew ya uvuẹn i Baibol na e ruẹ. Aye e gburhomu rhotọre ọke aye i rha mẹrẹn emẹraro, irodje, yanghene awọrọ ri mevi harẹn Osolobrugwẹ. (1Sa 25:23, 24; 2Sa 14:4-7; 1Ki 1:16; 2Ki 4:36, 37) Uvuẹn erhirhiẹ buebun, ọghọ re dje rẹn i Jesu nyoma re gburhomu rhotọre riẹn, o dje ekpẹmẹ fọkiẹ iyẹnrẹn ro nẹ odjuwu rhe ọrhẹ aruẹdọn i Jehova.—Se ọbe uyono ro sekpahen Mt 2:2; 8:2; 14:33; 15:25.
(John 10:22) Ọke ọrana, na riẹ Orẹ Omẹhakpahontọre na uvuẹn i Jerusalem. Ọke erinrin,
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 10:22
Orẹ Omẹhakpahontọre na: Odẹ i Hebrew re se Hanukkah (chanuk·kahʹ), o mevirhọ “Ẹhavi; Omẹhakpahontọre.” A riorẹ na ẹdẹ ẹrẹnren, ọ tuanrhọ ẹdẹ ọrẹ 25 ubiamo i Chislev, joma te ọke erinrin, (se ọbe uyono ro sekpahen ọke erinrin uvuẹn oghwẹmro ọnana ọrhẹ App. B15) ọke ra rharhumu riorẹ ẹhakpahontọre oghwa ẹga rọ ha uvuẹn i Jerusalem ẹgbukpe 165 a ki mẹrẹn Kristi. Orodje i Syria re se Antiochus IV Epiphanes, o ni Jehova, ro rhiẹ Osolobrugwẹ itu i Jew sakamu, nyoma ro gbe oghwa ẹga Ọnẹyen aghwa. Jerẹ udje, ọ bọn agbarha rhẹ oberun agbarha ọduado na, ekete re fi izobo ẹtorhẹ rhọ bi. Uvuẹn Chislev 25, ẹgbukpe 168 a ki mẹrẹn Kristi, nẹ Antiochus o gbe oghwa ẹga i Jehova fiotọre, nọ ha eti ze izobo oberun agbarha na, jeghwai balọ ame re sere eti na lele ọsoso oghwa ẹga na. Nọ torhẹ ighwe anurẹsẹ oghwa ẹga na, ghwọghọ ekete irherẹn na a wian, jeghwai kpare agbarha ra ha oro ru na, imẹdjẹ ibrẹdi ẹhaphia na, ọrhẹ ekete ra kpare ukpẹ rhọ ra ha oro ru. Nọ rharhumu ha oghwa ẹga i Jehova kpahontọre rẹn osolobrugwẹ ọrẹ Olympus re se Zeus. Rẹ ẹgbukpe eva a vrẹn, Judas Maccabaeus no tiẹ agbamwa na ọrhẹ oghwa ẹga na nẹ abọ Antiochus. Ọke re ru oghwa ẹga na fon hin, na rharhumu ha ye kpahontọre ubiamo Chislev 25, ẹgbukpe 165 a ki mẹrẹn Kristi, ẹgbukpe esa i vrẹn ne rẹ Antiochus o ze izobo aghwa uvuẹn oberun agbarha na rẹn Zeus. Izobo ẹtorhẹ re ze rẹn i Jehova nọ rharhumu tonrhọ. O vwo ekete uvuẹn i Baibol na ro dje phia taghene i Jehova yọ lẹrhẹ Judas Maccabaeus fikparobọ jeghwai ruie nọ rharhumu bọn oghwa ẹga na-a. Ọrẹn, Jehova ọ ha ehworhare egbamwa erọrọ jerẹ Cyrus ọrẹ Persia, e ru ọhọre ọnẹyen sansan ri sekpahen ogame Ọnẹyen ne. (Isa 45:1) Omarana, Jehova ọnọ sabu ha owu usuẹn ihworho ri homakpahontọre riẹn e ru ọhọre Ọnẹyen gba. Baibol na o djephia taghene oghwa ẹga na ono rhirhiẹ ye ji wian fọkiẹ aruẹmẹrẹn ri sekpahen i Messiah na, owian aghwoghwo yi, ọrhẹ orugba izobo ọnẹyen. Habaye, izobo itu i Levi a ha phia ono rhirhiẹ ye te ọke i Messiah na ọnọ ha izobo rọ maido phia, nọyẹ arhọ ye rọ ha kpahontọre rẹn ituakpọ. (Da 9:27; Joh 2:17; Heb 9:11-14) Orhiẹ urhi rẹn idibo i Kristi nẹ aye i vi riẹ Orẹ Omẹhakpahontọre na-a. (Col 2:16, 17) Ọrẹn, o vwo iyẹnrẹn ro djephia taghene i Jesu yanghene idibo yi i tare taghene a vwa riorẹ ọnana-a.
Isese i Baibol
(John 9:1-17) Ọke rọ nyavrẹn, nọ mẹrẹn ọhworhare owu ro tuẹro nẹ evwan rhe. 2 Idibo yi ni nọ riẹn: “Rabbi, ọrọmo yo ruẹ ọdandan, ọhworhare ọnana gbinẹ eri vwiẹriẹ, ra mẹriẹn taghene o tuẹro nẹ uvwiẹ rhe?” 3 Jesu nọ kpahenrhọ ye: “Orhiẹ ọhworhare ọnana yanghene eri vwiẹriẹ yi ru sọ-ọ, ọrẹn neneyo na sabu dje ewian Osolobrugwẹ phia uvuẹn erhirhiẹ ọnẹyen. 4 Ọwan ina vi wian owian Ohworho ro djeri mẹ rhe ọke ro ji vwo ude; ason ọ sa ọke ohworho owuorowu ọnọ jọ sabu wian. 5 Ra mẹriẹn taghene mi ji ha uvuẹn akpọ na, Mẹmẹ yẹ ukpẹ akpọ na.” 6 Ọke rọ tẹmro enana hin, no dje erhẹren rhotọre no gberie kugbe, nọ ha eyẹn ro gbe kugbe na gbule ikẹro ọhworhare na 7 ọye nọ ta riẹn: “Nyarhẹn ye ghwe yi uvuẹn ame rọ ha Si·lo′am” (ra rhian rhẹ “Re Dje Phia”). Ọye nọ nyarhẹn ye ghwe yi, nọ mẹrude ọke rọ ghwẹrioma rhe. 8 Omarana, ere rhirhiẹ kẹriẹ ọrhẹ era mẹriẹn ọke rọ rẹ erarẹ bi, na ta: “Ọnana yẹ ọhworhare ro siyẹ rẹ erarẹ bi, orhiẹ ọye?” 9 Ezẹko na ta: “Ọnana ọye.” Awọrọ na ji ta: “Ẹjo, ọrẹn ọ họheriẹ.” Ọhworhare na nọ ta: “Mẹmẹ ọye.” 10 Omarana, aye ni nọ riẹn: “Marhẹ ikẹruọ i ru rhie?” 11 Nọ tare: “Ọhworhare na re se i Jesu no gbe eyẹn kugbe ji haye gbule ikẹro mẹ nọ ta mẹ, ‘Nyarhẹn riẹ Si·lo′am ye ghwe yi.’ Omarana ni me nyarhẹn ye ghwe yi ni mi mẹrude.” 12 Aye ni nọ riẹn: “Bọgo yẹ ọhworhare ọrana ọ havwọ?” Ọye nọ tare: “Mie rhe-e.” 13 Aye ni suẹn ọhworhare ro tuẹro bi na bru otu i Pharisee na. 14 Oborẹ e vwe roro rhọ, ẹdẹ ri Jesu o gbe eyẹn na kugbe ji rhie ikẹriuẹ Ẹdẹ Omeronmo. 15 Omarana, otu i Pharisee na na ji nọ ọhworhare na oborẹ o ru mẹrude. Ọye nọ ta rẹn aye: “O fiẹ eyẹn ro gbe kugbe rhẹ ikẹro mẹ, ni mi ghwerie, ni mia mẹrude.” 16 Ezẹko usuẹn otu i Pharisee na na ta: “Ọnana rhẹ ọhworhare ro nẹ obẹ Osolobrugwẹ rhe-e, fọkime ọ vwọ mọrọn Ẹdẹ Omeronmo na-a.” Awọrọ na ta: “Marhẹ ọhworhare ro rhiẹ oruọdandan ono ru sabu ruẹ eka erana?” Omarana, oghalẹ nọ ha uvwre aye. 17 Ọgbọrọrọ, aye ni ta rẹn ọhworhare ro tuẹro na: “Me wu na ta kpahiẹn, ra mẹriẹn taghene ikẹruọ yẹ ọye o rhieri?” Ọhworhare na nọ tare: “Ọye ọmẹraro.”
