ADESŨA BƆ ƆTƆ SO 21
Atẽe Beni Yeɛ Yehowa Fa So Maa Yenya Yɛ Mbaeɛ Nwo Mmuayɛɛ Ɔ?
“Na sɛ yɛse kyɛ bɔ yɛbisa biala otie yɛ de a, yede yɛse kyɛ yɛsa ahã nningyein bɔ yɛbisa ye ne dada.”—1 YOH. 5:15.
DWEIN 41 Tie Me Mpaebɔ
BƆ YƐBAASŨA Ɔa
1-2. Sɛ yɛbɔ mbaeɛ a, adwene beni yeɛ ebia yɛkɔhora yekonya ye ɔ?
ASO anya adwene le kyɛ Yehowa ndie wɔ mbaeɛ anaa? Nahorɛ nu, yemukoraati yɛkora yenya sɔ adwene ne. Yenwo nneasoɛ yeɛ ole kyɛ, sɛ yɛkɔ ɔhaw bie nu, ná yɛbɔ yenwo mbaeɛ yekyire Yehowa kyɛ ɔboka yɛ nakoso ɔhaw ne nngɔ a, ebia yekonya adwene kyɛ Yehowa andie mbaeɛ ne.
2 Yede, yɛkɔyɛ sɛɛ né yanya gyidie kyɛ Yehowa tie yɛ mbaeɛ? Adesũa he kɔboka yɛ maa yekonwu ye. (1 Yoh. 5:15) Afei yekonya edwirɛ hemɔ nwo mmuayɛɛ: Nzuati yeɛ odwu mmerɛ bie a, Yehowa mma yɛ mbaeɛ nwo mmuayɛɛ kyɛbɔ yekuro ɔ? Sɛɛ yeɛ Yehowa boka yɛ maa yenya yɛ mbaeɛ nwo mmuayɛɛ ɛnnɛ ɔ?
SƐ YƐBƆ MBAEƐ A, NNÁ MMERƐ BIALA YEƐ YEHOWA MA YENWO MMUAYƐƐ KYƐBƆ YEKURO Ɔ
3. Nzuati yeɛ Yehowa penakyɛ yɛbɔ ye mbaeɛ ɔ?
3 Bible ne kã kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ, na ɔpena kyɛ yɛnwo tɔ yɛ. (Hag. 2:7; 1 Yoh. 4:10) Yeti sɛ yɛkɔ ɔhaw nu a, ɔpena kyɛ yɛbɔ ye mbaeɛ maa ɔboka yɛ. (1 Pet. 5:6, 7) Yehowa penakyɛ yɛkɔ so yepingyé ye, ná ɔboka yɛ maa yegyina yɛ haw noa.
Yehowa bɔle David nwo waen fili ye pɔfoɛmɔ sa nu. Ɛhe maa yenwu kyɛ, Yehowa tiele ye mbaeɛ
4. Nzu yeɛ ɔmaa yenwu kyɛ, Yehowa tie bɛbɔ bɛsõ ye ne mbaeɛ ɔ? (Nea foto ne koso.)
4 Bible ne maa yenwu kyɛ, Yehowa tiele mmeni pẽe mbaeɛ. Benu kõ yeɛ ole David. Ɔhaw pẽe yeɛ ɔtole David wɔ ye asetena nu ɔ, yeti mmerɛ biala, né ɔbɔ Yehowa mbaeɛ kyɛ ɔboka ye. Ɔbɔle Yehowa mbaeɛ kyɛ: “Ao AWURADE, tie me mbaeɛ; yɛ asoɛ tie me sũfrɛ; wɔ́ nahorɛlilɛ, ɔne wɔ́ tenenee ti, tie m’abisadeɛ.” (Edw. 143:1) Yehowa tiele David mbaeɛ ne, na olɛle ye ngõa. (1 Sam. 19:10, 18-20; 2 Sam. 5:17-25) Ɔnate ɛhe ati, David hora hãne kyɛ: “AWURADE pingyé bɛbɔ besũ bɛfrɛ ye amukoraa.” Yɛ koso, sɛ yɛkɔ ɔhaw nu a, yɛkɔhora yekonya gyidie kyɛ Yehowa kɔboka yɛ.—Edw. 145:18.
