LAHATSORATSY FIANARA 13
HIRA 4 “Jehovah no Mpiandry Ahy”
Tsy Boribory Marè ty Tanan’i Jehovah
“Mieritseritsy va iha fa boribory marè ty tanan’i Jehovah?”—NOM. 11:23.
INO TY HIANARA ATO?
Hanampy antsika lahatsoratsy toy mba hatòky hoe hanome ze raha ilàntsika avao Jehovah.
1. Akory ty nampisehoan’i Mosesy hoe natoky an’i Jehovah ie lafa nitariky an’Israelita rey hiala baka a Ejipta any?
MARO ty olo nanam-pinoa resahin’ny bokin’ny Hebreo, le anisani-zay Mosesy. Tena nanam-pinoa miavaky ie. (Heb. 3:2-5; 11:23-25) Nasehony hoe nanam-pinoa ie, lafa ie nitariky ty Israelita hiala baka a Ejipta any. Tsy natahotsy an’i Farao noho maramilany rey ie. Natoky an’i Jehovah ie, ka nitariky an’Israelita rey hamakivaky ty Riaky Mena, bakeo nitariky an-drozy tan-diomonto any tafara atoy. (Heb. 11:27-29) Maro ty Israelita lasa tsy natoky hoe hahavita hikarakara an-drozy Jehovah. Fe tsy nanahaky ani-zay Mosesy fa natoky a-Ndranahariny iny avao. Tsy diso Mosesy laha nanam-pinoa satria nanao fahagagà Ndranahary ka nanome hany noho rano an’ny vahoaky iny tan-diomonto any.a—Eks. 15:22-25; Sal. 78:23-25.
2. Manino Ndranahary ro nanontany an’i Mosesy hoe: “Mieritseritsy va iha fa boribory marè ty tanan’i Jehovah?” (Nomery 11:21-23)
2 Marina fa nana finoa matanjaky Mosesy, fe tao raiky teo ho eo tafaran’ny nanafaha an’Israelita rey, le nanomboky nisalasala ie hoe ho vitan’i Jehovah vatany va ty hanome hena an’ny vahoaky iny. An-tapitrisany ty Israelita tan-diomonto any tamy zay, fe tsy hain’i Mosesy hoe manao akory ty hahavitan’i Jehovah hanome hena ampy ho an-drozy. Namaly an’i Mosesy, Jehovah ka nanontany azy hoe: “Mieritseritsy va iha fa boribory marè ty tanan’i Jehovah?” (Vakio Nomery 11:21-23.) Ty hoe “tanan’i Jehovah” eto, le manondro ty fanahy masi-Ndranahary na ty hery ampiasàny. Sahala ta hanontany an’i Mosesy zany Jehovah hoe: ‘Mieritseritsy va iha fa tsy ho vitako mihintsy ty hanatanteraky ty raha nivolaniko?’
3. Manino ty tantaran’i Mosesy noho ty Israelita ro tokony hoeritseretintsika?
3 Fa nisy fotoa va iha nisalasala hoe mba hikarakara ty raha ilànao noho ty fianakavianao avao va Jehovah? Laha fa nieritseritsy ani-zay iha na mbo tsy nieritseritsy, le ndao hodinihintsika ty tantaran’i Mosesy noho ty Israelita. Lasa tsy natoky rozy hoe mahavita manome ze raha ilàn-drozy Ndranahary. Handiniky torolala vitsivitsy amy Soratsy Masy ao koa tsika mba hahavy antsika hatòky marè hoe afaky manampy antsika avao Jehovah.
MANDRAMBESA FIANARA BAKA AMY MOSESY NOHO TY ISRAELITA
4. Manino ty Israelita maro ro nanomboky nisalasala laha mahavita manome ty raha ilàn-drozy Jehovah?
4 Manino ty Israelita sisany ro nanomboky nisalasala hoe hahavita hanome ze raha ilàn-drozy avao va Jehovah? Fa elaela ty Israelita noho ty olo maro baka amy firenena hafa ro tan-diomonto any avao. Niala baka a Ejipta any rozy mba handeha amy Tany Nampitamàny any. (Eks. 12:38; Deot. 8:15) Fa entsaky mana olo baka amy firenena hafa reo le nimenimeny. Lasa maro amy zay koa ty Israelita nimenimeny manahaky an-drozy. (Nom. 11:4-6) Nahatiaro hany ta Ejipta tany rey ty vahoaky. Nikamo Mosesy lafa nahita an-drozy nitoreotoreo taminy, farany ie nieritseritsy hoe: ‘Ka aia lahy ty hahitako hena hamea an’olo reto e!’—Nom. 11:13, 14.
5-6. Nisy vokany tamy Israelita maro ty toetsy raty nananan’olo hafa firenena rey. Ino ty ianarantsika baka amy zay?
