PRVÁ KNIHA KRÁĽOV

1 Kráľ Dávid zostarol,+ bol v pokročilom veku, a hoci ho prikrývali odevmi, nemohol sa zohriať. 2 Preto mu jeho sluhovia povedali: „Pane, dovoľ, aby sme pre teba našli mladú pannu, ktorá by ťa obsluhovala a opatrovala. Bude ti ležať v náručí a tak sa náš pán kráľ zahreje.“ 3 Po celej izraelskej krajine teda hľadali krásne dievča. Našli Šunemčanku+ Abišag+ a priviedli ju ku kráľovi. 4 Bolo to prekrásne dievča. Opatrovalo a obsluhovalo kráľa, ale kráľ s ňou nič nemal.

5 Medzitým sa začal povyšovať Adonijah,+ Chaggitin syn. Hovoril: „Ja budem kráľom!“ Dal si urobiť voz a sprevádzali ho jazdci a 50 mužov, ktorí bežali pred ním.+ 6 Ale jeho otec ho nikdy nenapomenul* a nespýtal sa ho: „Prečo to robíš?“ Adonijah sa narodil hneď po Abšalómovi a bol to veľmi pekný muž. 7 Dohodol sa s Joábom, synom Ceruje, a s kňazom Abiatárom+ a tí mu ponúkli svoju pomoc a podporu.+ 8 Ale kňaz Cádok,+ Jehojadov syn Benajah,+ prorok Nátan,+ Šimei,+ Rei a Dávidovi udatní bojovníci+ nepodporovali Adonijaha.

9 Raz Adonijah obetoval+ ovce, dobytok a vykŕmené teľatá pri kameni Zochelet, ktorý je blízko En-Rogelu. Pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov, a všetkých judských mužov, kráľových sluhov, 10 ale proroka Nátana, Benajaha, Dávidových udatných bojovníkov ani svojho brata Šalamúna nepozval. 11 Vtedy Nátan+ povedal Šalamúnovej matke+ Bat-Šebe:+ „Nepočula si, že Chaggitin syn Adonijah+ sa stal kráľom? A náš pán Dávid o tom nič nevie! 12 Poď, poradím ti, ako zachrániš život sebe i svojmu synovi Šalamúnovi.+ 13 Choď za kráľom Dávidom a povedz mu: ‚Môj pán a kráľ, neprisahal si svojej služobníčke: „Po mne sa stane kráľom tvoj syn Šalamún a on zasadne na môj trón“?+ Prečo sa teda stal kráľom Adonijah?‘ 14 A kým budeš hovoriť s kráľom, vstúpim po tebe aj ja a potvrdím tvoje slová.“

15 A tak Bat-Šeba vošla ku kráľovi do spálne. Kráľ bol už veľmi starý a Šunemčanka Abišag+ ho obsluhovala. 16 Bat-Šeba padla pred kráľom na kolená a poklonila sa až k zemi. Kráľ sa jej opýtal: „Čo si želáš?“ 17 „Môj pane,“ odpovedala mu, „ty si svojej služobníčke prisahal pri Jehovovi, svojom Bohu: ‚Po mne sa stane kráľom tvoj syn Šalamún a on zasadne na môj trón.‘+ 18 Ale kráľom sa stal Adonijah a môj pán o tom ani nevie.+ 19 Obetoval mnoho býkov, vykŕmených teliat a oviec a pozval všetkých kráľových synov, kňaza Abiatára i veliteľa vojska Joába,+ ale tvojho služobníka Šalamúna nepozval.+ 20 Môj pán a kráľ, oči celého Izraela sa upierajú na teba, aby si oznámil, kto zasadne na trón po tebe. 21 Inak sa stane, že keď si môj pán a kráľ ľahne k svojim predkom, mňa i môjho syna Šalamúna budú považovať za zradcov.“

22 Ešte hovorila s kráľom, keď prišiel prorok Nátan.+ 23 Ihneď oznámili kráľovi: „Je tu prorok Nátan!“ Nátan vošiel pred kráľa a vrhol sa pred ním tvárou k zemi. 24 Spýtal sa: „Môj pán, kráľ, povedal si niekedy, že sa po tebe stane kráľom Adonijah a on zasadne na tvoj trón?+ 25 Lebo dnes išiel a obetoval+ mnoho býkov, vykŕmených teliat a oviec. A pozval všetkých kráľových synov, veliteľov vojska a kňaza Abiatára+ a teraz tam s ním jedia a pijú a prevolávajú: ‚Nech žije kráľ Adonijah!‘ 26 Ale mňa, tvojho služobníka, ani kňaza Cádoka, ani Jehojadovho syna Benajaha+ a ani tvojho služobníka Šalamúna nepozval. 27 Je to nariadenie môjho pána, kráľa? Ak je to tak, potom si nedal svojmu služobníkovi vedieť, kto nastúpi na trón po tebe.“

28 „Zavolajte mi Bat-Šebu,“ povedal kráľ Dávid. Prišla teda pred kráľa a postavila sa pred neho. 29 A kráľ prisahal: „Akože žije Jehova, ktorý ma vyslobodil* z každého súženia,+ 30 dnes splním to, čo som ti prisahal pri Jehovovi, Bohu Izraela: ‚Po mne sa stane kráľom tvoj syn Šalamún a on zasadne na môj trón namiesto mňa!‘“ 31 Vtedy Bat-Šeba padla pred kráľom na kolená, poklonila sa mu až k zemi a povedala: „Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky!“

32 Nato kráľ Dávid povedal: „Zavolajte mi kňaza Cádoka, proroka Nátana a Jehojadovho syna Benajaha.“+ Keď prišli pred kráľa, 33 povedal im: „Vezmite so sebou mojich sluhov, posaďte môjho syna Šalamúna na moju mulicu*+ a odveďte ho dolu ku Gichonu.+ 34 Tam nech ho kňaz Cádok a prorok Nátan pomažú+ za kráľa nad Izraelom. Potom zatrúbte na rohu a volajte: ‚Nech žije kráľ Šalamún!‘+ 35 Potom sa s ním vráťte. Nech vojde, posadí sa na môj trón a bude namiesto mňa vládnuť ako kráľ. Jeho poverím, aby bol vodcom Izraela a Júdu.“ 36 „Amen!“ odpovedal kráľovi Benajah, Jehojadov syn. „Nech to potvrdí Jehova, Boh môjho pána, kráľa. 37 Ako bol Jehova s mojím pánom, kráľom, nech je aj so Šalamúnom+ a nech jeho trón vyvýši ešte viac ako trón môjho pána, kráľa Dávida.“+

38 A kňaz Cádok, prorok Nátan, Jehojadov syn Benajah,+ Keréťania a Peléťania+ išli, posadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida+ a priviedli ho ku Gichonu.+ 39 Kňaz Cádok vzal zo stanu+ roh s olejom+ a pomazal Šalamúna.+ Potom zatrúbili na rohu a všetok ľud volal: „Nech žije kráľ Šalamún!“ 40 A všetci ľudia išli za ním, hrali na flautách a veľmi sa radovali, až sa od toho hluku otriasala zem.+

41 A počul to Adonijah a všetci jeho hostia, ktorí práve končili hostinu.+ Keď Joáb počul trúbenie, povedal: „Prečo je v meste taký hluk?“ 42 Ešte to ani nedopovedal, keď vtom prišiel Jonatán,+ syn kňaza Abiatára. Adonijah mu povedal: „Vojdi, si predsa dobrý* človek a určite prinášaš dobrú správu.“ 43 Ale Jonatán povedal Adonijahovi: „Neprinášam! Náš pán, kráľ Dávid, urobil kráľom Šalamúna. 44 Poslal s ním kňaza Cádoka, proroka Nátana, Jehojadovho syna Benajaha a Keréťanov a Peléťanov. Posadili ho na kráľovu mulicu+ 45 a kňaz Cádok s prorokom Nátanom ho pri Gichone pomazali za kráľa. Odtiaľ sa s veľkou radosťou vrátili a celé mesto oslavuje. To bol ten hluk, ktorý ste počuli. 46 A Šalamún už zasadol na kráľovský trón. 47 Ale to nie je všetko. Prišli aj kráľovi dvorania a blahoželali nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi. Hovorili: ‚Nech tvoj Boh urobí Šalamúnovo meno slávnejším ako tvoje meno a nech jeho trón vyvýši ešte viac ako tvoj trón!‘ Nato sa kráľ poklonil na svojom lôžku 48 a povedal: ‚Nech je chválený Jehova, Boh Izraela, ktorý dnes dovolil, aby som na vlastné oči videl, ako môj syn po mne zasadol na trón.‘“

49 Medzi Adonijahovými hosťami zavládlo zdesenie. Všetci vstali a odišli každý svojou cestou. 50 Aj Adonijah vstal a zo strachu pred Šalamúnom šiel a chytil sa rohov* oltára.+ 51 Šalamúnovi oznámili: „Adonijah sa bojí kráľa Šalamúna. Drží sa rohov oltára a hovorí: ‚Nech mi kráľ Šalamún najprv prisahá, že svojho služobníka nedá usmrtiť mečom.‘“ 52 Šalamún povedal: „Ak sa bude správať ako čestný muž, ani vlas na hlave sa mu neskriví. Ale ak urobí niečo zlé,+ zomrie.“ 53 A rozkázal, aby ho odviedli od oltára. Potom Adonijah vošiel, poklonil sa kráľovi Šalamúnovi a ten mu povedal: „Choď domov.“

2 Keď sa priblížil čas Dávidovej smrti, dal svojmu synovi Šalamúnovi tieto pokyny: 2 „Môj život sa chýli ku koncu.* Buď silný+ a dokáž, že si muž.+ 3 Zachovávaj povinnosti voči Jehovovi, svojmu Bohu: kráčaj po jeho cestách a dodržiavaj jeho ustanovenia, prikázania, právne predpisy a pripomienky zapísané v Mojžišovom Zákone.+ Potom budeš mať úspech* vo všetkom, čo podnikneš, a všade, kam pôjdeš. 4 A Jehova splní to, čo mi sľúbil: ‚Ak budú tvoji synovia dbať na to, ako žijú, a budú mi verne slúžiť* celým svojím srdcom a celou svojou dušou,*+ na izraelskom tróne nebude nikdy chýbať tvoj potomok.‘*+

5 Dobre vieš, čo mi urobil Joáb, syn Ceruje, čo urobil dvom veliteľom izraelských vojsk, Abnérovi,+ Nerovmu synovi, a Amasovi,+ Jeterovmu synovi. V čase mieru ich zabil a prelial krv+ ako za vojny. Ich krvou poškvrnil opasok, ktorým bol opásaný, a sandále, ktoré mal na nohách. 6 Konaj múdro a nedovoľ, aby jeho šediny zostúpili v pokoji do hrobu.*+

7 Ale synom Barzillaja+ Gileádskeho prejav vernú lásku. Nech sú medzi tými, ktorí jedia pri tvojom stole, lebo stáli pri mne,+ keď som bol na úteku pred tvojím bratom Abšalómom.+

8 A tu blízko je ešte Šimei, syn Benjamínovca Geru z Bachúrimu. Ten ma v deň, keď som šiel do Machanajimu,+ preklial strašnými kliatbami.+ Ale keď mi prišiel v ústrety k Jordánu, prisahal som mu pri Jehovovi, že ho nezabijem.+ 9 Ty ho však nenechaj bez trestu.+ Si múdry muž a vieš, čo s ním urobiť. Privedieš jeho šediny do hrobu* s krvou.“+

10 Potom Dávid zomrel* a pochovali ho v Dávidovom meste.+ 11 Dávid vládol nad Izraelom 40 rokov. V Hebrone+ vládol sedem rokov a v Jeruzaleme 33 rokov.+

12 Po ňom nastúpil na trón jeho syn Šalamún a jeho kráľovská moc sa veľmi upevnila.+

13 Časom prišiel Chaggitin syn Adonijah za Šalamúnovou matkou Bat-Šebou. Spýtala sa ho: „Prichádzaš v pokoji?“ „V pokoji,“ odpovedal. 14 A pokračoval: „Chcem ti niečo povedať.“ „Hovor,“ vyzvala ho. 15 „Sama vieš, že kráľovstvo malo pripadnúť mne a že celý Izrael očakával,* že sa stanem kráľom.+ Ale kráľovstvo mi uniklo a pripadlo môjmu bratovi, lebo mu ho dal Jehova.+ 16 Teraz mám k tebe jednu prosbu. Neodmietni ma.“ Povedala mu: „Hovor.“ 17 Povedal teda: „Prosím ťa, prihovor sa za mňa u kráľa Šalamúna, aby mi dal za manželku Šunemčanku Abišag.+ Teba určite neodmietne.“ 18 „Dobre,“ súhlasila Bat-Šeba, „prihovorím sa za teba u kráľa.“

19 A tak šla Bat-Šeba za kráľom Šalamúnom, aby sa uňho prihovorila za Adonijaha. Keď ju kráľ uvidel, ihneď vstal a vyšiel jej v ústrety, aby sa jej poklonil. Potom sa posadil na trón a dal pristaviť trón aj pre svoju matku, aby sa posadila po jeho pravici. 20 A ona povedala: „Chcem ťa poprosiť o jednu maličkosť. Neodmietni ma.“ „Hovor, matka moja,“ odpovedal kráľ, „neodmietnem ťa.“ 21 Povedala: „Mohol by tvoj brat Adonijah dostať za ženu Šunemčanku Abišag?“ 22 Kráľ Šalamún odpovedal svojej matke: „Prečo žiadaš pre Adonijaha Šunemčanku Abišag? To už preňho rovno požiadaj o kráľovstvo,+ veď je môj starší brat+ a má na svojej strane aj kňaza Abiatára a Joába,+ syna Ceruje.“+

23 A kráľ Šalamún prisahal pri Jehovovi: „Nech ma Boh prísne potrestá,* ak Adonijah za túto žiadosť nezaplatí životom. 24 A teraz, akože žije Jehova, ktorý ma dosadil na trón môjho otca Dávida a upevnil moju vládu+ a ktorý mi vybudoval dom,*+ tak ako sľúbil, Adonijah ešte dnes zomrie.“+ 25 Kráľ Šalamún ihneď poslal Benajaha,+ Jehojadovho syna, a ten Adonijaha popravil.*

26 A kňazovi Abiatárovi+ kráľ povedal: „Choď do Anatótu na svoje polia!+ Zaslúžiš si smrť, ale dnes ťa neusmrtím, pretože si nosil truhlu Zvrchovaného Pána Jehovu pred mojím otcom Dávidom+ a pretože si s mojím otcom znášal všetky jeho útrapy.“+ 27 Šalamún teda zbavil Abiatára úradu Jehovovho kňaza, aby sa splnilo to, čo Jehova povedal v Šíle+ proti domu Éliho.+

28 Keď sa o tom dozvedel Joáb – lebo aj on podporil Adonijaha,+ hoci Abšalóma nepodporil+ –, utiekol k Jehovovmu stanu+ a chytil sa rohov* oltára. 29 Kráľovi Šalamúnovi oznámili: „Joáb utiekol k Jehovovmu stanu a je pri oltári.“ Vtedy Šalamún rozkázal Benajahovi, Jehojadovmu synovi: „Choď, zabi ho!“ 30 A tak Benajah šiel k Jehovovmu stanu a povedal Joábovi: „Vyjdi von! Je to kráľov rozkaz.“ Ale Joáb povedal: „Nevyjdem, radšej zomriem tu.“ Benajah teda oznámil kráľovi, čo povedal Joáb. 31 A kráľ mu nariadil: „Urob, ako povedal. Zabi ho. Potom ho pochovaj. Tak zbavíš mňa a dom môjho otca viny za krv, ktorú Joáb bezdôvodne prelial.+ 32 Jehova uvalí vinu za jeho krv na jeho hlavu, lebo bez vedomia môjho otca Dávida zabil mečom dvoch mužov spravodlivejších a lepších, ako bol on: Nerovho syna Abnéra,+ veliteľa izraelského vojska,+ a Jeterovho syna Amasu,+ veliteľa judského vojska.+ 33 A vina za ich krv naveky padne na Joábovu hlavu a na hlavu jeho potomkov.+ Ale Dávida, jeho potomkov, jeho dom a trón nech Jehova navždy požehná pokojom.“ 34 A tak Benajah, Jehojadov syn, šiel a zabil Joába. Pochovali ho pri jeho dome v pustatine. 35 Namiesto neho urobil kráľ veliteľom vojska Benajaha+ a kňaza Cádoka+ dosadil namiesto Abiatára.

36 Potom dal kráľ zavolať Šimeiho+ a povedal mu: „Postav si dom v Jeruzaleme a bývaj tam. Nikam odtiaľ nevychádzaj. 37 Buď si istý, že v deň, keď vyjdeš a prekročíš údolie Kidron,+ zomrieš. A za svoju smrť budeš zodpovedný ty sám.“* 38 A tak Šimei povedal kráľovi: „Dobre. Ako povedal môj pán, kráľ, tak tvoj služobník urobí.“ A Šimei býval v Jeruzaleme dlhý čas.

