DRUHÁ KNIHA SAMUELOVA

1 Po Saulovej smrti sa Dávid vrátil z víťazného boja proti Amalekitom do Ciklagu+ a zostal tam dva dni. 2 Na tretí deň prišiel zo Saulovho tábora nejaký muž. Mal roztrhnutý odev a hlavu posypanú prachom. Keď prišiel k Dávidovi, padol na kolená a poklonil sa až k zemi.

3 Dávid sa ho spýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ Odpovedal mu: „Unikol som z izraelského tábora.“ 4 „Povedz mi, čo sa stalo?“ spýtal sa ho Dávid. Odpovedal mu: „Ľud utiekol z boja a mnohí padli. Zomrel aj Saul a jeho syn Jonatán.“+ 5 Dávid sa toho mladého muža spýtal: „Ako vieš, že Saul a jeho syn Jonatán sú mŕtvi?“ 6 Muž odpovedal: „Náhodou som sa dostal na vrch Gilboa+ a videl som, ako sa tam Saul opiera o svoju kopiju a blížia sa k nemu bojové vozy s jazdcami.+ 7 Obrátil sa, uvidel ma a zavolal na mňa. Odpovedal som: ‚Počúvam, môj pane,‘ 8 a on sa ma spýtal: ‚Kto si?‘ Odpovedal som mu: ‚Som Amalekita.‘+ 9 Potom mi povedal: ‚Poď sem a zabi ma. Ešte žijem,* ale strašne trpím.‘ 10 A tak som k nemu prišiel a zabil ho,+ lebo som videl, že to zranenie nemôže prežiť. Potom som mu vzal z hlavy korunu* a z ruky náramok a priniesol som ich tebe, môj pane.“

11 Nato si Dávid roztrhol odev a to isté urobili aj všetci muži, ktorí boli s ním. 12 Nariekali, plakali a postili sa+ až do večera, pretože Saul, jeho syn Jonatán a Jehovov ľud, obyvatelia Izraela,+ padli mečom.

13 Dávid sa toho mladého muža spýtal: „Odkiaľ si?“ „Som synom cudzinca, Amalekitu, ktorý sa usadil v Izraeli,“ odpovedal. 14 Vtedy mu Dávid povedal: „Ako to, že si sa nebál vztiahnuť ruku na Jehovovho pomazaného?“+ 15 A prikázal jednému zo svojich mužov: „Poď sem, zabi ho.“ A tak ho zabil.+ 16 Dávid mu povedal: „Za svoju smrť si zodpovedný ty sám,* lebo proti tebe svedčili tvoje vlastné ústa, keď si povedal: ‚Zabil som Jehovovho pomazaného.‘“+

17 Potom Dávid zaspieval nad Saulom a nad jeho synom Jonatánom žalospev+ 18 a prikázal, aby sa ho judský ľud naučil. Tento žalospev sa volá „Pieseň o luku“ a je zapísaný v knihe Jašar:+

19 „Izrael, tvoja krása leží pobitá na tvojich výšinách.+

Tvoji hrdinovia padli!

24 Dcéry Izraela, plačte nad Saulom!

26 Žialim za tebou, môj brat Jonatán.

2 Potom sa Dávid spýtal Jehovu:+ „Mám ísť do jedného z judských miest?“ Jehova mu odpovedal: „Choď.“ „A kam mám ísť?“ spýtal sa Dávid. „Do Hebronu,“+ odpovedal mu. 2 A tak tam Dávid odišiel aj so svojimi dvoma manželkami, Achinoám+ Jezreelskou a Abigail,+ vdovou po Nábalovi Karmelskom. 3 Zobral so sebou aj svojich mužov,+ každého s jeho domácnosťou, a usadili sa v Hebrone a okolitých mestách. 4 Vtedy prišli za Dávidom judskí muži a pomazali ho tam za kráľa nad judským domom.+

Keď Dávidovi oznámili: „Obyvatelia Jabeš-Gileádu pochovali Saula,“ 5 Dávid poslal do Jabeš-Gileádu poslov s odkazom: „Nech vás Jehova požehná za to, že ste preukázali láskavosť* svojmu pánovi Saulovi a pochovali ste ho.+ 6 Nech vám Jehova preukáže láskavosť* a vernosť. I ja vám preukážem láskavosť za to, čo ste urobili.+ 7 A teraz buďte odvážni a silní. Váš pán Saul je mŕtvy, ale judský dom pomazal za svojho kráľa mňa.“

8 Ale veliteľ Saulovho vojska Abnér,+ syn Nera, vzal Saulovho syna Iš-Bóšeta,+ priviedol ho do Machanajimu+ 9 a ustanovil ho za kráľa nad Gileádom,+ Aššúrcami, Jezreelom,+ Efraimom,+ Benjamínom a nad celým Izraelom. 10 Saulov syn Iš-Bóšet sa stal kráľom nad Izraelom, keď mal 40 rokov, a vládol dva roky. Ale judský dom podporoval Dávida.+ 11 Dávid vládol v Hebrone nad judským domom sedem rokov a šesť mesiacov.+

12 Nerov syn Abnér a vojaci Saulovho syna Iš-Bóšeta vytiahli z Machanajimu+ do Gibeonu.+ 13 A vytiahol aj Joáb,+ syn Ceruje,+ s Dávidovými vojakmi a stretli sa s nimi pri gibeonskom rybníku. Jedni sa posadili z jednej strany rybníka a druhí z druhej strany rybníka. 14 Abnér vyzval Joába: „Nech pred nás nastúpia mladí muži a zmerajú si sily.“* „Dobre,“ odpovedal Joáb. 15 A tak sa proti sebe postavilo 12 mužov za Benjamína a Saulovho syna Iš-Bóšeta a 12 za Dávidových vojakov. 16 Každý chytil svojho protivníka za hlavu a vrazil mu do boku meč, takže všetci spoločne padli. To miesto v Gibeone nazvali Chelkat-Haccurím.*

17 V ten deň sa strhol veľmi zúrivý boj, v ktorom Dávidovi vojaci porazili Abnéra a izraelských mužov. 18 A boli tam traja synovia Ceruje:+ Joáb,+ Abišaj+ a Asahel.+ Asahel mal nohy rýchle ako gazela. 19 Rozbehol sa za Abnérom a hnal sa za ním, neuhýbal napravo ani naľavo. 20 Keď sa Abnér obzrel, spýtal sa: „Si to ty, Asahel?“ a on odpovedal: „Som to ja.“ 21 Potom mu Abnér povedal: „Prestaň ma prenasledovať! Chyť jedného z mladých mužov a vezmi si jeho výzbroj.“ Ale Asahel ho prenasledoval ďalej. 22 Vtedy ho Abnér vyzval znovu: „Prestaň ma prenasledovať, inak ťa zabijem. A ako sa potom pozriem do očí tvojmu bratovi Joábovi?“ 23 Ale on neustúpil, a tak ho Abnér bodol do brucha tupým koncom kopije.+ Kopija mu vyšla chrbtom a on padol a na mieste zomrel. A každý, kto prechádzal okolo mŕtveho Asahela, sa tam zastavoval.

24 Potom sa za Abnérom pustili aj Joáb a Abišaj. Keď zapadalo slnko, prišli k pahorku Amma, ktorý je naproti Giachu na ceste ku gibeonskej pustatine. 25 Benjamínovci sa zoskupili okolo Abnéra a rozostavili sa navrchu jedného z pahorkov. 26 Vtedy Abnér zavolal na Joába: „Bude meč požierať donekonečna? Nevieš, že koniec bude trpký? Kedy už povieš svojim mužom, aby upustili od prenasledovania svojich bratov?“ 27 Joáb mu odpovedal: „Akože žije pravý Boh, keby si neprehovoril, moji muži by prenasledovali svojich bratov až do rána.“ 28 Joáb zatrúbil na rohu, jeho muži sa prestali hnať za Izraelitmi a boj sa skončil.

29 Abnér a jeho muži celú noc pochodovali Arabou,+ prekročili Jordán, prešli roklinou,* až prišli do Machanajimu.+ 30 Keď Joáb prestal prenasledovať Abnéra, zvolal všetkých svojich mužov. Z Dávidových vojakov chýbalo okrem Asahela ešte 19 mužov. 31 Ale z Benjamína a Abnérových vojakov zabili Dávidovi vojaci 360 mužov. 32 Asahela+ odniesli do Betlehema+ a uložili ho do hrobky jeho otca. Joáb a jeho muži pochodovali celú noc a za úsvitu prišli do Hebronu.+

3 Vojna medzi Saulovým a Dávidovým domom trvala dlho. Dávid stále silnel,+ ale Saulov dom bol čoraz slabší.+

2 Dávidovi sa narodili v Hebrone títo synovia:+ jeho prvorodený bol Amnón,+ syn Achinoám+ Jezreelskej. 3 Druhý bol Kileáb, syn Abigail,+ vdovy po Nábalovi Karmelskom, tretí bol Abšalóm,+ syn Maachy, dcéry gešúrskeho kráľa Talmaja.+ 4 Štvrtý bol Adonijah,+ Chaggitin syn, piaty bol Šefatjah, Abitalin syn, 5 a šiesty bol Jitream, syn Dávidovej manželky Egly. Tí sa Dávidovi narodili v Hebrone.

6 Kým Saulov a Dávidov dom medzi sebou bojovali, Abnér+ upevňoval svoje postavenie v Saulovom dome. 7 Saul mal vedľajšiu manželku,* ktorá sa volala Ricpa+ a bola dcérou Ajaha. Raz sa Iš-Bóšet+ spýtal Abnéra: „Prečo si spal s manželkou* môjho otca?“+ 8 Keď to Abnér počul, veľmi sa nahneval. „Čo som ja nejaká psia hlava z Judska?“ osopil sa naňho. „Až doteraz som prejavoval vernú lásku domu tvojho otca Saula, jeho bratom a jeho priateľom a nevydal som ťa Dávidovi do rúk. A ty ma dnes obviňuješ pre nejakú ženu? 9 Nech ma Boh prísne potrestá,* ak pre Dávida neurobím to, čo mu Jehova prisahal –+ 10 že vezme kráľovstvo Saulovmu domu a ustanoví Dávidov trón nad Izraelom a nad Júdom, od Dánu po Beer-Šebu.“+ 11 Iš-Bóšet sa nezmohol ani na slovo, lebo sa Abnéra bál.+

12 Nato Abnér poslal k Dávidovi poslov s odkazom: „Komu patrí krajina?“ A navrhol mu: „Uzavri so mnou zmluvu a ja urobím, čo bude v mojich silách,* aby sa celý Izrael pridal na tvoju stranu.“+ 13 „Dobre,“ odpovedal Dávid. „Uzavriem s tebou zmluvu, ale mám jednu podmienku: Ak chceš za mnou prísť, priveď so sebou Saulovu dcéru Míchal.+ Inak sa s tebou nestretnem.“ 14 Potom Dávid poslal poslov k Saulovmu synovi Iš-Bóšetovi+ a odkázal mu: „Daj mi moju manželku Míchal, s ktorou som sa zasnúbil za 100 predkožiek Filištíncov.“+ 15 A tak ju dal Iš-Bóšet odviesť od jej manžela Paltiela,+ Lajišovho syna. 16 Ale jej manžel šiel s ňou a plakal celou cestou až po Bachúrim.+ Tam mu Abnér povedal: „Vráť sa!“ A on sa vrátil.

17 Medzitým Abnér oslovil izraelských starších: „Už dlho chcete, aby nad vami vládol Dávid. 18 Preto teraz konajte, lebo Jehova povedal o Dávidovi: ‚Prostredníctvom svojho služobníka Dávida+ vyslobodím svoj ľud Izrael z rúk Filištíncov a z rúk všetkých nepriateľov.‘“ 19 Abnér hovoril aj s Benjamínovcami.+ Potom šiel do Hebronu za Dávidom, aby mu osobne povedal, na čom sa dohodol Izrael a celý Benjamínov dom.

20 Keď Abnér spolu s 20 mužmi prišli k Dávidovi do Hebronu, Dávid pre nich usporiadal hostinu. 21 Abnér povedal Dávidovi: „Dovoľ mi odísť a zhromaždiť celý Izrael k môjmu pánovi, kráľovi, aby s tebou uzavreli zmluvu. Staneš sa kráľom nad všetkým, po čom túžiš.“ Nato Dávid dovolil Abnérovi odísť a on sa v pokoji vydal na cestu.

22 Dávidovi vojaci a Joáb sa práve vracali z výpravy a niesli veľkú korisť. Abnér už nebol u Dávida v Hebrone, lebo Dávid ho nechal v pokoji odísť. 23 Keď sa Joáb+ a celé vojsko, ktoré bolo s ním, vrátili, Joábovi oznámili: „Ku kráľovi prišiel Nerov+ syn Abnér.+ Kráľ mu dovolil odísť a on sa v pokoji vydal na cestu.“ 24 Nato šiel Joáb za kráľom a povedal mu: „Čo si to urobil? Prišiel k tebe Abnér a ty si ho len tak poslal preč! Prečo si ho nechal odísť? 25 Veď poznáš Nerovho syna Abnéra! Prišiel, aby ťa oklamal a odhalil každý tvoj krok a dozvedel sa všetko, čo robíš.“

26 Keď Joáb odišiel od Dávida, poslal za Abnérom poslov a tí ho priviedli späť od cisterny Sira. Ale Dávid o tom nevedel. 27 Keď sa Abnér vrátil do Hebronu,+ Joáb ho odviedol do brány, akoby s ním chcel hovoriť osamote. Bodol ho však do brucha a on zomrel.+ Tak sa mu pomstil za to, že zabil* jeho brata Asahela.+ 28 Keď sa o tom dopočul Dávid, povedal: „Ja a moje kráľovstvo nenesieme pred Jehovom žiadnu vinu za preliatie krvi+ Nerovho syna Abnéra. 29 Nech sa vina vráti na Joábovu hlavu+ a na celý dom jeho otca. Nech v Joábovom dome nikdy nechýba muž postihnutý výtokom+ ani malomocný,+ ani muž pracujúci s vretenom,* ani ten, kto umiera mečom, ani ten, kto trpí hladom!“+ 30 Joáb a jeho brat Abišaj+ zabili Abnéra,+ lebo v bitke pri Gibeone usmrtil ich brata Asahela.+

31 Potom Dávid povedal Joábovi a všetkým, ktorí boli s ním: „Roztrhnite si odevy, oblečte si vrecovinu a oplakávajte Abnéra.“ Aj kráľ Dávid kráčal za márami.* 32 Abnéra pochovali v Hebrone. Kráľ pri jeho hrobke hlasno plakal a všetok ľud plakal s ním. 33 Kráľ nad Abnérom spieval:

„Mal Abnér zomrieť takou potupnou smrťou?

Padol si ako ten, kto padá rukou zločincov.“*+

Nato sa všetok ľud znovu rozplakal.

