ADESŨA 11
DWEIN 57 Yɛka Asɛmpa no Kyerɛ Nnipa Nyinaa
Suesua Anwokeka Bɔ Yesu Fa Hane Nzɛmba Ne
‘Na Awurade somane bɛ nyɔ nyɔ maa belili ye nyunu moa bɛhɔle nguro biala ne nekaa biala bɔ ye bɔbɔ ɔbaahɔ berɛ so.’—LUKA 10:1.
BƆ ADESŨA NE KƆHÃ YENWO DWIRƐ Ɔ
Anwokeka bɔ Yesu fayɛle asɛnga adwuma ne, yɛkɔnea atee nna bɔ yɛkɔfaso yekosuesua ɔ.
1. Nikyee kõ beni yeɛ ɔmaa bɛbɔ bɛsõ Yehowa ne da nzorɛ fi bɛbɔ bɛnwa bɛte Kristofoɛ nanwo ɔ?
NIKYEE kõ bɔ ɔmaa bɛbɔ bɛsõ Yehowa ne da nzorɛ fi bɛbɔ bɛnwa bɛte Kristofoɛ nanwo yeɛ ole anwokeka bɔ bɛfa bɛyɛ asɛnga adwuma ne. (Tito 2:14) Nakoso odwu mmerɛ bie a, bɔ ɔkɔyɛ né afa anwokeka ayɛ bie ne, né wayɛ edwirɛ. Asafo nu panyi bie bɔ ɔbɔ yenwo mmɔden hane kyɛ: “Ɔtɔ mmerɛ bie a, anwokeka bɔ mefa meyɛ asɛnga adwuma ne, né wahɔ ase.” Na ebiaa ɛne ye kɔyɛ adwene.
2. Odwu mmerɛ bie a, nningyein benimɔ yeɛ ɔmaa ɔyɛ se kyɛ yɛkɔfa anwokeka yɛkɔyɛ asɛnga adwuma ne ɔ?
2 Ebiaa né yɛnye gye yenwo kyɛ yɛkɔyɛ nningyein foforɛ wɔ Yehowa soen nu tra kyɛ yɛkɔhɔ asɛnga. Nzuati ɔ? Ofikyɛ sɛ yesisi asafo sua ahoroɛ, yesiesie bɔ wasɛkye, yɛhyɛ aliemaamɔ ngunaen, anaa yɛboka bɛbɔ atorɛngyɛm ato bɛ a, ɛyɛ a ɔngyɛ né yanwu so mvasoɛ. Afei koso adwuma bɔ ɔte sɔ ne, ɔmaa yenwu ɔdɔ ne ngabonu bɔ ɔwɔ yɛne aliemaamɔ afia ɔ. Ɛhe mukoraati maa yɛnye gye paa, ofikyɛ yenwu ye kyɛ bɛnye sɔ adwuma bɔ yayɛ yama bɛ ne. Asɛnga adwuma ne de, ebiaa yayɛ ye wɔ nekahorɛ afoɛ pee, nakoso bɛndɛ yɛ so. Yɛse kyɛ wɔ ayieleɛ mmerɛ he anu ne, nzɛmba bɔ yɛkã nati, mmenia kɔtane yɛnye. (Mat. 10:22) Yede yebisa kyɛ, nzu yeɛ ɔkɔboka yɛ ná anwokeka bɔ yɛfa yɛyɛ asɛnga adwuma ne wangɔ ase, na mmom wahɔ anyunu ɔ?
