BIBLIƆTƐKƐ DJELÁ ƐNTƐRNƐTƐ djɛ Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ DJELÁ ƐNTƐRNƐTƐ
Losongomino
  • BIBLE
  • ENKANDA
  • NSANGHANYƐ
  • w25 Ngɔndɔ k’asamalo akis. 8-13
  • Elakanyelo w’owaso m’etepela w’alɛnɔ wɛ prɔfɛsi wɛ Djakɔbɔ—Etenyi 2

Lako video lanɛ.

Otimeyɛ, ndambo k'ovungusano ɔmɔtshi womboyala lá video.

  • Elakanyelo w’owaso m’etepela w’alɛnɔ wɛ prɔfɛsi wɛ Djakɔbɔ—Etenyi 2
  • Etange kʼOlami Ndjewoyɛa Onkfumi wɔ Yehova (Wekelo)—2025
  • Tɔtɛ tɔ wayi tɔ daambi
  • Wamba ankina wafɛna
  • ZEBULUNƐ
  • ISAKARA
  • DANƐ
  • GADƐ
  • ASHƐRƐ
  • NAFƐTALI
  • YOSƐFU
  • BEJAMƐ
  • Elakanyelo w’owaso m’etepela w’alɛnɔ wɛ prɔfɛsi wɛ Jakɔbɔ—Etenyi 1
    Etange kʼOlami Ndjewoyɛa Onkfumi wɔ Yehova (Wekelo)—2025
  • Djakɔbɔ nya Esawo wambila vu
    Elakanyelo w’okokɛ mba má Bible
  • Tovungɔke ente Yehova alekɔ ‘Ndjambe kewika’
    Etange kʼOlami Ndjewoyɛa Onkfumi wɔ Yehova (Wekelo)—2024
  • Elakanyelo w’owaso m’etepela w’alɛnɔ w’ampame yɛ nkɔmano
    Etange kʼOlami Ndjewoyɛa Onkfumi wɔ Yehova (Wekelo)—2024
Etange kʼOlami Ndjewoyɛa Onkfumi wɔ Yehova (Wekelo)—2025
w25 Ngɔndɔ k’asamalo akis. 8-13

DJAMBA DJƐ WEKELO 25

YEEMBO 96 Onkanda wɔ Ndjambe—wolekɔ ekete kɛ ntshina

Elakanyelo w’owaso m’etepela w’alɛnɔ wɛ prɔfɛsi wɛ Djakɔbɔ—Etenyi 2

‘Nde asakolaka onto l’onto osako wɛlama lande.’—EWA. 49:28.

IKANYI YƐ DJAMBA

Elakanyelo wɛ djonyi wowaso m’etepela w’alɛnɔ wɛ prɔfɛsi wɛ Jakɔbɔ ndashimela wana wande 8.

1. Etepela w’alɛnɔ wɛ prɔfɛsi wɛ Jakɔbɔ wɛkɔnge w’ɔkɔpaso nyɛna lá djamba djɛnɛ?

WANA wa Jakɔbɔ wambodjinga, wekameyɛ la nkɔmɛ nkfumɔ onto l’onto osako wɔnde. Ete ngo sɛnyi lá djamba mboheta, etepela wɛ Jakɔbɔ ndashimela Ribɛnɛ, Simɛyɔnɛ, Lewi, la Juda watshimbɛka yimba—la winá ɛmɔtshi wakamoyɛka—ko wakokaka ndawopola djɛ ndjewa kɛnɛ kɛ ndongoshimela wana 8 wambotshikala. Nyontshɔ tokolenda elakanyelo wokokaso mba má kɛnɛ kɛ ndashimela Zebulunɛ, Isakara, Danɛ, Gadɛ, Ashɛrɛ, Nafɛtali, Yosɛfu, la Bejamɛ.a

