ADESŨA BƆ ƆTƆ SO 49
Sɛ Mebɔ Mbaeɛ A, Yehowa Kotie Anaa?
“Afei ɛmɔkosu bɛkɔfrɛ me, ɛmɔkɔwa bɛkɔɔbɔ mbaeɛ bekohyire me, na ngotie ɛmɔ.”—YER. 29:12.
DWEIN 41 Tie Me Mpaebɔ
BƆ YƐBAASŨA Ɔa
1-2. Sɛ odwu mmerɛ bie a, nzuati yeɛ yɛkɔhora yekonya adwene kyɛ Yehowa ndie yɛ mbaeɛ ɔ?
‘MA WƆ nye gye wɔ AWURADE nu, na ɔkɔma wɔ sa kɔhã bɔ w’ahone pena ɔ.’ (Edw. 37:4) Sɔ dwirɛ he kã ahõne paa! Nakoso odikyɛ yenya adwene kyɛ nikyeebiala bɔ yekobisa yekofi Yehowa berɛ ne, odikyɛ ɔfa ma yɛ anaa? Nzuati yeɛ yenwo hia kyɛ yebisa yɛnwo sɔ dwirɛ ne ɔ? Ɛmɔma yɛnea edwirɛ bɔ olili so hemɔ. Aliemaa brasua bie abɔ mbaeɛ asrɛ Yehowa kyɛ ɔboka ye ma ɔhora hɔ Ahennie Nanwo Nzɛmbahãnɛfoɛ Sukuu ne bie. Nakoso afoɛ pẽe apɛ nu bɔ bɛfrɛlle ye ɔ. Anwonyerɛ abɔ aliemaa abrandeɛ bie, na wasrɛ Yehowa kyɛ ɔma yenwo tɔ ye, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, okonya anwoserɛ kɔboka aliemaamɔ bɔ bɛwɔ asafo nanu ne ɔ. Nakoso yenwo tɔlle ye. Awofoɛ biemɔ koso, bɛbɔle mbaeɛ bɛsrɛle Yehowa kyɛ ɔboka bɛwa ne kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, ɔkɔhora kɔtena asafo nanu ɔ. Nakoso akwalaa ne angora anzo Yehowa.
2 Ebia wɔ koso abɔ mbaeɛ asrɛ Yehowa kyɛ ɔboka wɔ ma wɔsa hã nikyeebie, nakoso ɔbaadwu bekye wɔsa hãnne ye. Sɛ ɔba sɔ a, ebia ekonya adwene kyɛ wɔde sɛ ɛbɔ mbaeɛ a, Yehowa ndie, anaa gyamia ayɛ nikyeebie bɔ Yehowa nguro ɔ. Sɔ dwirɛ bɔ yɛkã ye, ebie tole aliemaa brasua bie bɔ bɛfrɛ ye Janice.b Né ɔne ohũ abɔ mbaeɛ kyɛ Yehowa boka bɛ maa bɛɛyɛ adwuma wɔ Bɛtɛl. Janice hãne kyɛ: “Né m’adwene yɛ me kyɛ yanya yahyehyɛ Bɛtɛl fɔɔm de, ɔngɔhyɛ biala bɛkɔfrɛ yɛ.” Nakoso afoɛ pẽe pɛle nu bɔ Bɛtɛl amvrɛ Janice ne ohũ ɔ. Janice hãne kyɛ: “Ɔwale sɔ ne, me wora bɔle paa, na né mennwu bɔ nyɛ ɔ. Né m’adwene yɛ me kyɛ ebia mayɛ bɔne bie matia Yehowa, ofikyɛ né mabɔ mbaeɛ kyɛ mepena kyɛ mekɔyɛ adwuma wɔ Bɛtɛl. Yede nzuati yeɛ ɔbaadwu bekye Yehowa manne me mbaeɛ nanwo mmuayɛɛ ɔ?”
