Prvá Mojžišova
43 Na krajinu doliehal krutý hlad.+ 2 Keď dojedli to, čo priniesli z Egypta,+ otec im povedal: „Choďte pre nás znovu kúpiť trochu obilia.“ 3 Ale Júda mu odpovedal: „Ten muž nás jasne varoval: ‚Bez vášho brata sa tu neukazujte.‘+ 4 Ak pošleš nášho brata s nami, pôjdeme a nakúpime obilie. 5 Ale ak ho nepošleš, nepôjdeme, lebo ten muž nám povedal: ‚Bez vášho brata sa tu neukazujte.‘“+ 6 A Izrael+ sa spýtal: „Ako ste mi to mohli urobiť? Prečo ste mu povedali, že máte ešte jedného brata?“ 7 Odpovedali: „Ten muž chcel vedieť viac o nás a o našich príbuzných a vypytoval sa: ‚Žije ešte váš otec? Máte ešte ďalších bratov?‘ Keď sa na to pýtal, tak sme mu to povedali.+ Ako sme mohli tušiť, že povie: ‚Priveďte svojho brata‘?“+
8 Júda na svojho otca Izraela naliehal: „Pošli chlapca so mnou,+ aby sme sa mohli vydať na cestu. Tak nezomrieme+ ani my, ani ty, ani naše deti.+ 9 Ručím za jeho bezpečnosť.+ Ak sa s ním nevrátim a neprivediem ti ho späť, môžeš ma brať na zodpovednosť. Budem za to niesť vinu* po celý svoj život. 10 Keby sme sa nezdržiavali, už sme mohli byť dvakrát tam a späť.“
11 Ich otec Izrael im povedal: „Keď to tak musí byť, urobte toto: Naberte do svojich vriec z najlepších plodov zeme a doneste ich tomu mužovi ako dar:+ trochu balzamu,+ trochu medu, ladánovú živicu, živicovú kôru,+ pistácie a mandle. 12 Vezmite so sebou dvojnásobnú sumu peňazí a zoberte aj peniaze, ktoré ste našli vo vreciach.+ Možno to bol omyl. 13 Vezmite svojho brata a choďte, vráťte sa k tomu mužovi. 14 A nech vám Všemohúci Boh pomôže získať priazeň toho muža, aby vám prepustil Simeona i Benjamína. Ak mám stratiť svoje deti, budem sa s tým musieť zmieriť.“+
15 Muži vzali ten dar a dvojnásobnú sumu peňazí a vydali sa spolu s Benjamínom do Egypta. A znovu predstúpili pred Jozefa.+ 16 Keď Jozef uvidel, že je s nimi aj Benjamín, povedal správcovi svojho domu: „Zaveď tých mužov do domu, zabi zvieratá a priprav jedlo, lebo tí muži budú so mnou napoludnie jesť.“ 17 Správca ihneď urobil, čo mu Jozef prikázal,+ a vzal mužov do Jozefovho domu. 18 Ale keď ich tam priviedli, tí muži dostali strach a hovorili si: „Zobrali nás sem pre tie peniaze, čo nám vrátili do vriec. Teraz nás napadnú, zoberú si naše osly a nás odvedú do otroctva!“+
19 Pristúpili k Jozefovmu správcovi a pri vchode do domu mu povedali: 20 „Prepáč nám, pane! Už sme tu raz boli nakúpiť obilie.+ 21 Ale keď sme sa cestou späť utáborili na noc a otvorili sme vrecia, všetci sme našli navrchu svoje peniaze.+ Radi by sme ich osobne vrátili. 22 A priniesli sme ďalšie peniaze, aby sme mohli nakúpiť obilie. Nevieme, kto nám vložil peniaze do vriec.“+ 23 Ale správca im povedal: „Nebojte sa, všetko je v poriadku. Ten poklad vám dal do vriec váš Boh a Boh vášho otca. Vaše peniaze sa ku mne dostali.“ Potom k nim priviedol Simeona.+
24 A správca zaviedol tých mužov do Jozefovho domu, priniesol im vodu, aby si umyli nohy, a dal krmivo ich oslom. 25 Potom bratia pripravili pre Jozefa dar,+ lebo počuli, že napoludnie príde a že budú spolu jesť.+ 26 Keď Jozef prišiel do domu, dali mu dar a vrhli sa pred ním na zem.+ 27 Jozef sa zaujímal, ako sa majú, a spýtal sa: „Ako sa darí vášmu zostarnutému otcovi, o ktorom ste mi rozprávali? Žije ešte?“+ 28 Oni odpovedali: „Tvojmu sluhovi, nášmu otcovi, sa darí dobre, ešte žije.“ Potom sa mu poklonili a vrhli sa pred ním na zem.+
29 Keď zdvihol zrak, uvidel svojho brata Benjamína, syna svojej matky,+ a spýtal sa: „To je váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili?“+ A dodal: „Nech ti Boh prejaví priazeň, syn môj.“ 30 Nato rýchlo vyšiel von, lebo pri pohľade na brata ho premohli city a do očí sa mu tlačili slzy. Zašiel do izby, aby bol sám, a rozplakal sa.+ 31 Potom si umyl tvár, a keď sa upokojil, vyšiel von a povedal: „Podávajte jedlo.“ 32 A sluhovia začali podávať jedlo, zvlášť Jozefovi, zvlášť jeho bratom a zvlášť Egypťanom, ktorí jedávali v jeho dome. Egypťania totiž nemohli jesť s Hebrejmi, lebo to považovali za odporné.+
33 Bratov posadili pred Jozefa, od najstaršieho, ktorý mal právo prvorodeného,+ až po najmladšieho. A oni v úžase pozerali jeden na druhého. 34 Jozef im dával nosiť jedlá zo svojho stola, ale Benjamínove porcie boli päťkrát väčšie ako porcie ostatných.+ A tak spolu jedli a pili až do sýtosti.