Yehowa mane Somafoɛ Paul anwoserɛ maa ogyinane ye haw noa. Ɛhe maa yenwu kyɛ, Yehowa tiele ye mbaeɛ (Nea ngyekyɛmuɛ 5)
5. Bɛbɔ bɛsõne Yehowa tete ne, mmerɛ biala yeɛ ɔmaa benyane bɛ mbaeɛ nwo mmuayɛɛ kyɛbɔ bekuro anaa? Ma yenwo nneasoɛ. (Nea foto ne koso.)
5 Bɛbɔ bɛsõne Yehowa tete ne, nná daa yeɛ Yehowa mane bɛ mbaeɛ nwo mmuayɛɛ kyɛbɔ né bekuro ɔ. Sɔ yeɛ ɔtole somafoɛ Paul ɔ. Ɔsrɛle Yehowa kyɛ ɔye ɔhaw bie bɔ né ɔfa nu ne ofi ye so. Paul bɔle sɔ haw nanwo mbaeɛ pɛen nzã. Yehowa mane Paul mbaeɛ nanwo mmuayɛɛ, nakoso ɔfale atẽe foforɛ so yeɛ ɔyɛle sɔ ɔ. Yehowa aanye ɔhaw ne wamvi Paul so, na mmom ɔmane ye anwoserɛ bɔ ɔkɔfa kogyina ye noa, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, ɔkɔhɔ so kɔsõ ye ɔ.—2 Kor. 12:7-10.
6. Sɛ yɛbɔ Yehowa mbaeɛ a, nná mmerɛ biala yeɛ ɔma yenwo mmuayɛɛ kyɛbɔ yekuro ɔ. Nzuati ɔ?
6 Yɛ koso, sɛ yɛbɔ Yehowa mbaeɛ a, nná mmerɛ biala yeɛ ɔkɔma yenwo mmuayɛɛ kyɛbɔ yekuro ɔ. Nakoso, odikyɛ yenya gyidie kyɛ Yehowa kotie yɛ, ofikyɛ ɔse bɔ ɔkɔboka yɛ ɔ. Yehowa de, “ɔkora yɛ maa ɔtra bɔ yɛsrɛ anaa yesusu ne.” (Ɛfe. 3:20) Yeti sɛ yɛbɔ mbaeɛ a, ɛmɔma yenya gyidie kyɛ, Yehowa kɔhora kɔfa atẽe foforɛ so kɔmaa yekonya yenwo mmuayɛɛ.