3. Edwirɛ benimɔ yeɛ yekosusu yenwo wɔ adesũa he anu ɔ?
3 Odwu mmerɛ bie a, ebia yɛ adwene kɔyɛ yɛ kyɛ Yehowa ndie yɛ mbaeɛ. Sɛ anya sɔ adwene ne bie a nnɛmaa ɔha wɔ, ofikyɛ mmenia bɔ bɛtenane ase tete bɔ né bedi nahorɛ bɛma Yehowa ne po, benu biemɔ nyane sɔ adwene ne bie. (Yob 30:20; Edw. 22:2; Hab. 1:2) Yede nzu yeɛ ɔkɔboka wɔ maa ekonya gyidie kyɛ sɛ ɛbɔ mbaeɛ a, Yehowa kotie ɔ? (Edw. 65:2) Yɛbaasusu nzɛmmisa bɔ olili so hemɔ nwo, na ɔkɔboka yɛ maa yekonya sɔ dwirɛ nanwo mmuayɛɛ. (1) Sɛ yɛbɔ mbaeɛ a, nzu yeɛ odikyɛ yɛnea atẽe kyɛ Yehowa kɔyɛ ɔ? (2) Nzu yeɛ Yehowa pena kyɛ yɛyɛ ɔ? (3) Nzuati yeɛ odwu mmerɛ bie a, odikyɛ yɛsesã mbaeɛ bɔ yabɔ nanu ɔ?
SƐ YƐBƆ MBAEƐ A, NZU YEƐ ODIKYƐ YƐNEA ATẼE KYƐ YEHOWA KƆYƐ Ɔ?
4. Kyɛbɔ Yeremia 29:12 maa yenwu ye ne, nzu yeɛ Yehowa ahyɛ bɔ kyɛ ɔkɔyɛ kɔma yɛ ɔ?
4 Yehowa ahyɛ bɔ kyɛ okotie yɛ mbaeɛ. (Kenga Yeremia 29:12.) Mmenia bɔ bedi nahorɛ bɛma Yehowa ne, okuro bɛ dwirɛ paa, yeti ongobu yenye ngogua bɛ mbaeɛ so llé. (Edw. 10:17; 37:28) Nakoso ɛhẽne ngyire kyɛ nikyeebiala bɔ yɛkɔbɔ yenwo mbaeɛ ne, Yehowa kɔyɛ ye mukoraati kɔma yɛ. Nningyein bɔ yɛbɔ yenwo mbaeɛ ne biemɔ wɔ berɛ a, sana ewiase foforɛ nanu yeɛ yɛsa kɔhã ye ɔ.
5. Sɛ yɛbɔ mbaeɛ a, nna ye mukoraati yeɛ Yehowa kɔyɛ kɔma yɛ ɔ. Nzuati ɔ?
5 Bɔ yɛbɔ yenwo mbaeɛ ne, nna ye mukoraati yeɛ odikyɛ yɛnea atẽe kyɛ Yehowa kɔyɛ kɔma yɛ ɔ. (Yes. 55:8, 9) Kae kyɛ bɔ né Yehowa abɔ ye tianu kyɛ ɔkɔyɛ ne, ebie yeɛ ole kyɛ, ɔkɔmaa mmenia bɔ bɛyɛ sotie bɛma ye ne kɔtena aseɛ he aso, na wali bɛ so daa. Nakoso Satan nwa sɛ sona bɔbɔ di yenwo so a, okosi ye yé tra kyɛ ɔkɔmaa Yehowa koli ye so ɔ. (Gye. 3:1-5) Yeti bɔ ɔkɔyɛ na ebiala anwu kyɛ Satan te ngondomboniɛ ne, Yehowa ama mmenia atẽe kyɛ bɛbɔbɔ beli bɛnwo so. Nakoso kuro sona bɔ odi ye mangõ so ne, ɛhẽne yeɛ waafa amaneɛ bɔ yenwu ye ɛnnɛ ne mukoraati wawa ɔ. (Nwo. 8:9) Yɛse kyɛ amaneɛ bɔ yenwu ye wɔ ewiase he anu ne, nna yemukoraati yeɛ Yehowa kɔye kofi berɛ ɛnnɛ ɔ. Sɛ Yehowa yɛ sɔ a, kuro sona konya adwene kyɛ yebɔbɔ ɔkɔhora koli yenwo so maa okosi ye yé.
6. Nzuati yeɛ odikyɛ yenya gyidie kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ, na ye yeɛ ɔse bɔ ɔte pá ma yɛ ɔ?
