Wastaoa ONLINE LIBRARY
Wastaoa
ONLINE LIBRARY
Solomon Islands Pidgin
  • BIBLE
  • OLKETA PABLIKESON
  • OLKETA MEETING
  • nwt pp. 2563-2567
  • A4 History Abaotem Nem blo God Insaed Olketa Hebrew Scripture

Disfala sekson no garem eni video.

Sorre, disfala video no savve plei distaem.

  • A4 History Abaotem Nem blo God Insaed Olketa Hebrew Scripture
  • Niu World Transleison blo Holy Scripture
  • Olketa Nara Article
  • Hu Nao Jehovah?
    Ansa for Olketa Bible Kwestin
  • Mining Bilong Nem Bilong God and Wei for Iusim Datwan
    Wanem Nao Really Samting wea Bible Teachim?
  • Hu Nao Nem Bilong God?
    Wastaoa wea Talemaot Kingdom Bilong Jehovah (Pablik)—2019
Niu World Transleison blo Holy Scripture
A4 History Abaotem Nem blo God Insaed Olketa Hebrew Scripture

A4

History Abaotem Nem blo God Insaed Olketa Hebrew Scripture

Hebrew Tetragrammaton blo bifor

Hao olketa raetem nem blo God lo Hebrew languis bifor olketa Israelite go prisoner lo Babylon

Hebrew Tetragrammaton bihaen

Hao olketa raetem nem blo God lo Hebrew languis bihaen olketa Israelite kamap free from Babylon

Lo Hebrew languis, olketa iusim fofala leta יהוה for raetem nem blo God and fofala leta hia stap klosap 7,000 taem insaed Olketa Hebrew Scripture. Lo disfala Bible fofala leta hia, wea olketa kolem lo Tetragrammaton, olketa transleitim lo “Jehovah.” Datfala nem hem stap insaed Bible staka taem winim eni nara nem. Hem tru, olketa man wea raetem Bible iusim staka title and olketa nara toktok taem olketa story abaotem God, olsem “Olmaeti,” “Most Hae,” and “Lord,” bat for nem blo God datfala Tetragrammaton nao showim datwan.

Jehovah God nao leadim olketa man wea raetem Bible for iusim nem blo hem. For example, hem muvim profet Joel for sei: “Evriwan wea kol lo nem blo Jehovah bae sev.” (Joel 2:​32) And God muvim wanfala man wea raetem psalm for sei: “Pipol mas savve dat iu, wea nem blo iu Jehovah, iu nomoa datfala Most Hae ovarem full earth.” (Psalm 83:18) For tok stret, nem blo God hem stap samting olsem 700 taem insaed buk blo Psalms, disfala buk hem garem olketa poem wea pipol blo God savve singim and baeheartim. So, why nao nem blo God no stap lo staka Bible transleison? Why nao disfala Bible transleison iusim nem “Jehovah”? And wanem nao disfala nem, Jehovah, hem minim?

Datfala Tetragrammaton hem stap staka taem insaed Psalms

Samfala old copy blo Psalms lo wanfala Dead Sea Scroll, wea olketa raetem lo samting olsem 50 C.E. Raeting lo copy hia hem followim hao olketa Israelite wea kamap free from Babylon olketa raetem Hebrew languis, bat lo olketa ples wea datfala Tetragrammaton stap, olketa raetem followim olketa barava old Hebrew leta

Why nao nem blo God no stap lo staka Bible transleison? Staka reason stap for diswan. Samfala ting dat hem no important for Olmaeti God garem nem for pipol savve lo hem. Olketa narawan followim kastom blo olketa Jew wea hem tambu for iusim datfala nem, maet olketa tingse datwan no showimaot respect lo nem hia. Samfala narawan ting dat from no eniwan savve lo hao for talem nem blo God, hem gud for iusim nomoa olketa title olsem, “Lord” or “God.” Bat datfala tingting hem no stret bikos lo olketa reason hia:

  • Olketa wea tingse hem no important for Olmaeti God garem nem, olketa no acceptim olketa pruv wea showim dat olketa old copy blo Bible bifor, witim tu olketa copy wea stap bifor Christ kam lo earth hem garem nem blo God. Olsem iumi storyim finis, God nao leadim olketa man wea raetem Bible for putim nem blo hem klosap 7,000 taem insaed Bible. Diswan barava showim klia, God laekem iumi for savve lo nem hia and for iusim.