35 Neskôr, ešte za vidna, prišli ľudia za Dávidom a snažili sa ho presvedčiť, aby sa najedol,* ale on prisahal: „Nech ma Boh prísne potrestá,* ak si dám čo len kúsok chleba alebo čokoľvek iné skôr, ako zapadne slnko!“+ 36 Všetci ľudia to videli a schvaľovali, tak ako všetko ostatné, čo kráľ robil. 37 V ten deň všetok ľud a celý Izrael pochopili, že kráľ nemá nič spoločné so smrťou Nerovho syna Abnéra.+ 38 Potom kráľ povedal svojim sluhom: „Viete, kto dnes padol v Izraeli? Knieža a veľký muž.+ 39 A ja, hoci som pomazaným kráľom,+ nemám dnes silu zakročiť proti týmto mužom, synom Ceruje,+ lebo sú príliš krutí.+ Nech tomu, kto pácha zlo, Jehova odplatí podľa jeho zla.“+

4 Keď sa Saulov syn Iš-Bóšet+ dopočul, že Abnér v Hebrone+ zomrel, opustila ho odvaha* a všetci Izraeliti sa zdesili. 2 Saulov syn mal prepadové oddiely, ktorým velili dvaja muži – jeden sa volal Baana a druhý Rechab. Boli to synovia Rimmona z Beerótu z kmeňa Benjamín. (Beerót+ bol považovaný za súčasť Benjamína. 3 Beeróťania utiekli do Gittajimu+ a dodnes tam žijú ako cudzinci.)

4 Saulov syn Jonatán+ mal syna, ktorý bol chromý na obe nohy.+ Mal päť rokov, keď prišla z Jezreela+ správa o Saulovi a Jonatánovi. Jeho pestúnka ho vzala a dala sa na útek, ale ako v panike bežala, spadol jej a ochrnul. Volal sa Mefibóšet.+

5 Synovia Beeróťana Rimmona, Rechab a Baana, prišli do Iš-Bóšetovho domu v čase poludňajšej páľavy, keď Iš-Bóšet odpočíval. 6 Predstierali, že idú po pšenicu, vošli do domu a bodli ho do brucha. Nato Rechab a jeho brat Baana+ utiekli. 7 Keď vošli do domu, Iš-Bóšet ležal v spálni na posteli. Zabili ho a odťali mu hlavu. Jeho hlavu vzali so sebou a celú noc šli cez Arabu. 8 Iš-Bóšetovu+ hlavu nakoniec priniesli kráľovi Dávidovi do Hebronu a povedali mu: „Tu je hlava Iš-Bóšeta, syna tvojho nepriateľa Saula,+ ktorý ťa chcel pripraviť o život.+ V tento deň Jehova doprial môjmu pánovi, kráľovi, pomstu na Saulovi a jeho potomkoch.“

9 Ale Dávid odpovedal Rechabovi a jeho bratovi Baanovi, synom Beeróťana Rimmona: „Akože žije Jehova, ktorý ma vyslobodil* z každého nešťastia,+ 10 keď mi istý muž oznámil: ‚Saul je mŕtvy,‘+ a myslel si, že mi prináša dobrú správu, dal som ho v Ciklagu zabiť.+ Tak som sa mu odmenil! 11 Myslíte si, že k vám sa zachovám inak? K podliakom, ktorí zabili nevinného muža v jeho vlastnom dome, na jeho lôžku? Nemám vás brať na zodpovednosť za jeho krv+ a zniesť vás zo sveta?“ 12 Nato Dávid prikázal svojim mužom, aby ich zabili.+ Odsekli im ruky a nohy a ich telá povesili+ pri rybníku v Hebrone. Iš-Bóšetovu hlavu vzali a pochovali ju v Abnérovej hrobke v Hebrone.

5 Časom prišli k Dávidovi do Hebronu+ všetky izraelské kmene a povedali: „Sme jedna krv.*+ 2 Už vtedy, keď bol naším kráľom Saul, si viedol Izrael do boja.*+ A Jehova ti povedal: ‚Ty budeš pásť môj ľud Izrael a staneš sa jeho vodcom.‘“+ 3 Všetci izraelskí starší teda prišli za kráľom do Hebronu a kráľ Dávid tam s nimi uzavrel zmluvu+ pred Jehovom. Nato pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom.+

4 Dávid sa stal kráľom, keď mal 30 rokov, a vládol 40 rokov.+ 5 V Hebrone vládol nad Judskom sedem rokov a šesť mesiacov a v Jeruzaleme+ vládol 33 rokov nad celým Izraelom a Judskom. 6 A kráľ a jeho muži tiahli na Jeruzalem proti Jebuzejcom,+ obyvateľom toho kraja. Tí sa Dávidovi posmievali: „Sem sa nikdy nedostaneš! Veď aj slepí a chromí ťa zaženú.“ Mysleli si: „Dávid sa sem nedostane.“+ 7 Dávid napriek tomu dobyl pevnosť Sion, ktorej sa začalo hovoriť Dávidovo mesto.+ 8 Dávid v ten deň povedal: „Kto chce zaútočiť na Jebuzejcov, nech prejde vodným tunelom a pobije tých ‚chromých a slepých‘, ktorých Dávid nenávidí!“ Preto sa hovorí: „Slepí a chromí nevojdú do domu.“ 9 Dávid sa usadil v pevnosti, ktorú nazvali* Dávidovo mesto. A začal stavať všade dookola, od Valu*+ smerom dovnútra.+ 10 A tak Dávid stále silnel+ a Jehova, Boh vojsk, bol s ním.+

11 Týrsky kráľ Chíram+ vyslal k Dávidovi poslov. Poslal mu aj cédrové drevo+ a tesárov a kamenárov,* aby postavili Dávidovi palác.+ 12 A Dávid si uvedomil, že Jehova upevnil jeho kráľovskú moc nad Izraelom+ a že vyvýšil jeho kráľovstvo+ kvôli svojmu ľudu Izraelu.+

13 Keď Dávid prišiel z Hebronu, zobral si v Jeruzaleme ďalšie manželky a vedľajšie manželky*+ a narodili sa mu ďalší synovia a dcéry.+ 14 V Jeruzaleme sa mu narodil Šammua, Šobab, Nátan,+ Šalamún,+ 15 Jibchar, Elišua, Nefeg, Jafia, 16 Elišama, Eliada a Elifelet.

17 Keď sa Filištínci dopočuli, že Dávid bol pomazaný za kráľa nad Izraelom,+ vyšli proti nemu do boja.+ Dávid sa to dozvedel a odišiel do úkrytu.+ 18 Keď Filištínci pritiahli a rozložili sa v údolí Refajovcov,+ 19 Dávid sa spýtal Jehovu:+ „Mám vytiahnuť proti Filištíncom? Vydáš mi ich do rúk?“ Jehova mu odpovedal: „Vytiahni, určite ti ich vydám do rúk.“+ 20 A tak Dávid pritiahol k Baal-Peracimu a tam ich porazil. Potom povedal: „Jehova predo mnou prelomil línie mojich nepriateľov+ ako príval vôd.“ Preto to miesto nazval Baal-Peracim.*+ 21 Filištínci tam nechali svoje modly a Dávid a jeho muži ich odniesli.

22 Neskôr Filištínci pritiahli znovu a rozložili sa v údolí Refajovcov.+ 23 Dávid sa dopytoval Jehovu a on mu povedal: „Neútoč na nich spredu. Obíď ich zozadu a zaútoč na nich pred kríkmi baka.* 24 Keď vo vrcholkoch kríkov baka začuješ zvuk pochodu, konaj rýchlo, lebo Jehova vychádza pred tebou, aby porazil filištínske vojsko.“ 25 Dávid urobil tak, ako mu Jehova prikázal, a porážal Filištíncov+ od Geby+ až po Gezer.+

6 Dávid znovu zhromaždil všetkých najlepších vojakov v Izraeli, 30 000 mužov. 2 Potom sa on a všetci jeho muži vydali do Baale-Júdu, aby odtiaľ vzali truhlu zmluvy pravého Boha,+ pred ktorou sa vzýva meno Jehovu vojsk,*+ ktorý sedí na tróne nad* cherubínmi.+ 3 Truhlu zmluvy pravého Boha naložili na nový voz+ a viezli ju z Abinadábovho domu,+ ktorý bol na kopci. Voz viedli Abinadábovi synovia Uzza a Achio.

4 Truhlu zmluvy pravého Boha teda viezli z Abinadábovho domu na kopci a Achio kráčal pred truhlou. 5 Dávid a všetci Izraeliti oslavovali pred Jehovom a hrali na rôznych nástrojoch z borievkového dreva, na harfách, lýrach,+ tamburínach,+ sistrách a čineloch.+ 6 Ale keď došli k Náchonovmu mlatovisku,* Uzza vystrel ruku a zachytil truhlu zmluvy pravého Boha,+ lebo dobytok ju takmer prevrhol. 7 Vtom proti Uzzovi vzplanul Jehovov hnev. Pravý Boh ho tam za jeho neúctivý čin+ usmrtil+ a on zomrel pri truhle zmluvy pravého Boha. 8 Ale Dávida nahnevalo,* že proti Uzzovi vzplanul Jehovov hnev.* To miesto sa až dodnes volá Perec-Uzza.* 9 Dávid v ten deň dostal z Jehovu strach+ a povedal: „Ako mám k sebe preniesť truhlu Jehovovej zmluvy?“+ 10 A nechcel vziať truhlu Jehovovej zmluvy k sebe do Dávidovho mesta,+ ale dal ju uložiť do domu Gáťana Obéd-Edoma.+

11 Truhla Jehovovej zmluvy zostala v dome Gáťana Obéd-Edoma tri mesiace a Jehova žehnal Obéd-Edoma i celú jeho domácnosť.+ 12 Kráľovi Dávidovi oznámili: „Pre truhlu zmluvy pravého Boha Jehova žehná dom Obéd-Edoma a všetko, čo má.“ A tak sa Dávid s radosťou vybral do Obéd-Edomovho domu, aby odtiaľ preniesol truhlu zmluvy pravého Boha do Dávidovho mesta.+ 13 Keď tí, čo niesli truhlu Jehovovej zmluvy,+ prešli šesť krokov, Dávid obetoval býka a vykŕmené teľa.

14 Dávid z celej sily tancoval pred Jehovom a mal na sebe* ľanový efod.+ 15 On a všetci Izraeliti prenášali truhlu Jehovovej zmluvy+ s jasaním+ a za zvuku rohu.+ 16 Keď vchádzali s truhlou Jehovovej zmluvy do Dávidovho mesta, Saulova dcéra Míchal+ sa pozerala z okna a videla, ako kráľ Dávid poskakuje a tancuje pred Jehovom. A začala ním v srdci pohŕdať.+ 17 Truhlu Jehovovej zmluvy položili na jej miesto do stanu, ktorý pre ňu Dávid postavil.+ Potom Dávid predložil Jehovovi+ zápalné obete+ a obete spoločenstva.+ 18 Keď dokončil predkladanie zápalných obetí a obetí spoločenstva, požehnal ľud v mene Jehovu vojsk. 19 Celému ľudu, všetkým Izraelitom, každému mužovi a žene, dal prstencovitý chlieb a koláč sušených datlí a hrozienok. Potom sa všetci rozišli do svojich domovov.

20 Keď sa Dávid vrátil požehnať svoju domácnosť, Saulova dcéra Míchal+ mu vyšla naproti a povedala: „To sa dnes izraelský kráľ predviedol! Veď si pobehoval polonahý pred otrokyňami svojich sluhov ako nejaký hlupák!“+ 21 Dávid odpovedal Míchal: „Oslavoval som pred Jehovom, ktorý si vyvolil mňa namiesto tvojho otca a celej jeho domácnosti a dosadil ma za vodcu nad Jehovovým ľudom Izraelom.+ Preto budem pred Jehovom oslavovať 22 a ešte viac sa pokorím a znížim sa aj sám pred sebou. A otrokyne, o ktorých si hovorila, tie ma oslávia.“ 23 A tak Saulova dcéra Míchal+ až do konca života nemala deti.

7 Keď už kráľ býval vo svojom paláci+ a Jehova mu doprial odpočinok od všetkých okolitých nepriateľov, 2 kráľ povedal prorokovi Nátanovi:+ „Ja bývam v cédrovom dome,+ ale truhla zmluvy pravého Boha je v stane.“+ 3 Nátan povedal kráľovi: „Urob, čo si želá tvoje srdce, lebo Jehova je s tebou.“+

4 Ešte v tú noc však Jehova povedal Nátanovi: 5 „Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: ‚Toto hovorí Jehova: „Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom by som býval?+ 6 Odo dňa, keď som vyviedol Izraelitov z Egypta, som až dodnes nebýval v dome,+ ale putoval* som z miesta na miesto v stane.+ 7 A keď som chodil so všetkými Izraelitmi,* zmienil som sa niekedy čo len slovom niekomu z vodcov izraelských kmeňov, ktorých som dosadil za pastierov nad svojím ľudom Izraelom: ‚Prečo ste mi nepostavili cédrový dom?‘“‘ 8 Povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: ‚Toto hovorí Jehova vojsk: „Vzal som ťa z pastvín od stáda,+ aby si sa stal vodcom nad mojím ľudom Izraelom.+ 9 Budem s tebou, kamkoľvek pôjdeš,+ a vyhladím* pred tebou všetkých tvojich nepriateľov.+ Tvoje meno urobím takým slávnym+ ako mená významných mužov zeme. 10 Svojmu ľudu Izraelu dám miesto, kde budú žiť, a už ich nič nebude znepokojovať. Zlí ich už nebudú utláčať ako kedysi,+ 11 keď som dosadzoval sudcov+ nad svojím ľudom Izraelom. A doprajem ti odpočinok od všetkých tvojich nepriateľov.+

Okrem toho ti Jehova oznamuje, že Jehova ti vybuduje dom.*+ 12 Keď sa naplnia tvoje dni+ a ty zomrieš,* tvojho potomka,* tvojho vlastného syna,* urobím kráľom a upevním jeho kráľovstvo.+ 13 On postaví dom môjmu menu+ a ja navždy upevním jeho kráľovský trón.+ 14 Budem mu otcom a on mi bude synom.+ Keď bude konať nesprávne, potrestám ho prútom ľudí a údermi ľudských* synov.+ 15 Svoju vernú lásku mu neodnímem, ako som ju odňal Saulovi,+ ktorého som pred tebou odstránil. 16 Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať navždy a tvoj trón bude navždy pevne stáť.“‘“+