3. Nzu yeɛ Luka 13:6-9 maa yenwu ye yɛfa anwokeka bɔ Yesu fayɛle asɛnga adwuma nanwo ɔ?
3 Bɔ Yesu yɛle ne, sɛ yesusu yenwo a, ɔkɔboka yɛ maa yɛ koso yɛkɔfa anwokeka yɛkɔyɛ asɛnga adwuma ne. Mmerɛ bɔ né ɔyɛ asɛnga adwuma ne, ye anwokeka angɔ ase lle, na mmom ɔyerele yenwo fale ye mmerɛ ne ye anwoserɛ mukoraa hane nzɛmba ne. (Kenga Luka 13:6-9.) Né Yesu tekyɛ hwɛsoniɛ bɔ ɔneane borɔdoma bakaa so afoɛ nza, nakoso wanzu mmaa ne. Ɔfale afoɛ nza mumua hane nzɛmba ne hyirele Yudafoɛ nemɔ, nakoso bɛnu pee andɛ ye so. Wamma ye abanu ammu, na mmom kyɛbɔ hwɛsoniɛ ne yɛle ne, ɔhɔle so fale anwokeka hane nzɛmba ne, na ɔyɛle bɔ ɔkɔhora biala kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, edwirɛ bɔ ɔkã ne kɔhã b’ahone ɔ.
4. Nzu yeɛ yekosusu yenwo wɔ adesua he anu ɔ?
4 Anwokeka bɔ Yesu fayɛle asɛnga adwuma ne, ye titire ne, bosome nzia bɔ ɔpɛ yebo bɔ olili ye wɔ aseɛ he aso ne, yekosusu yenwo wɔ adesua he anu. (Luka 10:1) Sɛ yɛyɛ sɔ a, ɔkɔboka yɛ maa yɛ koso yɛkɔfa anwokeka yɛkɔyɛ asɛnga adwuma ne. Yɛbaanea nningyein nna bie bɔ Yesu yɛle bɔ yɛkɔhora yekosuesua ɔ: (1) Né Yehowa apɛdeɛ nwo hia ye, (2) né ɔte Bible ngɔmhyɛ bo, (3) ɔfale yenwo tole Yehowa so, ɔne (4) né ole gyidie kyɛ ebiemɔ kotie ye.
NÉ YEHOWA APƐDEƐ NWO HIA YE
5. Nzu yeɛ okyire kyɛ né Nyameɛ apɛdeɛ nwo hia Yesu ɔ?
5 Yesu yerele yenwo hane “ahennie ne nwo nzɛmba ne,” ofikyɛ né ɔse kyɛ Nyameɛ pena kyɛ ɔyɛ sɔ adwuma ne. (Luka 4:43) Né asɛnga adwuma nanwo hia Yesu tra nikyee biala wɔ ye asetena nu. Ɔka kãa maa ɔfa ye asɛnga adwuma ne ba ayieleɛ wɔ aseɛ so ne, ohyinini “nguro ne nguraa mɔ nu,” na ohyirehyirele mmenia. (Luka 13:22) Nna ɛhene angome, na mmom osa tetele ye asuafoɛ nemɔ kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, bɛ koso bɛkɔhã nzɛmba ne bie ɔ.—Luka 10:1.
6. Sɛ yɛyɛ adwuma bie wɔ Yehowa soen nu po a, nzuati yeɛ odikyɛ yɛyere yɛnwo yɛyɛ asɛnga adwuma ne ɔ? (Nea foto ne koso.)
6 Ɛnnɛ koso, adwuma titire paa bɔ Yehowa ne Yesu mukoraati pena kyɛ yɛyɛ yeɛ ole asɛnga adwuma ne. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Adwuma biala bɔ yɛyɛ ye wɔ Yehowa soen nu ne, asɛnga adwuma nati yeɛ yɛyɛ ɔ. Ebie yeɛ ole kyɛ, ebiemɔ sisi asafo sua, na ebiemɔ koso yɛ adwuma wɔ Bɛtɛl. Ɛhe mukoraati maa asɛnga adwuma ne kɔso. Sɛ atorɛngyɛm bie si na yɛboka aliemaamɔ bɔ bɛnwo ahyere bɛ ne a, ɔboka bɛ maa besa bɛyere bɛnwo bɛso Yehowa bieku, na bɛyɛ asɛnga adwuma ne. Sɛ yɛkae kyɛ asɛnga adwuma nanwo hia, na ɛhene yeɛ Yehowa pena kyɛ yɛyɛ a, ɔkɔhyɛ yɛ ngunaen maa yɛkɔyere yɛnwo yɛkɔyɛ. János te asafo nu panyi wɔ Hungary. Ɔhane kyɛ: “Daa biala mekã mekyire menwo kyɛ asɛnga adwuma ne te adwuma bɔ yenwo hia paa, yeti ɔnzɛkyɛ mefa adwuma biala bɔ meyɛ ye wɔ Yehowa soen nu ne mesesã ye.”