39 Po troch rokoch utiekli dvaja Šimeiho otroci ku gátskemu kráľovi Achišovi,+ synovi Maachu. Keď sa Šimei dozvedel, že jeho otroci sú v Gáte, 40 vstal, osedlal si osla a šiel do Gátu k Achišovi hľadať svojich otrokov. Keď sa s nimi z Gátu vrátil, 41 Šalamúnovi oznámili: „Šimei odišiel z Jeruzalema do Gátu a vrátil sa.“ 42 Kráľ si dal Šimeiho zavolať a povedal mu: „Nedal som ti prisahať na Jehovu a nevaroval som ťa, že v deň, keď odtiaľto niekam odídeš, určite zomrieš? A nepovedal si: ‚Dobre, rozumel som‘?+ 43 Prečo si teda nedodržal to, čo si pred Jehovom prisahal, a príkaz, ktorý som ti dal?“ 44 Potom mu povedal: „Vieš veľmi dobre, čo zlé si vykonal môjmu otcovi Dávidovi.+ Jehova nechá padnúť všetko to zlo na tvoju hlavu.+ 45 Ale kráľa Šalamúna Jehova požehná+ a naveky upevní Dávidov trón.“ 46 Potom kráľ vydal rozkaz Benajahovi, Jehojadovmu synovi, a on šiel a zabil Šimeiho.+

Tak sa kráľovstvo v Šalamúnových rukách upevnilo.+

3 Šalamún sa spriaznil s faraónom, kráľom Egypta. Oženil sa s jeho dcérou+ a priviedol ju do Dávidovho mesta.+ Tam bývala, kým nedostaval svoj dom,+ Jehovov dom+ a jeruzalemské hradby.+ 2 V tom čase ľud prinášal obete na výšinách,+ lebo ešte nebol postavený dom Jehovovmu menu.+ 3 Šalamún miloval Jehovu a riadil sa príkazmi svojho otca Dávida, ale obetoval na výšinách a nechával tam dymiť obetné dary.+

4 A kráľ išiel obetovať do Gibeonu, lebo to bola najvýznamnejšia* výšina.+ Šalamún tam na oltári obetoval 1 000 zápalných obetí.+ 5 V Gibeone sa mu v noci vo sne zjavil Jehova a povedal mu: „Žiadaj si, čo ti mám dať.“+ 6 Šalamún odpovedal: „Ty si prejavoval veľkú láskavosť* môjmu otcovi, svojmu služobníkovi Dávidovi, ktorý ti slúžil verne, v spravodlivosti a s čistým srdcom. Prejavuješ mu veľkú láskavosť* až doteraz, lebo si mu dal syna, ktorý sedí na jeho tróne.+ 7 A teraz, Jehova, môj Bože, urobil si mňa, svojho služobníka, kráľom po mojom otcovi Dávidovi. Ale som veľmi mladý* a neskúsený.*+ 8 Tvoj služobník vládne nad tvojím vyvoleným ľudom,+ ľudom takým početným, že sa nedá spísať ani spočítať. 9 Preto daj svojmu služobníkovi poslušné srdce, aby dokázal súdiť tvoj ľud+ a rozlišovať medzi dobrým a zlým.+ Lebo kto je schopný súdiť tvoj ľud, ktorý je taký početný?“*

10 Jehovovi sa páčilo, o čo Šalamún požiadal.+ 11 A tak mu povedal: „Pretože si si nežiadal dlhý život* ani bohatstvo, ani smrť svojich nepriateľov, ale žiadal si o porozumenie, aby si vedel správne rozhodovať v právnych prípadoch,+ 12 vypočujem tvoju prosbu.+ Dám ti múdre a rozumné srdce,+ takže pred tebou nebol nikto ako ty a ani po tebe nebude nikto ako ty.+ 13 A dám ti aj to, o čo si nežiadal,+ bohatstvo a slávu.+ Po všetky tvoje dni sa ti žiaden kráľ nevyrovná.+ 14 Ak budeš chodiť po mojich cestách a dodržiavať moje nariadenia a prikázania tak ako tvoj otec Dávid,+ dám ti aj dlhý život.“*+

15 Keď sa Šalamún prebudil, uvedomil si, že s ním vo sne hovoril Boh. Potom sa vrátil do Jeruzalema, postavil sa pred truhlu Jehovovej zmluvy, priniesol zápalné obete a obete spoločenstva+ a usporiadal hostinu pre všetkých svojich dvoranov.

16 V tom čase prišli ku kráľovi dve prostitútky a predstúpili pred neho. 17 „Prepáč mi, môj pane,“ povedala jedna z nich, „ja a táto žena bývame v jednom dome. Porodila som, keď bola ona v dome. 18 Tri dni po mne porodila aj ona. Boli sme tam len my dve, okrem nás tam nebol nikto iný. 19 V noci syn tejto ženy zomrel, lebo ho priľahla. 20 A tak uprostred noci vstala, a kým tvoja otrokyňa spala, vzala mi môjho syna a položila si ho do náručia a svojho mŕtveho syna položila do náručia mne. 21 Keď som ráno vstala a chcela som nadojčiť svojho syna, bol mŕtvy. Ale keď som si ho prezrela lepšie, zistila som, že to nie je môj syn, ktorého som porodila.“ 22 Ale tá druhá žena tvrdila: „Neklam! Môj syn je živý a tvoj je mŕtvy!“ „To nie je pravda,“ bránila sa tá prvá, „tvoj syn je mŕtvy a môj syn je živý!“ Tak sa pred kráľom hádali.

23 Nakoniec kráľ povedal: „Jedna tvrdí: ‚Môj syn je ten živý a tvoj je ten mŕtvy.‘ A druhá: ‚Tvoj syn je ten mŕtvy a môj je ten živý.‘“ 24 „Prineste mi meč,“ rozkázal kráľ. A tak mu priniesli meč. 25 Potom povedal: „Rozseknite to živé dieťa a dajte polovicu jednej a polovicu druhej.“ 26 Vtedy sa v žene, ktorej patril ten živý syn, ozval materinský cit a zvolala: „Prosím, môj pane! Dajte jej to živé dieťa, len ho nezabíjajte!“ Ale tá druhá žena povedala: „Nebude ani môj, ani tvoj. Len nech ho rozseknú!“ 27 Vtedy kráľ povedal: „Nezabíjajte ho! Dajte to živé dieťa tej prvej žene – ona je jeho matka.“

28 Keď sa ľudia v celom Izraeli dopočuli o rozsudku, ktorý kráľ vyniesol, začali si kráľa veľmi vážiť,*+ lebo videli, že Boh mu dal múdrosť, aby súdil spravodlivo.+

4 Kráľ Šalamún vládol nad celým Izraelom.+ 2 Toto boli jeho vysokí úradníci:* Azariah, Cádokov+ syn, bol kňazom, 3 Elichoref a Achijah, Šišovi synovia, boli tajomníkmi,+ Jehošafat,+ Achilúdov syn, bol kancelárom, 4 Benajah,+ Jehojadov syn, bol veliteľom vojska, Cádok a Abiatár+ boli kňazmi, 5 Azariah, Nátanov+ syn, bol nad správcami, Zabud, Nátanov syn, bol kňazom a kráľovým priateľom,+ 6 Achišar bol správcom paláca a Adonirám,+ Abdov syn, mal na starosti ľudí, ktorí boli odvádzaní na práce pre kráľa.+

7 Šalamún mal 12 správcov nad celým Izraelom, ktorí zásobovali kráľa a jeho dvor potravinami. Každý z nich sa staral o zásobovanie jeden mesiac v roku.+ 8 Boli to: syn Chúra, ktorý spravoval hornatý kraj Efraima, 9 syn Dekera, ktorý spravoval Makac, Šaalbim,+ Bet-Šemeš a Elon-Bet-Chanán, 10 syn Cheseda v Arubbóte (podliehalo mu Socho a celá krajina Chefer), 11 syn Abinadába, ktorý spravoval všetky dorské svahy (jeho manželkou bola Šalamúnova dcéra Tafat), 12 Baana, syn Achilúda, ktorý spravoval Tánach, Megiddo+ a celý Bet-Šean,+ ktorý je pri Caretane pod Jezreelom, od Bet-Šeanu po Ábel-Mecholu a po územie Jokmeam,+ 13 syn Gebera v Rámot-Gileáde+ (podliehali mu stanové dediny Jaira,+ syna Manaššeho, ktoré sú v Gileáde,+ a tiež kraj Argob,+ ktorý je v Bášane:+ 60 veľkých miest s hradbami a medenými závorami), 14 Achinadáb, syn Idda, v Machanajime,+ 15 Achimaac, ktorý spravoval územie Naftaliho (vzal si za manželku Šalamúnovu dcéru Basematu), 16 Baana, syn Chušaja, ktorý spravoval Ašer a Bealót, 17 Jehošafat, syn Paruacha, ktorý spravoval územie Isachara, 18 Šimei,+ syn Élu, ktorý spravoval územie Benjamína,+ 19 Geber, syn Uriho, ktorý spravoval krajinu Gileád,+ krajinu amorejského kráľa Sichona+ a bášanského kráľa Óga.+ A nad všetkými týmito správcami bol dosadený ešte jeden správca.

20 Júdejcov a Izraelitov bolo toľko ako zrniek piesku na brehu mora.+ Jedli, pili a radovali sa.+

21 Šalamún vládol nad všetkými kráľovstvami od Rieky*+ po krajinu Filištíncov a po hranice Egypta. Tieto kráľovstvá platili Šalamúnovi poplatok a slúžili mu po všetky dni jeho života.+

22 Na Šalamúnovom dvore sa každý deň spotrebovalo 30 korov* jemnej múky a 60 korov obyčajnej múky, 23 10 kusov vykŕmeného dobytka, 20 kusov paseného dobytka, 100 oviec a k tomu jelene, gazely, srnce a vykŕmené kukučky. 24 Panoval nad všetkým na tejto strane Rieky,*+ od Tifsachu po Gazu,+ nad všetkými kráľmi na tejto strane Rieky. V celej jeho krajine bol pokoj a so všetkými okolitými krajinami žil v mieri.+ 25 Po všetky Šalamúnove dni žili Júdejci a Izraeliti od Dánu po Beer-Šebu v bezpečí, každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom.

26 Šalamún mal 4 000* boxov pre kone, ktoré zapriahali do vozov, a 12 000 koní.*+

27 Každý správca vo svoj mesiac dodával potraviny pre kráľa Šalamúna a pre každého, kto jedával pri jeho stole. Správcovia dbali na to, aby bolo všetkého dostatok.+ 28 A všade, kde bolo treba, dodávali aj jačmeň a slamu pre kone, ktoré zapriahali do záprahov, i pre ostatné kone. Každý dodával toľko, koľko mal určené.

29 Boh dal Šalamúnovi výnimočnú múdrosť a úsudok. A obdaril ho rozhľadom* takým nezmerným ako piesok na morskom pobreží.+ 30 Šalamúnova múdrosť bola väčšia ako múdrosť všetkých Orientálcov a ako všetka múdrosť Egypta.+ 31 Bol múdrejší než všetci ostatní ľudia, múdrejší ako Ezrachovec Etán+ a ako Machólovi synovia Héman,+ Kalkol+ a Darda. Povesť o ňom sa rozšírila do všetkých okolitých národov.+ 32 Vyslovil 3 000 prísloví+ a zložil 1 005 piesní.+ 33 Hovoril o stromoch, od cédra v Libanone po yzop,+ ktorý vyrastá na múre. A hovoril o zvieratách,+ vtákoch,*+ plazoch, o hmyze+ a o rybách. 34 Šalamúnovu múdrosť prichádzali počúvať ľudia zo všetkých národov i králi z celého sveta, ktorí počuli o jeho múdrosti.+

5 Keď sa týrsky+ kráľ Chíram dopočul, že Šalamúna pomazali za kráľa po jeho otcovi, poslal k nemu svojich sluhov. Chíram bol vždy Dávidovým priateľom.*+ 2 A Šalamún poslal Chíramovi odkaz:+ 3 „Ako sám vieš, môj otec Dávid nemohol postaviť dom menu Jehovu, svojho Boha, lebo musel bojovať s okolitými nepriateľmi, kým mu Jehova nedal nad nimi víťazstvo.+ 4 Ale teraz mi Jehova, môj Boh, doprial pokoj od všetkých nepriateľov.+ Nemám žiadneho odporcu a v krajine sa nedeje nič zlé.+ 5 Preto som sa rozhodol postaviť dom menu Jehovu, svojho Boha, tak ako sľúbil Jehova môjmu otcovi Dávidovi: ‚Tvoj syn, ktorého dosadím na tvoj trón namiesto teba, postaví dom môjmu menu.‘+ 6 Rozkáž svojim ľuďom, nech pre mňa v libanonských lesoch stínajú cédre.+ Moji ľudia budú pracovať s tvojimi a tvojim ľuďom zaplatím toľko, koľko povieš. Veď vieš, že nikto z nás nevie stínať stromy tak ako Sidónci.“+

7 Keď Chíram počul Šalamúnove slová, veľmi sa potešil a povedal: „Nech je dnes Jehova chválený za to, že dal Dávidovi múdreho syna, aby vládol nad týmto veľkým* ľudom!“+ 8 Chíram poslal Šalamúnovi túto odpoveď: „Počul som, čo si mi odkázal, a urobím všetko, čo chceš. Dám ti cédrové i borievkové* drevo.+ 9 Moji ľudia ho zvezú z Libanonu k moru a ja z neho dám urobiť plte a po mori ho dopravím na miesto, ktoré mi určíš. Potom ich tam dám rozobrať a ty si drevo môžeš odviezť. Ty zase určite rád vyhovieš môjmu prianiu a postaráš sa o potraviny pre môj dvor.“+

10 A tak Chíram dodával Šalamúnovi cédrové a borievkové drevo podľa jeho želania. 11 A Šalamún dodával Chíramovmu dvoru 20 000 korov* pšenice a 20 korov najjemnejšieho olivového oleja.* To dával Šalamún Chíramovi rok čo rok.+ 12 A Jehova dal Šalamúnovi múdrosť, ako mu sľúbil.+ Medzi Chíramom a Šalamúnom bol mier a uzavreli medzi sebou zmluvu.

13 Kráľ Šalamún povolal z celého Izraela ľudí, aby preňho pracovali. Počet povolaných na práce pre kráľa dosiahol 30 000 mužov.+ 14 Posielal ich do Libanonu po 10 000 mesačne. Mesiac boli v Libanone, dva mesiace doma. Ľudí, ktorí boli odvádzaní na práce pre kráľa, mal na starosti Adonirám.+ 15 Šalamún mal 70 000 robotníkov,* 80 000 kamenárov+ v horách+ 16 a 3 300 predákov,+ ktorí dozerali na robotníkov. 17 Na kráľov príkaz lámali bloky veľmi drahého kameňa,+ z ktorých vytesali kvádre+ na základy+ domu. 18 A tak Šalamúnovi a Chíramovi muži spolu s Gebalčanmi+ otesávali kamene a pripravovali drevo a kamene na stavbu domu.

6 V 480. roku po vyjdení Izraelitov* z Egypta,+ vo štvrtom roku Šalamúnovej vlády nad Izraelom, v mesiaci ziv*+ (teda v druhom mesiaci), začal Šalamún stavať Jehovov dom.*+ 2 Dom, ktorý postavil kráľ Šalamún Jehovovi, bol dlhý 60 lakťov,* široký 20 lakťov a vysoký 30 lakťov.+ 3 Predsieň+ pred chrámom* bola rovnako široká ako dom, čiže 20 lakťov. Dlhá bola 10 lakťov.

4 Na dome dal urobiť okná so zužujúcimi sa rámami.*+ 5 Okolo múru domu postavil prístavbu. Pristaval ju k múru domu všade dookola chrámu* a najvnútornejšej miestnosti+ a urobil v nej bočné miestnosti.+ 6 Spodné bočné miestnosti boli široké päť lakťov, prostredné boli široké šesť lakťov a vrchné boli široké sedem lakťov, lebo múr okolo celého domu bol na každom poschodí odsadený, aby trámy nemuseli byť zapustené do stien domu.+

7 Dom stavali z kameňov už opracovaných v lome,+ a tak sa v dome počas stavby neozýval zvuk kladív, sekier ani iných železných nástrojov. 8 Vchod na spodné podlažie bol na južnej* strane domu.+ Odtiaľ sa točitým schodiskom vychádzalo na prostredné podlažie a z neho na horné podlažie. 9 Keď Šalamún dokončil stavbu domu,+ zastrešil ho cédrovými trámami a doskami.+ 10 Bočné miestnosti, ktoré postavil okolo celého domu,+ boli vysoké päť lakťov a s domom boli spojené cédrovými trámami.

11 V tom čase Jehova povedal Šalamúnovi: 12 „Čo sa týka tohto domu, ktorý staviaš, ak budeš dodržiavať moje ustanovenia, moje zákony a všetky moje prikázania a žiť v súlade s nimi,+ splním na tebe sľub, ktorý som dal tvojmu otcovi Dávidovi.+ 13 Budem prebývať uprostred Izraelitov+ a neopustím svoj ľud Izrael.“+

14 A Šalamún pokračoval v stavbe domu, aby ho dokončil. 15 Vnútorné steny domu obložil cédrovými doskami. Od podlahy domu až po stropné trámy obložil vnútorné steny drevom. Podlahu domu pokryl borievkovými* doskami.+ 16 Dvadsať lakťov od zadnej steny domu postavil priečku z cédrových dosiek od podlahy až po stropné trámy a vytvoril v jeho vnútri* najvnútornejšiu miestnosť,+ Najsvätejšiu.+ 17 Chrám*+ – časť domu pred touto miestnosťou – mal 40 lakťov. 18 Na cédrovom obklade vnútri domu boli vyrezávané ozdoby v podobe tekvíc+ a rozkvitnutých kvetov.+ Všade bolo cédrové drevo, takže kamennú stenu nebolo vidno.

19 V dome pripravil najvnútornejšiu miestnosť,+ aby tam mohla byť umiestnená truhla Jehovovej zmluvy.+ 20 Najvnútornejšia miestnosť bola dlhá 20 lakťov, široká 20 lakťov a vysoká 20 lakťov.+ Pokryl ju rýdzim zlatom. Oltár+ obložil cédrovým drevom. 21 Vnútro domu Šalamún pokryl rýdzim zlatom+ a pred najvnútornejšou miestnosťou,+ ktorá bola pokrytá zlatom, natiahol zlaté reťaze. 22 Úplne celý dom pokryl zlatom. Aj oltár, ktorý bol pri najvnútornejšej miestnosti, celý pokryl zlatom.+

23 Do najvnútornejšej miestnosti urobil z borovicového dreva* dvoch cherubínov,+ každý bol vysoký desať lakťov.+ 24 Každé krídlo cherubína malo na dĺžku päť lakťov. Od konca jedného krídla ku koncu druhého krídla bolo desať lakťov. 25 Aj druhý cherubín meral desať lakťov. Obaja cherubíni mali rovnakú veľkosť i tvar. 26 Výška oboch cherubínov bola desať lakťov. 27 Cherubínov+ umiestnil do vnútorného domu.* Mali rozprestreté krídla. Krídlo jedného cherubína siahalo k jednej stene a krídlo druhého cherubína siahalo k druhej stene. Krídlami rozprestretými smerom do stredu domu sa cherubíni navzájom dotýkali. 28 Cherubínov potiahol zlatom.

