Prvá Mojžišova
42 Keď sa Jakob dozvedel, že v Egypte je obilie,+ povedal svojim synom: „Prečo sa na seba len pozeráte a nič nerobíte?“ 2 A dodal: „Počul som, že v Egypte je obilie. Choďte tam a kúpte ho, aby sme nezomreli od hladu.“+ 3 Desať Jozefových bratov+ teda odišlo nakúpiť obilie do Egypta. 4 No Benjamína, Jozefovho brata, Jakob s ostatnými bratmi neposlal,+ lebo si povedal: „Mohlo by sa mu niečo stať a prišiel by o život.“+
5 A tak Izraelovi synovia prišli do Egypta spolu s ostatnými ľuďmi, ktorí chceli kúpiť obilie, lebo hlad zasiahol aj kanaánsku krajinu.+ 6 Jozef bol správcom Egypta+ a predával obilie ľuďom, ktorí prichádzali zo všetkých krajín.+ Keď za ním prišli jeho bratia, poklonili sa mu až po zem.+ 7 Len čo ich Jozef uvidel, spoznal ich, ale správal sa k nim ako cudzí.+ Prísne sa ich opýtal: „Odkiaľ ste prišli?“ „Z Kanaánu nakúpiť potraviny,“ odpovedali.+
8 Jozef spoznal svojich bratov, ale oni ho nespoznali. 9 Okamžite si spomenul na sny, ktoré sa mu o nich snívali,+ a povedal im: „Ste vyzvedači! Prišli ste zistiť, kde má krajina nechránené miesta!“ 10 Oni sa bránili: „Nie, môj pane! Tvoji sluhovia prišli nakúpiť potraviny. 11 Všetci sme synovia jedného muža. Sme čestní ľudia. Nie sme vyzvedači, môj pane.“ 12 „Ale ste!“ odpovedal Jozef. „Prišli ste zistiť, kde má krajina nechránené miesta!“ 13 Vtedy povedali: „Nás, tvojich sluhov, bolo 12 bratov.+ Sme synovia jedného muža+ z kanaánskej krajiny. Najmladší je teraz s naším otcom+ a jedného už niet.“+
14 Ale Jozef pokračoval: „Je to tak, ako som povedal, ste vyzvedači! 15 Týmto vás vyskúšam: Prisahám na život faraóna, neodídete odtiaľto, kým sem nepríde váš najmladší brat.+ 16 Pošlite jedného z vás, aby ho priviedol, a vy ostatní zostanete vo väzení. Tak sa ukáže, či hovoríte pravdu. Ale ak nepríde, prisahám na život faraóna, že ste vyzvedači.“ 17 A dal ich na tri dni do väzenia.
18 Na tretí deň im Jozef povedal: „Bojím sa Boha. Preto urobte, čo vám hovorím, a nezomriete. 19 Ak ste čestní ľudia, nech jeden z vás zostane vo väzení, ale vy ostatní choďte a zaneste obilie svojim rodinám, aby nehladovali.+ 20 Potom mi priveďte svojho najmladšieho brata. Tak sa dokáže, že hovoríte pravdu, a nezomriete.“ A oni súhlasili.
21 Hovorili si medzi sebou: „Určite je to trest za to, čo sme urobili nášmu bratovi.+ Videli sme jeho zúfalstvo, keď nás prosil o zľutovanie, ale nepočúvali sme. Preto nás postihlo toto nešťastie.“ 22 Rúben im povedal: „Nehovoril som vám: ‚Neubližujte* tomu dieťaťu‘? Ale nepočúvali ste.+ A teraz sa musíme zodpovedať za jeho krv.“+ 23 Nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo sa rozprávali pomocou tlmočníka. 24 Jozef odišiel nabok a rozplakal sa.+ Potom sa k nim vrátil a znovu s nimi hovoril. Vzal Simeona+ a dal ho zviazať pred ich očami.+ 25 Nato Jozef prikázal, aby im vrecia naplnili obilím, každému vrátili do vreca peniaze a dali im zásoby na cestu. A urobili tak.
26 Naložili obilie na osly a odišli. 27 Ale keď sa utáborili na noc a jeden z nich otvoril vrece, aby dal žrať oslovi, zbadal navrchu vreca svoje peniaze. 28 Zvolal na bratov: „Vrátili mi peniaze! Sú tu vo vreci!“ Vtedy sa veľmi naľakali, celí sa roztriasli a hovorili si medzi sebou: „Čo nám to Boh urobil?“
29 Keď sa vrátili k svojmu otcovi Jakobovi do Kanaánu, vyrozprávali mu všetko, čo sa im stalo. Povedali: 30 „Muž, ktorý vládne v tej krajine, s nami hovoril drsne a obvinil nás, že sme vyzvedači.+ 31 Povedali sme mu: ‚Sme čestní ľudia. Nie sme vyzvedači.+ 32 Bolo nás 12 bratov,+ sme synovia jedného otca. Jedného už niet+ a najmladší je teraz s naším otcom v Kanaáne.‘+ 33 Ale muž, ktorý vládne v tej krajine, nám povedal: ‚Takto spoznám, či ste čestní ľudia: Jeden z vás zostane pri mne.+ Vy zoberte obilie a vráťte sa k svojim rodinám, aby nehladovali.+ 34 A priveďte mi svojho najmladšieho brata, aby som sa presvedčil, že nie ste vyzvedači, ale čestní ľudia. Potom vám vášho brata vrátim a vy budete môcť kupovať obilie v našej krajine.‘“
35 Keď vyprázdňovali vrecia, všetci v nich našli svoje mešce s peniazmi. Keď to oni a ich otec uvideli, veľmi sa zľakli. 36 Vtedy ich otec Jakob zvolal: „Oberáte ma o deti!+ Už nemám Jozefa+ ani Simeona+ a chcete mi vziať Benjamína! Koľko nešťastia ma postihlo!“ 37 Ale Rúben povedal svojmu otcovi: „Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti ho neprivediem späť.+ Zver mi ho a dávam ti slovo, že sa ti vráti.“+ 38 Ale on povedal: „Môj syn s vami nepôjde. Jeho brat je mŕtvy a on zostal sám.+ Ak by sa mu cestou niečo stalo a prišiel by o život, ubitého žiaľom+ by ste ma* priviedli do hrobu.“*+