DRUHÁ KNIHA KRONÍK (DRUHÁ KNIHA PARALIPOMENON)

1 Dávidov syn Šalamún upevňoval svoju kráľovskú moc. Jehova, jeho Boh, bol s ním a nesmierne ho vyvýšil.+

2 Šalamún zvolal celý Izrael, veliteľov tisícov a stoviek, sudcov a všetkých náčelníkov celého Izraela, ktorí boli hlavami rodov. 3 Potom Šalamún a celé zhromaždenie išli na výšinu v Gibeone,+ lebo tam bol stan stretávania pravého Boha, ktorý urobil v pustatine Jehovov služobník Mojžiš. 4 Ale truhlu zmluvy pravého Boha preniesol Dávid z Kirjat-Jearimu+ do Jeruzalema, kde pre ňu postavil stan.+ 5 Pred Jehovovým svätostánkom stál medený oltár,+ ktorý urobil Becalel,+ syn Uriho, syna Chúra. Šalamún i celé zhromaždenie tam chodievali, aby sa pred ním modlili.* 6 Šalamún tam obetoval pred Jehovom. Na medenom oltári pred stanom stretávania predložil 1 000 zápalných obetí.+

7 V tú noc sa Šalamúnovi zjavil Boh a povedal mu: „Žiadaj si, čo ti mám dať.“+ 8 Šalamún mu odpovedal: „Ty si prejavoval veľkú láskavosť* môjmu otcovi Dávidovi+ a urobil si ma kráľom namiesto neho.+ 9 Bože Jehova, nech sa teraz splní sľub, ktorý si dal môjmu otcovi Dávidovi,+ lebo si ma ustanovil za kráľa nad ľudom, ktorého je toľko ako zemského prachu.+ 10 Daj mi múdrosť a poznanie,+ aby som mohol viesť tento ľud,* lebo kto dokáže súdiť tento tvoj veľký ľud?“+

11 Nato Boh povedal Šalamúnovi: „Pretože máš toto na srdci a nežiadal si si majetok, bohatstvo a slávu, ani smrť tých, čo ťa nenávidia, ani dlhý život,* ale žiadal si o múdrosť a poznanie, aby si dokázal súdiť môj ľud, nad ktorým som ťa urobil kráľom,+ 12 dám ti múdrosť a poznanie. Ale dám ti aj majetok, bohatstvo a slávu, akú nemal žiadny z kráľov, ktorí boli pred tebou, a akú nebudú mať ani tí, čo prídu po tebe.“+

13 Potom Šalamún odišiel z výšiny v Gibeone,+ spred stanu stretávania, do Jeruzalema a vládol nad Izraelom. 14 A zhromažďoval si vozy a kone,* až mal 1 400 vozov a 12 000 koní.*+ Umiestnil ich v mestách určených pre bojové vozy+ a u seba v Jeruzaleme.+ 15 Kráľ nahromadil v Jeruzaleme toľko striebra a zlata, že ho bolo ako kamenia,+ a toľko cédrového dreva, že ho bolo ako sykomôr v Šefele.+ 16 Kone dovážali Šalamúnovi z Egypta.+ Kráľovi kupci kupovali stáda koní* za jednotnú cenu.+ 17 Voz dovezený z Egypta stál 600 kúskov striebra a kôň 150. Kráľovi kupci ich potom vyvážali všetkým chetitským a sýrskym kráľom.

2 A Šalamún prikázal, aby bol postavený dom Jehovovmu menu+ a kráľovský palác.+ 2 Povolal 70 000 robotníkov,* 80 000 kamenárov na prácu v horách+ a k nim 3 600 dozorcov.+ 3 Šalamún poslal odkaz týrskemu kráľovi Chíramovi:+ „Môjmu otcovi Dávidovi si posielal cédrové drevo, keď staval palác. Urob to aj pre mňa.+ 4 Chcem postaviť dom menu Jehovu, svojho Boha. Chcem mu ho zasvätiť, aby som pred ním pálil kadidlo z voňavých látok,+ ustavične predkladal chlieb predloženia+ a prinášal zápalné obete ráno i večer,+ počas sabatov,+ novmesiacov+ a sviatkov+ Jehovu, nášho Boha. To je trvalá povinnosť Izraela. 5 Dom, ktorý chcem postaviť, bude veľkolepý, lebo náš Boh prevyšuje všetkých bohov. 6 Kto je schopný postaviť mu dom, keď ho ani samo nebo, nebesia nebies nemôžu obsiahnuť?+ A kto som ja, aby som mu postavil dom, hoci len na prinášanie obetného dymu? 7 Preto mi pošli remeselníka, ktorý sa vyzná v práci so zlatom, striebrom, meďou,+ železom, purpurovou vlnou, jasnočervenou priadzou* a modrou priadzou a ktorý je dobrým rezbárom. Bude pracovať v Judsku a v Jeruzaleme s mojimi skúsenými remeselníkmi, ktorých zhromaždil môj otec Dávid.+ 8 Pošli mi aj cédrové, borievkové*+ a santalové drevo+ z Libanonu, lebo viem, že tvoji ľudia vedia stínať libanonské stromy.+ Moji ľudia budú pracovať s tvojimi,+ 9 aby pre mňa pripravili množstvo dreva, lebo dom, ktorý chcem postaviť, bude výnimočný a veľkolepý. 10 Na stravu+ pre tvojich drevorubačov, ktorí budú stínať stromy, dám 20 000 korov* pšenice, 20 000 korov jačmeňa, 20 000 batov* vína a 20 000 batov oleja.“

11 Týrsky kráľ Chíram odpovedal listom, v ktorom Šalamúnovi napísal: „Pretože Jehova miluje svoj ľud, urobil ťa nad ním kráľom.“ 12 A pokračoval: „Nech je chválený Jehova, Boh Izraela, ktorý urobil nebo a zem, lebo dal kráľovi Dávidovi múdreho, rozvážneho a rozumného+ syna,+ ktorý postaví dom Jehovovi a pre seba kráľovský palác. 13 Posielam ti Chíram-Abiho,+ skúseného remeselníka a znalca. 14 Je to syn ženy z kmeňa Dán a jeho otec bol Týrčan. Vyzná sa v práci so zlatom, striebrom, meďou, železom, kameňom i s drevom, s purpurovou vlnou, modrou priadzou, jemnou tkaninou a jasnočervenou priadzou.*+ Ovláda rezbárske umenie a dokáže vyrobiť všetko, čo sa mu zadá.+ Bude pracovať s tvojimi skúsenými remeselníkmi a so skúsenými remeselníkmi môjho pána Dávida, tvojho otca. 15 Nech teraz môj pán pošle svojim služobníkom pšenicu, jačmeň, olej a víno, ako sľúbil.+ 16 My budeme stínať v Libanone toľko stromov,+ koľko budeš potrebovať. Urobíme z nich plte, pošleme ich po mori do Joppy+ a ty ich odvezieš do Jeruzalema.“+

17 Potom Šalamún spočítal všetkých cudzincov, ktorí bývali v Izraeli,+ tak ako predtým jeho otec Dávid,+ a bolo ich 153 600. 18 Z nich 70 000 určil za robotníkov,* 80 000 za kamenárov+ na prácu v horách a 3 600 za dozorcov, ktorí dohliadali na to, aby ľudia pracovali.+

3 Šalamún začal stavať Jehovov dom+ v Jeruzaleme na vrchu Mórija,+ kde sa Jehova zjavil jeho otcovi Dávidovi.+ Bolo to na mieste, ktoré Dávid pripravil na mlatovisku* Ornana+ Jebuzejského. 2 Začal ho stavať druhého dňa druhého mesiaca vo štvrtom roku svojej vlády. 3 Základy, ktoré Šalamún položil na stavbu domu pravého Boha, merali 60 lakťov na dĺžku a 20 lakťov na šírku+ podľa bývalej miery.* 4 Predsieň pred domom bola rovnako široká ako dom, čiže 20 lakťov. Jej výška bola 120.* Zvnútra ju pokryl rýdzim zlatom.+ 5 Veľkú miestnosť* obložil borievkovým* drevom, pokryl ju rýdzim zlatom+ a ozdobil palmami+ a reťazami.+ 6 Dom vyložil krásnymi drahokamami+ a zlato,+ ktoré použil, bolo z Parvajimu. 7 Zlatom pokryl dom, trámy, prahy, steny a dvere+ a na stenách vyryl cherubínov.+

8 Potom urobil Najsvätejšiu.+ Jej dĺžka bola 20 lakťov, rovnako ako šírka domu, a jej šírka bola 20 lakťov. Pokryl ju rýdzim zlatom,+ ktorého bolo 600 talentov.* 9 Zlato na klince vážilo 50 šekelov.* Zlatom pokryl aj strešné miestnosti.

10 V Najsvätejšej urobil dve sochy cherubínov a pokryl ich zlatom.+ 11 Dĺžka krídel cherubínov+ bola spolu 20 lakťov. Jedno krídlo prvého cherubína malo päť lakťov a dotýkalo sa steny domu. Jeho druhé krídlo malo päť lakťov a dotýkalo sa krídla druhého cherubína. 12 Jedno krídlo druhého cherubína malo päť lakťov a dotýkalo sa druhej steny domu. Jeho druhé krídlo malo päť lakťov a dotýkalo sa krídla prvého cherubína. 13 Rozprestreté krídla týchto cherubínov merali 20 lakťov. Cherubíni stáli vzpriamene tvárou dovnútra.*

14 Urobil aj oponu+ z modrej priadze, purpurovej vlny, jasnočervenej priadze* a jemnej tkaniny a vyšil na ňu cherubínov.+

15 Pred domom zhotovil dva stĺpy+ vysoké 35 lakťov. Hlavica navrchu každého stĺpa mala päť lakťov.+ 16 Urobil retiazky podobné náhrdelníku a dal ich navrch stĺpov. Na retiazky pripevnil 100 granátových jabĺk. 17 Stĺpy postavil pred chrám, jeden napravo* a druhý naľavo.* Pravému dal meno Jachin* a ľavému Boaz.*

4 Šalamún dal vyrobiť aj medený oltár,+ dlhý 20 lakťov, široký 20 lakťov a vysoký 10 lakťov.

2 A odlial okrúhlu nádrž nazývanú more.+ Od okraja po okraj merala 10 lakťov, na výšku mala 5 lakťov a po obvode 30 lakťov.*+ 3 Pod okrajom lemovali nádrž po celom obvode dva rady tekvicovitých ozdôb,+ desať na jeden lakeť, ktoré boli odliate zároveň s ňou. 4 More stálo na 12 býkoch:+ tri boli obrátené na sever, tri na západ, tri na juh a tri na východ. Všetky boli zadnou časťou obrátené dovnútra. More spočívalo na nich. 5 Bolo hrubé na šírku dlane* a jeho okraj bol ako okraj kalicha, podobný ľaliovému kvetu. Vošlo sa doň* 3 000 batov.*

6 Urobil aj desať nádrží na umývanie, päť postavil napravo a päť naľavo.+ Oplachovali v nich všetko, čo bolo potrebné na zápalné obete.+ Ale more slúžilo na umývanie kňazom.+

7 Ďalej urobil desať zlatých svietnikov+ podľa predpísaného vzoru+ a umiestnil ich do chrámu, päť napravo a päť naľavo.+

8 Urobil aj desať stolov a postavil ich do chrámu, päť napravo a päť naľavo.+ Vyrobil aj 100 zlatých misiek.

9 Potom vybudoval nádvorie+ kňazov,+ veľké nádvorie+ a jeho brány a tie pokryl meďou. 10 Medené more umiestnil na pravú stranu, juhovýchodne od domu.+

11 Chíram urobil aj nádoby na popol, lopatky a misky.+

Tak Chíram dokončil prácu, ktorú robil pre kráľa Šalamúna na dome pravého Boha:+ 12 dva stĺpy+ a miskovité hlavice navrchu tých dvoch stĺpov, dve sieťoviny+ pokrývajúce dve miskovité hlavice, ktoré boli navrchu stĺpov, 13 400 granátových jabĺk+ na ozdobenie dvoch sieťovín, ktoré pokrývali dve miskovité hlavice stĺpov, dva rady granátových jabĺk na každú sieťovinu,+ 14 desať vozíkov* a desať nádrží na vozíkoch,+ 15 more a 12 býkov pod ním,+ 16 nádoby na popol, lopatky, vidlice+ a ďalšie náčinie. Všetko, čo urobil Chíram-Abiv+ pre kráľa Šalamúna, pre Jehovov dom, bolo z leštenej medi. 17 Kráľ to dal odliať v ílovitej pôde v jordánskom kraji medzi Sukkótom+ a Ceredou. 18 Všetkého náčinia, ktoré dal Šalamún urobiť, bolo toľko, že váhu medi ani nezisťovali.+

19 Šalamún urobil všetky predmety+ na službu v dome pravého Boha: zlatý oltár,+ stoly+ na chlieb predloženia,+ 20 svietniky a ich lampy* z rýdzeho zlata,+ ktoré mali podľa predpisu svietiť pred najvnútornejšou miestnosťou, 21 kvety, lampy a zhasínadlá z toho najčistejšieho zlata, 22 zastrihávače knôtu, misky, poháre a nádoby na uhlíky, všetko z rýdzeho zlata. Zo zlata urobil aj vchod do domu, vnútorné dvere do Najsvätejšej+ a dvere chrámu.+

5 Tak Šalamún dokončil všetku prácu na Jehovovom dome.+ Potom vniesol dovnútra veci, ktoré posvätil jeho otec Dávid,+ a uložil striebro, zlato a rôzne predmety do pokladníc domu pravého Boha.+ 2 Potom kráľ Šalamún zvolal izraelských starších, všetky hlavy kmeňov a náčelníkov rodov Izraela. Prišli do Jeruzalema, aby vyniesli truhlu Jehovovej zmluvy z Dávidovho mesta,+ čiže zo Sionu.+ 3 Všetci Izraeliti sa zhromaždili ku kráľovi na sviatok,* ktorý sa slávi v siedmom mesiaci.+

4 Keď prišli všetci starší Izraela, Léviti zdvihli truhlu+ 5 a preniesli truhlu zmluvy, stan stretávania+ a všetko sväté náčinie, ktoré bolo v stane. Niesli ich kňazi a Léviti.* 6 Kráľ Šalamún a všetci Izraeliti, ktorí sa k nemu zhromaždili, boli pred truhlou a obetovali toľko oviec a dobytka,+ že sa to nedalo ani spočítať. 7 Potom kňazi priniesli truhlu Jehovovej zmluvy na jej miesto, do najvnútornejšej miestnosti domu, do Najsvätejšej, pod krídla cherubínov.+ 8 Keďže krídla cherubínov boli rozprestreté nad miestom, kde stála truhla, cherubíni zhora zakrývali truhlu i jej tyče.+ 9 Tyče boli také dlhé, že ich konce bolo vidieť zo Svätej pred najvnútornejšou miestnosťou, ale zvonku ich nebolo vidieť. Sú tam až dodnes. 10 V truhle nebolo nič, iba dve tabuľky, ktoré do nej vložil Mojžiš na Chorebe,+ keď Jehova uzavrel zmluvu+ s Izraelitmi po ich odchode z Egypta.+

11 Keď kňazi vyšli zo svätého miesta (lebo všetci prítomní kňazi sa posvätili+ bez ohľadu na to, do ktorého oddelenia patrili),+ 12 všetci lévitskí speváci,+ ktorých viedol Asaf,+ Héman,+ Jedutún,+ ich synovia a ich bratia, oblečení v jemnej tkanine, stáli s činelmi, lýrami a harfami východne od oltára. Bolo tam s nimi aj 120 kňazov, ktorí trúbili na trúbkach.+ 13 Trubači a speváci jednohlasne chválili Jehovu a ďakovali mu. Vo chvíli, keď sa rozozvučali trúbky, činely a iné hudobné nástroje a znela chvála Jehovovi, „lebo je dobrý a jeho verná láska je večná“,+ Jehovov dom naplnil oblak.+ 14 Kňazi nemohli pre ten oblak konať svoju službu, lebo Jehovova sláva naplnila dom pravého Boha.+

6 Vtedy Šalamún povedal: „Jehova, ty sám si vyhlásil, že budeš bývať v hustej temnote.+ 2 A ja som ti postavil vznešený dom, trvalé miesto, aby si tam býval naveky.“+

3 Potom sa kráľ obrátil tvárou k celému zhromaždeniu Izraela a požehnal ho. A celé zhromaždenie stálo.+ 4 Povedal: „Nech je chválený Jehova, Boh Izraela, ktorý dal vlastnými ústami sľub môjmu otcovi Dávidovi a vlastnou rukou splnil, čo povedal: 5 ‚Odo dňa, keď som vyviedol svoj ľud z Egypta, nevyvolil som si v žiadnom izraelskom kmeni mesto na stavbu domu, v ktorom by prebývalo moje meno,+ ani som si nevyvolil nikoho, kto by bol vodcom nad mojím ľudom Izraelom. 6 Ale teraz som si vyvolil Jeruzalem,+ aby tam prebývalo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby vládol nad mojím ľudom Izraelom.‘+ 7 A v srdci môjho otca Dávida bola túžba postaviť dom menu Jehovu, Boha Izraela.+ 8 Ale Jehova povedal môjmu otcovi Dávidovi: ‚Z celého srdca túžiš postaviť dom môjmu menu a je dobré, že po tom vo svojom srdci túžiš. 9 No ty ten dom nepostavíš. Dom môjmu menu postaví tvoj syn, ktorý sa ti narodí.‘*+ 10 A Jehova splnil svoj sľub. Nastúpil som na izraelský trón po svojom otcovi Dávidovi,+ tak ako Jehova sľúbil,+ a postavil som dom menu Jehovu, Boha Izraela. 11 Umiestnil som v ňom truhlu so zmluvou,+ ktorú Jehova uzavrel s Izraelitmi.“

12 Potom sa Šalamún postavil pred Jehovov oltár pred celým izraelským zhromaždením a vystrel ruky k nebu.+ 13 (Šalamún stál na medenom pódiu, ktoré urobil a ktoré postavil do stredu nádvoria.+ Bolo dlhé päť lakťov,* široké päť lakťov a vysoké tri lakte.) Kľakol si pred celým izraelským zhromaždením, vystrel ruky k nebu+ 14 a povedal: „Jehova, Bože Izraela, ani v nebesiach, ani na zemi nie je taký Boh, ako si ty, ktorý dodržiavaš zmluvu a prejavuješ vernú lásku svojim služobníkom, ktorí ti slúžia celým svojím srdcom.+ 15 Dodržal si to, čo si sľúbil svojmu služobníkovi, môjmu otcovi Dávidovi.+ Vlastnými ústami si dal sľub a dnes si ho vlastnou rukou splnil.+ 16 A teraz, Jehova, Bože Izraela, splň sľub, ktorý si dal svojmu služobníkovi, môjmu otcovi Dávidovi: ‚Ak budú tvoji synovia dbať na to, aby žili podľa môjho zákona,+ ako si to robil ty, na izraelskom tróne nebude predo mnou nikdy chýbať tvoj potomok.‘+ 17 Jehova, Bože Izraela, nech sa splní tvoj sľub, ktorý si dal svojmu služobníkovi Dávidovi.