29 Všetky steny domu, steny vnútornej i vonkajšej miestnosti,* ozdobil vyrezávaným reliéfom s vyobrazením cherubínov,+ paliem+ a rozkvitnutých kvetov.+ 30 Podlahu vo vnútornej i vonkajšej miestnosti domu pokryl zlatom. 31 Vo vstupe do najvnútornejšej miestnosti urobil dvere z borovicového dreva, bočné stĺpy a stojky zárubne, ako piatu časť.* 32 Obe krídla dvier boli z borovicového dreva. Vyzdobil ich rezbami v podobe cherubínov, paliem a rozkvitnutých kvetov a pokryl ich zlatom. Rezby cherubínov a paliem potiahol zlatom. 33 Rovnako urobil aj vstup do chrámu,* kde urobil stojky zárubne z borovicového dreva, ako štvrtú časť.* 34 A urobil dvojkrídlové dvere z borievkového* dreva. Jedno aj druhé krídlo dverí sa skladalo z dvoch častí a otáčalo sa na čapoch.+ 35 Vyzdobil ich rezbami v podobe cherubínov, paliem a rozkvitnutých kvetov a pokryl ich vrstvou zlata.

36 Okolo vnútorného nádvoria+ postavil múr z troch radov kamenných kvádrov a jedného radu trámov z cédrového dreva.+

37 Vo štvrtom roku, v mesiaci ziv,* boli položené základy Jehovovho domu+ 38 a v 11. roku, v mesiaci bul* (čiže v ôsmom mesiaci), bol dom dokončený do najmenších detailov a podľa všetkých plánov.+ Šalamún ho staval sedem rokov.

7 Svoj palác+ staval Šalamún 13 rokov, kým ho úplne dokončil.+

2 Postavil aj Dom libanonského lesa,+ dlhý 100 lakťov,* široký 50 lakťov a vysoký 30 lakťov. Stál na štyroch radoch stĺpov z cédrového dreva, na ktorých boli cédrové trámy.+ 3 Horná časť domu, ktorá spočívala na nosníkoch položených na stĺpoch, bola obložená cédrovým drevom. Bolo ich* 45, po 15 v každom rade. 4 Okná s rámami boli v troch radoch nad sebou. Oproti nim boli ďalšie okná, tiež v troch radoch. 5 Všetky vchody a zárubne boli štvorcové,* tak ako okná, ktoré boli oproti sebe v troch radoch.

6 A postavil aj Stĺpovú sieň,* dlhú 50 lakťov a širokú 30 lakťov. Pred ňou bola predsieň so stĺpmi a strechou.

7 Postavil aj Trónnu sieň,*+ v ktorej súdil, čiže súdnu sieň.+ Od podlahy po stropné trámy ju obložili cédrovým drevom.

8 Palác, v ktorom mal Šalamún bývať, postavil na druhom nádvorí+ bokom od siene* v podobnom štýle ako sieň. Podľa vzoru tejto siene postavil aj dom pre faraónovu dcéru, ktorú si vzal za manželku.+

9 Všetky tieto budovy, od základov po vrchnú rímsu, a všetko vonku až po veľké nádvorie+ bolo z veľmi drahého kameňa,+ tesaného na mieru a zo všetkých strán orezaného pílou na kameň. 10 Základy boli z mohutných kameňov. Niektoré merali desať lakťov, iné osem lakťov. 11 Na ne kládli veľmi drahé kamene tesané na mieru a cédrové drevo. 12 Okolo veľkého nádvoria bol múr z troch radov kamenných kvádrov a jedného radu trámov z cédrového dreva, tak ako okolo vnútorného nádvoria+ Jehovovho domu a jeho predsiene.+

13 Kráľ Šalamún poslal po Chírama+ z Týru. 14 Bol to syn jednej vdovy z kmeňa Naftali a jeho otec bol Týrčan, spracovateľ medi.*+ Chíram sa vyznal vo všetkom, čo sa týkalo spracovania medi. Bol veľmi zručný a skúsený.+ Prišiel ku kráľovi Šalamúnovi a vykonal všetku prácu, o ktorú ho požiadal.

15 Odlial dva medené stĺpy+ vysoké 18 lakťov. Každý z nich mal obvod 12 lakťov.*+ 16 Navrch stĺpov odlial dve hlavice z medi. Každá hlavica mala výšku päť lakťov. 17 Hlavice na stĺpoch boli zdobené sieťovinou s točenými ozdobnými reťazami,+ sedem na jednej hlavici a sedem na druhej hlavici. 18 Sieťovinu na každej hlavici ozdobil dookola dvoma radmi granátových jabĺk. Tak ozdobil obe hlavice stĺpov. 19 Hlavice stĺpov pri predsieni mali tvar ľalie s výškou štyri lakte. 20 Táto časť hlavíc bola nad vypuklou časťou, okolo ktorej bola sieťovina. Okolo každej hlavice stĺpov bolo v radoch 200 granátových jabĺk.+

21 Stĺpy postavil k predsieni chrámu.*+ Jeden stĺp postavil na pravú* stranu a dal mu meno Jachin.* Druhý stĺp postavil na ľavú* stranu a dal mu meno Boaz.*+ 22 Vrch stĺpov mal tvar ľalie. Tak bola práca na stĺpoch hotová.

23 A odlial okrúhlu nádrž nazývanú more.+ Od okraja po okraj merala 10 lakťov, na výšku mala 5 lakťov a po obvode 30 lakťov.*+ 24 Pod okrajom lemovali nádrž po celom obvode dva rady tekvicovitých ozdôb,+ desať na jeden lakeť, ktoré boli odliate zároveň s ňou. 25 More stálo na 12 býkoch:+ tri boli obrátené na sever, tri na západ, tri na juh a tri na východ. Všetky boli zadnou časťou obrátené dovnútra. More spočívalo na nich. 26 Bolo hrubé na šírku dlane* a jeho okraj bol ako okraj kalicha, podobný ľaliovému kvetu. Bežne sa doň vošlo 2 000 batov.*

27 Ďalej urobil desať medených vozíkov.*+ Dĺžka každého vozíka bola štyri lakte, šírka štyri lakte a výška tri lakte. 28 Vozíky vyzerali takto: na bočniciach boli doštičky oddelené priečkami. 29 Na doštičkách medzi priečkami a na priečkach boli levy,+ býky a cherubíni.+ A nad levmi a býkmi a tiež pod nimi bola reliéfna ozdoba v podobe vencov. 30 Každý vozík mal štyri medené kolesá a medené nápravy, pripevnené k štyrom rohovým stĺpikom. Pod nádržou boli podpery, ktoré boli odliate s ozdobami v podobe vencov. 31 Na podperách bola obruč, do ktorej sa vkladala nádrž. Od dna nádrže po obruč bol jeden lakeť. Obruč a podpery tvorili stojan, ktorý bol vysoký jeden a pol lakťa. Na vonkajšej strane obruče boli rezby a jej medené doštičky boli štvorcové, nie okrúhle. 32 Pod bočnicami s doštičkami boli štyri kolesá a podpery kolies boli pripevnené k vozíku. Výška každého kolesa bola jeden a pol lakťa. 33 Kolesá boli zhotovené ako kolesá voza. Ich podpery, ráfy, špice a náboje* boli odliate z kovu. 34 Na štyroch rohoch každého vozíka boli štyri stĺpiky, odliate ako súčasť vozíka.* 35 Navrchu vozíka bola obruč vysoká pol lakťa. Doštičky na obruči a ich orámovanie boli odliate ako súčasť vozíka.* 36 Na doštičkách a ich orámovaní boli na každom voľnom mieste rezby cherubínov, levov a paliem a dookola vence.+ 37 Takto zhotovil desať vozíkov.+ Všetky boli odliate rovnako,+ mali rovnaké rozmery a rovnaký tvar.

38 Potom vyrobil desať medených nádrží.+ Do každej nádrže sa vošlo 40 batov. Nádrže mali priemer štyri lakte.* Na každom z desiatich vozíkov bola jedna nádrž. 39 Päť vozíkov dal na pravú stranu domu a päť na ľavú stranu domu. Medené more umiestnil na pravú stranu, juhovýchodne od domu.+

40 Chíram+ urobil aj iné nádrže, lopatky+ a misky.+

A tak dokončil všetku prácu, ktorú robil pre kráľa Šalamúna na Jehovovom dome:+ 41 dva stĺpy+ a miskovité hlavice navrchu tých dvoch stĺpov, dve sieťoviny+ pokrývajúce dve miskovité hlavice, ktoré boli navrchu stĺpov, 42 400 granátových jabĺk+ na ozdobenie dvoch sieťovín, ktoré pokrývali dve miskovité hlavice tých dvoch stĺpov, dva rady granátových jabĺk na každú sieťovinu, 43 desať vozíkov+ a desať nádrží+ na vozíkoch, 44 more+ a 12 býkov pod ním, 45 nádoby na popol, lopatky, misky a ďalšie náčinie. Všetko, čo urobil Chíram pre kráľa Šalamúna, pre Jehovov dom, bolo z leštenej medi. 46 Kráľ to dal odliať v hlinených formách v jordánskom kraji medzi Sukkótom a Caretanom.

47 Všetkého náčinia bolo také veľké množstvo, že ho Šalamún ani nedal odvážiť. A tak váha medi nebola nikdy zistená.+ 48 Šalamún urobil všetky predmety na službu v Jehovovom dome: zlatý oltár,+ zlatý stôl+ na chlieb predloženia, 49 svietniky+ z rýdzeho zlata, ktoré mali stáť pred najvnútornejšou miestnosťou (päť vpravo a päť vľavo), a ich zlaté kvety,+ lampy* a zhasínadlá,+ 50 nádrže, zastrihávače knôtu,+ misky, poháre+ a nádoby na uhlíky,+ všetko z rýdzeho zlata, a zlaté lôžka na čapy dverí vnútorného domu,+ čiže Najsvätejšej, a na čapy dverí chrámu.*+

51 Tak kráľ Šalamún dokončil všetku prácu na Jehovovom dome. Potom vniesol dovnútra veci, ktoré posvätil jeho otec Dávid,+ a uložil striebro, zlato a rôzne predmety do pokladníc Jehovovho domu.+

8 Potom kráľ Šalamún zvolal+ izraelských starších, všetky hlavy kmeňov a náčelníkov rodov Izraela.+ Prišli k nemu do Jeruzalema, aby vyniesli truhlu Jehovovej zmluvy z Dávidovho mesta,+ čiže zo Sionu.+ 2 Všetci Izraeliti sa zhromaždili na sviatok* ku kráľovi Šalamúnovi v mesiaci etanim,* čiže v siedmom mesiaci.+ 3 Keď prišli všetci starší Izraela, kňazi zdvihli truhlu.+ 4 A preniesli truhlu Jehovovej zmluvy, stan stretávania+ a všetko sväté náčinie, ktoré bolo v stane. Niesli ich kňazi a Léviti.* 5 Kráľ Šalamún a všetci Izraeliti, ktorí sa k nemu zhromaždili, boli pred truhlou a obetovali toľko oviec a dobytka,+ že sa to nedalo ani spočítať.

6 Potom kňazi priniesli truhlu Jehovovej zmluvy na jej miesto,+ do najvnútornejšej miestnosti domu, do Najsvätejšej, pod krídla cherubínov.+

7 Keďže krídla cherubínov boli rozprestreté nad miestom, kde stála truhla, cherubíni zahaľovali truhlu i jej tyče.+ 8 Tyče+ boli také dlhé, že ich konce bolo vidieť zo Svätej pred najvnútornejšou miestnosťou, ale zvonku ich nebolo vidieť. Sú tam až dodnes. 9 V truhle nebolo nič, iba dve kamenné tabuľky,+ ktoré tam vložil Mojžiš+ na Chorebe, keď Jehova uzavrel zmluvu+ s Izraelitmi po ich odchode z Egypta.+

10 Keď kňazi vyšli zo svätého miesta, Jehovov dom naplnil oblak.+ 11 Kňazi nemohli pre ten oblak konať svoju službu, lebo Jehovova sláva naplnila Jehovov dom.+ 12 Vtedy Šalamún povedal: „Jehova, ty sám si vyhlásil, že budeš bývať v hustej temnote.+ 13 A ja som ti postavil vznešený dom, trvalé miesto, aby si tam býval naveky.“+

14 Potom sa kráľ obrátil tvárou k celému zhromaždeniu Izraela a požehnal ho. A celé zhromaždenie stálo.+ 15 Povedal: „Nech je chválený Jehova, Boh Izraela, ktorý dal vlastnými ústami sľub môjmu otcovi Dávidovi a vlastnou rukou splnil, čo povedal: 16 ‚Odo dňa, keď som vyviedol svoj izraelský ľud z Egypta, nevyvolil som si v žiadnom izraelskom kmeni mesto na stavbu domu, v ktorom by prebývalo moje meno,+ ale vyvolil som si Dávida, aby vládol nad mojím ľudom Izraelom.‘ 17 A v srdci môjho otca Dávida bola túžba postaviť dom menu Jehovu, Boha Izraela.+ 18 Ale Jehova povedal môjmu otcovi Dávidovi: ‚Z celého srdca túžiš postaviť dom môjmu menu a je dobré, že po tom vo svojom srdci túžiš. 19 No ty ten dom nepostavíš. Dom môjmu menu postaví tvoj syn, ktorý sa ti narodí.‘*+ 20 A Jehova splnil svoj sľub. Nastúpil som na izraelský trón po svojom otcovi Dávidovi, tak ako Jehova sľúbil, a postavil som dom menu Jehovu, Boha Izraela.+ 21 A pripravil som miesto pre truhlu so zmluvou,+ ktorú Jehova uzavrel s našimi predkami, keď ich vyviedol z egyptskej krajiny.“

22 Potom sa Šalamún postavil pred Jehovov oltár pred celým izraelským zhromaždením, vystrel ruky k nebu+ 23 a povedal: „Jehova, Bože Izraela, ani hore v nebesiach, ani dolu na zemi nie je taký Boh, ako si ty,+ ktorý dodržiavaš zmluvu a prejavuješ vernú lásku+ svojim služobníkom, ktorí ti slúžia celým svojím srdcom.+ 24 Dodržal si to, čo si sľúbil svojmu služobníkovi, môjmu otcovi Dávidovi. Vlastnými ústami si dal sľub a dnes si ho vlastnou rukou splnil.+ 25 A teraz, Jehova, Bože Izraela, splň sľub, ktorý si dal svojmu služobníkovi, môjmu otcovi Dávidovi: ‚Ak budú tvoji synovia dbať na to, aby žili tak, ako si prajem, ako si to robil ty, na izraelskom tróne nebude predo mnou nikdy chýbať tvoj potomok.‘+ 26 Bože Izraela, nech sa, prosím, splní tvoj sľub, ktorý si dal môjmu otcovi, svojmu služobníkovi Dávidovi.

27 Bude však Boh naozaj bývať na zemi?+ Veď ani samo nebo, nebesia nebies ťa nemôžu obsiahnuť,+ o čo menej tento dom, ktorý som postavil!+ 28 Jehova, môj Bože, venuj pozornosť modlitbe svojho služobníka a jeho prosbe o priazeň. Vypočuj volanie o pomoc a modlitbu, ktorú ti dnes tvoj služobník predkladá. 29 Nech sú tvoje oči dňom i nocou upreté na tento dom, na miesto, o ktorom si povedal: ‚Tam bude moje meno.‘+ Vypočuj modlitbu, ktorú sa bude tvoj služobník modliť smerom k tomuto miestu.+ 30 Vypočuj svojho služobníka a svoj ľud Izrael, keď sa bude modliť smerom k tomuto miestu a prosiť ťa o priazeň. Vypočuj zo svojho príbytku v nebesiach,+ vypočuj a odpusť.+

31 Keď sa niekto prehreší proti svojmu blížnemu a ten ho prinúti vysloviť prísahu* a zaviaže ho ňou* a on príde pred tvoj oltár v tomto dome, kým je pod prísahou,*+ 32 potom vypočuj z nebies, zasiahni a rozsúď svojich služobníkov. Zlého označ za vinného* a potrestaj ho za to, čo urobil, a spravodlivého vyhlás za nevinného* a odmeň ho za jeho spravodlivosť.+

33 Keď tvoj ľud Izrael utrpí porážku od nepriateľov, lebo hrešil proti tebe,+ ale vráti sa k tebe a bude chváliť tvoje meno,+ modliť sa a úpenlivo ťa prosiť o priazeň v tomto dome,+ 34 potom ho vypočuj z nebies, odpusť hriech svojho ľudu Izraela a priveď ich späť do krajiny, ktorú si dal ich predkom.+

35 Keď bude nebo zavreté a nebude dážď,+ lebo hrešili proti tebe,+ ale potom sa budú modliť smerom k tomuto miestu a chváliť tvoje meno a odvrátia sa od svojich hriechov, lebo si ich pokoril,*+ 36 vypočuj z nebies a odpusť svojim služobníkom, svojmu ľudu Izraelu, ich hriech. Pouč ich+ o správnej ceste, ktorou majú ísť, a daj dážď na svoju krajinu,+ ktorú si dal svojmu ľudu ako dedičstvo.

37 Ak bude krajinu pustošiť hlad,+ mor, vysušujúci vietor, pleseň+ alebo roje kobyliek,* ak nepriateľ obľahne niektoré z miest* v tejto krajine alebo ak nastane akákoľvek iná pohroma či choroba,+ 38 potom každú modlitbu, každú prosbu o priazeň,+ ktorú vysloví ktorýkoľvek človek alebo celý tvoj ľud Izrael (veď každý pozná bolesť svojho srdca),+ keď vystrie ruky smerom k tomuto domu, 39 vypočuj z nebies, zo svojho príbytku,+ a odpusť.+ Zasiahni a odplať každému podľa jeho konania,+ lebo poznáš jeho srdce (veď ty jediný dobre poznáš srdce každého človeka),+ 40 aby sa ťa báli po všetky dni, kým budú žiť v krajine, ktorú si dal našim predkom.

41 A keď cudzinec, ktorý nepatrí k tvojmu ľudu Izraelu, príde zo vzdialenej krajiny, lebo počul o tvojom mene*+ 42 (lebo budú počuť o tvojom veľkom mene,+ o tvojej mocnej ruke a o tvojom vystretom ramene), a bude sa modliť smerom k tomuto domu, 43 vypočuj ho z nebies, zo svojho príbytku,+ a urob všetko, o čo ťa cudzinec prosí, aby všetky národy zeme poznali tvoje meno a báli sa ťa+ tak ako tvoj ľud Izrael a aby spoznali, že tento dom, ktorý som postavil, nesie tvoje meno.

