FANAJARIA BOKY ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
FANAJARIA BOKY
ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
Vezo
  • BAIBOLY
  • RAHA FA MISY
  • FIVORIA
  • w24 Novambra p. 8-13
  • Ty Hafatsy Farany baka amy Lehilahy Tsy Nivaliky Rey

Tsy misy video mikasiky an'io ty atoa.

Miala tsiny, misy tsy mety amy fandefasa video io.

  • Ty Hafatsy Farany baka amy Lehilahy Tsy Nivaliky Rey
  • Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2024
  • Lohatenikely
  • Mitovitovy Aminy
  • ‘HO LAVA VELO IHA’
  • “HO METY IABY ZE RAHA HATAONAO”
  • “TSY MISY MAHAFALIFALY AHY”
  • MANDRAMBESA SOA BAKA AMY HAFATSY FARANY NIVOLANIN’NY LAHILAHY TSY NIVALIKY REY
  • Miantehitsy amy Jehovah va Aho Lafa Manapa-kevitsy
    Fiaina Noho Fanompoa Kristiana: Kahiem-pivoria—2023
  • Tiarovo fa “Ndranahary Velo” Jehovah
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2024
  • Janjino Soa ty Valin’ny Fanontanea Retoa
    Fandahara amy Fivoriambeni-Faritsy 2025-2026 Miaraky amy Mpiandraikitsini-Faritsy
  • Miezaha Hiambany lafa Misy Raha Tsy Hainao
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2025
Hanenty Hafa
Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2024
w24 Novambra p. 8-13

LAHATSORATSY FIANARA 45

HIRA 138 Tsara Tarehy Amin’i Jehovah Ireo Fotsy Volo

Ty Hafatsy Farany baka amy Lehilahy Tsy Nivaliky Rey

“Tsy amy ty olobe va ro ahità fahendrea, le tsy ze fa ela niaina va ro mahihitsy?”​—JOBA 12:12.

INO TY HIANARA ATO?

Mampitamà Jehovah hoe hamaly soa antsika ie henanizao sady hameany fiaina mandrakizay tsika amy hoavy, laha manoriky ty safàny.

1. Manino tsika ro afaky miana-draha baka amy be tao?

SAMBY mila torohevitsy tsika iaby mba hahavy antsika hahay handramby fanapahan-kevitsy. Tena afaky manampy antsika ty anti-panahy noho ty Kristiana hafa matotsy. Laha fa zokintsika rozy, le tsy tokony avy le hieritseritsy tsika hoe fa lany andro ty torohevitsy amean-drozy. Tean’i Jehovah hiana-draha baka amy rahalahy noho ranabavy be tao reo tsika. Fa ela niaina rozy ka mana traikefa, mahataka-draha, noho hendry, laha ampitovizy amintsika.​—Joba 12:12.

2. Ino ty hodinihintsika ato?

2 Taloha tany, le nampiasa olo be tao tsy nivaliky Jehovah mba hampahery noho hitariky ty vahoakiny. Eritsereto, ohatsy, Mosesy, Davida, noho apostoly Jaona. Tsy niaraky niay rozy, sady tena tsy nitovy ty raha niainan-drozy. Lafa narìny ho maty rozy, le nanome torohevitsy feno fahendrea ty tanora. Samby niresaky lahilahy reo hoe tena vatan-draha ty hoe manoriky ty safà-Ndranahary. Nampanoratin’i Jehovah amy Baiboly ao raha nivolanin-drozy rey, mba handrambesantsika fianara. Ka ndre tanora tsika ndre fa antitsy, le handramby soa tsika laha mandiniky ty torohevitsy namean-drozy. (Rom. 15:4; 2 Tim. 3:16) Handiniky ty raha farany nivolanin’ny lahilahy reo tsika ato, le hohenteantsika hoe ino ty azontsika ianara.

‘HO LAVA VELO IHA’

3. Ino iaby ty andraikitsin’i Mosesy tamy fanompoa an’i Jehovah noho tamy firenenan’Israely?

3 Niasa mafy ho an’i Jehovah Mosesy tamy andro niainany. Tsy vitan’ny hoe mpaminany ie fa mbo mpitsara, mpitari-tafiky, noho mpahay tantara. Tena niana-draha maro tamy andraikitsy nananany reo Mosesy! Nanafaky ty firenenan’Israely baka amy fanandevoza ta Ejipta tany ie sady nahita ty ankamaroan’ny fahagagà nataon’i Jehovah. Nampanoratin’i Jehovah ty boky limy voalohany amy Baiboly ao ie, noho ty Salamo faha-90. Mety mbo ie koa ro nanoratsy ty Salamo faha-91 noho ty bokin’i Joba.