Ɛnnɛ, adwuma titire bɔ Yehowa ne Yesu mukoraati pena kyɛ yɛyɛ yeɛ ole asɛnga adwuma ne (Nea ngyekyɛmuɛ 6)
7. Nzuati yeɛ Yehowa pena kyɛ yɛkɔso yɛyɛ asɛnga adwuma ne ɔ? (1 Timoteo 2:3, 4)
7 Yehowa pena kyɛ mmeni pee te nzɛmba ne, na bɛfa bɛbɔ bɛ bra. Sɛ yenya sɔ adwene ne bie a, ɔkɔmaa yɛkɔfa anwokeka yɛkɔyɛ asɛnga adwuma ne. (Kenga 1 Timoteo 2:3, 4.) Ɔnate kyɛ nzɛmba ne kora dé mmenia ngoa nati, Yehowa tete yɛ maa yenwu kyɛbɔ yekotu mbɔn wɔ asɛnga nu ɔ. Dɔ Mmenia nwomaa ne sɔa, ɔmaa yenwu kyɛbɔ yɛne mmenia kɔhyɛ yebo yɛkɔbɔ ngɔmmɔ, na yaboka bɛ maa baayɛ asuafoɛ. Sɛ mmenia andie nzɛmba ne banyɛ nzakrayɛɛ ɛnnɛ po a, ebiaa bekonya yenwo atee bɛkɔyɛ sɔ kora né amaneɛnwunɛ piri ne awa ayieleɛ. Sɔ mmerɛ ne, ebiaa bɛkɔkae bɔ né yɛkã yekyire bɛ ne, na ɛhene yeɛ ɔkɔmaa bɛkɔɔsõ Yehowa ɔ. Sɛ ɛhe kɔhora kɔyɛ yé a, sana yɛkɔso yɛkã nzɛmba ne.
NÉ ƆTE BIBLE NGƆMHYƐ BO
8. Ɔnate kyɛ né Yesu te Bible ngɔmhyɛ bo nati, sɛɛ yeɛ ɔfale ye mmerɛ yɛle adwuma ɔ?
8 Kyɛbɔ né Bible ngɔmhyɛ kɔwa nu ne, né Yesu te yebo. Ebie yeɛ ole kyɛ, né ɔse kyɛ ɔkɔyɛ asɛnga adwuma ne afoɛ nza ne bue pɛ. (Dan. 9:26, 27) Afei koso, ngɔmhyɛ bɔ ɔfa mmerɛ bɔ né bekohũ ye, ɔne atee bɔ bɛkɔfa so bekohũ ye ne koso, né ɔse. (Luka 18:31-34) Ɔnate kyɛ né Yesu se sɔ ngɔmhyɛ hemɔ na ɔte yebo nati, ɔfale ye mmerɛ yɛle adwuma yé. Ɛhene maa ɔfale anwokeka yɛle asɛnga adwuma ne, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, okoyie adwuma bɔ Yehowa afa awura yesa ne.