44 Keď tvoj ľud vytiahne do vojny proti svojim nepriateľom cestou, ktorou ho pošleš,+ a bude sa k tebe, Bože Jehova, modliť+ smerom k mestu, ktoré si si vyvolil,+ a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,+ 45 vypočuj z nebies ich modlitbu a ich prosbu o priazeň a vykonaj pre nich spravodlivosť.

46 Keď proti tebe zhrešia (veď niet človeka, ktorý by nehrešil)+ a ty sa na nich nahneváš a vydáš ich nepriateľom, ktorí ich odvedú ako zajatcov do nepriateľskej krajiny, ďalekej či blízkej,+ 47 ale oni sa spamätajú v krajine, kam boli odvedení do zajatia,+ vrátia sa k tebe+ a budú ťa v krajine svojich nepriateľov úpenlivo prosiť o priazeň+ so slovami: ‚Zhrešili sme a previnili sme sa, konali sme skazene,‘+ 48 a vrátia sa k tebe celým svojím srdcom+ a celou svojou dušou* v krajine svojich nepriateľov, ktorí ich odviedli do zajatia, a budú sa k tebe modliť smerom k svojej krajine, ktorú si dal ich predkom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,+ 49 vypočuj z nebies, zo svojho príbytku,+ ich modlitbu a ich prosbu o priazeň a vykonaj pre nich spravodlivosť. 50 Odpusť svojmu ľudu, ktorý proti tebe zhrešil, odpusť mu všetky hriechy, ktorých sa proti tebe dopustil. Daj, aby ich nepriatelia pocítili voči nim ľútosť a zľutovali sa nad nimi+ 51 (lebo sú tvojím ľudom a tvojím dedičstvom,+ ktoré si vyviedol z Egypta,+ zvnútra tej taviacej pece).+ 52 Nech sú tvoje oči otvorené k prosbe o priazeň,+ ktorú ti predkladá tvoj služobník i tvoj ľud Izrael, a kedykoľvek budú k tebe volať,* vypočuj ich.+ 53 Veď si si ich oddelil ako dedičstvo zo všetkých národov zeme,+ ako si vyhlásil prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša, keď si našich predkov vyviedol z Egypta, Zvrchovaný Pán Jehova.“

54 Keď Šalamún dokončil celú túto modlitbu k Jehovovi i prosbu o priazeň, vstal spred Jehovovho oltára, kde kľačal na kolenách s rukami roztvorenými k nebu.+ 55 Postavil sa a mocným hlasom požehnal celé zhromaždenie Izraela: 56 „Nech je chválený Jehova, ktorý splnil svoj sľub a dal svojmu ľudu Izraelu odpočinok.+ Nezlyhal ani jediný zo všetkých jeho dobrých sľubov, ktoré dal prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša.+ 57 Nech je Jehova, náš Boh, s nami, ako bol s našimi predkami.+ Nech nás nenechá bez pomoci a neopustí.+ 58 Nech nakloní naše srdcia k sebe,+ aby sme chodili po všetkých jeho cestách a dodržiavali jeho prikázania, nariadenia a zákony, ktoré dal našim predkom. 59 A nech Jehova, náš Boh, dňom i nocou pamätá na tieto moje slová, ktorými som Jehovu úpenlivo prosil o priazeň, aby vykonal spravodlivosť pre svojho služobníka a pre svoj ľud Izrael každý deň, keď to bude potrebné, 60 aby všetky národy zeme spoznali, že len Jehova je pravý Boh+ a nikto iný!+ 61 Nech je vaše srdce úplne oddané+ Jehovovi, nášmu Bohu. Poslúchajte jeho nariadenia a dodržiavajte jeho prikázania, tak ako to robíte dnes.“

62 Potom kráľ a s ním celý Izrael predložili Jehovovi množstvo obetí.+ 63 Šalamún predložil Jehovovi ako obete spoločenstva+ 22 000 kusov dobytka a 120 000 oviec. Tak kráľ a všetci Izraeliti zasvätili Jehovov dom.+ 64 V ten deň musel kráľ posvätiť stred nádvoria pred Jehovovým domom, aby mohol priniesť zápalné obete, obilné obete a tuk obetí spoločenstva. Musel ich priniesť tam, pretože všetky tie zápalné obete, obilné obete a tuk+ obetí spoločenstva sa nezmestili na medený oltár,+ ktorý je pred Jehovom. 65 V tom čase Šalamún slávil sviatok+ s celým Izraelom, s množstvom ľudí z celej krajiny od Lebo-Chamatu* až po Egyptské riečne údolie.*+ Slávili sviatok pred tvárou Jehovu, nášho Boha, sedem dní a potom ďalších sedem dní, spolu 14 dní. 66 Na ďalší* deň poslal ľudí domov. Žehnali kráľa a do svojich domovov sa vracali v radostnej nálade, s dobrým pocitom v srdci z toho, že Jehova prejavil svojmu služobníkovi Dávidovi a svojmu ľudu Izraelu takú dobrotu.+

9 Keď Šalamún dostaval Jehovov dom i kráľovský palác+ a všetko, čo si želal,+ 2 Jehova sa mu zjavil po druhý raz, tak ako sa mu zjavil v Gibeone.+ 3 Jehova mu povedal: „Vypočul som tvoju modlitbu a tvoju prosbu o priazeň, ktorú si mi predložil. Posvätil som tento dom, ktorý si postavil, a natrvalo som s ním spojil svoje meno.+ Moje oči a moje srdce tam budú navždy.+ 4 Ak mi budeš slúžiť tak ako tvoj otec Dávid,+ úprimne+ a s čistým srdcom,+ a budeš robiť všetko, čo som ti prikázal,+ a poslúchať moje nariadenia a moje zákony,+ 5 navždy upevním tvoj kráľovský trón nad Izraelom, ako som sľúbil tvojmu otcovi Dávidovi: ‚Na izraelskom tróne nebude nikdy chýbať tvoj potomok.‘+ 6 Ale ak sa vy a vaši synovia odo mňa odvrátite a nebudete dodržiavať moje prikázania a moje zákony, ktoré som vám dal, a začnete slúžiť iným bohom a klaňať sa im,+ 7 vyhladím Izrael z krajiny, ktorú som im dal,+ a zavrhnem+ dom, ktorý som zasvätil svojmu menu. Izrael sa stane terčom pohŕdania* a posmechu medzi všetkými národmi.+ 8 A z tohto domu zostanú len trosky.+ Každý, kto pôjde okolo, sa zhrozí a zahvízda. A spýta sa: ‚Prečo to Jehova urobil tejto krajine a tomuto domu?‘+ 9 A dostane odpoveď: ‚Pretože opustili Jehovu, svojho Boha, ktorý vyviedol ich predkov z Egypta, a vybrali si iných bohov a tým sa klaňali a slúžili im. Preto na nich Jehova priviedol všetko to nešťastie.‘“+

10 Po 20 rokoch, počas ktorých Šalamún staval tie dva domy, Jehovov dom a kráľovský palác,+ 11 dal kráľ Šalamún týrskemu kráľovi Chíramovi+ 20 miest v Galilei. Dal mu ich za to, že mu Chíram dodával cédrové a borievkové* drevo a toľko zlata, koľko len chcel.+ 12 A tak Chíram vyšiel z Týru, aby si pozrel mestá, ktoré mu dal Šalamún, ale nepáčili sa mu.* 13 Povedal: „Čo si mi to dal za mestá, brat môj?“ Preto sa ten kraj až dodnes nazýva Kabul.* 14 Chíram poslal kráľovi 120 talentov* zlata.+

15 Toto je správa o tých, ktorých kráľ Šalamún povolal+ na stavbu Jehovovho domu,+ svojho paláca, Valu,*+ jeruzalemských hradieb, Chácoru,+ Megidda+ a Gezeru.+ 16 (Faraón, kráľ Egypta, pritiahol proti Gezeru a dobyl ho. Mesto vypálil a Kanaáncov,+ ktorí v ňom bývali, pozabíjal. Potom ho dal do vena* svojej dcére,+ Šalamúnovej manželke.) 17 Šalamún vybudoval* Gezer, Dolný Bet-Choron,+ 18 Baalát,+ Támar v pustatine na území Izraela* 19 a všetky svoje mestá na uskladňovanie zásob, mestá, v ktorých boli umiestnené bojové vozy,+ a mestá, v ktorých sídlili oddiely jazdcov, a všetko, čo sa mu zažiadalo postaviť v Jeruzaleme, Libanone a celej jeho ríši. 20 Všetkých Neizraelitov, ktorí zostali z Amorejcov, Chetitov, Perizejcov, Chivejcov a Jebuzejcov,+ 21 teda ich potomkov, ktorí zostali v krajine a ktorých Izraeliti nedokázali vyhladiť,* Šalamún podrobil núteným prácam a sú otrokmi až dodnes.+ 22 Ale nikoho z Izraelitov nezotročil.+ Tí boli Šalamúnovými bojovníkmi, sluhami, kniežatami, pobočníkmi a veliteľmi jeho bojových vozov a jeho jazdcov. 23 Práce pre Šalamúna malo na starosti 550 dozorcov nad predákmi. Tí dozerali na všetkých pracovníkov.+

24 A faraónova dcéra+ sa presťahovala z Dávidovho mesta+ do domu, ktorý pre ňu postavil Šalamún. Potom postavil Val.*+

25 Šalamún trikrát do roka+ prinášal zápalné obete a obete spoločenstva na oltári, ktorý postavil Jehovovi,+ a prinášal na ňom obetný dym pred Jehovom. Tak dokončil dom.+

26 Kráľ Šalamún vybudoval aj loďstvo v Ecjon-Geberi,+ ktorý je pri Elóte na pobreží Červeného mora v edomskej krajine.+ 27 Chíram posielal s loďami aj svojich ľudí,+ skúsených námorníkov, aby sa plavili spolu so Šalamúnovými ľuďmi. 28 Plavili sa do Ofiru+ a zakaždým odtiaľ priviezli kráľovi Šalamúnovi 420 talentov zlata.

10 Aj kráľovná zo Sáby* sa dopočula o Šalamúnovej sláve, ktorú získal vďaka Jehovovmu menu,+ a prišla ho vyskúšať ťažkými otázkami.*+ 2 Vstúpila do Jeruzalema s veľkolepým sprievodom,*+ s ťavami, ktoré niesli balzamový olej,+ veľké množstvo zlata a drahokamy. Prišla k Šalamúnovi a hovorila s ním o všetkom, čo mala na srdci. 3 Šalamún jej odpovedal na každú otázku. Nič preňho nebolo príliš ťažké,* vedel jej odpovedať na všetko.

4 Keď kráľovná zo Sáby uvidela všetku Šalamúnovu múdrosť,+ dom, ktorý postavil,+ 5 jedlá na jeho stole,+ usadenie jeho dvoranov, oblečenie a spôsoby jeho obsluhujúcich, jeho čašníkov i jeho zápalné obete, ktoré pravidelne obetoval v Jehovovom dome, od úžasu onemela.* 6 Povedala kráľovi: „To, čo som počula vo svojej krajine o tvojich úspechoch* a o tvojej múdrosti, je pravda. 7 Ale nechcela som tomu veriť, kým som neprišla a nepresvedčila sa na vlastné oči. Teraz vidím, že mi nepovedali ani polovicu. Múdrosťou a bohatstvom si prekonal všetko, čo som o tebe počula. 8 Šťastný je tvoj ľud a šťastní sú títo tvoji služobníci, ktorí sú denne s tebou a počúvajú tvoju múdrosť!+ 9 Nech je chválený Jehova,+ tvoj Boh, ktorý si ťa obľúbil a dosadil ťa na izraelský trón. Jehova ťa pre svoju večnú lásku k Izraelu ustanovil za kráľa, aby si presadzoval právo a spravodlivosť.“

10 Potom darovala kráľovi 120 talentov* zlata, veľké množstvo balzamového oleja+ a drahokamy.+ Už nikdy nepriviezli toľko balzamového oleja, koľko dala kráľovná zo Sáby kráľovi Šalamúnovi.

11 Chíramove lode, ktoré vozili zlato z Ofiru,+ privážali z Ofiru aj veľmi veľké množstvo santalového dreva+ a drahokamy.+ 12 Kráľ urobil zo santalového dreva opory pre Jehovov dom a pre kráľovský palác a tiež harfy a lýry pre spevákov.+ Toľko santalového dreva už viac nikto nepriviezol ani dodnes nevidel.

13 Kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Sáby všetko, po čom zatúžila a o čo požiadala, okrem toho, čo jej dal ako prejav svojej štedrosti.* Potom odišla a vrátila sa do svojej krajiny aj so svojím služobníctvom.+

14 Šalamúnovi prichádzalo každý rok 666 talentov* zlata+ 15 okrem toho, čo dostával od kupcov, obchodníkov a od všetkých arabských kráľov a miestodržiteľov krajiny.

16 Kráľ Šalamún urobil 200 veľkých štítov zo zliatiny zlata+ (na každý sa spotrebovalo 600 šekelov* zlata)+ 17 a 300 malých štítov zo zliatiny zlata (na každý sa spotrebovali tri míny* zlata). Potom ich dal do Domu libanonského lesa.+

18 Kráľ urobil aj veľký trón zo slonoviny+ a pokryl ho rýdzim zlatom.+ 19 K trónu viedlo šesť schodov a nad ním bola okrúhla strieška. Po oboch stranách trónu boli operadlá, pri ktorých stáli sochy dvoch levov.+ 20 Na šiestich schodoch stáli sochy 12 levov, z oboch strán vždy po jednom. Žiadne iné kráľovstvo nemalo nič podobné.

21 Všetky nádoby na pitie mal kráľ Šalamún zo zlata a všetky predmety v Dome libanonského lesa+ boli z rýdzeho zlata. Nič nebolo zo striebra, lebo striebro sa v Šalamúnových dňoch nepovažovalo za nič.+ 22 Kráľ mal na mori flotilu taršíšskych+ lodí, ktoré sa plavili s Chíramovými loďami a raz za tri roky privážali zlato, striebro, slonovinu,+ opice a pávy.

23 Kráľ Šalamún prevyšoval bohatstvom+ a múdrosťou+ všetkých ostatných kráľov sveta. 24 Ľudia z celého sveta sa uchádzali o prijatie u* Šalamúna, aby počúvali múdrosť, ktorou ho obdaril Boh.+ 25 Každý mu priniesol nejaký dar – strieborné a zlaté predmety, odevy, zbrane, balzamový olej, kone a muly. A tak to bolo rok čo rok.

26 Šalamún si zhromažďoval vozy a kone,* až mal 1 400 vozov a 12 000 koní.*+ Umiestnil ich v mestách určených pre bojové vozy a u seba v Jeruzaleme.+

27 Kráľ nahromadil v Jeruzaleme toľko striebra, že ho bolo ako kamenia, a toľko cédrového dreva, že ho bolo ako sykomôr v Šefele.+

28 Kone dovážali Šalamúnovi z Egypta. Kráľovi kupci kupovali stáda koní* za jednotnú cenu.+ 29 Voz dovezený z Egypta stál 600 kúskov striebra a kôň 150. Kráľovi kupci ich potom vyvážali všetkým chetitským+ a sýrskym kráľom.

11 Kráľ Šalamún miloval okrem faraónovej dcéry+ aj mnoho ďalších cudziniek:+ Moábky,+ Ammónky,+ Edomky, Sidónky+ a Chetitky.+ 2 Pochádzali z národov, o ktorých Jehova povedal Izraelitom: „Nevchádzajte medzi nich* a oni nech nevchádzajú medzi vás, lebo určite naklonia vaše srdcia k svojim bohom.“+ Ale Šalamún k nim prilipol a miloval ich. 3 Mal 700 manželiek, kňažien, a 300 vedľajších manželiek* a jeho manželky mali naňho zlý vplyv. 4 Keď Šalamún zostarol,+ jeho manželky naklonili* jeho srdce k iným bohom.+ Šalamúnovo srdce nebolo úplne oddané Jehovovi, jeho Bohu, ako srdce jeho otca Dávida. 5 Šalamún uctieval Aštoret,+ bohyňu Sidóncov, a Milkoma,+ ohavného boha Ammóncov. 6 Šalamún robil to, čo je zlé v Jehovových očiach, a nenasledoval Jehovu celým srdcom* ako jeho otec Dávid.+

7 V tom čase Šalamún postavil na vrchu pred Jeruzalemom posvätnú výšinu+ Kemošovi, ohavnému bohu Moábcov. A postavil výšinu aj Molochovi,+ ohavnému bohu Ammóncov.+ 8 Urobil to pre všetky svoje manželky cudzinky, ktoré prinášali svojim bohom obete a obetný dym.

9 Jehova sa rozhneval na Šalamúna, lebo sa jeho srdce odklonilo od Jehovu, Boha Izraela,+ ktorý sa mu dvakrát zjavil+ 10 a varoval ho, aby neuctieval iných bohov.+ Ale on neposlúchol to, čo mu Jehova prikázal. 11 Preto mu Jehova povedal: „Za to, že si to urobil a nedodržal si moju zmluvu a moje zákony, ktoré som ti dal, odtrhnem od teba kráľovstvo a dám ho jednému z tvojich služobníkov.+ 12 Kvôli tvojmu otcovi Dávidovi to však neurobím za tvojho života. Vytrhnem kráľovstvo z rúk tvojho syna,+ 13 ale nevytrhnem mu ho celé.+ Jeden kmeň nechám tvojmu synovi,+ a to kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi a kvôli Jeruzalemu, ktorý som si vyvolil.“+

14 Jehova priviedol proti Šalamúnovi nepriateľa,+ Hadada Edomského, ktorý pochádzal z edomského kráľovského rodu.+ 15 Keď Dávid porazil Edom,+ veliteľ vojska Joáb prišiel pochovať zabitých a chcel v Edome zabiť všetkých mužského rodu. 16 (Joáb tam zostal s celým izraelským vojskom šesť mesiacov, kým nevyhladil* v Edome všetkých mužského rodu.) 17 Ale Hadad, ktorý bol vtedy ešte len chlapec, utiekol s niekoľkými Edomcami, služobníkmi svojho otca, do Egypta. 18 Odišli z Madianu, prešli cez Páran,+ odkiaľ vzali so sebou mužov, a prišli do Egypta k faraónovi, egyptskému kráľovi. Ten dal Hadadovi dom, pôdu a určil mu prídel potravín. 19 Faraón si ho natoľko obľúbil, že mu dal za ženu sestru svojej manželky, kráľovnej* Tachpenes. 20 Po čase mu Tachpenesina sestra porodila syna Genubata a Tachpenes ho vychovávala* vo faraónovom paláci. A Genubat žil vo faraónovom paláci medzi faraónovými synmi.