18 Bude však Boh naozaj bývať s ľuďmi na zemi?+ Veď ani samo nebo, nebesia nebies ťa nemôžu obsiahnuť,+ o čo menej tento dom, ktorý som postavil!+ 19 Jehova, môj Bože, venuj pozornosť modlitbe svojho služobníka a jeho prosbe o priazeň. Vypočuj volanie o pomoc a modlitbu, ktorú ti tvoj služobník predkladá. 20 Nech sú tvoje oči dňom i nocou upreté na tento dom, na miesto, o ktorom si povedal, že tam bude tvoje meno.+ Vypočuj modlitbu, ktorú sa bude tvoj služobník modliť smerom k tomuto miestu. 21 Vypočuj svojho služobníka a svoj ľud Izrael, keď sa bude modliť smerom k tomuto miestu+ a prosiť ťa o priazeň. Vypočuj zo svojho príbytku, z nebies,+ vypočuj a odpusť.+

22 Keď sa niekto prehreší proti svojmu blížnemu a ten ho prinúti vysloviť prísahu* a zaviaže ho ňou* a on príde pred tvoj oltár v tomto dome, kým je pod prísahou,*+ 23 potom vypočuj z nebies, zasiahni a rozsúď svojich služobníkov. Odplať zlému človeku a potrestaj ho za to, čo urobil,+ a spravodlivého vyhlás za nevinného* a odmeň ho za jeho spravodlivosť.+

24 A ak tvoj ľud Izrael utrpí porážku od nepriateľov, lebo hrešil proti tebe,+ ale vráti sa k tebe a bude chváliť tvoje meno,+ modliť sa+ v tomto dome a úpenlivo prosiť o priazeň pred tebou,+ 25 potom ho vypočuj z nebies,+ odpusť hriech svojho ľudu Izraela a priveď ich späť do krajiny, ktorú si dal im a ich predkom.+

26 Keď bude nebo zavreté a nebude dážď,+ lebo hrešili proti tebe,+ ale potom sa budú modliť smerom k tomuto miestu a chváliť tvoje meno a odvrátia sa od svojich hriechov, lebo si ich pokoril,*+ 27 vypočuj z nebies a odpusť svojim služobníkom, svojmu ľudu Izraelu, ich hriech. Pouč ich o správnej ceste, ktorou majú ísť,+ a daj dážď+ na svoju krajinu, ktorú si dal svojmu ľudu ako dedičstvo.

28 Ak bude krajinu pustošiť hlad,+ mor,+ vysušujúci vietor, pleseň+ alebo roje kobyliek,*+ ak nepriatelia obľahnú niektoré z miest* v tejto krajine+ alebo ak nastane akákoľvek iná pohroma či choroba,+ 29 potom každú modlitbu,+ každú prosbu o priazeň,+ ktorú vysloví ktorýkoľvek človek alebo celý tvoj ľud Izrael (veď každý pozná svoje trápenie a bolesť),+ keď vystrie ruky smerom k tomuto domu,+ 30 vypočuj z nebies, zo svojho príbytku,+ a odpusť.+ Odplať každému podľa jeho konania, lebo poznáš jeho srdce (veď ty jediný dobre poznáš srdce človeka),+ 31 aby sa ťa báli a kráčali po tvojich cestách po všetky dni, kým budú žiť v krajine, ktorú si dal našim predkom.

32 A keď cudzinec, ktorý nepatrí k tvojmu ľudu Izraelu, príde zo vzdialenej krajiny, lebo počul o tvojom veľkom mene,*+ o tvojej mocnej ruke a o tvojom vystretom ramene, a bude sa modliť smerom k tomuto domu,+ 33 vypočuj ho z nebies, zo svojho príbytku, a urob všetko, o čo ťa cudzinec prosí, aby všetky národy zeme poznali tvoje meno+ a báli sa ťa tak ako tvoj ľud Izrael a aby spoznali, že tento dom, ktorý som postavil, nesie tvoje meno.

34 Keď tvoj ľud vytiahne do vojny proti svojim nepriateľom cestou, ktorou ho pošleš,+ a bude sa k tebe modliť+ smerom k tomuto mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,+ 35 vypočuj z nebies ich modlitbu a ich prosbu o priazeň a vykonaj pre nich spravodlivosť.+

36 Keď proti tebe zhrešia (veď niet človeka, ktorý by nehrešil)+ a ty sa na nich nahneváš a vydáš ich nepriateľom, ktorí ich odvedú ako zajatcov do ďalekej alebo blízkej krajiny,+ 37 ale oni sa spamätajú v krajine, kam boli odvedení do zajatia, vrátia sa k tebe a budú ťa v krajine svojho zajatia úpenlivo prosiť o priazeň so slovami: ‚Zhrešili sme a previnili sme sa, konali sme skazene,‘+ 38 a vrátia sa k tebe celým svojím srdcom+ a celou svojou dušou* v krajine svojho zajatia,+ do ktorej boli odvlečení, a budú sa k tebe modliť smerom k svojej krajine, ktorú si dal ich predkom, k mestu, ktoré si si vyvolil,+ a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu, 39 vypočuj z nebies, zo svojho príbytku, ich modlitbu a ich prosbu o priazeň a vykonaj pre nich spravodlivosť.+ Odpusť svojmu ľudu, ktorý proti tebe zhrešil.

40 A teraz, môj Bože, nech sú, prosím, tvoje oči otvorené a tvoje uši pripravené vypočuť modlitby vyslovené na tomto mieste.*+ 41 Bože Jehova, vojdi do svojho príbytku,+ ty a truhla tvojej moci. Nech sa tvoji kňazi, Bože Jehova, odejú záchranou* a tvoji verní nech sa radujú z tvojej dobroty.+ 42 Bože Jehova, nezavrhuj* svojho pomazaného.+ Pamätaj na vernú lásku, ktorú si prejavil svojmu služobníkovi Dávidovi.“+

7 Len čo Šalamún dokončil modlitbu,+ z neba zostúpil oheň+ a pohltil zápalné a iné obete. A Jehovova sláva naplnila dom.+ 2 Kňazi nemohli vstúpiť do Jehovovho domu, lebo Jehovov dom napĺňala Jehovova sláva.+ 3 Keď všetci Izraeliti videli, že zostúpil oheň a nad domom sa objavila Jehovova sláva, pokľakli na dlažbu tvárou k zemi a ďakovali Jehovovi, „lebo je dobrý a jeho verná láska je večná“.

4 Potom kráľ a všetok ľud predložili Jehovovi obete.+ 5 Kráľ Šalamún obetoval 22 000 kusov dobytka a 120 000 oviec. Tak kráľ a všetok ľud zasvätili dom pravého Boha.+ 6 Kňazi stáli na svojich miestach, tak ako aj Léviti s hudobnými nástrojmi, ktorými sprevádzali spev na oslavu Jehovu.+ (Kráľ Dávid dal vyrobiť tieto nástroje, aby vzdával vďaky Jehovovi a s ich* pomocou ho chválil, „lebo jeho verná láska je večná“.) Kňazi oproti nim hlasno trúbili na trúbkach+ a všetci Izraeliti stáli.

7 Potom Šalamún posvätil stred nádvoria pred Jehovovým domom, aby mohol priniesť zápalné obete+ a tuk obetí spoločenstva. Musel ich priniesť tam, pretože všetky tie zápalné obete, obilné obete+ a tuk+ sa nezmestili na medený oltár,+ ktorý urobil Šalamún. 8 V tom čase slávil Šalamún sviatok sedem dní+ a s ním celý Izrael, veľmi veľké zhromaždenie ľudí od Lebo-Chamatu* až po Egyptské riečne údolie.*+ 9 Na ôsmy deň* sa konalo slávnostné zhromaždenie,+ lebo sedem dní slávili zasvätenie oltára a ďalších sedem dní trval sviatok. 10 A 23. dňa siedmeho mesiaca poslal ľudí domov. Vracali sa v radostnej nálade,+ s dobrým pocitom v srdci z toho, akú dobrotu Jehova prejavil Dávidovi, Šalamúnovi a svojmu izraelskému ľudu.+

11 Tak Šalamún dostaval Jehovov dom aj kráľovský palác.+ Podarilo sa mu všetko, čo sa rozhodol urobiť v Jehovovom dome a vo svojom paláci.+ 12 Vtedy sa Jehova v noci zjavil Šalamúnovi+ a povedal mu: „Vypočul som tvoju modlitbu a zvolil som si toto miesto za dom obetí.+ 13 Keď zavriem nebesia a nebude dážď alebo keď prikážem kobylkám* spustošiť krajinu, alebo keď zošlem na svoj ľud mor 14 a môj ľud, ktorý nosí moje meno,+ sa pokorí+ a bude sa modliť, bude ma hľadať a odvráti sa od svojich zlých skutkov,+ potom ich vypočujem z nebies, odpustím ich hriech a obnovím ich krajinu.+ 15 Moje oči budú otvorené a moje uši pripravené vypočuť modlitby vyslovené na tomto mieste.+ 16 Vybral som si tento dom, posvätil som ho a natrvalo som s ním spojil svoje meno.+ Moje oči a moje srdce tam budú navždy.+

17 Ak mi budeš slúžiť tak ako tvoj otec Dávid a budeš robiť všetko, čo som ti prikázal, a poslúchať moje nariadenia a moje zákony,+ 18 upevním tvoj kráľovský trón,+ ako som sa zaviazal tvojmu otcovi Dávidovi,+ keď som mu povedal: ‚Na izraelskom tróne nebude nikdy chýbať tvoj potomok.‘+ 19 Ale ak sa odo mňa odvrátite a nebudete dodržiavať moje zákony a moje prikázania, ktoré som vám dal, a začnete slúžiť iným bohom a klaňať sa im,+ 20 vykorením vás zo svojej krajiny, ktorú som vám dal.+ Zavrhnem dom, ktorý som zasvätil svojmu menu, a urobím ho terčom pohŕdania* a posmechu medzi všetkými národmi.+ 21 A z tohto domu zostanú len trosky. Každý, kto pôjde okolo, sa zhrozí+ a spýta sa: ‚Prečo to Jehova urobil tejto krajine a tomuto domu?‘+ 22 A dostane odpoveď: ‚Pretože opustili Jehovu,+ Boha svojich predkov, ktorý ich vyviedol z Egypta,+ a vybrali si iných bohov a tým sa klaňali a slúžili im.+ Preto na nich priviedol všetko to nešťastie.‘“+

8 Po 20 rokoch, počas ktorých Šalamún staval Jehovov dom a svoj palác,+ 2 prestaval mestá, ktoré mu dal Chíram,+ a osídlil ich Izraelitmi.* 3 Potom Šalamún pritiahol k Chamat-Cóbe a dobyl ju. 4 Opevnil* Tadmor v pustatine a všetky mestá na uskladňovanie zásob,+ ktoré postavil v Chamate.+ 5 Hradbami, bránami a závorami opevnil aj Horný Bet-Choron+ a Dolný Bet-Choron,+ 6 Baalát+ a všetky svoje mestá na uskladňovanie zásob, všetky mestá, v ktorých boli umiestnené bojové vozy,+ a mestá, v ktorých sídlili oddiely jazdcov. Vybudoval všetko, čo sa mu zažiadalo postaviť v Jeruzaleme, Libanone a celej jeho ríši.

7 Všetkých Neizraelitov, ktorí zostali z Chetitov, Amorejcov, Perizejcov, Chivejcov a Jebuzejcov,+ 8 teda ich potomkov, ktorí zostali v krajine a ktorých Izraeliti nevyhladili,+ Šalamún podrobil núteným prácam a je to tak až dodnes.+ 9 Ale nikoho z Izraelitov nezotročil.+ Tí boli Šalamúnovými bojovníkmi, veliteľmi jeho pobočníkov a veliteľmi jeho bojových vozov a jeho jazdcov.+ 10 Práce pre Šalamúna malo na starosti 250 dozorcov nad predákmi. Tí dozerali na všetkých pracovníkov.+

11 A Šalamún presťahoval faraónovu dcéru+ z Dávidovho mesta do domu, ktorý pre ňu postavil,+ lebo povedal: „Hoci je mojou manželkou, nemôže bývať v dome izraelského kráľa Dávida, lebo miesta, na ktorých bola truhla Jehovovej zmluvy, sú sväté.“+

12 Šalamún predkladal Jehovovi zápalné obete+ na Jehovovom oltári,+ ktorý postavil pred predsieňou.+ 13 Držal sa toho, čo prikázal Mojžiš, a prinášal obete, ktoré sa mali predkladať denne, v sabat,+ počas novmesiacov+ a trikrát do roka v ustanovené sviatky:+ na Sviatok nekvasených chlebov,+ Sviatok týždňov+ a Sviatok stánkov.*+ 14 Ďalej podľa pravidla, ktoré určil jeho otec Dávid, pridelil službu každému oddeleniu kňazov.+ Okrem toho určil povinnosti Lévitom, ktorí mali chváliť Boha+ a pomáhať kňazom,* ako bolo stanovené na každý deň, a zadelil strážcov brán k jednotlivým bránam podľa ich oddelení,+ lebo taký bol príkaz Božieho služobníka Dávida. 15 Neodchýlili sa od príkazov, ktoré dal kráľ kňazom a Lévitom, nech išlo o skladové miestnosti alebo o čokoľvek iné. 16 Všetko, na čom Šalamún pracoval odo dňa, keď boli položené základy Jehovovho domu,+ až po jeho dokončenie, bolo dobre zorganizované.* Tak bol Jehovov dom dokončený.+

17 Vtedy sa Šalamún vydal do Ecjon-Geberu+ a Elótu+ na brehu mora v edomskej krajine.+ 18 Chíram+ mu po svojich služobníkoch posielal lode a skúsených námorníkov. Plavili sa do Ofiru+ so Šalamúnovými ľuďmi a zakaždým odtiaľ priviezli kráľovi Šalamúnovi 450 talentov* zlata.+

9 Kráľovná zo Sáby*+ sa dopočula o Šalamúnovi a prišla do Jeruzalema, aby ho vyskúšala ťažkými otázkami.* Prišla s veľkolepým sprievodom,* s ťavami, ktoré niesli balzamový olej, veľké množstvo zlata+ a drahokamy. Prišla k Šalamúnovi a hovorila s ním o všetkom, čo mala na srdci.+ 2 Šalamún jej odpovedal na každú otázku. Nič preňho nebolo príliš ťažké,* vedel jej odpovedať na všetko.

3 Keď kráľovná zo Sáby videla Šalamúnovu múdrosť,+ dom, ktorý postavil,+ 4 jedlá na jeho stole,+ usadenie jeho dvoranov, oblečenie a spôsoby jeho obsluhujúcich, jeho čašníkov a ich odev i jeho zápalné obete, ktoré pravidelne obetoval v Jehovovom dome,+ od úžasu onemela.* 5 Povedala kráľovi: „To, čo som počula vo svojej krajine o tvojich úspechoch* a o tvojej múdrosti, je pravda. 6 Ale nechcela som tomu veriť, kým som neprišla a nepresvedčila sa na vlastné oči.+ Teraz vidím, že mi o tvojej veľkej múdrosti nepovedali ani polovicu.+ Prekonal si všetko, čo som o tebe počula.+ 7 Šťastný je tvoj ľud a šťastní sú títo tvoji služobníci, ktorí sú denne s tebou a počúvajú tvoju múdrosť! 8 Nech je chválený Jehova, tvoj Boh, ktorý si ťa obľúbil a dosadil ťa na svoj trón, aby si bol kráľom pre Jehovu, svojho Boha. Pretože tvoj Boh miluje Izrael+ a chce ho zachovať navždy, ustanovil ťa nad ním za kráľa, aby si presadzoval právo a spravodlivosť.“

9 Potom darovala kráľovi 120 talentov* zlata,+ veľké množstvo balzamového oleja a drahokamy. Už nikdy nepriviezli toľko balzamového oleja, koľko dala kráľovná zo Sáby kráľovi Šalamúnovi.+

10 Chíramovi a Šalamúnovi ľudia, ktorí vozili zlato z Ofiru,+ privážali aj santalové drevo a drahokamy.+ 11 Kráľ urobil zo santalového dreva schody pre Jehovov dom+ a pre kráľovský palác+ a tiež harfy a lýry pre spevákov.+ Také drevo dovtedy v Judsku nebolo.

12 Kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Sáby všetko, po čom zatúžila a o čo požiadala, viac,* ako mu priniesla ona. Potom odišla a vrátila sa do svojej krajiny aj so svojím služobníctvom.+

13 Šalamúnovi prichádzalo každý rok 666 talentov zlata+ 14 okrem zlata a striebra, ktoré mu prinášali kupci, obchodníci, všetci arabskí králi a miestodržitelia krajiny.+

15 Kráľ Šalamún urobil 200 veľkých štítov zo zliatiny zlata+ (na každý sa spotrebovalo 600 šekelov* zlata)+ 16 a 300 malých štítov zo zliatiny zlata (na každý sa spotrebovali tri míny* zlata). Potom ich dal do Domu libanonského lesa.+

17 Kráľ zhotovil aj veľký trón zo slonoviny a pokryl ho rýdzim zlatom.+ 18 K trónu viedlo šesť schodov a bola k nemu pripevnená podnož zo zlata. Po oboch stranách trónu boli operadlá, pri ktorých stáli sochy dvoch levov.+ 19 Na šiestich schodoch stáli sochy 12 levov,+ z oboch strán vždy po jednom. Žiadne iné kráľovstvo nemalo nič podobné. 20 Všetky nádoby na pitie mal kráľ Šalamún zo zlata a všetky predmety v Dome libanonského lesa boli z rýdzeho zlata. Nič nebolo zo striebra, lebo striebro sa za Šalamúnových dní nepovažovalo za nič.+ 21 Kráľove lode sa plavili do Taršíša+ s Chíramovými ľuďmi.+ Raz za tri roky privážali taršíšske lode zlato, striebro, slonovinu,+ opice a pávy.