5 Tsy nahay nankasitraky olo maro baka amy firenena hafa rey, ka nisy vokany tamy Israelita rey raha zay. Mety tsy hahay hankasitraky manahaky ty olo hafa koa tsika, ka hanomboky tsy ho afa-po amy ty raha amean’i Jehovah antsika. Mety ho tratsini-zay tsika laha manimany ty raha nananantsika taloha na manomboky mialona ty raha ananan’olo hafa. Fe laha miezaky ho afa-po amy ty raha ananantsika tsika, le ho falifaly avao.
6 Tokony ho nitiarovin’Israelita reo fa nanome toky an-drozy Ndranahary hoe tsy hisy raha hampijaly an-drozy, lafa rozy avy amy tanàn-drozy vaovao iny any. Tsy hoe amy rozy mbo an-diomonto any iny ty hahatanteraky an’ny raha zay, fa amy Tany Nampitamany any. Manahaky ani-zay koa, fa soa tsika laha mametsivetsy ty raha ampitamanin’i Jehovah antsika amy tontolo vaovao ao, tozay hifantoky amy ty raha tsy ananantsika amy tontolo toy eto. Azontsika atao koa ty mametsivetsy andinin-teny manampy antsika hatòky marè an’i Jehovah.
7. Manino tsika ro afaky matoky hoe hahavita hanampy antsika avao Jehovah?
7 Fe mety mbo hanao ani-zao iha hoe manino moa Ndranahary ro nanontany an’i Mosesy hoe: “Mieritseritsy va iha fa boribory marè ty tanan’i Jehovah?” Lafa nametraky an’ny fanontanea zay tamy Mosesy, Jehovah, le mety raha roe retoa ro teany hoeritseretin’i Mosesy: 1) tsy voafetra ty heriny, 2) afaky mampiasa ty heriny koa ie ndre aia ndre aia, ndre amy pilasy farany lavitsy any aza. Ka ndre tan-diomonto lavitsy any aza Israelita rey, le afaky nanome hena maro an-drozy Ndranahary. Nampiasa ty tanany matanjaky noho ty sandriny mahery Ndranahary mba hampisehoa hoe mahavita manampy ty vahoakiny ie, ndre aia ndre aia ty misy an-drozy. (Sal. 136:11, 12) Lafa miatriky raha sarotsy koa tsika, le afaky matoky hoe mahavita manampy antsika Jehovah ndre aia ndre aia ty misy antsika.—Sal. 138:6, 7.
8. Ino ty hanampy antsika tsy hanao fahadisoa nataon’olo maro tan-diomonto tany rey? (Henteo koa sary io.)
8 Nitanterahin’i Jehovah ty raha nampitamaniny tsiela tafarani-zay, ka nanao fahagagà ie le nameany papelika maro vahoaky iny. Fe tsy nisaotsy a-Ndranahary ty Israelita fa vomaiky aza rozy tsy niafa-po. Namory papelika avao rozy, ndre atoandro ndre haly. Neloky marè Jehovah ka nanasazy an-drozy satria tea tena marè rozy, ka naniry mafy hihina sakafo hafa. (Nom. 11:31-34) Afaky mandramby fianara baka amy raha zay tsika. Mila mitandrina koa tsika mba tsy ho lasa tsy mety afa-po. Ndre mahantra tsika ndre mpanarivo, le ty famoria “hanana an-danitsy” any ro tokony ho vatan-draha amintsika, ka ataontsika ze hahavy antsika hifandramby soa amy Jehovah noho Jesosy. (Mat. 6:19, 20; Lioka 16:9) Laha manao ani-zay tsika, le afaky matoky hoe hanome ze raha ilàntsika Jehovah.
Nanao akory ty toetsain’olo maro tan-diomonto tany, le ino ty ianarantsika baka amy zay? (Fehintsoratsy 8)
9. Ino ty raha azontsika atokisa tanteraky?
9 Parè hanampy ty vahoakiny koa Jehovah henanizao. Fe tsy midika zay hoe tsy ho sahira amy resaky drala tsika na resaky hany na tsy ho mosarè.b Fa ty dikany le hoe tsy hanenga antsika tanteraky Jehovah. Hanampy antsika avao ie ndre ino ndre ino ty raha sarotsy mahazo antsika. Misy raha roe azontsika ampisehoa retoa fa matoky tsika hoe hanome ze raha ilàntsika Jehovah: 1) lafa sahira amy resaky drala tsika, 2) lafa tsika manoma ty fiainantsika amy hoavy.
