FANAJARIA BOKY ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
FANAJARIA BOKY
ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
Vezo
  • BAIBOLY
  • RAHA FA MISY
  • FIVORIA
  • w25 Fevriè p. 14-19
  • Akory ty Ahafahanao Manenga Hadisoa Manahaky an’i Jehovah?

Tsy misy video mikasiky an'io ty atoa.

Miala tsiny, misy tsy mety amy fandefasa video io.

  • Akory ty Ahafahanao Manenga Hadisoa Manahaky an’i Jehovah?
  • Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2025
  • Lohatenikely
  • Mitovitovy Aminy
  • KA HAMAIVANY TY FIHETSEHAM-PONAO
  • INO TY HANAMPY ANAO TSY HO MELOKY SASY?
  • MIFANTOHA AMY TOETSY SOAN’OLO INY
  • ERITSERETO HOE MANINO RO MAHASOA TY MANENGA HADISOA
  • “Mitaha ani-ze Torotoro Fo” Jehovah
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2024
  • Soa ty Minama amy Rahalahy noho Anabavy!
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2025
  • Tahini-Jehovah Ze Olo Manenga Hadisoa
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2022
  • Miantehitsy amy Jehovah va Aho Lafa Manapa-kevitsy
    Fiaina Noho Fanompoa Kristiana: Kahiem-pivoria—2023
Hanenty Hafa
Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2025
w25 Fevriè p. 14-19

LAHATSORATSY FIANARA 8

HIRA 130 Andao Hifamela

Akory ty Ahafahanao Manenga Hadisoa Manahaky an’i Jehovah?

“Nanenga tanteraky ty hadisoanareo Jehovah, ka mba manaova manahaky ani-zay koa nareo.”​—KOL. 3:13.

INO TY HIANARA ATO?

Hodinihintsika ato hoe ino ty azontsika atao mba hahafahantsika manenga hadisoa lafa nisy olo nanao raha nampalahelo antsika.

1-2. a) Lafa amy fotoa manao akory ro mety ho sarotsy amintsika ty manenga hadisoa? b) Akory ty nampisehoan’i Denise hoe nanenga hadisoa ie?

SAROTSY aminao va ty manenga hadisoa? Maro amintsika ty mahatsapa ho zay, sirtò lafa misy olo mivola na manao raha tena mampalahelo antsika. Fe azontsika atao ty mandresy ani-zay le manenga ty hadisoan’olo iny. Tena nahavita nanao ani-zay, ohatsy, ranabavy Denise.a Tamy 2017, le nandeha nitsidiky ty foiben’ny Vavolombelon’i Jehovah vaovao Denise noho ty fianakaviany. Lafa noly rozy, le nisy tomobily hafa nidodo an’ny tomobilin-drozy iny. Lasa tsy nahatsiaro tena Denise. Lafa nahatiaro amy zay ie, le nihainy hoe naratsy mafy anany iny, le Brian valiny nimaty. Hoy Denise lafa mieritseritsy an’ny fotoa iny: “Nalahelo biby aho ka tsy hitako ty hatao.” Nihain’i Denise lafa tafara atoy hoe tsy nimamo lahilahy iny na nitandrè nanao raha hafa. Farany ie nivavaky tamy Jehovah mba hanampy azy hahavita hifehy ty fihetseham-pony.