22 Kráľ Šalamún prevyšoval bohatstvom a múdrosťou všetkých ostatných kráľov sveta.+ 23 Králi z celého sveta sa uchádzali o prijatie u* Šalamúna, aby počúvali múdrosť, ktorou ho obdaril pravý Boh.+ 24 Každý mu priniesol nejaký dar – strieborné a zlaté predmety, odevy,+ zbrane, balzamový olej, kone a muly. A tak to bolo rok čo rok. 25 Šalamún mal 4 000 boxov pre kone, ktoré zapriahali do vozov, a 12 000 koní.*+ Umiestnil ich v mestách určených pre bojové vozy a u seba v Jeruzaleme.+ 26 Vládol nad všetkými kráľovstvami od Rieky* po krajinu Filištíncov a po hranice Egypta.+ 27 Kráľ nahromadil v Jeruzaleme toľko striebra, že ho bolo ako kamenia, a toľko cédrového dreva, že ho bolo ako sykomôr v Šefele.+ 28 Kone privážali Šalamúnovi z Egypta+ a zo všetkých ostatných krajín.

29 Ostatné udalosti Šalamúnovho života+ sú od začiatku do konca zapísané v záznamoch proroka Nátana,+ v proroctve Achijaha+ Šilonského a v zázname o videniach, ktoré dostal prorok* Iddo+ o Nebatovom synovi Jeroboámovi.+ 30 Šalamún vládol v Jeruzaleme nad celým Izraelom 40 rokov. 31 Potom Šalamún zomrel* a pochovali ho v Dávidovom meste.+ Po ňom sa stal kráľom jeho syn Rechoboám.+

10 Rechoboám sa vydal do Sichemu,+ lebo tam prišiel celý Izrael, aby ho urobil kráľom.+ 2 Dopočul sa o tom Jeroboám,+ Nebatov syn (ktorý bol v tom čase ešte v Egypte, pretože utiekol pred kráľom Šalamúnom),+ a vrátil sa z Egypta. 3 Poslali poňho, a tak Jeroboám prišiel s celým Izraelom za Rechoboámom a povedali mu: 4 „Tvoj otec na nás položil ťažké jarmo.+ Ale ak nám uľahčíš tvrdú službu a ťažké jarmo, ktoré na nás položil tvoj otec, budeme ti slúžiť.“

5 Odpovedal im: „Vráťte sa ku mne o tri dni.“ A tak ľud odišiel.+ 6 Kráľ Rechoboám sa obrátil na starších mužov, ktorí slúžili jeho otcovi Šalamúnovi, kým žil, a opýtal sa ich: „Čo mi radíte? Ako mám odpovedať tomuto ľudu?“ 7 Povedali mu: „Ak budeš k tomuto ľudu láskavý, vyhovieš mu a odpovieš mu priaznivo, bude ti slúžiť navždy.“

8 Ale on zavrhol radu, ktorú mu dali starší muži, a obrátil sa na mladých mužov, ktorí s ním vyrastali a teraz boli v jeho službách.+ 9 „Čo radíte vy?“ spýtal sa ich. „Ako odpovieme tomuto ľudu, ktorý mi hovorí: ‚Uľahči nám jarmo, ktoré na nás položil tvoj otec‘?“ 10 Mladí muži, ktorí s ním vyrastali, mu povedali: „Ľudu, ktorý ti hovorí: ‚Tvoj otec na nás položil ťažké jarmo, ale ty nám ho uľahči,‘ povedz: ‚Môj malíček bude hrubší ako boky môjho otca. 11 Môj otec na vás položil ťažké jarmo, ale ja k nemu ešte pridám. Môj otec vás trestal obyčajným bičom, ale ja vás budem trestať bičom s ostňami.‘“

12 Jeroboám a všetok ľud prišli o tri dni k Rechoboámovi, lebo im prikázal: „Vráťte sa ku mne o tri dni.“+ 13 Kráľ Rechoboám zavrhol radu, ktorú mu dali starší muži, a odpovedal ľudu drsne, 14 tak ako mu poradili mladí muži: „Vaše jarmo sťažím a ešte k nemu pridám. Môj otec vás trestal obyčajným bičom, ale ja vás budem trestať bičom s ostňami.“ 15 Kráľ teda nevyhovel ľudu, lebo to tak zariadil Jehova, pravý Boh,+ aby sa splnilo to, čo povedal prostredníctvom Achijaha+ Šilonského Jeroboámovi, Nebatovmu synovi.

16 Keď celý Izrael videl, že im kráľ nevyhovel, odpovedali mu: „Čo máme spoločné s Dávidom? Nech si Izajov syn nechá svoje dedičstvo! Vráť sa, Izrael, k svojim bohom. Staraj sa o svoj dom,* Dávid!“+ S tým sa všetci Izraeliti vrátili do svojich domovov.*+

17 Rechoboám potom vládol iba nad tými Izraelitmi, ktorí bývali v judských mestách.+

18 Kráľ Rechoboám poslal k Izraelitom Hadoráma,+ ktorý mal na starosti ľudí odvádzaných na práce pre kráľa, ale Izraeliti ho ukameňovali na smrť. Kráľ Rechoboám stihol naskočiť do voza a utiecť do Jeruzalema.+ 19 Tak sa Izraeliti vzbúrili proti Dávidovmu domu a ich vzbura trvá až dodnes.

11 Keď prišiel Rechoboám do Jeruzalema, zhromaždil 180 000 vycvičených* bojovníkov z kmeňov Júda a Benjamín,+ aby bojovali proti Izraelu a vrátili kráľovstvo Rechoboámovi.+ 2 Potom Jehova povedal svojmu prorokovi* Šemajahovi:+ 3 „Povedz judskému kráľovi Rechoboámovi, Šalamúnovmu synovi, a všetkým Izraelitom z Júdu a Benjamína: 4 ‚Toto hovorí Jehova: „Netiahnite do boja proti svojim bratom. Vráťte sa každý domov, lebo táto vec pochádza odo mňa.“‘“+ Poslúchli teda Jehovu, vrátili sa a nešli proti Jeroboámovi.

5 Rechoboám býval v Jeruzaleme a vybudoval v Judsku opevnené mestá. 6 Opevnil Betlehem,+ Etam, Tekou,+ 7 Bet-Cúr, Socho,+ Adullam,+ 8 Gát,+ Marešu, Zif,+ 9 Adorajim, Lachiš,+ Azéku,+ 10 Córu, Ajalon+ a Hebron.+ To boli opevnené mestá na území Júdu a Benjamína. 11 Zosilnil opevnenia miest a ustanovil v nich veliteľov, zásobil ich potravinami, olejom a vínom 12 a vyzbrojil ich veľkými štítmi a kopijami. Všetky tie mestá tým veľmi posilnil. Júda a Benjamín zostali pod jeho vládou.

13 Kňazi a Léviti, ktorí bývali v celom Izraeli, sa zo všetkých svojich území presťahovali k nemu. 14 Léviti opustili svoje pastviny i svoj majetok+ a odišli do Judska a do Jeruzalema, lebo im Jeroboám a jeho synovia nedovolili, aby ďalej slúžili ako kňazi pre Jehovu.+ 15 Jeroboám si potom ustanovil vlastných kňazov, aby na posvätných výšinách+ slúžili démonom v podobe capov*+ a sochám teliat, ktoré urobil.+ 16 Ku kňazom a Lévitom sa zo všetkých izraelských kmeňov pripojili tí, ktorí sa zo srdca rozhodli hľadať Jehovu, Boha Izraela. Prišli do Jeruzalema, aby mohli obetovať Jehovovi, Bohu svojich predkov.+ 17 Tri roky posilňovali judské kráľovstvo a podporovali Šalamúnovho syna Rechoboáma, lebo tri roky chodili v šľapajach Dávida a Šalamúna.

18 Rechoboám si vzal za manželku Machalatu, dcéru Dávidovho syna Jerimóta a Abihaily, ktorá bola dcérou Izajovho syna Eliaba.+ 19 Porodila mu synov Jeuša, Šemarjaha a Zahama. 20 Po nej si vzal Abšalómovu+ vnučku Maachu, ktorá mu porodila Abijaha,+ Attaja, Zizu a Šelomita. 21 Rechoboám miloval Abšalómovu vnučku Maachu viac ako všetky ostatné manželky a vedľajšie manželky.*+ Mal 18 manželiek a 60 vedľajších manželiek a narodilo sa mu 28 synov a 60 dcér. 22 Rechoboám dosadil Maachinho syna Abijaha za hlavu, aby bol vodcom medzi svojimi bratmi, lebo ho chcel urobiť kráľom. 23 Konal však prezieravo a poslal* niektorých svojich synov do všetkých krajov Júdu a Benjamína, do všetkých opevnených miest.+ Postaral sa o to, aby mali dostatok potravín, a zaobstaral im veľa manželiek.

12 Keď Rechoboám upevnil svoju vládu+ a zosilnel, opustil Jehovov Zákon+ a celý Izrael ho nasledoval. 2 Pretože opustili Jehovu, v piatom roku vlády kráľa Rechoboáma pritiahol proti Jeruzalemu egyptský vládca Šišak+ 3 s 1 200 bojovými vozmi, 60 000 jazdcami a nespočetným vojskom Líbyjčanov, Sukkijcov a Etiópčanov, ktorí s ním prišli z Egypta.+ 4 Dobyl opevnené mestá v Judsku a prenikol až k Jeruzalemu.

5 Vtedy prišiel prorok Šemajah+ k Rechoboámovi a k judským kniežatám, ktoré sa zo strachu pred Šišakom uchýlili do Jeruzalema, a povedal im: „Toto hovorí Jehova: ‚Keďže ste ma opustili, aj ja vás opustím+ a vydám vás do rúk Šišaka.‘“ 6 Nato sa kniežatá Izraela i kráľ pokorili+ a povedali: „Jehova je spravodlivý.“ 7 Keď Jehova videl, že sa pokorili, prišlo k Šemajahovi Jehovovo slovo: „Pokorili sa, a preto ich nezničím.+ Čoskoro ich zachránim. Nevylejem svoj hnev na Jeruzalem prostredníctvom Šišaka. 8 Ale stanú sa jeho sluhami, aby zistili, aký je rozdiel slúžiť mne a slúžiť kráľom* iných krajín.“

9 Egyptský vládca Šišak teda pritiahol proti Jeruzalemu a pobral poklady Jehovovho domu+ i poklady kráľovského paláca. Vzal všetko, aj zlaté štíty, ktoré dal zhotoviť Šalamún.+ 10 Namiesto nich dal kráľ Rechoboám zhotoviť medené štíty a zveril ich veliteľom stráží,* ktoré strážili vchod do kráľovského paláca. 11 Vždy, keď kráľ vchádzal do Jehovovho domu, prichádzali stráže so štítmi a potom ich vracali do strážnice. 12 Pretože sa kráľ pokoril, Jehova odvrátil od neho svoj hnev+ a nezničil ich úplne.+ Navyše ľudia v Judsku konali aj dobré veci.+

13 Kráľ Rechoboám ďalej vládol v Jeruzaleme a upevňoval svoju moc. Stal sa kráľom, keď mal 41 rokov, a 17 rokov vládol v Jeruzaleme, meste, ktoré si Jehova vyvolil zo všetkých izraelských kmeňov, aby tam prebývalo jeho meno. Jeho matka sa volala Naama a bola to Ammónka.+ 14 Robil to, čo je zlé, lebo nebol v srdci rozhodnutý hľadať Jehovu.+

15 Rechoboámove skutky sú od začiatku do konca zapísané v rodovom zázname, v správach proroka Šemajaha+ a vidiaceho Idda.+ Medzi Rechoboámom a Jeroboámom boli neustále vojny.+ 16 Keď Rechoboám zomrel,* pochovali ho v Dávidovom meste.+ Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Abijah.+

13 V 18. roku vlády kráľa Jeroboáma sa stal kráľom nad Judskom Abijah.+ 2 Vládol v Jeruzaleme tri roky. Jeho matkou bola Michaja,+ dcéra Uriela z Gibey.+ A medzi Abijahom a Jeroboámom bola vojna.+

3 Abijah vytiahol do boja s armádou 400 000 udatných, vycvičených* bojovníkov.+ A Jeroboám sa proti nemu rozostavil do bojového šíku s 800 000 vycvičenými,* udatnými bojovníkmi. 4 Abijah sa postavil na vrchu Cemarajim, ktorý je v hornatom kraji Efraima, a povedal: „Počujte ma, Jeroboám a celý Izrael. 5 Neviete, že Jehova, Boh Izraela, dal kráľovstvo nad Izraelom Dávidovi a jeho synom+ navždy?+ Uzavrel s nimi zmluvu soli.*+ 6 Ale Jeroboám,+ Nebatov syn, služobník Dávidovho syna Šalamúna, povstal a vzbúril sa proti svojmu pánovi.+ 7 Zhromaždili sa okolo neho darebáci a naničhodníci. Vzopreli sa Šalamúnovmu synovi Rechoboámovi, keď bol ešte mladý a neskúsený a neodvážil sa proti nim postaviť.

8 A vy si teraz myslíte, že obstojíte proti Jehovovmu kráľovstvu v rukách Dávidových synov, keď je vás toľko a máte zlaté teľatá, ktoré vám urobil Jeroboám ako bohov?+ 9 Nevyhnali ste Jehovových kňazov,+ Áronových potomkov, a Lévitov? A neustanovili ste si vlastných kňazov, ako to robia národy iných krajín?+ Každý, kto príde s* mladým býkom a siedmimi baranmi, sa môže stať kňazom modiel, ktoré nie sú bohmi. 10 Ale naším Bohom je Jehova,+ my sme ho neopustili. Naši kňazi, Áronovi potomkovia, slúžia Jehovovi a Léviti im pomáhajú. 11 Každé ráno a každý večer+ nechávajú dymiť zápalné obete Jehovovi a kadidlo z voňavých látok,+ na stôl z rýdzeho zlata kladú chlieb predloženia+ a každý večer rozsvecujú lampy na zlatom svietniku.+ My si plníme povinnosti voči Jehovovi, nášmu Bohu, ale vy ste ho opustili. 12 Pravý Boh je s nami a vedie nás. Sú tu jeho kňazi so signálnymi trúbkami, aby zatrúbili do útoku proti vám. Izraeliti, nebojujte proti Jehovovi, Bohu svojich predkov, je to vopred prehratý boj.“+

13 Ale Jeroboám vyslal zálohu, aby obišla Júdejcov a postavila sa za nich, kým hlavná časť vojska sa rozostavila pred nimi. 14 Keď sa Júdejci obzreli, videli, že na nich útočia spredu i zozadu. Preto začali volať k Jehovovi o pomoc+ a kňazi hlasno trúbili na trúbkach. 15 Júdejci spustili bojový pokrik a vtedy dal pravý Boh Abijahovi a Júdejcom víťazstvo nad Jeroboámom a celým Izraelom. 16 Izraeliti sa dali pred Júdejcami na útek a Boh im ich vydal do rúk. 17 Abijah im so svojím vojskom spôsobil ťažké straty a z Izraela padlo 500 000 vycvičených* bojovníkov. 18 Tak boli Izraeliti pokorení a Júdejci zvíťazili, lebo sa spoľahli na* Jehovu, Boha svojich predkov.+ 19 A Abijah prenasledoval Jeroboáma a dobyl jeho mestá: Bétel,+ Ješanu a Efrain+ a ich okolité mestečká.* 20 Za vlády Abijaha sa Jeroboámovi už nepodarilo obnoviť svoju moc. Potom ho Jehova potrestal a on zomrel.+

21 Ale Abijahova moc rástla. Vzal si 14 manželiek+ a narodilo sa mu 22 synov a 16 dcér. 22 Ostatné udalosti Abijahovho života – jeho skutky a slová – sú zapísané v spisoch* proroka Idda.+

14 Keď Abijah zomrel,* pochovali ho v Dávidovom meste+ a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Asa. Za jeho vlády nastal v krajine pokoj na desať rokov.

2 Asa robil to, čo je dobré a správne v očiach Jehovu, jeho Boha. 3 Odstránil oltáre cudzích bohov+ a posvätné výšiny, rozbil posvätné stĺpy+ a zoťal posvätné koly.*+ 4 Júdejcom povedal, aby hľadali Jehovu, Boha svojich predkov, a dodržiavali Zákon a prikázania. 5 Zo všetkých judských miest odstránil posvätné výšiny a kadidlové oltáre+ a za jeho vlády bol v kráľovstve pokoj. 6 Vybudoval v Judsku opevnené mestá,+ lebo v krajine bol mier. V tých rokoch nevypukla proti nemu žiadna vojna, lebo Jehova doprial krajine pokoj.+ 7 Asa povedal obyvateľom Judska: „Vybudujme tieto mestá. Postavme okolo nich hradby a veže,+ brány* a závory, kým je krajina naša, lebo sme hľadali Jehovu, nášho Boha. Hľadali sme a on nám doprial pokoj na všetkých našich hraniciach.“ A tak stavali a darilo sa im.+

8 V Asovom vojsku bolo 300 000 Júdejcov vyzbrojených veľkými štítmi a kopijami a 280 000 Benjamínovcov, udatných bojovníkov, ktorí boli vyzbrojení lukmi* a malými štítmi.+

9 Potom do krajiny vpadol Etiópčan Zerach s miliónovým vojskom a 300 bojovými vozmi.+ Keď sa dostal až k Mareši,+ 10 Asa proti nemu vytiahol a v údolí Cefáta pri Mareši sa rozostavili do bojového šíku. 11 Vtedy Asa volal k Jehovovi, svojmu Bohu:+ „Jehova, ty dokážeš pomôcť tým, čo sú silní,* i tým, čo sú slabí.+ Pomôž nám, Jehova, náš Bože, veď sa spoliehame na* teba+ a v tvojom mene sme vytiahli proti tomuto veľkému vojsku.+ Jehova, ty si náš Boh. Nedovoľ, aby sa smrteľný človek ukázal mocnejší ako ty.“+

12 A tak Jehova dal Asovi a Júdejcom víťazstvo nad Etiópčanmi a tí sa dali na útek.+ 13 Asa ich so svojím vojskom prenasledoval až po Gerár.+ Etiópčania utrpeli od Jehovu a jeho vojska zdrvujúcu porážku. Padli všetci do jedného, nikto z nich nezostal nažive. A Júdejci si odniesli veľkú korisť. 14 Dobyli všetky mestá okolo Geráru, lebo na ich obyvateľov prišiel strach od Jehovu. Tak vyplienili všetky mestá, lebo v nich bolo veľa koristi. 15 Napadli aj pastierov dobytka, ktorí žili v stanoch, a ukoristili mnoho oviec, kôz a tiav. Potom sa vrátili do Jeruzalema.