17 Nátan oznámil Dávidovi všetky tieto slová a celé toto videnie.+

18 Vtedy sa kráľ Dávid posadil pred Jehovom a povedal: „Kto som ja, Zvrchovaný Pán Jehova? A čo je môj dom, že si ma doviedol tak ďaleko?+ 19 A akoby to bolo málo, Zvrchovaný Pán Jehova, hovoríš, že dom tvojho služobníka potrvá až do ďalekej budúcnosti. A nikto z ľudí to nezmení,* Zvrchovaný Pán Jehova. 20 Čo ešte ti môže tvoj služobník Dávid povedať, keď ma tak dobre poznáš,+ Zvrchovaný Pán Jehova? 21 Podľa svojho slova a v súlade so svojou vôľou* si urobil všetky tie úžasné veci a odhalil si ich svojmu služobníkovi.+ 22 Preto si veľký,+ Zvrchovaný Pán Jehova. Nikto nie je ako ty+ a okrem teba nie je žiaden Boh.+ Svedčí o tom všetko, čo sme na vlastné uši počuli. 23 A ktorý iný národ na zemi je ako tvoj ľud Izrael?+ Šiel si ho vykúpiť, aby sa stal tvojím ľudom.+ Veľkými a bázeň vzbudzujúcimi vecami, ktoré si preň vykonal,+ si si urobil slávne meno.+ Kvôli svojmu ľudu, ktorý si si vykúpil z Egypta, si vyhnal národy a ich bohov. 24 Izrael si navždy urobil svojím ľudom+ a ty, Jehova, si sa stal ich Bohom.+

25 A teraz, Bože Jehova, splň naveky sľub, ktorý si vyslovil o svojom služobníkovi a o jeho dome. Urob tak, ako si sľúbil.+ 26 Nech je navždy vyvýšené tvoje meno,+ aby ľudia mohli povedať: ‚Jehova vojsk je Bohom nad Izraelom,‘ a nech dom tvojho služobníka Dávida pred tebou pevne stojí.+ 27 Veď ty, Jehova vojsk, Bože Izraela, si svojmu služobníkovi zjavil: ‚Vybudujem ti dom.‘*+ Preto tvoj služobník našiel odvahu* predniesť ti túto modlitbu. 28 Zvrchovaný Pán Jehova, ty si pravý Boh. Sľúbil si svojmu služobníkovi tieto dobré veci a tvoje slová sú pravdivé.+ 29 Prosím, požehnaj dom svojho služobníka a nech pred tebou navždy trvá jeho dom,+ lebo si to sľúbil, Zvrchovaný Pán Jehova. Nech tvoje požehnanie navždy sprevádza dom tvojho služobníka.“+

8 Potom Dávid porazil Filištíncov,+ podmanil si ich+ a vzal im Meteg-Ammu.

2 Dávid porazil aj Moábcov.+ Rozkázal im ľahnúť si vedľa seba na zem, zobral povraz a odmeral ním vždy dve dĺžky a jednu dĺžku. Dve dĺžky z nich dal zabiť a jednu dĺžku nechal nažive.+ Tak sa Moábci stali Dávidovými sluhami a platili mu poplatok.+

3 Dávid porazil aj cóbskeho kráľa Hadadezera,+ Rechobovho syna, ktorý tiahol k Eufratu, aby obnovil svoju moc.+ 4 Dávid mu zajal 1 700 jazdcov a 20 000 pešiakov. Prerezal šľachy všetkým koňom z bojových vozov, ale 100 koní si nechal.+

5 Cóbskemu kráľovi Hadadezerovi pritiahli na pomoc Sýrčania z Damasku,+ ale Dávid z nich pobil 22 000 mužov.+ 6 Potom Dávid rozmiestnil v sýrskom Damasku posádky a Sýrčania sa stali jeho sluhami a platili mu poplatok. Jehova dával Dávidovi víťazstvo,* kamkoľvek šiel.+ 7 Dávid pobral aj zlaté okrúhle štíty, ktoré mali Hadadezerovi sluhovia, a priniesol ich do Jeruzalema.+ 8 A z Hadadezerových miest Betach a Berotaj vzal kráľ Dávid veľké množstvo medi.

9 Chamatský+ kráľ Toi sa dopočul, že Dávid porazil celé Hadadezerovo vojsko.+ 10 A tak poslal ku kráľovi Dávidovi svojho syna Joráma, aby sa ho spýtal, ako sa mu darí, a blahoželal mu k porážke Hadadezera (lebo Hadadezer často viedol vojnu proti Toiovi). Jorám priniesol Dávidovi strieborné, zlaté a medené predmety. 11 Kráľ Dávid ich zasvätil Jehovovi, tak ako to urobil so striebrom a zlatom od všetkých národov, ktoré si podmanil:+ 12 od Sýrčanov, Moábcov,+ Ammóncov, Filištíncov,+ Amalekitov+ a od cóbskeho kráľa Hadadezera,+ Rechobovho syna. 13 Dávid sa preslávil aj vtedy, keď sa vrátil zo Soľného údolia, kde zabil 18 000 Edomcov.+ 14 V celom Edome rozmiestnil posádky a všetci Edomci sa stali Dávidovými sluhami.+ Jehova dával Dávidovi víťazstvo,* kamkoľvek šiel.+

15 Dávid vládol nad celým Izraelom+ a presadzoval právo a spravodlivosť+ pre celý svoj ľud.+ 16 Joáb,+ syn Ceruje, bol veliteľom vojska, Jehošafat,+ Achilúdov syn, bol kancelárom, 17 Cádok,+ Achitubov syn, a Achimelech, Abiatárov syn, boli kňazmi, Serajah bol tajomníkom 18 a Benajah,+ Jehojadov syn, velil Keréťanom a Peléťanom.+ Dávidovi synovia sa stali vysokými úradníkmi.*

9 Dávid sa spýtal: „Zostal ešte niekto zo Saulovho rodu? Rád by som mu prejavil vernú lásku kvôli Jonatánovi.“+ 2 V Saulovom dome bol sluha, ktorý sa volal Ciba.+ Zavolali ho k Dávidovi a kráľ sa ho spýtal: „Ty si Ciba?“ „Áno,“ odpovedal, „som tvoj sluha.“ 3 Kráľ pokračoval: „Zostal ešte niekto zo Saulovho rodu? Rád by som mu prejavil vernú lásku, akú prejavuje Boh.“ Ciba odpovedal kráľovi: „Ešte je tu jeden Jonatánov syn, chromý na obe nohy.“+ 4 „A kde je?“ spýtal sa kráľ. „Je v Lo-Debare v dome Ammielovho syna Machira,“+ odpovedal Ciba.

5 Kráľ Dávid poňho ihneď poslal a dal ho priviesť z domu Ammielovho syna Machira z Lo-Debaru. 6 Keď Mefibóšet, syn Saulovho syna Jonatána, vošiel k Dávidovi, padol na kolená a poklonil sa až k zemi. „Mefibóšet!“ zvolal Dávid a on odpovedal: „Tu je tvoj sluha.“ 7 „Neboj sa,“ povedal mu Dávid, „kvôli tvojmu otcovi Jonatánovi ti určite prejavím vernú lásku.+ Vrátim ti všetky polia tvojho starého otca Saula a budeš jedávať* pri mojom stole.“+

8 Nato sa Mefibóšet poklonil a povedal: „Čo je tvoj sluha, že si obrátil pozornosť* na takého mŕtveho psa,+ ako som ja?“ 9 Potom kráľ zavolal Saulovho sluhu Cibu a povedal mu: „Všetko, čo patrilo Saulovi a celému jeho rodu, dávam vnukovi tvojho pána.+ 10 Budeš preňho so svojimi synmi a sluhami obrábať pôdu a zberať úrodu, aby rodina vnuka tvojho pána mala čo jesť. Ale Mefibóšet, vnuk tvojho pána, bude jedávať pri mojom stole.“+

Ciba mal 15 synov a 20 sluhov.+ 11 Odpovedal kráľovi: „Tvoj sluha urobí všetko, čo mu prikazuje môj pán, kráľ.“ A tak Mefibóšet jedával pri Dávidovom* stole ako jeden z kráľových synov. 12 Mefibóšet mal malého syna, ktorý sa volal Micha.+ Všetci, čo bývali v Cibovom dome, sa stali Mefibóšetovými sluhami. 13 A Mefibóšet býval v Jeruzaleme, lebo jedával pri kráľovom stole.+ Bol chromý na obe nohy.+

10 Po nejakom čase zomrel ammónsky+ kráľ a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Chanun.+ 2 Dávid povedal: „Prejavím Nachašovmu synovi Chanunovi láskavosť,* akú jeho otec prejavoval mne.“ A tak Dávid vyslal poslov, aby Chanunovi vyjadrili sústrasť nad smrťou jeho otca. Ale keď Dávidovi poslovia prišli do krajiny Ammóncov, 3 ammónske kniežatá povedali svojmu pánovi Chanunovi: „Myslíš si, že Dávid k tebe poslal tešiteľov z úcty k tvojmu otcovi? Neposlal ich skôr preto, aby preskúmal mesto, špehoval v ňom a dobyl ho?“ 4 A tak Chanun oholil Dávidovým poslom polovicu brady,+ odstrihol im spodnú časť odevu od pása dolu a poslal ich preč. 5 Keď sa Dávid dozvedel, ako ponížili jeho poslov, okamžite im poslal naproti svojich mužov s odkazom: „Zostaňte v Jerichu,+ kým vám nedorastú brady, a potom sa vráťte.“

6 Keď si Ammónci uvedomili, že ich Dávid znenávidel, najali si 20 000 pešiakov z bet-rechobských+ a cóbskych Sýrčanov,+ kráľa Maachy+ s 1 000 mužmi a 12 000 mužov z Ištóbu.*+ 7 Dávid sa o tom dopočul a vyslal proti nim Joába s celým vojskom, s najsilnejšími bojovníkmi.+ 8 Ammónci vytiahli a rozostavili sa do bojového šíku pri vchode do mestskej brány. Cóbski a rechobskí Sýrčania spolu s vojakmi z Ištóbu* a Maachy sa rozostavili na poli.

9 Keď Joáb videl, že nepriatelia sa naňho chystajú zaútočiť spredu i zozadu, vybral tých najlepších izraelských vojakov a rozostavil ich do šíku proti Sýrčanom.+ 10 Velenie nad ostatnými vojakmi zveril* svojmu bratovi Abišajovi,+ aby ich rozostavil do šíku proti Ammóncom.+ 11 Povedal mu: „Ak budú Sýrčania silnejší ako ja, prídeš mi na pomoc. A ak budú Ammónci silnejší ako ty, prídem ti na pomoc ja. 12 Buďme silní a odvážne bojujme+ za náš ľud a za mestá nášho Boha a Jehova urobí, čo uzná za dobré.“+

13 Nato Joáb so svojimi mužmi vyrazil do boja proti Sýrčanom a tí sa pred ním dali na útek.+ 14 Keď Ammónci videli, že Sýrčania utekajú, aj oni sa dali pred Abišajom na útek a stiahli sa do mesta. A Joáb sa po boji s Ammóncami vrátil do Jeruzalema.

15 Keď Sýrčania videli, že ich Izraeliti porazili, znovu sa zhromaždili.+ 16 Hadadezer+ poslal po Sýrčanov, ktorí žili za Riekou,*+ a pritiahli do Chelamu na čele so Šobachom, veliteľom Hadadezerovho vojska.

17 Keď o tom podali správu Dávidovi, zhromaždil celý Izrael, prekročil Jordán a prišiel do Chelamu. Sýrčania sa rozostavili do bojového šíku proti Dávidovi a zaútočili.+ 18 Ale potom sa dali pred Izraelitmi na útek. Dávid zabil 700 Sýrčanov na bojových vozoch a 40 000 jazdcov a zabil aj veliteľa vojska Šobacha.+ 19 Keď všetci králi, Hadadezerovi služobníci, videli, že ich Izraeliti porazili, uzavreli s Izraelitmi mier a stali sa ich poddanými.+ A Sýrčania sa už viac neodvážili pomáhať Ammóncom.

11 Začiatkom roka,* v čase, keď králi tiahnu do boja, poslal Dávid Joába, svojich sluhov a celé izraelské vojsko, aby zničili Ammóncov. Obľahli Rabbu,+ ale Dávid zostal v Jeruzaleme.+

2 Raz večer* vstal Dávid z lôžka a prechádzal sa na streche kráľovského paláca. Odtiaľ zahliadol nejakú ženu, ktorá sa práve kúpala. Tá žena bola veľmi krásna. 3 Dávid poslal jedného muža, aby zistil, kto to je. Oznámil mu: „Je to Bat-Šeba,+ Eliamova dcéra+ a manželka Chetitu+ Uriáša.“+ 4 A tak Dávid poslal sluhov, aby ju priviedli.+ Vošla k nemu a mal s ňou styk.+ (Stalo sa to v čase, keď sa očisťovala.)*+ Potom sa vrátila domov.

5 A žena otehotnela. Preto poslala Dávidovi odkaz: „Som tehotná.“ 6 Dávid odkázal Joábovi: „Pošli ku mne Chetitu Uriáša.“ Joáb teda poslal Uriáša k Dávidovi. 7 Keď Uriáš prišiel, Dávid sa ho vypytoval, ako sa darí Joábovi a vojakom a ako prebieha boj. 8 Potom mu povedal: „Choď domov a oddýchni si.“* Uriáš odišiel z kráľovského paláca a kráľ za ním poslal dar.* 9 Ale Uriáš nešiel domov. Ľahol si pri vchode do kráľovského paláca s ostatnými kráľovými sluhami. 10 Dávidovi oznámili: „Uriáš nešiel domov.“ A tak sa Dávid spýtal Uriáša: „Práve si sa vrátil z cesty. Prečo nejdeš domov?“ 11 Uriáš mu odpovedal: „Truhla zmluvy+ a izraelské a judské vojsko bývajú v stanoch a môj pán Joáb a jeho muži táboria pod holým nebom. A ja mám ísť domov, jesť a piť a stráviť noc so svojou ženou?+ Akože žiješ a akože žije tvoja duša,* neurobím to!“

12 Dávid povedal Uriášovi: „Zostaň tu aj dnes a zajtra ťa pošlem preč.“ Uriáš teda zostal v Jeruzaleme v ten deň i na druhý deň. 13 Dávid ho pozval, aby s ním jedol a pil, a opil ho. Ale večer si šiel Uriáš ľahnúť na svoje lôžko so sluhami svojho pána, nešiel domov. 14 Ráno Dávid napísal Joábovi list a poslal ho po Uriášovi. 15 V liste napísal: „Postavte Uriáša do prednej línie, do najprudšieho boja. Potom od neho ustúpte, nech ho zasiahnu a nech zomrie.“+

16 Joáb pozoroval mesto a potom postavil Uriáša tam, kde vedel, že sú udatní bojovníci. 17 Keď muži z mesta vyrazili do boja proti Joábovi, niektorí z Dávidových vojakov padli. Padol aj Chetita Uriáš.+ 18 Potom Joáb poslal Dávidovi podrobnú správu o boji. 19 Poslovi prikázal: „Keď podáš kráľovi celú správu o boji, 20 kráľ sa možno nahnevá a spýta sa ťa: ‚Prečo ste šli bojovať tak blízko k mestu? Nevedeli ste, že budú strieľať z hradieb? 21 Kto zabil Jerubbešetovho+ syna Abimelecha?+ Nebola to žena, ktorá naňho hodila z hradieb mlynský kameň, takže pri Tebeci zomrel? Prečo ste šli tak blízko k hradbám?‘ Vtedy povedz: ‚Zomrel aj tvoj služobník Chetita Uriáš.‘“

