Šalamúnova pieseň
4 „Si krásna, moja milovaná.
Si taká krásna!
Tvoje oči skryté za závojom sú ako oči holubíc.
Tvoje vlasy sú ako stádo kôz
vlniace sa dolu gileádskymi vrchmi.+
2 Tvoje zuby sú ako stádo ostrihaných oviec,
ktoré vychádzajú z kúpeľa.
Každá kráča so svojím dvojčaťom,
ani jedna nechýba.
3 Tvoje pery sú ako šarlátová stuha,
tvoja reč je príjemná.
Tvoje líca* zahalené závojom
žiaria ako dieliky granátového jablka.
Visí na nej tisíc okrúhlych štítov,
všetko štíty hrdinov.+
7 „Celá si krásna, moja milovaná,+
niet na tebe chyby.
8 Odíďme spolu z Libanonu, nevesta moja,
odíďme z Libanonu.+
9 Uchvátila si moje srdce,+ moja sestra, moja nevesta,
uchvátila si moje srdce jediným pohľadom,
jediným príveskom svojho náhrdelníka.
10 Aké krásne sú tvoje nežnosti,+ moja sestra, moja nevesta!
Tvoje nežnosti sú omnoho sladšie ako víno+
a vôňa tvojich parfémov je lahodnejšia než všetko korenie!+
11 Tvoje pery kvapkajú čistým medom,+ moja nevesta.
Tvoj jazyk oplýva medom a mliekom+
a tvoje šaty voňajú ako libanonské lesy.
12 Si ako zamknutá záhrada, moja sestra, moja nevesta,
si ako zamknutá záhrada, zapečatený prameň.
13 Tvoje výhonky* sú rajom* granátových jabĺk,
najlepšieho ovocia, heny a nardu,
14 nardu+ a šafranu, voňavej trstiny+ a škorice,+
najrôznejších kadidlových stromov, myrhy, aloy+
a najvzácnejších vôní.+
15 Si záhradný prameň, studňa čerstvej vody,
bystrina prúdiaca z Libanonu.+
16 Prebuď sa, severný vietor,
zdvihni sa, južný vietor.
Vej na moju záhradu,
nech sa jej vôňa šíri.“
„Nech môj milý vojde do svojej záhrady
a okúsi jej lahodné ovocie.“