Druhá Samuelova
3 Vojna medzi Saulovým a Dávidovým domom trvala dlho. Dávid stále silnel,+ ale Saulov dom bol čoraz slabší.+
2 Dávidovi sa narodili v Hebrone títo synovia:+ jeho prvorodený bol Amnón,+ syn Achinoám+ Jezreelskej. 3 Druhý bol Kileáb, syn Abigail,+ vdovy po Nábalovi Karmelskom, tretí bol Abšalóm,+ syn Maachy, dcéry gešúrskeho kráľa Talmaja.+ 4 Štvrtý bol Adonijah,+ Chaggitin syn, piaty bol Šefatjah, Abitalin syn, 5 a šiesty bol Jitream, syn Dávidovej manželky Egly. Tí sa Dávidovi narodili v Hebrone.
6 Kým Saulov a Dávidov dom medzi sebou bojovali, Abnér+ upevňoval svoje postavenie v Saulovom dome. 7 Saul mal vedľajšiu manželku,* ktorá sa volala Ricpa+ a bola dcérou Ajaha. Raz sa Iš-Bóšet+ spýtal Abnéra: „Prečo si spal s manželkou* môjho otca?“+ 8 Keď to Abnér počul, veľmi sa nahneval. „Čo som ja nejaká psia hlava z Judska?“ osopil sa naňho. „Až doteraz som prejavoval vernú lásku domu tvojho otca Saula, jeho bratom a jeho priateľom a nevydal som ťa Dávidovi do rúk. A ty ma dnes obviňuješ pre nejakú ženu? 9 Nech ma Boh prísne potrestá,* ak pre Dávida neurobím to, čo mu Jehova prisahal –+ 10 že vezme kráľovstvo Saulovmu domu a ustanoví Dávidov trón nad Izraelom a nad Júdom, od Dánu po Beer-Šebu.“+ 11 Iš-Bóšet sa nezmohol ani na slovo, lebo sa Abnéra bál.+
12 Nato Abnér poslal k Dávidovi poslov s odkazom: „Komu patrí krajina?“ A navrhol mu: „Uzavri so mnou zmluvu a ja urobím, čo bude v mojich silách,* aby sa celý Izrael pridal na tvoju stranu.“+ 13 „Dobre,“ odpovedal Dávid. „Uzavriem s tebou zmluvu, ale mám jednu podmienku: Ak chceš za mnou prísť, priveď so sebou Saulovu dcéru Míchal.+ Inak sa s tebou nestretnem.“ 14 Potom Dávid poslal poslov k Saulovmu synovi Iš-Bóšetovi+ a odkázal mu: „Daj mi moju manželku Míchal, s ktorou som sa zasnúbil za 100 predkožiek Filištíncov.“+ 15 A tak ju dal Iš-Bóšet odviesť od jej manžela Paltiela,+ Lajišovho syna. 16 Ale jej manžel šiel s ňou a plakal celou cestou až po Bachúrim.+ Tam mu Abnér povedal: „Vráť sa!“ A on sa vrátil.
17 Medzitým Abnér oslovil izraelských starších: „Už dlho chcete, aby nad vami vládol Dávid. 18 Preto teraz konajte, lebo Jehova povedal o Dávidovi: ‚Prostredníctvom svojho služobníka Dávida+ vyslobodím svoj ľud Izrael z rúk Filištíncov a z rúk všetkých nepriateľov.‘“ 19 Abnér hovoril aj s Benjamínovcami.+ Potom šiel do Hebronu za Dávidom, aby mu osobne povedal, na čom sa dohodol Izrael a celý Benjamínov dom.
20 Keď Abnér spolu s 20 mužmi prišli k Dávidovi do Hebronu, Dávid pre nich usporiadal hostinu. 21 Abnér povedal Dávidovi: „Dovoľ mi odísť a zhromaždiť celý Izrael k môjmu pánovi, kráľovi, aby s tebou uzavreli zmluvu. Staneš sa kráľom nad všetkým, po čom túžiš.“ Nato Dávid dovolil Abnérovi odísť a on sa v pokoji vydal na cestu.
22 Dávidovi vojaci a Joáb sa práve vracali z výpravy a niesli veľkú korisť. Abnér už nebol u Dávida v Hebrone, lebo Dávid ho nechal v pokoji odísť. 23 Keď sa Joáb+ a celé vojsko, ktoré bolo s ním, vrátili, Joábovi oznámili: „Ku kráľovi prišiel Nerov+ syn Abnér.+ Kráľ mu dovolil odísť a on sa v pokoji vydal na cestu.“ 24 Nato šiel Joáb za kráľom a povedal mu: „Čo si to urobil? Prišiel k tebe Abnér a ty si ho len tak poslal preč! Prečo si ho nechal odísť? 25 Veď poznáš Nerovho syna Abnéra! Prišiel, aby ťa oklamal a odhalil každý tvoj krok a dozvedel sa všetko, čo robíš.“
26 Keď Joáb odišiel od Dávida, poslal za Abnérom poslov a tí ho priviedli späť od cisterny Sira. Ale Dávid o tom nevedel. 27 Keď sa Abnér vrátil do Hebronu,+ Joáb ho odviedol do brány, akoby s ním chcel hovoriť osamote. Bodol ho však do brucha a on zomrel.+ Tak sa mu pomstil za to, že zabil* jeho brata Asahela.+ 28 Keď sa o tom dopočul Dávid, povedal: „Ja a moje kráľovstvo nenesieme pred Jehovom žiadnu vinu za preliatie krvi+ Nerovho syna Abnéra. 29 Nech sa vina vráti na Joábovu hlavu+ a na celý dom jeho otca. Nech v Joábovom dome nikdy nechýba muž postihnutý výtokom+ ani malomocný,+ ani muž pracujúci s vretenom,* ani ten, kto umiera mečom, ani ten, kto trpí hladom!“+ 30 Joáb a jeho brat Abišaj+ zabili Abnéra,+ lebo v bitke pri Gibeone usmrtil ich brata Asahela.+
31 Potom Dávid povedal Joábovi a všetkým, ktorí boli s ním: „Roztrhnite si odevy, oblečte si vrecovinu a oplakávajte Abnéra.“ Aj kráľ Dávid kráčal za márami.* 32 Abnéra pochovali v Hebrone. Kráľ pri jeho hrobke hlasno plakal a všetok ľud plakal s ním. 33 Kráľ nad Abnérom spieval:
„Mal Abnér zomrieť takou potupnou smrťou?
34 Tvoje ruky neboli spútané,
tvoje nohy neboli v okovách.*
Padol si ako ten, kto padá rukou zločincov.“*+
Nato sa všetok ľud znovu rozplakal.
35 Neskôr, ešte za vidna, prišli ľudia za Dávidom a snažili sa ho presvedčiť, aby sa najedol,* ale on prisahal: „Nech ma Boh prísne potrestá,* ak si dám čo len kúsok chleba alebo čokoľvek iné skôr, ako zapadne slnko!“+ 36 Všetci ľudia to videli a schvaľovali, tak ako všetko ostatné, čo kráľ robil. 37 V ten deň všetok ľud a celý Izrael pochopili, že kráľ nemá nič spoločné so smrťou Nerovho syna Abnéra.+ 38 Potom kráľ povedal svojim sluhom: „Viete, kto dnes padol v Izraeli? Knieža a veľký muž.+ 39 A ja, hoci som pomazaným kráľom,+ nemám dnes silu zakročiť proti týmto mužom, synom Ceruje,+ lebo sú príliš krutí.+ Nech tomu, kto pácha zlo, Jehova odplatí podľa jeho zla.“+