21 Hadad sa v Egypte dopočul, že Dávid zomrel*+ a že zomrel aj veliteľ vojska Joáb.+ A tak Hadad povedal faraónovi: „Dovoľ mi, aby som sa vrátil do svojej krajiny.“ 22 Ale faraón sa ho spýtal: „Čo ti u mňa chýba, že sa chceš vrátiť do svojej krajiny?“ „Nič,“ odpovedal mu, „ale aj tak mi, prosím, dovoľ odísť.“

23 Boh priviedol proti Šalamúnovi aj ďalšieho nepriateľa,+ Rezóna, Eliadovho syna, ktorý utiekol od svojho pána, cóbskeho kráľa Hadadezera.+ 24 Keď Dávid porazil* cóbskych mužov, Rezón zhromaždil okolo seba bandu lupičov a stal sa ich vodcom.+ Odišli do Damasku,+ usadili sa tam a začali tam vládnuť. 25 Aj on škodil Izraelu tak ako Hadad, lebo sa stal nepriateľom Izraela po všetky Šalamúnove dni. Nenávidel Izrael po celý čas, čo vládol nad Sýriou.

26 Proti kráľovi sa postavil*+ i Jeroboám,+ Nebatov syn, Efraimovec z Ceredy, ktorý bol v Šalamúnových službách.+ Jeho matka sa volala Ceruja a bola vdova. 27 Dôvod, prečo sa vzbúril proti kráľovi, bol tento: Šalamún postavil Val*+ a dostaval opevnenie Dávidovho mesta, mesta svojho otca.+ 28 Jeroboám bol schopný mladý muž. Keď Šalamún videl, ako tvrdo pracuje, urobil ho dozorcom+ nad všetkými ľuďmi z Jozefovho kmeňa,* ktorí boli povolaní na práce pre kráľa. 29 Raz, keď Jeroboám vyšiel z Jeruzalema, stretol ho na ceste prorok Achijah+ Šilonský. Achijah mal na sebe nový plášť. Boli tam len oni dvaja. 30 Achijah vzal nový plášť, ktorý mal na sebe, roztrhal ho na 12 kusov 31 a povedal Jeroboámovi:

„Vezmi si desať kusov, lebo toto hovorí Jehova, Boh Izraela: ‚Vytrhnem kráľovstvo z rúk Šalamúna a tebe dám desať kmeňov.+ 32 Ale jeden kmeň zostane jemu+ kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi+ a kvôli Jeruzalemu, mestu, ktoré som si vyvolil zo všetkých izraelských kmeňov.+ 33 Urobím to preto, lebo ma opustili+ a klaňajú sa bohyni Sidóncov Aštoret, bohu Moábcov Kemošovi a bohu Ammóncov Milkomovi. A nechodia po mojich cestách, nekonajú to, čo je správne v mojich očiach, a nedodržiavajú moje ustanovenia a moje zákony ako Šalamúnov otec Dávid. 34 Ale nevezmem mu z rúk celé kráľovstvo. Nechám ho vládnuť po všetky dni jeho života kvôli svojmu služobníkovi Dávidovi, ktorého som si vyvolil,+ lebo dodržiaval moje prikázania a moje zákony. 35 Z rúk jeho syna vezmem kráľovstvo a dám ho tebe, dostaneš desať kmeňov.+ 36 Jeho synovi nechám jeden kmeň, aby mal môj služobník Dávid vždy predo mnou lampu* v Jeruzaleme,+ meste, ktoré som si vyvolil, aby tam prebývalo moje meno. 37 Dosadím ťa za kráľa a budeš vládnuť nad všetkým, po čom túžiš. Staneš sa kráľom nad Izraelom. 38 Ak budeš poslúchať všetko, čo ti prikážem, chodiť po mojich cestách, robiť to, čo je správne v mojich očiach, a dodržiavať moje zákony a moje prikázania ako môj služobník Dávid,+ budem s tebou. Vybudujem ti trvalý dom,* ako som vybudoval Dávidovi,+ a dám ti Izrael. 39 Pre toto pokorím Dávidovo potomstvo,+ ale nie navždy.‘“+

40 Šalamún sa snažil zabiť Jeroboáma, ale Jeroboám utiekol do Egypta+ k egyptskému vládcovi Šišakovi+ a zostal tam až do Šalamúnovej smrti.

41 Ostatné udalosti Šalamúnovho života – čo všetko urobil a akú mal múdrosť – sú zapísané v Šalamúnovej kronike.+ 42 Kráľ Šalamún vládol v Jeruzaleme nad celým Izraelom 40 rokov. 43 Potom Šalamún zomrel* a pochovali ho v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Rechoboám.+

12 Rechoboám sa vydal do Sichemu,+ lebo tam prišiel celý Izrael, aby ho urobil kráľom.+ 2 Dopočul sa o tom Jeroboám, Nebatov syn (ktorý bol v tom čase ešte v Egypte, pretože utiekol pred kráľom Šalamúnom a žil tam).+ 3 Poslali poňho, a tak Jeroboám prišiel s celým izraelským zhromaždením za Rechoboámom a povedali mu: 4 „Tvoj otec na nás položil ťažké jarmo.+ Ale ak nám uľahčíš tvrdú službu a ťažké jarmo, ktoré na nás položil tvoj otec, budeme ti slúžiť.“

5 Odpovedal im: „Choďte a vráťte sa ku mne o tri dni.“ A tak ľud odišiel.+ 6 Kráľ Rechoboám sa obrátil na starších mužov, ktorí slúžili jeho otcovi Šalamúnovi, kým žil, a opýtal sa ich: „Čo mi radíte? Ako mám odpovedať tomuto ľudu?“ 7 Povedali mu: „Ak sa dnes prejavíš ako služobník tohto ľudu, vyhovieš jeho žiadosti a odpovieš mu priaznivo, bude ti slúžiť navždy.“

8 Ale on zavrhol radu, ktorú mu dali starší muži, a obrátil sa na mladých mužov, ktorí s ním vyrastali a teraz boli v jeho službách.+ 9 „Čo radíte vy?“ spýtal sa ich. „Ako odpovieme tomuto ľudu, ktorý mi hovorí: ‚Uľahči nám jarmo, ktoré na nás položil tvoj otec‘?“ 10 Mladí muži, ktorí s ním vyrastali, mu povedali: „Ľudu, ktorý ti hovorí: ‚Tvoj otec na nás položil ťažké jarmo, ale ty nám ho uľahči,‘ povedz: ‚Môj malíček bude hrubší ako boky môjho otca. 11 Môj otec na vás položil ťažké jarmo, ale ja k nemu ešte pridám. Môj otec vás trestal obyčajným bičom, ale ja vás budem trestať bičom s ostňami.‘“

12 Jeroboám a všetok ľud prišli o tri dni k Rechoboámovi, lebo im prikázal: „Vráťte sa ku mne o tri dni.“+ 13 Kráľ zavrhol radu, ktorú mu dali starší muži, a odpovedal ľudu drsne, 14 tak ako mu poradili mladí muži: „Môj otec na vás položil ťažké jarmo, ale ja k nemu ešte pridám. Môj otec vás trestal obyčajným bičom, ale ja vás budem trestať bičom s ostňami.“ 15 Kráľ teda nevyhovel ľudu, lebo to tak zariadil Jehova,+ aby sa splnilo to, čo Jehova povedal prostredníctvom Achijaha+ Šilonského Jeroboámovi, Nebatovmu synovi.

16 Keď celý Izrael videl, že im kráľ nevyhovel, odpovedali mu: „Čo máme spoločné s Dávidom? Nech si Izajov syn nechá svoje dedičstvo! Vráť sa, Izrael, k svojim bohom. Staraj sa o svoj dom,* Dávid!“ S tým sa Izraeliti vrátili do svojich domovov.*+ 17 Rechoboám potom vládol iba nad tými Izraelitmi, ktorí bývali v judských mestách.+

18 Kráľ Rechoboám poslal k Izraelitom Adoráma,+ ktorý mal na starosti ľudí odvádzaných na práce pre kráľa, ale celý Izrael ho ukameňoval na smrť. Kráľ Rechoboám stihol naskočiť do voza a utiecť do Jeruzalema.+ 19 Tak sa Izraeliti vzbúrili+ proti Dávidovmu domu a ich vzbura trvá až dodnes.

20 Keď sa celý Izrael dopočul, že sa Jeroboám vrátil, zavolali ho na zhromaždenie, kde ho vyhlásili za kráľa nad celým Izraelom.+ S Dávidovým domom nezostal nikto okrem kmeňa Júda.+

21 Keď prišiel Rechoboám do Jeruzalema, zhromaždil 180 000 vycvičených* bojovníkov z kmeňov Júda a Benjamín, aby bojovali proti Izraelu a vrátili kráľovstvo Šalamúnovmu synovi Rechoboámovi.+ 22 Potom pravý Boh povedal svojmu prorokovi* Šemajahovi:+ 23 „Povedz judskému kráľovi Rechoboámovi, Šalamúnovmu synovi, a celému domu Júdu a Benjamína a ostatnému ľudu: 24 ‚Toto hovorí Jehova: „Netiahnite do boja proti svojim bratom Izraelitom. Vráťte sa každý domov, lebo táto vec pochádza odo mňa.“‘“+ Poslúchli teda Jehovu a vrátili sa domov, ako im Jehova povedal.

25 Jeroboám vybudoval* Sichem+ v hornatom kraji Efraima a usadil sa v ňom. Potom odtiaľ vyšiel a vybudoval* Penuel.+ 26 Jeroboám si povedal: „Čo ak sa kráľovstvo vráti Dávidovmu domu?+ 27 Keď budú ľudia ďalej chodiť obetovať do Jehovovho domu v Jeruzaleme,+ ich srdce sa znovu prikloní k ich pánovi, judskému kráľovi Rechoboámovi. Vrátia sa k nemu a mňa zabijú.“ 28 Potom sa kráľ poradil so svojimi radcami a urobil dve zlaté teľatá+ a povedal ľudu: „Je pre vás náročné chodiť do Jeruzalema. Izrael, tu je tvoj boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta.“+ 29 Jedno teľa umiestnil v Bételi+ a druhé v Dáne.+ 30 Tým priviedol ľudí k hriechu.+ Jedno z teliat chodili uctievať až do Dánu.

31 A na výšinách postavil svätyne a spomedzi obyčajného ľudu ustanovil kňazov, ktorí neboli Lévitmi.+ 32 Okrem toho Jeroboám 15. dňa ôsmeho mesiaca zaviedol sviatok podobný sviatku, ktorý sa slávil v Judsku.+ Na oltári, ktorý postavil v Bételi,+ obetoval teľatám, ktoré urobil. V Bételi ustanovil aj kňazov, aby slúžili na posvätných výšinách, ktoré urobil. 33 A 15. dňa ôsmeho mesiaca, mesiaca, ktorý on sám vybral, začal prinášať obete na oltári, ktorý urobil v Bételi. Tak zaviedol sviatok pre Izraelitov a vystúpil k oltáru, aby priniesol obete a obetný dym.

13 Práve keď stál Jeroboám pri oltári+ a prinášal obetný dym, prišiel z Judska do Bételu na Jehovov príkaz Boží muž.+ 2 A zvolal proti oltáru, tak ako mu prikázal Jehova: „Oltár, oltár! Toto hovorí Jehova: ‚V Dávidovom rode* sa narodí syn menom Joziáš.+ Ten bude na tebe obetovať kňazov posvätných výšin, ktorí na tebe prinášajú obetný dym, a bude na tebe páliť ľudské kosti.‘“+ 3 A v ten deň dal Boží muž aj znamenie:* „Toto bude znamením,* že to povedal Jehova: Oltár sa roztrhne a popol,* ktorý je na ňom, sa vysype.“

4 Keď kráľ Jeroboám počul, čo hovoril Boží muž proti oltáru v Bételi, odtiahol ruku od oltára, vystrel ju proti Božiemu mužovi a prikázal: „Chyťte ho!“+ Vtom mu vystretá ruka ochrnula* a už ju nemohol spustiť k boku.+ 5 V tej chvíli sa oltár roztrhol a popol z neho sa vysypal. Tak sa splnilo znamenie* od Jehovu, ktoré oznámil Boží muž.

6 Vtedy kráľ povedal Božiemu mužovi: „Prosím, prihovor sa za mňa u Jehovu,* svojho Boha, a pomodli sa za mňa, aby sa mi ruka uzdravila.“+ A tak sa Boží muž prihovoril u Jehovu za kráľa a jeho ruka sa uzdravila a bola ako predtým. 7 Potom kráľ povedal Božiemu mužovi: „Poď so mnou domov a najedz sa a dám ti dar.“ 8 Ale Boží muž povedal kráľovi: „Aj keby si mi dal polovicu svojho domu, nešiel by som s tebou. Na tomto mieste nebudem jesť chlieb ani piť vodu. 9 Lebo Jehova mi dal príkaz: ‚Nebudeš jesť chlieb ani piť vodu a nevrátiš sa tou cestou, ktorou si prišiel.‘“ 10 Odišiel teda inou cestou, nie tou, ktorou prišiel do Bételu.

11 V Bételi býval istý starý prorok. Prišli jeho synovia a porozprávali mu o všetkom, čo v ten deň vykonal v Bételi Boží muž, a o tom, čo povedal kráľovi. Keď to svojmu otcovi vyrozprávali, 12 opýtal sa ich: „Ktorou cestou odišiel?“ Synovia mu ukázali, kadiaľ odišiel Boží muž, ktorý prišiel z Judska. 13 „Osedlajte mi osla,“ povedal svojim synom. Keď mu ho osedlali, vysadol naň.

14 Vydal sa za Božím mužom a našiel ho sedieť pod veľkým stromom. Spýtal sa ho: „Si ten Boží muž, ktorý prišiel z Judska?“+ „Som,“ odpovedal. 15 A tak mu povedal: „Poď so mnou domov a najedz sa.“ 16 Ale on povedal: „Nesmiem sa s tebou vrátiť a vojsť do tvojho domu. Na tomto mieste nesmiem s tebou jesť chlieb ani piť vodu. 17 Lebo Jehova mi prikázal: ‚Nesmieš tam jesť chlieb ani piť vodu. Nevrátiš sa tou cestou, ktorou si prišiel.‘“ 18 „Aj ja som prorok ako ty,“ povedal na to, „a anjel mi odovzdal príkaz od Jehovu: ‚Pozvi ho do svojho domu, nech sa s tebou vráti, aby jedol chlieb a napil sa vody.‘“ (Ale oklamal ho.) 19 A tak sa s ním vrátil, aby sa v jeho dome najedol a napil.

20 Kým sedeli pri stole, starý prorok dostal od Jehovu posolstvo 21 a zvolal na Božieho muža, ktorý prišiel z Judska: „Toto hovorí Jehova: ‚Pretože si sa vzoprel Jehovovmu nariadeniu a neposlúchol si to, čo ti prikázal Jehova, tvoj Boh, 22 ale vrátil si sa, aby si jedol chlieb a pil vodu na mieste, o ktorom ti hovoril: „Nejedz chlieb ani nepi vodu,“ tvoje mŕtve telo nebude pochované v hrobke tvojich predkov.‘“+

23 Keď sa Boží muž najedol a napil, starý prorok mu* osedlal osla. 24 Potom sa vydal na cestu, ale napadol ho lev a zabil ho.+ Jeho mŕtve telo ležalo na ceste a stál pri ňom osol a lev. 25 Vtom šli okolo nejakí muži a videli, ako na ceste leží mŕtvola a pri nej stojí lev. Išli a povedali o tom v meste, kde žil starý prorok.

26 Keď starý prorok počul, čo sa stalo, povedal: „To je Boží muž, ktorý sa vzoprel Jehovovmu nariadeniu.+ Preto ho Jehova vydal levovi, aby ho napadol a zabil, tak ako Jehova povedal.“+ 27 Potom povedal svojim synom: „Osedlajte mi osla.“ Keď mu ho osedlali, 28 vydal sa na cestu. Našiel jeho mŕtvolu ležať na ceste a vedľa nej stál osol a lev. Lev ju nezožral ani neroztrhal osla. 29 Prorok zdvihol telo Božieho muža, naložil ho na osla a priviezol ho do svojho mesta, aby ho oplakal a pochoval. 30 Uložil jeho telo do vlastnej hrobky. „Ach, brat môj!“ plakali nad ním. 31 Keď ho pochovali, povedal svojim synom: „Keď zomriem, pochovajte ma tam, kde je pochovaný Boží muž. Moje kosti uložte vedľa jeho kostí.+ 32 Lebo to, čo na Jehovov pokyn hovoril proti oltáru v Bételi a proti všetkým svätyniam na výšinách,+ ktoré sú v samárskych mestách, sa určite splní.“+

33 Ale Jeroboám sa ani potom neodvrátil od svojej zlej cesty. Naďalej dosadzoval za kňazov posvätných výšin ľudí spomedzi obyčajného ľudu.+ Kto len chcel, toho urobil kňazom* a hovoril: „Nech sa stane kňazom posvätných výšin.“+ 34 Za tento hriech bola Jeroboámova+ domácnosť zničená a vyhladená z povrchu zeme.+

14 V tom čase ochorel Jeroboámov syn Abijah. 2 A tak Jeroboám povedal svojej manželke: „Prosím, preobleč sa, aby nikto nezistil, že si Jeroboámova manželka, a choď do Šíla. Tam je prorok Achijah, ktorý povedal, že sa stanem kráľom nad týmto ľudom.+ 3 Vezmi so sebou desať chlebov, koláče a džbán medu a choď za ním. On ti oznámi, čo bude s chlapcom.“

4 Jeroboámova manželka tak urobila. Vybrala sa do Šíla+ a prišla k Achijahovmu domu. Achijah už pre starobu nevidel, pozeral len meravo pred seba.