6 Ɔsono atẽe bɔ Yehowa faso ma ebiala mbaeɛ nwo mmuayɛɛ ɔ. Bɔ yeti yeɛ yɛkã sɔ yeɛ ole kyɛ mmerɛ bɔ anwonyerɛ bɔle Ɔhene Hesekia ne, ɔbɔle mbaeɛ srɛle Yehowa kyɛ ɔsa ye anwonyerɛ. Yehowa koso tiele ye, yeti ɔmaa yenwo tɔle ye. (2 Ahe. 20:1-6) Somafoɛ Pɔɔlo koso hãne kyɛ, né bafa ‘ɛhawo bie bawura ye nwonaen nu.’ Yeti ɔbɔle mbaeɛ srɛle Yehowa kyɛ ɔye sɔ haw ne fi ye so, nakoso Yehowa anye amvi yeso. (2 Kor. 12:7-9) Somafoɛ Yakobo ne Petro koso, ɛmɔma yɛnea bɔ ɔtole bɛ ɔ. Né Ɔhene Herode pena kyɛ okũ bɛ. Ɔwale sɔ ne, aliemaamɔ bɔ bɛwɔ asafo nanu ne bɔle mbaeɛ mane Yakobo ne Petro mukoraati. Yehowa mane atẽe maa behũni Yakobo, nakoso Petro de, ɔmaa abɔfo bie ɔɔyele ye fili prisã berɛ. (Aso. 12:1-11) Ebia yekobisa yɛnwo kyɛ, ‘Nzuati yeɛ Yehowa lɛle Petro nakoso Yakobo de, ɔmane atẽe maa behũni ye ɔ?’ Sɔ dwirɛ ne de Bible ne mma yenwo mmuayɛɛ.c Nakoso bɔ yɛse yeɛ ole kyɛ Yehowa de, “nnakannaka nne ye nu.” Bɔ ɛhẽne kyire yeɛ ole kyɛ, nikyeebiala bɔ Yehowa yɛ ne, ɔte pɛpɛɛpɛ. (Deut. 32:4) Afei koso, Petro ne Yakobo mukoraati, né Yehowa kuro bɛ dwirɛ. (Nye. 21:14) Sɛ odwu mmerɛ bie a, Yehowa ngɔma yɛ mbaeɛ nwo mmuayɛɛ kyɛbɔ yekuro ɔ. Nakoso yɛse kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ, na ye yeɛ ɔse bɔ ɔte pá ma yɛ ɔ. Ɛhẽne ati, atẽe biala bɔ ɔkɔfa so kɔma yɛ mbaeɛ nwo mmuayɛɛ ne, yɛngɔma ɔngɔha yɛ, na mmom yekole yɛkɔto nu.—Yob 33:13.
7. Nzu yeɛ ɔnzɛkyɛ yɛyɛ ɔ, na nzuati ɔ?
7 Sɛ ɔhaw bie to yɛ a, ɔnzɛkyɛ yɛfa yɛnwo yɛtoto ebie. Ebia yabɔ mbaeɛ yasrɛ Yehowa kyɛ ɔye ɔhaw bie bɔ yɛfa nu ne ofi yɛ so, nakoso ebia ɔhaw ne filli berɛ. Nzieɛn, yenwuni kyɛ aliemaa bie bɔle sɔ ɔhaw kõmaapɛ nala nwo mbaeɛ, nakoso ye de Yehowa atie ye, na wama ye mbaeɛ nanwo mmuayɛɛ. Sɔ dwirɛ bɔ yɛkã ye, ebie tole aliemaa brasua bie bɔ bɛfrɛ ye Anna. Né ohũ Matthew anya kansa, yeti ɔbɔle mbaeɛ kyɛ Yehowa boka ohũ ma yenwo tɔ ye. Sɔ mmerɛ nanu ne, né aliemaa mmrasua nyɔ biemɔ bɔ b’afoɛ ahɔ anyunu ne koso banya kansa. Anna bɔle mbaeɛ kyɛ Yehowa boka bɛ ma bɛnwo tɔ bɛ. Sɔ aliemaa mmrasua nyɔ nemɔ nwo tɔle bɛ, nakoso Matthew de owuli. Ɔwale sɔ ne, Anna bisale yenwo kyɛ: “Sɛ Yehowa tiele mbaeɛ bɔ mmɔle ne, na wamaa aliemaa mmrasua nemɔ nwo atɔ bɛ a, yede nzuati yeɛ mehũ de wamma yenwo andɔ ye ɔ?” Nahorɛ dwirɛ yeɛ ole kyɛ, bɔ ɔmaa sɔ aliemaa nyɔ nemɔ nwo tɔle bɛ ne de, yɛnze. Nakoso bɔ yɛse yeɛ ole kyɛ, ɔhaw bɔ yɛfa nu ne mukoraati ne, Yehowa kɔye kofi berɛ koraa. Afei koso, bɛbɔ bɛte ye damvomɔ bɔ bawu ne, Yehowa wora adɔ bɛ yeti okotingye bɛ.—Yob 14:15.
