Ozeáš
11 Keď bol Izrael chlapcom, miloval som ho.+
Z Egypta som povolal svojho syna.+
3 Ale to ja som učil Efraima chodiť+ a bral som ho do náručia.+
No neuznali, že som to bol ja, kto ich uzdravil.
4 Priťahoval som ich povrazmi láskavosti,* šnúrami lásky,+
bol som pre nich ako ten, kto im zo šije* sníma jarmo,
a každého som nežne kŕmil.
7 Môj ľud sa rozhodol, že mi bude neverný.+
Keď ich vyzývajú, aby sa obrátili hore,* nikto sa nedvíha.
8 Ako by som sa ťa mohol vzdať, Efraim?+
Ako by som ťa mohol vydať tvojim nepriateľom, Izrael?
Ako by som ti mohol urobiť to isté čo Adme?
Ako by som s tebou mohol zaobchádzať tak ako s Cebojimom?+
9 Nedám priechod svojmu planúcemu hnevu,
nezničím znovu Efraim.+
Veď som Boh, nie človek,
som v tvojom strede a som Svätý,
nevyjdem proti tebe s hnevom.
10 Budú kráčať za Jehovom a on bude revať ako lev.+
Keď zareve, jeho synovia prídu rozochvení zo západu.+
11 Keď prídu z Egypta, budú sa chvieť ako vtáča,
z Asýrie priletia ako holubice+
a ja ich nechám bývať v ich domoch,“ vyhlasuje Jehova.+
12 „Efraim mi hovorí iba lži
a dom Izraela ma podvádza.+