Jeremiáš
14 Toto povedal Jehova Jeremiášovi o suchu:+
2 Judsko smúti,+ jeho brány sa rozpadajú,
v zármutku klesajú k zemi
a z Jeruzalema stúpa žalostný krik.
3 Ich páni posielajú sluhov po vodu.
Tí chodia k nádržiam,* ale vodu nenachádzajú,
vracajú sa s prázdnymi nádobami.
Sú zahanbení a sklamaní
a zahaľujú si hlavu.
4 Pôda je rozpukaná,
lebo v krajine neprší.+
Roľníci sú vydesení a zahaľujú si hlavu.
5 Aj poľná laň opúšťa mláďa, ktoré práve porodila,
lebo niet trávy.
7 Hoci naše previnenia svedčia proti nám,
Jehova, konaj kvôli svojmu menu.+
Veď naša nevernosť je veľká,+
zhrešili sme proti tebe.
8 Nádej Izraela, jeho Záchranca+ v ťažkých časoch,
prečo si ako cudzinec v krajine,
ako cestujúci, ktorý sa zastaví len na noc?
9 Prečo si ako ohromený človek,
ako mocný muž, ktorý nedokáže zachrániť?
Neopúšťaj nás!
10 Toto hovorí Jehova o tomto ľude: „Radi sa túlajú,+ nevedia rozkázať svojim nohám.+ Preto z nich Jehova nemá radosť.+ Teraz si pripomenie ich previnenie a potrestá ich za ich hriechy.“+
11 Potom mi Jehova povedal: „Nemodli sa za tento ľud, aby sa mu dobre darilo.+ 12 Keď sa postia, nepočúvam ich úpenlivé prosby,+ a keď predkladajú úplné zápalné obete a obilné obete, nenachádzam v nich potešenie.+ Skoncujem s nimi mečom, hladom a morom.“+
13 „Ach, Zvrchovaný Pán Jehova!“ zvolal som. „Proroci im hovoria: ‚Neuvidíte meč a nebudete hladovať, ale dám vám pravý pokoj na tomto mieste.‘“+
14 A Jehova mi odpovedal: „Proroci prorokujú v mojom mene klamstvá.+ Neposlal som ich, nič som im neprikázal ani som k nim nehovoril.+ Prorokujú vám falošné videnie, bezcennú veštbu a podvod vychádzajúci z ich srdca.+ 15 Preto toto hovorí Jehova o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich neposlal, a ktorí hovoria, že túto krajinu nezasiahne meč ani hlad: ‚Mečom a hladom zahynú títo proroci.+ 16 A ľudia, ktorým prorokujú, budú pre hlad a meč pohodení na uliciach Jeruzalema a nebude nikto, kto by pochoval ich,+ ich manželky, ich synov a ich dcéry. Vylejem na nich nešťastie, ktoré si zaslúžia.‘+
17 Povedz im toto:
‚Nech mi z očí tečú slzy prúdom bez prestania, dňom i nocou,+
veď moja panenská dcéra, môj ľud, bola úplne rozdrvená,+
zasiahnutá veľmi bolestnou ranou.
Prorok i kňaz odišli do krajiny, ktorú nepoznajú.‘“+
19 Či si úplne zavrhol Júdu alebo sa ti zhnusil Sion?+
Prečo si nás udrel tak, že sa už neuzdravíme?+
Dúfali sme v pokoj, ale neprišlo nič dobré,
v čas uzdravenia, ale prišla hrôza!+
21 Kvôli svojmu menu nás nezavrhuj,+
neopovrhuj svojím slávnym trónom.
Pamätaj na svoju zmluvu s nami a neruš ju.+
22 Môžu bezcenné modly národov zoslať dážď?
Či nebo dáva dážď samo od seba?
Nie je to iba v tvojej moci, Jehova, náš Bože?+
V teba dúfame,
lebo len ty konáš toto všetko.