  • Olketa transleita wea aotem datfala nem bikos olketa followim kastom blo olketa Jew for no iusim datfala nem, olketa no luksavve lo important samting hia. Nomata samfala scribe wea olketa Jew no laek for talem datfala nem, olketa no aotem nem hia from olketa Bible wea olketa copyim. Nem blo God hem stap staka taem insaed lo olketa old scroll wea olketa faendem lo Qumran, klosap lo Dead Sea. Samfala Bible transleita showimaot dat nem blo God hem stap lo original text taem olketa iusim title hia “LORD” lo kapitol leta lo ples wea nem hia shud stap. Bat kwestin nao hem olsem, Why nao olketa transleita hia feel dat olketa garem raet for changem or aotem nem blo God from Bible taem olketa savve nem hia stap staka thousand taem insaed Bible? Hu nao givim raet lo olketa for duim datwan? Olketa seleva nomoa savve lo ansa.

  • Olketa wea sei hem no stret for iusim nem blo God bikos no eniwan barava savve lo hao for talem datfala nem, nomata olsem olketa iusim nem blo Jesus. Bat hao olketa disaepol blo Jesus lo first century talem nem blo Jesus, hem difren from hao olketa Christian distaem talem datfala nem. Hao olketa Jew Christian talem nem blo Jesus maet hem Ye·shuʹa‛. And hao olketa talem datfala title “Christ” hem Ma·shiʹach, or “Messiah.” Olketa Christian wea story lo Greek languis kolem hem lo I·e·sousʹ Khri·stosʹ, and olketa Christian wea story lo Latin languis kolem hem lo Ieʹsus Chriʹstus. Spirit blo God nao leadim olketa man for transleitim datfala nem lo Greek languis, so datwan showim olketa first century Christian hia talem datfala nem followim hao pipol talem lo languis blo olketa. Lo sem wei tu, Niu World Bible Transleison Komiti feel dat hem stret for iusim datfala nem “Jehovah,” nomata datwan hem no hao pipol wea story lo Hebrew languis bifor talem datfala nem.

Why nao Niu World Transleison iusim datfala nem “Jehovah”? Tetragrammaton (יהוה) hem fofala leta wea olketa iusim for raetem nem blo God lo Hebrew languis. Lo English languis, fofala leta hia hem YHWH. Lo bifor, taem olketa raetem olketa word lo Hebrew languis, olketa no iusim vowel olsem a, e, i, o, u. So datfala Tetragrammaton hem no garem olketa vowel. Nomata olsem, pipol wea story evriday lo datfala Hebrew languis bifor olketa savve lo stret vowel for iusim lo olketa word.

Samting olsem wan thousand year bihaen olketa raetem Olketa Hebrew Scripture, olketa Jew scholar startim wanfala wei for putim olketa mark, or saen, for showim which vowel for iusim taem olketa readim Hebrew languis. Bat lo datfala taem, staka Jew bilivim dat hem tambu for talemaot laod nem blo God, so olketa changem witim olketa nara toktok. So luk olsem taem olketa copyim datfala Tetragrammaton, olketa tekem olketa vowel from olketa nara toktok hia and putim witim fofala leta wea stand for nem blo God. Dastawe, olketa manuscript wea garem olketa vowel saen no helpem man for savve lo hao pipol talem datfala nem lo Hebrew languis bifor. Samfala tingse hao for talem datfala nem hem “Yahweh,” bat hao olketa narawan talem hem difren. Wanfala Dead Sea Scroll wea garem samfala part blo Leviticus lo Greek languis, olketa talem nem blo God lo Iao. And tu, samfala man wea raetem Greek languis bifor, talem datfala nem lo Iae, I·a·beʹ, and I·a·ou·eʹ. Bat iumi no savve hao olketa servant blo God bifor olketa talem datfala nem lo Hebrew languis. (Genesis 13:4; Exodus 3:​15) Wanem iumi savve nao hem olsem, God evritaem iusim nem blo hem taem hem story witim pipol blo hem, mekem olketa savve iusim datfala nem taem olketa story witim hem, and iusim tu datfala nem taem olketa story witim olketa narawan.​—Exodus 6:2; 1 Kings 8:​23; Psalm 99:9.

