Jeremiáš
5 Prechádzajte ulicami Jeruzalema,
pozerajte sa a všímajte si,
prehľadajte jeho námestia.
2 Aj keď hovoria: „Akože žije Jehova,“
v skutočnosti prisahajú krivo.+
3 Jehova, či tvoje oči nehľadajú vernosť?+
Bil si ich, ale nič to s nimi neurobilo.*
Ničil si ich, ale nepoučili sa.+
4 Ale povedal som si: „Sú to len nevedomí prostí ľudia.
Konajú nerozumne, lebo nepoznajú Jehovovu vôľu,*
požiadavky svojho Boha.
5 Pôjdem za vysokopostavenými a porozprávam sa s nimi,
tí predsa musia poznať Jehovovu vôľu,*
požiadavky svojho Boha.+
Ale oni všetci do jedného polámali jarmo
a roztrhli svoje putá.“
6 Preto sa na nich vrhá lev z lesnej húštiny
a číha na nich púštny vlk.
Leopard striehne pri ich mestách
a trhá na kusy každého, kto vyjde von.
Veď ich priestupkov je mnoho
a ich nevernosť je veľká.+
7 Ako ti to môžem odpustiť?
Tvoji synovia ma opustili
a prisahajú na to, čo nie je Bohom.+
Dával som im všetko, čo potrebovali,
ale oni cudzoložili
a húfne chodili do domu prostitútky.
8 Sú ako bujné, rozpálené žrebce,
každý erdží za manželkou iného.+
9 „Nemám ich za to brať na zodpovednosť?“ vyhlasuje Jehova.
„Nemám sa takému národu pomstiť?“+
10 „Vtrhnite do jeho vinohradov a ničte ich,
ale nezničte ich úplne.+
Odstráňte výhonky, ktoré vypučali,
lebo nepatria Jehovovi.
11 Veď Izrael a Júda
ma podlo zradili,“ vyhlasuje Jehova.+
12 „Zapreli Jehovu a hovoria:
Nič zlé sa nám nestane,
nepostihne nás vojna ani hlad.‘+
13 Proroci hovoria do vetra,
nemajú slovo od Boha.
Nech sa pominú tak ako ich prázdne slová.“
14 Preto toto hovorí Jehova, Boh vojsk:
„Keďže hovoria takéto veci,
svoje slová zmením v tvojich ústach na oheň+
a jeho plameň pohltí
tento ľud ako drevo.“+
15 „Izrael, zďaleka proti tebe privádzam národ,“+ vyhlasuje Jehova.
16 Ich tulec je ako otvorený hrob,
všetci sú to bojovníci.
17 Pohltia tvoju úrodu a tvoj chlieb,+
pohltia tvojich synov a tvoje dcéry,
pohltia tvoje stáda oviec a dobytka,
pohltia tvoje vinice a figovníky.
Ich vojská zničia tvoje opevnené mestá, na ktoré sa spoliehaš.“
18 „Ale ani v tých dňoch,“ vyhlasuje Jehova, „vás nezničím úplne.+ 19 A keď sa spýtajú: ‚Prečo nám to všetko Jehova, náš Boh, urobil?‘, odpovedz im: ‚Tak ako ste ma opustili a slúžili ste cudziemu bohu vo svojej krajine, tak budete slúžiť cudzincom v krajine, ktorá nie je vaša.‘“+
20 Oznámte to Jakobovým potomkom
a zvestujte to v Judsku:
21 „Počúvajte, vy hlúpy a nechápavý ľud:*+
22 ‚Nebojíte sa ma?‘ vyhlasuje Jehova,
‚Nemali by ste sa predo mnou triasť?
Veď ja som dal piesok ako hranicu moru,
ako večnú hrádzu, ktorú nikdy neprekročí.
Jeho vlny dorážajú, ale nič nezmôžu,
burácajú, ale neprekročia ju.+
23 Ale tento ľud má vzdorovité a spurné srdce,
odvrátili sa odo mňa a šli si vlastnou cestou.+
24 Nepovedali si:
„Bojme sa Jehovu, nášho Boha,
ktorý dáva dážď v pravý čas,
jesenný dážď i jarný dážď,
a dohliada nám na týždne určené na žatvu.“+
25 Vaše previnenia to narušili,
vaše hriechy vás obrali o to, čo je dobré.+
26 Lebo v mojom ľude sú podliaci.
Prikrčení striehnu na korisť ako vtáčnici,
nastražili smrtonosnú pascu
a chytajú ľudí.
27 Ako je klietka plná vtákov,
tak sú ich domy plné podvodu.+
Preto sa stali mocnými a bohatými.
28 Stučneli a ich pokožka sa napla,
prekypujú zlom.
Neujímajú sa súdneho sporu sirôt,+
starajú sa iba o vlastný úspech,
nezastávajú sa práva chudobných.‘“+
29 „Nemám ich za to brať na zodpovednosť?“ vyhlasuje Jehova.
„Nemám sa takému národu pomstiť?
30 V krajine sa deje niečo hrozné a neslýchané:
31 Proroci prorokujú klamstvá+
a kňazi využívajú svoju moc, aby vládli nad inými.
A môjmu ľudu sa to páči.+
Ale čo urobíte, keď nastane koniec?“