15 Na Azariaha, Odédovho syna, začal pôsobiť Boží duch, 2 a tak šiel za Asom a povedal mu: „Počujte ma, Asa a celý Júda a Benjamín! Jehova bude s vami, ak vy budete s ním.+ Ak ho budete hľadať, dá sa vám nájsť,+ ale ak ho opustíte, opustí vás.+ 3 Izraeliti boli dlho* bez pravého Boha, bez kňaza, ktorý by ich učil, a bez zákona.+ 4 Ale keď boli v tiesni, vrátili sa k Jehovovi, Bohu Izraela. Hľadali ho a on sa im dal nájsť.+ 5 V tom čase nebolo bezpečné cestovať,* lebo medzi všetkými obyvateľmi v rôznych častiach krajiny vládli nepokoje. 6 Jeden národ drvil druhý* a jedno mesto bojovalo proti druhému mestu, lebo Boh ich uviedol do zmätku rôznymi ťažkosťami.+ 7 Ale vy buďte silní a nestrácajte odvahu,*+ lebo za svoje skutky budete odmenení.“

8 Keď Asa počul tieto slová a proroctvo proroka Odéda, nabral odvahu a odstránil odporné modly z celej krajiny Júdu+ a Benjamína a z miest, ktoré dobyl v hornatom kraji Efraima. Obnovil tiež Jehovov oltár, ktorý bol pred predsieňou Jehovovho domu.+ 9 A zhromaždil všetkých Júdejcov a Benjamínovcov a prisťahovalcov z Efraima, Manaššeho a Simeona.+ (Lebo mnohí prešli z Izraela k nemu, keď videli, že Jehova, jeho Boh, je s ním.) 10 Zhromaždili sa teda v Jeruzaleme v treťom mesiaci 15. roku Asovej vlády. 11 V ten deň obetovali Jehovovi 700 kusov dobytka a 7 000 oviec z koristi, ktorú priniesli. 12 Zmluvne sa zaviazali, že budú hľadať Jehovu, Boha svojich predkov, celým svojím srdcom a celou svojou dušou.*+ 13 Každý, kto by nehľadal Jehovu, Boha Izraela, mal byť usmrtený, mladý i starý,* muž i žena.+ 14 A tak prisahali Jehovovi mocným hlasom, s jasaním a za zvuku trúbok a rohov. 15 Všetci Júdejci sa z tej prísahy radovali, lebo prisahali celým svojím srdcom. Hľadali Jehovu s veľkým odhodlaním a on sa im dal nájsť+ a doprial im pokoj od všetkých okolitých nepriateľov.+

16 Kráľ Asa zbavil svoju starú matku Maachu+ postavenia kráľovnej matky,* pretože urobila nemravnú modlu, ktorá sa používala pri uctievaní posvätného kola.*+ Asa zoťal jej nemravnú modlu, rozdrvil ju a spálil v údolí Kidron.+ 17 Posvätné výšiny síce z Izraela neboli odstránené,+ ale Asovo srdce bolo po celý jeho život* úplne oddané Bohu.+ 18 Priniesol do domu pravého Boha veci, ktoré posvätil jeho otec i on sám – striebro, zlato a rôzne predmety.+ 19 Až do 35. roku Asovej vlády nebola vojna.+

16 V 36. roku Asovej vlády pritiahol proti Judsku izraelský kráľ Báša+ a začal stavať* Rámu,+ aby nikto nemohol vstúpiť na územie judského kráľa Asu ani ho opustiť.+ 2 Nato Asa vyniesol striebro a zlato z pokladníc Jehovovho domu+ a kráľovského paláca a poslal ho sýrskemu kráľovi Ben-Hadadovi,+ ktorý sídlil v Damasku. Odkázal mu: 3 „Medzi nami je zmluva, ako bola medzi mojím otcom a tvojím otcom. Posielam ti striebro a zlato. Zruš svoju zmluvu s izraelským kráľom Bášom, aby odo mňa odtiahol.“

4 Ben-Hadad vyhovel kráľovi Asovi a poslal veliteľov svojho vojska proti izraelským mestám. Dobyli Ijon,+ Dán,+ Ábel-Majim a všetky skladiská Naftaliho miest.+ 5 Keď sa o tom dopočul Báša, prestal stavať* Rámu. 6 Nato kráľ Asa priviedol všetkých obyvateľov Judska a tí poodnášali z Rámy+ kamene i drevo, z ktorých Báša staval.+ Kráľ Asa z nich postavil* Gebu+ a Micpu.+

7 V tom čase prišiel k judskému kráľovi Asovi vidiaci Chanani+ a povedal mu: „Pretože si sa spoľahol na* sýrskeho kráľa a nie na Jehovu, svojho Boha, vojsko sýrskeho kráľa uniklo z tvojich rúk.+ 8 Nemali Etiópčania a Líbyjčania obrovské vojsko a množstvo bojových vozov a jazdcov? Ale spoľahol si sa na Jehovu, a tak ti ich vydal do rúk.+ 9 Lebo Jehovove oči skúmajú celú zem,+ aby ukázal svoju silu v prospech* tých, ktorých srdce je mu úplne oddané.+ V tomto prípade si nekonal múdro, preto odteraz budú proti tebe vojny.“+

10 Urazený Asa dal vidiaceho do väzenia,* lebo sa naňho veľmi nahneval. Vtedy Asa utláčal aj iných z ľudu. 11 Udalosti Asovho života sú od začiatku do konca zapísané v Knihe judských a izraelských kráľov.+

12 V 39. roku svojej vlády Asa vážne ochorel na nohy. Ani vo svojej chorobe sa však neobrátil na Jehovu, ale na lekárov. 13 Nakoniec Asa v 41. roku svojej vlády zomrel.*+ 14 Pochovali ho do jeho majestátnej hrobky, ktorú si dal vytesať v Dávidovom meste.+ Položili ho na pohrebné nosidlá, ktoré boli naplnené balzamovým olejom a zmesou rôznych druhov voňavých látok a olejov.+ Na jeho počesť zapálili aj mimoriadne veľký pohrebný oheň.*

17 Namiesto Asu sa stal kráľom jeho syn Jehošafat,+ ktorý upevnil svoju moc nad Izraelom. 2 Do všetkých opevnených judských miest dal vojsko a rozmiestnil posádky v judskej krajine a v efraimských mestách, ktoré dobyl jeho otec Asa.+ 3 Jehova bol s Jehošafatom, lebo konal ako jeho predok Dávid+ a neslúžil Baalom. 4 Slúžil Bohu svojho otca+ a na rozdiel od Izraela dodržiaval* Božie prikázania.+ 5 Jehova upevnil kráľovstvo v jeho rukách+ a celé Judsko dávalo Jehošafatovi dary, takže dosiahol veľké bohatstvo a slávu.+ 6 Odvážne sa držal Jehovových ciest a odstránil z Judska posvätné výšiny+ a posvätné koly.*+

7 V treťom roku svojej vlády poslal svoje kniežatá Ben-Chajila, Obadiáša, Zachariáša, Netánela a Michajaha, aby vyučovali v judských mestách. 8 Išli s nimi Léviti Šemajah, Netanjah, Zebadjah, Asahel, Šemiramót, Jonatán, Adonijah, Tobijah a Tób-Adonijah spolu s kňazmi Elišamom a Jehorámom.+ 9 Tí vyučovali v Judsku a mali so sebou knihu Jehovovho Zákona.+ Obišli všetky judské mestá a učili ľud.

10 A všetky kráľovstvá, ktoré susedili s Judskom, dostali strach z Jehovu a nebojovali proti Jehošafatovi. 11 Filištínci prinášali Jehošafatovi dary a peniaze ako poplatok. A Arabi mu privádzali 7 700 baranov a 7 700 capov zo svojich stád.

12 Jehošafatova moc neustále rástla.+ V Judsku budoval pevnosti+ a mestá na uskladňovanie zásob+ 13 a v judských mestách konal rozsiahle práce. V Jeruzaleme mal vojakov, udatných bojovníkov, 14 ktorí boli rozdelení podľa svojich rodov. Velitelia tisícov z kmeňa Júda: veliteľ Adnach a s ním 300 000 udatných bojovníkov.+ 15 Pod jeho velením bol veliteľ Jehochanan a s ním 280 000 mužov. 16 Pod jeho velením bol aj Amasijah, syn Zichriho, ktorý sa dobrovoľne ponúkol, že bude slúžiť Jehovovi, a s ním bolo 200 000 udatných bojovníkov. 17 Z kmeňa Benjamín+ bol udatný bojovník Eliada a s ním 200 000 mužov vyzbrojených lukom a štítom.+ 18 Pod jeho velením bol Jehozabád a s ním bolo 180 000 mužov vyzbrojených do boja. 19 Títo boli v službách kráľa. Ďalších kráľ rozmiestnil v opevnených mestách po celom Judsku.+

18 Jehošafat získal veľké bohatstvo a slávu,+ ale zariadil, aby sa jeho rodina spojila sobášom s Achabovou.+ 2 Po niekoľkých rokoch prišiel do Samárie navštíviť Achaba.+ Ten pre Jehošafata a jeho ľud zabil* množstvo oviec a hovädzieho dobytka. A začal ho nahovárať, aby s ním vytiahol proti Rámot-Gileádu.+ 3 Izraelský kráľ Achab sa spýtal judského kráľa Jehošafata: „Pôjdeš so mnou proti Rámot-Gileádu?“ Odpovedal mu: „Pôjdem do boja po tvojom boku spolu so svojím ľudom a podporím ťa.“

4 Ale Jehošafat navrhol izraelskému kráľovi: „Prosím, najprv zisti, čo radí Jehova.“+ 5 Izraelský kráľ teda zhromaždil prorokov, 400 mužov, a spýtal sa ich: „Máme ísť do boja proti Rámot-Gileádu alebo nie?“ Odpovedali: „Choď, pravý Boh ho vydá kráľovi do rúk.“

6 Vtedy Jehošafat povedal: „Nie je tu nejaký Jehovov prorok,+ aby sme sa spýtali aj prostredníctvom neho?“+ 7 „Ešte je tu jeden muž,+ prostredníctvom ktorého sa môžeme spýtať Jehovu,“ povedal izraelský kráľ Jehošafatovi. „Ale ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje nič dobré, ale vždy iba zlé.+ Je to Michajah, Jimlov syn.“ Jehošafat povedal: „Nech kráľ tak nehovorí.“

8 Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorného úradníka a prikázal mu: „Rýchlo priveď Michajaha, Jimlovho syna!“+ 9 Izraelský kráľ a judský kráľ Jehošafat sedeli v kráľovských rúchach na svojich trónoch na priestranstve* pred vchodom do samárskej brány a pred nimi prorokovali všetci proroci. 10 Cedekijah, Kenaanov syn, si urobil železné rohy a povedal: „Toto hovorí Jehova: ‚Týmito rohmi budeš klať Sýrčanov, kým ich nezničíš.‘“ 11 Všetci ostatní proroci prorokovali to isté. Hovorili: „Vytiahni proti Rámot-Gileádu! Čaká ťa úspech.+ Jehova ho vydá kráľovi do rúk.“

12 Posol, ktorý šiel zavolať Michajaha, mu povedal: „Proroci jednomyseľne prorokujú kráľovi priaznivo. Nech je, prosím, aj tvoja predpoveď taká priaznivá ako ich.“+ 13 Ale Michajah povedal: „Akože žije Jehova, budem hovoriť to, čo mi povie môj Boh.“+ 14 Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho spýtal: „Michajah, máme ísť do boja proti Rámot-Gileádu alebo nie?“ „Choďte,“ odpovedal. „Čaká vás úspech. Padnú vám do rúk.“ 15 Ale kráľ mu povedal: „Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v Jehovovom mene nehovoril nič iné než pravdu?“ 16 Odpovedal teda: „Vidím všetkých Izraelitov rozptýlených po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera.+ Jehova povedal: ‚Už nemajú pána, nech sa každý vráti v pokoji domov.‘“

17 „Nehovoril som ti, že mi nebude prorokovať nič dobré, iba zlé?“ povedal izraelský kráľ Jehošafatovi.+

18 Michajah pokračoval: „Počuj Jehovovo slovo: Videl som Jehovu sedieť na tróne+ a po jeho pravici a ľavici stálo celé nebeské vojsko.+ 19 Jehova sa spýtal: ‚Kto oklame izraelského kráľa Achaba, aby vytiahol proti Rámot-Gileádu a zahynul tam?‘ A jeden navrhoval jedno, druhý zase niečo iné. 20 Vtedy predstúpil pred Jehovu jeden anjel*+ a povedal: ‚Ja ho oklamem.‘ Jehova sa ho spýtal: ‚Ako?‘ 21 Odpovedal: ‚Pôjdem a stanem sa klamlivým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘ Povedal mu: ‚Oklameš ho, podarí sa ti to. Choď a urob to.‘ 22 Jehova teda vložil klamlivého ducha do úst tvojich prorokov.+ Ale v skutočnosti Jehova povedal, že ťa čaká nešťastie.“

23 Vtom Cedekijah,+ Kenaanov syn, vykročil k Michajahovi,+ udrel ho po tvári+ a povedal: „Kadiaľ odišiel Jehovov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?“+ 24 Michajah odpovedal: „To uvidíš v deň, keď sa skryješ v najodľahlejšom kúte domu.“ 25 Nato izraelský kráľ prikázal: „Vezmite Michajaha a odovzdajte ho veliteľovi mesta Amonovi a kráľovmu synovi Joášovi. 26 Povedzte im: ‚Toto hovorí kráľ: „Zavrite toho muža do väzenia+ a dávajte mu znížený prídel chleba a vody, kým sa v pokoji nevrátim.“‘“ 27 Ale Michajah povedal: „Ak sa vrátiš v pokoji, Jehova so mnou nehovoril.“+ A dodal: „Počujte to, všetky národy.“

28 Potom izraelský kráľ a judský kráľ Jehošafat vytiahli k Rámot-Gileádu.+ 29 Izraelský kráľ povedal Jehošafatovi: „Ja pôjdem do boja v prestrojení, ale ty si obleč kráľovský odev.“ A tak sa izraelský kráľ prestrojil a vyšli do boja. 30 Sýrsky kráľ vydal svojim veliteľom bojových vozov príkaz: „Nepúšťajte sa do boja s nikým, s vojakmi ani s veliteľmi, iba s izraelským kráľom.“ 31 Keď velitelia bojových vozov videli Jehošafata, povedali si: „To je izraelský kráľ.“ A tak sa za ním vydali, aby naňho zaútočili. Vtedy Jehošafat začal volať o pomoc+ a Jehova mu pomohol tak, že ich od neho odlákal. 32 Keď velitelia bojových vozov zistili, že to nie je izraelský kráľ, prestali ho prenasledovať.

33 Ale nejaký muž vystrelil z luku a náhodou* zasiahol izraelského kráľa medzi šupiny jeho panciera. Preto kráľ povedal svojmu vozatajovi: „Obráť kone a odvez ma z bojiska!* Som ťažko ranený.“+ 34 Ale boj zúril celý deň a izraelského kráľa museli až do večera podopierať, aby mohol stáť vo voze čelom k Sýrčanom. Pri západe slnka zomrel.+

19 Judský kráľ Jehošafat sa bezpečne* vrátil+ do svojho paláca v Jeruzaleme. 2 Jehu,+ syn proroka* Chananiho,+ mu vyšiel v ústrety a povedal: „Je správne, aby si pomáhal zlému+ a miloval tých, ktorí nenávidia Jehovu?+ Jehova sa za to na teba hnevá. 3 Ale našlo sa na tebe aj niečo dobré,+ lebo si odstránil zo svojej krajiny posvätné koly* a rozhodol si sa v srdci,* že budeš hľadať pravého Boha.“+

4 Jehošafat ďalej býval v Jeruzaleme a znovu vyšiel medzi ľud od Beer-Šeby po hornatý kraj Efraima+ a povzbudzoval ich, aby sa vrátili k Jehovovi, Bohu svojich predkov.+ 5 A po celej krajine, vo všetkých judských opevnených mestách, ustanovil sudcov.+ 6 Povedal im: „Dávajte pozor na to, čo robíte, lebo nesúdite v mene človeka, ale v mene Jehovu. A on je s vami, keď vynášate rozsudok.+ 7 Majte bázeň pred Jehovom.+ Konajte svedomito, lebo Jehova, náš Boh, je nestranný+ a netoleruje úplatkárstvo+ ani nespravodlivosť.“+

8 Aj v Jeruzaleme ustanovil Jehošafat niektorých Lévitov, kňazov a hlavy izraelských rodov za sudcov, aby v mene Jehovu súdili a riešili právne prípady obyvateľov Jeruzalema.+ 9 Prikázal im: „Konajte v bázni pred Jehovom, s vernosťou a celým* srdcom. 10 Keď pred vás predstúpia vaši bratia z iných miest s právnym prípadom, ktorý sa týka preliatia krvi,+ alebo s otázkou týkajúcou sa nejakého zákona, prikázania, nariadení alebo právnych predpisov, ste povinní ich upozorniť, aby sa neprevinili proti Jehovovi. Inak sa na vás a na vašich bratov nahnevá. Ak budete takto konať, nepreviníte sa. 11 Hlavný kňaz Amariah bude nad vami v každej záležitosti týkajúcej sa služby Jehovovi.+ Zebadjah, syn Izmaela, vodca judského domu, bude nad vami v každej záležitosti týkajúcej sa kráľa. A Léviti vám budú slúžiť ako úradníci. Buďte silní a konajte. Nech je Jehova s tými, ktorí robia to, čo je dobré.“*+

20 Potom proti Jehošafatovi vytiahli do boja Moábci,+ Ammónci+ a  niektorí ďalší z Ammóna.* 2 Jehošafat dostal správu: „Tiahne proti tebe veľké vojsko z kraja od mora,* z Edomu.+ Sú v Chacacon-Tamare, čiže v En-Gedi.“+ 3 Jehošafat dostal strach a rozhodol sa obrátiť na* Jehovu.+ Preto vyhlásil v celom Judsku pôst. 4 Vtedy sa Júdejci zhromaždili, aby prosili o pomoc Jehovu.+ Prišli zo všetkých judských miest, aby požiadali Jehovu o radu.