2 Nisambory lahilahy nidodo an-drozy iny satria nahafaty olo. Laha manameloky azy ty fitsarà, le hogadrà ie. Fe nivola tamy Denise mpitsara iny hoe mianky amy ze raha volanin’i Denise lafa ie atao ankety ro hahavy an’ny lahilahy iny ho gadra na tsy ho gadra. Hoy Denise: “Tsy nimora tamiko ty hiresaky ndraiky an’ny fotoa farani-ze nimafy tamiko iny. Mba fa nikatoky fery nahazo ahy iny, fe atao raha hoe nisy namaha ndraiky raha iny le nasian-drozy sira ka lasa nangirifiry.” Herinandro vitsivitsy tafarani-zay, le nipetraky tamy efitsy fitsarà tao Denise mba hijoro vavolombelo anatrehan’ny lahilahy nahavy fijalea amy ty fianakaviany iny. Ino ty nivolaniny? Nangatahin’i Denise mpitsara iny mba hamindra fo amy lahilahy iny.b Lafa nitampitsy ty safàn’i Denise, le nitany mpitsara iny. Hoy ty asany: “Fa 25 tao zay ty niasako tamy fitsarà eto fa mbo tsy nahita raha manahaky ani-toy mihintsy aho. Mbo tsy nisy mihintsy hoe fianakavian’olo raiky niazon-doza ro mangataky famindram-po ho an’olo nanao raha tsy nety iny. Mbo tsy naharè safà feno fitiava noho fanengà hadisoa ho zay mihintsy aho.”

3. Ino ty nanampy an’i Denise hahavita hanenga hadisoa?

3 Ino ty nanampy an’i Denise hahavita hanenga hadisoa? Nivetsevetseny hoe tena manenga hadisoa Jehovah. (Mika 7:18) Laha tsika mankasitraky ty raha nataon’i Jehovah mba hanengà ty hadisoantsika, le ho voatosiky hanenga ty hadisoan’olo hafa koa.

4. Ino ty tean’i Jehovah hataontsika? (Efesianina 4:32)

4 Tean’i Jehovah tsika laha manenga tanteraky ty hadisoan’olo hafa, manahaky ty nataony tamintsika. (Vakio Efesianina 4:32.) Mitamà ie hoe parè hanenga ty hadisoani-ze olo nanao raha nampalahelo antsika tsika. (Sal. 86:5; Lioka 17:4) Handiniky raha telo hanampy antsika hanao ani-zay tsika amy lahatsoratsy toy ato.

KA HAMAIVANY TY FIHETSEHAM-PONAO

5. Laha hentea ty Ohabolana 12:18, ino ty mety ho tsapantsika lafa misy olo manao raha mampalahelo antsika?

5 Mety halahelo marè tsika vokatsy ty raha volanin’olo na ataon’olo antsika, sirtò laha namantsika marìny olo iny na fianakaviantsika. (Sal. 55:12-14) Mety haharary antsika marè raha iny kindraiky ka atao raha nivoatomboky meso io tsika. (Vakio Ohabolana 12:18.) Mety hiezaky tsy hidary an’ny raha iny tsika. Fe laha manao ani-zay tsika le sahala hoe nivoatomboky meso kanefa engantsika eo avao meso iny fa tsy alantsika. Tsy ho afaky mihintsy fery iny amy zay. Manahaky ani-zay koa fa tsy afaky mitamà mihintsy tsika hoe ho afaky ho azy ty alahelo anatintsika ao laha tsika aza tsy midary azy.

6. Mety hanao akory tsika lafa misy olo manao raha mampalahelo antsika?

6 Akory ty mety ho fihetsikintsika lafa misy olo manao raha mampalahelo antsika? Mety avy le meloky tsika. Mivola ty Baiboly hoe fihetseham-po ara-dalàna raha zay. Fe mampitandrina koa ie hoe tsy tokony hengantsika hifehy antsika fihetseham-po zay. (Sal. 4:4; Efes. 4:26) Fa manino? Satria ty fihetseham-pontsika matetiky ro mitariky antsika hanao raha. Ka laha tsy meloky marè tsika le ho soa ty vokany. (Jak. 1:20) Tiarovo fa fihetsiky ty hoe meloky, fe safidy ty hoe mijano ho meloky avao.