9. Sɛ yɛte Bible ngɔmhyɛ bo a, sɛɛ yeɛ ɔkɔboka yɛ maa yɛkɔfa anwokeka yɛkɔyɛ asɛnga adwuma ne ɔ?
9 Sɛ yɛte Bible ngɔmhyɛ bo a, ɔkɔboka yɛ maa yɛkɔfa anwokeka yɛkɔyɛ asɛnga adwuma ne. Ebie yeɛ ole kyɛ, yɛse kyɛ ɔngɔhyɛ ewiase he kɔhɔ ayieleɛ. Nningyein bɔ osisi, ɔne subaen bɔ mmenia da ye ali ɛnnɛ ne, ɔmaa yenwu ye kyɛ bɔ Bible ne hã fale ayieleɛ mmerɛ nanwo ne yeɛ wawa nu ne. Bible ngɔmhyɛ maa yenwu ye kyɛ, “ayieleɛ mmerɛ ne” anu ne, sorɔdɔ hene bɔ ogyi berɛ Russia ne maen bɔ bɛboka ye so ne, ɔkɔfa koɛ kɔɔteta ngwaen dɔ hene bɔ yeɛ ole Britain ne Amerika ne, na bapere kyɛ bekoli ewiase he aso. (Dan. 11:40) Afei koso, sonaluwaa ne gya tasaa bɔ Daniel 2:43-45 kã yenwo dwirɛ ne, yɛse kyɛ ogyi berɛ ma Britain ne Amerika bɔ bahã bɛnwo babɔ nu bedi tumi ne. Kyɛbɔ ngɔmhyɛ ne kyire ne, yedé yedi kyɛ waha bɛ boin ne bɛnoa né Nyameɛ Ahennie ne asɛkye sona awaen mukoraati. Sɔ ngɔmhyɛ hemɔ maa yenwu kyɛ yapingye ewiase he ayieleɛ pɛɛ, yeti odikyɛ yɛyere yɛnwo yɛkã nzɛmba ne.
10. Atee foforɛ beni aso yeɛ Bible ngɔmhyɛ boka yɛ maa yɛfa anwokeka yɛyɛ asɛnga adwuma ne ɔ?
10 Sɛ yesua Bible ngɔmhyɛ a, yɛnye gye paa. Yeti ɛyɛ a né yɛpena kyɛ yɛkã yenwo dwirɛ yekyire mmenia. Carrie wɔ Dominican Republic, na ɔhane kyɛ: “Asetena pá bɔ Yehowa ahyɛ bɔ kyɛ yekonya ye kyẽabie ne, ɛyɛ a menwo pere me kyɛ ngɔhã yenwo dwirɛ ngohyire mmenia.” Ɔtoale so kyɛ: “Sɛ menea ɔhaw bɔ mmenia fa nu ne a, ɔmaa menwu ye kyɛ bɛ koso, odikyɛ bɛte sɔ bɔhyɛ nanwo dwirɛ.” Bible ngɔmhyɛ sa boka yɛ maa yenwu ye kyɛ Yehowa boka yɛ so wɔ asɛnga adwuma nanu, na ɛhene hyɛ yɛ ngunaen maa yɛyere yɛnwo yɛyɛ. Leila wɔ Hungary, na ye koso ɔhane kyɛ: “Mmenia biemɔ wɔ berɛ a, ɛyɛ a né m’adwene yɛ me kyɛ bengotie nzɛmba ne. Nakoso, edwirɛ bɔ ɔwɔ Yesaya 11:6-9 ne yeɛ ɔhyɛ me ngunaen maa mekã bie mekyire bɛ ɔ. Mese kyɛ Yehowa de, ɔkɔhora kɔboka ebiala maa ɔkɔsesã.” Christopher bɔ ɔwɔ Zambia ne hane kyɛ: “Menwu ye kyɛ ngɔmhyɛ bɔ ɔwɔ Marko 13:10 ne ɔba nu, ofikyɛ bɛkã nzɛmba ne wɔ ewiase mukoraati. Na ɔyɛ me fɛ kyɛ manya yenwo atee meboka maa sɔ ngɔmhyɛ ne ba nu ɔ.” Wɔ koso Bible ngɔmhyɛ beni yeɛ ɔmaa ɛkɔso kã nzɛmba ne ɔ?