5 Jehošafat povstal v zhromaždení Júdu a Jeruzalema v Jehovovom dome pred novým nádvorím 6 a povedal:

„Jehova, Bože našich predkov! Ty si Bohom v nebesiach+ a vládcom nad všetkými kráľovstvami národov.+ V tvojej ruke je sila a moc a nikto proti tebe neobstojí.+ 7 Náš Bože, nevyhnal si obyvateľov tejto krajiny pred svojím ľudom Izraelom a nedal si ju natrvalo potomkom* svojho priateľa Abraháma?+ 8 Usadili sa v nej a postavili ti svätyňu pre tvoje meno.+ Povedali: 9 ‚Ak na nás príde nešťastie – vojna, trest, mor alebo hlad – a my predstúpime pred teba a pred tento dom (lebo v tomto dome je tvoje meno)+ a vo svojom nešťastí budeme k tebe volať o pomoc, vypočuj nás a zachráň nás.‘+ 10 A teraz sú tu Ammónci, Moábci a obyvatelia hornatého kraja Seir.+ Keď Izraeliti vychádzali z Egypta, nedovolil si im, aby ich napadli. Vyhli sa im a nezničili ich.+ 11 A oni sa nám odplácajú tým, že nás prišli vyhnať z tvojej krajiny, ktorú si nám dal ako dedičstvo.+ 12 Náš Bože, nepotrestáš ich?+ Proti takému veľkému vojsku, ktoré tiahne proti nám, sme bezmocní. Nevieme, čo máme robiť,+ preto upierame svoj zrak na teba.“+

13 Všetci Júdejci stáli pred Jehovom, aj ich manželky a deti* vrátane tých najmenších.

14 Vtedy uprostred zhromaždenia začal pôsobiť Jehovov duch na Jachaziela, syna Zachariáša, syna Benajaha, syna Jeiela, syna Mattanjaha, Lévitu zo synov Asafa. 15 Povedal: „Počúvajte pozorne, celý Júda a obyvatelia Jeruzalema i ty, kráľ Jehošafat! Toto vám hovorí Jehova: ‚Nebojte sa ani sa nedeste tohto veľkého vojska, lebo to nie je váš boj, ale Boží.+ 16 Zajtra vyjdite proti nim. Budú vystupovať priesmykom Cic a zastihnete ich na konci údolia* pred pustatinou Jeruel. 17 V tejto bitke nebudete musieť bojovať. Rozostavte sa, zostaňte stáť+ a uvidíte, ako vás Jehova zachráni.+ Nebojte sa ani sa nedeste,+ obyvatelia Judska a Jeruzalema. Zajtra vyjdite proti nim a Jehova bude s vami.‘“+

18 Nato Jehošafat padol na kolená a poklonil sa až k zemi. Aj všetci Júdejci a obyvatelia Jeruzalema padli pred Jehovom, aby vzdali Jehovovi poctu. 19 Potom Léviti, ktorí boli potomkami Keháta+ a Kóracha, vstali a mohutným hlasom chválili Jehovu, Boha Izraela.+

20 Na druhý deň skoro ráno vyšli do pustatiny Tekoa.+ Keď odchádzali, Jehošafat sa postavil pred nich a povedal: „Počúvajte ma, Júdejci a Jeruzalemčania! Verte Jehovovi, svojmu Bohu, a tak obstojíte.* Verte jeho prorokom+ a zvíťazíte.“

21 Keď sa poradil s ľudom, vybral mužov, aby spievali+ na chválu Jehovovi. Mali mať na sebe sväté rúcho, kráčať pred bojovníkmi a spievať: „Ďakujte Jehovovi, lebo jeho verná láska je večná.“+

22 Keď začali radostne spievať piesne chvály, Jehova prekvapil nečakaným útokom Ammóncov, Moábcov a obyvateľov hornatého kraja Seir, ktorí pritiahli proti Judsku, a začali sa navzájom zabíjať.+ 23 Ammónci a Moábci napadli obyvateľov hornatého kraja Seir+ a zabíjali ich, kým ich všetkých nevyhladili. Keď skoncovali s obyvateľmi Seiru, pustili sa do seba.+

24 Keď Júdejci prišli k strážnej veži v pustatine+ a pozreli sa na miesto, kde bolo vojsko, videli iba mŕtvoly popadané na zemi.+ Nikto neprežil. 25 Jehošafat a ľud si teda išli po korisť. Našli u nich toľko rôznych vecí, oblečenia a cenností, že ich ani nevládali odniesť.+ Tri dni odnášali korisť, lebo jej bolo tak veľa. 26 Na štvrtý deň sa zhromaždili v údolí Berácha, aby tam chválili* Jehovu. Preto sa to miesto dodnes volá údolie Berácha.*+

27 Potom sa všetci muži z Judska a Jeruzalema na čele s Jehošafatom s radosťou vrátili do Jeruzalema, lebo Jehova im dal víťazstvo nad nepriateľmi.+ 28 Vošli do Jeruzalema s lýrami, harfami+ a trúbkami+ a vstúpili do Jehovovho domu.+ 29 A všetky kráľovstvá zachvátil strach pred Bohom, keď počuli, že Jehova bojoval proti nepriateľom Izraela.+ 30 V Jehošafatovom kráľovstve zavládol mier a Boh mu dal odpočinutie od všetkých okolitých nepriateľov.+

31 Jehošafat ďalej vládol nad Judskom. Mal 35 rokov, keď sa stal kráľom, a vládol v Jeruzaleme 25 rokov. Jeho matkou bola Šilchiho dcéra Azuba.+ 32 Konal ako jeho otec Asa,+ neodklonil sa od jeho cesty. Robil to, čo je správne v Jehovových očiach.+ 33 Ale posvätné výšiny neboli odstránené.+ Ľud sa ešte v srdci nerozhodol, že bude uctievať Boha svojich predkov.+

34 Ostatné udalosti Jehošafatovho života sú od začiatku do konca zapísané v záznamoch Jehua,+ syna Chananiho,+ ktoré sa stali súčasťou Knihy izraelských kráľov. 35 Neskôr judský kráľ Jehošafat uzavrel spojenectvo s izraelským kráľom Achaziahom, ktorý konal skazene.+ 36 Dohodli sa, že budú spolu vyrábať lode na plavbu do Taršíša.+ Lode stavali v Ecjon-Geberi.+ 37 Ale Eliezer, syn Dodavahua z Mareše, vyslovil proti Jehošafatovi toto proroctvo: „Keďže si uzavrel spojenectvo s Achaziahom, Jehova zničí tvoje dielo.“+ Lode stroskotali+ a nemohli sa plaviť do Taršíša.

21 Potom Jehošafat zomrel* a pochovali ho k jeho predkom v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Jehorám.+ 2 A toto sú mená jeho bratov, Jehošafatových synov: Azariah, Jechiel, Zachariáš, Azariah, Michael a Šefatjah. Všetci boli synmi izraelského kráľa Jehošafata. 3 Otec ich štedro obdaroval striebrom, zlatom a cennosťami a dal im opevnené mestá v Judsku.+ Ale kráľovstvo zveril Jehorámovi,+ lebo bol prvorodený.

4 Keď Jehorám nastúpil na trón svojho otca, upevnil svoju moc a pozabíjal mečom všetkých svojich bratov+ a niektoré izraelské kniežatá. 5 Jehorám sa stal kráľom, keď mal 32 rokov, a vládol v Jeruzaleme osem rokov.+ 6 Konal ako izraelskí králi,+ tak ako ostatní z Achabovho rodu, lebo mal za manželku Achabovu dcéru.+ Robil to, čo je zlé v Jehovových očiach. 7 Ale Jehova nechcel zničiť Dávidov rod, lebo s Dávidom uzavrel zmluvu+ a sľúbil mu, že jeho potomkovia budú vládnuť* navždy.+

8 Za jeho dní sa proti Judsku vzbúril Edom+ a ustanovil si vlastného kráľa.+ 9 Vtedy Jehorám vytiahol do boja so svojimi veliteľmi a so všetkými svojimi bojovými vozmi. V noci zaútočil na Edomcov, ktorí obkľúčili jeho a veliteľov bojových vozov, a porazil ich. 10 Ale vzbura Edomu proti Judsku trvá až dodnes. V tom čase sa proti Jehorámovi vzbúrila aj Libna,+ lebo opustil Jehovu, Boha svojich predkov.+ 11 Na judských vrchoch urobil posvätné výšiny+ a tak zviedol obyvateľov Jeruzalema na modlárstvo* a zviedol aj Júdu.

12 Od proroka Eliáša+ mu prišiel list, v ktorom sa písalo: „Toto hovorí Jehova, Boh tvojho predka Dávida: ‚Nenasledoval si príklad svojho otca Jehošafata+ ani príklad judského kráľa Asu.+ 13 Ale konáš ako izraelskí králi+ a zvádzaš Júdu a obyvateľov Jeruzalema na modlárstvo,*+ akého sa dopúšťal Achabov rod.+ Dokonca si zabil vlastných bratov,+ synov svojho otca, ktorí boli lepší ako ty. 14 Preto Jehova postihne veľkým nešťastím tvoj ľud, tvojich synov, tvoje manželky a celý tvoj majetok. 15 A ty vážne ochorieš a postihne ťa choroba čriev. Bude sa stále zhoršovať, až ti črevá vyjdú von.‘“

16 Jehova podnietil+ proti Jehorámovi Filištíncov*+ a Arabov,+ ktorí žili blízko Etiópčanov. 17 Vtrhli do Judska a z kráľovského paláca pobrali všetok majetok+ a tiež kráľových synov a jeho manželky. Zostal mu iba najmladší syn Jehoachaz.*+ 18 Po tom všetkom ho Jehova postihol nevyliečiteľnou chorobou čriev.+ 19 Po dvoch rokoch mu následkom choroby vyšli črevá a on v hrozných bolestiach zomrel. Ľud nezapálil na jeho počesť pohrebný oheň, tak ako to robieval na počesť jeho predkov.+ 20 Mal 32 rokov, keď sa stal kráľom, a vládol v Jeruzaleme osem rokov. Keď zomrel, nikto za ním nesmútil. Pochovali ho v Dávidovom meste,+ ale nie na pohrebisku kráľov.+

22 Obyvatelia Jeruzalema urobili namiesto neho kráľom jeho najmladšieho syna Achaziaha (lebo všetkých starších synov zabili nájazdníci, ktorí prišli s Arabmi do judského tábora).+ Tak sa Jehorámov syn Achaziah stal judským kráľom.+ 2 Achaziah sa stal kráľom, keď mal 22 rokov, a vládol v Jeruzaleme jeden rok. Jeho matkou bola Atalia,+ Omriho vnučka.*+

3 Aj on nasledoval príklad Achabovho domu,+ lebo jeho matka ho navádzala na zlé. 4 Robil to, čo je zlé v Jehovových očiach, tak ako Achabova rodina, lebo práve títo ľudia sa mu stali radcami po smrti jeho otca, čo viedlo k jeho skaze. 5 Achaziah dal na ich radu a vytiahol s Jehorámom, synom izraelského kráľa Achaba, do vojny proti sýrskemu kráľovi Chazaelovi+ k Rámot-Gileádu.+ Tam lukostrelci zranili Jehoráma, 6 a tak sa vrátil do Jezreela,+ aby sa uzdravil zo zranení, ktoré utrpel v Ráme,* keď bojoval so sýrskym kráľom Chazaelom.+

Judský kráľ Achaziah,* Jehorámov+ syn, šiel do Jezreela navštíviť Achabovho syna Jehoráma,+ lebo bol zranený.*+ 7 Boh využil túto návštevu na Achaziahovu záhubu. Keď Achaziah prišiel, šiel s Jehorámom v ústrety Jehuovi,+ Nimšiho vnukovi,* ktorého Jehova pomazal, aby odstránil* Achabov dom.+ 8 Keď Jehu vykonával rozsudok nad Achabovým domom, stretol judské kniežatá a synov Achaziahových bratov, ktorí slúžili Achaziahovi, a pozabíjal ich.+ 9 Potom dal hľadať Achaziaha a našli ho, keď sa skrýval v Samárii. Zajali ho, priviedli k Jehuovi a zabili. Pochovali ho,+ lebo povedali: „Je vnukom Jehošafata, ktorý hľadal Jehovu celým svojím srdcom.“+ A v Achaziahovej rodine nebol nikto, kto by mohol prevziať kráľovstvo.

10 Keď Achaziahova matka Atalia+ videla, že jej syn zomrel, vyvraždila celý kráľovský rod* judského domu.+ 11 Ale kráľova dcéra Jehošabat potajomky vzala Achaziahovho syna Joáša+ spomedzi kráľovských synov, ktorí mali byť usmrtení, a ukryla ho v odľahlej spálni. Jehošabat, dcéra kráľa Jehoráma+ (bola Achaziahovou sestrou a manželkou kňaza Jehojadu),+ ho ukrývala aj s jeho pestúnkou, aby ho ochránila pred Ataliou. Vďaka tomu unikol smrti.+ 12 Ukrývali ho v dome pravého Boha šesť rokov, kým nad krajinou vládla Atalia.

23 V siedmom roku urobil Jehojada odvážne rozhodnutie. Uzavrel zmluvu s veliteľmi stoviek:+ Azariahom, synom Jerocháma, Izmaelom, synom Jehochanana, Azariahom, synom Obéda, Maasejahom, synom Adajaha, a Elišafatom, synom Zichriho. 2 Obišli celé Judsko a zhromaždili Lévitov+ zo všetkých judských miest a hlavy izraelských rodov. Keď prišli do Jeruzalema, 3 celé zhromaždenie uzavrelo v dome pravého Boha zmluvu+ s kráľom. Jehojada im povedal:

„Kráľov syn bude vládnuť, tak ako Jehova sľúbil o Dávidových synoch.+ 4 Vašou úlohou bude toto: Tretina kňazov a Lévitov, ktorí budú mať v sabat službu,+ bude strážiť vchody,+ 5 tretina bude pri kráľovom dome*+ a tretina bude pri Bráne základu. Všetok ostatný ľud bude na nádvoriach Jehovovho domu.+ 6 Do Jehovovho domu nepustite nikoho okrem kňazov a Lévitov, ktorí majú službu.+ Tí môžu vstúpiť, lebo sú svätí, ale všetci ostatní ľudia nech dbajú na Jehovov príkaz. 7 Léviti obstúpia kráľa zo všetkých strán, každý so zbraňou v ruke. Ak sa niekto pokúsi vstúpiť do domu, zabijete ho. Nepohnete sa od kráľa, nech by šiel kamkoľvek.“*

8 Léviti a celý Júda urobili presne podľa príkazu kňaza Jehojadu. Každý vzal svojich mužov – tých, ktorí mali v sabat službu, i tých, ktorí mali v sabat voľno+ –, lebo kňaz Jehojada neuvoľnil zo služby žiadne oddelenie.+ 9 Dal veliteľom stoviek+ kopije, malé štíty a okrúhle štíty, ktoré patrili kráľovi Dávidovi+ a boli v dome pravého Boha.+ 10 Rozmiestnil všetok ľud, každého so zbraňou* v ruke, od pravej strany domu po ľavú stranu domu, pri oltári a pri dome, aby chránili kráľa zo všetkých strán. 11 Potom vyviedli kráľovho syna+ von, nasadili mu korunu,* položili naňho svedectvo*+ a ustanovili ho za kráľa. Keď ho Jehojada a jeho synovia pomazali, volali: „Nech žije kráľ!“+

12 Keď Atalia počula, ako sa ľudia zbiehajú a oslavujú kráľa, vošla medzi ľud do Jehovovho domu.+ 13 Pri stĺpe* vedľa vchodu uvidela stáť kráľa a po jeho boku stáli kniežatá+ s trubačmi. Všetok ľud krajiny sa radoval,+ trúbil na trúbkach a speváci s hudobnými nástrojmi viedli prevolávanie slávy.* Vtedy Atalia roztrhla svoje rúcho a vykríkla: „Sprisahanie! Sprisahanie!“ 14 Ale kňaz Jehojada vyslal veliteľov stoviek, ktorí velili vojsku, a povedal im: „Vyveďte ju odtiaľto! A ak niekto pôjde za ňou, zabite ho mečom!“ (Lebo kňaz povedal: „Nech nie je usmrtená v Jehovovom dome.“) 15 A tak ju chytili, odviedli ku vchodu do Konskej brány kráľovského paláca a tam ju usmrtili.

16 Potom Jehojada uzavrel zmluvu, že on, všetok ľud a kráľ budú Jehovovým ľudom.+ 17 Vtedy všetok ľud vošiel do Baalovho chrámu, zbúral ho+ a zničil jeho oltáre a sochy.+ Baalovho kňaza Mattana zabili+ pred oltármi. 18 Jehojada zveril dozor nad Jehovovým domom kňazom a Lévitom, ktorých Dávid rozdelil do oddelení, aby sa starali o Jehovov dom a obetovali Jehovovi zápalné obete,+ tak ako je napísané v Mojžišovom Zákone.+ Mali to robiť s radosťou a spevom, ako to nariadil Dávid. 19 K bránam Jehovovho domu postavil strážcov,+ aby doň nevstúpil nikto nečistý. 20 Vzal veliteľov stoviek,+ urodzených mužov, vládcov ľudu a všetok ľud krajiny a odprevadili kráľa z Jehovovho domu. Cez hornú bránu vošli do kráľovského paláca, kde kráľa posadili na kráľovský trón.+ 21 Všetok ľud krajiny sa radoval a v meste zavládol pokoj, lebo Ataliu zabili mečom.

24 Joáš mal sedem rokov, keď sa stal kráľom,+ a vládol v Jeruzaleme 40 rokov. Jeho matkou bola Cibja z Beer-Šeby.+ 2 Joáš robil to, čo je správne v Jehovových očiach, po celý čas, čo žil kňaz Jehojada.+ 3 Jehojada mu vybral dve manželky a narodili sa mu synovia a dcéry.

4 Po nejakom čase Joáš zo srdca zatúžil obnoviť Jehovov dom.+ 5 Zhromaždil kňazov a Lévitov a povedal im: „Vyjdite do judských miest a od všetkých Izraelitov vyberajte peniaze, aby sa mohol dom vášho Boha+ z roka na rok opravovať. Poponáhľajte sa.“ Ale Léviti sa neponáhľali.+ 6 Kráľ si predvolal hlavného kňaza Jehojadu a spýtal sa ho:+ „Prečo si nežiadal od Lévitov, aby z Judska a Jeruzalema doniesli posvätnú daň, ktorú predpísal Jehovov služobník Mojžiš+ – daň izraelského zhromaždenia pre stan svedectva?+ 7 Veď synovia tej skazenej ženy Atalie+ sa vlámali do domu pravého Boha+ a všetky sväté veci Jehovovho domu použili na uctievanie Baalov.“ 8 Na kráľov príkaz urobili truhlicu+ a umiestnili ju vonku pri bráne Jehovovho domu.+ 9 Potom v celom Judsku a Jeruzaleme vyhlásili, aby prinášali Jehovovi posvätnú daň,+ ktorú v pustatine predpísal Izraelu Mojžiš, služobník pravého Boha. 10 Všetky kniežatá a všetok ľud sa zaradovali.+ Prinášali príspevky a hádzali ich do truhlice, kým sa nenaplnila.*

11 Keď Léviti videli, že truhlica je plná, vzali ju, aby ju odovzdali kráľovi. Prišiel tam kráľov tajomník a splnomocnenec hlavného kňaza, vyprázdnili truhlicu+ a vrátili ju na miesto. Tak to robili deň čo deň a zhromaždili množstvo peňazí. 12 Potom ich kráľ a Jehojada dávali tým, ktorí dohliadali na prácu spojenú so službou v Jehovovom dome. Tí najali na obnovu Jehovovho domu kamenárov, remeselníkov+ a ľudí, ktorí sa vyznali v práci so železom a meďou, aby opravili Jehovov dom. 13 Tí, ktorí dohliadali na prácu, začali s dielom obnovy a pod ich dohľadom opravy napredovali. Dom pravého Boha uviedli do pôvodného stavu a spevnili ho. 14 Keď boli hotoví, priniesli zvyšok peňazí kráľovi a Jehojadovi. Použili ich na výrobu predmetov pre Jehovov dom, predmetov na službu a na predkladanie obetí, pohárov a predmetov zo zlata a striebra.+ A po celý čas, kým žil Jehojada, denne prinášali v Jehovovom dome zápalné obete.+

15 Po dlhom a uspokojujúcom živote* Jehojada zomrel vo veku 130 rokov. 16 Pochovali ho v Dávidovom meste spolu s kráľmi,+ lebo vykonal v Izraeli veľa dobrého+ pre pravého Boha a jeho dom.