Fihetsiky ty hoe meloky, fe safidy ty hoe mijano ho meloky avao

7. Ino koa ty mety ho tsapantsika lafa misy olo manao raha mampalahelo antsika?

7 Mety hisy raha hafa koa tsapantsika lafa nisy olo nanao raha tsy nety tamintsika. Zao, ohatsy, ty nivolanin’ny ranabavy Ann: “Nisarahan’ny babako mamako tamy zaho mbo nikely, le nanambaly an’ny ampela niteza ahy zay ie. Nahatiaro nangiky aho. Lafa niteraky rozy, le nahatsapa aho hoe tsy misy mpidary sasy. Nahatsapa avao aho hoe tsy misy mpitea zisiky nahabe ahy.” Niresaky ty raha tsapany koa ranabavy Georgette lafa nijangajanga valiny. Hoy ty asany: “Fa nimpinama zahay liany nahakely anay. Niaraky nanao mpisava lala iaby aza zahay! Nalahelo biby aho lafa nanao raha tsy nety ie.” Nisaraky moa rozy morovaly tafarani-zay. Hoy koa ranabavy Naomi: “Tsy nieritseretiko mihintsy hoe hanao raha mampalahelo ahy valiko. Ka lafa niresaky tamiko ie hoe nanenty sary tiva fe nivonivony, le tena nidiso fanantenà aho sady lasa nahatsapa hoe nivaliky tamiko ie.”

8. a) Mivolana antony vitsivitsy mahavy antsika tokony hanenga hadisoa. b) Ino ty soa azontsika lafa tsika manenga hadisoa? (Henteo ty efajoro hoe “Akory laha Nisy Olo Nanao raha Nampalahelo Antsika?”)

8 Tsy afaky mifehy ty raha ataon’olo na volaniny tsika, fe afaky mifily tsika hoe ino ty hataontsika na havalintsika azy. Le tena soa matetiky ty manenga hadisoa. Fa manino? Satria teantsika Jehovah, le teany tsika laha manenga hadisoa. Laha meloky avao tsika sady tsy manenga hadisoa, le mety hanaontao fahatany sady mety harary mihintsy aza. (Ohab. 14:17, 29, 30) Diniho ty tantaran’ny ranabavy Christine. Hoy ty asany: “Lafa zaho meloky na malahelo, le tsy de homehy firy. Sahala mihina hany tsy mahasalama aho. Lasa tsy ampy torimaso aho sady sarotsy amiko ty mifehy ty fihetseham-poko. Misy vokany raty amy tokantranoko noho ty fifandrambesako amin’olo hafa raha zay.”

Akory laha Nisy Olo Nanao raha Nampalahelo Antsika?

Soa hotiarovintsika hoe lafa manenga ty hadisoan’olo tsika, le tsy midika zay hoe moramoràntsika raha nataony iny na engantsika hanararaotsy antsika ie. Tsy zay fa manapa-kevitsy tsy ho meloky azy sasy tsika. Zay ro anisan’ny fomba isakanantsika an’olo iny tsy hanohy hanao raha hahavoa antsika. Mandramby soa tsika laha tsy mitanjaky lolompo. Manampy antsika tsy halahelo sasy raha zay ka ho afaky hanohy ty fiainantsika ndraiky tsika. Ndre manapa-kevitsy tsy heloky amin’olo iny sasy aza tsika, le tsy tokony hohalinontsika mihintsy hoe mbo hataon’i Jehovah ankety ie amy raha nataony iny. Ka laha tsy mitanjaky lolompo sasy zany tsika, le asehontsika koa hoe manaraky an’ny torohevitsy namean’ny mpanao salamo toy tsika hoe: “Apetraho amy Jehovah ze manavesatsy anao.” (Sal. 55:22) Apetrakintsika amy Jehovah raha iny, le matoky tsika hoe tsy maintsy hitsara an’ny olo nanao raha tena nampalahelo antsika iny ie. Sady Jehovah koa ro tena mahay mitsara mandilatsy antsika. Soa kokoa mandilatsy ty ho nataontsika zany ty fomba handaminan’i Jehovah an’ny raha iny.