ƆFALE YENWO TOLE YEHOWA SO
11. Nzuati yeɛ né odikyɛ Yesu fa yenwo to Yehowa so kora né wahora wafa anwokeka wayɛ asɛnga adwuma ne? (Luka 12:49, 53)
11 Yesu fale yenwo tole Yehowa so, na ɛhene bokale ye maa ɔfale anwokeka yɛle asɛnga adwuma ne. Mmerɛ bɔ né ɔkã nzɛmba ne, wandwudwo wandia ebiala, nakoso né ɔse kyɛ ɛhene kɔmaa ebiemɔ kɔfɛ yaa, na badwɔso batia ye po. (Kenga Luka 12:49, 53.) Né asɔfo mbanyi nemɔ nye ngye nzɛmba bɔ Yesu kã nanwo, yeti bɛyɛle dée kyɛ bekohũ ye. (Yoh. 8:59; 10:31, 39) Nakoso Yesu hɔleso hane nzɛmba ne, ofikyɛ né ɔse kyɛ Yehowa boka ye so. Ɔhane kyɛ: ‘Nna me ngome yeɛ nwɔ berɛ ɔ, na mmom me ne Baba ne bɔ ɔsomane me ne. Na bɔ ɔsomane me ne, ɔboka me so; ɔyyakyili me ngome nu, ofikyɛ meyɔ bɔ ɔsɔ ye nye mmerɛ biala.’—Yoh. 8:16, 29.
12. Sɛɛ yeɛ Yesu bokale ye asuafoɛ nemɔ maa bɛboale bɛnwo bɛmane ɔhaw bɔ né bekoyia ye wɔ asɛnga nu ne ɔ?
12 Yesu maa ye asuafoɛ nemɔ nwuni kyɛ odikyɛ bɛfa bɛnwo bɛto Yehowa so. Ɛyɛ a né ɔkã kyire bɛ kyɛ sɛ mmenia dwɔso tia bɛ po a, Yehowa kɔboka bɛ. (Mat. 10:18-20; Luka 12:11, 12) Yesu sa hane kyɛ bɛma bɛnye la berɛ mmerɛ bɔ bɛyɛ asɛnga adwuma ne. (Mat. 10:16; Luka 10:3) Afei ɔhahyirele bɛ kyɛ bɛbɔ bɛnguro kyɛ bekotie ne, nnɛmaa bɛhyɛ bɛ. (Luka 10:10, 11) Yeɛ osa maa benwuni kyɛ sɛ bɛtane bɛnye a, bɛnwati. (Mat. 10:23) Ɔwɔ nu, Yesu yerele yenwo yɛle asɛnga adwuma ne, na ɔfale yenwo tole Yehowa so, nakoso ɔmane ye ngoa nwo hiane ye.—Yoh. 11:53, 54.
13. Nzu yeɛ ɔmaa edé di kyɛ Yehowa kɔboka wɔ ɔ?
13 Sɛ yɛkɔhora yɛkɔfa anwokeka yɛkɔhã nzɛmba ne a, sana Yehowa boka yɛ, ofikyɛ yɛ pɔfoɛmɔ sone. (Nye. 12:17) Nzu yeɛ ɔmaa edé di kyɛ Yehowa kɔboka wɔ ɔ? Ma yesusu mbaeɛ bie bɔ Yesu bɔle, bɔ ɔwɔ Yohane yeti 17 nanwo. Yesu hahyirele Yehowa kyɛ ɔnea ye asomafoɛ naso, na Yehowa koso tiele sɔ mbaeɛ ne. Sɛ yɛnea tworɔtohɔ bɔ ɔfa Asomafoɛ nemɔ nwo ne a, ɔmaa yenwu kyɛ, ɔmva yenwo kyɛ né mmenia tane bɛnye ne, Yehowa bokale bɛ maa bɛfale anwokeka bɛhane nzɛmba ne. Yesu sa hane ye wɔ ye mbaeɛ nanu kyɛ, ebiala bɔ né okotie nzɛmba kɔɔyɛ ye suaniɛ ne koso, Yehowa nea ye so. Ɛhe kyire kyɛ wɔ koso Yesu bɔle sɔ mbaeɛ ne bie mane wɔ. Ɔbaadwu ɛnnɛ ne, Yehowa té ma sɔ mbaeɛ nanwo mmuayɛɛ, yeti kyɛbɔ ɔbokale asomafoɛ nemɔ ne, wɔ koso ɔkɔboka wɔ.—Yoh. 17:11, 15, 20.
