Sudcovia
21 Izraelskí muži vyslovili v Micpe+ túto prísahu: „Nikto z nás nedá svoju dcéru za manželku Benjamínovcovi.“+ 2 Potom Izraeliti prišli do Bételu+ a sedeli tam pred pravým Bohom až do večera a hlasno a horko plakali. 3 A hovorili: „Jehova, Bože Izraela, prečo sa to stalo? Prečo dnes v Izraeli chýba jeden kmeň?“ 4 Na druhý deň skoro ráno vstali, postavili tam oltár a obetovali na ňom zápalné obete a obete spoločenstva.+
5 Potom Izraeliti povedali: „Kto zo všetkých izraelských kmeňov neprišiel, keď sme sa zhromaždili pred Jehovom?“ Lebo vtedy slávnostne prisahali, že každý, kto neprišiel pred Jehovu do Micpy, bude bez milosti usmrtený. 6 A Izraeliti smútili nad tým, čo sa stalo s ich bratmi Benjamínovcami. Povedali: „Dnes bol z Izraela odťatý jeden kmeň. 7 Čo urobíme? Ako zaobstaráme manželky pre tých, ktorí zostali z Benjamínovcov, keď sme prisahali pred Jehovom,+ že im nedáme žiadnu zo svojich dcér?“+
8 Pýtali sa: „Kto z izraelských kmeňov neprišiel k Jehovovi do Micpy?“+ A ukázalo sa, že do tábora, kde sa zhromaždili, neprišiel nikto z Jabeš-Gileádu. 9 Keď spočítali ľud, zistili, že z obyvateľov Jabeš-Gileádu tam nebol nikto. 10 Vyslali tam teda 12 000 najudatnejších mužov a prikázali im: „Choďte a pobite mečom obyvateľov Jabeš-Gileádu, aj ženy a deti.+ 11 Postupujte takto: Zabite každého muža a ženu. Nechajte nažive iba ženy, ktoré sú ešte panny.“ 12 Medzi obyvateľmi Jabeš-Gileádu našli 400 dievčat, panien, ktoré ešte nemali styk s mužom. Priviedli ich teda do tábora v Šíle,+ ktoré je v kanaánskej krajine.
13 Vtedy celé zhromaždenie poslalo odkaz Benjamínovcom, ktorí boli na skale Rimmon,+ a ponúkli im mier. 14 A tak sa Benjamínovci vrátili na svoje územie a Izraeliti im dali ženy z Jabeš-Gileádu, ktoré nechali nažive.+ Ale nebolo ich dosť pre všetkých. 15 A Izraelitom bolo ľúto, čo sa stalo s Benjamínovcami,+ pretože Jehova spôsobil medzi kmeňmi Izraela rozkol. 16 Starší zo zhromaždenia povedali: „Ako zaobstaráme manželky pre ostatných, keď boli všetky ženy z Benjamína usmrtené?“ 17 Odpovedali: „Nechceme, aby v Izraeli zanikol celý jeden kmeň. Preto musíme Benjamínovcom umožniť, aby zachovali svoje dedičstvo. 18 Ale my im nemôžeme dať svoje dcéry za manželky, lebo sme prisahali: ‚Prekliaty je ten, kto dá manželku Benjamínovcovi.‘“+
19 Potom povedali: „Každý rok býva Jehovov sviatok v Šíle,+ ktoré je severne od Bételu, východne od cesty, ktorá vedie z Bételu do Sichemu, a južne od Lebóny.“ 20 A tak prikázali Benjamínovcom: „Choďte a striehnite vo viniciach. 21 Keď uvidíte, že zo Šíla vychádzajú dievčatá,* aby tancovali kolové tance, vyjdite z viníc a každý si uneste manželku a vráťte sa do Benjamínovej krajiny. 22 Keby sa ich otcovia alebo bratia prišli na nás sťažovať, povieme im: ‚Urobte nám láskavosť a pomôžte im, lebo sme v boji nemohli zaobstarať manželku pre každého z nich+ a vy ste im nemohli dať manželku, lebo by ste porušili prísahu.‘“+
23 A Benjamínovci to tak urobili a každý z nich si spomedzi tancujúcich žien odviedol manželku. Potom sa vrátili na svoje územie, ktoré mali v dedičstve, znova vystavali svoje mestá+ a usadili sa v nich.
24 A Izraeliti sa odtiaľ rozišli každý k svojmu kmeňu a k svojmu rodu. Každý sa vrátil na územie, ktoré mal v dedičstve.
25 V tých dňoch Izrael nemal kráľa.+ Každý robil to, čo považoval za správne.*