Èské bann Témoin Jéova néna bann règ pou suiv, kan zot néna inn ti lamouré ?
Bann Témoin Jéova lé sur, ké bann loi é bann prinsip la Bib, i èd azot pran bann désizion k’i kontant Bondié é k’i aport azot bann bienfé (Izai 48:17, 18). La pa nou, la fé bann loi é bann prinsip-la, mé nou mèt sa an pratik dan nout vi. Désèrtin an parmi lo bann loi é lo bann prinsip, lé pou bann zamouré k’i frékant azota (i apèl sa osi frékantasion). Alon oir détroi légzanp.
Lo mariaj, k’i uni in bonom èk in madam, i doi dur pou toultan (Matié 19:6). Pou bann Témoin Jéova, kan dé moun lé amouré é i frékant azot, sa lé in zafèr sèrié, parské zot i oi sa kom in promié ti bout chemin zot i fé ansanm, avan marié.
Rienk bann moun ké néna laj marié, i dévré aoir inn ti zézèr é frékant inn é lot. Zot la « fine pas la flèr la jénès », sétadir in pèryod la vi ousa bann lanvi sèksuèl lé pli for (1 Korintien 7:36).
Bann zamouré k’i frékant azot, i dévré èt lib pou marié. Mèm si désèrtin lé divorsé dovan la loi, mé dovan Bondié banna lé pa lib pou romarié ; parské pou Bondié, lo sèl rézon valab pou k’in moun i divors, sé kan néna péché sèksuèl (Matié 19:9).
Si bann krétien i vé marié, la Bib i domand ké zot i choizi zot mari ou zot madam, rienk an parmi bann Témoin Jéova (1 Korintien 7:39). Koman bann Témoin Jéova i konpran komandman-la ? Banna i konpran ké lo moun zot i vé marié avèk, i doi pa sèlman rèspèk zot kroiyans, mé li doi èt in Témoin batizé, ké néna mèm kroiyans ké zot é k’i mèt sa an pratik dan son vi (2 Korintien 6:14). Bondié la toujour domand son bann sèrvitèr, ké zot i marié rienk èk sak néna mèm kroiyans ké zot (Jénèz 24:3 ; Malaki 2:11). Komandman-la, lé bien vré, é zordi sèrtin èspésialis lé dakor èk sab.
Bann marmay i doi obéi zot papa, momon (Provèrb 1:8 ; Kolosien 3:20). Si banna i abit la kaz zot papa, momon, zot va rèspèk komandman-la, surtou si zot néna inn ti zézèr é ké zot i frékant. Par égzanp, bann papa, momon, i pé désid a konté kèl laj, zot marmay i pé komans frékanté é kèl zaktivité zot néna lo droi fé.
Chak Témoin va baz ali su bann prinsip la Bib, pou désid pou li mèm, si li va komans ou non in frékantasion é kisa li vé frékanté. Sa lé an akor èk prinsip-la : « Parské chakèn va port son prop charj » (Galat 6:5). Parkont, an rapor èk bann frékantasion, in bonpé i mont azot saj, zot i rod konsèy ansanm bann krétien ké néna lèspèryans, é k’i vé zot bien (Provèrb 1:5).
Kan zot i frékant, bann zamouré néna labitud aoir bann konportman anvèr inn é lot k’i amèn azot fé bann pratik ké lé bann péché grav. Par égzanp, la Bib i kondane tout kalité péché sèksuèl. Laddan néna bann rapor sèksuèl, mé osi dot pratik séksuèl ant dé moun ké lé pa marié, kom karès lo sèks inn é lot, kan i mèt lo sèks dan la bouch, ou kan i mèt lo sèks dan la fès (1 Korintien 6:9-11). Avan lo mariaj, si nout fason aji i fé lèv bann zanvi sèksuèl, mèm si i sar pa juska lo rapor sèksuèl, sa lé « in konduit malprop » pou Bondié é li èm pa sa ditou (Galat 5:19-21). Bann diskusion malprop, ousa i di « bann kozman insolan », sa osi sé bann zafèr ké la Bib i kondane (Kolosien 3:8).
Lo « kèr », sétadir lo moun ké nou lé vréman anndan nout kèr, lé trèt (Jérémi 17:9). Li pé pous in moun pou fé bann zafèr, mèm si li koné ké sa lé mové. Pou évit ké zot kèr i aji an trèt, dé moun k’i frékant va pa rotrouv azot tousèl dan bann situasion ousa zot i pé èt tanté. Zot va fé vréman bien atansion pou rès an group ou rès avèk in chapron (Provèrb 28:26). Bann krétien sélibatèr k’i rod in moun pou marié, i koné ké lé riské alé su bann sit lintèrnèt pou fé bann rankont, surtou pou komans frékant in moun ké zot i koné ni an blan ni an noir (Psom 26:4).
a Dan désèrtin kiltir, bann frékantasion, sé in zafèr i égzis pa. La Bib i oblij pa bann domoun frékanté é li di pa osi k’i fo atoupri pas par la, pou gingn marié.
b Par égzanp, in lartik dan lo rovu Marriage & Family Review té i di ké « trois études qualitatives sur la longévité des mariages ont révélé qu’avoir les mêmes orientations religieuses, la même foi et les mêmes croyances sont autant de facteurs essentiels aux mariages durables (de 25 à plus de 50 ans) » (Vol. 38, no 1, 2005, p. 88).