Jeremiáš
8 „V tom čase,“ vyhlasuje Jehova, „vyberú z hrobov kosti judských kráľov a kniežat, kosti kňazov, prorokov a obyvateľov Jeruzalema. 2 Porozkladajú ich pred slnkom, mesiacom a celým nebeským vojskom, ktoré tak milovali a ktorým slúžili, ktoré nasledovali, s ktorými sa radili a ktorým sa klaňali.+ Nebudú pozbierané ani pochované. Budú ako hnoj na povrchu zeme.“+
3 „A kamkoľvek vyženiem tých, ktorí zostanú z tohto skazeného rodu, všade tam si budú želať radšej smrť ako život,“ vyhlasuje Jehova vojsk.
4 „Povedz im: ‚Toto hovorí Jehova:
„Ak padnú, znamená to, že už nevstanú?
Ak sa obráti jeden, neobráti sa aj druhý?
5 Prečo mi je tento ľud, obyvatelia Jeruzalema, tvrdošijne neverný?
Držia sa klamu,
nechcú sa obrátiť.+
6 Pozorne som ich počúval, ale nehovorili pravdivo a čestne.
Nikto neľutoval zlo, ktoré spáchal, nikto nepovedal: ‚Čo som to urobil?‘+
Ako kôň, ktorý sa rúti do boja, tak sa každý ženie po ceste, ktorou kráča väčšina.
7 I ten bocian na nebi pozná svoje obdobia,*
hrdlička, lastovička i drozd* dodržiavajú čas svojho príletu,*
ale môj ľud nerozpoznal čas Jehovovho súdu.“‘+
8 ‚Ako môžete povedať: „Sme múdri, máme Jehovov zákon“?*
Veď klamlivé* rydlo*+ pisárov* písalo iba lož.
9 Múdri zostali v hanbe,+
zdesili sa a budú chytení.
Zavrhli Jehovovo slovo,
tak ako môžu byť múdri?
10 Preto dám ich ženy iným mužom,
ich polia iným vlastníkom.+
Veď všetci, od obyčajných po významných, si zhromažďujú nečestný zisk,+
od proroka až po kňaza všetci podvádzajú.+
11 Rany* mojej dcéry, môjho ľudu, liečia nedbalo. Hovoria:
„Je pokoj! Je pokoj!“,
hoci žiaden pokoj nie je.+
12 Hanbia sa za svoje odporné skutky?
Ani trochu!
Nevedia, čo je to hanba.+
Preto padnú s tými, čo padajú.
Keď ich budem trestať, potknú sa,‘+ hovorí Jehova.
13 ‚Pozberám ich a zničím,‘ vyhlasuje Jehova.
‚Na viniči nezostane jediný strapec, na figovníku ani jedna figa, ich lístie uschne.
A to, čo som im dal, stratia.‘“
14 „Prečo tu ešte sedíme?
Zhromaždime sa a poďme do opevnených miest,+ nech zomrieme tam.
15 Dúfali sme v pokoj, ale neprišlo nič dobré,
v čas uzdravenia, ale prišla hrôza!+
16 Od Dánu počuť fŕkanie koní nepriateľa,
erdžaním jeho žrebcov
sa otriasa celá krajina.
Prichádzajú a pohlcujú krajinu a všetko v nej,
mesto i jeho obyvateľov.“
17 „Posielam medzi vás hady,
jedovaté hady, na ktoré neúčinkuje zaklínanie,
a uštipnú vás,“ vyhlasuje Jehova.
18 Môj zármutok sa nedá utíšiť,
srdce mi puká od žiaľu.*
19 Z ďalekej krajiny volá o pomoc
moja dcéra, môj ľud:
„Či nie je Jehova na Sione?
Už tam nesídli jeho kráľ?“
„Prečo ma urážali svojimi modlami,
svojimi bezcennými cudzími bohmi?“
20 „Žatva sa skončila, leto je preč,
ale vyslobodenie neprichádza!“
22 Či už v Gileáde nie je balzam?*+
Či tam nie je lekár?+
Tak prečo sa rana mojej dcéry, môjho ľudu, nemôže zahojiť?+