4. Nampahery an’ia Mosesy eto, le ino ty antony?

4 Taloha kelikelin’ny hahafatesan’i Mosesy, le navoriny ty vahoakin’Israely iaby mba hampahatiaroviny ty raha nihitan-drozy noho niainan-drozy. Roapolo amby zato tao ie tamy zay. Nisy tamin’olo nanatriky teo rey mbo nitanora tamy rozy niala baka Ejipta any, ka nahita ty famantara noho fahagagà nataon’i Jehovah. Nihitan-drozy koa ty nanasazian’i Jehovah ty Ejipsiana. (Eks. 7:3, 4) Nihitan-drozy ty nampisarahan’i Jehovah roe an’ny Riaky Mena iny, le nanitsaky tany maiky rozy. Bakeo nihitan-drozy ty nandripahan’i Jehovah an’i Farao miaraky amy maramilany rey. (Eks. 14:29-31) Lafa tamy dezera tany rozy, le niaro an-drozy Jehovah sady nanome ze raha nilàn-drozy. (Deot. 8:3, 4) Kely sisa henanizao le hilitsy amy Tany Nampitamany any rozy. Ta hampahery an-drozy amy zay Mosesy, alohan’ny hahafatesany.a

5. Nanome toky ty Israelita mikasiky ino ty raha nivolanin’i Mosesy farany, amy Deoteronomia 30:19, 20?

5 Ino ty nivolanin’i Mosesy? (Vakio Deotoronomia 30:19, 20.) Nampahatiaroviny ty vahoakin’Israely hoe nana hoavy soasoa rozy. Hitahy an-drozy Jehovah ka ho afaky hipetraky haharitsy amy tany nampitamaniny an-drozy iny ao rozy. Soasoa biby tany io sady tena namokatsy! Ho zao ty nivolanin’i Mosesy tamin-drozy, mikasiky an’ny tany io: ‘Tanà bevata sady soasoa tsy naorinao. Trano feno raha soa sankarazany tsy nilànao, noho lavaky famoria rano tsy nilavahinao, noho tanimboaloboky tsy nambolenao.”​—Deot. 6:10, 11.

6. Nanino ty Israely ro nengà-Ndranahary ho resin’ny firenena hafa?

6 Nampitandrina ty Israelita koa Mosesy. Tsy maintsy nanoriky ty didin’i Jehovah rozy laha tean-drozy ty hipetraky avao amy tanin-drozy soasoa iny. Nampirisiky an-drozy Mosesy mba ‘hifily ty fiaina.’ Manao ani-zay rozy laha mijanjy an’i Jehovah noho “mivahatsy aminy.” Fe tsy nijanjy an’i Jehovah ty Israelita. Nengà-Ndranahary amy zay rozy ho resin’ny Asyrianina, le tafara atoy niresin’ny Babylonianina ka nandesin-drozy ho babo an-tany hafa any.​—2 Mpanj. 17:6-8, 13, 14; 2 Tan. 36:15-17, 20.

7. Ino ty azontsika ianara baka amy raha nivolanin’i Mosesy rey? (Henteo koa sary io.)

7 Ino ty fianara ho antsika? Hahazo fiaina mandrakizay tsika laha manoriky ty safàny. Manahaky an’Israelita fa narìny hilitsy tamy Tany Nampitamany iny ao tsika, satria fa tsy lavitsy antsika tontolo vaovao nampitamani-Ndranahary antsika iny. Tena fa kely sisa le ho lasa paradisa ndraiky tany toy. (Isaia 35:1; Lioka 23:43) Tsy ho eo sasy ty Devoly noho ty demoniany. (Apok. 20:2, 3) Tsy hisy sasy ty fivavahan-diso mampianatsy vandy mikasiky an’i Jehovah. (Apok. 17:16) Tsy hisy sasy ty fitondram-panjakàn’olombelo manerisery ty olo ambany fahefàny. (Apok. 19:19, 20) Tsy hengan’i Jehovah hiay amy Paradisa ao ty olo raty fanahy. (Sal. 37:10, 11) Hankatò ty fitsipikin’i Jehovah lafa kila olo ambony tany eto, ka hisy ty fiadana. Hifankatea ty olo ao sady hifampatoky. (Isaia 11:9) Tena fa tsy linintsika ty hiavian’ny fotoa io! Ka laha manoriky ty safàn’i Jehovah tsika, le ho afaky hiay mandrakizay amy paradisa ao, fa tsy hoe an-jatony tao avao!​—Sal. 37:29; Jaona 3:16.