17 Po Jehojadovej smrti prišli judské kniežatá, poklonili sa kráľovi a kráľ ich začal počúvať. 18 Vtedy ľud opustil dom Jehovu, Boha svojich predkov, a začal slúžiť posvätným kolom* a modlám. Pre tento hriech sa Boh rozhneval* na Judsko a Jeruzalem. 19 Posielal k nim prorokov, aby ich priviedli späť k Jehovovi. Tí ich varovali,* ale oni nepočúvali.+

20 Boží duch začal pôsobiť na* Zachariáša, syna kňaza Jehojadu.+ Postavil sa pred ľud a povedal: „Toto hovorí pravý Boh: ‚Prečo porušujete Jehovove prikázania? Nebude sa vám dariť! Opustili ste Jehovu, a preto aj on opustí vás.‘“+ 21 Ale sprisahali sa proti nemu+ a na kráľov príkaz ho ukameňovali na nádvorí Jehovovho domu.+ 22 Kráľ Joáš zabudol na vernú lásku, ktorú mu prejavoval jeho otec* Jehojada, a zabil jeho syna. Ten, keď umieral, povedal: „Nech ťa Jehova potrestá za to, čo si urobil.“+

23 Začiatkom roka* pritiahlo proti Joášovi sýrske vojsko. Sýrčania prenikli do Judska i do Jeruzalema+ a pozabíjali všetky kniežatá+ ľudu. Všetku korisť poslali kráľovi do Damasku. 24 Hoci bolo sýrske vojsko malé, Jehova im vydal do rúk veľmi veľké vojsko Júdejcov,+ pretože opustili Jehovu, Boha svojich predkov. Tak vykonali* súd nad Joášom. 25 Keď od neho odtiahli (zanechali ho ťažko raneného),* jeho sluhovia sa proti nemu sprisahali, lebo prelial krv synov* kňaza Jehojadu,+ a zabili ho na jeho lôžku.+ Tak zomrel a pochovali ho v Dávidovom meste,+ ale nie na pohrebisku kráľov.+

26 Sprisahali sa+ proti nemu Zabad, syn Ammónky Šimeat, a Jehozabád, syn Moábky Šimrit. 27 O jeho synoch, o mnohých vyhláseniach proti nemu+ a o obnove* domu pravého Boha+ sa píše v spisoch* Knihy kráľov. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amaciah.

25 Amaciah mal 25 rokov, keď sa stal kráľom, a vládol v Jeruzaleme 29 rokov. Jeho matkou bola Jehoaddan z Jeruzalema.+ 2 Robil to, čo je správne v Jehovových očiach, ale nie celým srdcom. 3 Len čo mal Amaciah kráľovstvo pevne v rukách, dal zabiť mužov, ktorí zavraždili kráľa, jeho otca.+ 4 Ich synov nezabil, lebo postupoval v súlade s Jehovovým príkazom, ktorý je zapísaný v Zákone, v Mojžišovej knihe: „Otcovia nemajú zomrieť za hriechy svojich synov ani synovia za hriechy svojich otcov. Každý zomrie za svoj vlastný hriech.“+

5 Potom Amaciah zhromaždil Júdejcov a dal celého Júdu a Benjamína nastúpiť podľa rodov, podľa veliteľov tisícov a podľa veliteľov stoviek.+ Spočítal všetkých od 20 rokov vyššie+ a zistil, že má 300 000 vycvičených* bojovníkov, schopných slúžiť vo vojsku a bojovať s kopijou a veľkým štítom. 6 Z Izraela najal za 100 talentov* striebra 100 000 udatných bojovníkov. 7 Vtedy k nemu prišiel Boží muž a povedal: „Kráľ, nech izraelské vojsko nejde s tebou, lebo Jehova nie je s Izraelom,+ s nikým z Efraimovcov. 8 Choď sám a buď v boji odvážny. Pravý Boh má tú moc, aby ti pomohol,+ ale môže ťa tiež vydať do rúk nepriateľa.“ 9 „Ale čo tých 100 talentov, ktoré som dal izraelskému vojsku?“ spýtal sa Amaciah Božieho muža. „Jehova ti môže dať oveľa viac,“+ odpovedal Boží muž. 10 Amaciah teda prepustil vojakov, ktorí k nemu prišli z Efraima, a poslal ich domov. Tí sa na Júdejcov nazlostili a vrátili sa domov plní hnevu.

11 Potom Amaciah nabral odvahu a viedol svoje vojsko do Soľného údolia,+ kde pobil 10 000 obyvateľov Seiru.+ 12 Ďalších 10 000 zajali Júdejci živých. Odviedli ich na vrchol skalného útesu a zhodili ich odtiaľ. Všetci sa roztrieskali. 13 Vojaci, ktorých Amaciah nevzal so sebou do boja, ale poslal ich domov,+ začali napádať judské mestá od Samárie+ až po Bet-Choron.+ Pozabíjali v nich 3 000 ľudí a pobrali veľkú korisť.

14 Keď sa Amaciah vrátil po víťazstve nad Edomcami, priniesol so sebou bohov obyvateľov Seiru. Urobil ich svojimi bohmi,+ klaňal sa im a prinášal im obetný dym. 15 Preto sa Jehova na Amaciaha veľmi rozhneval a poslal za ním proroka, ktorý mu povedal: „Prečo uctievaš bohov, ktorí nevyslobodili svoj ľud z tvojich rúk?“+ 16 Kým ešte hovoril, kráľ ho prerušil: „Urobili sme ťa kráľovým radcom?+ Ak nechceš zomrieť, prestaň!“+ Prorok prestal, ale dodal: „Viem, že Boh sa rozhodol zničiť ťa za to, čo si urobil, a za to, že si neposlúchol moju radu.“+

17 Judský kráľ Amaciah sa poradil so svojimi radcami a poslal izraelskému kráľovi Joášovi, synovi Jehoachaza, syna Jehua, odkaz: „Vyzývam ťa do boja.“*+ 18 Nato izraelský kráľ Joáš odkázal judskému kráľovi Amaciahovi: „Bodliak z Libanonu poslal cédru z Libanonu odkaz: ‚Daj svoju dcéru môjmu synovi za ženu.‘ Ale išlo okolo divé zviera, ktoré žije v Libanone, a bodliak pošliapalo. 19 Hovoríš si: ‚Porazil som* Edom.‘+ Stúplo ti to do hlavy a túžiš po sláve. Len zostaň doma.* Prečo na seba privolávaš nešťastie? Chceš padnúť a strhnúť so sebou aj Júdu?“

20 Ale Amaciah si nedal povedať,+ lebo pravý Boh sa rozhodol vydať ich do rúk nepriateľa+ za to, že uctievali edomských bohov.+ 21 A tak izraelský kráľ Joáš pritiahol a stretli sa s judským kráľom Amaciahom v boji pri Bet-Šemeši+ v Judsku. 22 Judské vojsko utrpelo porážku a vojaci sa rozutekali domov.* 23 Izraelský kráľ Joáš zajal pri Bet-Šemeši judského kráľa Amaciaha, syna Joáša, syna Jehoachaza,* a priviedol ho do Jeruzalema. Zbúral jeruzalemské hradby v dĺžke 400 lakťov,* od Efraimovej brány+ po Nárožnú bránu.+ 24 Pobral všetko zlato a striebro a všetky predmety z domu pravého Boha zverené Obéd-Edomovi* a z pokladníc kráľovského paláca.+ Vzal aj rukojemníkov a vrátil sa do Samárie.

25 Judský kráľ Amaciah,+ Joášov syn, žil po smrti izraelského kráľa Joáša,+ Jehoachazovho syna, ešte 15 rokov.+ 26 Ostatné udalosti Amaciahovho života sú od začiatku do konca zapísané v Knihe judských a izraelských kráľov. 27 Odvtedy, ako sa Amaciah odvrátil od Jehovu, chystali proti nemu v Jeruzaleme sprisahanie.+ Ušiel do Lachiša, ale poslali za ním mužov a zabili ho tam. 28 Previezli ho na koňoch do judského mesta a pochovali ho k jeho predkom.

26 Potom všetok judský ľud urobil namiesto Amaciaha kráľom jeho syna Uzzijaha,+ ktorý mal v tom čase 16 rokov.+ 2 Keď kráľ* zomrel,*+ Uzzijah znovu dobyl Elót+ pre Judsko a prestaval ho. 3 Uzzijah+ mal 16 rokov, keď sa stal kráľom, a vládol v Jeruzaleme 52 rokov. Jeho matkou bola Jecholja z Jeruzalema.+ 4 Robil to, čo je správne v Jehovových očiach, tak ako jeho otec Amaciah.+ 5 Kým žil Zachariáš, ktorý ho učil bázni pred pravým Bohom, hľadal Boha. A v čase, keď hľadal Jehovu, mu pravý Boh dával úspech.+

6 Vytiahol do boja proti Filištíncom+ a prelomil hradby Gátu,+ Jabny+ a Ašdódu.+ Potom vybudoval mestá v okolí Ašdódu a inde na území Filištíncov. 7 Pravý Boh mu pomáhal proti Filištíncom i proti Arabom,+ ktorí bývali v Gurbaale, a proti Meunijcom. 8 Ammónci+ platili Uzzijahovi poplatok. Jeho sláva prenikla až do Egypta, lebo sa stal veľmi mocným. 9 Uzzijah postavil v Jeruzaleme veže+ pri Nárožnej bráne,+ pri Údolnej bráne+ a pri Opornom pilieri a opevnil ich. 10 Vystaval aj veže+ v pustatine a vykopal* mnoho cisterien, lebo mal veľa dobytka. To isté urobil aj v Šefele a na rovine.* Na vrchoch a na Karmele mal roľníkov a vinárov, lebo mal záľubu v poľnohospodárstve.

11 Uzzijah mal ozbrojené vojenské oddiely, ktoré podnikali vojenské výpravy. Tajomník+ Jeiel a úradník Maasejah vykonali ich sčítanie+ pod vedením Chananjaha, jedného z kráľových kniežat. 12 Celkový počet hláv rodov, ktoré velili týmto udatným bojovníkom, bol 2 600. 13 Pod ich velením bolo 307 500 mužov pripravených vytiahnuť do boja. Bolo to silné vojsko, schopné pomáhať kráľovi v boji proti nepriateľom.+ 14 Uzzijah vyzbrojil celé vojsko štítmi, kopijami,+ prilbami, panciermi,+ lukmi a kameňmi do prakov.+ 15 V Jeruzaleme dal podľa návrhu vynálezcov zostrojiť bojové stroje na vrhanie šípov a veľkých kameňov z veží+ a z rohov hradieb. Jeho sláva sa rozniesla široko-ďaleko, lebo mal veľkú podporu a stal sa mocným.

16 Ale keď sa stal mocným, spyšnel a to ho zničilo. Previnil sa proti Jehovovi, svojmu Bohu, a vošiel do Jehovovho chrámu páliť kadidlo na oltári pre kadidlo.+ 17 Okamžite za ním vošiel kňaz Azariah a s ním 80 odvážnych Jehovových kňazov. 18 Postavili sa proti kráľovi Uzzijahovi a povedali mu: „Uzzijah, nemáš právo páliť kadidlo Jehovovi!+ To smú iba kňazi, potomkovia Árona.+ Ich Boh posvätil, aby pálili kadidlo. Opusť svätyňu, lebo si sa previnil a nebude ti to u Boha Jehovu na česť.“

19 Ale Uzzijah, ktorý stál vedľa oltára na kadidlo v Jehovovom dome s kadidelnicou v ruke a chystal sa páliť kadidlo, sa veľmi rozhneval.+ A kým bol na kňazov nahnevaný, v ich prítomnosti sa mu na čele objavilo malomocenstvo.+ 20 Keď sa hlavný kňaz Azariah a ostatní kňazi naňho pozreli, mal na čele malomocenstvo! Rýchlo ho odtiaľ vyviedli a aj sám sa ponáhľal von, lebo ho Jehova zasiahol.

21 Kráľ Uzzijah zostal malomocný až do svojej smrti a býval v oddelenom dome, lebo ako malomocný+ už viac nesmel vstúpiť do Jehovovho domu. Jeho syn Jotám spravoval kráľovský palác a súdil ľud krajiny.+

22 Ostatné udalosti Uzzijahovho života od začiatku do konca zapísal prorok Izaiáš,+ Amocov syn. 23 Potom Uzzijah zomrel* a pochovali ho k jeho predkom na pohrebnom poli, ale mimo pohrebiska kráľov, lebo povedali: „Je malomocný.“ Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Jotám.+

27 Jotám+ mal 25 rokov, keď sa stal kráľom, a vládol v Jeruzaleme 16 rokov. Jeho matkou bola Jeruša, Cádokova dcéra.+ 2 Robil to, čo je správne v Jehovových očiach, tak ako jeho otec Uzzijah.+ (Na rozdiel od neho však nevstúpil do Jehovovho chrámu.)+ Ale ľud konal naďalej skazene. 3 Jotám postavil hornú bránu Jehovovho domu+ a veľa staval aj na hradbách Ofelu.+ 4 V hornatom kraji Júdu+ vystaval mestá+ a v lesnatých oblastiach vybudoval pevnosti+ a veže.+ 5 Bojoval s ammónskym+ kráľom a zvíťazil. V tom roku mu Ammónci museli odovzdať 100 talentov* striebra, 10 000 korov* pšenice a 10 000 korov jačmeňa. Toľko mu Ammónci odovzdali aj v druhom a treťom roku.+ 6 Jotámova moc stále rástla, lebo bol rozhodnutý kráčať po cestách Jehovu,* svojho Boha.

7 Ostatné udalosti Jotámovho života – všetky jeho vojny a činy – sú zapísané v Knihe izraelských a judských kráľov.+ 8 Mal 25 rokov, keď sa stal kráľom, a vládol v Jeruzaleme 16 rokov.+ 9 Keď Jotám zomrel,* pochovali ho v Dávidovom meste.+ Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Achaz.+

28 Achaz+ mal 20 rokov, keď sa stal kráľom, a vládol v Jeruzaleme 16 rokov. Nerobil to, čo je správne v Jehovových očiach, ako jeho predok Dávid.+ 2 Chodil v šľapajach izraelských kráľov+ a dokonca narobil kovové sochy*+ Baalov. 3 Prinášal aj obetný dym v Údolí Hinnomovho syna* a spálil svojich synov v ohni+ podľa odporných zvykov národov,+ ktoré Jehova vyhnal pred Izraelitmi. 4 Prinášal obete a obetný dym na posvätných výšinách,+ na kopcoch a pod každým košatým stromom.+

5 Preto ho Jehova, jeho Boh, vydal do rúk sýrskeho kráľa.+ Sýrčania ho porazili, odviedli množstvo zajatcov a priviedli ich do Damasku.+ Padol aj do rúk izraelského kráľa, ktorý mu pripravil zdrvujúcu porážku. 6 Pekach,+ Remaljahov syn, zabil v Judsku za jediný deň 120 000 mužov, všetko odvážnych bojovníkov. Stalo sa to preto, lebo Júdejci opustili Jehovu, Boha svojich predkov.+ 7 Efraimský bojovník Zichri zabil kráľovho syna Maasejaha, správcu paláca* Azrikama a Elkánu, ktorý bol druhý po kráľovi. 8 Izraeliti zajali spomedzi svojich judských bratov 200 000 žien, synov a dcér. Ulúpili aj mnoho koristi a odniesli ju do Samárie.+

9 Ale bol tam Jehovov prorok menom Odéd. Keď sa vojsko vracalo do Samárie, predstúpil pred nich a povedal im: „Jehova, Boh vašich predkov, sa na Júdejcov nahneval, a preto vám ich vydal do rúk.+ Ale vy ste ich zabíjali s takou zúrivosťou, že sa to dostalo až do neba. 10 A teraz si chcete z obyvateľov Judska a Jeruzalema urobiť sluhov a slúžky.+ Ale nie ste aj vy vinní pred Jehovom, vaším Bohom? 11 Poslúchnite ma a vráťte zajatcov, ktorých ste odviedli od svojich bratov, lebo Jehova sa proti vám rozpálil hnevom.“

12 Vtedy niektorí efraimskí vodcovia, Azariah, syn Jehochanana, Berechjah, syn Mešillemóta, Jechizkijah, syn Šalluma, a Amasa, syn Chadlaja, vystúpili proti tým, ktorí sa vracali z boja, 13 a povedali im: „Nevoďte sem zajatcov, aby sme sa pred Jehovom nestali vinnými. Chcete ešte pridať k našim hriechom a k našej vine? Veď naša vina je už teraz veľká a Boh sa proti Izraelu rozpálil hnevom.“ 14 A tak ozbrojenci odovzdali zajatcov a korisť+ kniežatám a celému zhromaždeniu. 15 Zajatcov sa ujali menovite určení muži a tých, ktorí boli nahí, obliekli šatami z koristi. Obliekli ich, obuli, dali im najesť a napiť a ošetrili ich olejom. Potom všetkých, ktorí boli vyčerpaní, dopravili na osloch k ich bratom do Jericha, mesta paliem, a vrátili sa do Samárie.

