Prvá Mojžišova
44 Potom Jozef prikázal správcovi svojho domu: „Daj tým mužom do vriec toľko obilia, koľko unesú, a každému vlož peniaze navrch do jeho vreca.+ 2 Ale do vreca najmladšieho vlož spolu s peniazmi za obilie aj môj pohár, ten strieborný.“ A správca urobil tak, ako mu Jozef nariadil.
3 Ráno na svitaní sa muži so svojimi oslami vydali na cestu. 4 Ešte boli len kúsok od mesta, keď Jozef povedal správcovi svojho domu: „Vstaň, bež za tými mužmi, a keď ich dostihneš, povedz im: ‚Takto sa mi odplácate za moju dobrotu? 5 Prečo ste vzali pohár, z ktorého pije môj pán a z ktorého predpovedá budúcnosť?* Zachovali ste sa veľmi zle.‘“
6 Keď ich správca dostihol, zopakoval im Jozefove slová. 7 Ale oni mu povedali: „Prečo takto hovorí náš pán? Tvoji sluhovia by niečo také nikdy neurobili. 8 Peniaze, ktoré sme našli vo svojich vreciach, sme ti priniesli späť až z Kanaánu.+ Ako by sme mohli ukradnúť striebro alebo zlato z domu tvojho pána? 9 Ten, u ktorého sa to nájde, nech zomrie a my ostatní sa staneme otrokmi nášho pána.“ 10 Správca povedal: „Dobre, nech je tak, ako hovoríte. Ten, u koho sa to nájde, sa stane mojím otrokom, ale vy ostatní budete nevinní.“ 11 Nato každý rýchlo zložil svoje vrece na zem a otvoril ho. 12 Správca začal hľadať u najstaršieho a skončil pri najmladšom. Pohár sa našiel v Benjamínovom vreci.+
13 Vtedy roztrhli svoj odev, naložili náklad späť na osly a vrátili sa do mesta. 14 Júda+ a jeho bratia vošli do Jozefovho domu. Jozef bol ešte tam. Vrhli sa pred ním na zem+ 15 a Jozef sa ich opýtal: „Čo ste to urobili? Nevedeli ste, že človek ako ja vie predpovedať budúcnosť?“*+ 16 Júda zvolal: „Čo na to máme povedať nášmu pánovi? Ako to môžeme vysvetliť? Ako dokážeme, že sme nevinní?* Pravý Boh odhalil previnenie tvojich otrokov.+ Odteraz sme otrokmi nášho pána, my i ten, u ktorého sa našiel pohár!“ 17 Ale Jozef povedal: „To v žiadnom prípade! Mojím otrokom sa stane len muž, u ktorého sa našiel pohár.+ Vy ostatní sa môžete pokojne vrátiť k svojmu otcovi.“
18 Vtedy k nemu pristúpil Júda a povedal: „Pane, prosím, dovoľ mi k tebe prehovoriť a nenahnevaj sa na svojho otroka, veď ty máš moc ako faraón.+ 19 Náš pán sa spýtal svojich otrokov: ‚Máte ešte otca alebo ďalších bratov?‘ 20 My sme nášmu pánovi povedali: ‚Máme zostarnutého otca a najmladšieho brata,+ ktorý sa mu narodil v starobe. Jeho brat je mŕtvy+ a on zostal ako jediné dieťa po svojej matke,+ preto ho náš otec veľmi miluje.‘ 21 Potom si svojim otrokom povedal: ‚Priveďte ho sem, aby som ho videl na vlastné oči.‘+ 22 Ale my sme nášmu pánovi odpovedali: ‚Chlapec nemôže opustiť svojho otca, lebo keby to urobil, otec by zomrel.‘+ 23 Potom si svojim otrokom povedal: ‚Ak s vami nepríde váš najmladší brat, už sa tu neukazujte.‘+
24 Keď sme sa vrátili k otcovi, tvojmu otrokovi, zopakovali sme mu slová nášho pána. 25 Neskôr otec povedal: ‚Choďte pre nás znovu kúpiť trochu obilia.‘+ 26 Ale my sme odpovedali: ‚Nemôžeme ísť. Pôjdeme, len ak s nami pôjde náš najmladší brat. Inak nemôžeme predstúpiť pred toho muža.‘+ 27 Potom náš otec, tvoj otrok, povedal: ‚Viete, že moja manželka mi porodila iba dvoch synov.+ 28 Jeden odo mňa odišiel a ja som povedal: „Určite ho roztrhala divá zver!“+ A dodnes som ho nevidel. 29 Ak mi vezmete aj tohto a cestou sa mu niečo stane a príde o život, ubitého žiaľom+ ma* privediete do hrobu.‘*+
30 A ak teraz prídem k nášmu otcovi, tvojmu otrokovi, bez chlapca, na ktorého je tak veľmi naviazaný,* 31 a on uvidí, že chlapec nie je s nami, zomrie. A tak privedieme svojho otca ubitého žiaľom do hrobu.* 32 Sám som* sa otcovi zaručil za chlapca slovami: ‚Ak sa mi nepodarí priviesť ti ho späť, budem za to niesť vinu* po celý svoj život.‘+ 33 Preto mi, prosím, dovoľ stať sa tvojím otrokom namiesto chlapca a on nech sa vráti späť so svojimi bratmi. 34 Veď ako sa môžem vrátiť k otcovi, keď chlapec nebude so mnou? Nezniesol by som pohľad na to, ako sa otec trápi.“