Sary vitsivitsy: 1) Mpivaly manao fitoria anjavalala. Mampiseho raha mampahery amy telefoniny ao amy ampela raiky mamonjy an-drozy ranabavy iny. 2) Miaraky mihina amin’olo amy paradisa ao rozy morovaly.

Laha manoriky ty safàn’i Jehovah tsika, le tsy ho zato tao avao ty andro iainantsika amy Paradisa an-tany etoy, fa ho mandrakizay mihintsy (Fehintsoratsy 7)


8. Manino ty fampitamana fiaina mandrakizay ro nanampy ty misionera raiky? (Joda 20, 21)

8 Laha vetsevetsentsika soa avao ty fiaina mandrakizay ampitamani-Ndranahary, le hanampy antsika tsy hivaliky raha zay ndre ino ino ty raha sarotsy atrehintsika. (Vakio Joda 20, 21.) Afaky manome hery antsika koa raha io mba hahavitantsika hialy amy ty fahalemeantsika. Zay mihintsy ty raha nitsapan’ny rahalahy raiky fa nimisionera tanatin’ny tao maro, tan’Afriky any. Nana fahalemea ie le tsy maintsy nialy tamy raha io avao. Hoy ty asany: “Tsy ho afaky hiay mandrakizay amy paradisa ao hoasako aho laha tsy manoriky ty safàn’i Jehovah. Nanampy ahy raha zay ka parè hialy amy fahalemeako iny avao aho. Nivavaky matetiky tamy Jehovah mikasiky an’ny raha iny koa aho. Nivitako avao ty niala tamy raha iny satria nanampy ahy Jehovah.”

“HO METY IABY ZE RAHA HATAONAO”

9. Ino ty raha sarotsy natrehin’i Davida?

9 Mpanjaka tena soa Davida. Mpititiky moziky koa ie, mpanao tononkalo, mpialy, noho mpaminany. Fe niatriky raha sarotsy maro koa ie. Tsy maintsy nivonivony avao, ohatsy, ie tanatin’ny tao maro satria ta hamono azy Saoly Mpanjaka. Lafa nilasa mpanjaka amy zay ie, le tsy maintsy nilay mba hitavanany ty ainy, satria ta hanongam-panjakà Absaloma anakilahiny. Fe ndre teo raha sarotsy nahazo an’i Davida reo, sady ndre nanao fahotà bevata aza ie, le tsy nivaliky tamy Ndranahary avao ie zisiky nahafaty azy. Nivola Jehovah hoe “lahilahy mahazo hatò” aminy Davida. Tena tokony hijanjy ty torohevitsin’i Davida tsika!​—Asa. 13:22; 1 Mpanj. 15:5.

10. Nanino Davida ro nanoro hevitsy an’i Solomona anany, talohan’ny haha lasa mpanjaka azy?

10 Diniho, ohatsy, ty torohevitsy namean’i Davida an’i Solomona anany. Ie moa ro ho mpanjaka handimby azy. Solomona ro nifilin’i Jehovah hanohy hampandroso ty fivavaha marina noho hamboatsy an’ny tempoly hanomeza voninahitsy azy iny. (1 Tan. 22:5) Azo antoky fa maro biby ty asa tsy maintsy hataony sady nila ty fanampean’i Jehovah ie mba hahafahany hitariky an’ny firenena iny. Ino ty hovolanin’i Davita aminy? Ndao hodinihintsika.

11. Laha hentea ty 1 Mpanjaka 2:2, 3, ino ty torohevitsy namean’i Davida an’i Solomona, le ino ty vokany lafa nanoriky an’ny torohevitsy iny Solomona? (Henteo koa sary io.)