7. Nzuati yeɛ odwu mmerɛ bie a, odikyɛ yɛsesã yɛ mbaeɛ nu ɔ? Ma yenwo nneasoɛ.
7 Sɛ odwu mmerɛ bie a, nikyee bɔ yabɔ yenwo mbaeɛ ne, odikyɛ yɛsesã nu, ofikyɛ ebia bɔ yabɔ yenwo mbaeɛ ne, ɔtte nikyee bɔ Yehowa kuro ɔ. Yeti sɛ yenwu bɔ Yehowa kuro kyɛ yɛyɛ a, ɔkɔhora kɔboka yɛ paa. Bɔ ɔtole Aliemaa Martin Poetzinger ne maa yenwu kyɛ sɔ dwirɛ ne te nahorɛ. Mmerɛ bɔ ogyale ne, wangyɛ yeɛ Nazi awaen ne maa bɛhyele ye bɛtole prisã ɔ. Ahyɛaseɛ ne, né ɔpena kyɛ ɔkɔboka ɔye so maa bɛbɔ nu bɛyɛ asɛnga adwuma ne, yeti ɔsrɛle Yehowa kyɛ ɔma bɛye ye befi prisã berɛ. Ɔbɔle sɔ mbaeɛ ne, dapɛen nyɔ pɛle nu, nakoso né oté la prisã berɛ. Ɔwale sɔ ne, ɔsesãne ye mbaeɛ nanu, na ɔhãhyirele Yehowa kyɛ: “Mesrɛ wɔ, kyire me bɔ nyɛ ɔ.” Ɛhẽne sĩ ne, ɔfale ye adwene hɔle aliemaamɔ bɔ ɔne bɛ la prisã berɛ naso, ofikyɛ benu pẽe nala wɔ berɛ a, né bɛkoso bayakyi bɛ yemɔ ne bɛ mmaamɔ wɔ awuro maa waha bɛ ngome. Aliemaa Poetzinger nwuni kyɛ, ebia sɔ adwene ne bɔ wanya ye ne, ɔkɔhora kɔyɛ ye mbaeɛ nanwo mmuayɛɛ. Yeti ɔbɔle Yehowa mbaeɛ kyɛ, ɔboka ye má ɔhyɛ sɔ aliemaa nemɔ ngunaen. Aliemaa Poetzinger lale prisã berɛ afoɛ ngõna, na ɔfale sɔ mmerɛ ne mukoraati hyɛle aliemaamɔ ngunaen.
8. Yehowa kɔhora kɔye ɔhaw bɔ yɛfa nu ɛnnɛ ne kofi berɛ, nakoso ɔyɛlle sɔ. Nzuati ɔ?
8 Yehowa ahyɛ yɛ bɔ kyɛ ɔnate ye Ahennie naso kɔye nningyein bɔ ɔmaa yɛ wora bɔ tekyɛ atorɛngyɛm, anwonyerɛ, ɔne ewue kofi berɛ koraa. Yeti odikyɛ yenya gyidie kyɛ, sɛ mmerɛ bɔ Yehowa ahyɛ ne sõ a, okoli ye bɔhyɛ so. (Dan. 2:44; Nye. 21:3, 4) Nakoso sɔ mmerɛ he de, Satan yeɛ odi ewiase he aso ɔ.b (Yoh. 12:31; Nye. 12:9) Sɛ Yehowa ye ɔhaw bɔ yɛfa nu ɛnnɛ ne mukoraati fi berɛ a, bɔ okyire yeɛ ole kyɛ, ɔboka Satan maa odi ewiase he aso. Yɛse kyɛ kyẽabie, Yehowa kɔye ɔhaw bɔ yɛfa nu ne mukoraati kofi berɛ. Nakoso ɛhẽne ngyire kyɛ, sɛ ɔhaw bie to yɛ ɛnnɛ a, ɔngɔboka yɛ. Yede, ɛmɔma yɛnea atẽe bɔ Yehowa faso boka yɛ ne bie.
