Jeremiáš
7 A Jehova povedal Jeremiášovi: 2 „Postav sa do brány Jehovovho domu a tam oznám toto posolstvo: ‚Počujte Jehovovo slovo, všetci Júdejci, ktorí vchádzate týmito bránami, aby ste sa poklonili Jehovovi. 3 Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: „Napravte svoje správanie a svoje skutky a ja vám dovolím bývať v tejto krajine.+ 4 Nespoliehajte sa na klamlivé slová a nehovorte: ‚Toto je* Jehovov chrám, Jehovov chrám, Jehovov chrám!‘+ 5 Lebo ak napravíte svoje správanie a svoje skutky, ak sa budete zastávať spravodlivosti v súdnom spore medzi mužom a jeho blížnym,+ 6 ak nebudete utláčať cudzincov, siroty* a vdovy,+ ak nebudete v tejto krajine prelievať nevinnú krv a ak nebudete na vlastnú škodu uctievať iných bohov,+ 7 potom vás nechám bývať v tejto krajine, ktorú som dal navždy* vašim predkom.“‘“
8 „Ale vy sa úplne zbytočne spoliehate na klamlivé slová.+ 9 Myslíte si, že môžete kradnúť,+ vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať,+ prinášať obete* Baalovi+ a slúžiť iným bohom, ktorých ste nepoznali, 10 a potom prísť predo mňa do tohto domu, ktorý nesie moje meno, a povedať: ‚Sme v bezpečí,‘ hoci sa dopúšťate všetkých týchto odporných vecí? 11 Stal sa tento dom, ktorý nesie moje meno, vo vašich očiach skrýšou lupičov?+ Ale ja vidím, čo robíte,“ vyhlasuje Jehova.
12 „‚Choďte do Šíla,+ ktoré som si kedysi vybral, aby tam prebývalo moje meno,+ a pozrite sa, čo som s ním urobil pre zlo svojho izraelského ľudu.+ 13 Ale vy ste sa dopúšťali všetkých týchto vecí,‘ vyhlasuje Jehova, ‚a napriek tomu, že som k vám znovu a znovu* hovoril, nepočúvali ste ma.+ A na moje výzvy ste nereagovali.+ 14 Preto to, čo som urobil so Šílom, urobím s týmto domom, ktorý nesie moje meno+ a na ktorý sa spoliehate,+ a s týmto miestom, ktoré som dal vám a vašim predkom.+ 15 Odvrhnem vás, ako som odvrhol všetkých vašich bratov, celé Efraimovo potomstvo.‘+
16 Ty sa za tento ľud nemodli. Nepros za nich ani za nich nevyslovuj modlitbu, ani sa za nich neprihováraj,+ lebo ťa nevypočujem.+ 17 Nevidíš, čo robia v judských mestách a na uliciach Jeruzalema? 18 Deti zbierajú drevo, otcovia zakladajú oheň a ženy miesia cesto na obetné koláče pre kráľovnú nebies*+ a lejú tekuté obete iným bohom, aby ma urážali.+ 19 ‚Ale škodia tým mne?‘* vyhlasuje Jehova. ‚Nie skôr sami sebe na vlastnú hanbu?‘+ 20 Preto toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova: ‚Vylejem svoj hnev a svoju zúrivosť na túto krajinu,+ na ľudí, na zvieratá, na ovocné stromy a na úrodu zeme. Môj hnev bude horieť a nebude uhasený.‘+
21 Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Len pridajte k svojim obetiam aj úplné zápalné obete a sami jedzte ich mäso.+ 22 Veď v deň, keď som vyviedol vašich predkov z Egypta, som im nič nehovoril ani neprikázal o úplných zápalných a iných obetiach.+ 23 Ale toto som im prikázal: „Poslúchajte ma a ja budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom.+ Budete sa pridŕžať cesty, po ktorej som vám prikázal ísť, aby sa vám dobre darilo.“‘+ 24 Ale oni nepočúvali, nevenovali pozornosť.*+ Chodili podľa svojich úmyslov,* riadili sa svojím tvrdohlavým a zlým srdcom+ a šli dozadu, nie dopredu. 25 Je to tak odvtedy, čo vaši predkovia vyšli z Egypta, až dodnes.+ Preto som k vám posielal všetkých svojich služobníkov prorokov, posielal som ich znovu a znovu, každý deň.*+ 26 Ale oni ma nepočúvali, nevenovali mi pozornosť.*+ Boli tvrdohlaví* a konali horšie ako ich predkovia!
27 Aj keď im povieš všetky tieto slová,+ nebudú ťa počúvať. Aj keď na nich budeš volať, neodpovedia ti. 28 Preto im povedz: ‚Tento národ neposlúchal Jehovu, svojho Boha, a odmietol sa zmeniť. Vernosť zahynula, ani slovkom sa o nej nezmieňujú.‘*+
29 Ostrihaj si svoje dlhé vlasy* a zahoď ich. Na kopcoch spievaj žalospev, lebo Jehova zavrhol a opustí túto generáciu, ktorá vzbudila jeho hnev. 30 ‚Veď Júdejci robili to, čo je zlé v mojich očiach,‘ vyhlasuje Jehova. ‚Svoje odporné modly postavili do domu, ktorý nesie moje meno, a tak ho poškvrnili.+ 31 V Tofete, ktorý je v Údolí Hinnomovho syna,*+ postavili posvätné výšiny a pálili tam svojich synov a svoje dcéry v ohni.+ Ale to som im neprikázal, ani len na myseľ mi to neprišlo.‘+
32 ‚Preto prichádzajú dni,‘ vyhlasuje Jehova, ‚keď sa to miesto už nebude nazývať Tofet a Údolie Hinnomovho syna,* ale Údolie zabíjania. V Tofete budú pochovávať, až kým už nebude kam.+ 33 Mŕtvoly tohto ľudu budú potravou pre vtáky a divú zver a nikto ich nebude odháňať.+ 34 V judských mestách a na uliciach Jeruzalema umlčím hlas radosti a jasotu, hlas ženícha a hlas nevesty,+ veď z tejto krajiny zostanú len trosky.‘“+