22 A tak posol šiel a oznámil Dávidovi všetko, čo po ňom Joáb odkázal. 23 Povedal Dávidovi: „Tí muži boli silnejší ako my. Vyrazili proti nám do poľa, ale my sme ich zatlačili až po vchod do mestskej brány. 24 Vtom začali na tvojich služobníkov strieľať z hradieb lukostrelci a niektorí kráľovi služobníci zomreli. Zomrel aj tvoj služobník Chetita Uriáš.“+ 25 Dávid povedal poslovi: „Povedz Joábovi: ‚Netráp sa tým, lebo meč zasiahne raz jedného, raz druhého. Zosilni boj proti mestu a doby ho.‘+ A dodaj mu odvahu.“

26 Keď sa Uriášova manželka dopočula, že jej manžel zomrel, začala ho oplakávať. 27 Keď uplynulo obdobie smútku, Dávid po ňu poslal a priviedol ju do svojho domu. Stala sa jeho manželkou+ a porodila mu syna. Ale to, čo Dávid urobil, sa Jehovovi vôbec nepáčilo.*+

12 Preto Jehova poslal k Dávidovi Nátana.+ Ten k nemu prišiel+ a povedal: „V jednom meste boli dvaja muži, jeden bohatý a druhý chudobný. 2 Bohatý mal veľmi veľa oviec a dobytka,+ 3 ale chudobný mal iba jednu malú ovečku, ktorú si kúpil.+ Staral sa o ňu a ona uňho rástla spolu s jeho synmi. Jedávala z toho mála, čo mal, pila z jeho pohára a spávala mu v náručí. Bola mu ako dcéra. 4 Raz prišiel k bohatému mužovi hosť, ale jemu bolo ľúto vziať zo svojich oviec alebo dobytka a pripraviť jedlo pre pocestného. A tak vzal ovečku toho chudobného muža a pripravil ju svojmu hosťovi.“+

5 Dávid sa na toho muža veľmi nahneval a povedal Nátanovi: „Akože žije Jehova,+ muž, ktorý to urobil, si zaslúži smrť! 6 A ovečku nahradí štvornásobne+ – za to, že urobil niečo také a nemal zľutovanie.“

7 „Ty si ten muž!“ povedal Nátan Dávidovi. „Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: ‚Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom+ a vyslobodil som ťa zo Saulových rúk.+ 8 Dal som ti dom tvojho pána+ i ženy tvojho pána+ do tvojho náručia a dal som ti dom Izraela a dom Júdu.+ A keby to nestačilo, bol som ochotný dať ti ešte oveľa viac.+ 9 Prečo si pohrdol Jehovovým slovom a urobil si to, čo je zlé v jeho očiach? Chetitu Uriáša si zabil mečom+ a jeho manželku si si vzal za ženu.+ Zabil si ho mečom Ammóncov.+ 10 Za to, že si mnou pohrdol a vzal si si manželku Chetitu Uriáša, meč sa odteraz nikdy nevzdiali od tvojho domu.‘+ 11 Toto hovorí Jehova: ‚Privediem na teba nešťastie z tvojho vlastného domu.+ Pred očami ti vezmem tvoje manželky a dám ich inému mužovi*+ a on bude s nimi ležať za bieleho dňa.*+ 12 Ty si to urobil tajne,+ ale ja to urobím pred celým Izraelom a za bieleho dňa.‘“*

13 Vtedy Dávid povedal Nátanovi: „Zhrešil som proti Jehovovi.“+ A Nátan mu odpovedal: „Jehova ti odpúšťa tvoj hriech,+ nezomrieš.+ 14 Ale keďže si tým prejavil Jehovovi obrovskú neúctu, syn, ktorý sa ti práve narodil, zomrie.“

15 Potom Nátan odišiel domov.

A Jehova dopustil chorobu na dieťa, ktoré porodila Dávidovi Uriášova manželka. 16 Dávid úpenlivo prosil pravého Boha za chlapca. Držal prísny pôst a v noci si líhaval na zem.+ 17 Starší jeho domu za ním prišli a chceli ho zdvihnúť zo zeme, ale on odmietol a nechcel s nimi jesť. 18 Na siedmy deň dieťa zomrelo, ale Dávidovi sluhovia sa mu to báli povedať. Hovorili si: „Keď sme mu dohovárali, kým dieťa ešte žilo, nepočúval nás. Ako mu môžeme povedať, že dieťa zomrelo? Mohol by urobiť niečo hrozné.“

19 Dávid si všimol, že jeho sluhovia si niečo šepkajú, a pochopil, že dieťa zomrelo. Spýtal sa ich: „Dieťa zomrelo?“ „Zomrelo,“ odpovedali. 20 Nato Dávid vstal zo zeme, umyl sa, natrel sa olejom+ a prezliekol sa. Potom vošiel do Jehovovho domu,+ padol na kolená a klaňal sa. Keď sa vrátil do paláca, požiadal, aby mu priniesli jedlo, a najedol sa. 21 „Ako máme rozumieť tomu, čo si urobil?“ spýtali sa ho sluhovia. „Kým dieťa žilo, postil si sa a plakal si, ale teraz, keď zomrelo, si vstal a najedol sa.“ 22 Odpovedal: „Kým dieťa žilo, postil som sa+ a plakal som, lebo som si hovoril: ‚Ktovie, či sa Jehova nado mnou nezľutuje a nenechá dieťa žiť.‘+ 23 Ale teraz, keď zomrelo, prečo sa mám postiť? Môžem ho priviesť späť?+ Ja pôjdem za ním,+ ale ono sa ku mne nevráti.“+

24 Potom Dávid utešoval svoju manželku Bat-Šebu.+ Vošiel k nej a mal s ňou styk. A porodila syna, ktorému dali meno Šalamún.*+ Jehova ho miloval+ 25 a prostredníctvom proroka Nátana+ povedal, aby mu kvôli Jehovovi dali meno Jedidjah.*

26 Joáb ďalej bojoval proti Rabbe,+ ktorá patrila Ammóncom,+ a dobyl toto kráľovské mesto.*+ 27 Potom poslal k Dávidovi poslov s odkazom: „Bojoval som proti Rabbe+ a dobyl som mesto vôd.* 28 Preto zhromaždi zvyšok vojska, utábor sa proti mestu a doby ho. Inak ho dobyjem ja a všetky zásluhy pripadnú mne.“*

29 A tak Dávid zhromaždil celé vojsko, vytiahol k Rabbe, bojoval proti nej a dobyl ju. 30 Vzal z Malkámovej* hlavy korunu, ktorá bola vyrobená z jedného talentu* zlata a bola ozdobená drahými kameňmi. A korunu položili na Dávidovu hlavu. Okrem nej Dávid odniesol z mesta aj veľmi veľkú korisť.+ 31 Jeho obyvateľov odviedol a prikázal, aby rezali kamene, pracovali s ostrými železnými nástrojmi a železnými sekerami a vyrábali tehly. Tak to urobil so všetkými ammónskymi mestami. Potom sa Dávid s celým vojskom vrátil do Jeruzalema.

13 Dávidov syn Abšalóm mal krásnu sestru, ktorá sa volala Támar,+ a zamiloval sa do nej Dávidov syn Amnón.+ 2 Amnón sa pre svoju sestru Támar tak trápil, až z toho ochorel. Bola panna a Amnónovi sa zdalo nemožné niečo s ňou mať. 3 Amnón mal jedného priateľa, ktorý sa volal Jonadáb+ a bol synom Dávidovho brata Šimeu.+ Jonadáb bol veľmi prefíkaný človek. 4 Spýtal sa Amnóna: „Prečo si ty, kráľov syn, každé ráno taký skleslý? Nepovieš mi?“ „Zamiloval som sa do Támar, sestry+ môjho brata Abšalóma,“ prezradil mu Amnón. 5 „Ľahni si na lôžko a tvár sa, že si chorý,“ poradil mu Jonadáb. „Keď ťa príde tvoj otec pozrieť, povedz mu: ‚Prosím, nech príde moja sestra Támar a dá mi jesť. Nech pred mojimi očami pripraví jedlo, aké sa dáva chorým,* a ja si ho od nej vezmem.‘“

6 A tak si Amnón ľahol a predstieral, že je chorý. Keď ho kráľ prišiel pozrieť, Amnón mu povedal: „Prosím, nech príde moja sestra Támar a upečie mi pred očami dve placky* a ja si ich od nej vezmem.“ 7 Nato Dávid poslal domov po Támar a odkázal jej: „Choď, prosím, do domu svojho brata Amnóna a priprav mu jedlo.“* 8 A tak šla Támar do domu svojho brata Amnóna. Kým ležal, vzala cesto, pred jeho očami ho vymiesila a upiekla placky. 9 Vzala ich z panvice, podala mu ich, ale on nechcel jesť. Prikázal: „Nech všetci odídu!“ A všetci odišli.

10 Potom Amnón povedal Támar: „Prines mi jedlo* do spálne a tam mi ho podáš.“ Támar teda vzala placky,* ktoré urobila, a priniesla ich svojmu bratovi Amnónovi do spálne. 11 Keď mu ich podávala, strhol ju k sebe a povedal: „Poď, ľahni si so mnou, sestra moja.“ 12 Ale ona mu povedala: „Nie, brat môj, neponižuj ma! To sa predsa v Izraeli nerobí.+ Nedopusť sa takej hanebnosti!+ 13 Ako znesiem tú hanbu? A teba budú mať v Izraeli za podliaka. Ale hovor s kráľom, prosím, iste ti ma neodoprie.“ 14 On ju však nepočúval, premohol ju a znásilnil. 15 Nato ju veľmi znenávidel a nenávisť, ktorú pocítil, bola väčšia ako láska, ktorou ju miloval. Povedal jej: „Vstaň, choď preč!“ 16 „Nie, brat môj,“ prosila ho. „Keď ma teraz vyháňaš, je to horšie než to, čo si mi urobil!“ Ale nechcel ju počúvať.

17 Zavolal svojho sluhu a povedal mu: „Odveď tú ženu a zamkni za ňou dvere.“ 18 (Támar mala na sebe rúcho,* aké nosili kráľovské dcéry, panny.) Jeho sluha ju teda vyviedol von a zamkol za ňou dvere. 19 Támar si posypala hlavu popolom,+ roztrhla si rúcho, ktoré mala na sebe, chytila sa rukami za hlavu a šla. A cestou hlasno nariekala.

20 Jej brat Abšalóm+ sa jej spýtal: „Bol to tvoj brat Amnón? A teraz mlč, sestra moja. Je to tvoj brat.+ Neber si to k srdcu.“ Potom sa Támar uchýlila do ústrania a bývala v dome svojho brata Abšalóma. 21 Keď sa o tom všetkom dozvedel kráľ Dávid, veľmi sa rozhneval.+ Ale nechcel zraniť svojho syna Amnóna. Mal ho rád, lebo bol jeho prvorodený. 22 Abšalóm s Amnónom vôbec nehovoril, ani v dobrom, ani v zlom. Nenávidel ho,+ pretože ponížil jeho sestru Támar.+

23 Po dvoch rokoch strihali v Baal-Chácore blízko Efraimu+ Abšalómove ovce a Abšalóm pozval všetkých kráľových synov na hostinu.+ 24 Abšalóm prišiel za kráľom so slovami: „Tvoj služobník strihá ovce. Nech, prosím, ide kráľ a jeho služobníci so mnou.“ 25 „Nie, syn môj!“ odpovedal kráľ. „Keby sme šli všetci, boli by sme ti na ťarchu.“ A hoci naňho Abšalóm naliehal, nechcel ísť, ale dal mu svoje požehnanie. 26 A tak Abšalóm povedal: „Keď nechceš ísť ty, dovoľ, prosím, aby s nami šiel môj brat Amnón.“+ „Prečo by mal ísť s tebou?“ spýtal sa kráľ. 27 Ale keď naňho Abšalóm naliehal, poslal s ním Amnóna i všetkých svojich synov.

28 Abšalóm prikázal svojim sluhom: „Dávajte pozor! Keď sa Amnón po víne rozveselí a ja vám poviem: ‚Zabite Amnóna!‘, zabijete ho. Nebojte sa, je to príkaz odo mňa. Buďte silní a odvážni.“ 29 Abšalómovi sluhovia splnili jeho príkaz a zabili Amnóna. Všetci ostatní kráľovi synovia okamžite vstali, každý nasadol na svojho mula a dal sa na útek. 30 Kým ešte boli na ceste, k Dávidovi sa dostala správa: „Abšalóm zabil všetkých kráľových synov, neprežil ani jeden.“ 31 Nato kráľ vstal, roztrhol svoje rúcho a ľahol si na zem. Okolo neho stáli všetci jeho sluhovia s roztrhnutým odevom.

32 Jonadáb,+ syn Dávidovho brata Šimeu,+ však povedal: „Nech si môj pán nemyslí, že zabili všetkých mladých kráľových synov. Zomrel iba Amnón,+ a to na príkaz Abšalóma. Ten sa na to chystal+ odo dňa, keď Amnón ponížil jeho sestru+ Támar.+ 33 Preto nech môj pán, kráľ, neverí* správe, ktorá hovorí: ‚Zomreli všetci kráľovi synovia.‘ Zomrel iba Amnón.“

34 Medzitým Abšalóm utiekol.+ Keď strážca zdvihol oči, uvidel, ako cestou popri vrchu prichádza mnoho ľudí. 35 „Pozri,“ povedal Jonadáb+ kráľovi, „vracajú sa kráľovi synovia. Je to tak, ako povedal tvoj sluha.“ 36 Len čo to dopovedal, vošli kráľovi synovia s hlasným nárekom. I kráľ a všetci jeho sluhovia horko plakali. 37 Abšalóm utiekol ku gešúrskemu kráľovi Talmajovi,+ synovi Ammihuda. A Dávid smútil za svojím synom mnoho dní. 38 Abšalóm zostal v Gešúre+ tri roky.

39 Časom sa kráľ Dávid zmieril s Amnónovou smrťou* a zatúžil ísť k Abšalómovi.