OCTOBER 8-14
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | JOHN 11-12
“Hẹrokele Aruẹdọn i Jesu”
(John 11:23-26) Jesu nọ ta riẹn: “Omizuo ono vẹnrẹn.” 24 Martha nọ ta riẹn, “Mi rheri taghene ono vẹnrẹn ọke ẹrhọmọnuhwu uvuẹn ẹdẹ oba na.” 25 Jesu nọ ta riẹn: “Mẹmẹ yẹ ẹrhọmọnuhwu ọrhẹ arhọ na. Ohworho ro vwo esegburhomẹmro kpahen mẹ, ọrhọ tobọ hwu dede, ọnọ rharhumu nyerẹn; 26 kohworho kohworho ro nyerẹn ro ji vwo esegburhomẹmro kpahen mẹ o hwuẹ kakaka-a. Wu vwo imwẹro kpahen ọnana?”
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 11:24, 25
Mi rheri taghene ono vẹnrẹn: Martha o roro taghene i Jesu ọ ta kpahen ẹrhọmọnuhwu rọ nọ phia obaro na, nọyẹ uvuẹn ẹdẹ oba na. (Se ọbe uyono ro sekpahen Joh 6:39.) A dabu djokarhọ esegburhomẹmro ọnẹyen kpahen uyono ọrana. Ilori ẹga ezẹko uvuẹn ẹdẹ ọnẹyen re se otu i Sadducee, e kwe taghene ẹrhọmọnuhwu ono rhirhiẹ ye-e, dedevwo uyono na ọ dabu fiotọre uvuẹn Eyaya Ọfuanfon na. (Da 12:13; Mr 12:18) Ọrẹn, otu i Pharisee na i vwo imwẹro kpahen uyono erhi ro vwo hwuẹ. Martha o rheri taghene i Jesu o yono ihworho kpahen ifiẹrorhọ ẹrhọmọnuhwu na, jeghwai ruẹ ẹrhọmọnuhwu sansan ne, dedevwo orhiẹ ihworho ri daji uvuẹn usin jiri jerẹ i Lazarus ne-e.
Mẹmẹ yẹ ẹrhọmọnuhwu ọrhẹ arhọ na: Uhwu i Jesu ọrhẹ ẹrhọmọnuhwu ọnẹyen o rhiẹ izede firhọ rẹn ihworho ri hwuru nẹ aye i rharhumu nyerẹn. Ọke i Jesu ọ rhọmọ nẹ uhwu, Jehova nọ yẹriẹ omẹgbanhon rọ nọ rhọmọ eri hwuru jeghwai ha arhọ i bẹmẹdẹ phia. (Se ọbe uyono ro sekpahen Joh 5:26.) Uvuẹn Re 1:18, Jesu no se omayen “ọro nyerẹn na,” ro vwo “isaphẹ uhwu ọrhẹ Usin.” Omarana, Jesu yẹ ifiẹrorhọ ere nyerẹn ọrhẹ eri hwuru. O veri taghene ono rhie usin na jeghwai ha arhọ rẹn eri hwuru, aye ine lelie sun obẹ idjuwu yanghene nyerẹn uvuẹn akpọ ọkpokpọ rẹ Uvie odjuwu ọnẹyen ono suon.—Joh 5:28, 29; 2Pe 3:13.
(John 11:33-35) Ọke i Jesu ọ mẹriẹn ọrhẹ itu i Jew ri lelirie rhe ra viẹ, nọ guanren uvuẹn ẹhẹn yen nọ ji da ye omamọ. 34 Nọ tare: “Bọgo yẹ are i kpareriẹ rhọ?” Aye ni tare: “Ọrovwori, mọ me nie.” 35 Jesu nọ viẹre.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 11:33-35
ra viẹ: Ọgbọ buebun ẹmro i Greek re se “ra viẹ” o mevirhọ ọrẹ a viẹ phia. A ji ha aruẹ ẹmro ọnana ruiruo kpahen i Jesu ọke rọ ta kpahen oghwọghọ i Jerusalem.—Lu 19:41.
guanren. . . nọ ji da ye omamọ: Ẹmro eva enana ra ha ruiruo na i dje oborẹ oma o ru i Jesu lele uvuẹn erhirhiẹ ọnana. Ẹmro i Greek re se “guanren” (em·bri·maʹo·mai) o mevirhọ iroro ọgbogbanhon, ọrẹn uvuẹn oghwẹmro ọnana o djephia taghene ọ da i Jesu omamọ te erhirhiẹ ọ gon. Ẹmro i Greek ra ha se “da ye omamọ” (ta·rasʹso) o mevirhọ omevwerhe. Jerẹ oborẹ ọgba erherhe owu ọ tare, uvuẹn oghwẹmro ọnana o mevirhọ “ebẹnbẹn rọ ha ẹhẹn na; rọ da ohworho rhẹ emiamiamo kugbe ojẹriọ ọgbogbanhon.” A ji ha ẹmro ọnana ruiruo uvuẹn Joh 13:21 e dje kpahen oborẹ oma o ru i Jesu ọke ro roro kpahen ọke i Judas ọ rhẹ ye.—Se ọbe uyono ro sekpahen Joh 11:35.
uvuẹn ẹhẹn yen: Ro mevirhọ “uvuẹn iroro.” A ha ẹmro i Greek na pneuʹma ruiruo aran, e dje kpahen omẹgbanhon rọ ha uvuẹn ọmudu ohworho ro mwuien tẹmro ji ruẹ ekwakwa ezẹko.—Se Iglọzri, “Spirit.”