8. (a) Kyɛbɔ Yesaya 43:2 kã ne, nzu yeɛ Yehowa yɛ fa boka yɛ maa yɛkora yegyina yɛ haw noa ɔ? (b) Sɛ ɔhaw bie bɔ enu yɛ se to yɛ a, sɛɛ yeɛ mbaeɛ kɔhora kɔboka yɛ ɔ? (Nea vidio bɔ yenwa, Mbaeɛ Boka Yɛ Ma Yegyina Tebea Bɔ Enu Yɛ Se Noa.)
8 Yehowa kɔhɔso kɔboka yɛ. Yehowa te yɛ baba bɔ okuro yɛ dwirɛ ɔ. Yeti sɛ onwu kyɛ yenwu amaneɛ a, ɛyɛ a ɔyɛ ye yea paa. (Yes. 63:9) Ɔhaw ahoroɛ bɔ ɔto yɛ bɔ waayɛ kyɛ “nzue anaa sẽe” ne, nná ye mukoraati yeɛ Yehowa ye fi yɛ so ɔ. (Kenga Yesaya 43:2.) Nakoso wahyɛ yɛ bɔ kyɛ, ɔmva yenwo ne ɔhaw biala bɔ ɔkɔto yɛ ne, ɔkɔboka yɛ maa yɛkɔhora yekogyina yenoa, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a yɛkɔhora yɛkɔsõ ye ɔ. Afei koso, Yehowa nate ye honhom krongron naso boka yɛ maa yenya anwoserɛ yɛfa yegyina ɔhaw biala bɔ yɛfa nu ne noa. (Luka 11:13; Flp. 4:13) Ɔnate ɛhẽne ati, yele gyidie kyɛ nikyeebiala bɔ ɔkɔboka yɛ maa yekoli nahorɛ yɛkɔma Yehowa na yahɔ so yasõ ye ne, ɔkɔfa kɔma yɛ.d
NZU YEƐ YEHOWA PENA KYƐ YƐYƐ Ɔ?
9. Sɛ yɛnea edwirɛ bɔ ɔwɔ Yakobo 1:6, 7 ne a, nzuati yeɛ odikyɛ yenya gyidie kyɛ Yehowa kɔboka yɛ ɔ?
9 Yehowa pena kyɛ yenya ye nu gyidie. (Heb. 11:6) Odwu mmerɛ bie a, yɛkora yenya adwene kyɛ ɔhaw bɔ yɛfa nu ne, ɔbo yɛ anwoserɛ so. Yɛkɔhora yekonya adwene po kyɛ Yehowa ngɔboka yɛ. Nakoso Bible ne hyɛ yɛ ngunaen kyɛ Nyameɛ kɔhora kɔma yɛ anwoserɛ maa ‘yekohuru yɛkɔfa fasue so.’ (Edw. 18:29) Yeti sɛ yɛbɔ nikyeebie nwo mbaeɛ a, odikyɛ yenya gyidie kyɛ Yehowa kɔmaa yekonya yenwo mmuayɛɛ, na ɔnzɛkyɛ yɛmaa y’adwene nu yɛ yɛ́ naa koraa.—Kenga Yakobo 1:6, 7.