ZEBULUNƐ

2. Kɔkɔndɔla osako wɔ Zebulunɛ la wopo wɔ yakotshama. (Ewangelo 49:13) (Lenda ole ipapango.)

2 Wala Ewangelo 49:13. Jakɔbɔ atepelaka ante tonkanola tɔ Zebulunɛ wangintasɛ l’omamo wɔ ndjale, lá nɔrɔ kɛ Looko lɔ Daka. Ɛnɔnyi ndekana 200, ikɔlɛ yɛ Zebulunɛ ilowaka okitshɔ w’etatshi kɛ looko. Iyayalaka nde lá anteyi kɛ ndjale kɛ Ngalile la ndjale kɛ Mediteraniya. Mɔsɛ apɛyɛka prɔfɛsi kɛnɛ: ‘Sasanga, Zebulunɛ, winá wɔ nghongoposaka.’ (Mvu. 33:18) Kɛsɔ nkoka nsakisola ente ikɔlɛ yɛ Zebulunɛ iyalaki l’akoka wa mpeeta lá ndjale ipe yɛkɔ djɛ nangha opoto ladjikɛnde wayalaki l’anteyi kɛ ndjale ipe. Ayale nghɔsɔ kana lako, tonkanola tɔ Zebulunɛ toyalaki l’elonga kɛ nsasanga.

Etepela w’alɛnɔ wɛ Jakɔbɔ

Zebulunɛ.

Wɔna

Zebulunɛ

Prɔfɛsi kɛ Jakɔbɔ

‘Zebulunɛ angintasɛ l’omamo wɔ ndjale . . . Olelo wɔnde wongoyala lá onkoko wɔ Sidɔnɛ.’—Ewa. 49:13.

Ekotshamelo

Ikɔlɛ yɛ Zebulunɛ yintatshɛka lá nɔrɔ, l’anteyi kɛ Ndjale kɛ Ngalile la Ndjale kɛ Mediteraniya.—Yos. 19:10-16.

3. Ekete kɛkɔnge kengotokotshɛ́ djɛ ndjala l’osasa?

3 Olakanyelo wɔkɔnge w’owaso? Tolekɔ la donga djɛ nsasanga, ayale lampe owikaso kana nkambo djɛkɔnge mbotokomela. Djɛ ndjala la osasa, iso ladjɛ nsasanga la kɛnɛ kokotshɛso. (Yee. 16:6; 24:5) Winá ɔmɔtshi angoyalake wɔdju mpika wiso lá ekete kɛ sopakotshi l’edjena kɛ mpika wiso lá nkete djɛ wɔlɔ dj’okokaso nsasanga. Djɛko ndeke nangha la wolo djɛ nyɛna ekete kɛmɔtshi kɛ wɔlɔ l’akambo wakokomela.—Nga. 6:4.

ISAKARA

4. Kotepela osako wɔ Isakara la wopo wɔ yakotshama. (Ewangelo 49:14, 15) (Lenda ole ipapango.)

4 Wala Ewangelo 49:​14, 15. Jakɔbɔ awandjɛka Isakara ante angoyala nkambi k’ekekete efula má ndɔwɛdjɛ la mpunda—nyama kɛ weka wolo kɛwɛmbaka edjito wɛ nkekete. Jakɔbɔ atepelaka lonkina ante Isakara angowa owila wɔ wɔlɔ efula. Ntɔlɔnghana la etepela wɛ Jakɔbɔ, tonkanola tɔ Isakara towaka etatshi kɛ looko kɛ wɔlɔ efula la kɛ ɛtɔtɔ lá omamo wɔ Ndjale kɛ Jɔrdanɛ. (Yos. 19:22) Ape l’ehamo, wananghaka la wolo djɛ nkamba etatshi kɛwɔ kɛ looko, la koko wakambaka la wolo djɛ nkotshɛ́ anto ankina. (1 Nk. 4:7, 17) Ndjɔmbɔmba, ikɔlɛ yɛ Isakara iyalaki entshupa djɛ nana ambandji yɛ owila wɔwɔ, ete ngo winá wɔ Isushi Barakɛ la ɔprɔfɛtɛ Debora yawete djɛ ntonana la Sisera.—Tos. 5:15

Etepela w’alɛnɔ wɛ Jakɔbɔ

Isakara.

Wɔna

Isakara

Prɔfɛsi kɛ Jakɔbɔ

‘Nde angɔhɛngɛ mpɛka djɛnde djɛ mbɛmba odjito.’—Ewa. 49:14, 15.

Ekotshamelo

Ikɔlɛ yɛ Isakara ikambaka la wolo efula djɛ nkotshɛ́ owila wɔ Isariyɛlɛ.—Tos. 5:15; 1 Nk. 4:1, 7, 17.