nọ viẹre: Ẹmro ra ha ruiruo arana (da·kryʹo) ẹmro i Greek re se “amioviẹ” ra ha ruiruo uvuẹn ekete i Baibol jerẹ Lu 7:38; Ac 20:19, 31; Heb 5:7; Re 7:17; 21:4. Ọ tẹnrovi amioviẹ na ukperẹ ono rhiẹ oviẹ ra viẹ phia. Uvuẹn obọrẹ a ha edjadjẹ i Greek ya uvuẹn i Baibol na, ẹmro i Greek ọnana ya ji ha ruiruo uvuẹn aran ọvo, ọvẹnẹ ọra ha ruiruo uvuẹn Joh 11:33 (se ọbe uyono) e dje kpahen oviẹ i Mary ọrhẹ itu i Jew na. Jesu o rheri taghene ọnọ rhọmọ i Lazarus nẹ uhwu, ọrẹn ọ dariẹ omamọ rọ mẹrẹn igbehian ye ro vwo ẹguọlọ kpahen omamọ ri mwuomarhọ. Ẹguọlọ okokodo ọrhẹ aruẹdọn ro vwo kpahen igbehian yen, no mwurien viẹ phia. Iyẹnrẹn ọnana ọ dabu djephia taghene i Jesu o roro harẹn ihworho rẹ erẹ aye i vwo ẹguọlọ kpahen i hwuru fọkiẹ ọdandan Adam.
(John 11:43, 44) Ọke rọ tẹmro enana hin, no kperi phia rhẹ uvwele gorigori: “Lazʹa·rus, vẹnrẹn rhe!” 44 Ọhworhare ro hwuru na no vẹnrẹn rhe, rhẹ ewẹn ra fare aghwẹ ọrhẹ abọ ye, kugbe ughwaro ọnẹyen ra farare rhẹ owẹn. Jesu nọ ta rẹn aye: “Rhan yen nọ nyarhẹn.”
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(John 11:49) Ọrẹn owuọwan usuẹn aye re se Ca′ia·phas, ro rhiẹ orherẹn ọduado uvuẹn ẹgbukpe ọrana, nọ ta rẹn aye: “Are e rhe emru owuoruwu kaka-a,
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 11:49
orherẹn ọduado: Ọke agbamwa Israel ọvwọ ha otọre usuon agbamwa ọrọrọ, orherẹn ọduado na o rhirhiẹ ẹrhẹ ye te ẹdẹ uhwuie. (Nu 35:25) Ọrẹn, ọke itu i Rome e suẹn Israel, ere suẹn rẹ itu i Rome i ha mwu, i vwo omẹgbanhon aye ine ha orherẹn ọduado mwu ji tie nẹ ẹrhẹ ye. (Se Iglọzri, “High priest.”) Caiaphas, rẹ itu i Rome i ha mwu, o vwo ona omamọ ọ jeghwai daji ẹrhẹ usuon jiri ghwẹ eri sunrun aki mẹrẹn ọke ọnẹyen. A hariẹ mwu omẹ ẹgbukpe 18 ọke i Kristi, o ji sun te omẹ ẹgbukpe 36 ọke i Kristi. Nyoma ra ta taghene i Caiaphas orherẹn ọduado ẹgbukpe ọrana, nọyẹ ẹgbukpe 33 ọke i Kristi, John nọ ha ye ta taghene i Caiaphas ọ gare ẹrhẹ orherẹn ọduado te ẹgbukpe rọ nọ jọ sẹrẹro ọke re kpe i Jesu.—Mẹrẹn App. B12 kpahen ekete oghwa i Caiaphas ọnọ sabu rhirhiẹ.
(John 12:42) Habaye, buebun ihworho re suẹn na i vwo esegburhomẹmro kpahiẹn, ọrẹn aye e kwe dje yi phia-a, fọkiẹ otu i Pharisee na, ne je le aye nẹ synagogue na.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 12:42
ihworho re suẹn: Ẹmro i Greek re se “ere suẹn” o mevirhọ ihworho ri ha usuẹn aghwẹlẹ ẹzọn ọduado itu i Jew, nọyẹ Sanhedrin na. A ji ha ẹmro na ruiruo uvuẹn Joh 3:1 sekpahen Nicodemus, owuọwan usuẹn aghwẹlẹ ẹzọn ọrana.—Se ọbe uyono ro sekpahen Joh 3:1.
le aye nẹ synagogue na: Yanghene “e le; e le nẹ synagogue na.” A ji ha ẹmro i Greek na a·po·sy·naʹgo·gos ruiruo uvuẹn aran ọvo ọrhẹ Joh 12:42 kugbe 16:2. Ana kẹnoma rẹn ohworho re leri, jeghwai ha ye djechẹẹ jerẹ ọrẹ le nẹ amwa. Aruẹ e le ọrana ro nẹ obọ itu i Jew erọrọ rhe, ọnọ sabu rhua erhirhiẹ ọgbogbanhon vwe ekrun ohworho na. Synagogue sansan ra ha ruẹ uyono, a ji ha ye ruẹ ekete re guẹzọn, jeghwai ha oja riẹ eri ru sọ nyoma ẹfa yanghene re le aye nẹ amwa.—Se ọbe uyono ro sekpahen Mt 10:17.