10. Sɛ yɛbɔ mbaeɛ a, yɛkɔyɛ sɛɛ né yayɛ yenwo adwuma?
10 Sɛ yɛbɔ mbaeɛ a, Yehowa pena kyɛ yɛyɛ yenwo adwuma. Ebie yeɛ ole kyɛ, ebia né aliemaa bie abɔ mbaeɛ asrɛ Yehowa kyɛ ɔboka ye, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a ye adwumawura kɔma ye atẽe maa ɔkɔhɔ mandam nhyiamu bie ɔ. Atẽe beni yeɛ Yehowa kɔfa so kɔmaa okonya ye mbaeɛ nanwo mmuayɛɛ ɔ? Ebia bɔ Yehowa kɔyɛ yeɛ ole kyɛ, ɔkɔboka aliemaa ne maa okonya akokoduro kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, ɔkɔhora kɔsrɛ atẽe kofi ye adwumawura ne berɛ ɔ. Nakoso odikyɛ aliemaa ne bɔbɔ tu agyirɛ kɔ adwumawura ne berɛ kɔsrɛ ye atẽe, na ebia odikyɛ ɔyɛ sɔ mmerɛ pẽe po. Sɛ ɛhẽne la ahãmeɛ a, ebia aliemaa ne, ɔne ye damvo bie bɔ ɔwɔ adwuma nu berɛ kɔhora kɔyɛ nhyehyɛɛ, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a sɛ ɔkɔ nhyiamu ne a, ye damvo ne kɔhora kosi ye gya nu ɔ. Anaa sɛ ɔkɔba kyɛ adwumawura ne kã kyɛ ɔngɔpene maa ɔngɔhɔ nhyiamu ne a, ɔkɔhora kɔhã kohyire ye kyɛ kyẽa bɔ ɔkɔfa kɔhɔ nhyiamu ne, ɔte fi ye akatuaa nu.
11. Nzuati yeɛ odikyɛ yɛkɔso yɛbɔ nningyein bɔ ohia yɛ nanwo mbaeɛ ɔ?
11 Nningyein bɔ ohia yɛ ne, Yehowa pena kyɛ yɛkɔso yɛbɔ yenwo mbaeɛ. (1 Tɛs. 5:17) Yesu hãne kyɛ nningyein bɔ yɛbɔ yenwo mbaeɛ ne, ebie wɔ berɛ a yengonya yenwo mmuayɛɛ ɛberɛ ala. (Luka 11:9) Yeti nnɛmaa w’aba nu bu, na mmom kɔso bɔ nningyein bɔ ohia wɔ nanwo mbaeɛ. (Luka 18:1-7) Sɛ yɛkɔso yɛbɔ nikyeebie nwo mbaeɛ a, yɛmaa Yehowa nwu ye kyɛ sɔ nikyee nanwo hia yɛ paa. Afei koso sɛ yɛyɛ sɔ a, okyire kyɛ yele gyidie kyɛ Yehowa kɔhora kɔboka yɛ.
NZUATI YEƐ ODWU MMERƐ BIE A, ODIKYƐ YƐSESÃ MBAEƐ BƆ YABƆ NANU Ɔ?
12. (a) Sɛ yɛbɔ mbaeɛ a, edwirɛ beni yeɛ yɛkɔhora yekobisa yɛnwo ɔ, na nzuati ɔ? (b) Yɛkɔyɛ sɛɛ né yahyire kyɛ yebu Yehowa mmerɛ bɔ yɛsrɛ nikyeebie yefi ye berɛ ne? (Kenga edwirɛ bɔ yeɛ ole, “Atẽe Bɔ Mefa So Mebɔ Mbaeɛ Ne, Okyire Kyɛ Mebu Yehowa Anaa?” bɔ ɔwɔ alaka nanu ne.)