9. Manino tsika ro tsy tokony hitanjaky lolompo?

9 Ndre tsy miala tsiny mihintsy aza olo nanao raha nampalahelo antsika iny, le azontsika atao ty mampihena ty voka-dratin’ny raha nataony iny amintsika. Amy fomba akory? Hoy Georgette, azy niresahintsika taloha teny iny: “Mitaky fotoa aloha ty manao ani-zay, fe niezaky aho mba tsy hitanjaky lolompo amy valiko taloha iny. Lasa nilamin-tsay aho.” Lafa tsy meloky sasy tsika, le miaro ty fontsika tsy ho simban’ny lolompo. Manao soa amy ty vatantsika koa tsika lafa tsy mitanjaky lolompo, satria tsy mieritseritsy an’ny raha iny sasy sady lasa falifaly ndraiky. (Ohab. 11:17) Fe ino ty tokony hataonao laha mbo sarotsy aminao ty hanenga hadisoa?

INO TY HANAMPY ANAO TSY HO MELOKY SASY?

10. Manino tsika ro tokony hanome fotoa ty vatantsika mba hahavy antsika tsy heloky sasy? (Henteo koa sary reo.)

10 Ino ty hanampy anao tsy ho meloky sasy? Engao handeha tse ty fotoa. Ndre fa nahazo fitsaboa, ohatsy, ty olo raiky naratsy mafy, le mila fotoa zay vo ho afaky raha iny. Manahaky ani-zay koa fa mila fotoa elaela ty fontsika zay vo ho parè hanenga hadisoa.​—Mpito. 3:3; 1 Pet. 1:22.

Sary vitsivitsy: Rahalahy raiky naratsy, le nihasoa avao ty fahasalamany lafa nandeha ty fotoa. 1. Mpiasan’ny fahasalamà mampilitsy azy anaty ambulance. 2. Ampianary mandeha ie. 3. Fa afaky mandeha soa amy zay ie fa tsy mila mpitanjaky.

Laha naratsy tsika, le mila fikarakarà noho fotoa mba hahavy antsika ho salama ndraiky. Manahaky ani-zay koa lafa nisy olo nanao raha nampalahelo antsika (Fehintsoratsy 10)


11. Manino ty vavaky ro afaky manampy anao hanenga hadisoa?

11 Mivavaha, le angataho Jehovah hanampy anao hanenga hadisoa.c Zay mihintsy ty nataon’i Ann, azy niresahintsika taloha teny iny. Nivola ie fa tena nanampy azy ty vavaky. Hoy ty asany: “Nangataky an’i Jehovah aho mba hanenga ty hadisoanay mianakavy ie, tamy raha nivolaninay noho raha tsy nety nataonay rey. Bakeo aho nanoratsy tamy babako noho valiny iny, le nivolaniko rozy hoe nanenga ty hadisoan-drozy aho.” Nieky Ann fa tsy mora ty nanao ani-zay. Fe hoy ty asany: “Mitamà aho hoe ho voatosiky hianatsy mikasiky an’i Jehovah babako noho valiny iny, satria niezaky aho mba hanenga hadisoa manahaky an’i Jehovah.”

12. Manino tsika ro tokony hatòky an’i Jehovah fa tsy hatòky ty fontsika? (Ohabolana 3:5, 6)

12 Matokisa an’i Jehovah fa ka matoky ty fonao. (Vakio Ohabolana 3:5, 6.) Hain’i Jehovah avao ze tena mahasoa antsika. (Isaia 55:8, 9) Tsy hampanoviny raha hanimba antsika mihintsy tsika. Ka lafa ie zany mampirisiky antsika mba hanenga hadisoa, le afaky matoky tsika fa hahasoa antsika ty manao ani-zay. (Sal. 40:4; Isaia 48:17, 18) Fe laha matoky ty fontsika tsika, le tsy hahavita hanenga hadisoa mihintsy. (Ohab. 14:12; Jer. 17:9) Hoy Naomi, azy niresahintsika taloha teny iny: “Nieritseritsy tse aho tamy voalohany hoe rariny aho laha tsy manenga ty hadisoan’ny valiko satria ie nanenty sary tiva. Natahotsy aho tsy no hanao raha mampalahelo ahy ndraiky ie, na ho halinony hoe tena nampalahelo ahy raha nataony iny. Le nieritseritsy aho hoe azon’i Jehovah soa ty fihetseham-poko. Fe nanomboky tsapako hoe ndre mahazo soa ty fihetseham-poko aza Jehovah, le tsy midika zay hoe ekeny raha zay. Hainy hoe ino ty tsapako le elaela zay vo ho afaky ty alaheloko, fe teany koa aho laha manenga hadisoa.”d