5 Ale Jehova povedal Achijahovi: „Ide k tebe Jeroboámova manželka, aby sa ťa spýtala na svojho syna, lebo je chorý. Dám ti vedieť, čo jej máš povedať.* Keď príde, bude sa vydávať za niekoho iného.“

6 Hneď ako Achijah začul vo dverách jej kroky, povedal: „Vojdi, Jeroboámova manželka. Prečo sa vydávaš za niekoho iného? Mám pre teba zlú správu. 7 Choď a povedz Jeroboámovi: ‚Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: „Vybral som ťa z tvojho ľudu, aby som ťa urobil vodcom nad svojím ľudom Izraelom.+ 8 Odtrhol som kráľovstvo od Dávidovho domu a dal som ho tebe.+ Ale ty si nebol ako môj služobník Dávid, ktorý dodržiaval moje prikázania, nasledoval ma celým srdcom a robil len to, čo je správne v mojich očiach.+ 9 Konal si horšie ako všetci, čo boli pred tebou, a urobil si si iného boha a kovové sochy,* aby si ma urážal.+ Odvrátil si sa odo mňa.+ 10 Preto privádzam nešťastie na Jeroboámov dom a vyhladím* z neho každého, kto je mužského rodu,* aj bezmocných a slabých v Izraeli. Ako sa vymetá hnoj, tak dôkladne vymetiem Jeroboámov dom.+ 11 Kto z Jeroboámovej rodiny zomrie v meste, toho zožerú psy, a kto zomrie v poli, toho zožerú vtáky, lebo tak hovoril Jehova.“‘

12 Teraz vstaň a choď domov. Keď vstúpiš do mesta, chlapec zomrie. 13 Celý Izrael ho bude oplakávať a pochová ho. On jediný z Jeroboámovej rodiny bude uložený do hrobu, lebo z celého Jeroboámovho rodu jedine v ňom Jehova, Boh Izraela, našiel niečo dobré. 14 Príde deň, a už je tu, keď Jehova dosadí nad Izraelom kráľa, ktorý odstráni* Jeroboámov dom.+ 15 Jehova bude biť Izrael a ten bude ako trstina, ktorá sa kolíše vo vode. Vykorení Izrael z tejto dobrej krajiny, ktorú dal ich predkom.+ Rozptýli ich za Rieku,*+ lebo si narobili posvätné koly,*+ a tak urážali Jehovu. 16 Opustí Izrael pre hriechy, ktorých sa Jeroboám dopustil a na ktoré zviedol aj Izrael.“+

17 Nato Jeroboámova manželka vstala a vrátila sa do Tirce. Keď vkročila na prah domu, chlapec zomrel. 18 Pochovali ho a celý Izrael ho oplakával, tak ako Jehova povedal prostredníctvom svojho služobníka, proroka Achijaha.

19 Ostatné udalosti Jeroboámovho života – ako bojoval+ a ako vládol – sú zapísané v kronike izraelských kráľov. 20 Jeroboám vládol 22 rokov. Keď zomrel,*+ namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Nadáb.+

21 V Judsku vládol Šalamúnov syn Rechoboám. Stal sa kráľom, keď mal 41 rokov, a 17 rokov vládol v Jeruzaleme, meste, ktoré si Jehova vyvolil+ zo všetkých izraelských kmeňov, aby tam prebývalo jeho meno.+ Jeho matka sa volala Naama a bola to Ammónka.+ 22 A obyvatelia Judska robili to, čo je zlé v Jehovových očiach.+ Svojimi hriechmi ho dráždili viac ako ich predkovia.+ 23 Na každom vyššom kopci+ a pod každým košatým stromom+ si stavali výšiny, posvätné stĺpy a posvätné koly.*+ 24 V krajine boli aj chrámoví prostitúti.+ Dopúšťali sa teda tých istých odporných vecí ako národy, ktoré Jehova pred Izraelitmi vyhnal.

25 V piatom roku vlády kráľa Rechoboáma pritiahol proti Jeruzalemu egyptský vládca Šišak.+ 26 Pobral poklady Jehovovho domu i poklady kráľovského paláca.+ Vzal všetko, aj všetky zlaté štíty, ktoré dal zhotoviť Šalamún.+ 27 Namiesto nich dal kráľ Rechoboám zhotoviť medené štíty a zveril ich veliteľom stráží,* ktoré strážili vchod do kráľovského paláca. 28 Vždy, keď kráľ vchádzal do Jehovovho domu, prichádzali stráže so štítmi a potom ich vracali do strážnice.

29 Ostatné udalosti Rechoboámovho života – všetko, čo vykonal – sú zapísané v kronike judských kráľov.+ 30 A Rechoboám a Jeroboám medzi sebou stále bojovali.+ 31 Keď Rechoboám zomrel,* pochovali ho k jeho predkom v Dávidovom meste.+ Jeho matka sa volala Naama a bola to Ammónka.+ Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Abijam.*+

15 V 18. roku vlády kráľa Jeroboáma,+ Nebatovho syna, sa stal kráľom nad Judskom Abijam.+ 2 Vládol v Jeruzaleme tri roky. Jeho matkou bola Abšalómova* vnučka Maacha.+ 3 Pokračoval vo všetkých hriechoch, ktorých sa dopúšťal jeho otec. Jeho srdce nebolo úplne oddané Jehovovi, jeho Bohu, ako srdce jeho predka Dávida. 4 Ale kvôli Dávidovi+ mu Jehova, jeho Boh, dal v Jeruzaleme lampu,*+ keď po ňom ustanovil za kráľa jeho syna a zachoval Jeruzalem. 5 Lebo Dávid robil to, čo je správne v Jehovových očiach, a po celý svoj život sa neodklonil od ničoho, čo mu prikázal, okrem prípadu s Chetitom Uriášom.+ 6 A Rechoboám a Jeroboám spolu po celý život bojovali.+

7 Ostatné udalosti Abijamovho života – všetko, čo vykonal – sú zapísané v kronike judských kráľov.+ Vojna prebiehala aj medzi Abijamom a Jeroboámom.+ 8 Potom Abijam zomrel* a pochovali ho v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Asa.+

9 Asa začal vládnuť nad Judskom v 20. roku vlády izraelského kráľa Jeroboáma. 10 Vládol v Jeruzaleme 41 rokov. Jeho starou matkou bola Abšalómova* vnučka Maacha.+ 11 Asa robil to, čo je správne v Jehovových očiach,+ ako jeho predok Dávid. 12 Vyhnal z krajiny chrámových prostitútov+ a odstránil všetky odporné modly,* ktoré narobili jeho predkovia.+ 13 A svoju starú matku Maachu+ zbavil postavenia kráľovnej matky,* pretože urobila nemravnú modlu, ktorá sa používala pri uctievaní posvätného kola.* Asa zoťal jej nemravnú modlu+ a spálil ju v údolí Kidron.+ 14 Posvätné výšiny síce neboli odstránené,+ ale Asovo srdce bolo po celý jeho život* úplne oddané Jehovovi. 15 Priniesol do Jehovovho domu veci, ktoré posvätil jeho otec i on sám – striebro, zlato a rôzne predmety.+

16 Asa a izraelský kráľ Báša+ medzi sebou stále bojovali. 17 Izraelský kráľ Báša pritiahol proti Judsku a začal stavať* Rámu,+ aby nikto nemohol vstúpiť na územie judského kráľa Asu ani ho opustiť.+ 18 Nato vzal Asa všetko striebro a zlato, čo zostalo v pokladniciach Jehovovho domu a v pokladniciach kráľovského paláca, dal ho svojim služobníkom a poslal ich k sýrskemu kráľovi Ben-Hadadovi,+ synovi Tabrimmona, Checjonovho syna, ktorý sídlil v Damasku, s odkazom: 19 „Medzi nami je zmluva, ako bola medzi mojím otcom a tvojím otcom. Posielam ti ako dar striebro a zlato. Zruš svoju zmluvu s izraelským kráľom Bášom, aby odo mňa odtiahol.“ 20 Ben-Hadad vyhovel kráľovi Asovi a poslal veliteľov svojho vojska proti izraelským mestám. Dobyli Ijon,+ Dán,+ Ábel-Bét-Maachu, celý Kinneret a celú krajinu Naftaliho. 21 Keď sa o tom dopočul Báša, prestal stavať* Rámu a stiahol sa do Tirce.+ 22 Nato kráľ Asa povolal všetkých obyvateľov Judska bez výnimky a tí poodnášali z Rámy kamene i drevo, z ktorých Báša staval. Kráľ Asa z nich postavil* Gebu+ na území kmeňa Benjamín a Micpu.+

23 Ostatné udalosti Asovho života – aký bol odvážny, čo všetko vykonal a ktoré mestá postavil* – sú zapísané v kronike judských kráľov. V starobe dostal chorobu nôh.+ 24 Potom Asa zomrel* a pochovali ho k jeho predkom v meste jeho predka Dávida. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Jehošafat.+

25 V druhom roku vlády judského kráľa Asu sa stal kráľom nad Izraelom Jeroboámov syn Nadáb.+ Vládol nad Izraelom dva roky 26 a robil to, čo je zlé v Jehovových očiach. Konal ako jeho otec+ a dopúšťal sa rovnakých hriechov, na aké jeho otec zviedol Izrael.+ 27 Kým Nadáb a celý Izrael obliehali Gibbeton,+ ktorý patril Filištíncom, zosnoval proti nemu sprisahanie Báša, Achijahov syn z domu Isachara, a zabil ho pri Gibbetone. 28 Báša ho zabil v treťom roku vlády judského kráľa Asu a stal sa kráľom namiesto neho. 29 Len čo sa stal kráľom, vyvraždil celý Jeroboámov dom. Nenechal z Jeroboámovej rodiny nažive nikoho, všetkých ich vyhladil, tak ako Jehova povedal prostredníctvom svojho služobníka Achijaha Šilonského.+ 30 Stalo sa to pre hriechy, ktorých sa Jeroboám dopustil a na ktoré zviedol aj Izrael, a pretože veľmi urážal Jehovu, Boha Izraela. 31 Ostatné udalosti Nadábovho života – všetko, čo vykonal – sú zapísané v kronike izraelských kráľov. 32 A medzi Asom a izraelským kráľom Bášom bola stále vojna.+

33 Báša, Achijahov syn, sa stal kráľom v Tirci v treťom roku vlády judského kráľa Asu a vládol nad celým Izraelom 24 rokov.+ 34 Ale robil to, čo je zlé v Jehovových očiach.+ Konal ako Jeroboám a dopúšťal sa rovnakých hriechov, na aké Jeroboám zviedol Izrael.+

16 A Jehova oznámil prostredníctvom Jehua,+ Chananiho+ syna, tento rozsudok nad Bášom: 2 „Vyzdvihol som ťa z prachu a urobil som ťa vodcom nad svojím ľudom Izraelom,+ ale ty si sa správal ako Jeroboám a zviedol si môj ľud Izrael na hriech a oni ma urážali svojimi hriechmi.+ 3 Preto Bášu a jeho dom zmetiem a jeho dom skončí ako dom Jeroboáma,+ Nebatovho syna. 4 Kto z Bášovej rodiny zomrie v meste, toho zožerú psy, a kto z jeho rodiny zomrie v poli, toho zožerú vtáky.“

5 Ostatné udalosti Bášovho života – čo všetko vykonal a aký bol mocný – sú zapísané v kronike izraelských kráľov. 6 Potom Báša zomrel* a pochovali ho v Tirci.+ Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Éla. 7 Jehova oznámil prostredníctvom proroka Jehua, Chananiho syna, rozsudok nad Bášom a jeho domom. Odsúdil ho za všetko zlo, ktorého sa dopustil v Jehovových očiach, keď ho urážal svojimi skutkami, čím sa stal podobným Jeroboámovmu domu, a za to, že ho* zabil.+

8 Bášov syn Éla sa stal v Tirci kráľom nad Izraelom v 26. roku vlády judského kráľa Asu. Vládol dva roky. 9 Jeho dôstojník Zimri, veliteľ nad polovicou bojových vozov, zosnoval proti nemu sprisahanie. Keď sa Éla opíjal v Tirci v dome Arcu, ktorý bol správcom paláca v Tirci, 10 vošiel Zimri, zabil ho+ a stal sa kráľom namiesto neho. Stalo sa to v 27. roku vlády judského kráľa Asu. 11 Len čo sa Zimri stal kráľom a zasadol na trón, vyvraždil celý Bášov dom. Neušetril nikoho mužského rodu,* nikoho z jeho príbuzných* ani z jeho priateľov. 12 Tak Zimri vyhladil celý Bášov dom v súlade s rozsudkom, ktorý Jehova vyriekol nad Bášom prostredníctvom proroka Jehua.+ 13 Stalo sa to pre všetky hriechy, ktorých sa Báša a jeho syn Éla dopustili a na ktoré zviedli aj Izrael, keď urážali Jehovu, Boha Izraela, svojimi bezcennými modlami.+ 14 Ostatné udalosti Élovho života – všetko, čo vykonal – sú zapísané v kronike izraelských kráľov.

15 Zimri sa stal v Tirci kráľom v 27. roku vlády judského kráľa Asu. Jeho vláda trvala sedem dní. Vojsko vtedy obliehalo filištínsky Gibbeton.+ 16 Keď sa vojaci v tábore dozvedeli, že Zimri zosnoval sprisahanie a zabil kráľa, ešte v ten deň vyhlásili* za kráľa nad Izraelom veliteľa vojska Omriho.+ 17 Potom Omri odtiahol s celým vojskom* od Gibbetonu a obľahli Tircu. 18 Keď Zimri videl, že mesto je dobyté, vošiel do opevnenej veže kráľovského paláca, zapálil palác a zomrel v plameňoch.+ 19 Stalo sa to pre hriechy, ktorých sa dopustil, keď robil to, čo je zlé v Jehovových očiach, a keď sa správal ako Jeroboám, a pre hriech, na ktorý zviedol aj Izrael.+ 20 Ostatné udalosti Zimriho života a jeho sprisahanie sú zapísané v kronike izraelských kráľov.

21 Vtedy sa izraelský ľud rozdelil na dva tábory. Jedni sa pridali na stranu Tibniho, Ginatovho syna, a chceli ho vyhlásiť za kráľa, druhí sa postavili na stranu Omriho. 22 Ale stúpenci Omriho premohli stúpencov Ginatovho syna Tibniho. Tibni zomrel a kráľom sa stal Omri.

23 Omri sa stal kráľom nad Izraelom v 31. roku vlády judského kráľa Asu. Vládol 12 rokov, z toho šesť rokov v Tirci. 24 Kúpil od Šemera za dva talenty* striebra vrch Samária a postavil na ňom mesto. Nazval ho Samária*+ podľa majiteľa* vrchu Šemera. 25 Omri robil to, čo je zlé v Jehovových očiach, a bol horší ako všetci jeho predchodcovia.+ 26 Vo všetkom sa správal ako Jeroboám, Nebatov syn, a dopúšťal sa rovnakých hriechov, na aké Jeroboám zviedol Izrael. Urážali Jehovu, Boha Izraela, svojimi bezcennými modlami.+ 27 Ostatné udalosti Omriho života – čo všetko vykonal a jeho vojenské úspechy – sú zapísané v kronike izraelských kráľov. 28 Potom Omri zomrel* a pochovali ho v Samárii. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Achab.+

29 Achab, Omriho syn, sa stal kráľom nad Izraelom v 38. roku vlády judského kráľa Asu a vládol nad Izraelom v Samárii+ 22 rokov. 30 Achab, Omriho syn, robil to, čo je zlé v Jehovových očiach, a bol ešte horší ako všetci jeho predchodcovia.+ 31 Akoby mu nestačilo, že nasleduje Jeroboáma,+ Nebatovho syna, v jeho hriechoch, vzal si za manželku Jezábel,+ dcéru sidónskeho+ kráľa Etbaala, a začal slúžiť Baalovi+ a klaňať sa mu. 32 Postavil v Samárii Baalov chrám*+ a v ňom Baalov oltár. 33 Urobil aj posvätný kôl.*+ Achab urážal Jehovu, Boha Izraela, viac ako všetci izraelskí králi pred ním.

34 Za jeho vlády Chiel Bételský znovu postavil Jericho. Keď položil jeho základy, prišiel o svojho prvorodeného Abiráma, a keď osadil jeho brány, prišiel o svojho najmladšieho Seguba, presne ako povedal Jehova prostredníctvom Jozuu, Nunovho syna.+

17 Eliáš*+ Tišbejský, obyvateľ Gileádu,+ povedal Achabovi: „Akože žije Jehova, Boh Izraela, ktorému slúžim,* v najbližších rokoch nebude ani rosa, ani dážď, iba ak na môj príkaz!“+

2 Potom Jehova povedal Eliášovi: 3 „Odíď odtiaľto smerom na východ a skry sa v údolí* Kerit východne od Jordánu. 4 Budeš piť z potoka a krkavcom prikážem, aby ti tam nosili jedlo.“+ 5 A on hneď poslúchol Jehovov pokyn, odišiel do údolia Kerit východne od Jordánu a zostal tam. 6 Krkavce mu ráno i večer prinášali chlieb a mäso a pil vodu z potoka.+ 7 Ale po nejakom čase potok vyschol,+ lebo v krajine nepršalo.

8 Vtedy k nemu Jehova prehovoril: 9 „Choď do Sarepty,* ktorá patrí Sidónu, a zostaň tam. Prikážem tam jednej vdove, aby sa o teba postarala.“+ 10 A tak šiel do Sarepty. Keď prišiel k mestskej bráne, práve tam jedna vdova zbierala drevo. „Prosím ťa, priniesla by si mi trochu vody?“ oslovil ju. „Chcel by som sa napiť.“+ 11 Keď mu šla priniesť vodu, zavolal na ňu: „Prosím ťa, prines mi aj kúsok chleba.“ 12 Ale ona mu povedala: „Akože žije Jehova, tvoj Boh, nemám žiadny chlieb, iba hrsť múky vo veľkej nádobe a trochu oleja v krčahu.+ Práve zbieram zopár kúskov dreva a idem niečo pripraviť sebe a svojmu synovi. Bude to naše posledné jedlo a potom zomrieme.“

13 „Neboj sa,“ povedal jej Eliáš. „Choď a urob, ako si povedala, ale najprv mi z toho, čo máš, urob malý okrúhly chlieb a prines mi ho. Sebe a svojmu synovi pripravíš niečo potom. 14 Lebo toto hovorí Jehova, Boh Izraela: ‚Múka z veľkej nádoby sa neminie a olej z krčaha sa nevyčerpá až do dňa, keď Jehova zošle na zem dážď.‘“+ 15 Šla teda a urobila tak, ako Eliáš povedal. A tak ona, jej domácnosť i Eliáš mali dlhý čas čo jesť.+ 16 Múka z veľkej nádoby sa neminula a olej z krčaha sa nevyčerpal, tak ako Jehova povedal prostredníctvom Eliáša.