14. Nzu yeɛ ɔmaa yenwu ye kyɛ yɛkɔhora yɛkɔfa anwokeka yɛkɔhã nzɛmba ne ɔ? (Nea foto ne koso.)
14 Kesaalae bɔ waha kãa maa ayieleɛ ne ba ne, sɛ odwu nekaa bie na anwokeka bɔ yɛfa yɛkã nzɛmba ne kɔ ase po a, mmokalɛ biala bɔ yehia ne, yɛsa kɔhã ye. (Luka 21:12-15) Kyɛbɔ Yesu ne ye asuafoɛ nemɔ yɛle ne, yɛnhyɛ mmenia kyɛ betie yɛ, yeɛ yɛne bɛ nzu aporowaa koso. Ɔwɔ nu kyɛ babra y’adwuma ne wɔ maen biemɔ so, nakoso ɔnate kyɛ aliemaamɔ bɔ bɛwɔ dɔ ne, bɛmva bɛnwo bɛndo b’anwoserɛ so ti, Yehowa boka bɛ maa bɛkɔ so bɛkã nzɛmba ne. Yehowa bokale tete Kristofoɛ nemɔ maa bɛhane nzɛmba ne. Sɔ ala yeɛ ɛnnɛ koso Yehowa ma yɛ anwoserɛ, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, ‘yɛkɔbɔ edwirɛ ne dawure bɔkɔɔ’ kyɛbɔ okuro ɔ. (2 Tim. 4:17) Ɛkɔhora konya gyidie kyɛ sɛ ɛfa wɔnwo to Yehowa so a, ɔkɔboka wɔ maa ɛkɔfa anwokeka kɔhã nzɛmba ne.
Sɛ bɛbra y’adwuma ne po a, yeliemamɔ fa atee biemɔ so ka nzɛmba ne (Nea ngyekyɛmuɛ 14)a
NÉ OLE GYIDIE KYƐ EBIEMƆ KOTIE YE
15. Yɛyɛ sɛɛ yeɛ yenwu ye kyɛ, né Yesu le gyidie kyɛ mmeni pee kotie ye ɔ?
15 Né Yesu le gyidie paa kyɛ ebiemɔ kotie nzɛmba ne, na ɛhene maa ɔfale anwokeka yɛle asɛnga adwuma ne. Wɔ afoɛ 30 Y.B (Yɛ Berɛ So) ayieleɛ nanu berɛ ne, Yesu nwuni kyɛ mmeni pee yeɛ bɛnye gye yenwo kyɛ bekotie nzɛmba ne ɔ, yeti ɔfale bɛ totole fiɛso nningyein bɔ wati kyɛ bekobu nanwo. (Yoh. 4:35) Kɔyɛ afoɛ kõ si ne, ɔhahyirele ye asuafoɛ nemɔ kyɛ: “Nnɔbaeɛtelɛ adwuma ne sone.” (Mat. 9:37, 38) Yesi ne, osili so bieku kyɛ: ‘Nnɔbaeɛtelɛ adwuma ne te piri; yiti ɛ́mɔsrɛ nnɔbaeɛtelɛ ye Mene ne, ná ɔsoma adwumayɔlɛfoɛ ma bɛbra ye nnɔbaeɛtelɛ adwuma ne anu.’ (Luka 10:2) Yesu amma ye wora amvi kyɛ ebiemɔ kɔhora kotie nzɛmba ne, na amba koso betiele. Ɛhe maa yenye gyele paa.—Luka 10:21.
16. Mvandoho ahoroɛ bɔ Yesu yɛle ne, sɛɛ yeɛ ɔmaa yenwu kyɛ mmenia kotie nzɛmba ne ɔ? (Luka 13:18-21) (Nea foto ne koso.)