Isese i Baibol
(John 12:35-50) Omarana, Jesu nọ ta rẹn aye: “Ukpẹ na ono rhirhiẹ uvwre are ibiọke. Nya ọke are e ji vwo ukpẹ na, neneyo okuku o jo rho fi are kparobọ; kohworho kohworho rọ nya uvuẹn okuku, o vwo rhe ekete rọ nya-a. 36 Ọke are e ji vwo ukpẹ na, are i vwo esegburhomẹmro kpahen ukpẹ na, neneyo are i sabu rhiẹ emọ ukpẹ.” Jesu nọ tẹmro enana ji nyarhẹn ye tiomanu rẹn aye. 37 Dedevwo o ruẹ igbevwunu buebun ne udabọ aye, aye i vwe vwo esegburhomẹmro kpahiẹ-ẹn, 38 neneyo ẹmro ọmẹraro Isaiah ọ tare ọ sabu rugba, rọ ta: “Jehova, ọrọmo yo vwo esegburhomẹmro kpahen ẹmro aye i rhon mie ame ne? Harẹn obọ i Jehova, ọrọmo ye djerie riẹn ne?” 39 Oborẹ ọsoriẹ aye i vwa sabu vwo imwẹro yẹ oborẹ Isaiah ọ ji ta: 40 “Ọye o tuẹro aye ne ji ruẹ ọmudu aye gbanhon ne, neneyo aye i ja rha mẹrẹn rhẹ ikẹro aye ji vwẹruọ emru rhẹ ọmudu aye ji ghwẹrioma ni mi simi aye.” 41 Isaiah ọ tẹmro enana fọkime ọ mẹrẹn odidi ọnẹyen, ọye nọ ji ta kpahiẹn. 42 Habaye, buebun ihworho re suẹn na i vwo esegburhomẹmro kpahiẹn, ọrẹn aye e kwe dje yi phia-a, fọkiẹ otu i Pharisee na, ne je le aye nẹ synagogue na. 43 fọkime aye i vwo ẹguọlọ kpahen odidi ituakpọ vrẹn odidi Osolobrugwẹ. 44 Ọrẹn, Jesu nọ ta phia: “Kohworho kohworho ro vwo esegburhomẹmro kpahen mẹ ọrhẹ ọro djeri mẹ rhe; 45 ọrhẹ kohworho kohworho rọ mẹrenren mẹ ne, ọ ji mẹrẹn Ohworho ro djeri mẹ rhe ne. 46 Mi rhere jerẹ ukpẹ rhiẹ akpọ na, neneyo ihworho ephian ri vwo esegburhomẹmro kpahen mẹ i ja rha daji uvuẹn okuku. 47 Ọrẹn ohworho orho rhon ẹmro mẹ ọrẹn ọ nyalele aye-e, mi guien ẹzọ-ọn; fọkime mi rhere, orhiẹ ọrẹ mi ne gun akpọ na ẹzọ-ọn, ọrẹn ọrẹ mi ne simi akpọ na. 48 Kohworho kohworho ro nirin mẹ sakamu, ọ jeghwai dede ẹmro mẹ ha-a, o vwo ohworho ono guien ẹzọn. Ẹmro mi tare na yẹ oborẹ ono guien ẹzọn uvuẹn ẹdẹ oba na. 49 Fọkime mia tẹmro omobọ mẹ-ẹ, ọrẹn Ọsẹ na ro djeri mẹ rhe, o jurhi mẹ kpahen oborẹ mi na ta ọrhẹ oborẹ mi na ta ye lele. 50 Mi ji rhe taghene ekama enẹyen i mevirhọ arhọ i bẹmẹdẹ. Omarana kemru kemru mia ta, mia ta ye lele oborẹ Ọsẹ na ọ ta mẹ.”
OCTOBER 15-21
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | JOHN 13-14
“Mi Dje Udje Na Harẹn Are”
(John 13:5) Ọke o ru, no fiẹ ame rhẹ uvuẹn oze na no ghwe aghwẹ idibo na ji hionron aye rhẹ owẹn rọ ha farẹ omayen.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 13:5
ghwe aghwẹ idibo na: Uvuẹn ọke Israel, isabatu yẹ ekwakwa oghwẹ ra mai kwẹrhọ. E ruẹ aye phẹghẹ jeghwai gba aye te ukẹro oghwẹ na, omarana aghwẹ era nya izede na ọke ọrana ọnọ sabu gbe fọkiẹ oghwurhie yanghene epẹtẹ ri ha uvuẹn izede ọrhẹ okegbe na. Nọye ọsoriẹ aye e vwo uruemru re ku isabatu nuẹ a ki ruẹ uvuẹn oghwa, no mwu ọrovwoghwa na ẹro taghene e ghwe aghwẹ ọro brurie rhe. Baibol na o vwo iyẹnrẹn sansan kpahen irueruo ọnana. (Ge 18:4, 5; 24:32; 1Sa 25:41; Lu 7:37, 38, 44) Ọke i Jesu o ghwe aghwẹ idibo yi, ọ ha ọrana dje udje omeriotọre ọrhẹ ọrẹ a ga awọrọ.
(John 13:12-14) Vwana, ọke ro ghwe aghwẹ aye hin ji tiẹ ewun ro kurhọ oberun nẹ oma, nọ rharhumu siyẹ imẹdjẹ na ji ta rẹn aye: “Are i vwẹruọ oborẹ mi ru rẹn are na? 13 Are e se mẹ ‘Oyono’ ọrhẹ ‘Ọrovwori,’ are a ta sọ-ọ, fọkime omaran mi ghini havwọ. 14 Omarana, orhianẹ mẹmẹ, ro rhiẹ Ọrovwori ọrhẹ Oyono, ọ sabu ghwe aghwẹ are, o ji fo nẹ are i ghwe aghwẹ owuowọnwan.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 13:12-14
fo: Yanghene “urhi rẹn are.” Ẹmro i Greek ra ha ruiruo arana, ọgbọ buebun o sekpahen ẹmro igho, ro mevirhọ ọrẹ “a riosa ohworho; ọrẹ a riosa emru.” (Mt 18:28, 30, 34; Lu 16:5, 7) A hariẹ ruiruo uvuẹn arana ọrhẹ eghwẹmro erọrọ, sekpahen erhirhiẹ re ne vi ru emru yanghene re jurhi rẹn ohworho no vi ruẹ emru na.—1Jo 3:16; 4:11; 3Jo 8.
(John 13:15) Fọkime mi dje udje na harẹn are, jerẹ oborẹ mi ru rẹn are, are i ji ruẹ omaran.
w99 3/1 31 ¶1
Ọhworhare Rọ Maido ọ Wian Owian re Nirin Sakamu
Nyoma i Jesu o ghwe aghwẹ idibo yi, no dje udje kpahen ọghanronmẹ omeriotọre phia. Itiọrurhomẹmro, Ilele Kristi i vwe roro taghene aye i ghanren ghwẹ ereva aye-e, rọ nọ lẹrhẹ awọrọ ga aye-e, yanghene guọlọ ọghọ ọrhẹ ẹrhẹ ro titiri-i. Ukpomaran, aye i lele udje i Jesu, rọ “rhere, rhẹ ọrẹ ene gbodibo ha riẹ-ẹn, ọrẹn ọrẹ ọye ono gbodibo jeghwai ha arhọ ye ru otan harẹn ihworho buebun.” (Matthew 20:28) Urhomẹmro, idibo i Jesu ine vi vwo omwemẹ aye ina wian owian re nirin sakamu rẹn owuowọnwan.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(John 14:6) Jesu nọ ta riẹn: “Mẹmẹ yẹ izede na, urhomẹmro na kugbe arhọ na. O vwo ohworho owuorowu rọ nọ sabu bru Ọsẹ na rhe-e, jokpanẹ nyoma mẹ.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 14:6
Mẹmẹ yẹ izede na, urhomẹmro na kugbe arhọ na: Jesu yẹ izede na fọkime ọye ọvo ya na sabu nyoma yen bru Osolobrugwẹ nya ọrẹ ẹrhomo. Ọye yi ji “izede na” neneyo ituakpọ i sabu kwaphiẹrhọ rhẹ Osolobrugwẹ. (Joh 16:23; Ro 5:8) Jesu yẹ urhomẹmro na fọkime ọ tẹmro jeghwai nyerẹn lele urhomẹmro na. Ọ ji ha aruẹmẹrẹn buebun te orugba ro dje ẹrhẹ rọ havwọ uvuẹn ọhọre Osolobrugwẹ re ne ru phia. (Joh 1:14; Re 19:10) Aruẹmẹrẹn enana ni rhiẹ “‘ee’ [yanghene aye ni rugba] nyoma yen.” (2Co 1:20) Jesu yẹ arhọ na fọkime nyoma otan na, no rurie neneyo ituakpọ i sabu vwo “obọdẹn akpọ na,” nọyẹ, “arhọ i bẹmẹdẹ.” (1Ti 6:12, 19; Eph 1:7; 1Jo 1:7) Ono ji rhiẹ “arhọ” harẹn iduduru buebun ra na rhọmọ rhẹ ifiẹrorhọ aye ine nyerẹn uvuẹn Paradais bẹmẹdẹ.—Joh 5:28, 29.