KYƐBƆ YEHOWA MAA YENYA YƐ MBAEƐ NWO MMUAYƐƐ ƐNNƐ Ɔ
9. Sɛɛ yeɛ Yehowa boka yɛ maa yesi gyinayɛɛ pá ɔ? Ma yenwo nneasoɛ.
9 Yehowa boka yɛ maa yesi gyinayɛɛ pá. Sɛ yɛpena kyɛ yesi gyinayɛɛ bie bɔ yenwo hia paa wɔ y’asetena nu a, Yehowa boka yɛ. Yenwo nneasoɛ yeɛ ole kyɛ, sɛ yɛbɔ mbaeɛ yɛsrɛ Yehowa kyɛ ɔboka yɛ ma yesi gyinayɛɛ pá mmerɛ bɔ yɛpena kyɛ yegya, anaa yedi sigya a, ɔkɔboka yɛ. (Yak. 1:5) Né odikyɛ aliemaa brasua sigyaniɛ bie bɔ bɛfrɛ ye Maria si gyinayɛɛ bie.c Ɛmɔma yɛnea kyɛbɔ Yehowa bokale ye ɔ. Né ɔte atẽepakyelɛniɛ, na aliemaa brienzua bie hãhyirele ye kyɛ okuro ye. Maria hãne kyɛ: “Mekoso né mekuro ye, nakoso nwuni kyɛ odikyɛ mebɔ Yehowa mbaeɛ kora né masi gyinayɛɛ kyɛ ngogya ye. Ɔwɔ nu, me bɔbɔ yeɛ né odikyɛ mesi sɔ gyinayɛɛ ne de, nakoso né mese kyɛ, sɛ mekã yenwo dwirɛ mekyire Yehowa a, ɔkɔboka me maa ngɔhora ngosi gyinayɛɛ pá.” Yede, sɛɛ yeɛ Yehowa mane Maria mbaeɛ nanwo mmuayɛɛ ɔ? Maria yɛle edwirɛ nanwo nhwehwɛmuɛ wɔ asafo nwomaa ahoroɛ nu, na Yehowa nate sɔ atẽe naso bokale ye maa onwuni bɔ odikyɛ ɔyɛ ɔ. Afei koso, otiele afutuo bɔ ye maame fa mane ye ne. Ɛhe mukoraati bokale Maria maa ɔhora sili gyinayɛɛ pá.
Sɛɛ yeɛ Yehowa maa yenya anwoserɛ bɔ yɛkɔfa yekogyina yɛ haw noa ɔ? (Nea ngyekyɛmuɛ 10)
10. Kyɛbɔ Filipifoɛ 4:13 kã ne, nzu yeɛ Yehowa yɛ fa boka yɛ ɔ? Ma yenwo nneasoɛ. (Nea foto ne koso.)
10 Yehowa ma yɛ anwoserɛ maa yɛfa yegyina yɛ haw noa. Sɛ ɔhaw bie to yɛ a, Yehowa kɔma yɛ anwoserɛ maa yɛkɔfa yekogyina yenoa, kyɛbɔ ɔbokale somafoɛ Paul ne. (Kenga Filipifoɛ 4:13.) Wɔde, ɛmɔma yɛnea kyɛbɔ Yehowa bokale aliemaa bie bɔ bɛfrɛ ye Benjamin ne ye abusũafoɛ ɔ. Né kõɛ asi wɔ maen bɔ bɛte nu nanu, yeti ɔne ye maame ne ye baba ne oliemaamɔ tu hɔle maen foforɛ so wɔ Africa, na bɛtenane berɛ afoɛ pẽe. Benjamin hãne kyɛ: “Daa né mebɔ Yehowa mbaeɛ kyɛ ɔboka me, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, ngonya anwoserɛ bɔ ngɔfa ngɔyɛ bɔ okuro ɔ. Yehowa bokale me maa nyane asomdwee, na ɔmane me akokoduro bɔ ngɔfa ngɔyɛ asɛnga adwuma ne ɔ. Afei koso, asafo nwomaa ahoroɛ bɔ né mekenga ne, ɔmaa nwuni kyɛbɔ Yehowa bokale aliemaamɔ maa begyinane bɛ haw ahoroɛ noa ɔ, na ɛhẽne maa me gyidie yɛle se paa.”
Yehowa kora fa aliemaamɔ so boka yɛ mmerɛ bɔ yahɔ anwokyerɛ nu ne (Nea ngyekyɛmuɛ 11-12)d
11-12. Sɛɛ yeɛ Yehowa kora fa aliemaamɔ so, maa yenya yɛ mbaeɛ nwo mmuayɛɛ ɔ? (Nea foto ne koso.)
11 Yehowa nate aliemaamɔ so boka yɛ. Kɔngɔen bɔ aleɛ baahẽ maa bekũ Yesu ne, ɔbɔle mbaeɛ srɛle Yehowa kyɛ, ɔye animguaseɛ wue bɔ ɔte sɔ ne, ofi ye so. Nakoso, Yehowa annyɛ sɔ, na mmom ɔsõmane abɔfo bie maa ɔɔhyɛle ye ngunaen. (Luka 22:42, 43) Yɛ koso, sɛ ɔhaw bie to yɛ a, Yehowa kora fa aliemaamɔ so boka yɛ. Ebie yeɛ ole kyɛ, ɔkora maa aliemaa bie banea yɛ boso, anaa ɔfrɛ yɛ wɔ fon so hyɛ yɛ ngunaen. Yeti sɛ edwirɛ to aliemaa bie a, odikyɛ yepingyé ye, ná yɛkyekye ye wora.—Any. 12:25.
