Jeremiáš
4 „Ak sa vrátiš, Izrael,“ vyhlasuje Jehova,
„ak sa ku mne vrátiš
a odstrániš spredo mňa svoje odporné modly,
potom nebudeš musieť utekať.+
2 A ak budeš prisahať
‚Akože žije Jehova!‘ v súlade s pravdou, právom a spravodlivosťou,
potom prostredníctvom neho* získajú národy požehnanie
a budú sa ním pýšiť.“+
3 Toto hovorí Jehova judským mužom a Jeruzalemu:
„Preorte si ornú pôdu
a nezasievajte medzi tŕnie.+
5 Oznámte to v Judsku, rozhláste to v Jeruzaleme.
Kričte a trúbte na rohu po celej krajine.+
Z plného hrdla volajte: „Zhromaždite sa!
Utečme do opevnených miest.+
6 Vztýčte znamenie* smerom k Sionu.
Utečte do bezpečia, nezastavujte sa,“
lebo od severu privádzam nešťastie,+ veľkú skazu.
Vyšiel zo svojho miesta, aby tvoju krajinu zmenil na desivú pustatinu.
Z tvojich miest zostanú len opustené trosky.+
8 Preto sa oblečte do vrecoviny,+
smúťte* a nariekajte,
lebo Jehovov planúci hnev sa od nás neodvrátil.
Kňazov zachváti hrôza a proroci užasnú.“+
10 „Ach, Zvrchovaný Pán Jehova!“ zvolal som. „Skutočne si úplne oklamal tento ľud+ a Jeruzalem, keď si povedal: ‚Budete mať pokoj,‘+ a pritom máme k hrdlu priložený meč.“*
11 V tom čase sa tento ľud a Jeruzalem dozvie:
„Horúci vietor z holých vrchov pustatiny
sa priženie na moju dcéru,* na môj ľud,
ale nie aby previeval a čistil.
12 Zúrivý víchor sa odtiaľ ženie na môj rozkaz.
A teraz nad nimi vynesiem rozsudok.
13 Pozri! Valí sa ako dažďové mraky,
jeho bojové vozy sú ako víchrica+
a jeho kone sú rýchlejšie ako orly.+
Beda nám, sme stratení!
14 Umy si srdce od zla, Jeruzalem, a budeš zachránený.+
Dokedy budeš živiť svoje hriešne myšlienky?
15 Z Dánu prichádza správa+
a z vrchov Efraima sa oznamuje nešťastie.
16 Povedzte to národom,
oznámte to Jeruzalemu.“
„Z ďalekej krajiny prichádzajú vyzvedači*
a proti judským mestám sa ozýva ich bojový pokrik.
18 „Zaplatíš za svoje správanie a za svoje skutky.+
Príde na teba trpké nešťastie,
lebo tvoja vzbura ti prenikla až do srdca.“
19 Ach, aké muky prežívam!*
V srdci* mám ostrú bolesť,
divo mi búši.
20 Skazu za skazou oznamujú,
celá krajina je spustošená.
Náhle zničili moje stany,
v okamihu strhli moje stanové plachty.+
22 „Môj ľud sa zbláznil,+
zabudol na mňa.
Sú to hlúpi synovia, bez porozumenia.
Na to majú rozum, aby robili zlé,
ale dobro robiť nevedia.“
24 Pozrel som na vrchy a chveli sa,
pahorky sa otriasali.+
25 Rozhliadol som sa, ale nikde nikoho,
uleteli aj všetky nebeské vtáky.+
26 A videl som, že z krajiny ovocných sadov je pustatina
a všetky jej mestá sú zborené.+
Urobil to Jehova,
urobil to v páľave svojho hnevu.
27 Lebo toto hovorí Jehova: „Celá krajina bude spustošená,+
ale úplne ju nezničím.
29 Pre zvuk jazdcov a lukostrelcov
uteká celé mesto.+
Schovávajú sa do húštin
a hľadajú úkryt v skalách.+
Všetky mestá sú opustené
a nikto v nich nebýva.“
30 Čo budeš robiť teraz, keď si spustošená?
Ale krášlila si sa zbytočne,+
lebo tí, ktorí po tebe vášnivo túžili, ťa odvrhli
a teraz ti siahajú na život.+
31 Počul som krik ženy v bolestiach,
úzkosť matky privádzajúcej na svet svoje prvé dieťa.
To kričí dcéra Sionu, lapá po dychu,
vystiera ruky a volá:+
„Beda mi! Už nevládzem, som vydaná vrahom napospas!“