(John 14:12) Itiọrurhomẹmro, mia ta rẹn are, kohworho kohworho ro vwo esegburhomẹmro kpahen mẹ ọnọ ji wian owian mi wianren; ọye ọnọ ji wian ewian ri vrẹn enana, fọkime mie bru Ọsẹ na ne.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 14:12
ewian ri vrẹn enana: Jesu ọ vwọ haye ta taghene ewian igbevwunu idibo yi ine ruo ọnọ ghwẹ ewian igbevwunu rẹ ọye o ruru-u. Ukpomaran, ọ haye ta taghene idibo yi ine ghwoghwo ji yono ihworho buebun. Idibo yi ine ghwoghwo uvuẹn ẹkwotọre buebun, aye ine ji ghwoghwo ọke jijiri vrẹn oborẹ o ruru. Ẹmro i Jesu ọ dabu djephia taghene ọ guọlọre nẹ idibo yi i rha wian owian na riobarorhọ.
Isese i Baibol
(John 13:1-17) Vwana fọkime o rheri bọmọke Orẹ Ọnyavrẹn na o ki te taghene unọke na ọ rhe ne ro no nẹ akpọ ọnana bru Ọsẹ ye, Jesu ro vwo ẹguọlọ kpahen enẹyen ri ha uvuẹn akpọ na, o vwo ẹguọlọ kpahen aye ye toba. 2 Aye a riẹ emaren owuọwọn na, Dẹbolo o firie rhẹ ẹhẹn i Judas Is·car′i·ot ne ro rhiẹ ọmọ i Simon, nọ rhẹ ye. 3 Jesu, ro rheri taghene Ọsẹ na ọ yẹriẹ ekwakwa ephian ne, ji rhe taghene ọye o nẹ obẹ Osolobrugwẹ rhe ọnọ ji ghwẹrioma bru Osolobrugwẹ, 4 no vẹnrẹn nẹ emaren owuọwọn na, ji ku ewun otafe na nẹ oma. Nọ ha ewun, nọ ha riẹ gba ugbewuien. 5 Ọke o ru, no fiẹ ame rhẹ uvuẹn oze na no ghwe aghwẹ idibo na ji hionron aye rhẹ owẹn rọ ha farẹ omayen. 6 Omarana, no bru Simon Peter. Nọ ta riẹn: “Ọrovwori, we ghwe aghwẹ mẹ?” 7 Jesu nọ kpahenrhọ riẹn: “Oborẹ mie ruẹ na wu sabu vwẹruọ ye wanana-a, ọrẹn wu ne vwẹruọ ye orho ru.” 8 Peter nọ ta riẹn: “Wu ghwe aghwẹ mẹ kaka-a.” Jesu nọ ta riẹn: “Jokpanẹ mi ghwe aghwọ, we vwo oghalẹ rhẹ omẹmẹ-ẹ.” 9 Simon Peter nọ ta riẹn: “Ọrovwori, wu ghwe aghwẹ mẹ ọvo-o, ọrẹn ji te abọ mẹ ọrhẹ urhomu mẹ.” 10 Jesu nọ ta riẹn: “kohworho kohworho rọ wọ ne orho vwo oborẹ ono ghwe-e, jokpanẹ aghwẹ ye ọvo, fọkime ọ dabu fon ne. Are i fon ne, ọrẹn orhiẹ are ephia-an.” 11 Fọkime o rhe ọhworhare rọ guọlọ rhe ye na. Ọnana yẹ ọsoriẹ ọ ta: “Orhiẹ are ephian yi fonro-on.” 12 Vwana, ọke ro ghwe aghwẹ aye hin ji tiẹ ewun ro kurhọ oberun nẹ oma, nọ rharhumu siyẹ imẹdjẹ na ji ta rẹn aye: “Are i vwẹruọ oborẹ mi ru rẹn are na? 13 Are e se mẹ ‘Oyono’ ọrhẹ ‘Ọrovwori,’ are a ta sọ-ọ, fọkime omaran mi ghini havwọ. 14 Omarana, orhianẹ mẹmẹ, ro rhiẹ Ọrovwori ọrhẹ Oyono, ọ sabu ghwe aghwẹ are, o ji fo nẹ are i ghwe aghwẹ owuowọnwan. 15 Fọkime mi dje udje na harẹn are, jerẹ oborẹ mi ru rẹn are, are i ji ruẹ omaran. 16 Itiọrurhomẹmro, mia ta rẹn are, ọvrẹn ọ do ghwẹ oninie-e, yanghene ohworho re djerie urhomu ọ do ghwẹ ọro djerie-e. 17 Are i rhe rhe ekwakwa enana, oma ọnọ merhen are orhianẹ are i ruru aye.
OCTOBER 22-28
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | JOHN 15-17
“Are a Ha Usuẹn Akpọ Na-a”
(John 15:19) Orhianẹ, are i ha usuẹn akpọ na, akpọ na ono vwo ẹguọlọ kpahen ekwakwa enẹyen. Vwana, fọkime are a ha usuẹn akpọ na-a, ọrẹn mi djẹrẹ are ha nẹ uvuẹn akpọ na, fọkiẹ ọnana akpọ na o vwo utuoma kpahen are.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 15:19
akpọ: Uvuẹn oghwẹmro ọnana, ẹmro i Greek na koʹsmos o mevirhọ akpọ ituakpọ rẹ ihworho Osolobrugwẹ i vwa homaba, akpọ ituakpọ ri sẹrerhumuji Osolobrugwẹ vwo. John ọvo yọ ya oborẹ i Jesu ọ tare ọke rọ ta taghene idibo yi a ha usuẹn akpọ na-a, yanghene aye e vwobọrhọ akpọ na-a. A ji ha iroro ọnana ruiruo ọgbeva ọke i Jesu ọ nẹrhomo rọ kẹta rhẹ inyikọ ye ri fuevwan.—Joh 17:14, 16.
(John 15:21) Ọrẹn aye ine ruẹ ọsoso ekwakwa enana ha kparehaso are fọkiẹ odẹ mẹ, fọkime aye e rhe Ohworho ro djeri mẹ rhe-e.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 15:21
fọkiẹ odẹ mẹ: Uvuẹn i Baibol na, ẹmro na “odẹ” ọkezẹko o mevirhọ ohworho ro vwo odẹ na, ọdo ọnẹyen ọrhẹ ọsoso oborẹ e rhe rie rhọ. (Se ọbe uyono ro sekpahen Mt 6:9.) Uvuẹn erhirhiẹ ro sekpahen odẹ i Jesu na, o ji mevirhọ omẹgbanhon usuon ọrhẹ ẹrhẹ rẹ Ọsẹ ye ọ yẹriẹ ne. (Mt 28:18; Php 2:9, 10; Heb 1:3, 4) Jesu o dje fiotọre oborẹ ọsoriẹ ihworho akpọ na ine ruẹ ekwakwa haso idibo enẹyen: fọkime aye e rhe Ohworho ro dje rie rhe-e. Aye i rhe rhe Osolobrugwẹ ọnọ ha userhumu rẹn aye vwẹruọ ji vwo ekwerhọ kpahen oborẹ odẹ i Jesu o mevirhọ. (Ac 4:12) Ọnana ono ji surhobọmwu ẹrhẹ i Jesu o rhiẹ ohworho Osolobrugwẹ ọ ha mwu no Sun, Orodje ọrẹ irodje, rẹ ihworho ephian ine gburhomu rhotọre riẹn ọrẹ omeriotọre neneyo aye i sabu vwo arhọ.—Joh 17:3; Re 19:11-16; haye vwanvwọn oborẹ ọ ha uvuẹn Ps 2:7-12.