12 Sɛ yɛbɔ nikyeebie nwo mbaeɛ na yenyanne yenwo mmuayɛɛ a, yɛkɔhora yekobisa yɛnwo sɔ dwirɛ nzã hemɔ. Bɔ olimoa, ‘Nikyee bɔ mebɔ yenwo mbaeɛ ne, Yehowa nye gye yenwo anaa?’ Odwu mmerɛ bie a, yɛkora yɛbɔ nikyeebie nwo mbaeɛ nakoso ɛkɔnea ne, né ɔtte nikyee bɔ ɔkɔboka yɛ ɔ. Ebia né yɛfa ɔhaw bie nu yeɛ yɛbɔle Yehowa mbaeɛ kyɛ ɔfa atẽe bie so boka yɛ. Nakoso ebia né atẽe foforɛ bie wɔ berɛ bɔ Yehowa kɔhora kɔfa so kɔboka yɛ bɔ yɛnze ɔ. Afei koso, ebia bɔ yɛbɔ yenwo mbaeɛ ne, ɔtte nikyee bɔ Yehowa kuro ɔ. (1 Yoh. 5:14) Awofoɛ bɔ yalimoa yahã bɛnwo dwirɛ ne, ɛmɔma yesa yɛnea bɛ dwirɛ ne biekũ. Bɛbɔle Yehowa mbaeɛ kyɛ ɔboka bɛwa ne ma ɔhora sõ ye. Edwirɛ bɔ bɛbɔle yenwo mbaeɛ ne, annea a ɛkɔhã kyɛ mvomsoɛ biala nne yenwo. Nakoso bɔ ɔte yeɛ ole kyɛ, Yehowa nhyɛ yenu biala kyɛ yɛsõ ye. Ɔpena kyɛ yenu biala si gyinayɛɛ kyɛ okofi ye ahõne nu kɔsõ ye. Sɔ ala yeɛ ɔpena kyɛ yɛ mmaa nemɔ koso bɛyɛ ɔ. (Deut. 10:12, 13; 30:19, 20) Yeti ahãa awofoɛ nemɔ kɔhora kɔsrɛ Yehowa kyɛ ɔboka bɛ, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a bɛkɔhora bekohyirehyire bɛwa ne yé maa okopingye ye ɔ. Sɛ bɛyɛ sɔ a, ɛhẽne yeɛ ɔkɔboka akwalaa ne maa ɔkɔfa Yehowa adamvoa na wahora wafi ye ahõne nu wasõ ye ɔ.—Any. 22:6; Ɛfe. 6:4.
13. Kyɛbɔ Hebrifoɛ 4:16 kã ne, sɛ yɛbɔ mbaeɛ a, mmerɛ beni yeɛ Yehowa ma yenwo mmuayɛɛ ɔ? Kyirekyire nu.
13 Edwirɛ bɔ ɔtɔ so nyɔ bɔ yɛkɔhora yekobisa yɛnwo yeɛ ole kyɛ, ‘Mmerɛ asõ kyɛ Yehowa ma me mbaeɛ nanwo mmuayɛɛ anaa?’ Odwu mmerɛ bie na yɛbɔ mbaeɛ a, sɛ ɔhale yɛ ngome a, ahãa Yehowa ama yanya yenwo mmuayɛɛ ɛberɛ ala. Nakoso Yehowa yeɛ ɔse mmerɛ bɔ ɔte pá bɔ odikyɛ ɔboka yɛ ɔ. (Kenga Hebrifoɛ 4:16.) Sɛ yɛbɔ mbaeɛ na yannya yenwo mmuayɛɛ ɛberɛ ala a, ebia y’adwene kɔyɛ yɛ kyɛ Yehowa andɛ yɛ so. Nakoso ebia né ɔtte sɔ, na mmom Yehowa pena kyɛ yɛnwondɛ kãa. Aliemaa abrandeɛ bɔ né ɔnde apɔ bɔ ɔbɔle Yehowa mbaeɛ kyɛ ɔboka ye ne, ɛmɔma yesa yesusu ye dwirɛ nanwo biekũ. Sɛ Yehowa yɛle anwanwadeɛ bie fa sale aliemaa ne anwonyerɛ a, ahãa ebia Satan kɔhã kyɛ ɛhẽne ati yeɛ aliemaa ne sõ Yehowa ɔ. (Yob 1:9-11; 2:4) Afei koso, Yehowa ahyɛ mmerɛ bɔ ɔkɔfa kɔsa ebiala anwonyerɛ ɔ. (Yes. 33:24; Nye. 21:3, 4) Yeti kesaalae bɔ sɔ mmerɛ ne nya walle ne, sɛ yɛnde apɔ a, ɔnzɛkyɛ yɛnea atẽe kyɛ Yehowa kɔyɛ anwanwadeɛ bie kɔfa kɔsa yɛ anwonyerɛ. Ɛhẽne ati ahãa aliemaa ne kɔhora kɔbɔ mbaeɛ kyɛ, Yehowa ma ye anwoserɛ bɔ ɔkɔfa kogyina bɔ ɔfa nu ne noa, na osa boka ye ma onya asomdwee kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, ɔkɔhora kɔhɔso kɔsõ ye ɔ.—Edw. 29:11.