MIFANTOHA AMY TOETSY SOAN’OLO INY

13. Laha hentea ty Romanina 12:18-21, mila manao ino tsika?

13 Lafa misy olo nanao raha nampalahelo antsika, le tsy hoe manenga ty hadisoany avao tsika satria tsy ta hiresaky sasy an’ny raha niseho iny. Manenga hadisoa tsika satria ta hilongo soa aminy. Vomaiky tokony hanao ani-zay tsika laha mpiara-manompo olo iny. (Mat. 5:23, 24) Aleo tsika tsy meloky aminy sasy fa mamindra fo noho manenga ty hadisoany. (Vakio Romanina 12:18-21; 1 Pet. 3:9) Ino ty hanampy antsika hanao ani-zay?

14. Tokony hiezaky hanao ino tsika, le ino ty antony?

14 Mila ty toetsy soan’olo Jehovah. Tokony hiezaky tsika mba hanahaky an’i Jehovah ka hila ty toetsy soan’ny olo nanao raha nampalahelo antsika iny. (2 Tan. 16:9; Sal. 130:3) Hitantsika amy ankapobeny ty raha soa na ty raha raty ataon’olo. Laha tsika manenty ty toetsy soan’olo, le ho mora amintsika ty hanenga ty hadisoan-drozy. Nivola, ohatsy, rahalahy Jarrod hoe: “Ataoko lista ty raha teako amy rahalahy raiky. Alàko amy zay toetsy soany maro nataoko lista rey le ampitahako amy hadisoany iny. Lasa mora amiko amy zay ty manenga ty hadisoany.”

15. Manino ro mety mahasoa ty mivola amin’olo iny hoe nanenga ty hadisoany iha?

15 Misy raha bevata koa tokony hataontsika. Mila volanintsika olo iny hoe nanenga ty hadisoany tsika. Fa manino? Henteo moa ty raha nivolanin’i Naomi, azy niresahintsika taloha teny iny. Hoy ty asany: “Nanontany ahy valiko hoe: ‘Nanenga ty hadisoako va iha?’ Lafa zaho ho nivola hoe: ‘Manenga anao aho’, le tsy nitafavoakiko ty nivola azy. Tsapako amy zay hoe mbo tsy tena nanenga ty hadisoany aho am-poko any. Lafa nandeha ty fotoa, le nivitako avao ty nivola an’ny safà telo manan-danja reo hoe: ‘Manenga anao aho.’ Nilatsa-dranomaso valiko. Tsy nampoiziko hoe nivitako raha iny. Nahatiaro maivamaiva aho. Niezaky hatòky azy ndraiky aho tafarani-zay ka lasa mpinama biby ndraiky zahay.”

16. Ino ty nianaranao mikasiky fanengà hadisoa?

16 Tean’i Jehovah hanenga hadisoa tsika. (Kol. 3:13) Fe ndre zay, le mety ho sarotsy amintsika ty hanenga ty hadisoan’olo. Ho vitantsika anefa zay laha tsy manamaiva ty fihetseham-pontsika tsika sady miezaky mba tsy ho meloky sasy. Bakeo afaky miezaky tsika mba hifantoky amy toetsy soan’olo iny.​—Henteo ty efajoro hoe “Raha Telo Hanampy Anao Hanenga Hadisoa.”