LAFA SAHIRA AMY RESAKY DRALA
10. Ino iaby ty raha sarotsy mety hatrehintsika?
10 Fa ampoizintsika hoe vomaiky hiharaty avao ty toe-karena, arakaraky mamparìny ty faran’ny tontolo toy. Lafa misy koronta ara-politiky, aly, loza arakin’ny natiora, na arety miparitaky, le mety hisy raha tsy ampoizintsika hilà drala, na mety hafointsika ty asantsika, ty hananantsika, na ty tranontsika. Vokatsini-zay, le mety hila asa vaovao tsika na mieritseritsy hifindra amy tanà hafa miaraky amy fianakaviantsika mba hameloma an-drozy. Fe ino ty hanampy antsika handramby fanapahan-kevitsy mampiseho hoe matoky an’i Jehovah tsika?
11. Ino ty hanampy anao lafa sahira amy resaky drala iha? (Lioka 12:29-31)
11 Ty raha bevata tokony hataonao le hoe resaho amy Jehovah ty raha mampiasa loha anao. Tena hanampy anao raha zay. (Ohab. 16:3) Angataho ie hanome fahendrea anao mba hahaizanao manapa-kevitsy noho hanampy anao ho kalma avao noho tsy “hiasa loha marè.” (Vakio Lioka 12:29-31.) Angataho koa ie mba hanampy anao ho afa-po lafa mana ze raha tena ilà amy fiaina iha. (1 Tim. 6:7, 8) Manaova fikaroha amy boky noho gazetintsika rey, mba hahaizanao ty tokony hatao lafa sahira amy resaky drala. Maro ty olo sahira amy resaky drala nivola hoe tena nanampy an-drozy lahatsoratsy noho video amy jw.org ao rey.
12. Ino iaby ty fanontanea afaky manampy ty Kristiana raiky handramby fanapahan-kevitsy soa ho an’ny fianakaviany?
12 Fe misy avao ty olo nanapa-kevitsy hanao asa lavitsy ty fianakaviany. Fe maro ty nahatsapa lafa tafara atoy hoe tsy fahendrea raha zay. Alohan’ny hanekeanao hanao asa raiky, le ka mifantoky amy karama ho azonao avao, fa diniho koa ty vokatsin’ny raha iny amy ara-panahinao noho amy fianakavianao. (Lioka 14:28) Eritsereto zao: ‘Mety hanao akory ty tokantranoko laha lavitsy an’ny valiko aho? Ho afaky hivory noho hanompo tsy tampaky va aho, sady hanam-potoa hiaraha amy mpiara-manompo?’ Laha manan’anaky iha, le misy fanontanea bevata mila eritseretinao koa toy: ‘Ho vitako va ty hiteza ty anako araky “ty anatsy amean’i Jehovah noho ze atorony” laha mipetraky lavitsy an-drozy aho?’ (Efes. 6:4) Ty fomba fihevitsi-Ndranahary ro engao hitariky anao, fa tsy ty fomba fihevitsin’ny longonao na ty namanao tsy manoriky ty torolalan’ny Soratsy Masy.c Mipetraky amy faritsy andrefan’i Azia any Tony. Namea asa be karama tan-tany hafa any ie, sady tsy indraiky avao ty nisehoan’ny raha zay fa matetiky. Fe tsy naneky hanao an’ny asa rey ie lafa nivavaky noho niresaky tamy valiny. Fa ty raha nataony le hoe nahenany ty fandanian-drozy. Zao ty nivolanin’i Tony lafa nandiniky ty lasa ie: “Maro ty olo nampeako lasa mahay an’i Jehovah henanizao, ka tombotsoa bevata ho ahy raha zay. Tsy zay avao, fa mafana fo amy fahamarina koa anakinay rey. Nianaranay mianakavy hoe laha mbo manoriky an’ny Matio 6:33 zahay, le hikarakara anay avao Jehovah.”
LAFA TSIKA MANOMA TY FIAINANTSIKA AMY HOAVY
13. Ino iaby ty raha azontsika atao henanizao mba hanomanantsika ty fiainantsika amy fotoa hahaantitsy antsika?
13 Afaky asehontsika koa hoe tena matoky an’i Jehovah tsika, lafa tsika manoma ty fiainantsika amy fotoa hahaantitsy antsika. Mampirisiky antsika ty Baiboly mba hiasa mafy, amy zay tsika afaky mikarakara ty raha ilàntsika amy hoavy. (Ohab. 6:6-11) Ara-dalàna aloha laha manajary drala tsika mba hiatreha ty hoavy. Resahin’ny Baiboly koa moa hoe afaky manampy antsika amy fotoa ilàntsika azy ty drala. (Mpito. 7:12) Fe ndre zay, le tsy tokony hifantoky amy filàn-drala tsika, sady tsy tokony hieritseritsy hoe ty hanàña ro vatan-draha marè amintsika.
