Miché
4 Dann pèryod la fin bann dèrnié jour, la montagn la kaz Jéova i sra pozé bien solid odsu par anlèr bann montagn, èl i sra élevé pardsu bann ti montagn, é bann peup an grann kantité va vnir juska èl. 2 In bonpe nasion va alé laba é zot va di : « Vien azot ! Alon mont juska la montagn Jéova, juska la kaz le Bondieu Jakob. Li va fé konèt anou son bann chemin, é nou va suiv son bann santié.» Parske la loi va sort depui Sion, la parol Jéova va sort depui Jéruzalèm. 3 Li va rand justis an parmi bann pèp an kantité é va rodrès bann zafèr konsèrnan bann nasion puisan ké lé loin. Zot va transform zot lépé an zouti pou travay la tèr é zot lans an sizay. In nasion va pa lèv lépé kont in nasion, é zot va pu aprann la gèr. 4 Zot sra asiz chakèn sou son pié rézin é sou son pié fig, é na poin in moun va fé pèr azot, parské la bouch Jéova lo chèf bann zarmé la kozé. 5 Tout bann peup va march chakèn o non son bondieu, mé nou, nou va march o non Jéova nout Bondieu, pou toultan.