14 Joáb, syn Ceruje,+ postrehol, že kráľovo srdce túži po Abšalómovi,+ 2 a tak dal z Tekoy+ priviesť jednu múdru ženu a povedal jej: „Predstieraj, prosím, že máš smútok. Obleč si smútočné šaty, nenatieraj sa olejom+ a správaj sa ako žena, ktorá už dlho smúti za mŕtvym. 3 Choď ku kráľovi a povedz mu toto.“ A poučil ju, čo má hovoriť.*

4 Žena z Tekoy prišla ku kráľovi, padla na kolená a poklonila sa až k zemi. Povedala: „Pomôž mi, kráľ môj!“ 5 „Čo sa stalo?“ spýtal sa kráľ a ona odpovedala: „Som vdova, zomrel mi manžel. 6 Tvoja slúžka mala dvoch synov. Pobili sa na poli a nebol tam nikto, kto by ich od seba odtrhol. Jeden z nich udrel toho druhého a zabil ho. 7 A teraz sa proti tvojej slúžke postavila celá rodina. Hovoria: ‚Vydaj nám toho, ktorý zabil svojho brata, nech zaplatí za život svojho brata,+ aj keď tým odstránime dediča!‘ Chcú uhasiť posledný žeravý uhlík, ktorý mi zostal,* aby po mojom manželovi nezostalo na zemi meno ani potomstvo.“*

8 Nato jej kráľ povedal: „Choď domov a tú vec nechaj na mňa.“ 9 Žena z Tekoy povedala kráľovi: „Môj pán kráľ, nech je vina na mne a na dome môjho otca, ale kráľ a jeho trón nech sú bez viny.“ 10 Kráľ povedal: „Ak ti niekto ešte niečo povie, priveď ho ku mne a už ťa nebude obťažovať.“ 11 Ale ona povedala: „Nech, prosím, kráľ pamätá na Jehovu, svojho Boha, aby vykonávateľ krvnej pomsty+ nespôsobil skazu a nezabil môjho syna.“ A tak jej kráľ sľúbil: „Akože žije Jehova,+ tvojmu synovi sa neskriví ani vlások na hlave.“ 12 Potom ho žena požiadala: „Dovoľ, prosím, svojej slúžke, aby svojmu pánovi kráľovi ešte niečo povedala.“ „Hovor,“ povedal jej.

13 Žena sa spýtala: „Prečo zamýšľaš urobiť niečo podobné na škodu Božieho ľudu?+ Keď to kráľ hovorí, sám si priznáva vinu, lebo nechce priviesť späť svojho vlastného syna, ktorého vyhnal.+ 14 Všetci musíme zomrieť a sme ako voda vyliata na zem, ktorú nemožno pozbierať. Ale Boh nechce nikoho pripraviť o život* a hľadá dôvody, aby vyhnanec nezostal od neho vyhnaný navždy. 15 Prišla som to vyrozprávať svojmu pánovi kráľovi, pretože ma ľudia vystrašili. Tvoja slúžka si povedala: ‚Pohovorím o tom s kráľom. Azda vyhovie prosbe svojej otrokyne. 16 Azda ma vypočuje a vyslobodí svoju otrokyňu z rúk muža, ktorý chce mňa a môjho syna odrezať od dedičstva, ktoré nám dal Boh.‘+ 17 Potom si tvoja slúžka povedala: ‚Nech mi slová môjho pána kráľa prinesú úľavu.‘ Veď môj pán kráľ dokáže rozlišovať dobré od zlého ako anjel pravého Boha. Nech je Jehova, tvoj Boh, s tebou.“

18 „Na niečo sa ťa spýtam,“ povedal jej kráľ, „nič predo mnou netaj.“ A tak žena povedala: „Prosím, nech môj pán kráľ hovorí.“ 19 Spýtal sa jej: „Nenaviedol ťa na to celé Joáb?“+ Žena odpovedala: „Akože žiješ, môj pán kráľ, všetko je tak, ako hovoríš.* Prikázal mi to tvoj služobník Joáb a on tvojej slúžke povedal, čo má hovoriť.* 20 Tvoj služobník Joáb to urobil, aby tú vec vykreslil v inom svetle, ale môj pán je múdry ako anjel pravého Boha a vie o všetkom, čo sa v krajine deje.“

21 Potom kráľ povedal Joábovi: „Dobre, urobím to.+ Choď a priveď môjho syna Abšalóma.“+ 22 Nato Joáb padol na kolená, poklonil sa až k zemi, chválil kráľa a povedal: „Dnes tvoj služobník vie, že získal tvoju priazeň, môj pán kráľ, lebo kráľ vyhovel prosbe svojho služobníka.“ 23 Potom šiel Joáb do Gešúru+ a priviedol Abšalóma do Jeruzalema. 24 Ale kráľ povedal: „Nech sa vráti do svojho domu, ale predo mnou sa nesmie objaviť.“ A tak sa Abšalóm vrátil do svojho domu a pred kráľom sa neobjavil.

25 V celom Izraeli nebol nikto taký krásny a obdivovaný ako Abšalóm. Od hlavy po päty na ňom nebola jediná chybička. 26 Vždy na konci roka si dával ostrihať vlasy, lebo mu už boli veľmi ťažké. Vlasy z jeho hlavy vážili 200 šekelov* podľa kráľovského kamenného závažia.* 27 Abšalómovi sa narodili traja synovia+ a jedna dcéra, ktorá sa volala Támar. Bola to prekrásna žena.

28 Abšalóm býval v Jeruzaleme celé dva roky, ale pred kráľom sa neobjavil.+ 29 Preto Abšalóm zavolal Joába a chcel ho poslať ku kráľovi. Ale Joáb nechcel k nemu prísť. Zavolal ho teda znovu, ale Joáb opäť odmietol. 30 Vtedy Abšalóm povedal svojim sluhom: „Joábovo pole je vedľa môjho a má na ňom jačmeň. Choďte a podpáľte ho.“ Abšalómovi sluhovia ho teda podpálili. 31 Nato Joáb prišiel za Abšalómom do jeho domu. „Prečo mi tvoji sluhovia podpálili pole?“ spýtal sa ho. 32 Abšalóm odpovedal: „Poslal som ti odkaz: ‚Príď, chcem ťa poslať ku kráľovi so žiadosťou: „Načo som prišiel z Gešúru?+ Bolo by mi lepšie, keby som tam zostal. Nech mi kráľ dovolí pred neho predstúpiť, a ak som sa niečím previnil, nech ma usmrtí.“‘“

33 A tak šiel Joáb ku kráľovi a povedal mu to. Potom kráľ zavolal Abšalóma a ten prišiel, padol pred ním na kolená a poklonil sa až k zemi. A kráľ pobozkal Abšalóma.+

15 Potom si Abšalóm zaobstaral voz, kone a 50 mužov, aby bežali pred ním.+ 2 Od skorého rána postával pri ceste, ktorá viedla k mestskej bráne.+ Keď mal niekto súdny spor, ktorý mal rozhodnúť kráľ,+ Abšalóm si ho zavolal a spýtal sa ho: „Odkiaľ si?“ A on odpovedal: „Tvoj služobník je z jedného z izraelských kmeňov.“ 3 „Pozri,“ hovorieval Abšalóm, „tvoja žiadosť je oprávnená, ale u kráľa nie je nikto, kto by ťa vypočul.“ 4 A pokračoval: „Keby som bol sudcom v krajine ja, každý by mohol za mnou prísť so svojím súdnym prípadom alebo sporom a zabezpečil by som mu spravodlivosť.“

5 A keď k nemu niekto prišiel a chcel sa mu pokloniť, Abšalóm vystrel ruku, chytil ho a pobozkal.+ 6 Správal sa tak ku všetkým Izraelitom, ktorí prichádzali so svojím sporom ku kráľovi. Tak si Abšalóm získaval* Izraelitov na svoju stranu.+

7 Po štyroch rokoch* povedal Abšalóm kráľovi: „Dovoľ mi, prosím, ísť do Hebronu+ a splniť tam slávnostný sľub, ktorý som dal Jehovovi. 8 Lebo keď tvoj služobník býval v Gešúre+ v Sýrii, slávnostne sľúbil:+ ‚Ak ma Jehova privedie späť do Jeruzalema, prinesiem Jehovovi obeť.‘“* 9 Kráľ mu povedal: „Choď v pokoji.“ A tak Abšalóm odišiel do Hebronu.

10 Po všetkých izraelských kmeňoch však rozposlal tajných poslov s odkazom: „Keď začujete zvuk rohu, volajte: ‚Abšalóm sa stal v Hebrone kráľom!‘“+ 11 S Abšalómom odišlo z Jeruzalema 200 mužov, ktorých pozval. Netušili, čo sa deje, a tak s ním išli bez akéhokoľvek podozrenia. 12 Keď Abšalóm priniesol obete, dal zavolať aj Dávidovho radcu+ Achitofela+ Gilonského z jeho mesta Gilo.+ Sprisahanie silnelo a k Abšalómovi sa pridávalo stále viac ľudí.+

13 Časom prišiel k Dávidovi muž, ktorý mu oznámil: „Srdce Izraelitov sa priklonilo k Abšalómovi.“ 14 Vtedy Dávid povedal všetkým svojim sluhom, ktorí s ním boli v Jeruzaleme: „Poďte, musíme utiecť,+ lebo Abšalómovi nikto z nás neunikne! Poponáhľajte sa, inak na nás zaútočí a privedie na nás nešťastie a mesto pobije mečom!“+ 15 Kráľovi sluhovia odpovedali: „Tvoji sluhovia urobia všetko tak, ako náš pán kráľ rozhodne.“+ 16 Kráľ odišiel s celou svojou domácnosťou, ale desať svojich vedľajších manželiek*+ tam nechal, aby sa starali o palác. 17 Kráľ teda šiel so všetkým ľudom a zastavili sa pri Bet-Mercháku.

18 Všetci sluhovia, ktorí s ním odišli,* a všetci Keréťania a Peléťania+ a 600 Gáťanov,+ ktorí ho nasledovali z Gátu,+ prechádzali okolo kráľa a on si ich prezeral.* 19 Vtedy sa kráľ spýtal Gáťana Ittaja:+ „Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň s novým kráľom, veď si cudzinec a sám si musel opustiť svoj domov. 20 Len včera si prišiel a dnes ťa mám nútiť, aby si so mnou putoval ktovie kam? Vráť sa, vezmi so sebou svojich bratov a nech ti Jehova prejaví láskavosť* a vernosť!“+ 21 Ale Ittaj odpovedal kráľovi: „Akože žije Jehova a akože žije môj pán kráľ, kdekoľvek bude môj pán kráľ, tam bude aj tvoj sluha. Som pripravený s tebou i zomrieť!“+ 22 „Tak poď a prejdi na druhú stranu údolia,“ povedal Dávid Ittajovi.+ Gáťan Ittaj teda prešiel na druhú stranu údolia a s ním všetci jeho muži a ich rodiny.

23 Kráľ stál pri údolí Kidron+ a všetci ľudia z Jeruzalema a jeho okolia prechádzali s hlasným nárekom cez údolie na cestu do pustatiny. 24 Bol tam aj Cádok+ a s ním všetci Léviti,+ ktorí niesli truhlu zmluvy+ pravého Boha.+ Položili ju na zem. A stál tam aj Abiatár,+ kým všetci ľudia z mesta neprešli údolím. 25 Potom kráľ povedal Cádokovi: „Vráť truhlu zmluvy pravého Boha do mesta.+ Ak nájdem priazeň v Jehovových očiach, privedie ma späť a dovolí mi vidieť ju i miesto, kde prebýva.+ 26 Ale ak povie: ‚Nie si mi po vôli,‘ nech mi urobí, ako uzná za dobré.“ 27 Potom kráľ povedal kňazovi Cádokovi: „Si vidiaci,*+ však? Vráť sa s Abiatárom v pokoji do mesta a vezmi so sebou svojho syna Achimaaca i Abiatárovho syna Jonatána.+ 28 Ja budem čakať pri brodoch v pustatine, kým od vás nedostanem nejakú správu.“+ 29 Cádok a Abiatár teda odniesli truhlu zmluvy pravého Boha späť do Jeruzalema a zostali tam.

30 A Dávid vystupoval na Olivový vrch*+ s plačom, bosý a so zahalenou hlavou. Aj všetci, ktorí šli s ním, si zahalili hlavu a plakali. 31 Vtedy Dávidovi oznámili: „K tým, čo sa sprisahali+ s Abšalómom,+ sa pridal aj Achitofel.“ A tak Dávid povedal: „Jehova, prosím, zmeň Achitofelovu radu na bláznovstvo!“+

32 Keď Dávid došiel na vrchol, kam sa ľudia chodievali klaňať Bohu, čakal tam naňho Chušaj+ Arkijský.+ Na sebe mal roztrhnuté rúcho a hlavu mal posypanú prachom. 33 Dávid mu povedal: „Ak pôjdeš so mnou, budeš mi len na ťarchu, 34 ale ak sa vrátiš do mesta a povieš Abšalómovi: ‚Som tvoj sluha, kráľu. Predtým som slúžil tvojmu otcovi, ale teraz budem slúžiť tebe,‘+ môžeš zmariť Achitofelovu radu, a tak mi pomôcť.+ 35 Budú tam s tebou kňazi Cádok a Abiatár. Informuj ich o všetkom, čo sa dopočuješ v kráľovom dome.+ 36 Sú s nimi aj ich dvaja synovia, Achimaac,+ Cádokov syn, a Jonatán,+ Abiatárov syn. Po nich mi posielajte správy o všetkom, čo sa dozviete.“ 37 Dávidov priateľ* Chušaj+ sa vrátil do mesta práve vtedy, keď do Jeruzalema prichádzal Abšalóm.

16 Keď Dávid prešiel kúsok za vrchol,+ šiel mu v ústrety Mefibóšetov+ sluha Ciba+ s párom osedlaných oslov. Viezol na nich 200 chlebov, 100 koláčov lisovaných hrozienok, 100 koláčov z letného ovocia* a veľký krčah vína.+ 2 „Prečo si to priviezol?“ spýtal sa kráľ. Ciba odpovedal: „Na osloch môže ísť kráľova rodina, chlieb a letné ovocie sú pre tvojich ľudí a víno je pre tých, ktorí sa unavia v pustatine.“+ 3 „A kde je vnuk* tvojho pána?“+ spýtal sa kráľ. „Zostal v Jeruzaleme,“ odpovedal Ciba. „Hovorí, že dnes mu Izraeliti vrátia kráľovskú moc jeho starého otca.“*+ 4 Nato kráľ povedal Cibovi: „Všetko, čo patrí Mefibóšetovi, je tvoje.“+ „Hlboko sa ti klaniam,“ odpovedal Ciba, „a nech mám aj naďalej tvoju priazeň, môj pán kráľ.“+

5 Keď kráľ Dávid došiel k Bachúrimu, vychádzal odtiaľ muž zo Saulovej rodiny a celou cestou vykrikoval nadávky.+ Volal sa Šimei+ a bol synom Geru. 6 Hádzal kamene do Dávida, do všetkých jeho sluhov i do všetkých ostatných ľudí a dokonca aj do bojovníkov, ktorí boli napravo a naľavo od kráľa. 7 Šimei vykrikoval: „Zmizni! Zmizni, ty vrah! Ty naničhodník! 8 Jehova ti odpláca za všetku krv preliatu v Saulovom rode. Uchvátil si jeho trón, ale teraz Jehova dáva kráľovstvo do rúk tvojho syna Abšalóma. Stíha ťa nešťastie, lebo si vrah!“+

9 Nato Abišaj, syn Ceruje,+ povedal kráľovi: „Ako si ten mŕtvy pes+ dovoľuje preklínať môjho pána, kráľa?+ Dovoľ mi ísť a odseknúť mu hlavu.“+ 10 Ale kráľ povedal: „To nie je vaša vec, synovia Ceruje.+ Len nech ma preklína,+ lebo ak mu Jehova prikázal:+ ‚Preklínaj Dávida,‘ kto mu môže povedať: ‚Prečo to robíš?‘“ 11 Potom Dávid povedal Abišajovi a všetkým svojim sluhom: „Ak ma chce pripraviť o život môj vlastný syn, ktorý vyšiel z môjho vnútra,+ čo by som mal čakať od Benjamínovca?+ Nechajte ho, nech ma preklína, veď mu to prikázal Jehova! 12 Azda Jehova uvidí moje trápenie+ a azda sa mi Jehova odplatí dobrom za jeho dnešné preklínanie.“+ 13 A tak Dávid a jeho muži pokračovali v ceste. Šimei kráčal po úbočí vrchu popri ňom, vykrikoval nadávky+ a hádzal kamene a prach.