Raha Telo Hanampy Anao Hanenga Hadisoa

Ranabavy raiky kivy, manentinenty an-dafonety eo.

KA HAMAIVANY TY FIHETSEHAM-PONAO

  • Tsy afaky mitamà mihintsy tsika hoe ho afaky ho azy ty alahelo anatintsika ao laha tsika aza tsy midary azy.

Mbo ranabavy tamy sary taloha teo iny avao, mivavaky mafy.

IALIO RAHA INY

  • Ameo fotoa ty vatanao.

  • Angataho Jehovah hanampy anao tsy hitanjaky lolompo.

  • Matokisa an’i Jehovah fa ka matoky ty fonao.

Samby falifaly henanizao ranabavy iny noho valiny.

MIFANTOHA AMY TOETSY SOAN’OLO INY

  • Miezaha hanenty an’ny olo iny manahaky ty fahitan’i Jehovah azy.

  • Angataho Jehovah hanampy anao hahavita hanenga hadisoa.

  • Volano olo iny hoe nanenga ty hadisoany iha.

ERITSERETO HOE MANINO RO MAHASOA TY MANENGA HADISOA

17. Manino ro mahasoa antsika ty manenga hadisoa?

17 Maro ty antony mahavy antsika manenga hadisoa. Fe handiniky ty sisany amy raha rezay avao tsika. Voalohany, manahaky an’i Jehovah, azy Babantsika mamindra fo iny tsika sady mampifalifaly azy. (Lioka 6:36) Faharoe, asehontsika hoe tena mankasitraky an’i Jehovah tsika satria nanenga ty hadisoantsika ie. (Mat. 6:12) Le fahatelo, lasa salama soa tsika sady mifandramby soa avao.

18-19. Ino ty mety ho vokany laha manenga hadisoa tsika?

18 Mety tsy hampoizintsika mihintsy ty fitahia ho azontsika lafa tsika manenga hadisoa. Henteo, ohatsy, ty raha niseho tamy Denise, azy niresahintsika taloha teny iny. Tsy nihainy hoe nieritseritsy hamono fo lahilahy nandodo an-drozy iny lafa vita ty fitsarà azy. Fe nitseriky biby lahilahy iny lafa nanenga ty hadisoany Denise, farany ie nanomboky nianatsy Baiboly niaraky tamy Vavolombelon’i Jehovah.

19 Mety hahatsapa tsika hoe anisan’ny raha farani-ze sarotsy ty hoe manenga hadisoa. Fe mety ho anisan’ny raha tena mahasoa koa raha io. (Mat. 5:7) Soa zany tsika iaby laha manao ze fara herintsika mba hanenga hadisoa manahaky an’i Jehovah.

LAFA MISY OLO MANAO RAHA MAMPALAHELO ANAO,...

  • manino iha ro tsy tokony hanamaiva ty fihetseham-ponao?

  • ino ty hanampy anao tsy ho meloky sasy?

  • ino ty azonao atao mba hahavy anao hifantoky amy toetsy soany?

HIRA 125 “Sambatra ny Mamindra Fo”

a Novà ty anara sisany.

b Ty Kristiana kiraidraiky ro tsy maintsy manapa-kevitsy amy ze tokony hataony lafa misy raha manahaky ani-toy.

c Henteo amy jw.org ao ty hira hoe “Andao Hifamela”, “Hengako any Hadisoany Iny”, noho “Mpinama Ndraiky.”

d Marina fa fahotà noho mamparary fo ty fanentea sary tiva, fe tsy antony resahin’ny Soratsy Masy hisarahan’ny valy tsy manan-tsiny iny amy valiny raha zay

    Fanajaria Boky Vezo (2001-2025)
    Hiboaky
    Hilitsy
    • Vezo
    • Hizara
    • Hamboamboatsy
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Fifanekea
    • Fifanekea Mikasiky Sekirè
    • Hanova Fifanekea
    • JW.ORG
    • Hilitsy
    Hizara