11 Ino ty nivolanin’i Davida? (Vakio 1 Mpanjaka 2:2, 3.) Nivola tamy anakilahiny iny Davida hoe laha manoriky ty safàn’i Jehovah ie, le ho lasa mpanjaka mahay manday sady hitahy azy Jehovah. Maro biby ty raha soa nameany an’i Solomona tanatin’ny tao maro, sady nampeany avao ie. (1 Tan. 29:23-25) Namboatsy tempoly soasoa biby ie, nanoratsy boky sisany amy Baiboly ao. Mbo hita amy boky hafa amy Baiboly ao koa ty sisany amy raha nivolaniny. Lasa nalaza ie satria tena nihendry sady nimpanarivo. (1 Mpan. 4:34) Fe fa nivola moa Davida hoe ho mety avao ty raha hataon’i Solomona laha mbo manoriky ty safàn’i Jehovah Ndranahary ie. Mampalahelo fa lasa nivavaky tamy ndranahary hafa ie lafa niha antitsy. Tsy nitean’i Jehovah raha zay. Tsy nameany fahendrea sasy Solomona, ka tsy nahavita nanao ty marina noho ty rariny tamy ty vahoakiny.​—1 Mpanj. 11:9, 10; 12:4.

Sary vitsivitsy: 1) Fa ho maty Davida, le am-pandriany eo ie miresaky amy Solomona. 2) Rahalahy noho ranabavy manatriky Sekolin’ny Fanompoan’ny Mpisava lala. Misy ranabavy raiky manangan-tana.

Hitantsika amy raha nivolanin’i Davida farany tamy Solomona anany fa laha manoriky ty safàn’i Jehovah tsika, le hameany fahendrea ka hahay hanapa-kevitsy (Fehintsoratsy 11-12)b


12. Ino ty azontsika ianara baka amy raha nivolanin’i Davida rey?

12 Ino ty fianara ho antsika? Ho mety iaby ze raha ataontsika laha manoriky safà tsika. (Sal. 1:1-3) Tsy mampitamà aloha Jehovah hoe hataony mpanarivo na malaza manahaky an’i Solomona tsika. Fe laha manoriky ze raha volani-Ndranaharintsika iny tsika, le hitari-dala antsika ie sady hameany fahendrea tsika mba hahavy antsika hahay hanapa-kevitsy. (Ohab. 2:6, 7; Jak. 1:5) Afaky manampy antsika ty torohevitsy baka amy Jehovah lafa tsika hanapa-kevitsy mikasiky asa, fianara, drala, na fialam-boly. Laha manoriky ty torohevitsiny tsika, le hiaro antsika amy ze raha mety hanimba ty fifandrambesantsika aminy raha zay sady hahazo fiaina mandrakizay tsika. (Ohab. 2:10, 11) Lasa ho mpinama soa aminy tsika. Tsy zay avao fa ho sambatsy koa ty fianakaviantsika satria hahazo tari-dala tena soa.

13. Ino ty nanampy an’i Carmen hanasoa ty fiainany?

13 Nieritseritsy Carmen, ranabavy mipetraky a Mozambiky any zay hoe ho soasoa ty fiainany laha manao fianara ambony ie. Nianatsy tamy iniversitè teny ie mba hianatsy mikasiky fanamboara trano. Hoy ty asany: “Niteako ty raha nianarako teny. Fe nandany ty fotoako noho ty heriko raha zay. Nianatsy avao aho nanomboky tamy 7:30 maray zisiky amy 6:00 hariva. Sarotsy amiko ty handeha hivory sady lasa nihanalemy ty fifandrambesako amy Jehovah.” (Mat. 6:24) Nivavaky tamy Jehovah amy zay ie mikasiky an’ny raha iainany iny sady nanao fikaroha tamy boky noho gazetintsika rey. Nivola ie hoe: “Nanoro hevitsy ahy mamako noho ty anti-panahy. Tena nanampy ahy torohevitsy namean-drozy rey, ka nanapa-kevitsy aho hoe hiala amy iniversitè eny, le hanompo manontolo andro. Tsapako hoe tena nety fanapahan-kevitsiko iny sady falifaly biby aho fa nanao ani-zay.”

