Ezechiel

12 Jehova ku mne prehovoril znovu: 2 „Syn človeka, bývaš medzi spurným ľudom. Majú oči, aby videli, ale nevidia, majú uši, aby počuli, ale nepočujú,+ lebo je to spurný ľud.+ 3 Syn človeka, zbaľ si veci, akoby si šiel do vyhnanstva, a za bieleho dňa odíď pred ich očami zo svojho domu na iné miesto. Keď uvidia, ako odchádzaš do vyhnanstva, možno pochopia, čo to znamená, hoci sú spurný ľud. 4 Za bieleho dňa si pred ich očami vynes veci, ktoré si si zbalil do vyhnanstva. A večer odíď pred ich zrakom z domu, akoby si odchádzal do vyhnanstva.+

5 Pred ich očami preraz múr a cez otvor vynes veci, ktoré si si zbalil.+ 6 Vylož si ich na plece a vynes ich za tmy pred ich očami. Zahaľ si tvár, aby si nevidel zem, lebo som ťa urobil znamením pre Izrael.“+

7 Urobil som presne tak, ako mi prikázal. Cez deň som vyniesol von veci, ktoré som si zbalil do vyhnanstva. Večer som vlastnými rukami urobil do múru otvor. Keď sa zotmelo, vyložil som si zbalené veci na plece a vyniesol som ich priamo pred ich očami.

8 Ráno ku mne Jehova znovu prehovoril: 9 „Syn človeka, nespýtali sa ťa Izraeliti, ten spurný ľud: ‚Čo to robíš?‘ 10 Povedz im: ‚Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova: „Toto vyhlásenie sa týka kniežaťa+ v Jeruzaleme a celého izraelského ľudu v meste.“‘

11 Povedz: ‚Som pre vás znamením.+ Čo som urobil, to sa im stane: pôjdu do vyhnanstva, do zajatia.+ 12 Knieža, ktoré je medzi nimi, si na plece vyloží zbalené veci, za tmy prerazí múr a cez otvor vynesie svoje veci.+ A zahalí si tvár, aby nevidel zem.‘ 13 Hodím naňho svoju loveckú sieť a on sa do nej chytí.+ Potom ho privediem do Babylona, do krajiny Chaldejcov, ale neuvidí ju. A tam zomrie.+ 14 Všetkých, ktorí sú okolo neho, jeho pomocníkov a jeho vojsko rozprášim na všetky strany+ a poženiem sa za nimi s vytaseným mečom.+ 15 Keď ich rozoženiem medzi národy a rozptýlim ich po krajinách, spoznajú, že som Jehova. 16 Ale niekoľko z nich ušetrím pred mečom, hladom a morom, aby mohli rozprávať o všetkých svojich ohavnostiach národom, medzi ktoré prídu. A spoznajú, že som Jehova.“

17 Potom ku mne Jehova prehovoril znovu: 18 „Syn človeka, jedz svoj chlieb s chvením a pi svoju vodu s rozrušením a úzkosťou.+ 19 Povedz ľudu krajiny: ‚Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova obyvateľom Jeruzalema v izraelskej krajine: „Svoj chlieb budú jesť s úzkosťou a vodu budú piť s hrôzou, lebo ich krajina bude spustošená+ pre násilie, ktoré páchajú všetci, čo v nej bývajú.+ 20 Obývané mestá budú zničené a krajina sa zmení na pustatinu.+ A spoznáte, že som Jehova.“‘“+

21 A Jehova ku mne prehovoril znovu: 22 „Syn človeka, čo to máte v Izraeli za príslovie? Vraj: ‚Dni ubiehajú a videnia sa nespĺňajú.‘+ 23 Preto im povedz: ‚Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova: „Skoncujem s týmto príslovím a už ho v Izraeli nebudú hovoriť.“‘ Ale povedz im: ‚Blížia sa dni,+ keď sa všetky videnia splnia.‘ 24 V Izraeli už nebudú falošné videnia ani zaliečavé* veštby.+ 25 ‚„Ja, Jehova, prehovorím, a čo poviem, to sa bezodkladne stane.+ Vy spurný ľud, za vašich čias+ poviem slovo a aj ho vykonám,“ vyhlasuje Zvrchovaný Pán Jehova.‘“

26 A Jehova ku mne prehovoril znovu: 27 „Syn človeka, izraelský ľud hovorí: ‚Ešte prejde veľa času, kým sa splní jeho videnie. Prorokuje o vzdialenej budúcnosti.‘+ 28 Preto im povedz: ‚Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova: „‚Žiadne z mojich slov sa už neoddiali. Všetko, čo hovorím, sa stane,‘ vyhlasuje Zvrchovaný Pán Jehova.“‘“