5. Ladjikɛnge olɛso ladjɛ nangha la wolo djɛ ndjala ankambi?

5 Olakanyelo wɔkɔnge w’owaso? Yehova angɔsake la ntshina welo wilaso lá olemo wɔnde ete ngo ndɔshi la ntshina olemo wɔ ikɔlɛ yɛ Isakara. (Los. 2:24) Ndjɔmbɔmba, tokolenda wopo wɔ wananyɔ okambawɔ olemo wɔ wolo lá otshumano. (1 Ti. 3:1) Wananyɔ wasɔ wapanane mbandji kɛ mbandji, koko iwɔ ladjɛ nangha la wolo djɛ nama enkambi wɛ Ndjambe má mbalaka yɛ nyuma. (1 Kɔ. 5:1, 5; Yuda 17-23) Wangonanghake lonkina la wolo djɛ ndɔngɔsɔla la mpɛyɛ wamba, ko kɛsɔ nkembɛka otshumano.—1 Ti. 5:17.

DANƐ

6. Ikɔlɛ yɛ Danɛ yawa odjito wɔkɔnge? (Ewangelo 49:17, 18) (Lenda ole ipapango.)

6 Wala Ewangelo 49:​17, 18. Jakɔbɔ ɛdjɛka Danɛ la ndjɔ kenana l’anyama yooleka nkekete, ete ngo mpunda kɛ mbandji l’onto wowapema. Ase ikɔlɛ yɛ Danɛ wayalaki l’oloko wolo la wayalaki entshupa djɛ nanyɛ antonyi w’Isariyɛlɛ. Winá wɔ yananaka l’ewila djɛ ndɔsa Looko lɔ Daka, ase ikɔlɛ yɛ Danɛ watalamaki ase Isariyɛ má ‘ndjala l’ɔkɔngɔ w’anto ankfumɔ.’ (Ew. 10:25) Kaanga ɔsɔ yayalaka odjito wɔ djonyi efula, ape owila onkfumɔ ndeke lɛnaki akambo ankfumɔ wananghaki ikɔlɛ yɛ Danɛ.

Etepela w’alɛnɔ wɛ Jakɔbɔ

Danɛ.

Wɔna

Danɛ

Prɔfɛsi kɛ Jakɔbɔ

‘Danɛ . . . angolamata asanga w’ampunda.’—Ewa. 49:16-18.

Ekotshamelo

Ikɔlɛ yɛ Danɛ ilamaki owila má ‘ndjala l’ɔkɔngɔ w’anto ankfumɔ winá wɔ yotatshɔka tá Looko lɔ Daka.—Ew. 10:25.

7. Nkambo djɛkɔnge dekɔ nsɔsɔlɔ lá edjito wɛ teokrasi enkfumɔ?

7 Olakanyelo wɔkɔnge wowaso? Ɔwɛmba odjito ɔmɔtshi wɔ anto yɔpɛnyi? Nkoka ndjala okotshɛ́ka djɛ nsola la ndɔngɔsɔla Mvulu k’Onkfumi, olapɛyɛka la ɛkɔpa djɛ nkamba lá mvulu kɛ nsanghanyɛ yɛ nkekete kana djɛ nkamba elemo enkina. Vungɔ winá onkfumɔ ente Yehova nyɛnaka la ndɔsaka la ntshina ekete kenkfumɔ konanghelɛ. Nde nkɔpaka pekapeka winá wookambelɛ, ape djɛ mpona lomo me anto ankina, koko mande ɔkɔpa ndɔwɛnyɛ ngandji kɛ nsɔsɔlɔ.—Mat. 6:1-4.

GADƐ

8. Lamo ewila enkina yotakoka nanyɛ ikɔlɛ yɛ Gadɛ lá Looko lɔ Daka ipa la okakasano? (Ewangelo 49:19) (Lenda ole ipapango.)

