3 Potom sa kráľ obrátil tvárou k celému zhromaždeniu Izraela a požehnal ho. A celé zhromaždenie stálo.+ 4 Povedal: „Nech je chválený Jehova, Boh Izraela, ktorý dal vlastnými ústami sľub môjmu otcovi Dávidovi a vlastnou rukou splnil, čo povedal: 5 ‚Odo dňa, keď som vyviedol svoj ľud z Egypta, nevyvolil som si v žiadnom izraelskom kmeni mesto na stavbu domu, v ktorom by prebývalo moje meno,+ ani som si nevyvolil nikoho, kto by bol vodcom nad mojím ľudom Izraelom. 6 Ale teraz som si vyvolil Jeruzalem,+ aby tam prebývalo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby vládol nad mojím ľudom Izraelom.‘+ 7 A v srdci môjho otca Dávida bola túžba postaviť dom menu Jehovu, Boha Izraela.+ 8 Ale Jehova povedal môjmu otcovi Dávidovi: ‚Z celého srdca túžiš postaviť dom môjmu menu a je dobré, že po tom vo svojom srdci túžiš. 9 No ty ten dom nepostavíš. Dom môjmu menu postaví tvoj syn, ktorý sa ti narodí.‘*+ 10 A Jehova splnil svoj sľub. Nastúpil som na izraelský trón po svojom otcovi Dávidovi,+ tak ako Jehova sľúbil,+ a postavil som dom menu Jehovu, Boha Izraela. 11 Umiestnil som v ňom truhlu so zmluvou,+ ktorú Jehova uzavrel s Izraelitmi.“