16 V tom čase kráľ Achaz požiadal o pomoc asýrskych kráľov.+ 17 Edomci znovu vtrhli do Judska a odviedli zajatcov 18 a Filištínci+ prepadli mestá v Šefele+ a v judskom Negebe. Dobyli Bet-Šemeš,+ Ajalon,+ Gederót a tiež Socho a okolité mestečká,* Timnu+ a okolité mestečká a Gimzo a okolité mestečká a usadili sa tam. 19 Tak Jehova pokoril Júdu, lebo izraelský kráľ Achaz zviedol Júdejcov na neviazanosť, čo viedlo k veľkým hriechom* voči Jehovovi.

20 Asýrsky kráľ Tilgat-Pilnezer*+ k nemu teda pritiahol, ale namiesto toho, aby mu pomohol, spôsobil mu tieseň.+ 21 Achaz síce vydrancoval Jehovov dom, kráľovský palác+ a domy kniežat, aby mohol obdarovať asýrskeho kráľa, ale nepomohlo mu to. 22 A keď bol v tiesni, ešte viac hrešil proti Jehovovi. 23 Obetoval damaským bohom,+ ktorí ho porazili,+ lebo hovoril: „Sýrskym kráľom ich bohovia pomáhajú. Keď im budem obetovať, pomôžu aj mne.“+ Ale práve oni priviedli k pádu jeho i celý Izrael. 24 Achaz zozbieral predmety používané na službu v dome pravého Boha a porozbíjal ich.+ Zavrel dvere Jehovovho domu+ a narobil si oltáre na každom rohu jeruzalemských ulíc. 25 V každom judskom meste postavil posvätné výšiny na prinášanie obetného dymu iným bohom.+ Tak urážal Jehovu, Boha svojich predkov.

26 Ostatné udalosti Achazovho života – všetko, čo vykonal od začiatku do konca – sú zapísané v Knihe judských a izraelských kráľov.+ 27 Keď Achaz zomrel,* pochovali ho v meste, v Jeruzaleme, ale nie na pohrebisku izraelských kráľov.+ Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ezechiáš.

29 Ezechiáš+ mal 25 rokov, keď sa stal kráľom, a vládol v Jeruzaleme 29 rokov. Jeho matkou bola Abija, Zachariášova dcéra.+ 2 Robil to, čo je správne v Jehovových očiach,+ tak ako jeho predok Dávid.+ 3 Už v prvom mesiaci prvého roku svojej vlády otvoril dvere Jehovovho domu a opravil ich.+ 4 Potom priviedol kňazov a Lévitov a zhromaždil ich na východnom námestí. 5 Povedal im: „Počúvajte ma, Léviti. Teraz sa posväťte+ a posväťte aj dom Jehovu, Boha svojich predkov, a vyneste zo svätého miesta všetko nečisté.+ 6 Lebo naši otcovia konali neverne a robili to, čo je zlé v očiach Jehovu, nášho Boha.+ Opustili ho, odvrátili tvár od Jehovovho svätostánku a obrátili sa mu chrbtom.+ 7 Zavreli aj dvere predsiene+ a zhasli lampy.+ Prestali páliť kadidlo+ a obetovať Bohu Izraela zápalné obete+ na svätom mieste. 8 Preto sa Jehova nahneval na Judsko a Jeruzalem+ a urobil ich predmetom zdesenia, úžasu a posmechu,* ako to vidíte na vlastné oči.+ 9 Naši predkovia padli mečom,+ naši synovia, naše dcéry a naše manželky boli odvlečení do zajatia.+ 10 Rozhodol som sa uzavrieť zmluvu s Jehovom, Bohom Izraela,+ aby od nás odvrátil svoj planúci hnev. 11 Synovia moji, teraz nie je čas na to, aby ste boli ľahostajní,* lebo Jehova si vás vyvolil, aby ste stáli pred ním, slúžili mu+ a prinášali mu obetný dym.“+

12 A tak sa Léviti dali do práce: z Kehátovcov+ Machat, syn Amasaja, a Joel, syn Azariaha, z Meráriovcov+ Kiš, syn Abdiho, a Azariah, syn Jehallelela, z Geršonovcov+ Joach, syn Zimmu, a Eden, syn Joacha, 13 zo synov Elicafána Šimri a Jeuel, zo synov Asafa+ Zachariáš a Mattanjah, 14 zo synov Hémana+ Jechiel a Šimei, zo synov Jedutúna+ Šemajah a Uzziel. 15 Zhromaždili svojich bratov, posvätili sa a na kráľov príkaz prišli očistiť Jehovov dom,+ ako povedal Jehova. 16 Kňazi vošli do Jehovovho domu, aby ho očistili, a vyniesli na nádvorie+ Jehovovho domu všetko nečisté, čo našli v Jehovovom chráme. Léviti to od nich vzali a odniesli do údolia Kidron.+ 17 S posväcovaním začali prvého dňa prvého mesiaca a na ôsmy deň toho mesiaca sa dostali k Jehovovej predsieni.+ Jehovov dom posväcovali ďalších osem dní a 16. dňa prvého mesiaca skončili.

18 Potom vošli ku kráľovi Ezechiášovi a oznámili mu: „Očistili sme celý Jehovov dom, oltár na zápalné obete+ a stôl na chlieb predloženia+ aj so všetkým ich príslušenstvom.+ 19 Pripravili a posvätili sme všetky predmety,+ ktoré neverný kráľ Achaz počas svojej vlády odstránil.+ Sú pred Jehovovým oltárom.“

20 Kráľ Ezechiáš vstal skoro ráno, zhromaždil kniežatá z mesta a išli do Jehovovho domu. 21 Priviedli sedem býkov, sedem baranov, sedem baránkov a sedem capov na obeť za hriech, a to za kráľovstvo, za svätyňu a za Judsko.+ Potom kráľ prikázal kňazom, Áronovým potomkom, aby ich obetovali na Jehovovom oltári. 22 Zabili býky+ a kňazi vzali krv a pokropili ňou oltár,+ potom zabili barany a ich krvou pokropili oltár a zabili baránky a ich krvou pokropili oltár. 23 Potom priviedli capy na obeť za hriech pred kráľa a zhromaždenie a položili na ne ruky. 24 Kňazi ich zabili a predložili ako obeť za hriech. Ich krv dali na oltár, aby dosiahli zmierenie za celý Izrael, lebo kráľ povedal, že tá zápalná obeť a obeť za hriech majú byť za celý Izrael.

25 V Jehovovom dome rozostavil Lévitov s činelmi, lýrami a harfami+ podľa príkazu Dávida,+ kráľovho vidiaceho Gáda+ a proroka Nátana.+ Bol to príkaz, ktorý dal Jehova prostredníctvom svojich prorokov. 26 Léviti teda stáli s Dávidovými nástrojmi a kňazi s trúbkami.+

27 Ezechiáš prikázal, aby na oltári predložili zápalnú obeť.+ Keď začali predkladať zápalnú obeť, zaznela pieseň pre Jehovu za sprievodu nástrojov izraelského kráľa Dávida a trúbok. 28 Celé zhromaždenie sa klaňalo, znela pieseň a zvučali trúbky, až kým sa neskončilo s predkladaním zápalnej obete. 29 Keď dokončili obetovanie, kráľ a všetci, ktorí boli s ním, padli na kolená a klaňali sa až k zemi. 30 Kráľ Ezechiáš a kniežatá povedali Lévitom, aby chválili Jehovu slovami piesní Dávida+ a proroka* Asafa.+ Chválili ho s veľkou radosťou, padli na kolená a klaňali sa až k zemi.

31 Potom Ezechiáš povedal: „Teraz, keď ste sa posvätili* pre Jehovu, pristúpte a prineste do Jehovovho domu obete vďaky a iné obete.“ A zhromaždenie prinášalo obete vďaky a iné obete a každý, kto bol ochotný, priniesol aj zápalné obete.+ 32 Počet zápalných obetí, ktoré prinieslo zhromaždenie, bol 70 býkov, 100 baranov a 200 baránkov, to všetko na zápalnú obeť Jehovovi,+ 33 a 600 kusov dobytka a 3 000 oviec na ďalšie sväté obete. 34 Ale kňazov bolo málo, a tak nestačili sťahovať z kože všetky zvieratá určené na zápalné obete. Preto im pomáhali ich bratia Léviti,+ kým sa práca nedokončila a kňazi sa neposvätili.+ Lebo Léviti boli svedomitejší* v posväcovaní ako kňazi. 35 Predložilo sa veľké množstvo zápalných obetí,+ tuku obetí spoločenstva+ a tekutých obetí k zápalným obetiam.+ Tak bola obnovená* služba v Jehovovom dome. 36 Ezechiáš a všetok ľud sa radovali z toho, čo pre nich pravý Boh urobil,+ pretože sa to odohralo tak náhle.

30 Ezechiáš dal rozhlásiť po celom Izraeli+ a Judsku, dokonca napísal listy Efraimovi a Manaššemu,+ aby prišli do Jehovovho domu v Jeruzaleme sláviť Pesach na počesť Jehovu, Boha Izraela.+ 2 Kráľ, jeho kniežatá a celé zhromaždenie v Jeruzaleme sa rozhodli sláviť Pesach v druhom mesiaci.+ 3 Nemohli ho sláviť vo zvyčajnom čase,+ lebo sa neposvätilo dosť kňazov+ a ľud sa ešte nezhromaždil do Jeruzalema. 4 Také riešenie sa páčilo kráľovi i celému zhromaždeniu. 5 Rozhodli sa teda, že po celom Izraeli od Beer-Šeby až po Dán+ dajú vyhlásiť, aby ľudia prišli do Jeruzalema a slávili Pesach na počesť Jehovu, Boha Izraela. Lebo predtým ho neslávili ako národ podľa toho, čo sa píše v Zákone.+

6 A tak na kráľov rozkaz prešli poslovia* s listami od kráľa a jeho kniežat celý Izrael a Judsko a hovorili: „Izraeliti, vráťte sa k Jehovovi, Bohu Abraháma, Izáka a Izraela, a on sa vráti k vám, ktorí ste unikli z rúk asýrskych kráľov.+ 7 Nebuďte ako vaši predkovia a vaši bratia, ktorí boli neverní Jehovovi, Bohu svojich predkov, takže ich urobil predmetom zdesenia, ako sami vidíte.+ 8 Nebuďte tvrdohlaví ako vaši predkovia.+ Podriaďte sa Jehovovi, príďte k jeho svätyni,+ ktorú navždy posvätil, a slúžte Jehovovi, svojmu Bohu, aby od vás odvrátil svoj prudký hnev.+ 9 Ak sa vrátite k Jehovovi, potom sa tí, ktorí držia v zajatí vašich bratov a vašich synov, nad nimi zľutujú+ a dovolia im vrátiť sa do tejto krajiny,+ lebo Jehova, váš Boh, je súcitný a milosrdný.+ Keď sa k nemu vrátite, neodvráti od vás svoju tvár.“+

10 Poslovia* teda prechádzali z mesta do mesta celým územím Efraima a Manaššeho+ až po Zebulún. Ale ľudia sa im vysmievali a robili si z nich žarty.+ 11 Iba niektorí z Ašera, Manaššeho a Zebulúna sa pokorili a prišli do Jeruzalema.+ 12 Pravý Boh žehnal Júdejcov a pomohol im jednomyseľne* vykonať to, čo im podľa Jehovovho slova prikázal kráľ a kniežatá.

13 V Jeruzaleme sa zhromaždilo množstvo ľudí, aby v druhom mesiaci+ slávili Sviatok nekvasených chlebov.+ Bolo to obrovské zhromaždenie. 14 Odstránili oltáre falošných bohov a všetky oltáre na kadidlo,+ ktoré boli v Jeruzaleme,+ a pohádzali ich do údolia Kidron. 15 Potom 14. dňa druhého mesiaca zabili zvieratá na pesachovú obeť. Kňazi a Léviti sa zahanbili, a tak sa posvätili a priniesli do Jehovovho domu zápalné obete. 16 Zaujali svoje miesta podľa Zákona Božieho služobníka Mojžiša a kňazi kropili oltár krvou,+ ktorú im podávali Léviti. 17 V zhromaždení však boli mnohí, ktorí sa neposvätili. Preto za všetkých, ktorí neboli čistí, zabíjali zvieratá na pesachovú obeť Léviti,+ aby ich posvätili Jehovovi. 18 Mnohí ľudia, najmä z Efraima, Manaššeho,+ Isachara a Zebulúna, sa neočistili, a predsa jedli Pesach v rozpore s tým, čo predpisoval Zákon. Ale Ezechiáš sa za nich modlil: „Jehova, ty si dobrý,+ odpusť 19 každému, kto sa v srdci rozhodol* hľadať pravého Boha+ Jehovu, Boha svojich predkov, hoci sa neočistil podľa noriem svätosti.“+ 20 Jehova vypočul Ezechiáša a odpustil ľudu.*

21 Izraeliti, ktorí boli v Jeruzaleme, slávili sedem dní Sviatok nekvasených chlebov+ s veľkou radosťou.+ Léviti a kňazi denne chválili Jehovu a hlasno hrali na nástrojoch na Jehovovu slávu.+ 22 Ezechiáš sa prihovoril všetkým Lévitom, ktorí s múdrosťou slúžili Jehovovi, a povzbudil* ich. Po celý sviatok, sedem dní,+ ľudia jedli, prinášali obete spoločenstva+ a ďakovali Jehovovi, Bohu svojich predkov.

23 Potom sa celé zhromaždenie rozhodlo, že budú sláviť sviatok ďalších sedem dní, a tak ho s radosťou slávili ďalších sedem dní.+ 24 Judský kráľ Ezechiáš daroval zhromaždeniu 1 000 býkov a 7 000 oviec a kniežatá darovali 1 000 býkov a 10 000 oviec.+ Posvätilo sa veľké množstvo kňazov.+ 25 A radovalo sa celé zhromaždenie Júdejcov, kňazi i Léviti, celé zhromaždenie tých, ktorí prišli z Izraela,+ prisťahovalci,+ ktorí prišli z izraelskej krajiny, i tí, ktorí bývali v Judsku. 26 V Jeruzaleme zavládla veľká radosť, lebo od čias izraelského kráľa Šalamúna, Dávidovho syna, nič také v Jeruzaleme nebolo.+ 27 Nakoniec lévitskí kňazi povstali a požehnali ľud.+ Boh ich vypočul a ich modlitba vystúpila do jeho svätého príbytku, do nebies.

31 Keď sa všetko skončilo, všetci Izraeliti, ktorí tam boli, vyšli do judských miest a rozbili posvätné stĺpy,+ zoťali posvätné koly*+ a zničili posvätné výšiny+ a oltáre+ po celom území Júdu, Benjamína, Efraima a Manaššeho.+ Úplne ich zničili. Potom sa všetci Izraeliti vrátili domov, do miest, kde bývali.

2 Ezechiáš rozdelil kňazov a Lévitov do oddelení,+ aby mohli konať službu, ktorá bola určená jednotlivým kňazom a Lévitom.+ Mali prinášať zápalné obete a obete spoločenstva, slúžiť a vzdávať vďaku a chválu v bránach nádvorí* okolo Jehovovho chrámu.+ 3 Kráľ dal podiel zo svojho majetku na zápalné obete:+ na ranné a večerné obete+ a na zápalné obete prinášané v sabat,+ počas novmesiacov+ a sviatkov+ podľa toho, ako je to predpísané v Jehovovom Zákone.

4 Obyvateľom Jeruzalema prikázal, aby dávali podiely kňazom a Lévitom,+ aby mohli dôsledne dodržiavať Jehovov Zákon.* 5 Len čo bol príkaz vydaný, Izraeliti začali prinášať veľké množstvo obilia, mladého vína, oleja,+ medu a všetkého, čo sa urodilo na poli.+ Boli to prvé plody a zo všetkého štedro priniesli desatinu.+ 6 Izraeliti a Júdejci, ktorí bývali v judských mestách, priniesli desatinu z dobytka a oviec a desatinu zo svätých vecí+ zasvätených Jehovovi, ich Bohu. Prinášali ich a dávali ich na hromady. 7 Svoje príspevky začali nosiť na hromady v treťom mesiaci+ a v siedmom mesiaci+ skončili. 8 Keď prišiel Ezechiáš a kniežatá a uvideli tie hromady, chválili Jehovu a žehnali jeho ľud Izrael.

9 Keď sa Ezechiáš spýtal kňazov a Lévitov na tie hromady, 10 Azariah, hlavný kňaz z Cádokovho rodu, mu odpovedal: „Odkedy ľudia začali do Jehovovho domu prinášať príspevky,+ jedia dosýta a ešte veľa zostáva, lebo Jehova požehnal svoj ľud. A toto všetko je to, čo zostalo.“+

11 Ezechiáš prikázal, aby v Jehovovom dome pripravili skladové priestory.*+ Keď ich pripravili, 12 svedomito do nich prinášali príspevky, desiatky+ a sväté veci. Správcom nad tým všetkým sa stal Lévita Konanjah a druhý po ňom bol jeho brat Šimei. 13 Jechiel, Azaziah, Nachat, Asahel, Jerimót, Jozabád, Eliel, Jišmakia, Machat a Benajah boli na nariadenie kráľa Ezechiáša pomocníkmi Konanjaha a jeho brata Šimeiho. Azariah bol správcom domu pravého Boha. 14 Lévita Kóre, Jimnov syn, strážca východnej brány,+ mal na starosti dobrovoľné dary+ pre pravého Boha a vydával príspevok prinášaný Jehovovi+ a mimoriadne sväté dary.+ 15 V kňazských mestách+ spoľahlivo slúžili pod jeho vedením Eden, Minjamin, Ješua, Šemajah, Amariah a Šechanjah a vydávali podiely svojim bratom, ktorí slúžili v oddeleniach.+ Každý dostával rovnakú časť, či bol starý, alebo mladý. 16 Okrem toho sa podiely vydávali mužom, ktorí boli zapísaní v rodovom zázname a denne prichádzali do Jehovovho domu, aby tam slúžili a vykonávali svoje povinnosti v rámci svojich oddelení, a ich synom od troch rokov vyššie.

17 Kňazi boli zapísaní podľa svojich rodov+ a podľa povinností vo svojich oddeleniach.+ Takisto boli zapísaní aj Léviti vo veku od 20 rokov vyššie.+ 18 Do rodového záznamu boli zahrnuté aj všetky ich deti, ich manželky a všetci členovia ich rodiny. (Vždy dbali na to, aby boli svätí, lebo im bola zverená svätá služba.) 19 Boli doň zahrnutí aj potomkovia Árona, kňazi, ktorí žili v okolí svojich miest.+ Vo všetkých tých mestách boli menovite určení muži, ktorí mali za úlohu vydávať podiely kňazom a všetkým Lévitom, ktorí boli zapísaní v rodovom zázname.