17 Po nejakom čase syn tej ženy, majiteľky domu, vážne ochorel a zomrel.*+ 18 „Čo máš proti mne,* Boží muž?“ spýtala sa Eliáša. „Prišiel si mi pripomenúť moje previnenie a usmrtiť môjho syna?“+ 19 Ale on jej povedal: „Daj mi svojho syna.“ Vzal jej ho z náručia a vyniesol ho do strešnej miestnosti, kde býval. Položil ho na svoju posteľ+ 20 a volal k Jehovovi: „Jehova, môj Bože,+ chceš aj vdovu, u ktorej bývam, urobiť nešťastnou, že jej necháš zomrieť syna?“ 21 Potom sa trikrát sklonil nad dieťaťom a volal k Jehovovi: „Jehova, môj Bože, prosím, nech sa do dieťaťa vráti život.“* 22 Jehova vypočul Eliášovu prosbu+ a dieťa ožilo.+ 23 Potom Eliáš vzal dieťa, zniesol ho zo strešnej miestnosti do domu a dal ho matke. „Pozri, tvoj syn žije,“+ povedal. 24 Nato žena povedala Eliášovi: „Teraz viem, že si Boží muž+ a že to, čo Jehova hovorí tvojimi ústami, je pravda.“

18 Po nejakom čase, v treťom roku,+ Jehova povedal Eliášovi: „Choď k Achabovi a ja zošlem na zem dážď.“+ 2 A tak šiel Eliáš k Achabovi. V Samárii bol vtedy krutý hlad.+

3 Medzitým Achab zavolal Obadiáša, správcu paláca. (Obadiáš mal veľkú bázeň pred Jehovom, 4 a keď Jezábel+ dala príkaz zabiť* Jehovových prorokov, Obadiáš vzal 100 prorokov, skryl ich po 50 v jaskyni a tam ich zásoboval chlebom a vodou.) 5 Achab povedal Obadiášovi: „Prejdi všetky vodné pramene a údolia* v krajine. Možno ešte niekde nájdeme trávu, aby sme neprišli o naše kone, muly a ďalšie zvieratá.“ 6 A tak si rozdelili krajinu, ktorou mali prejsť. Achab šiel jednou cestou, Obadiáš druhou.

7 Keď bol Obadiáš na ceste, v ústrety mu šiel Eliáš. Hneď ho spoznal, padol tvárou k zemi a spýtal sa: „Môj pane, Eliáš, si to ty?“+ 8 „Som,“ odpovedal. „Choď a povedz svojmu pánovi, že som prišiel.“ 9 Ale on povedal: „Aký hriech som spáchal, že chceš vydať svojho služobníka do Achabových rúk, aby ma zabil? 10 Akože žije Jehova, tvoj Boh, nie je národ ani kráľovstvo, kde by ťa môj pán nedal hľadať. Keď povedali, že tam nie si, museli v tom národe alebo kráľovstve odprisahať, že ťa nenašli.+ 11 A ty mi teraz hovoríš, aby som šiel za svojím pánom a povedal mu, že si tu? 12 Čo ak ťa po mojom odchode Jehovov duch odnesie+ na neznáme miesto? Keď poviem Achabovi, že si tu a on ťa nenájde, určite ma zabije. Tvoj služobník sa predsa od mladosti bojí Jehovu. 13 Nepovedali ti, môj pane, čo som urobil, keď Jezábel zabíjala Jehovových prorokov? Ako som 100 Jehovových prorokov ukryl po 50 v jaskyni a zásoboval som ich chlebom a vodou?+ 14 A teraz mi hovoríš, aby som šiel za svojím pánom a povedal mu, že si tu? Veď ma určite zabije.“ 15 Eliáš mu povedal: „Akože žije Jehova vojsk,* ktorému slúžim,* dnes sa mu ukážem.“

16 A tak sa Obadiáš vydal za Achabom a oznámil mu to. Nato Achab vyšiel v ústrety Eliášovi.

17 Len čo Achab uvidel Eliáša, zvolal: „Tak tu si, ty, čo si Izrael priviedol do nešťastia!“

18 „Izrael som nepriviedol do nešťastia ja,“ odpovedal Eliáš. „Na vine si ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili Jehovove prikázania a nasledovali ste Baalov.+ 19 A teraz zvolaj ku mne na vrch Karmel+ celý Izrael a nech príde aj 450 Baalových prorokov a 400 prorokov posvätného kola,*+ ktorí jedia pri stole Jezábel.“ 20 Achab teda vyslal poslov po celom Izraeli a zvolal prorokov na vrch Karmel.

21 Vtedy Eliáš predstúpil pred ľud a povedal: „Dokedy budete váhať* medzi dvoma názormi?+ Ak je pravým Bohom Jehova, nasledujte ho,+ ale ak Baal, nasledujte jeho!“ Ale ľud mu neodpovedal ani slovo. 22 A tak Eliáš pokračoval: „Z Jehovových prorokov som zostal už iba ja,+ ale Baalových prorokov je 450. 23 Dajte nám dva mladé býky. Oni nech si vyberú jedného, rozsekajú ho a položia ho na drevo, ale nech ho nezapália. Ja pripravím druhého mladého býka, položím ho na drevo, ale nezapálim ho. 24 Potom vzývajte meno svojho boha+ a ja budem vzývať meno Jehovu. Boh, ktorý odpovie ohňom, je pravý Boh.“+ Nato všetok ľud povedal: „Tvoj návrh je dobrý.“

25 Potom Eliáš povedal Baalovým prorokom: „Vyberte si jedného mladého býka a pripravte ho ako prví, lebo vás je viac. Vzývajte meno svojho boha, ale oheň nezapaľujte.“ 26 A tak vzali mladého býka, ktorého si vybrali, a pripravili ho. Potom od rána až do poludnia vzývali Baalovo meno. „Baal, odpovedz nám!“ volali a pritom poskakovali okolo oltára, ktorý urobili. Ale nezaznel žiadny hlas, žiadna odpoveď.+ 27 Okolo poludnia sa im Eliáš začal posmievať: „Volajte najsilnejšie, ako viete! Veď je to boh!+ Možno je zamyslený alebo šiel na záchod.* Alebo možno spí a treba ho zobudiť!“ 28 Kričali z plného hrdla a podľa svojho zvyku sa rezali dýkami a kopijami, až z nich tiekla krv. 29 Prešlo poludnie a oni sa stále správali ako zmyslov zbavení* až do času, keď sa predkladá večerná obilná obeť. Ale nezaznel žiadny hlas, žiadna odpoveď. Nikto tomu nevenoval pozornosť.+

30 Nakoniec Eliáš vyzval ľud: „Pristúpte ku mne.“ Všetok ľud teda pristúpil k nemu. Potom opravil Jehovov oltár, ktorý bol zborený.+ 31 Eliáš vzal 12 kameňov podľa počtu kmeňov synov Jakoba, ktorému Jehova povedal: „Budeš sa volať Izrael.“+ 32 Z kameňov postavil oltár+ na slávu Jehovovho mena a okolo neho urobil priekopu. Tá obkolesovala plochu, na ktorú by sa dali vysiať dve sey* semena. 33 Na oltár poukladal drevo, rozsekal býka, položil ho na drevo+ a povedal: „Naplňte štyri veľké krčahy vodou a vylejte ju na zápalnú obeť a na drevo.“ 34 Potom povedal: „Urobte to ešte raz.“ A tak to urobili ešte raz. Ale on povedal: „Zopakujte to aj tretí raz.“ A tak to zopakovali aj tretí raz. 35 Voda tiekla všade okolo oltára, aj priekopu naplnil vodou.

36 V čase, keď sa predkladá večerná obilná obeť,+ prorok Eliáš pristúpil k oltáru a povedal: „Jehova, Bože Abraháma,+ Izáka+ a Izraela, dnes ukáž, že si Bohom v Izraeli a že ja som tvoj služobník a toto všetko som urobil na tvoj príkaz.+ 37 Odpovedz mi, Jehova! Odpovedz mi, nech tento ľud spozná, že ty, Jehova, si pravý Boh a že chceš, aby sa ich srdce vrátilo k tebe.“+

38 Vtom zostúpil Jehovov oheň a pohltil zápalnú obeť,+ drevo, kamene i prach a vysušil vodu v priekope.+ 39 Keď to ľud uvidel, všetci padli tvárou k zemi a volali: „Jehova je pravý Boh! Jehova je pravý Boh!“ 40 Vtedy im Eliáš prikázal: „Pochytajte Baalových prorokov! Nech z nich neunikne ani jeden!“ Keď ich pochytali, Eliáš ich odviedol k potoku* Kišon+ a tam ich pozabíjal.+

41 Potom Eliáš povedal Achabovi: „Choď, najedz sa a napi sa, lebo počuť hukot silného lejaka.“+ 42 Achab sa teda odišiel najesť a napiť. Eliáš vyšiel na vrchol Karmelu a kľakol si na zem s tvárou medzi kolenami.+ 43 Potom povedal svojmu služobníkovi: „Vyjdi vyššie, prosím, a pozri sa smerom k moru.“ A on šiel, a keď sa pozrel, povedal: „Nič nevidím.“ Eliáš mu sedemkrát povedal: „Choď znovu.“ 44 Na siedmy raz služobník povedal: „Vidím, ako z mora vystupuje obláčik veľký ako mužská dlaň.“ Nato Eliáš povedal: „Choď a povedz Achabovi: ‚Zapriahni do voza! Ponáhľaj sa, aby ťa nezastihol dážď!‘“ 45 Medzitým obloha sčernela, strhol sa vietor a spustil sa silný lejak.+ A Achab sa ponáhľal do Jezreela.+ 46 Ale na Eliášovi spočinula Jehovova ruka, vyhrnul si odev, upevnil si ho okolo bokov a bežal pred Achabom celou cestou do Jezreela.

19 Potom Achab+ povedal Jezábel+ o všetkom, čo urobil Eliáš a ako zabil mečom všetkých prorokov.+ 2 Keď to Jezábel počula, poslala k Eliášovi posla s odkazom: „Nech ma bohovia prísne potrestajú,* ak zajtra o takomto čase neskončíš tak ako oni!“* 3 Eliáš dostal strach a utiekol, aby si zachránil život.+ Prišiel do Beer-Šeby+ v Judsku+ a nechal tam svojho služobníka. 4 A sám šiel do pustatiny a kráčal ňou celý deň. Nakoniec si sadol pod nejaký ker a túžil zomrieť. „Už dosť!“ hovoril. „Jehova, vezmi si môj život,*+ veď nie som o nič lepší ako moji predkovia.“

5 Potom si ľahol pod ten ker a zaspal. Zrazu sa ho dotkol anjel+ a povedal mu: „Vstaň a jedz.“+ 6 Keď sa pozrel, zbadal pri hlave okrúhly chlieb na rozpálených kameňoch a krčah vody. Najedol sa, napil sa a znova si ľahol. 7 Neskôr sa Jehovov anjel vrátil, dotkol sa ho a povedal mu: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou dlhú cestu.“ 8 A tak vstal, najedol sa a napil a posilnený týmto jedlom šiel 40 dní a 40 nocí až k Chorebu, vrchu pravého Boha.+

9 Tam vošiel do jaskyne+ a prenocoval v nej. A Jehova k nemu prehovoril: „Čo tu robíš, Eliáš?“ 10 Odpovedal: „Bol som plný horlivosti za Jehovu, Boha vojsk,+ lebo Izraeliti opustili tvoju zmluvu,+ zbúrali tvoje oltáre a zabili mečom tvojich prorokov.+ Zostal som už iba ja a teraz ma chcú pripraviť o život.“+ 11 Ale on mu povedal: „Vyjdi von a postav sa na vrch pred Jehovu.“ A Jehova prechádzal okolo.+ Vtom sa strhol veľký a silný vietor, rozrážal vrchy a drvil pred Jehovom bralá,+ ale Jehova v tom vetre nebol. Po vetre nastalo zemetrasenie,+ ale Jehova nebol ani v zemetrasení. 12 Po zemetrasení prišiel oheň,+ ale Jehova v ňom nebol. Po ohni sa ozval pokojný, tichý hlas.+ 13 Len čo ho Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom*+ a vyšiel a postavil sa pri vchode do jaskyne. Vtom sa ho ten hlas opýtal: „Čo tu robíš, Eliáš?“ 14 Odpovedal: „Bol som plný horlivosti za Jehovu, Boha vojsk, lebo Izraeliti opustili tvoju zmluvu,+ zbúrali tvoje oltáre a zabili mečom tvojich prorokov. Zostal som už iba ja a teraz ma chcú pripraviť o život.“+

15 Jehova mu povedal: „Vráť sa a choď do damaskej pustatiny. Keď tam prídeš, pomaž Chazaela+ za kráľa nad Sýriou. 16 Jehua,+ vnuka Nimšiho, pomaž za kráľa nad Izraelom a Elizea,* syna Šafata z Ábel-Mecholy, pomaž za proroka namiesto seba.+ 17 Kto unikne Chazaelovmu meču,+ toho usmrtí Jehu,+ a kto unikne Jehuovmu meču, toho usmrtí Elizeus.+ 18 Mám v Izraeli ešte 7 000 ľudí,+ ktorí nekľakali pred Baalom+ a nebozkávali ho.“+

19 Eliáš šiel a vyhľadal Elizea, syna Šafata. Elizeus práve oral, pred ním bolo 12 párov býkov a on bol pri dvanástom. Eliáš k nemu pristúpil a prehodil cez neho svoj plášť.*+ 20 Nato Elizeus zanechal býky, rozbehol sa za Eliášom a povedal mu: „Dovoľ mi, prosím, pobozkať otca a matku. Potom pôjdem za tebou.“ Odpovedal mu: „Choď, ja ti nebránim.“ 21 A tak sa vrátil, vzal dva býky a obetoval ich. Mäso uvaril na ohni, ktorý rozložil z drevených častí pluhu a jarma. A dal ho ľuďom a tí jedli. Potom vstal, šiel za Eliášom a začal mu slúžiť.+

20 Sýrsky+ kráľ Ben-Hadad+ zhromaždil celé svoje vojsko. Spolu s ním vytiahlo 32 kráľov s koňmi a bojovými vozmi. Obľahol+ Samáriu+ a dobýjal ju. 2 Poslal k izraelskému kráľovi Achabovi+ do mesta poslov s odkazom: „Toto hovorí Ben-Hadad: 3 ‚Tvoje striebro a zlato je moje, aj tvoje najkrajšie manželky a najlepší synovia patria mne.‘“ 4 Izraelský kráľ odpovedal: „Tak ako hovoríš, môj pán, kráľ, patrím ti so všetkým, čo mám.“+

5 Potom prišli poslovia znovu a povedali: „Toto hovorí Ben-Hadad: ‚Poslal som ti tento odkaz: „Dáš mi svoje striebro a zlato i svoje manželky a synov.“ 6 Ale zajtra o tomto čase pošlem k tebe svojich služobníkov. Prehľadajú tvoj dom a domy tvojich dvoranov a zoberú a odnesú všetko, čo je pre teba cenné.‘“

7 Izraelský kráľ zvolal všetkých starších krajiny a povedal: „Vidíte, že ten človek chystá na nás niečo zlé. Už si odo mňa vyžiadal moje manželky, mojich synov, moje striebro a moje zlato a neodoprel som mu ich.“ 8 Všetci starší a všetok ľud mu povedali: „Nepodvoľ sa mu.“ 9 A tak Ben-Hadadovým poslom povedal: „Povedzte môjmu pánovi, kráľovi: ‚Všetko, čo si od svojho sluhu žiadal prvý raz, splním, ale toto nemôžem splniť.‘“ S tým poslovia odišli a odovzdali odpoveď.

10 Nato mu Ben-Hadad poslal odkaz: „Nech ma bohovia prísne potrestajú,* ak zo Samárie zostane toľko prachu, aby sa ušlo za hrsť každému vojakovi, ktorý ma nasleduje!“ 11 Izraelský kráľ odpovedal: „Povedzte mu: ‚Nech sa ten, čo si oblieka zbroj, nevystatuje ako ten, čo si ju už vyzlieka.‘“+ 12 Ben-Hadad práve popíjal v stanoch s ostatnými kráľmi. Keď počul túto odpoveď, rozkázal svojim mužom: „Pripravte sa na útok!“ A pripravili sa na útok proti mestu.

13 Ale k izraelskému kráľovi Achabovi+ prišiel istý prorok a povedal: „Toto hovorí Jehova: ‚Vidíš to obrovské vojsko? Dnes ho vydám do tvojich rúk. Potom spoznáš, že ja som Jehova.‘“+ 14 „Ako sa to stane?“ spýtal sa Achab. Prorok odpovedal: „Toto hovorí Jehova: ‚Prostredníctvom služobníkov kniežat provincií.‘“* „A kto začne útok?“ spýtal sa Achab. „Ty!“ odpovedal prorok.

15 Nato Achab spočítal služobníkov kniežat provincií. Bolo ich 232. Potom spočítal všetkých izraelských vojakov, tých bolo 7 000. 16 Vytiahli napoludnie. Ben-Hadad sa zatiaľ opíjal v stanoch spolu s 32 kráľmi, ktorí mu prišli na pomoc. 17 Služobníci kniežat provincií vytiahli ako prví. Ben-Hadad okamžite vyslal hliadku a tá mu oznámila: „Zo Samárie vyšli nejakí muži.“ 18 Rozkázal: „Chyťte ich živých, či už prichádzajú v mieri, alebo vytiahli do boja.“ 19 Keď služobníci kniežat provincií a vojsko, ktoré šlo za nimi, vytiahli z mesta, 20 začali zabíjať svojich protivníkov. Sýrčania sa dali na útek+ a Izraeliti sa pustili za nimi. Ale sýrskemu kráľovi Ben-Hadadovi sa podarilo utiecť na koni spolu s niekoľkými jazdcami. 21 Izraelský kráľ vyrazil vpred, zaútočil na Sýrčanov na koňoch a bojových vozoch a spôsobil im veľkú porážku.

22 Neskôr prišiel k izraelskému kráľovi zase ten prorok+ a povedal mu: „Choď, posilni svoje vojsko a porozmýšľaj, čo urobíš,+ lebo začiatkom budúceho roka* vytiahne sýrsky kráľ proti tebe znova.“+

23 Radcovia povedali sýrskemu kráľovi: „Ich Boh je Bohom vrchov. Preto nás premohli. Ale ak s nimi budeme bojovať na rovine, porazíme ich. 24 A urob ešte jednu vec: Namiesto kráľov+ pošli do boja miestodržiteľov. 25 Zhromaždi* toľko vojska, koľko si stratil, s rovnakým počtom koní a bojových vozov. Bojujme proti nim na rovine a určite nad nimi zvíťazíme.“ Poslúchol ich radu a urobil tak.