14. Manino ty Hebreo 13:5 ro manampy antsika lafa manoma ty fiainantsika amy hoavy tsika?
14 Niresaky fanohara raiky Jesosy mba hampisehoany, fa hadalà ty hoe mamory drala maro kanefa “tsy mpanarivo anatreha-Ndranahary eo.” (Lioka 12:16-21) Tsy misy mahay ty raha hiseho hamaray tsika. (Ohab. 23:4, 5; Jak. 4:13-15) Nivola koa Jesosy hoe tsy maintsy parè ‘hahafoy’ ty hananany iaby ze ta ho lasa mpianatsiny. (Lioka 14:33) Zay vatany ty raha niseho tamy Kristiana ta Jodia tany, tamy taon-jato voalohany. Fe ndre zay, le mbo nifalifaly avao rozy. (Heb. 10:34) Maro koa henanizao ty rahalahy noho anabavy nahafoy ty hananany, ty asany satria tsy manoha antoko politiky. (Apok. 13:16, 17) Ino ty nanampy an-drozy hahavita ani-zay? Matoky tanteraky an’ny raha nampitamanin’i Jehovah toy rozy: “Tsy hanenga anao mihintsy aho, sady tsy hahafoy anao mihintsy.” (Vakio Hebreo 13:5.) Marina fa ilà ty manao ze azo atao mba hananantsika ty raha ilàntsika lafa antitsy tsika. Fe matoky tanteraky koa tsika fa hikarakara antsika Jehovah lafa misy raha tsy ampoizintsika.
15. Manao akory ty tokony ho fiheveran’ny ray aman-dreny ty anakiny? (Henteo koa sary io.)
15 Amy kolontsay sisany, ty antony hiterahan’ny mpivaly, le mba hananan-drozy anaky hikarakara an-drozy na hanome drala hanohana an-drozy lafa antitsy rozy. Fe mivola ty Baiboly hoe ty ray aman-dreny ro tokony hikarakara ze raha ilàn’ny ty anany. (2 Kor. 12:14) Mazava ho azy fa mety hila fanampea avao ty ray aman-dreny lafa mihaantitsy, sady maro ty anaky mazoto mikarakara ray aman-dreny manahaky ani-zay. (1 Tim. 5:4) Fe ty tena mahafalifaly ty ray aman-dreny Kristiana le hoe nahavita nanampy ty anan-drozy hanompo an’i Jehovah rozy, fa tsy hoe nahavita niteza anaky mba hanan-drala hanohana an-drozy.—3 Jaona 4.
Mpivaly mahafoy tena mandiniky ty torolalan’ny Baiboly lafa hanapa-kevitsy mikasiky ty hoavy (Fehintsoratsy 15)d
16. Ino ty azon’ny ray aman-dreny atao mba hanampea ty anany hahavelom-po? (Efesianina 4:28)
16 Lafa manampy ty anakinao mba hahavelom-po iha, le asehò an-drozy hoe matoky an’i Jehovah iha. Amy rozy mbo kelikely iny, le ataovo hain-drozy hoe tena ilà ty miasa mafy. (Ohab. 29:21; vakio Efesianina 4:28.) Lafa mihabe amy zay rozy, le ampeo mba hanao ze faran’ny soa vitany lafa an-dakilasy any. Afaky mikaroky ty torolalan’ny Baiboly koa ty ray aman-dreny, mba hanampea ty anakiny hahay hanapa-kevitsy amy fianara hataony. Ty antony anaovan’ny ray aman-dreny ani-zay, mba hahafahan’ny ty anakiny hahavita hamelom-po noho handramby anjara feno amy fanompoa.
17. Ino ty raha azontsika antoky?
17 Afaky matoky ty mpanompon’i Jehovah tsy mivaliky hoe mahavita mikarakara ty raha ilàn-drozy Jehovah sady ta hanao ani-zay mihintsy. Vomaiky tsika mila matoky an’i Jehovah, arakaraky mamparìny ty farany. Fe ndre ino ndre ino ty raha miseho, le matoky tanteraky tsika hoe hampiasa ty heriny Jehovah mba hanomeza ty raha ilàntsika. Afaky matoky tsika hoe tsy boribory marè ty tanan’i Jehovah, fa hanampy antsika avao ie ndre aia ndre aia ty misy antsika.
HIRA 150 Mitadiava An’i Jehovah mba ho Voavonjy
a Henteo ty “Fanontanean’ny Mpamaky” amy Tilikambo Fiambena Oktobra 2023.
b Henteo ty “Fanontanean’ny Mpamaky” amy Tilikambo Fiambena 15 Septambra 2014.
c Henteo amy Tilikambo Fiambena 15 Aprily 2014 ty lahatsoratsy hoe “Tsy Misy Mahay Manompo Tompo Roa.”
d FANAZAVÀ SARY: Mpivaly raiky mahafoy tena mifampikaiky amy anakampelan-drozy. Manory Efitrano Fanjakà miaraky amy valiny anakampelan-drozy io.