12 Ɛmɔma yɛnea aliemaa brasua bie bɔ bɛfrɛ ye Miriam. Ohũ wuli ne, né ye adwene yɛ ye kyɛ, waha ye ngome. Ɛhe ati, né ye wora bɔ maa osũ. Yeti né ɔpena ebie bɔ ɔkɔkyekye ye wora ɔ. Ɔhãne kyɛ: “Né me wora abɔ paa, na né mennya ebiala bɔ ngɔhã me dwirɛ ngohyire ye ɔ, yeti mmɔle Yehowa mbaeɛ kyɛ ɔboka me. Meguso so mebɔ mbaeɛ ne, ndele kyɛ ebie frɛ me wɔ me fon naso. Né ɔte asafo nu panyi bie bɔ ɔte me damvo ɔ.” Sɔ aliemaa ne, ɔne ɔye kyekyele Miriam wora, na ɛhe maa onwuni kyɛ, Yehowa amaa wanya ye mbaeɛ nanwo mmuayɛɛ.
Sɛ edwirɛ to yɛ a, Yehowa kora fa mmenia bɔ bɛnzõ ye naso boka yɛ (Nea ngyekyɛmuɛ 13-14)
13. Bɛbɔ bɛnzõ Yehowa ne, ɔkora fa bɛ so boka yɛ. Ma yenwo nneasoɛ.
13 Bɛbɔ bɛnzõ Yehowa ne, ɔkora fa bɛso boka yɛ. (Any. 21:1) Atẽe kõ bɔ Yehowa fa so maa yenya yɛ mbaeɛ nwo mmuayɛɛ yeɛ ole kyɛ, ɔkora kã bɛbɔ bɛnzõ ye ne ahõne maa bɛboka yɛ. Yenwo nneasoɛ yeɛ ole kyɛ, mmerɛ bɔ Nehemia hɔle Ɔhene Atasɛsɛs berɛ kyɛ ɔma ye atẽe má ɔhɔ Yerusalem ɔɔkyekye kuro ne, Yehowa hãne ɔhene ne ahõne maa otiele ye. (Neh. 2:3-6) Ɛnnɛ koso, sɛ yɛkɔ ɔhaw bie nu a, Yehowa kora fa mmenia bɔ bɛnzõ ye naso boka yɛ.
14. Nzuati yeɛ Soo Hing dwirɛ ne kã w’ahõne ɔ? (Nea foto ne koso.)
14 Kyɛbɔ dɔktaniɛ bie bokale aliemaa brasua bie bɔ bɛfrɛ ye Soo Hing ne, ɔmaa yenwu kyɛ Yehowa kora fa bɛbɔ bɛnzõ ye naso boka yɛ. Né ɔwa brienzua le adwene nu anwonyerɛ, na bɔ ɔyɛ aworabɔ yeɛ ole kyɛ, ɔwa ne nyane asedɛnt bɔ né enu yɛ se paa. Ɔwale sɔ ne, né odikyɛ Soo Hing ne ohũ yakyi adwuma bɔ bɛyɛ ne, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, bɛkɔhora bɛkɔnea bɛwa ne ɔ. Ɛhe maa bɛnwo sikaa mukoraati yiele, yeti né nningyein nu ayɛ se ama bɛ paa. Soo Hing fili ye ahõne nu hãne bɔ ɔfa nu nanwo dwirɛ hyirele Yehowa, na Yehowa koso nate dɔktaniɛ naso bokale bɛ. Ebie yeɛ ole kyɛ, dɔktaniɛ ne bokale bɛ maa, benyane nhyehyɛɛ bɔ awaen ne ayɛ ama mmenia bɔ bɛnwo ahyere bɛ ne bie. Sɔ dwirɛ he maa Soo Hing nwuni kyɛ, Yehowa tie mbaeɛ, na ɔboka bɛbɔ bɛfa bɛnwo bɛto ye so ne.—Edw. 65:2.