(John 16:33) Mi tẹmro enana harẹn are neneyo nyoma mẹ, are i sabu vwo ufuoma. Uvuẹn akpọ na, are ina mẹrẹn ukpokpogho, ọrẹn, are i fiudugbere! Mi fi akpọ na kparobọ ne.”
it-1 516
Uduefigbere
Ilele Kristi i guọlọ uduefigbere nẹ aye i sabu fiẹ irueruo ọrhẹ iruemru akpọ ro rhiẹ ọvwreghrẹn i Jehova kparobọ, nẹ aye i sabu sẹrorẹ esegburhomẹmro aye udabọ utuoma akpọ na o vwo kpahen aye. Jesu Kristi ọ ta rẹn idibo yi: “Uvuẹn akpọ na, are ina mẹrẹn ukpokpogho, ọrẹn, are i fiudugbere! Mi fi akpọ na kparobọ ne.” (Joh 16:33) Ọmọ Osolobrugwẹ ọ ha uphẹn rẹn irueruo akpọ na nọ riẹriẹ ye-e, ọrẹn o fi akpọ na kparobọ nyoma ro vwo ru lele irueruo aye. Omamọ udje i Jesu Kristi ro rhiẹ ọro fikparobọ ọrhẹ ohworho ro vwo ru sọ, ọnọ yẹ ọwan uduefigbere ra na sabu hẹrokelie ji sẹrorẹ oma ọwan nẹ irueruo akpọ na.—Joh 17:16.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(John 17:21-23) neneyo aye ephian i sabu rhiẹ owu, jerẹ oborẹ owẹwẹ, Ọsẹ ọrhẹ omẹmẹ i rhiẹ owu ọrhẹ oborẹ omẹmẹ rhẹ owẹwẹ i rhiẹ owu, nẹ aye i sabu lele ọwan rhiẹ owu, neneyo akpọ na o vwo ekwerhọ taghene wẹwẹ yi djeri mẹ rhe. 22 Mi yẹrẹ aye odidi na re wu yẹre mẹ, neneyo aye i sabu rhiẹ owu jerẹ oborẹ ọwan i rhiẹ owu. 23 Mẹmẹ rhẹ aye ine rhirhiẹ ye, wẹwẹ rhe omẹmẹ ine rhirhiẹ ye, neneyo aye i dabu rhirhiẹ ye ọrẹ okugbe, neneyo akpọ na o rhe taghene wu djeri mẹ rhe, taghene wu ji vwo ẹguọlọ kpahen aye jerẹ oborẹ wu vwo ẹguọlọ kpahen mẹ.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 17:21-23
owu: Yanghene “re rhiẹ okugbe.” Jesu ọ nẹrhomo taghene idibo yi ri fuevwan i rhiẹ “owu,” nẹ aye i rha wian kugbe fọkiẹ ọhọre owu, jerẹ oborẹ ọye ọrhẹ Ọsẹ ye i rhiẹ “owu,” ro dje eru kugbe ọrẹ owian ọrhẹ iroro phia. (Joh 17:22) Uvuẹn 1Co 3:6-9, Paul o dje kpahen aruẹ okugbe rọ ha uvwre Ilele Kristi rẹ aye a wian rhẹ owuowọnwan ọrhẹ Osolobrugwẹ.—Se 1Co 3:8 ọrhẹ ọbe uyono ro sekpahen Joh 10:30; 17:11.
dabu rhirhiẹ ye ọrẹ okugbe: Yanghene “dabu ru kugbe.” Uvuẹn oghwẹmro ọnana, Jesu ọ ta kpahen okugbe ọrhẹ ọrẹ Ọsẹ na ono vwo ẹguọlọ kpahen ihworho enẹyen. Ọnana o serhọ rhẹ oborẹ Col 3:14 ọ tare: “Ẹguọlọ. . . ufi ọgbogbanhon ọrẹ okugbe.” Obọdẹn okugbe ọnana oborẹ a mẹrẹn. Ọrẹn o mevirhọ taghene ovẹnẹ rọ ha uvwre iruemru, omẹgbanhon owuowọnwan ọrhẹ ẹhẹn obrorhiẹn ine nie phẹlẹphẹlẹ-ẹ. O mevirhọ taghene idibo i Jesu ine ru kugbe ọrẹ irueruo, imwẹro ọrhẹ iyono.—Ro 15:5, 6; 1Co 1:10; Eph 4:3; Php 1:27.
(John 17:24) Ọsẹ, mi guọlọre taghene eri wu yẹre mẹ i leli mẹ rhirhiẹ ekete mi havwọ, neneyo aye i sabu mẹrẹn odidi wu yẹre mẹ, fọkime wu vwo ẹguọlọ kpahen mẹ ne bọmọke ọtonrhọ akpọ na.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 17:24
ọtonrhọ akpọ na: Ẹmro i Greek na “ọtonrhọ” o mevirhọ ne “vwiẹ” uvuẹn Hebrews 11:11, a ha riẹ ruiruo sekpahen “emọ.” Ẹmro ra ha ruiruo uvuẹn arana ro rhiẹ “ọtonrhọ akpọ na,” o mevirhọ uvwiẹ emọ Adam ọrhẹ Eve. Uvuẹn Luke 11:50, 51, Jesu ọ ha “ọtonrhọ akpọ na” ruiruo ọke rọ ta kpahen Abel, ro rhiẹ ohworho ọrukaro ra na sabu tan, ọrhẹ ohworho ọrukaro ra ya odẹ ye rhẹ “ukpitọbe ọrẹ arhọ nẹ ọtonrhọ akpọ na. (Lu 11:50, 51; Re 17:8) Ẹmro enana uvuẹn ẹrhomo i Jesu ọ nẹ vwe Ọsẹ ye, o ji djephia taghene bọmọke Adam ọrhẹ Eve i ki vwiẹ ọmọ, Osolobrugwẹ o vwo ẹguọlọ kpahen Ọmọ owu ọvo ro vwori ne.