8 Wala Ewangelo 49:19. Jakɔbɔ ewoyɛka ante oloyi wɔ antɔmbɔki wongoyɛ ndosandja Gadɛ. M’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi ndekana nkama ipe, ikɔlɛ yɛ Gadɛ iyɛka ndokita etatshi kɛ looko keyalaki lá ɛstɛ kɛ Ndjale kɛ Jɔrdanɛ, keyalaki entshupa l’ewila wɛ antonyi. Ewila w’antonyi wɛsɔ wekokaka ndananyɛ ipa l’okakasano. Koko, ase Gadɛ wakɔpaki ndala l’eteyi ladjikɛnde owila wɔkɔ wayalaki la esowe wɛ yakokaka ndesɛ anyama yɛwɔ. (Ew. 32:1, 5) Lá nsɔsɔlɔ ase Gadɛ wayalaki l’eloko wolo. Koko nkambo deka lasɔ nde, wilelaki Yehova oloko ambɔ angakotshɛ́ dj’iwɔ nseela etatshi kɛ looko kɛ ndapɛyɛ m’ose wibi onkfumɔ. Watomaka angala wawɔ l’ilá k’ɛnɔnyi djɛ ntokotshɛ́ tɔkɔlɛ tonkina djɛ ntɔsa etatshi kɛ Looko lɔ Daka ketshikalisá lá owɛstɛ wɔ Jɔrdanɛ. (Ew. 32:16-19) Wilelaki Yehova oloko ambɔ angowomba wadji la wana wawɔ winá wɔ ampame yatshɔka tá ambandji. Yehova ásakolaka djɛ oloko wolo la yimba yɛwɔ yɛ ndásambɛ.—Yos. 22:1-4.

Etepela w’alɛnɔ wɛ Jakɔbɔ

Gadɛ.

Wɔna

Gadɛ

Prɔfɛsi kɛ Jakɔbɔ

‘Oloyi wɔ antɔmbɔki wongoosandja.’—Ewa. 49:19.

Ekotshamelo

Ikɔlɛ yɛ Gadɛ iwikaki lá ɛstɛ kɛ Jɔrdanɛ, lá idjena yɛ antonyi yakokaka ndananyɛ ipa l’okakasano.—Yos. 13:24-28.

9. Ndjilela Yehova oloko oyɛwɔ l’eposelo lá mbiko yɛso ngete mo?

9 Olakanyelo wɔkɔnge w’owaso? Djɛ nkambela Yehova lá ntondo kɛ ekakasano, iso ladjɛ nkindjɛ ndowilela oloko. (Yee. 37:3) Anto efula lɔɔko kɛnɛ wɛnyɛ ambɔ wilela Yehova oloko má ndásambɛ nkete efula djɛ nsuka olemo wɔ opikelo wɔ Amvulu yɛ Teokrasi, djɛ ntokamba l’idjena ilekɔ la djonyi, kana djɛ mbɛmba edjito enkina. Wanangha nghɔsɔ mande walekɔ la eshikikelo ambɔ Yehova angoshiyɛ winá enkfumɔ ehomba wɛwɔ.—Yee. 23:1.

ASHƐRƐ

10. Ikɔlɛ yɛ Ashɛrɛ yasambe nangha nge? (Ewangelo 49:20) (Lenda ole ipapango.)

10 Wala Ewangelo 49:20. Jakɔbɔ ewoyɛka ante ikɔlɛ yɛ Ashɛrɛ ingoyala la okfudji, ko ayalaka ngo nghɔsɔ. Etatshi kɛ looko kɛ ikɔlɛ yɛ Ashɛrɛ keyalaki la djena efula djɛ ɛtɔtɔ l’Isariyɛlɛ y’otondo. (Mvu. 33:24) Koko keyalaki lá omamo wɔ Ndjale kɛ Mediteraniya ndjila ole mbongo kɛ Fenikiya kɛ yananghaka epoto lá Sidɔnɛ. Koko, ikɔlɛ yɛ Ashɛrɛ itakilika ase Kanana m’etatshi kɛwɔ kɛ looko. (Tos. 1:31, 32) Ndjimbo kɛ nyɛtshi k’ase Kanana ngole okfudji wɔ ase Ashɛrɛ wonanghaka dj’ipa ikɔlɛ ndjala l’osasalo lá ɔtɛmwɛlɔ wɔ nsɔsɔlɔ. Ase Ashɛrɛ watawola winá wɔ Barakɛ ndahonaka anto wa ntonana l’osanga w’ewila w’ase Kanana. Eposelo weyalisá nde, watɔsa opiko lá lompongo lɔ nsese lɔ Yehova ndapɛyɛ ase Isariyɛlɛ ‘lá omamo wɔ washi wa Megido.’ (Tos. 5:19-21) Ikɔlɛ yɛ Ashɛrɛ ikokaka ndjoka nsɔnyi má ndjoka yeembo yɛ Barakɛ la Debora yatshumbe má nyuma k’ekina, iyalaki l’etepela wɛnɛ: ‘Ashɛrɛ intasɛka intasintasɛ l’omamo wɔ ndjale.’—Tos. 5:17.

Etepela w’alɛnɔ wɛ Jakɔbɔ

Ashɛrɛ.

