14 Potom sa kráľ obrátil tvárou k celému zhromaždeniu Izraela a požehnal ho. A celé zhromaždenie stálo.+ 15 Povedal: „Nech je chválený Jehova, Boh Izraela, ktorý dal vlastnými ústami sľub môjmu otcovi Dávidovi a vlastnou rukou splnil, čo povedal: 16 ‚Odo dňa, keď som vyviedol svoj izraelský ľud z Egypta, nevyvolil som si v žiadnom izraelskom kmeni mesto na stavbu domu, v ktorom by prebývalo moje meno,+ ale vyvolil som si Dávida, aby vládol nad mojím ľudom Izraelom.‘ 17 A v srdci môjho otca Dávida bola túžba postaviť dom menu Jehovu, Boha Izraela.+ 18 Ale Jehova povedal môjmu otcovi Dávidovi: ‚Z celého srdca túžiš postaviť dom môjmu menu a je dobré, že po tom vo svojom srdci túžiš. 19 No ty ten dom nepostavíš. Dom môjmu menu postaví tvoj syn, ktorý sa ti narodí.‘*+ 20 A Jehova splnil svoj sľub. Nastúpil som na izraelský trón po svojom otcovi Dávidovi, tak ako Jehova sľúbil, a postavil som dom menu Jehovu, Boha Izraela.+ 21 A pripravil som miesto pre truhlu so zmluvou,+ ktorú Jehova uzavrel s našimi predkami, keď ich vyviedol z egyptskej krajiny.“