Isese i Baibol
(John 17:1-14) Jesu nọ tẹmro enana, nọ kparẹ ughwaruiẹ ni odjuwu, nọ tare: “Ọsẹ, unọke na o te ne. Ha odidi rẹn ọmọ neneyo ọmọ ọnọ ọ sabu rhua odidi vwo, 2 Jerẹ oborẹ wu yẹriẹ omẹgbanhon usun kpahen ihworho ephian ne, neneyo ọ sabu ha arhọ i bẹmẹdẹ rẹn ọsoso ihworho wu yẹriẹ ne. 3 Ọnana o mevirhọ arhọ i bẹmẹdẹ ọrẹ aye ine rhe ọwẹwẹ Osolobrugwẹ urhomẹmro owu ọvo na, ọrhẹ ọrẹ wu dje rhe, Jesu Kristi. 4 Mi ha odidi wẹn uvuẹn otọrakpọ na ne, mi wian owian wu yẹre mẹ taghene mi wian hin ne. 5 Omarana, Ọsẹ, brọghọ rhọ mẹ oma rhẹ ọghọ mi vwori rhẹ owẹwẹ bọmọke a ki ma akpọ na. 6 “Mi dje odẹ ọnọ phia ne harẹn ituakpọ re wu yẹre mẹ uvuẹn otọrakpọ na. Aye enọ, wu ji haye ha mẹ, aye i ji huvwele ẹmro ọnọ ne. 7 Vwana aye i rhe ne taghene ọsoso ekwakwa wu yẹre mẹ i nẹ obọ ọnọ rhe; 8 fọkime mi yẹrẹ aye ẹmro wu yẹre mẹ ne, aye i ji dedie ha ji ghini rhe taghene mi rhere jerẹ ọro meviẹ ha wẹn, aye i ji vwo imwẹro taghene wẹwẹ yi djeri mẹ rhe. 9 Mia rẹ fọkiẹ aye; mia rẹ, orhiẹ fọkiẹ akpọ na-a, ọrẹn fọkiẹ ihworho wu yẹre mẹ ne, fọkime aye enọ; 10 ekwakwa ephian ri rhiẹ enẹmẹ jẹ enọ, eri rhiẹ enọ jẹ enẹmẹ, wu ji yẹ mẹ odidi ne uvwre aye. 11 “Mia ha uvuẹn akpọ na ghwomara-an, ọrẹn aye i ha uvuẹn akpọ na, mie bro sa. Ọsẹ Ọfuanfon, hẹrote aye fọkiẹ odẹ ọnọ, re wu yẹre mẹ ne, neneyo aye i rhiẹ owu jerẹ oborẹ ọwan i rhiẹ owu. 12 Ọke omẹmẹ rhẹ aye a gba havwiẹ, mia hẹrote aye fọkiẹ odẹ ọnọ, re wu yẹre mẹ ne; mi ji simi aye, o vwo owuorowu usuẹn aye rọ ghwọghọre-e, jokpanẹ ọmọ oghwọghọ na, neneyo eyaya ọfuanfon na ọ sabu rugba. 13 Ọrẹn, vwana mie bruo sa, mia tẹmro enana uvuẹn akpọ na, neneyo aye i sabu ru aghọghọ mẹ gba uvuẹn oma aye. 14 Mi ha ẹmro ọnọ harẹn aye ne, ọrẹn akpọ na o vwo utuoma kpahen aye, fọkime aye e vwobọrhọ akpọ na-a, jerẹ oborẹ omẹmẹ i vwe vwobọrhọ akpọ na.
OCTOBER 29–NOVEMBER 4
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | JOHN 18-19
“Jesu o Se Oseri Kpahen Urhomẹmro Na”
(John 18:36) Jesu nọ kpahenrhọ riẹn: “Uvie mẹ ọ ha usuẹn akpọ ọnana-a. Orhianẹ Uvie mẹ ọ ha usuẹn akpọ ọnana, manẹ idibo mẹ a wọnrọn mẹ neneyo a ja rha ha mẹ rẹn itu i Jew na. Ọrẹn, Uvie mẹ ọ ha usuẹn akpọ na-a.”
(John 18:37) Omarana, Pilate nọ nọ riẹn: “Nọyẹ wẹwẹ orodje?” Jesu nọ kpahenrhọ riẹn: “Wẹwẹ ọvo ya ta taghene mẹmẹ orodje. Fọkiẹ ọnana ye vwiẹ mẹ, fọkiẹ ọnana yi mia rhiẹ akpọ na, neneyo mi se oseri kpahen urhomẹmro na. Kohworho kohworho rọ ha obọrẹ urhomẹmro na, ọ kerhọ uvwele mẹ.”
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 18:37
se oseri kpahen: Jerẹ oborẹ a hariẹ ruiruo uvuẹn obọrẹ a ha edjadjẹ i Greek ya uvuẹn i Baibol na, ẹmro i Greek re seri “ne se oseri” (mar·ty·reʹo) ọrhẹ “oseri” (mar·ty·riʹa; marʹtys) i mevirhọ ekwakwa buebun. A ha ẹmro eva na ruiruo ọke re se oseri omọbọ yanghene oborẹ ohworho o rheri kpahen emru na, ọrẹn ọnọ ji sabu rhirhiẹ ọrẹ “a ta kpahen emru; re kwerhọ emru; ra dabu ta kpahiẹn.” Jesu ọ ghwai se oseri ji tẹmro kpahen urhomẹmro ro mwurien ẹro ọvo-o, ọrẹn o ji nyerẹn lele urhomẹmro aruẹmẹrẹn ọrhẹ ive Ọsẹ ye. (2Co 1:20) Ọhọre Osolobrugwẹ sekpahen Uvie na ọrhẹ Messiah ro no suien, a dabu ta kpahen aye bi ne. Ọsoso akpenyerẹn i Jesu ọrhẹ uhwu izobo ọnẹyen, i ha aruẹmẹrẹn ri sekpahiẹn te orugba, omaran ji te uhoho, yanghene idje ri ha uvuẹn ọphọ Urhi na. (Col 2:16, 17; Heb 10:1) Nọyẹ ana sabu ta taghene Jesu ọ nyoma ẹmro ọrhẹ irueruo ọnẹyen ‘se oseri kpahen urhomẹmro na.’
urhomẹmro na: Jesu ọ vwọ ta kpahen urhomẹmro ghemeghe-e, ọrẹn urhomẹmro ro sekpahen ọhọre Osolobrugwẹ. Emru ọghoghanren owu uvuẹn ọhọre Osolobrugwẹ yẹ ọrẹ Jesu ro rhiẹ “ọmọ i David,” ọ ga ẹrhẹ Orherẹn Ọduado ọrhẹ Ọro suẹn Uvie Osolobrugwẹ. (Mt 1:1) Jesu ọ dabu dje fiotọre taghene oborẹ ọsoriẹ ọ rhiẹ otọrakpọ na, jeghwai nyerẹn uvuien, ọrẹ ono ghwoghwo urhomẹmro ro sekpahen Uvie na. Emakashe na i ji ghwoghwo aruẹ iyẹnrẹn ọnana bọmọke ọrhẹ ọke re vwiẹ i Jesu uvuẹn i Bethlehem ọrẹ Judea, amwa re vwiẹ i David.—Lu 1:32, 33; 2:10-14.
(John 18:38a) Pilate nọ nọ riẹn: “Me yẹ urhomẹmro?”