So why nao disfala Bible iusim nem hia “Jehovah”? Bikos for longtaem nao, English languis iusim datfala nem for nem blo God.

Nem blo God, Jehovah

Nem blo God lo Genesis 15:2 wea stap insaed Pentateuch wea William Tyndale transleitim lo year 1530

Firstaem wea nem blo God stap insaed wanfala English Bible, hem insaed lo transleison wea William Tyndale duim lo datfala Pentateuch lo year 1530. Hem iusim nem “Iehouah.” Gogo, English languis hem change, and olketa changem tu spelling blo nem blo God. For example, lo year 1612, Henry Ainsworth iusim nem “Iehovah” lo Bible buk Psalms taem hem transleitim. Then lo year 1639, taem olketa duim revision lo datfala buk, and printim witim Pentateuch, olketa iusim nem “Jehovah.” Lo 1901, olketa wea transleitim American Standard Version Bible iusim nem “Jehovah” lo olketa ples wea nem blo God stap, lo olketa Hebrew copy blo Bible.

Wanfala man wea duim research lo Bible, Joseph Bryant Rotherham wea raetem buk Studies in the Psalms, lo year 1911, hem iusim nem “Jehovah” and no “Yahweh.” Hem talem reason why hem duim olsem taem hem sei hem laek for iusim “nem wea staka pipol wea readim Bible olketa savve lo hem and acceptim.” Lo 1930, nara man wea duim research, A. F. Kirkpatrick talem sem point abaotem why hem iusim nem “Jehovah.” Hem sei: “Pipol wea studyim languis distaem sei olketa shud iusim nem Yahveh or Yahaveh, bat lo English languis staka pipol iusim disfala nem JEHOVAH. And important samting nao, hem no hao for talem datfala nem, bat for luksavve, datfala nem, hem nem blo God, and hem no wanfala title nomoa olsem ‘Lord.’ ”

Datfala Tetragrammaton

Tetragrammaton, YHWH: “Hem Mekem for Kamap”

Hebrew verb “for kamap”

Datfala verb HWH: “for kamap”

Wanem nao datfala nem Jehovah hem minim? Lo Hebrew languis, datfala nem Jehovah hem kam from wanfala verb wea minim “for kamap,” and samfala wea duim research sei maet verb hia minim akson wea man duim for mekem samting for kamap. Dastawe, Niu World Bible Transleison Komiti luksavve mining blo nem blo God nao “Hem Mekem for Kamap.” Olketa wea duim research garem difren tingting abaotem diswan. Nomata olsem, mining blo nem hia hem barava fitim waka blo Jehovah, hao hem nao Creator blo evri samting and man wea fulfillim plan blo hem. Hem nao mekem disfala universe and olketa angel and olketa man for kamap, bat no datwan nomoa. Taem olketa samting gohed for happen, hem gohed for mekem will blo hem and plan blo hem for kamap tru.

So mining blo nem Jehovah hem no just minim nomoa datfala verb wea stap lo Exodus 3:​14, wea sei: “Mi Bae Kamap Wanem Mi Chus for Kamap” or, “Mi Bae Pruvim Dat Mi Savve Duim Wat Mi Laekem.” For tok stret, wanem verse hia talem, hem no barava givim full mining blo nem blo God. Bat hem showim nomoa wanfala lo olketa wei blo God, wea datwan showim hem savve kamap wanem hem chus for kamap followim each situation for fulfillim plan blo hem. So nomata nem hia Jehovah garem datfala mining, hem no minim nomoa wanem hem chus for kamap, bat hem minim tu, samting wea hem mekem for happen saed lo creation and for plan blo hem kamap tru.

    Solomon Islands Pidgin Pablikeson (1988-2024)
    Log Aot
    Log In
    • Solomon Islands Pidgin
    • Sharem
    • Settings
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Terms of Use
    • Privacy Policy
    • Privacy Setting
    • JW.ORG
    • Log In
    Sharem