26 Začiatkom roka* Ben-Hadad povolal Sýrčanov a pritiahol k Aféku,+ aby bojoval proti Izraelu. 27 Aj Izraeliti boli povolaní do zbrane a zásobení potravinami vytiahli proti nim. Sýrčanov bolo toľko, že zaplavili krajinu, a keď sa Izraeliti utáborili oproti nim, vyzerali ako dve stádočká kôz.+ 28 Vtedy prišiel k izraelskému kráľovi Boží muž a povedal: „Toto hovorí Jehova: ‚Pretože Sýrčania tvrdia, že Jehova je Bohom vrchov, a nie Bohom nížin, vydám toto obrovské vojsko do tvojich rúk+ a určite spoznáte, že ja som Jehova.‘“+

29 Sedem dní táborili naproti sebe. Na siedmy deň sa strhol boj a Izraeliti zabili 100 000 sýrskych pešiakov za jediný deň. 30 Ostatní utiekli do Aféku.+ Ale tam sa na nich zrútili hradby a zahynulo všetkých 27 000 mužov. Aj Ben-Hadad utiekol do mesta a skryl sa v najodľahlejšom kúte jedného domu.

31 Jeho sluhovia mu povedali: „Počuli sme, že izraelskí králi sú milosrdní.* Prosím, dovoľ nám opásať sa vrecovinou, ovinúť si okolo hlavy povrazy a ísť za izraelským kráľom. Možno ušetrí tvoj život.“*+ 32 A tak sa opásali vrecovinou, okolo hlavy si ovinuli povrazy, prišli k izraelskému kráľovi a povedali: „Tvoj služobník Ben-Hadad hovorí: ‚Prosím, nechaj ma nažive.‘“ „On ešte žije?“ začudoval sa Achab. „Je mojím bratom.“ 33 Muži to považovali za dobré znamenie, vzali ho za slovo a povedali: „Ben-Hadad je tvojím bratom.“ A tak povedal: „Choďte a priveďte ho.“ Potom k nemu Ben-Hadad vyšiel a Achab ho vzal k sebe do voza.

34 Ben-Hadad mu povedal: „Mestá, ktoré vzal môj otec tvojmu otcovi, vrátim a môžeš si v Damasku zriadiť trhy,* ako mal môj otec v Samárii.“

Achab odpovedal: „Ak uzavrieme takúto zmluvu, prepustím ťa na slobodu.“

A tak s ním uzavrel zmluvu a nechal ho odísť.

35 Vtedy jeden zo synov prorokov*+ povedal na Jehovov príkaz svojmu spoločníkovi: „Udri ma, prosím.“ Ale on ho odmietol udrieť. 36 Preto mu povedal: „Keďže si neposlúchol Jehovov hlas, len čo odo mňa odídeš, zabije ťa lev.“ Keď od neho odišiel, napadol ho lev a zabil ho.

37 Stretol iného muža a povedal mu: „Udri ma, prosím.“ Muž ho udrel tak silno, že ho zranil.

38 Potom prorok šiel a čakal pri ceste na kráľa. A aby ho kráľ nespoznal, dal si cez oči obväz. 39 Keď tade kráľ prechádzal, prorok naňho zvolal: „Tvoj služobník vyšiel do boja. Niekto tam ku mne priviedol zajatca a povedal mi: ‚Stráž ho. Ak ti utečie, zaplatíš mi za jeho život svojím životom*+ alebo mi dáš talent* striebra.‘ 40 Ale kým tvoj služobník niečo robil, ten muž utiekol.“ Izraelský kráľ mu povedal: „Sám si si nad sebou vyniesol rozsudok.“ 41 Vtom si strhol obväz z očí a izraelský kráľ spoznal, že je to jeden z prorokov.+ 42 Prorok povedal kráľovi: „Toto hovorí Jehova: ‚Pretože si prepustil muža, ktorého som odsúdil na smrť,*+ zaplatíš mi za jeho život svojím životom*+ a tvoj ľud zaplatí životom namiesto jeho ľudu.‘“+ 43 Keď to izraelský kráľ počul, odišiel domov do Samárie+ mrzutý a skľúčený.

21 Po týchto udalostiach sa stalo toto: V Jezreeli+ vedľa paláca samárskeho kráľa Achaba mal vinicu Jezreelčan Nábot. 2 Achab navrhol Nábotovi: „Daj mi svoju vinicu, lebo je blízko môjho domu, a ja si z nej urobím zeleninovú záhradu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu, alebo ak chceš, dám ti za ňu peniaze.“ 3 Ale Nábot povedal Achabovi: „Nemôžem ti dať dedičstvo po svojich predkoch, lebo Jehovovi by sa to nepáčilo.“+ 4 Achab sa vrátil domov mrzutý a skľúčený, pretože mu Jezreelčan Nábot povedal: „Nedám ti dedičstvo po svojich predkoch.“ Ľahol si na posteľ, otočil sa k stene a odmietal jesť.

5 Prišla za ním jeho manželka Jezábel+ a spýtala sa ho: „Prečo si* taký smutný a nechceš jesť?“ 6 Povedal jej: „Hovoril som s Jezreelčanom Nábotom a navrhol som mu: ‚Predaj mi svoju vinicu. Alebo ak chceš, dám ti namiesto nej inú vinicu.‘ Ale on mi povedal, že mi ju nedá.“ 7 Jeho manželka Jezábel mu povedala: „Si predsa kráľom Izraela. Vstaň, najedz sa a už sa netráp. Postarám sa o to, aby si dostal vinicu Jezreelčana Nábota.“+ 8 A tak v Achabovom mene napísala listy, zapečatila ich jeho pečaťou+ a poslala ich starším+ a urodzeným mužom v meste, kde býval Nábot. 9 V listoch napísala: „Vyhláste pôst a Nábota posaďte do čela ľudu. 10 Oproti nemu posaďte dvoch naničhodníkov a tí nech proti nemu svedčia:+ ‚Preklínal si Boha a kráľa!‘+ Potom ho vyveďte a ukameňujte na smrť.“+

11 Starší a urodzení muži z mesta, kde býval Nábot, urobili tak, ako im Jezábel nariadila v listoch. 12 Vyhlásili pôst a posadili Nábota do čela ľudu. 13 Potom prišli dvaja naničhodníci, posadili sa oproti Nábotovi a pred ľudom ho obvinili: „Nábot preklínal Boha a kráľa!“+ Nakoniec ho ľudia vyviedli za mesto a ukameňovali na smrť.+ 14 Potom poslali Jezábel odkaz: „Nábot bol ukameňovaný, zomrel.“+

15 Keď Jezábel počula, že bol Nábot ukameňovaný na smrť, povedala Achabovi: „Vstaň. Tú vinicu, ktorú ti Jezreelčan Nábot+ odmietol predať, už môžeš zabrať, lebo Nábot už nežije. Je mŕtvy.“ 16 Len čo Achab počul, že Nábot je mŕtvy, vstal a šiel zabrať jeho vinicu.

17 Vtedy Jehova povedal Eliášovi+ Tišbejskému: 18 „Vstaň, choď do Samárie za izraelským kráľom Achabom.+ Je v Nábotovej vinici, ktorú šiel zabrať. 19 Povedz mu: ‚Toto hovorí Jehova: „Zavraždil si človeka+ a teraz zaberáš jeho majetok?“‘+ Potom mu povedz: ‚Toto hovorí Jehova: „Na mieste, kde psy lízali Nábotovu krv, budú lízať aj tvoju.“‘“+

20 Achab povedal Eliášovi: „Tak si ma našiel, môj nepriateľ!“+ A on povedal: „Našiel som ťa. Boh hovorí: ‚Pretože si sa zapredal, aby si konal to, čo je zlé v Jehovových očiach,+ 21 privediem na teba nešťastie. Dôkladne za tebou zametiem. Vyhladím Achabovi v Izraeli každého, kto je mužského rodu,*+ aj bezmocného a slabého.+ 22 Urobím s tvojím domom to isté čo s domom Jeroboáma,+ Nebatovho syna, a s domom Bášu,+ Achijahovho syna, pretože svojím konaním si vzbudzoval môj hnev a zviedol si Izrael na hriech.‘ 23 A o Jezábel Jehova hovorí: ‚Psy zožerú Jezábel na jezreelskej pôde.+ 24 Kto z Achabovej rodiny zomrie v meste, toho zožerú psy, a kto zomrie v poli, toho zožerú vtáky.+ 25 Nikto sa tak nezapredal, aby robil to, čo je zlé v Jehovových očiach, ako Achab+ pod vplyvom svojej manželky Jezábel.+ 26 Robil tie najohavnejšie veci, klaňal sa odporným modlám,* ako to robili Amorejci, ktorých Jehova vyhnal pred Izraelitmi.‘“+

27 Keď to Achab počul, roztrhol svoj odev a obliekol si vrecovinu. Postil sa, ležal vo vrecovine a chodil skľúčený. 28 Vtedy Jehova povedal Eliášovi Tišbejskému: 29 „Videl si, ako sa Achab predo mnou pokoril?+ Za to, že sa predo mnou pokoril, neprivediem nešťastie za jeho života. Nešťastie na jeho dom privediem za dní jeho syna.“+

22 Tri roky nebola vojna medzi Sýriou a Izraelom. 2 V treťom roku šiel judský kráľ Jehošafat+ k izraelskému kráľovi.+ 3 Izraelský kráľ povedal svojim dvoranom: „Viete, že Rámot-Gileád+ patrí nám. Tak prečo váhame vziať ho z rúk sýrskeho kráľa?“ 4 Potom sa obrátil na Jehošafata: „Pôjdeš so mnou bojovať o Rámot-Gileád?“ Jehošafat odpovedal: „Pôjdem do boja po tvojom boku spolu so svojím ľudom a koňmi.“+

5 Ale Jehošafat navrhol izraelskému kráľovi: „Prosím, najprv zisti,+ čo radí Jehova.“+ 6 Izraelský kráľ teda zhromaždil prorokov, asi 400 mužov, a spýtal sa ich: „Mám ísť do boja proti Rámot-Gileádu alebo nie?“ Odpovedali: „Choď, Jehova ho vydá kráľovi do rúk.“

7 Vtedy Jehošafat povedal: „Nie je tu nejaký Jehovov prorok, aby sme sa spýtali aj prostredníctvom neho?“+ 8 „Ešte je tu jeden muž, prostredníctvom ktorého sa môžeme spýtať Jehovu,“+ povedal izraelský kráľ Jehošafatovi. „Ale ja ho nenávidím,+ lebo mi neprorokuje nič dobré, iba zlé.+ Je to Michajah, Jimlov syn.“ Ale Jehošafat povedal: „Nech kráľ tak nehovorí.“

9 Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorného úradníka a prikázal mu: „Rýchlo priveď Michajaha, Jimlovho syna!“+ 10 Izraelský kráľ a judský kráľ Jehošafat sedeli v kráľovských rúchach na svojich trónoch na priestranstve* pred vchodom do samárskej brány a pred nimi prorokovali všetci proroci.+ 11 Cedekijah, Kenaanov syn, si urobil železné rohy a povedal: „Toto hovorí Jehova: ‚Týmito rohmi budeš klať Sýrčanov, kým ich nezničíš.‘“ 12 Všetci ostatní proroci prorokovali to isté. Hovorili: „Vytiahni proti Rámot-Gileádu! Čaká ťa úspech. Jehova ho vydá kráľovi do rúk.“

13 Posol, ktorý šiel zavolať Michajaha, mu povedal: „Proroci jednomyseľne prorokujú kráľovi priaznivo. Nech je, prosím, aj tvoja predpoveď taká priaznivá ako ich.“+ 14 Ale Michajah povedal: „Akože žije Jehova, budem hovoriť to, čo mi povie Jehova.“ 15 Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho spýtal: „Michajah, máme ísť do boja proti Rámot-Gileádu alebo nie?“ „Choď,“ odpovedal. „Čaká ťa úspech. Jehova ho vydá kráľovi do rúk.“ 16 Ale kráľ mu povedal: „Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v Jehovovom mene nehovoril nič iné než pravdu?“ 17 Odpovedal teda: „Vidím všetkých Izraelitov rozptýlených po vrchoch+ ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Jehova povedal: ‚Už nemajú pána, nech sa každý vráti v pokoji domov.‘“

18 „Nehovoril som ti, že mi nebude prorokovať nič dobré, iba zlé?“ povedal izraelský kráľ Jehošafatovi.+

19 Michajah pokračoval: „Počuj Jehovovo slovo: Videl som Jehovu sedieť na tróne+ a po jeho pravici a ľavici stálo celé nebeské vojsko.+ 20 Jehova sa spýtal: ‚Kto oklame Achaba, aby vytiahol proti Rámot-Gileádu a zahynul tam?‘ A jeden navrhoval jedno, druhý zase niečo iné. 21 Vtedy predstúpil pred Jehovu jeden anjel*+ a povedal: ‚Ja ho oklamem.‘ Jehova sa ho spýtal: ‚Ako?‘ 22 Odpovedal: ‚Pôjdem a stanem sa klamlivým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘+ Povedal mu: ‚Oklameš ho, podarí sa ti to. Choď a urob to.‘ 23 Jehova teda vložil klamlivého ducha do úst všetkých tvojich prorokov.+ Ale v skutočnosti Jehova povedal, že ťa čaká nešťastie.“+

24 Vtom Cedekijah, Kenaanov syn, vykročil k Michajahovi, udrel ho po tvári a povedal: „Kadiaľ odišiel Jehovov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?“+ 25 Michajah odpovedal: „To uvidíš v deň, keď sa skryješ v najodľahlejšom kúte domu.“ 26 Nato izraelský kráľ prikázal: „Vezmite Michajaha a odovzdajte ho veliteľovi mesta Amonovi a kráľovmu synovi Joášovi. 27 Povedzte im: ‚Toto hovorí kráľ: „Zavrite toho muža do väzenia+ a dávajte mu znížený prídel chleba a vody, kým sa v pokoji nevrátim.“‘“ 28 Ale Michajah povedal: „Ak sa vrátiš v pokoji, Jehova so mnou nehovoril.“+ A dodal: „Počujte to, všetky národy.“

29 Potom izraelský kráľ a judský kráľ Jehošafat vytiahli k Rámot-Gileádu.+ 30 Izraelský kráľ povedal Jehošafatovi: „Ja pôjdem do boja v prestrojení, ale ty si obleč kráľovský odev.“ A tak šiel izraelský kráľ do boja v prestrojení.+ 31 Sýrsky kráľ vydal svojim 32 veliteľom bojových vozov+ príkaz: „Nepúšťajte sa do boja s nikým, s vojakmi ani s veliteľmi, iba s izraelským kráľom.“ 32 Keď velitelia bojových vozov videli Jehošafata, povedali si: „To je určite izraelský kráľ.“ A tak sa za ním vydali, aby naňho zaútočili, ale Jehošafat začal volať o pomoc. 33 Keď velitelia bojových vozov zistili, že to nie je izraelský kráľ, prestali ho prenasledovať.

34 Ale nejaký muž vystrelil z luku a náhodou* zasiahol izraelského kráľa medzi šupiny jeho panciera. Preto kráľ povedal svojmu vozatajovi: „Obráť kone a odvez ma z bojiska.* Som ťažko ranený.“+ 35 Ale boj zúril celý deň a kráľa museli podopierať, aby mohol stáť vo voze čelom k Sýrčanom. Krv z jeho rany tiekla do bojového voza a večer zomrel.+ 36 Pri západe slnka sa začalo táborom ozývať volanie: „Každý do svojho mesta! Každý do svojej krajiny!“+ 37 Tak kráľ zomrel a previezli ho do Samárie, kde ho pochovali. 38 Keď pri samárskom rybníku umývali jeho bojový voz, psy lízali jeho krv a kúpali sa tam prostitútky,* tak ako Jehova povedal.+

39 Ostatné udalosti Achabovho života – čo všetko vykonal, aký slonovinový+ palác postavil a ktoré mestá vybudoval – sú zapísané v kronike izraelských kráľov. 40 Keď Achab zomrel,*+ stal sa namiesto neho kráľom jeho syn Achaziah.+

41 Asov syn Jehošafat+ sa stal kráľom nad Judskom vo štvrtom roku vlády izraelského kráľa Achaba. 42 Jehošafat mal 35 rokov, keď sa stal kráľom, a vládol v Jeruzaleme 25 rokov. Jeho matkou bola Šilchiho dcéra Azuba. 43 Vo všetkom sa správal ako jeho otec Asa,+ neodklonil sa od jeho cesty. Robil to, čo je správne v Jehovových očiach.+ Ale posvätné výšiny neboli odstránené. Ľud tam stále prinášal obete a obetný dym.+ 44 Jehošafat udržiaval pokojné vzťahy s izraelským kráľom.+ 45 Ostatné udalosti Jehošafatovho života – jeho hrdinské činy a vojenské úspechy – sú zapísané v kronike judských kráľov. 46 A odstránil z krajiny všetkých chrámových prostitútov,+ ktorí ešte zostali z čias jeho otca Asu.+

47 V Edome+ nemali v tom čase kráľa, vládol tam splnomocnenec.+

48 Jehošafat dal postaviť taršíšske lode,* aby sa plavili do Ofiru po zlato,+ ale nevyplávali, lebo stroskotali pri Ecjon-Geberi.+ 49 Achabov syn Achaziah navrhol Jehošafatovi: „Nech sa moji ľudia plavia na lodiach s tvojimi.“ Ale Jehošafat nesúhlasil.

50 Potom Jehošafat zomrel*+ a pochovali ho k jeho predkom v meste jeho predka Dávida. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Jehorám.+

51 Achabov syn Achaziah+ sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v 17. roku vlády judského kráľa Jehošafata a vládol nad Izraelom dva roky. 52 Robil to, čo je zlé v Jehovových očiach. Konal ako jeho otec+ a matka+ a ako Jeroboám, Nebatov syn, ktorý zviedol Izrael na hriech.+ 53 Slúžil Baalovi+ a klaňal sa mu a urážal Jehovu, Boha Izraela,+ tak ako jeho otec.