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 18:38a
Me yẹ urhomẹmro?: Onọ i Pilate ọ rionbọrhọ urhomẹmro ghemeghe, orhiẹ “urhomẹmro” ri Jesu ọ ghwai ta kpahen na-a. (Joh 18:37) Orhianẹ ọnana onọ ra guọlọ rhe kpahen emru, manẹ i Jesu ọ kpahenrhọ ye riẹn. Ọrẹn ọnọ sabu rhirhiẹ taghene i Pilate ọ nọ onọ na fọkime o mwuie ẹro-o, rẹ ọye ọ ta, “Urhomẹmro? Me yo mevirhọ? O vwo aruẹ emru ọrana-a!” Itiọrurhomẹmro, Pilate ọ tobọ hẹrhẹ ẹkpahenrhọ na-a, nọ ruẹ otafe bru itu i Jew na nya.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(John 19:30) Ọke ra ha enyo ro mwenu na te yi unu, Jesu nọ tare: “O rugba ne!” no gburhomu rhotọre, no fuẹhẹn.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 19:30
no fuẹhẹn: Yanghene “no hwuru; o vwo rho mwuẹhẹ-ẹn.” Ẹmro na “ẹhẹn” (rẹ edjadjẹ i Greek o se pneuʹma) ọnọ sabu mevirhọ “aphẹrẹ re mwuẹ ha” yanghene “oborẹ ọ lẹrhẹ ọwan nyerẹn.” Ẹmro i Greek na ek·pneʹo (ro mevirhọ, “re mwuẹhẹn phia”) ọ ji hobọtua ye uvuẹn iyẹnrẹn rọ ha i Mr 15:37 ọrhẹ Lu 23:46 (ekete re se yi “no hwuru” yanghene, jerẹ oborẹ o mevirhọ uvuẹn ọbe uyono ro sekpahen eghwẹmro enana, e se rie “no mwuẹhẹn ye rọ kẹta”). Ihworho ezẹko na ta taghene ẹmro i Greek na re seri “no fuẹhẹn,” o mevirhọ taghene i Jesu ọvo yọ dobọ ẹhẹn emwu ji, ra mẹriẹn taghene ọsoso oborẹ a ta kpahiẹn i rugba ne. Ọye no “hwuru harẹn ọwan.”—Isa 53:12; Joh 10:11.
(John 19:31) Ra mẹriẹn taghene ẹdẹ Egbemwuo, neneyo ugboma ihworho na i ja rha daji oberun erhan oja na uvuẹn Ẹdẹ Omeronmo (fọkime Ẹdẹ Omeronmo ọrana ọduado), itu i Jew na ni ta rẹn i Pilate ne burhun aghwẹ aye nẹ aye i ji kparẹ aye nẹ avwaye.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Joh 19:31
Ẹdẹ Omeronmo ọrana ọduado: Nisan 15, ẹdẹ Orẹ Onyavrẹn ọrhọ vrẹn hin, orhiẹ ẹdẹ omeronmo ọke ephian, otoro ẹdẹ ro se rhọ uvuẹn ọkprughwre na-a. (Le 23:5-7) Ọke Ẹdẹ Omeronmo oghẹnrensan ọnana orho se rhẹ Ẹdẹ Omeronmo na (ro rhiẹ ẹdẹ ọrẹ irhiruẹ uvuẹn ọkprughwre itu i Jew, rọ tuanrhọ ọke uvo orho riotọre ne i Fraide ye te ọke uvo o riotọre ne i Satọde), ne seyi Ẹdẹ Omeronmo “ọduado.” Aruẹ ẹdẹ omeronmo ọrana o lele ẹdẹ i Jesu o hwu hin, ro se rhẹ i Fraide. Uvwre ẹgbukpe 29 ye te 35 ọke i Kristi, ẹgbukpe Nisan 14 o se rhẹ Fraide, yẹ ẹgbukpe 33 ọke i Kristi. Omarana, iyẹnrẹn ọnana ọ hobọtua imwẹro na taghene i Jesu o hwuru Nisan 14, ẹgbukpe 33 ọke i Kristi.
Isese i Baibol
(John 18:1-14) Ọke rọ tẹmro enana hin, Jesu ọrhẹ idibo yi ni riẹ obọreva uvuẹn ekete ro seriotọre ọrẹ Kid′ron, ekete ro vwo ogba, ọye ọrhẹ idibo yi ni ruẹ uvuien. 2 Vwana Judas, ro rhiẹ ohworho rọ rhẹ riẹ, o ji rhe ekete na, fọkime Jesu o riẹ avwaye rhẹ idibo yi omamọ. 3 Omarana, Judas nọ kparẹ isodja buebun ọrhẹ era wian rẹn ilotu irherẹn ọrhẹ otu i Pharisee na, aye ni rhere rhẹ ukpẹ ọrhẹ ekwakwa owọnren. 4 Omarana, ri Jesu o rhe taghene ekwakwa enana ephian ina phia riẹn, nọ nya riẹ obaro nọ nọrẹn aye: “Ọrọmo yẹ are a guọlọ?” 5 Aye ni kpahenrhọ riẹn: “Jesu onyẹ Naz·a·rene na.” Ọye nọ ta rẹn aye: “Mẹmẹ yẹ ọye.” Judas rọ rhẹ riẹ na, o mevi kẹrẹ ihworho na. 6 Ọrẹn, ọke i Jesu ọ ta rẹn aye, “Mẹmẹ yẹ ọye,” aye ni ti rie erhumu ji se totọre. 7 Omarana, nọ rharhumu nọ aye: “Ọrọmo yẹ are a guọlọ?” Aye ni tare: “Jesu onyẹ Naz·a·rene′ na.” 8 Jesu nọ tare: “Mi ta rẹn are taghene mẹmẹ yẹ ọye. Orhianẹ mẹmẹ yẹ are a guọlọ, are i tiobọnu ehworhare enana nẹ aye i nyarhẹn.” 9 Ọnana nọ sabu ha oborẹ ọ tare te orugba: “Usuẹn eri wu yẹre mẹ, mia kparẹ owuorowu fughwẹ-ẹ.” 10 Omarana, Simon Peter ro vwo odan ọlọkọ, nọ kpareriẹ ha fian ọvrẹn orherẹn ọduado na, no bru orhọ obọrhiẹn nie. Odẹ ọvrẹn na yi Malchus. 11 Ọrẹn, Jesu nọ ta rẹn i Peter: “Fiẹ odan ọlọkọ na rhẹ uvuẹn akwodan na. O fo ne mi da nẹ uvuẹn uko Ọsẹ na ọ yẹre mẹ?” 12 Omarana, isodja na ọrhẹ olotu isodja na kugbe ere suẹn itu i Jew na ni mwu i Jesu jeghwai gba ye. 13 Aye ni sun rie vwe An′nas vwẹre, fọkime ọye yẹ ọsẹ ane i Ca′ia·phas, ro rhiẹ orherẹn ọduado uvuẹn ẹgbukpe ọrana. 14 Itiọrurhomẹmro, Ca′ia·phas yẹ ohworho rọ ha urhebro rẹn itu i Jew na taghene ono rhiẹ emru erere harẹn aye ọhworhare owu orho hwu rẹn ihworho na.