Wɔna

Ashɛrɛ

Prɔfɛsi kɛ Jakɔbɔ

‘Ashɛrɛ angoyala la nkete djɛ ndɛ efula.’—Ewa. 49:20.

Ekotshamelo

Ikɔlɛ yɛ Ashɛrɛ iyalaka l’okfudji efula lá Looko lɔ Daka.—Mvu. 33:24.

11. Ladjikɛnge olɛso ladjɛ ndjala la wɛdjimo lá kɛnɛ kelendana la nkete djɛ demba?

11 Olakanyelo wɔkɔnge w’owaso? Iso nkɔpaka mpɛyɛ Yehova kɛnɛ kelekɔ́ wɔlɔ leso. Djɛ nangha nghɔsɔ, iso ladjɛ ntshika ikanyi y’andja wanɛ yɛ ndjala la nkete efula. (Woo. 18:11) Iso ladjɛ nangha la wolo djɛ ndjala la ikanyi yɛ wɛdjimo lá nkambo djɛ mfalanga. (Los. 7:12; Heb. 13:5) Topakoke ntshika ohonelo wɔ nkete djɛ demba dj’ipa la ntshina ntoshimba djɛ nkambela Ndjambe. L’edjena kɛ nangha nghɔsɔ, tɔpɛyɛ Yehova winá la wolo wɔso winá wɔsɔ má ndjewa ente lowiko lɔ wɔlɔ la lɔ vu lotokonga lá etsho weyaye.—Yee. 4:8.

NAFƐTALI

12. Osako wɔ Nafɛtali yakotshama ngete mo? (Ewangelo 49:21) (Lenda ole ipapango.)

12 Wala Ewangelo 49:21. ‘Etepela wɛ wɔlɔ’ wɛ Jakɔbɔ wetoma ikanyi tá wopo wɔ Yeso ndatepelaka winá wɔ nyayalaka lanɛ lá looko. Yeso, kanga lewamaki má olakanyelo wɔnde wɔ wɔlɔ, akomɛka Kapɛrnaumɛ, etatshi kɛ looko kɛ Nafɛtali, ete ngo ‘ngando kɛnde.’ (Mat. 4:13; 9:1; Dj. 7:46) Ɔprɔfɛtɛ Izaya ewoyɛka lá nkambo djɛ Yeso ante ase Zebulunɛ la Nafɛtali wangɛna ‘osase w’ekekete.’ (Iza. 9:1, 2) Yeso ayalaka ‘osase wɔ nsɔsɔlɔ wɔpɛtɛla nkopo inkfumɔ y’anto’ má mbamba kɛ elakanyelo wɛnde.—Dj. 1:9.

Etepela w’alɛnɔ wɛ Jakɔbɔ

Nafɛtali.

Wɔna

Nafɛtali

Prɔfɛsi kɛ Jakɔbɔ

‘Nde ntepelaka etepela wɛ wɔlɔ.’—Ewa. 49:21.

Ekotshamelo

Yeso apoposanyɛka efula lá etatshi kɛ looko kɛ Nafɛtali.—Mat. 4:13; 9:1.

13. Wopo wɔkɔnge w’okokaso ndáshikikɛ ente etepela wɛso wesasangɛ Yehova?

13 Olakanyelo wɔkɔnge w’owaso? Yehova ndjokaka kɛnɛ kotepelaso la wopo wotepelaso. Wopo wɔkɔnge ‘etepela wɛso wɛ wɔlɔ’ osasangɛwɔ Yehova? Totepele nsɔsɔlɔ. (Yee. 15:1, 2) Tokoka nkembɛ anto ankina má kɛnɛ kotepelaso, má ndjala entshupa djɛ ndawandjɛ, má nsamba ndanangha la nsamana. (Ɛfɛ. 4:29) Tokoka ndáwilela okoma wɔ ndjala l’akoka efula wa mbanga asawo l’anto, wakoka ntokotshɛ́ djɛ mpɛyɛ owakɛ.