16 Yesu mane ye asuafoɛ nemɔ nwuni kyɛ asɛnga adwuma bɔ bɛyɛ ne, ɔyɛ sɛɛ alaa a ebiemɔ kotie. Ɛhene maa bɛfale anwokeka bɛyɛle. Ɛmɔma yɛnea mvandoho nyɔ bie bɔ ɔfa hyirele sɔ dwirɛ nanu ɔ. (Kenga Luka 13:18-21.) Yesu fale Ahennie nanwo nzɛmba ne totole kyɛbɔ sinapi aba kaamba bie nyi bayɛ bakaa pirikua nanwo. Ɛhe maa yenwu ye kyɛ nzɛmba ne kɔtrɛ ndɛndɛ, bɔ nikyefee ngɔhora ngosi ye atee ɔ. Yesu sa fale Ahennie nanwo nzɛmba ne totole mɔle harewaa nwo. Ofikyɛ ɔkora ɔtrɛ ndɛndɛ, na ɔsesa mmenia abrabɔ maa ɔyɛ nwanwa. Edwirɛ ne mukoraati yeɛ ole kyɛ, né Yesu pena kyɛ ye asuafoɛ nemɔ nwu ye kyɛ, ɔyɛ sɛɛ alaa a ebiemɔ kotie nzɛmba ne.
Tekyɛ Yesu ne, yele gyidie kyɛ ebiemɔ kotie nzɛmba ne (Nea ngyekyɛmuɛ 16)
17. Nzuati yeɛ odikyɛ yɛkɔso yɛkã nzɛmba ne ɔ?
17 Ɛnnɛ, sɛ yɛnea kyɛbɔ asɛnga adwuma ne nya ngɔsoɛ wɔ ewiase mukoraati ne a, ɔmaa yɛfa anwokeka yɛyɛ adwuma ne. Afoɛ biala mmeni pee yeɛ bɛbaboka yɛ so maa yɛkae Yesu wue ne ɔ, na bɛpene so kyɛ yɛne bɛ sua Bible ne. Mmenia bɔ bɛbɔ asu bɛbaboka yɛ so maa yɛyɛ asɛnga adwuma ne koso, bɛsone paa. Yɛnze mmeni dodoɔ bɔ bekotie nzɛmba ne, nakoso bɔ yɛse yeɛ ole kyɛ Yehowa ɔboaboa ɛlɔen kandinga bie noa, na bekonya bɛ ti bekodidi nu wɔ amaneɛnwunɛ piri bɔ ɔba nanu. (Nye. 7:9, 14) Yehowa yeɛ ɔte nnɔbaeɛtelɛ mene ne, na ɔse kyɛ mmeni pee wɔ berɛ bɔ bekotie nzɛmba ne ɔ. Yeti ɛmɔma yɛyere yɛnwo kyɛ yɛkɔhɔso yɛkɔhã.
18. Nzu yeɛ yɛpena kyɛ mmenia nwu ye wɔ yɛnwo ɔ?
18 Né mmenia se Yesu asuafoɛ nemɔ kyɛ bɛfa anwokeka bɛkã nzɛmba ne. Asomafoɛ nemɔ sɔa, mmerɛ bɔ mmenia nwuni kyɛbɔ bɛfa akokoduro ne anwokeka bɛkã nzɛmba ne, “benwuni kyɛ bɛne Yesu yeɛ bɛnatele ɔ.” (Aso. 4:13) Yɛ koso ɛmɔma yɛfa anwokeka yɛhã nzɛmba ne. Sɛ yɛyɛ sɔ a, mmenia konwu ye kyɛ yesuesua Yesu amba.
DWEIN 58 Yɛhwehwɛ Asomdwoe Nnipa
a BƆ FOTO NE KÃ YENWO DWIRƐ Ɔ: Aliemaa bie fa atee bie aso di abrandeɛ bie adanzeɛ wɔ petro hyɛll.