14 Nakoniec kráľ a všetci ľudia, ktorí boli s ním, dorazili unavení do cieľa a tam si odpočinuli.

15 Medzitým Abšalóm a všetci jeho stúpenci z celého Izraela prišli do Jeruzalema. Bol s nimi aj Achitofel.+ 16 Keď Dávidov priateľ* Chušaj+ Arkijský+ prišiel k Abšalómovi, zvolal: „Nech žije kráľ!+ Nech žije kráľ!“ 17 „Toto je tvoja vernosť* priateľovi?“ povedal mu Abšalóm. „Prečo si nešiel s ním?“ 18 Chušaj odpovedal: „Som na strane toho, koho si vyvolil Jehova, tento ľud a všetci izraelskí muži, a s ním zostanem. 19 A vôbec, komu by som mal slúžiť, ak nie jeho synovi? Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť i tebe.“+

20 Potom Abšalóm povedal Achitofelovi: „Poraď mi,+ čo máme robiť?“ 21 Achitofel mu odpovedal: „Maj pomer so ženami* svojho otca,+ ktoré tu nechal, aby sa starali o palác.+ Keď sa celý Izrael dozvie, ako si urazil svojho otca, tvojim podporovateľom to dodá odvahu.“ 22 Preto postavili Abšalómovi na streche stan+ a on mal pred očami celého Izraela+ pomer s vedľajšími manželkami* svojho otca.+

23 V tom čase sa ľudia pozerali na Achitofelove rady+ tak, akoby pochádzali od* pravého Boha. Tak sa na každú Achitofelovu radu pozeral Dávid aj Abšalóm.

17 Potom Achitofel povedal Abšalómovi: „Dovoľ mi, prosím, aby som si vybral 12 000 mužov a ešte dnes v noci šiel prenasledovať Dávida. 2 Napadnem ho, kým je unavený a slabý.*+ Vyľakám ho a všetci, čo sú s ním, utečú. Osamoteného kráľa potom zabijem+ 3 a všetok ľud privediem späť k tebe. Ich návrat závisí od toho, čo sa stane s mužom, ktorého hľadáš. Potom zavládne pokoj.“ 4 Abšalómovi i všetkým starším Izraela sa jeho návrh zdal dobrý.

5 Ale Abšalóm povedal: „Zavolajte ešte Chušaja+ Arkijského, vypočujme si, čo povie on.“ 6 Keď Chušaj prišiel, Abšalóm mu povedal: „Achitofel radí toto. Máme jeho radu poslúchnuť? Ak nie, poraď niečo ty.“ 7 Nato Chušaj odpovedal Abšalómovi: „Tentoraz Achitofelova rada nie je dobrá.“+

8 A pokračoval: „Poznáš predsa svojho otca a jeho mužov. Sú mocní+ a rozzúrení* ako medvedica, ktorá stratila medvieďatá.+ A tvoj otec je bojovník,+ nebude nocovať s ľudom. 9 Teraz sa skrýva v nejakej jaskyni* alebo na nejakom inom mieste,+ a ak zaútočí ako prvý, potom tí, ktorí sa o tom dopočujú, povedia: ‚Abšalómovi muži utrpeli porážku!‘ 10 Vtedy sa aj udatný muž so srdcom leva+ roztrasie od strachu, veď celý Izrael vie, že tvoj otec je hrdina+ a jeho muži sú odvážni. 11 Moja rada znie: Nech sa k tebe zhromaždí celý Izrael, od Dánu po Beer-Šebu,+ v takom množstve, ako je zrniek piesku na brehu mora.+ A ty sám ich povedieš do boja. 12 Zaútočíme naňho, nech je kdekoľvek. Napadneme ho, ako padá rosa na zem, a neprežije ani on, ani nikto z jeho mužov. 13 Ak sa stiahne do nejakého mesta, celý Izrael prinesie povrazy a strhneme to mesto do rieky. Nezostane z neho ani kamienok.“

14 Vtedy Abšalóm a všetci izraelskí muži povedali: „Rada Chušaja Arkijského je lepšia+ ako Achitofelova rada!“ Lebo Jehova sa rozhodol* zmariť Achitofelovu dobrú radu,+ aby Jehova priviedol na Abšalóma nešťastie.+

15 Potom Chušaj povedal kňazom Cádokovi a Abiatárovi:+ „Toto radil Abšalómovi a izraelským starším Achitofel a toto som radil ja. 16 Rýchlo pošlite Dávidovi správu a varujte ho: ‚Nezostávaj cez noc pri brodoch* v pustatine. Ihneď prekroč rieku, inak kráľ a všetci, čo sú s ním, zahynú.‘“*+

17 Jonatán+ a Achimaac+ sa neodvážili vojsť do mesta, aby ich nikto nezbadal, a tak sa zdržiavali pri En-Rogeli.+ Preto za nimi vyšla slúžka a podala im správu. Okamžite ju išli odovzdať kráľovi Dávidovi. 18 Ale videl ich nejaký mladý muž a povedal to Abšalómovi. A tak tí dvaja rýchlo odišli a v Bachúrime+ vošli do domu istého muža, ktorý mal vo dvore studňu. Spustili sa do nej 19 a manželka toho muža prehodila cez studňu plachtu, na ktorú nasypala drvené obilie. Nikto si nič nevšimol. 20 Keď Abšalómovi služobníci prišli k žene do domu, spýtali sa: „Kde je Achimaac a Jonatán?“ Odpovedala im: „Prešli tadiaľto k rieke.“+ Hľadali ich, ale nenašli, a tak sa vrátili do Jeruzalema.

21 Keď odišli, Achimaac a Jonatán vyšli zo studne a išli podať správu kráľovi Dávidovi. Povedali mu: „Rýchlo prejdite rieku, lebo Achitofel radil proti vám toto.“+ 22 Dávid a všetci, ktorí boli s ním, okamžite vstali a prekročili Jordán. Na svitaní už boli všetci do jedného na druhej strane.

23 Keď Achitofel videl, že nedali na jeho radu, osedlal si osla a odišiel domov do svojho mesta.+ Dal svojej rodine posledné pokyny+ a obesil sa.*+ Tak Achitofel zomrel a pochovali ho do hrobky jeho predkov.

24 Dávid medzitým prišiel do Machanajimu+ a Abšalóm so všetkými izraelskými mužmi prekročil Jordán. 25 Namiesto Joába+ ustanovil Abšalóm za veliteľa vojska Amasu.+ Amasa bol synom Izraelitu, ktorý sa volal Jitra, a Nachašovej dcéry Abigail,+ ktorá bola sestrou Joábovej matky Ceruje. 26 Abšalóm sa s Izraelitmi utáboril v krajine Gileád.+

27 Keď Dávid prišiel do Machanajimu, Šobi, syn Nachaša z ammónskej Rabby,+ Machir,+ syn Ammiela z Lo-Debaru, a Barzillaj+ Gileádsky z Rogélimu 28 priniesli lôžka, misy, hlinené hrnce, pšenicu, jačmeň, múku, pražené obilie, bôby, šošovicu, upražené zrno, 29 med, maslo, ovce a syr.* To všetko priniesli Dávidovi a ľuďom, ktorí boli s ním,+ lebo si povedali: „Určite sú v tej pustatine hladní, unavení a smädní.“+

18 Potom Dávid spočítal mužov, ktorí boli s ním, a dosadil nad nimi veliteľov tisícov a veliteľov stoviek.+ 2 Velenie nad jednou tretinou mužov zveril* Joábovi,+ nad druhou tretinou Joábovmu bratovi Abišajovi,+ synovi Ceruje,+ a nad treťou tretinou Gáťanovi Ittajovi.+ A kráľ povedal mužom: „Pôjdem s vami aj ja.“ 3 Ale oni povedali: „Nechoď,+ lebo ak utečieme alebo ak aj polovica z nás zomrie, bude im to jedno,* lebo hľadajú teba. Ty máš cenu 10 000 z nás.+ Bude lepšie, keď nám budeš poskytovať pomoc z mesta.“ 4 „Dobre, urobím, ako hovoríte,“ povedal kráľ. Postavil sa k mestskej bráne a všetci muži vychádzali do boja po stovkách a po tisícoch. 5 Joábovi, Abišajovi a Ittajovi kráľ prikázal: „Na Abšalóma berte ohľad, je to môj syn.“+ Keď kráľ dával veliteľom tento príkaz, všetci muži to počuli.

6 Dávidovi muži vyšli z mesta a vytiahli proti Izraelu a k bitke došlo v efraimskom lese.+ 7 Dávidovi služobníci tam izraelské vojsko+ porazili.+ Izrael utrpel ťažkú porážku, v ten deň padlo 20 000 mužov. 8 Boj sa rozšíril po celom kraji a v ten deň les pohltil viac mužov, než ich padlo mečom.

9 Abšalóm sa zrazu ocitol zoči-voči Dávidovým mužom. Dal sa pred nimi na útek, ale mulica, na ktorej sedel, vbehla pod husté konáre mohutného stromu. Abšalóm uviazol hlavou v korune stromu a zostal visieť vo vzduchu,* zatiaľ čo mulica šla ďalej. 10 Videl to istý muž a povedal Joábovi:+ „Videl som Abšalóma, visí na veľkom strome.“ 11 „Keď si ho tam videl, prečo si ho hneď nezrazil k zemi?“ spýtal sa Joáb. „S radosťou by som ti dal desať kúskov striebra a jeden opasok.“ 12 Ale ten muž povedal Joábovi: „Aj keby som dostal* 1 000 kúskov striebra, nevztiahol by som ruku na kráľovho syna. Veď sme počuli, ako kráľ tebe, Abišajovi a Ittajovi prikázal: ‚Dohliadnite na to, aby môjmu synovi Abšalómovi nikto neublížil.‘+ 13 Keby som neposlúchol a pripravil ho o život,* určite by sa to pred kráľom neutajilo a ty by si sa ma nezastal.“ 14 „Nebudem tu s tebou strácať čas!“ povedal Joáb. Vzal tri šípy,* šiel k Abšalómovi, ktorý visel živý v korune veľkého stromu, a vrazil mu ich do srdca. 15 Nato prišlo k Abšalómovi desať Joábových zbrojnošov a dorazili ho.+ 16 Potom Joáb zatrúbil na rohu a muži prestali prenasledovať Izrael, lebo ich Joáb zastavil. 17 Abšalómovo telo vzali, hodili ho v lese do veľkej jamy a nahádzali naňho hromadu kamenia.+ A všetci Izraeliti utiekli domov.

18 Abšalóm si ešte za svojho života postavil v Kráľovskom údolí+ stĺp, lebo povedal: „Nemám syna, aby zachoval pamiatku môjho mena.“+ Preto ten stĺp nazval svojím menom. Dodnes ho volajú Abšalómov pomník.

19 Cádokov syn Achimaac+ povedal Joábovi: „Prosím, dovoľ mi bežať a oznámiť kráľovi správu, že Jehova mu zabezpečil spravodlivosť a oslobodil ho z rúk jeho nepriateľov.“+ 20 Ale Joáb mu povedal: „To je vylúčené! Môžeš mu priniesť správu niekedy inokedy, ale dnes nie, lebo zomrel kráľov syn.“+ 21 Potom povedal Joáb jednému Kušitovi:+ „Choď a povedz kráľovi, čo si videl.“ Kušita sa mu poklonil a rozbehol sa. 22 Cádokov syn Achimaac povedal Joábovi ešte raz: „Nech sa stane, čo chce, prosím, dovoľ mi bežať za Kušitom.“ Ale Joáb povedal: „Prečo chceš bežať aj ty, syn môj, keď nemáš čo oznámiť?“ 23 „Nech sa stane, čo chce, ja pobežím,“ zopakoval. Joáb mu povedal: „Tak bež!“ A Achimaac bežal po ceste cez jordánsky kraj* a nakoniec Kušitu predbehol.

24 Dávid sedel medzi vnútornou a vonkajšou bránou.+ Strážca+ vyšiel na hradby, na strechu brány, a keď sa pozrel do diaľky, uvidel, ako sa blíži osamelý bežec. 25 Strážca zavolal na kráľa a oznámil mu to. Nato kráľ povedal: „Ak je sám, prináša správu.“ Ako sa ten muž približoval, 26 strážca uvidel pribiehať ďalšieho muža. Zavolal na strážcu brány: „Ďalší osamelý bežec!“ A kráľ povedal: „Aj ten prináša správu.“ 27 Strážca hlásil: „Zdá sa mi, že ten prvý beží ako Cádokov syn Achimaac.“+ „To je dobrý muž,“ povedal kráľ, „určite prichádza s dobrou správou.“ 28 Achimaac pribehol ku kráľovi a zvolal: „Všetko je v poriadku!“ Poklonil sa kráľovi až po zem a pokračoval: „Nech je chválený Jehova, tvoj Boh, lebo vydal môjmu pánovi a kráľovi mužov, ktorí sa proti nemu vzbúrili!“*+

29 „A je všetko v poriadku aj s mojím synom Abšalómom?“ spýtal sa kráľ. Achimaac mu odpovedal: „Keď Joáb posielal kráľovho služobníka a mňa, tvojho služobníka, bol tam veľký rozruch, ale neviem, čo sa dialo.“+ 30 Kráľ mu povedal: „Ustúp nabok a postav sa sem.“ Ustúpil teda a zostal tam stáť.