14. Nzu yeɛ asũa afi Janice dwirɛ nanu ɔ?
14 Janice bɔ ɔbɔle mbaeɛ kyɛ ɔpena kyɛ ɔkɔyɛ adwuma wɔ Bɛtɛl ne, ɛmɔma yesa yɛnea ye dwirɛ ne biekũ. Wɔ afoɛ nnu sĩ ne, Janice nwuni kyɛ sãa né Yehowa afa atẽe foforɛ so ama ye mbaeɛ nanwo mmuayɛɛ dada. Ɔhãne kyɛ: “Yehowa fale sɔ afoɛ nnu ne bokale me maa mmanyɛle Kristoniɛ bɔ ye subaen te pá ɔ. Gyidie bɔ nné ye wɔ Yehowa nu ne, né odikyɛ memaa enu yɛ se. Afei koso né odikyɛ meyere menwo mesũa Bible ne yé. Ebiekũ koso, mmanwuni kyɛ nná Bɛtɛl bɔ ngɔhɔ ne ngome yeɛ ɔkɔmaa menye kɔgye ɔ, na mmom nekaa biala bɔ nwɔ ne, menye kɔhora kɔgye wɔ Yehowa sõen nu.” Nziɛen, Janice ahũ ɔɔyɛle manzini soneafoɛ na ɔne ye bɔle nu yɛle adwuma ne. Ɛhẽne sĩ ne, Janice hãne kyɛ: “Yehowa fale atẽe foforɛ so mane me mbaeɛ nanwo mmuayɛɛ. Nahorɛ dwirɛ yeɛ ole kyɛ, ɔhyɛle kãa kora yeɛ mete yebo kyɛ atẽe bɔ Yehowa fale so mane me mbaeɛ nanwo mmuayɛɛ ne, ɔte kama paa, na ɔte kyɛbɔ wahyɛ me nikyeebie bɔ ɔsombo ne. Ɔyɛ me fɛ paa kyɛ Yehowa amaa manwu kyɛ okuro me dwirɛ, na ɔdwene menwo.”
Sɛ ɛbɔ nikyeebie nwo mbaeɛ na enyanne yenwo mmuayɛɛ a, ɛkɔhora kɔsesã wɔ mbaeɛ nanu (Nea ngyekyɛmuɛ 15)f
15. Sɛ odwu mmerɛ bie a, nzuati yeɛ odikyɛ yɛsesã mbaeɛ bɔ yabɔ nanu ɔ? (Nea foto ne koso.)
15 Edwirɛ bɔ ɔtɔ so nzã bɔ yɛkɔhora yekobisa yɛnwo yeɛ ole kyɛ, ‘Odikyɛ mesesã mbaeɛ bɔ mabɔ nanu anaa?’ Ɔtte bɔne kyɛ yɛkɔbɔ nikyee pɔtẽe bie nwo mbaeɛ. Nakoso ɔtɔ mmerɛ bie a, odikyɛ yɛsesã yɛ mbaeɛ nanu, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a yekonwu bɔ Yehowa pena kyɛ yɛyɛ ɔ. Aliemaa brasua bɔ ɔbɔle mbaeɛ kyɛ ɔpena kyɛ ɔkɔ Ahennie Nanwo Nzɛmbahãnɛfoɛ Sukuu ne bie ne, ɛmɔma yesa yesusu ye dwirɛ nanwo kãa. Bɔ yeti yeɛ né ɔpena kyɛ ɔkɔ sukuu ne bie yeɛ ole kyɛ, né ɔpena kyɛ ɔkɔboka asafo bɔ behia adawurubɔfoɛ pẽe maa bɛyɛ asɛnga adwuma ne. Ɛhẽne ati mmerɛ bɔ ɔnwondɛ kyɛ bɛkɔfrɛ ye maa ɔkɔhɔ sukuu ne bie ne, ɔkɔhora kɔbɔ mbaeɛ kyɛ Yehowa boka ye ma onwu atẽe foforɛ bɔ ɔkɔhora kɔfa so kɔfa ye anwoserɛ mukoraati kɔsõ ye ɔ. (Aso. 16:9, 10) Mmerɛ bɔ wabɔ mbaeɛ ne wayie ne, ɔkɔhora kɔhã kohyire ye manzini soneafoɛ kyɛ ɔboka ye ma onwu asafo bɔ behia atẽepakyelɛfoɛ maa bɛyɛ asɛnga adwuma ne na ɔɔboka bɛ. Sɛ okuro koso a, ɔkɔhora kɔhworɔ krataa kɔhɔ Bɛtɛl kyɛ bɛboka ye ma onwu nekaa bɔ ɔte sɔ ne bie.e