NYA GYIDIE KYƐ YEHOWA KƆMA WƆ MBAEƐ NANWO MMUAYƐƐ
15. Nzu yeɛ aliemaa brasua bie yɛle bɔ ɔmaa onwuni kyɛ, Yehowa atie ye mbaeɛ ɔ?
15 Sɛ yɛbɔ mbaeɛ a, ɔnzɛkyɛ yenya adwene kyɛ, Yehowa kɔyɛ anwanwadeɛ bie kora, né yanwu kyɛ watie yɛ mbaeɛ ne. Sɛ yɛbɔ Yehowa mbaeɛ a, kyɛbɔ ɔmaa yenya yenwo mmuayɛɛ ne, ɔboka yɛ maa yɛkɔso yɛsõ ye. Yeti sɛ ɛbɔ mbaeɛ a, fa wɔnye to ase, na ekonwu kyɛbɔ Yehowa kɔmaa ekonya yenwo mmuayɛɛ ɔ. Ɛmɔma yɛnea aliemaa brasua bie bɔ bɛfrɛ ye Yoko. Né ye adwene yɛ ye kyɛ sɛ ɔbɔ mbaeɛ a, Yehowa ndie. Yeti ɔhyɛle yebo kyɛ nningyein bɔ wabɔ yenwo mbaeɛ ne, ɔkɔhwerɛ yemukoraati kɔto berɛ. Ɛhẽne sĩ ne, osa neane bɔ wahwerɛ wato berɛ nanu, na onwuni kyɛ nningyein bɔ ɔbɔle yenwo mbaeɛ ne, Yehowa ama pẽe nala nwo mmuayɛɛ dada. Nningyein bɔ ɔbɔle yenwo mbaeɛ ne, enu biemɔ wɔ berɛ pó a, né ye bɔbɔ ye wora afi. Yeti sɛ yɛbɔ nikyeebie nwo mbaeɛ a, yɛkɔhora yɛkɔhwerɛ yenwo dwirɛ yɛkɔto berɛ. Ɛhẽne sĩ ne, yɛkɔhora yɛkɔnea bɔ yahwerɛ yato berɛ nanu, na yekonwu kyɛbɔ Yehowa ama yenwo mmuayɛɛ ɔ.—Edw. 66:19, 20.
16. Sɛ yɛbɔ mbaeɛ a, nzu yeɛ okohyire kyɛ yele gyidie ɔ? (Hebrifoɛ 11:6)
16 Sɛ yɛbɔ mbaeɛ a, atẽe biala bɔ Yehowa kɔfa so kɔmaa yekonya yenwo mmuayɛɛ ne, odikyɛ yedé yɛto nu. Sɛ yɛyɛ sɔ a, okyire kyɛ yele gyidie. (Kenga Hebrifoɛ 11:6.) Ɛmɔma yɛfa Mike ne ɔye Chrissy dwirɛ ne yɛyɛ ɛhe anwo nneasoɛ. Né bɛpena kyɛ bɛkɔsõ wɔ Bɛtɛl. Mike hãne kyɛ: “Yɛhyehyɛle Bɛtɛl fɔɔm, na yɛbɔle yenwo mbaeɛ afoɛ pẽe, nakoso baamvrɛ yɛ.” Né Mike ne ɔye Chrissy le gyidie kyɛ, sɛ Yehowa bɔbɔ mmerɛ sõ a, ɔkɔfa bɛ kɔyɛ adwuma wɔ ye sõen nu. Yeti bamma bɛ aba nu ammu, na mmom bɛyerele bɛnwo wɔ Yehowa sõen nu. Bɔ bɛyɛle ne bie yeɛ ole kyɛ, bɛɛbokale wɔ nekaa bɔ behia mmenia pẽe bɔ bɛkɔyɛ asɛnga adwuma ne ɔ. Afei bɛbokale maa bɛsisili asafo sua ahoroɛ. Kesaalae, Mike sõ kyɛ manzin soneafoɛ, na ɔhãne kyɛ: “Yehowa amma yɛ mbaeɛ nanwo mmuayɛɛ kyɛbɔ né yekuro ɔ, nakoso wamaa yanya yenwo mmuayɛɛ bɔ ɔbo yɛ ndeaseɛ so ɔ.”