31 Vtom dobehol Kušita+ a povedal: „Nech môj pán kráľ prijme túto správu: Dnes ti Jehova zabezpečil spravodlivosť a oslobodil ťa z rúk všetkých, ktorí sa proti tebe vzbúrili.“+ 32 Ale kráľ sa ho spýtal: „Je všetko v poriadku s mojím synom Abšalómom?“ Kušita odpovedal: „Nech všetci nepriatelia môjho pána kráľa a všetci, ktorí sa proti tebe vzbúrili a chceli ti uškodiť, skončia takisto ako ten mladý muž!“+

33 Kráľa to hlboko rozrušilo, vyšiel do strešnej miestnosti nad bránou a plakal. A ako kráčal, nariekal: „Syn môj, Abšalóm, syn môj! Syn môj, Abšalóm! Prečo som radšej nezomrel ja, Abšalóm, môj syn, môj syn!“+

19 A Joábovi oznámili: „Kráľ plače a smúti nad Abšalómom.“+ 2 Radosť z víťazstva* sa v ten deň zmenila na smútok celého vojska, lebo sa dozvedeli, že kráľ oplakáva svojho syna. 3 Vojaci sa v ten deň zakrádali do mesta,+ ako sa zakrádajú vojaci, keď sa hanbia, že utiekli z boja. 4 Kráľ si zakryl tvár a hlasno nariekal: „Syn môj, Abšalóm! Abšalóm, syn môj, syn môj!“+

5 Vtedy Joáb vošiel ku kráľovi do domu a povedal: „Dnes si zahanbil všetkých svojich služobníkov, ktorí práve zachránili život tebe, tvojim synom,+ tvojim dcéram,+ tvojim manželkám i tvojim vedľajším manželkám.*+ 6 Miluješ tých, ktorí ťa nenávidia, a nenávidíš tých, ktorí ťa milujú. Dnes si dal najavo, že na tvojich veliteľoch a služobníkoch ti nezáleží. Som si istý, že keby zostal nažive Abšalóm a my ostatní by sme boli mŕtvi, bol by si spokojný. 7 Preto teraz vstaň, vyjdi von a prehovor k srdcu* svojich služobníkov, lebo ak za nimi nepôjdeš, prisahám pri Jehovovi, že tu s tebou do večera nezostane ani jediný z nich. A to bude pre teba horšie ako všetko zlé, čo ťa postihlo od tvojej mladosti až doteraz.“ 8 Kráľ teda šiel a posadil sa v mestskej bráne. Celému ľudu oznámili: „Kráľ sedí v bráne.“ A tak ľud prišiel pred kráľa.

Ale ostatní Izraeliti* utiekli každý do svojho domu.+ 9 Vo všetkých izraelských kmeňoch sa ľudia dohadovali a hovorili: „Kráľ nás oslobodil od našich nepriateľov+ a zachránil nás z rúk Filištíncov, ale teraz utiekol z krajiny pred Abšalómom.+ 10 A Abšalóm, ktorého sme nad sebou pomazali za kráľa,+ zomrel v boji.+ Tak prečo nič nerobíte, aby ste priviedli kráľa späť?“

11 Kráľ Dávid odkázal kňazom Cádokovi+ a Abiatárovi:+ „Povedzte judským starším:+ ‚Prečo váhate priviesť kráľa späť do jeho domu? Lebo som sa vo svojom dome dozvedel, čo hovorí celý Izrael. 12 Ste moji bratia, sme jedna krv.* Tak prečo váhate priviesť kráľa späť?‘ 13 A Amasovi+ povedzte: ‚Nie sme jedna krv? Nech ma Boh prísne potrestá,* ak odteraz nebudeš veliteľom môjho vojska namiesto Joába.‘“+

14 Tak si kráľ získal* srdce všetkých Júdejcov bez výnimky a oni mu odkázali: „Vráť sa ty i všetci tvoji sluhovia.“

15 A kráľ sa vydal späť a prišiel k Jordánu. Júdejci mu prišli naproti do Gilgalu,+ aby ho previedli cez Jordán. 16 Spolu s Júdejcami sa ponáhľal kráľovi Dávidovi v ústrety aj Benjamínovec Šimei,+ syn Geru z Bachúrimu. 17 Bolo s ním 1 000 mužov z Benjamína. K Jordánu sa ponáhľal aj Ciba,+ sluha Saulovho domu, a s ním jeho 15 synov a 20 sluhov a dostali sa tam skôr ako kráľ. 18 Prešiel* cez brod, aby previedol kráľovu rodinu a aby splnil každé kráľovo prianie. Ale keď sa kráľ chystal prejsť cez Jordán, padol pred ním na kolená Gerov syn Šimei 19 a povedal mu: „Nech mi môj pán odpustí a nespomína na to zlé, čo urobil tvoj sluha+ v deň, keď môj pán kráľ vychádzal z Jeruzalema. Nech si to kráľ neberie k srdcu, 20 lebo tvoj sluha dobre vie, že zhrešil. Preto som dnes prišiel v ústrety svojmu pánovi a kráľovi ako prvý z celého Jozefovho domu.“

21 Vtom sa ozval Abišaj,+ syn Ceruje:+ „Nemá Šimei zomrieť za to, že preklínal Jehovovho pomazaného?“+ 22 Ale Dávid povedal: „To nie je vaša vec, synovia Ceruje.+ Prečo sa staviate proti mne? Dnes má niekto v Izraeli zomrieť? Či nie som dnes znovu kráľom nad Izraelom?“ 23 Potom kráľ povedal Šimeimu: „Nezomrieš.“ A potvrdil mu to prísahou.+

24 Kráľa šiel privítať aj Saulov vnuk Mefibóšet.+ Neošetroval si nohy, neupravoval si bradu* ani si nepral šaty odo dňa, keď kráľ odišiel, až do dňa, keď sa v pokoji vrátil. 25 Keď prišiel do Jeruzalema* pozdraviť kráľa, kráľ sa ho spýtal: „Prečo si nešiel so mnou, Mefibóšet?“ 26 On odpovedal: „Môj pán kráľ, môj sluha+ ma oklamal. Tvoj služobník mu povedal: ‚Daj mi osedlať oslicu, nasadnem na ňu a pôjdem s kráľom,‘ lebo tvoj služobník je chromý.+ 27 On tvojho služobníka ohovoril pred mojím pánom, kráľom.+ Ale môj pán kráľ je ako anjel pravého Boha, preto urob, čo uznáš za dobré. 28 Veď môj pán kráľ mohol celú domácnosť môjho otca odsúdiť na smrť, a predsa si svojho služobníka posadil medzi tých, čo jedia pri tvojom stole.+ Akým právom by som teda mohol od kráľa ešte niečo žiadať?“

29 Kráľ mu odpovedal: „Už o tom viac nehovor. Moje rozhodnutie je, že ty a Ciba si podelíte pozemky.“+ 30 „Nech si ich vezme aj všetky,“ povedal Mefibóšet, „hlavne že sa môj pán kráľ v pokoji vrátil domov.“

31 A Gileádčan Barzillaj+ prišiel z Rogélimu, aby odprevadil kráľa k Jordánu. 32 Barzillaj bol veľmi starý, mal 80 rokov. Keď sa kráľ zdržiaval v Machanajime, zásoboval ho potravinami,+ lebo to bol veľmi bohatý človek. 33 Kráľ povedal Barzillajovi: „Poď so mnou a budeš jesť pri mojom stole v Jeruzaleme.“+ 34 Ale Barzillaj mu odpovedal: „Koľko dní* života mi ešte zostáva, aby som šiel s kráľom do Jeruzalema? 35 Mám už 80 rokov.+ Dokážem ešte rozoznať, či je niečo dobré alebo zlé? Môže tvoj služobník vychutnávať jedlo a pitie alebo počúvať hlas spevákov a speváčok?+ Prečo by mal byť tvoj služobník na ťarchu svojmu pánovi, kráľovi? 36 Tvojmu služobníkovi stačí, že mohol kráľa odprevadiť k Jordánu. Prečo by mi mal kráľ dávať takúto odmenu? 37 Dovoľ, prosím, nech sa tvoj služobník vráti. Nechaj ma zomrieť v mojom meste, kde je hrobka môjho otca a mojej matky.+ Ale tu je tvoj služobník Kimham.+ On nech ide s mojím pánom kráľom. Preňho urob, čo uznáš za dobré.“

38 A tak mu kráľ povedal: „Nech teda ide so mnou Kimham a ja preňho urobím, čo uznáš za dobré. Splním ti všetko, o čo ma požiadaš.“ 39 Potom všetci prekročili Jordán. Keď prešiel aj kráľ, pobozkal Barzillaja,+ požehnal ho a on sa vrátil domov. 40 Kráľ pokračoval do Gilgalu+ a Kimham išiel s ním. Kráľa sprevádzali aj všetci Júdejci a polovica izraelského ľudu.+

41 Vtedy prišli ku kráľovi ostatní Izraeliti. „Prečo si ťa naši bratia Júdejci ukradli?“ pýtali sa. „Ako to, že sami previedli kráľa, jeho domácnosť a všetkých Dávidových mužov cez Jordán?“+ 42 A všetci Júdejci odpovedali Izraelitom: „Pretože kráľ je náš príbuzný.+ Prečo sa hneváte? Jedli sme azda na kráľove útraty alebo sme dostali nejaký dar?“

43 Ale Izraeliti povedali Júdejcom: „Nás je desať kmeňov, preto máme na Dávida väčší nárok než vy. Prečo ste nás znevážili? Nemali sme nášho kráľa priviesť späť my?“ Ale slová Júdejcov prevážili nad slovami* Izraelitov.

20 Vtedy sa objavil jeden naničhodník, ktorý sa volal Šeba+ a bol synom Benjamínovca Bichriho. Zatrúbil na rohu+ a volal: „Nemáme s Dávidom nič spoločné, s Izajovým synom nemáme nijaké dedičstvo.+ Nech sa každý vráti k svojim bohom,* Izrael!“+ 2 A tak všetci Izraeliti prešli od Dávida k Šebovi, synovi Bichriho,+ ale Júdejci stáli pri svojom kráľovi a odprevadili ho od Jordánu do Jeruzalema.+

3 Keď sa kráľ Dávid vrátil do svojho paláca v Jeruzaleme,+ vzal tých desať vedľajších manželiek,* ktoré tam nechal, aby sa starali o palác,+ a dal ich do stráženého domu. Živil ich, ale už s nimi nemal pomer.+ Zostali tam zatvorené až do svojej smrti a žili ako vdovy, hoci ich manžel bol nažive.

4 Potom kráľ povedal Amasovi:+ „Do troch dní ku mne zvolaj judských mužov a príď aj ty.“ 5 Amasa ich teda šiel zvolať, ale oneskoril sa a neprišiel v určenom čase. 6 Vtedy Dávid povedal Abišajovi:+ „Bichriho syn Šeba+ by nám mohol uškodiť viac než Abšalóm.+ Vezmi mojich sluhov* a prenasleduj ho, aby sa nedostal do nejakého opevneného mesta a neunikol nám.“ 7 A tak s ním* vyrazili z Jeruzalema Joábovi+ muži, Keréťania, Peléťania+ a všetci mocní muži a prenasledovali Šebu, syna Bichriho. 8 Keď boli pri veľkom kameni v Gibeone,+ prišiel im naproti Amasa.+ Joáb mal na sebe vojenský odev a na boku mal pripásaný meč v pošve. Keď vykročil, meč vypadol.

9 Joáb oslovil Amasu: „Darí sa ti dobre, brat môj?“ Pritom pravou rukou chytil Amasu za bradu, akoby ho chcel pobozkať. 10 Amasa si nedával pozor na meč, ktorý mal Joáb v ruke, a Joáb ho bodol do brucha+ tak, že sa mu črevá vyvalili na zem. Druhý raz ho už bodnúť nemusel, jedna rana stačila. Potom sa Joáb a jeho brat Abišaj pustili za Šebom, synom Bichriho.

11 Jeden z Joábových mužov ostal stáť pri Amasovi a volal: „Kto je na strane Joába a Dávida, nech nasleduje Joába!“ 12 Amasa ležal v krvi uprostred cesty. Keď ten muž videl, že každý, kto prichádza, sa tam zastavuje, odtiahol Amasu z cesty na pole a prehodil cez neho plášť. 13 Keď ho odpratal z cesty, všetci muži šli za Joábom a prenasledovali Šebu,+ syna Bichriho.

14 Šeba prešiel všetkými izraelskými kmeňmi až do Ábel-Bét-Maachy.+ Bichriovci sa zhromaždili a prišli tam za ním.

15 Joáb a jeho muži* pritiahli k Ábel-Bét-Maache, obľahli mesto, a keďže bolo chránené valom, navŕšili proti nemu obliehací násyp. A všetci Joábovi muži začali podkopávať hradby, aby ich zborili. 16 Vtom istá múdra žena z mesta zvolala: „Počúvajte! Počúvajte! Povedzte, prosím, Joábovi: ‚Príď sem, chcela by som s tebou hovoriť.‘“ 17 Keď k nej prišiel bližšie, žena sa spýtala: „Ty si Joáb?“ Odpovedal: „Som.“ Nato mu povedala: „Počúvaj slová svojej služobníčky.“ „Počúvam,“ odpovedal. 18 Žena pokračovala: „Kedysi sa hovorievalo: ‚Spýtajte sa v Ábele a riešenie sa určite nájde.‘ 19 Hovorím v mene mierumilovných a verných v Izraeli. Chystáš sa spustošiť mesto, ktoré je matkou v Izraeli. Prečo chceš zničiť* Jehovovo dedičstvo?“+ 20 Joáb odpovedal: „To by som nikdy neurobil, nechcem ho spustošiť a zničiť! 21 Je to inak. Proti kráľovi Dávidovi sa vzbúril* jeden muž z hornatého kraja Efraima.+ Volá sa Šeba+ a je synom Bichriho. Ak toho muža vydáte, odtiahnem od mesta.“ Žena povedala Joábovi: „Jeho hlavu ti hodíme cez hradby!“

22 Tá múdra žena hneď šla a prehovorila ku všetkému ľudu. Šebovi, synovi Bichriho, odsekli hlavu a hodili ju Joábovi. Potom Joáb zatrúbil na rohu a jeho muži odišli od mesta, každý do svojho domu.+ A Joáb sa vrátil do Jeruzalema ku kráľovi.