16. Gyidie beni yeɛ odikyɛ yenya ye wɔ Yehowa nu ɔ?
16 Kyɛbɔ yanwu ye wɔ adesũa he anu ne, Yehowa kuro yɛ dwirɛ. Yeti sɛ yɛbɔ mbaeɛ a, odikyɛ yenya gyidie kyɛ okotie na ɔkɔma yenwo mmuayɛɛ wɔ atẽe pá so. (Edw. 4:3; Yes. 30:18) Sɛ odwu mmerɛ bie a mbaeɛ bɔ yɛbɔ ne, Yehowa ngɔma yenwo mmuayɛɛ kyɛbɔ yekuro ɔ. Nakoso ongobu yenye ngogua mbaeɛ bɔ yɛbɔ naso llé. Yehowa kuro yɛ dwirɛ paa, yeti ɔngɔye yesa ngofi yɛ bo llé. (Edw. 9:10) Ɛhẽne ati kɔso ‘fa wɔnwo to ye so mmerɛ biala,’ na kã w’ahõne nu dwirɛ mukoraati kyire ye wɔ mbaeɛ nu.—Edw. 62:8.
DWEIN 43 Aseda Mpaebɔ
a Adesũa he kɔboka yɛ maa yekonwu bɔ yeti yeɛ odikyɛ yenya gyidie kyɛ sɛ yɛbɔ mbaeɛ a Yehowa kotie, na ɔkɔma yenwo mmuayɛɛ wɔ mmerɛ bɔ ɔte pá nu.
b Dumaa ne bie wɔ berɛ a, basesã ye.
c Kenga edwirɛ bɔ ɔwɔ Ɛwɛnelɛ Waen bɔ ɔwale February 2022 bɔ ye dwirɛti yeɛ ole, “Wugye Di Sɛ Nea Yehowa Yɛ Biara Ye Anaa?,” ngy. 3-6.
d Kyɛbɔ Yehowa boka yɛ maa yegyina ɔhaw ahoroɛ bɔ enu yɛ se noa ne, sɛ ɛpena kyɛ enwu yenwo dwirɛ pẽe a, nea vidio bɔ yenwa, Mbaeɛ Boka Yɛ Maa Yegyina Tebea Bɔ Enu Yɛ Se Noa bɔ ɔwɔ jw.org so ne.
e Sɛ ɛpena kyɛ ɛkɔsõ wɔ maen foforɛ so a, ekonwu yenwo akwangyerɛ wɔ nwomaa bɔ yeɛ ole Nhyehyɛe A Wɔayɛ Ma Yɛde Ayɛ Yehowa Apɛde yeti 10 ngy. 6-9 nanu.
f BƆ FOTO NE KÃ YENWO DWIRƐ Ɔ: Aliemaa mmrasua nyɔ biemɔ, bɛbaahyehyɛ Ahennie Nanwo Nzɛmbahãnɛfoɛ Sukuu fɔɔm ne bie, na bɛbɔ mbaeɛ kora ne bahyɛ yebo. Ɛhẽne sĩ ne, aliemaa mmrasua nemɔ anu kõ nyane krataa kyɛ ɔbra sukuu ne bie, nakoso kõ bɔ waha ne de, bamvrɛ ye. Aliemaa brasua bɔ bamvrɛ ye ne, wamma ye aba nu ammu, na mmom ɔbɔ mbaeɛ srɛ Yehowa kyɛ ɔboka ye ma onwu atẽe foforɛ bɔ ɔkɔhora kɔfa so kɔfa ye anwoserɛ mukoraati kɔsõ ye ɔ. Ɛhẽne sĩ ne, ɔtworɔ krataa kɔ Bɛtɛl kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, okonwu nekaa bɔ behia adawurubɔfoɛ pẽe maa bɛyɛ asɛnga adwuma ne ɔ.