YOSƐFU

14. Kopakisola wopo wɔ osako wɔ Yosɛfu yakotshama. (Ewangelo 49:22, 26) (Lenda ipapango.)

14 Wala Ewangelo 49:​22, 26. Jakɔbɔ ayalaka la ofuno efula lá nkambo djɛ Yosɛfu—mande ‘awangwanaka nya wananyɔ wande.’ Jakɔbɔ owetaka ante: ‘Lokonɔ l’otamba wɔtɔ mbambo.’ Jakɔbɔ ndeke loyalaki otamba, ko Yosɛfu lokonɔ lɔnde. Yosɛfu ndayalaka nde wɔna w’otango wɔ ndjonde kɛ Jakɔbɔ, Rashɛlɛ. Jakɔbɔ atepelaka ante Yosɛfu angowa okitshɔ wɔ epiko epe wɛ Ribɛnɛ—wɔna Jakɔbɔ wɔ ntondo wɔ ndawote nya Lea—ndatshutshɛ. (Ewa. 48:5, 6; 1 Ɛk. 5:1, 2) Lá ekotshamelo kɛ prɔfɛsi kɛsɔ, tonkanola tɔ wana wa Yosɛfu, Efrayimɛ la Manase, wawaka ntatshi 2 djɛ looko, ikɔlɛ l’ikɔlɛ la etatshi kɛnde.—Ewa. 49:25; Yos. 14:4.

Etepela w’alɛnɔ wɛ Jakɔbɔ

Yosɛfu.

Wɔna

Yosɛfu

Prɔfɛsi kɛ Jakɔbɔ

Esako ‘wengokindjɛ ndjala l’ɔtɛ . . . wɔ kanga yawangoyɛ la wananyɔ wande.’—Ewa. 49:22-26.

Ekotshamelo

Yosɛfu awaka okitshɔ wɔ wɔna wɔ ntondo la wanande ape wakomaka tɔkɔlɛ 2 totshikitanyi.—Yos. 14:4; 1 Ɛkɔ. 5:1, 2.

15. Wopo wɔkɔnge Yosɛfu ndelola lá lɛngɛyɛ?

15 Jakɔbɔ atepelaka lonkina ante ‘anto wakindjɛ mboka [Yosɛfu] akfula la wakindjɛ ndofulɔ.’ (Ewa. 49:23) Ndatepelaka nde djɛ amama yɛnde yɛ dulalula, iyalisá ikɔkɔ y’akambo ankfumɔ wa nyɛtshi wokomelisá. Koko, Yosɛfu atapindjɛ oloko wɔnde te amama yɛnde kana te Yehova. Ete ngo Jakɔbɔ ndatepela: ‘Ota wɔ [Yosɛfu] w’akfula wotshikalaka l’edjena kɛnde la akatshi wande wakindjɛki ndjala wolo la osadju.’ (Ewa. 49:24) Yosɛfu alawɛkɛki le Yehova lá winá wɔ ekakasano wɛnde, la atimeyɛ ngo wananyɔ wande toko, koko ole ananghelaka akambo la oloko wɔlɔ. (Ewa. 47:11, 12) Yosɛfu atshikaka ekakasano ndokomɛ onto wɔ wɔlɔ. (Yee. 105:17-19) Eposelo weyalisá nde, Yehova akambaka nya nde djɛ nangha akambo wa nkekete.

16. Okokaso ndjokola Yosɛfu ngete mo winá w’okfulumeyɛso ehemba?

16 Olakanyelo wɔkɔnge w’owaso? Totawolake kaanga ndambo daambi ekekasano ntowangola la Yehova kana la winaso andjawodji. Tovungɔ ente Yehova nkoka ndjawola djɛ djawo djɛso mpembama dj’iso mba okfumbelo. (Heb. 12:7, nɔtɛ.) Okfumbelo wɔsɔ ntokotshɛ́ka djɛ nkona la ndɔngɔsɔla wekeka w’Akristo ete ngo djandji la imeyelo. (Heb. 12:11) Yehova angosakola okfulumedji wɔso ete ngo ndasakola wɔ Yosɛfu.

BEJAMƐ

17. Wopo wɔkɔnge osako wɔ prɔfɛsi wɔ Bejamɛ yakotshama? (Ewangelo 49:27) (Lenda ole ipapango.)

17 Wala Ewangelo 49:27. Jakɔbɔ ewoyɛka ante ikɔlɛ yɛ Bejamɛ ingoyala la nkfulu k’efula kɛ nana mbandji ete ngo lɔwondo. (Tos. 20:15, 16; 1 Ɛk. 12:2) Yayale nde ‘la nkɛsɛ’ djɛ onkfumi wɔ Isariyɛlɛ, ndeke ikɔlɛ yɛ Bejamɛ yaposɛ nkfumi kɛ ntondo, Saolo. Nde ayalaka nanyi kɛ wolo efula kenanyɛki ase Filistiya. (1 Sa. 9:15-17, 21) ‘La nkɔlɔ’ djɛ ɔkɔndɔ wɔ ankfumi wɔsɔ, Ɛsita wadjɛ Nkfumi, la Mɔrdɛkayi, Ministrɛ kɛ Ntondo, yape kɛkɔ ase ikɔlɛ yɛ Bejamɛ, wawikɛka ase Isariyɛlɛ má oyakelo wɔ Onkfumi wɔ Pɛrsiya.—Ɛst. 2:5-7; 8:3; 10:3.

