Jób
17 Som zlomený na duchu, moje dni hasnú,
čaká ma už len hrob.+
2 Okolo mňa je samý posmeškár+
a ja musím hľadieť na ich spurnosť.
3 Prosím, prijmi za mňa záloh a ulož ho u seba.
Kto iný by mi potriasol rukou a zaručil sa za mňa?+
5 Nerozvážny ponúka majetok svojim priateľom,
kým jeho deťom sa pred očami zatmieva od hladu.
7 Utrpením sa mi kalia oči,+
zostal zo mňa už len tieň.
8 Čestní ľudia sú z toho zhrození
a nevinní sa pohoršujú nad bezbožníkmi.*
10 Preto poďte, vy všetci, a pokračujte vo svojich rečiach,
lebo doteraz ste nič múdre nepovedali.+
12 Noc zamieňate za deň,
hovoríte: ‚Je tma, o chvíľu bude svetlo.‘
14 Hrobu*+ poviem: ‚Ty si môj otec!‘
a larve: ‚Moja matka a sestra!‘
15 Kam sa podela moja nádej?+
Myslí si niekto, že ešte nejakú mám?