Jeremiáš
15 A Jehova mi povedal: „Aj keby predo mnou stáli Mojžiš a Samuel,+ nezľutoval by som sa nad týmto ľudom.* Odožeň ich odo mňa, nech odídu. 2 Ak sa ťa spýtajú: ‚Kam máme ísť?‘, povedz im: ‚Toto hovorí Jehova:
„Kto je určený pre smrteľnú chorobu, k smrteľnej chorobe,
kto pre meč, k meču,+
kto pre hlad, k hladu,
a kto na zajatie, do zajatia!“‘+
3 ‚Zošlem na nich štyri pohromy,‘*+ vyhlasuje Jehova, ‚meč, aby zabíjal, psy, aby odvliekali, vtáky a divé zvieratá, aby žrali a ničili.+ 4 Za to, čo robil v Jeruzaleme judský kráľ Manašše,+ Ezechiášov syn, ich urobím obrazom hrôzy pre všetky kráľovstvá zeme.+
5 Kto bude mať s tebou súcit, Jeruzalem?
Kto ťa bude ľutovať?
Kto sa zastaví, aby sa spýtal, ako sa ti darí?‘
Preto vystriem proti tebe ruku a zničím ťa.+
Unavilo ma stále sa nad vami zľutovávať.
7 V mestách* krajiny ich prevejem ako obilie.
8 Ich vdov bude viac ako morského piesku.
Na pravé poludnie na nich pošlem ničiteľa, na matky a na mladých mužov,
náhle na nich uvalím úzkosť a hrôzu.
9 Žena, ktorá porodila sedem detí, zoslabla,
lapá po dychu.
Slnko jej zapadlo za bieleho dňa,
je zahanbená a ponížená.‘*
‚A tých pár, čo z nich prežije,
vydám napospas meču ich nepriateľov,‘ vyhlasuje Jehova.“+
10 Beda mi, matka moja, že si ma porodila,+
muža vystaveného hádkam a sporom s celou krajinou.
Nikto mi nič nedlhuje ani ja som si od nikoho nepožičal,
a predsa ma všetci preklínajú.
11 Jehova povedal: „Pomôžem ti,
prihovorím sa za teba u nepriateľa
v čase nešťastia, v čase tiesne.
12 Dá sa rozlámať železo, železo zo severu?
A dá sa rozlámať meď?
13 Tvoj majetok a tvoje poklady vydám ako korisť,+
bezplatne, za všetky tvoje hriechy spáchané na celom tvojom území.
14 Vydám ich tvojim nepriateľom
a tí ich odnesú do krajiny, ktorú nepoznáš.+
Môj hnev sa rozpálil
a blčí proti vám.“+
15 Jehova, ty vieš, ako sa trápim,
pamätaj na mňa a ujmi sa ma.
Pomsti sa za mňa na mojich prenasledovateľoch.+
Nedovoľ, aby som prišiel o život* pre tvoju trpezlivosť* voči nim,
lebo vieš, že kvôli tebe znášam túto potupu.+
16 Dostali sa ku mne tvoje slová a ja som ich zjedol.+
Tvoje slovo naplnilo moje srdce radosťou a nadšením,
veď nosím tvoje meno, Jehova, Bože vojsk.
17 Nevysedávam v kruhu tých, čo žijú iba pre zábavu, a nejasám.+
18 Prečo stále trpím a moja rana sa nedá vyliečiť?
Nechce sa zahojiť.
Budeš ako klamlivý prameň, ktorý tečie, kedy sa mu zachce,
a na ktorý sa nedá spoľahnúť?
19 Preto toto hovorí Jehova:
„Ak sa ku mne vrátiš, znova ti prejavím priazeň
a budeš mi naďalej slúžiť.*
Ak oddelíš cenné od bezcenného,
budeš akoby mojimi ústami.*
Potom sa nebudeš musieť obracať ty k nim,
ale oni k tebe.“
20 „Urobím ťa pre tento ľud medenou hradbou.+
Budú proti tebe bojovať,
ale nepremôžu ťa,+
lebo som s tebou, ochránim ťa a vyslobodím ťa,“ vyhlasuje Jehova.
21 „Vyslobodím ťa z rúk zločincov
a vykúpim ťa z rúk násilníkov.“