Etepela w’alɛnɔ wɛ Jakɔbɔ

Bejamɛ.

Wɔna

Bejamɛ

Prɔfɛsi kɛ Jakɔbɔ

‘La nkɛsɛ angɔlɛ nyama kɛ ndavunde, ole la nkɔlɔ angokapanyɛ nyama kɛkɔ.’—Ewa. 49:27.

Ekotshamelo

Saolo ndeke loyalisá nkfumi kɛ ntondo lá Isariyɛlɛ. (1 Sa. 9:15-17) La m’ɔkɔngɔ, Ɛsita nya Mɔrdɛkayi wawikɛka enkambi wɛ Yehova.—Ɛst. 2:5-7; 8:3; 10:3.

18. Okokaso ndjokola nkɔmano dj’ase ikɔlɛ yɛ Bejamɛ tá nonghanyi yɛ Yehova ngete mo?

18 Olakanyelo wɔkɔnge w’owaso? Ape l’ehamo ikɔlɛ yɛ Bejamɛ iyalaka la ofuno efula djɛ nyɛna ewoto kɛwɔ ambokoma nkfumi djɛ ekotshamelo kɛ esako. Koko, winá wɔ Yehova ndaapapola onkfumi wɔkɔ ko ndapɛyɛ Davidɛ, ose ikɔlɛ yɛ Juda, ikɔlɛ yɛ Bejamɛ isukaka otshikitano wɔsɔ. (2 Sa. 3:17-19) Ɛnɔnyi efula m’ɔkɔngɔ winá wɔ tɔkɔlɛ tonkina yatɔmbɔkɔ, ikɔlɛ yɛ Bejamɛ isukaka la nkɔmano nkfumɔ ikɔlɛ yɛ Juda la nkfumi kɛ Yehova ndasɔnɛ. (1 Nk. 11:31, 32; 12:19, 21) Tokoka ole iso lɔɔko kɛnɛ nsuka la nkɔmano nkfumɔ anto wa Yehova ndɔmbɔsɔna djɛ ntɔlɔndjɛ.—1 Te. 5:12.

19. Wopo wɔkɔnge wokokaso mba wapɔ m’etepela w’alɛnɔ wɛ prɔfɛsi wɛ Jakɔbɔ?

19 Tokoka mba wapɔ má etepela w’alɛnɔ wɛ Jakɔbɔ. Ndjeka wopo wɔ yombokotshama wokembɛ djawo djɛso djɛ ndjilela prɔfɛsi yɛ Yehova oloko. La nshishima wopo wɔ wana wa Jakɔbɔ yasakolama wotokotshɛ́ djɛ ndjoka wɔlɔ wɔlɔ wopo wokokaso nsasangɛ Yehova.

ELAKANYELO WƐKƆNGE NGOMBOWA M’ETEPELA W’ALƐNƆ WƐ JAKƆBƆ NDASHIMELA . . .

  • Zebulunɛ, Isakara, la Danɛ?

  • Gadɛ, Ashɛrɛ, la Nafɛtali?

  • Yosɛfu la Bejamɛ?

YEEMBO 128 Pikama tii l’ekomo

a Winá wɔ Jakɔbɔ ndasakolaka wana wande 4 wa ntondo Ribɛnɛ, Simɛyɔnɛ, Lewi, la Juda, ndasakolaka nde me kanga nkɔlɔma te kanga ilɛngɛ. Koko winá wɔ ndoosakolaka wana wande 8 watshikalisá, atasakola me nkɔlɔma te ilɛngɛ.

    Enkanda welá songomeno (2012-2025)
    Posa
    Ingela
    • Losongomino
    • Kapana l'anto ankina
    • Nkete dj'ɔkɔpɛ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Wayi wa toseke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ingela
    Kapana l'anto ankina