14. Manino ro teantsika ty torohevitsin’i Mosesy noho Davida?

14 Samby nitea an’i Jehovah Mosesy noho Davida. Samby nahatsapa koa rozy hoe tena vatan-draha ty hoe manoriky ty safàny. Farany nampirisiky ty olo hafa rozy mba hanahaky ty modelin-drozy noho tsy hivaliky amy Jehovah avao. Samby nampitandrina ty olo hafa koa rozy hoe laha mivaliky amy Jehovah rozy, le tsy afaky hinama aminy sasy na tsy ho tahiny. Tena mahasoa antsika miay amy fotoa zao ty torohevitsy namean-drozy. An-jatony tao tafara atoy, le nisy mpanompon’i Jehovah raiky zay koa nanazava fa tena vatan-draha ty hoe tsy mivaliky amy Jehovah avao.

“TSY MISY MAHAFALIFALY AHY”

15. Ino ty raha natrehin’ny apostoly Jaona tamy androm-piainany?

15 Apostolin’i Jesosy Kristy Jaona sady niteany. (Mat. 10:2; Jaona 19:26) Niaraky tamy Jesosy avao ie lafa Jesosy nitory, le nahita ty fahagagà nataony. Tsy nivaliky tamy Jesosy mihintsy ie ndre tsy nimora aza raha zay. Teo ie lafa Jesosy nivonoa, le nihitany ie lafa nivelomy tamy maty. Nihitany koa ty nampitombo ty fiangona kristiana. Nilava velo Jaona ka nihitany hoe “nitorỳ tamy zavaboary iaby ambanin’ny lanitsy etoy” ty vaovao soa.​—Kol. 1:23.

16. Ia ty nandramby soa tamy taratasin’i Jaona rey?

16 Lafa tena niantitsy Jaona, le nahazo tombontsoa hanoratsy ty bokin’ny Apokalypsy ie. Tena miavaky boky io satria hita ao ty raha ‘nasehon’i Jesosy Kristy.’ (Apok. 1:1) Nanoratsy Filazantsara raiky Jaona. Nanoratsy taratasy telo koa ie, le kaihintsika hoe Jaona voalohany, faharoe, noho fahatelo raha reo. Nisoratin’i Jaona ho an’i Gaio, taratasiny fahatelo iny. Tsy nivaliky Gaio sady sahala amy anany io ty nandrambesany azy. (3 Jaona 1) Azo antoky fa nimaro ty olo nirambesin’i Jaona sahala amy anany. Nampahery ty mpanori-dia an’i Jesosy ty raha nisoratiny nahoda tsy nivaliky io, nanomboky tamy zay le zisiky amy zao.

17. Laha hentea ty 3 Jaona 4, ino ro mahavy antsika ho falifaly?

17 Ino ty nisoratin’i Jaona? (Vakio 3 Jaona 4.) Nivola Jaona amy taratasiny fahatelo ao fa anisan’ny nahafalifaly azy ty nahita an’ny rahalahy noho anabaviny rey nankatò an’i Jehovah. Tamy fotoa zay, nisy olo nanaparitaky fampianaran-diso sady nampisy fisaratsaraha tamy fiangona teo. Fe nisy avao ty ‘tsy niala tamy fahamarina mihintsy.’ Nankatò an’i Jehovah rozy sady ‘nankatò avao ty didiny.’ (2 Jaona 4, 6) Samby nifalifaly biby Jaona noho Jehovah lafa nahita an’ny Kristiana tsy mivaliky reo.​—Ohab. 27:11.

18. Ino ty azontsika ianara baka amy raha nivolanin’i Jaona rey?

18 Ino ty fianara ho antsika? Ho falifaly tsika laha tsy mivaliky. (1 Jaona 5:3) Falifaly, ohatsy, tsika satria manao raha mampifaly an’i Jehovah. Falifaly biby ie lafa mahita antsika manohitsy fakam-panahy noho manoriky ty didiny. Falifaly koa ty anjely lafa mahita ani-zay. (Ohab. 23:15; Lioka 15:10) Falifaly koa tsika lafa mahita an’ny rahalahy noho ranabavintsika reo tsy mivaliky avao ndre enjehy, na taomy hanao raha raty. (2 Tes. 1:4) Lafa rava tontolon’i Satana toy, le ho falifaly tsika satria tsy nivaliky tamy Jehovah avao.