17-18. Kyɛbɔ Edwein 86:6, 7 ne kã ne, sɛ yɛbɔ mbaeɛ a, nzuati yeɛ odikyɛ yenya gyidie ɔ?
17 Kenga Edwein 86:6, 7. Né David le gyidie kyɛ sɛ ɔbɔ mbaeɛ a, Yehowa kotie, na ɔkɔma ye mbaeɛ nanwo mmuayɛɛ. Wɔ koso, ɛkɔhora konya sɔ gyidie ne bie. Mmenia bɔ yahã bɛnwo dwirɛ wɔ adesũa he anu ne amaa yanwu kyɛ, Yehowa kɔhora kɔma yɛ nworɛ bɔ yɛkɔfa yekosisi gyinayɛɛ pá, ɔne anwoserɛ bɔ yɛkɔfa yekogyina yɛ haw noa ɔ. Yehowa kɔhora kɔfa yeliemamɔ Kristofoɛ so kɔboka yɛ mmerɛ bɔ edwirɛ bie ato yɛ ne. Afei bɛbɔ bɛnzõ Yehowa ne pó, ɔkora kã bɛ ahõne maa bɛboka yɛ mmerɛ bɔ yɛnwo ahyere yɛ ne.
18 Ɔwɔ nu kyɛ nná mmerɛ biala yeɛ Yehowa ma yɛ mbaeɛ nwo mmuayɛɛ kyɛbɔ yɛkuro ɔ, nakoso yɛkɔhora yekonya gyidie kyɛ, sɛ yɛbɔ mbaeɛ a otie yɛ, na ɔkɔyɛ yɛ abisadeɛ ne kɔma yɛ wɔ ye mmerɛ nu. Yeti, kɔso bɔ mbaeɛ ná nya gyidie kyɛ Yehowa kɔyɛ w’abisadeɛ ne kɔma wɔ. Afei kae kyɛ Yehowa ahyɛ bɔ kyɛ ɔkɔmaa ‘ateasefoɛ amukoraa konya bɔ bɛpena ɔ.’ Ɛhe kɔwa nu wɔ ewiase foforɛ nanu.—Edw. 145:16.
DWEIN 46 Yɛda Wo Ase, Yehowa
a Yehowa ahyɛ yɛ bɔ kyɛ, sɛ yɛbɔ mbaeɛ kyɛbɔ okuro a, okotie yɛ. Yeti sɛ edwirɛ bie to yɛ a, yele gyidie kyɛ ɔkɔboka yɛ maa yekoli nahorɛ. Adesũa he kɔboka yɛ maa yekonwu kyɛbɔ Yehowa maa yenya yɛ mbaeɛ nwo mmuayɛɛ ɔ.
b Sɛ ɛpena kyɛ enwu bɔ yeti yeɛ Yehowa ama atẽe maa Satan di ewiase he aso a, nea June 2017 Ɛwɛnelɛ Waen bɔ ɔwɔ Twi nu ne. Edwirɛ bɔ yenwa: “Fa W’adwene Si Asɛm a Ɛho Hia Paa no So.”
c Dumaa ne bie wɔ berɛ a, basesã ye.
d BƆ FOTO NE KÃ YENWO DWIRƐ Ɔ: Ɔnate kõɛ ti, aliemaa brasua bie ne ɔwa atu awa maen foforɛ so. Aliemaamɔ aayia bɛ, na bɛyɛ bɛ akwaaba.