Égzod
3 Moiz la vni bèrjé, li té vèy lo troupo son bopèr Jétro, lo prèt Madian. Alor ké li té gid lo troupo juska louès dann dézèr, an fin d’kont li la ariv Orèb, la montagn lo vré Bondié. 2 Lanj Jéova la aparèt dovan-li dann in flam dofé dann milié in brous zépine. Kan Moiz la rogard sa, li la vu ké lo brous zépine té flanb mé té brul pa. 3 Alor Moiz la di èk li mèm : « Mi sa gard pli-pré kosa i èspas é oir akoz brous zépine-la i brul pa. » 4 Kan Jéova la vu ké Moiz té avans pou rogard-sa, li la kri ali dann milié lo brous zépine : « Moiz ! Moiz ! » li la répond : « Mi lé la. » 5 Alor Jéova la di : « Avans pa pli loin k’sa. Tir out sandal, parské ou lé dési in tèr sakré. » 6 Aprésa li la di : « Mi lé lo Bondié out papa, lo Bondié Abraam, lo Bondié Izaak é lo Bondié Jakob. » Alor Moiz la kachièt son figur, parské li lavé pèr rogard lo vré Bondié. 7 Jéova la di ankor : « Vréman, ma la vu la soufrans mon pèp dann péi Léjip, é ma la antand kan zot té i souplingn akoz sak té oblij azot travay dur. Mi koné bien zot doulèr. 8 Mi sa désand pou tir azot dan la min bann Zéjipsien, fé sort azot dann péi-la é gid azot juska in péi pli gadianm, in péi ousa dolé é domièl i koul, la tèr bann Kananéin, bann Zitit, bann Zamonit, bann Périzit, bann Zivit é bann Jébuzéin. 9 An vré, bann kri sokour mon pèp Israèl la ariv juska mon zorèy, é moin la vu ké bann Zéjipsien i pèz azot atèr. 10 Alor ékout amoin ! Mi sa anvoy aou dovan Faraon, é ou va fé sort mon pèp, bann Zisraélit, dann péi Léjip. » 14 Alor Bondié la di èk Moiz : « “Mi va dévnir sak moin la désid dévnir”. » Li la di ankor : « Ala kosa ou va di èk bann Zisraélit : “‘Mi va dévnir’ la anvoy amoin dovan zot.” » 15 Aprésa Bondié la di ankor èk Moiz : « Ala sak ou va di bann Zisraélit : “Jéova lo Bondié zot zansèt, lo Bondié Abraam, lo Bondié Izaak, é lo Bondié Jakob, la anvoy amoin dovan zot.” Ala mon non pou toultan é sé avèk non la ké zot i doi souvnir d’moin, jénérasion apré jénérasion.