23 Joáb bol veliteľom celého izraelského vojska,+ Benajah,+ syn Jehojadu,+ velil Keréťanom a Peléťanom,+ 24 Adorám+ mal na starosti ľudí odvádzaných na práce pre kráľa, Jehošafat,+ syn Achilúda, bol kancelárom, 25 Ševa bol tajomníkom, Cádok+ a Abiatár+ boli kňazmi 26 a Ira Jairský bol Dávidovým vysokým úradníkom.*

21 Za Dávidových čias bol tri roky za sebou hlad.+ A tak sa Dávid obrátil na Jehovu a Jehova mu povedal: „Saul a jeho rodina nesú vinu za preliatie krvi, lebo Saul usmrtil Gibeončanov.“+ 2 Kráľ si Gibeončanov+ predvolal a prehovoril k nim. (Gibeončania neboli Izraeliti, ale Amorejci,+ ktorých Izraeliti nechali nažive a prisahali im, že ich ušetria.+ Ale Saul sa ich vo svojej horlivosti za Izrael a Júdu snažil vyhubiť.) 3 Dávid sa Gibeončanov spýtal: „Čo mám pre vás urobiť? Ako môžem odčiniť tento hriech, aby ste žehnali Jehovov ľud?“* 4 Gibeončania mu odpovedali: „Striebro a zlato nenahradí to, čo nám urobil Saul a jeho rodina,+ ani nemáme právo usmrtiť niekoho v Izraeli.“ „Čo poviete, to pre vás urobím,“ vyhlásil kráľ. 5 Odpovedali: „Ten muž nás zabíjal a chcel nás vyhladiť, aby z nás na celom území Izraela nikto nezostal.+ 6 Preto nech nám vydajú sedem jeho potomkov. Ich mŕtvoly povesíme*+ pred Jehovom v Gibei,+ meste Saula, Jehovovho vyvoleného.“+ A kráľ povedal: „Vydám ich.“

7 Ale kráľ sa zľutoval nad Mefibóšetom,+ synom Saulovho syna Jonatána, pre prísahu, ktorú Dávid a Saulov syn Jonatán uzavreli pred Jehovom.+ 8 A tak kráľ vzal Armoniho a Mefibóšeta, dvoch synov Ajahovej dcéry Ricpy,+ ktorých porodila Saulovi, a piatich synov Saulovej dcéry Míchal,*+ ktorých porodila Adrielovi,+ synovi Barzillaja Mecholatského, 9 a vydal ich do rúk Gibeončanov. Tí ich telá povesili na vrchu pred Jehovom.+ Všetci siedmi zomreli naraz v prvých dňoch žatvy, na začiatku žatvy jačmeňa. 10 Ajahova dcéra Ricpa+ vzala vrecovinu a prestrela si ju na skalu. Vo dne chránila ich telá pred vtákmi a v noci pred divými zvieratami od začiatku žatvy, až kým sa z neba nespustil dážď a nezmáčal ich telá.

11 Keď Dávidovi oznámili, čo urobila Saulova vedľajšia manželka* Ricpa, Ajahova dcéra, 12 šiel a vzal Saulove kosti a kosti jeho syna Jonatána od vodcov* Jabeš-Gileádu.+ Tí ich telá kedysi tajne odniesli z námestia v Bet-Šane, kde ich Filištínci povesili v deň, keď zabili Saula na Gilboe.+ 13 A tak odtiaľ priniesol Saulove kosti a kosti jeho syna Jonatána a dal pozbierať aj kosti mužov, ktorí boli popravení.*+ 14 Potom kosti Saula a jeho syna Jonatána pochovali do hrobky Saulovho otca Kiša+ v Cele+ v Benjamínovej krajine. Keď urobili všetko, čo kráľ prikázal, Boh vypočul ich prosby za krajinu.+

15 Medzi Filištíncami a Izraelitmi znovu vypukla vojna.+ Dávid a jeho muži vytiahli a bojovali s Filištíncami, ale Dávid sa v boji unavil. 16 Jišbi-Benób, potomok Refajovcov,+ ktorého medená kopija vážila 300 šekelov*+ a bol vyzbrojený novým mečom, si povedal, že Dávida zabije. 17 Ale Dávidovi prišiel na pomoc+ Abišaj,+ syn Ceruje, a Filištínca zabil. Vtedy Dávidovi muži prisahali a hovorili: „Už s nami do boja nepôjdeš.+ Nesmieš zhasnúť lampu Izraela!“+

18 Neskôr vypukla v Gobe ďalšia vojna s Filištíncami.+ V nej Sibbechaj+ Chúšatský zabil Safa, ďalšieho potomka Refajovcov.+

19 A vojna s Filištíncami vypukla v Gobe ešte raz.+ Elchanán, syn Járe-Oregima Betlehemského, zabil Gáťana Goliáša, ktorého násada kopije bola ako tkáčsky návoj.*+

20 Potom vypukla vojna v Gáte. Bol tam mimoriadne veľký muž, ktorý mal na rukách i na nohách po šesť prstov, spolu 24. Aj on bol potomkom Refajovcov.+ 21 Vysmieval sa Izraelu,+ a tak ho Jonatán, syn Dávidovho brata Šimeiho,+ zabil.

22 Tí štyria boli potomkami Refajovcov z Gátu a padli rukou Dávida a jeho mužov.+

22 V deň, keď Jehova vyslobodil Dávida z rúk všetkých jeho nepriateľov+ i z rúk Saula,+ spieval Dávid Jehovovi túto pieseň:+

 2 „Jehova je moja skala a moja pevnosť,+ môj osloboditeľ.+

 3 Môj Boh je moja skala,+ uňho nachádzam útočisko.

13 Z jasu vôkol neho vzplanuli žeravé uhlíky.

29 Si mojou lampou, Jehova.+

Jehova rozjasňuje temnotu vôkol mňa.+

On je štítom všetkým, ktorí sa k nemu utiekajú.+

32 Veď kto je Bohom okrem Jehovu?+

A kto je skalou okrem nášho Boha?+

Ľud, ktorý som nepoznal, mi bude slúžiť.+

45 Cudzinci prídu a budú sa predo mnou krčiť.+

To, čo o mne budú počuť, ich povedie k poslušnosti.*

23 Toto sú Dávidove posledné slová:+

 5 Či nie je taký môj dom pred Bohom?

Nenecháva práve preto môj dom prekvitať?+

A na mieste ho spáli ohňom.“

8 Toto sú mená Dávidových udatných bojovníkov:+ Jošeb-Bašebet Tachkemonský, vodca troch.+ V jednom boji zabil kopijou 800 mužov. 9 Ďalší bol Eleazár,+ syn Doda,+ syna Achochiho. Bol medzi tými troma udatnými bojovníkmi, ktorí sa s Dávidom vysmievali Filištíncom zhromaždeným do boja. Keď sa izraelskí vojaci dali na ústup, 10 Eleazár zostal na mieste a zrážal Filištíncov, kým sa neunavil a nestuhla mu ruka, v ktorej zvieral meč.+ Jehova v ten deň dosiahol pre Izrael veľké víťazstvo.*+ Vojaci sa potom vrátili k Eleazárovi, aby obrali zabitých.

11 Ďalším bol Šamma, syn Ageho Harárskeho. Keď sa Filištínci zhromaždili pri Lechi, kde bolo pole osiate šošovicou, izraelskí vojaci začali pred nimi utekať. 12 Ale on sa postavil doprostred poľa, bránil ho a zrážal Filištíncov. Tak Jehova dosiahol pre Izrael veľké víťazstvo.*+

13 Traja z 30 veliteľov prišli počas žatvy za Dávidom do adullamskej jaskyne,+ zatiaľ čo v údolí Refajovcov táboril oddiel* Filištíncov.+ 14 Dávid bol vo svojom úkryte+ a v Betleheme bola posádka Filištíncov. 15 Vtedy Dávid vyslovil želanie: „Keby som sa tak mohol napiť vody z nádrže,* ktorá je pri betlehemskej bráne!“ 16 Nato si tí traja udatní bojovníci prekliesnili cestu do filištínskeho tábora, načerpali vodu z nádrže pri betlehemskej bráne a priniesli ju Dávidovi. Ale on ju odmietol piť a vylial ju ako obeť Jehovovi.+ 17 Povedal: „Jehova, je vylúčené, aby som niečo také urobil! Mám piť krv+ mužov, ktorí šli načerpať vodu s nasadením vlastného života?“ Preto ju nechcel piť. Také činy konali tí traja udatní bojovníci.

18 Joábov brat Abišaj,+ syn Ceruje,+ bol vodcom ďalších troch. V jednom boji zabil kopijou 300 mužov a mal povesť ako tí traja.+ 19 Hoci bol najvýznamnejší z tých ďalších troch a bol ich vodcom, tým prvým trom sa nevyrovnal.

20 Benajah,+ syn Jehojadu, bol odvážny muž,* ktorý vykonal mnoho hrdinských činov v Kabceeli.+ Zabil dvoch synov Moábca Ariela a v deň, keď snežilo, zostúpil do vodnej jamy a zabil v nej leva.+ 21 Zabil aj mimoriadne veľkého Egypťana. Hoci Egypťan mal kopiju, Benajah šiel proti nemu s palicou, vytrhol mu kopiju z ruky a zabil ho jeho vlastnou kopijou. 22 To všetko urobil Benajah, syn Jehojadu. A mal povesť ako tí traja udatní bojovníci. 23 Bol významnejší ako tých 30, ale tým trom sa nevyrovnal. Dávid ho dosadil za veliteľa svojej telesnej stráže.

24 Medzi tými tridsiatimi bol Joábov brat Asahel,+ Elchanán, syn Doda z Betlehema,+ 25 Šamma z Charodu, Elika z Charodu, 26 Paltita Chelec,+ Ira,+ syn Tekoana Ikkeša, 27 Abiezer+ z Anatótu,+ Mebunnaj Chúšatský, 28 Achochiovec Calmón, Netofan Maharaj,+ 29 Cheleb, syn Netofana Baanu, Ittaj, syn Ribaja z Benjamínovej Gibey, 30 Piratónčan Benajah,+ Hiddaj z riečnych údolí* Gaaša,+ 31 Arbaťan Abi-Albón, Barchumčan Azmávet, 32 Eljachba Šaalbonský, Jašenovi synovia, Jonatán, 33 Šamma Harársky, Achiam, syn Šarara Harárskeho, 34 Elifelet, syn Achašbaja, syna Maachaťana, Eliam, syn Achitofela+ Gilonského, 35 Checro Karmelský, Paaraj z Arabu, 36 Jigal, syn Nátana z Cóby, Gádovec Bani, 37 Ammónec Celek, Nachraj z Beerótu, zbrojnoš Joába, syna Ceruje, 38 Ira Jitrijský, Gareb Jitrijský+ 39 a Chetita Uriáš.+ Spolu ich bolo 37.

24 Jehova sa znova rozhneval na Izrael,+ keď niekto naviedol Dávida* slovami: „Choď, spočítaj+ Izrael a Júdu.“+ 2 Preto kráľ povedal veliteľovi vojska Joábovi,+ ktorý bol s ním: „Obíď všetky kmene Izraela od Dánu po Beer-Šebu+ a spočítaj ľud, aby som vedel, koľko ich je.“ 3 Ale Joáb odpovedal kráľovi: „Nech Jehova, tvoj Boh, znásobí počet ľudu stokrát a nech to môj pán kráľ uvidí na vlastné oči. Ale prečo chce môj pán kráľ urobiť niečo také?“

4 Kráľ však nedal na to, čo mu hovoril Joáb a velitelia vojska, ale trval na svojom. A tak od kráľa odišli, aby sčítali izraelský ľud.+ 5 Prekročili Jordán a utáborili sa pri Aroeri,+ napravo* od mesta uprostred údolia,* a vydali sa smerom ku Gádovcom a k Jazeru.+ 6 Potom šli do Gileádu+ a do krajiny Tachtim-Chodši, pokračovali k Dán-Jaanu a k Sidónu,+ 7 ďalej k opevnenému mestu Týros+ a do všetkých chivejských+ a kanaánskych miest a nakoniec prišli do Beer-Šeby+ v judskom Negebe.+ 8 Tak prešli celú krajinu a po deviatich mesiacoch a 20 dňoch sa vrátili do Jeruzalema. 9 A Joáb odovzdal kráľovi počet sčítaného ľudu. Izraelských bojovníkov vyzbrojených mečom bolo 800 000 a judských bojovníkov bolo 500 000.+

10 Keď Dávid spočítal ľud, začalo ho trápiť svedomie.*+ Povedal Jehovovi: „Veľmi som zhrešil+ tým, čo som urobil. Jehova, prosím, odpusť svojmu služobníkovi jeho previnenie.+ Bolo to odo mňa veľmi nerozumné.“+ 11 Keď Dávid ráno vstal, Jehova povedal prorokovi Gádovi,+ Dávidovmu vidiacemu: 12 „Choď a povedz Dávidovi: ‚Toto hovorí Jehova: „Dávam ti tri možnosti. Vyber si, čo ti mám urobiť.“‘“+ 13 A tak Gád prišiel za Dávidom a spýtal sa ho: „Má prísť na tvoju krajinu sedem rokov hladu?+ Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi, ktorí ťa budú prenasledovať?+ Alebo má byť v tvojej krajine tri dni mor?+ Dobre si rozmysli, čo mám povedať tomu, ktorý ma posiela.“ 14 „Som v úzkych,“ odpovedal Dávid Gádovi. „Padnime do Jehovových rúk,+ lebo on je veľmi milosrdný.+ Len nech nepadnem do rúk človeka.“+

15 Jehova teda dopustil na Izrael mor+ od rána až do určeného času. Od Dánu po Beer-Šebu+ zomrelo 70 000 ľudí.+ 16 Keď anjel vystrel ruku proti Jeruzalemu, aby ho ničil, Jehova pocítil nad tým nešťastím ľútosť*+ a povedal anjelovi, ktorý medzi ľudom šíril skazu: „Dosť už, stiahni ruku!“ Jehovov anjel bol práve pri mlatovisku* Araunu+ Jebuzejského.+

17 Keď Dávid videl, ako anjel zabíja ľud, povedal Jehovovi: „To ja som zhrešil, ja som sa previnil, ale čo urobili tieto ovečky?+ Prosím, nech tvoja ruka zasiahne mňa a dom môjho otca.“+

18 Ešte v ten deň prišiel k Dávidovi Gád a povedal mu: „Choď a postav Jehovovi oltár na mlatovisku Araunu Jebuzejského.“+ 19 Dávid poslúchol Gádove slová a šiel, ako mu Jehova prikázal. 20 Keď sa Arauna pozrel dole, videl, ako k nemu prichádza kráľ a jeho sluhovia. Hneď im vyšiel naproti a hlboko sa kráľovi poklonil. 21 „Prečo môj pán kráľ prichádza k svojmu sluhovi?“ spýtal sa Arauna. Dávid mu odpovedal: „Chcem od teba kúpiť mlatovisko a postaviť na ňom oltár Jehovovi, aby sa pohroma medzi ľudom zastavila.“+ 22 Ale Arauna povedal Dávidovi: „Nech si ho môj pán kráľ vezme a obetuje, čo považuje za dobré.* Tu je dobytok na zápalnú obeť a dám ti aj mlátiace sane* a jarmo, aby si mal drevo. 23 To všetko dáva Arauna kráľovi.“ A dodal: „Nech ťa Jehova, tvoj Boh, požehná.“

24 Ale kráľ odpovedal Araunovi: „Nie, kúpim to od teba. Nebudem predsa obetovať Jehovovi, svojmu Bohu, zápalné obete, ktoré by ma nič nestáli.“ A Dávid kúpil mlatovisko a dobytok za 50 šekelov* striebra.+ 25 Postavil tam oltár+ Jehovovi a predložil na ňom zápalné obete a obete spoločenstva. Potom Jehova vypočul prosby za krajinu+ a pohroma v Izraeli sa zastavila.