19. Ino ty nivolanin’ny ranabavy Rachel mikasiky ty fampianara fahamarina ty olo hafa? (Henteo koa sary io.)

19 Tena falifaly tsika lafa mampianatsy fahamarina ty olo hafa. Tsapan’i Rachel, ranabavy mipetraky amy Repibliky Dominikany any zay hoe tena tombontsoa bevata ty mampianatsy olo mikasiky an’i Jehovah Ndranahary. Fa maro biby ty olo nampeany hanompo an’i Jehovah. Hoy ty asany: “Hafalea tsy omby tratra ty ahy lafa mahita ty olo nampianariko lasa tea an’i Jehovah, miantehitsy tanteraky aminy, noho sady manova ty fiainany mba hampifalea azy. Marina hoe niezaky aho sady nahafoy tena mba hampianara an-drozy. Fe tsy de bevata rey laha ampitovizy amy ty fifalea tsapako.”

Sary vitsivitsy: 1) Ranabavy falifaly mampianatsy Baiboly ampela raiky. 2) Falifaly miaraky manompo rozy mirahavavy.

Ho falifaly tsika lafa mampianatsy ty olo hafa ho tea an’i Jehovah noho hanoriky ty safàny, manahaky ty ataontsika (Fehintsoratsy 19)


MANDRAMBESA SOA BAKA AMY HAFATSY FARANY NIVOLANIN’NY LAHILAHY TSY NIVALIKY REY

20. Ino ty itovizantsika amy Mosesy, Davida, noho Jaona?

20 Niay taloha biby tany Mosesy, Davida, noho Jaona. Tsy mitovy amy raha iainantsika amy zao koa ty raha niainan-drozy. Fe maro ty raha itovizantsika amin-drozy. Nanompo an’ny Ndranahary marina iny rozy, le manahaky ani-zay koa tsika. Manahaky an-drozy, le mivavaky amy Jehovah tsika, miantehitsy aminy, noho mangataky ty tari-dalany. Matoky manahaky an-drozy koa tsika fa tena ho tahin’i Jehovah ze olo manoriky ty safàny.

21. Ino ty fitahia hamean’i Jehovah antsika laha tsika manoriky ty torohevitsin’i Mosesy, Davida, noho Jaona?

21 Enganè tsika hanoriky ty torohevitsin’ny nahoda rey sady hankatò ty fitsipikin’i Jehovah. Tena ho mety iaby ze raha ataontsika laha manao ani-zay tsika. Hahazo fiaina tsika sady “ho lava velo”, zany hoe hiay zisiky farany! (Deot. 30:20) Ho falifaly koa tsika satria haintsika hoe mampifaly an’ny Babantsika an-danitsy any iny tsika. Tsy ho azontsika sary an’eritseritsy mihintsy ty fitahia hameany antsika.​—Efes. 3:20.

AKORY TY HAMALEANAO ANI-RETOA?

  • Ino ty ianarantsika baka amy hafatsy farany nivolanin’i Mosesy?

  • Ino ty ianarantsika baka amy hafatsy farany nivolanin’i Davida?

  • Ino ty ianarantsika baka amy hafatsy farany nivolanin’i Jaona?

HIRA 129 Miareta fa Aza Kivy

a Tsy nilitsy tamy Tany Nampitamany tao ty ankamaroan’ny Israelita nahita ty fahagagà nataon’i Jehovah tamy Riaky Mena teo. (Nom. 14:22, 23) Nivola Jehovah fa ho maty amy dezera any lafa kila lahilahy 20 tao noho miakatsy. (Nom. 14:29) Fe maro tamy Israelita latsakin’ny 20 tao ro nivelo, niaraky tamy Josoa, Kaleba, noho ty ankamaroan’ny taranakin’i Levy. Nitsàky ty Vavaranon’i Jordana rozy, le nilitsy tamy Tany Nampitamany tao.​—Deot. 1:24-40.

b SARY: Ankavia: Davida manome torohevitsy farany an’i Solomona anany. Ankavana: Rahalahy noho anabavy mahazo fampianara tena soa, amy Sekolin’ny Fanompoan’ny Mpisava Lala.

    Fanajaria Boky Vezo (2001-2025)
    Hiboaky
    Hilitsy
    • Vezo
    • Hizara
    • Hamboamboatsy
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Fifanekea
    • Fifanekea Mikasiky Sekirè
    • Hanova Fifanekea
    • JW.ORG
    • Hilitsy
    Hizara