Šalamúnova pieseň
6 „Kde odišiel tvoj milý,
ty najkrajšia zo žien?
Kam sa tvoj milý pobral?
Pôjdeme ho hľadať s tebou.“
3 Ja patrím môjmu milému
a môj milý mne.+
Svoje stádo pasie medzi ľaliami.“+
4 „Si krásna ako Tirca,*+ moja milovaná,+
pôvabná ako Jeruzalem,+
úchvatná ako vojská pod vztýčenými zástavami.+
5 Odvráť odo mňa svoje oči,+
tvoj pohľad je príliš podmanivý.
Tvoje vlasy sú ako stádo kôz
vlniace sa dolu gileádskymi svahmi.+
6 Tvoje zuby sú ako stádo oviec,
ktoré vychádzajú z kúpeľa.
Každá kráča so svojím dvojčaťom,
ani jedna nechýba.
7 Tvoje líca* zahalené závojom
žiaria ako dieliky granátového jablka.
8 Mám šesťdesiat kráľovien
a osemdesiat vedľajších žien*
a mladých žien bez počtu,+
9 ale iba jediná je moja holubička,+ moja dokonalá,
jediná dcéra svojej matky,
najdrahšia* pre tú, ktorá ju porodila.
Mladé ženy ju vidia a vyhlasujú ju za šťastnú,
kráľovné a vedľajšie ženy ju zahŕňajú chválou:
10 ,Kto je tá, čo žiari* ako úsvit,
krásna ako mesiac v splne,
čistá ako jas slnka,
úchvatná ako vojská pod vztýčenými zástavami?‘“+
11 „Zišla som do orechového sadu+
pozrieť sa na púčiky v údolí,*
pozrieť sa, či už vypučal vinič,
či rozkvitli granátovníky.
13 „Vráť sa, vráť sa, Šulamitka!
Vráť sa, vráť sa,
nech sa môžeme kochať tvojou krásou!“
„Čo vidíte na Šulamitke?“+
„Je ako machanajimský tanec!“*