20 Tak to Ezechiáš zariadil v celom Judsku. Konal to, čo je dobré a správne v očiach Jehovu, jeho Boha, a bol mu verný. 21 A všetko, čo podnikol pri hľadaní svojho Boha, či už v súvislosti so službou v dome pravého Boha,+ alebo s dodržiavaním Zákona a prikázaní, robil celým srdcom a darilo sa mu.

32 Po všetkom, čo Ezechiáš tak verne vykonal,+ vtrhol do Judska asýrsky kráľ Senacherib. Obľahol opevnené mestá s úmyslom prelomiť ich hradby a dobyť ich.+

2 Keď Ezechiáš videl, že Senacherib pritiahol a chystá sa bojovať proti Jeruzalemu, 3 zvolal svoje kniežatá a bojovníkov na poradu. Navrhol, aby upchali vodné pramene mimo mesta,+ a oni ho podporili. 4 Zhromaždilo sa veľa ľudí a upchali všetky pramene a potok, ktorý pretekal krajinou. Hovorili: „Prečo by mali asýrski králi nájsť toľko vody, keď prídu?“

5 Ezechiáš sa s odhodlaním pustil do opráv poškodených hradieb, vybudoval na nich veže a zvonku postavil ešte jeden múr. Opravil aj Val*+ v Dávidovom meste a zhotovil množstvo zbraní* a štítov. 6 Nad ľudom ustanovil vojenských veliteľov, zhromaždil ich na námestí pri mestskej bráne a povzbudzoval ich:* 7 „Buďte odvážni a silní. Nebojte sa ani sa nedeste asýrskeho kráľa+ a celého zástupu, ktorý je s ním, lebo s nami je ich viac ako s ním.+ 8 S ním je ľudská sila,* ale s nami je Jehova, náš Boh, aby nám pomáhal a bojoval naše bitky.“+ Slová judského kráľa Ezechiáša ľud posilnili.+

9 Potom asýrsky kráľ Senacherib poslal svojich služobníkov do Jeruzalema, kým on sám bol s celým svojím vojskom* pri Lachiši,+ aby judskému kráľovi Ezechiášovi a všetkým Júdejcom v Jeruzaleme+ odovzdali správu:

10 „Toto hovorí asýrsky kráľ Senacherib: ‚Na čo sa spoliehate, keď zostávate v obľahnutom Jeruzaleme?+ 11 Neklame vás Ezechiáš a neodsudzuje vás na smrť hladom a smädom, keď hovorí: „Jehova, náš Boh, nás zachráni z rúk asýrskeho kráľa“?+ 12 Nebol to práve Ezechiáš, kto odstránil posvätné výšiny+ a oltáre vášho Boha*+ a potom Judsku a Jeruzalemu prikázal: „Klaňajte sa len pred jedným oltárom a na ňom prinášajte obetný dym“?+ 13 Neviete, čo som urobil ja a moji predkovia všetkým národom krajín?+ Dokázali bohovia národov oslobodiť svoju krajinu z mojich rúk?+ 14 Kto zo všetkých bohov tých národov, ktoré moji predkovia vyhladili,* dokázal oslobodiť svoj ľud z mojich rúk? Ako by vás teda váš Boh dokázal oslobodiť z mojich rúk?+ 15 Nech vás Ezechiáš neklame a nepodvádza!+ Neverte mu, lebo ani jeden boh žiadneho národa alebo kráľovstva nebol schopný zachrániť svoj ľud z mojich rúk a z rúk mojich predkov. Ani váš Boh vás predo mnou nezachráni!‘“+

16 Senacheribovi služobníci hovorili proti Jehovovi, pravému Bohu, a proti jeho služobníkovi Ezechiášovi ešte veľa iného. 17 Senacherib napísal aj listy,+ ktorými urážal Jehovu, Boha Izraela,+ a hovoril proti nemu takto: „Ako bohovia národov krajín nezachránili svoj ľud z mojich rúk,+ tak nezachráni svoj ľud z mojich rúk ani Ezechiášov Boh.“ 18 Hlasno volali v jazyku Židov na jeruzalemský ľud, ktorý bol na hradbách, aby ho zastrašili a vydesili a potom mohli dobyť mesto.+ 19 Hovorili proti Bohu Jeruzalema rovnako ako proti bohom národov zeme, ktorí sú dielom ľudských rúk. 20 Preto sa kráľ Ezechiáš a prorok Izaiáš,+ Amocov syn, modlili a volali o pomoc k nebesiam.+

21 A Jehova poslal anjela a ten pobil všetkých udatných bojovníkov,+ veliteľov a ostatných vodcov v tábore asýrskeho kráľa, takže sa s hanbou vrátil do svojej krajiny. Neskôr vošiel do chrámu svojho boha a tam ho jeho vlastní synovia zabili mečom.+ 22 Tak Jehova zachránil Ezechiáša a obyvateľov Jeruzalema z rúk asýrskeho kráľa Senacheriba i z rúk všetkých ostatných a dal im odpočinutie od všetkých okolitých nepriateľov. 23 Mnohí prinášali do Jeruzalema dary Jehovovi a cenné veci judskému kráľovi Ezechiášovi.+ Odvtedy si ho vysoko vážili všetky národy.

24 V tom čase Ezechiáš smrteľne ochorel. Modlil sa k Jehovovi+ a on ho vypočul a dal mu znamenie.*+ 25 Ale Ezechiáš nebol vďačný za prejavené dobro, lebo spyšnel. Preto sa Boh rozhneval naňho, na Judsko i na Jeruzalem. 26 Ezechiáš však svoju pýchu oľutoval a pokoril sa,+ on a s ním obyvatelia Jeruzalema, a Jehovov hnev ich za Ezechiášových čias nepostihol.+

27 Ezechiáš nadobudol obrovské bohatstvo a slávu.+ Urobil si zásobárne+ na striebro, zlato, drahokamy, balzamový olej, štíty a na rôzne vzácne predmety. 28 Mal aj sklady obilia, mladého vína a oleja, stajne pre rôzne druhy dobytka a ohrady pre stáda. 29 Vystaval si mestá a nadobudol veľké stáda oviec a dobytka, lebo Boh ho obdaroval veľkým majetkom. 30 Bol to Ezechiáš, kto upchal horný zdroj gichonských+ vôd+ a zviedol ich dolu na západ do Dávidovho mesta.+ Ezechiášovi sa darilo vo všetkom, čo robil. 31 Ale keď k nemu babylonské kniežatá poslali vyslancov, aby sa ho spýtali na znamenie,*+ ktoré nastalo v krajine,+ pravý Boh ho nechal samého, aby ho vyskúšal+ a spoznal všetko, čo je v jeho srdci.+

32 Ostatné udalosti Ezechiášovho života i to, akú vernú lásku prejavil,+ sú zapísané vo videní proroka Izaiáša,+ Amocovho syna, v Knihe judských a izraelských kráľov.+ 33 Potom Ezechiáš zomrel* a pochovali ho na svahu, ktorý vedie k pohrebisku Dávidových synov.+ Keď zomrel, všetci Júdejci a Jeruzalemčania mu vzdali česť. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Manašše.

33 Manašše+ sa stal kráľom, keď mal 12 rokov, a vládol v Jeruzaleme 55 rokov.+

2 Robil to, čo je zlé v Jehovových očiach, podľa odporných zvykov národov, ktoré Jehova vyhnal pred Izraelitmi.+ 3 Znovu postavil posvätné výšiny, ktoré jeho otec Ezechiáš zničil,+ postavil oltáre Baalom a urobil posvätné koly.* Klaňal sa celému nebeskému vojsku a slúžil mu.+ 4 Nastaval oltáre v Jehovovom dome,+ o ktorom Jehova povedal: „Moje meno bude prebývať v Jeruzaleme navždy.“+ 5 Na dvoch nádvoriach Jehovovho domu+ nastaval oltáre celému nebeskému vojsku. 6 Svojich synov spálil v ohni*+ v Údolí Hinnomovho syna,+ zaoberal sa mágiou,+ veštením a čarodejníctvom a ustanovil špiritistické médiá a veštcov.+ Napáchal veľa zla v Jehovových očiach a tak ho urážal.

7 Vytesanú modlu, ktorú urobil, dal do domu pravého Boha,+ o ktorom Boh povedal Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: „V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zo všetkých izraelských kmeňov, bude moje meno prebývať navždy.+ 8 Ak budú Izraeliti starostlivo dodržiavať všetko, čo som im nariadil, celý Zákon, nariadenia a právne predpisy, ktoré im odovzdal Mojžiš, už nikdy nedopustím, aby museli odísť z krajiny, ktorú som dal ich predkom.“ 9 Manašše zviedol Júdejcov a obyvateľov Jeruzalema, aby páchali ešte horšie veci ako národy, ktoré Jehova vyhladil, keď Izraeliti zaberali krajinu.+

10 Hoci sa Jehova Manaššemu a jeho ľudu prihováral, oni mu nevenovali pozornosť.+ 11 Preto Jehova priviedol proti nim veliteľov vojska asýrskeho kráľa, ktorí chytili Manaššeho hákmi,* spútali ho medenými okovami a odviedli do Babylona. 12 Keď sa ocitol v tiesni, úpenlivo prosil svojho Boha Jehovu o priazeň* a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich predkov. 13 Modlil sa k nemu a on sa dal jeho úpenlivými prosbami uprosiť. Vypočul jeho prosbu o priazeň a priviedol ho do Jeruzalema, aby ďalej vládol.+ Tak Manašše spoznal, že Jehova je pravý Boh.+

14 Potom vybudoval vonkajšie hradby Dávidovho mesta+ na západ od Gichonu,+ ktorý je v údolí,* až po Rybnú bránu.+ Hradby boli veľmi vysoké a tiahli sa aj okolo Ofelu.+ Do všetkých opevnených miest v Judsku dosadil veliteľov vojska. 15 Prikázal, aby vyhádzali z mesta cudzích bohov, modlu, ktorá bola v Jehovovom dome,+ a všetky oltáre, ktoré vystaval na vrchu Jehovovho domu+ a v Jeruzaleme. 16 Opravil Jehovov oltár+ a obetoval na ňom obete spoločenstva+ a obete vďaky.+ Povedal Júdejcom, aby slúžili Jehovovi, Bohu Izraela. 17 Ľud však ďalej obetoval na posvätných výšinách, ale iba Jehovovi, svojmu Bohu.

18 Ostatné udalosti Manaššeho života, jeho modlitba k Bohu a slová prorokov,* ktorí k nemu hovorili v mene Jehovu, Boha Izraela, sú zapísané v dejinách izraelských kráľov. 19 Jeho modlitba+ a to, ako bola jeho úpenlivá prosba vypočutá, všetky jeho hriechy a jeho nevernosť+ a miesta, kde postavil posvätné výšiny, posvätné koly*+ a modly predtým, ako sa pokoril, sú zapísané medzi slovami jeho prorokov.* 20 Potom Manašše zomrel* a pochovali ho pri jeho dome. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amon.+

21 Amon+ sa stal kráľom, keď mal 22 rokov, a vládol v Jeruzaleme dva roky.+ 22 Robil to, čo je zlé v Jehovových očiach, tak ako jeho otec Manašše.+ Amon obetoval všetkým modlám, ktoré urobil jeho otec Manašše,+ a slúžil im. 23 Ale na rozdiel od svojho otca Manaššeho sa nepokoril pred Jehovom,+ naopak, hrešil ešte oveľa viac. 24 Jeho služobníci sa proti nemu sprisahali+ a zavraždili ho v jeho dome. 25 Ale ľud krajiny zabil všetkých sprisahancov proti kráľovi Amonovi+ a namiesto neho dosadili za kráľa jeho syna Joziáša.+

34 Joziáš+ sa stal kráľom, keď mal osem rokov, a vládol v Jeruzaleme 31 rokov.+ 2 Robil to, čo je správne v Jehovových očiach. Vo všetkom konal ako jeho predok Dávid, neodchyľoval sa od toho ani napravo, ani naľavo.

3 V ôsmom roku svojej vlády, ešte ako chlapec, začal hľadať Boha svojho predka Dávida.+ V 12. roku svojej vlády začal očisťovať Judsko a Jeruzalem+ od posvätných výšin,+ posvätných kolov* a všetkých modiel.+ 4 V jeho prítomnosti zbúrali oltáre Baalov. Kadidlové oltáre, ktoré boli nad nimi, porozbíjal. Zničil aj posvätné koly* a všetky modly. Rozdrvil ich na prach a rozsypal ho na hroby tých, ktorí im obetovali.+ 5 Kosti kňazov spálil na ich oltároch.+ Tak očistil Judsko a Jeruzalem.

6 Aj v mestách Manaššeho, Efraima,+ Simeona a dokonca až Naftaliho a v troskách okolo nich 7 zbúral oltáre, zničil posvätné koly* a modly+ a rozdrvil ich na prach. Porozbíjal všetky kadidlové oltáre v celej izraelskej krajine+ a vrátil sa do Jeruzalema.

8 V 18. roku svojej vlády, keď očistil krajinu a chrám,* poslal Šafana,+ syna Acaliaha, veliteľa mesta Maasejaha a kancelára Joacha, syna Joachaza, aby opravili dom Jehovu, jeho Boha.+ 9 Prišli k veľkňazovi Chilkijahovi a dali mu peniaze, ktoré boli prinesené do Božieho domu. Léviti, ktorí slúžili ako vrátnici, ich vyzbierali od Manaššeovcov, Efraimovcov a ostatných Izraelitov+ a tiež od Júdejcov, Benjamínovcov a obyvateľov Jeruzalema. 10 Potom ich dali tým, ktorí dohliadali na prácu v Jehovovom dome. A robotníci, ktorí pracovali v Jehovovom dome, ich použili na opravu domu. 11 Dali ich remeselníkom a stavbárom, aby za ne nakúpili kamenné kvádre a drevo na podpery. Brvná mali použiť na obnovu budov, ktoré judskí králi nechali spustnúť.+

12 Muži pracovali svedomito.+ Ako dozorcovia boli nad nimi ustanovení Léviti Jachat a Obadiáš z Meráriovcov+ a Zachariáš a Mešullam z Kehátovcov.+ Léviti, všetko skúsení hudobníci,+ 13 mali na starosti robotníkov* a dozerali na tých, ktorí vykonávali všetky druhy práce. Niektorí Léviti boli pisármi, úradníkmi a strážcami brán.+

14 Keď vynášali peniaze prinesené do Jehovovho domu,+ kňaz Chilkijah našiel knihu Jehovovho Zákona,+ ktorý bol daný prostredníctvom* Mojžiša.+ 15 Chilkijah povedal tajomníkovi Šafanovi: „Našiel som v Jehovovom dome knihu Zákona.“ S tým dal knihu Šafanovi. 16 Šafan ju zaniesol kráľovi a podal mu správu: „Tvoji služobníci robia všetko, čo im bolo nariadené. 17 Peniaze, ktoré sa nachádzali v Jehovovom dome, vzali a dali ich dozorcom a robotníkom.“ 18 Tajomník Šafan oznámil kráľovi: „Kňaz Chilkijah mi dal túto knihu.“+ A začal z nej kráľovi čítať.+

19 Keď kráľ počul slová Zákona, roztrhol svoje rúcho.+ 20 Potom prikázal Chilkijahovi, Šafanovmu synovi Achikámovi,+ Micheášovmu synovi Abdonovi, tajomníkovi Šafanovi a kráľovmu sluhovi Asajahovi: 21 „Choďte sa spýtať Jehovu, čo podľa slov knihy, ktorá sa našla, čaká mňa a tých, ktorí zostali v Izraeli a v Judsku. Jehovov hnev, ktorý bude na nás vyliaty, je veľký, pretože naši predkovia nezachovávali Jehovovo slovo a nedodržiavali všetko, čo je napísané v tejto knihe.“+

22 Chilkijah a tí, ktorých vyslal kráľ, šli k prorokyni+ Chulde, ktorá bývala v Jeruzaleme v druhej štvrti. Jej manžel Šallum, syn Tikvu, syna Charchasa, mal na starosti rúcha. Keď jej to porozprávali,+ 23 povedala: „Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: ‚Povedzte mužovi, ktorý vás ku mne poslal: 24 „Toto hovorí Jehova: ‚Privediem na toto miesto a na jeho obyvateľov nešťastie,+ všetky prekliatia zapísané v knihe,+ ktorú čítali judskému kráľovi. 25 Pretože ma opustili+ a prinášajú obetný dym iným bohom, aby ma urážali+ všetkými dielami svojich rúk, na toto miesto bude vyliaty môj hnev a nebude uhasený.‘“+ 26 Judskému kráľovi, ktorý vás poslal spýtať sa Jehovu, odkážte: „Toto hovorí Jehova, Boh Izraela, o slovách, ktoré si počul:+ 27 ‚Pretože bolo tvoje srdce vnímavé* a pokoril si sa pred Bohom, keď si počul, čo hovoril o tomto mieste a jeho obyvateľoch, pretože si sa predo mnou pokoril, roztrhol si svoje rúcho a plakal si predo mnou, vypočul som ťa,+ hovorí Jehova. 28 Pripojím ťa k tvojim predkom* a budeš uložený do hrobu v pokoji. Tvoje oči neuvidia všetko to nešťastie, ktoré privediem na toto miesto a na jeho obyvateľov.‘“‘“+

A oni priniesli túto odpoveď kráľovi. 29 Vtedy dal kráľ zvolať všetkých judských a jeruzalemských starších.+ 30 Potom šiel k Jehovovmu domu a s ním všetci judskí muži, obyvatelia Jeruzalema, kňazi a Léviti – všetok ľud, mladí i starí. A prečítal im všetky slová knihy zmluvy, ktorá sa našla v Jehovovom dome.+ 31 Kráľ stál na svojom mieste a uzavrel* pred Jehovom zmluvu,+ že bude slúžiť Jehovovi a dodržiavať jeho prikázania, jeho pripomienky a jeho nariadenia celým svojím srdcom a celou svojou dušou*+ a že bude plniť slová tejto zmluvy zapísané v knihe.+ 32 Zaviazal k tomu aj všetkých, ktorí boli v Jeruzaleme a na území Benjamína. A obyvatelia Jeruzalema začali dodržiavať zmluvu Boha, Boha svojich predkov.+ 33 Potom Joziáš odstránil všetky odporné veci* z celej izraelskej krajiny.+ Všetkých Izraelitov podnietil, aby slúžili Jehovovi, svojmu Bohu. Po celý jeho život* sa neodvrátili od Jehovu, Boha svojich predkov.

35 Potom Joziáš usporiadal v Jeruzaleme Pesach+ na počesť Jehovu. Zvieratá na pesachovú obeť zabili+ 14. dňa prvého mesiaca.+ 2 Joziáš poveril kňazov, aby sa ujali svojich povinností, a povzbudil ich, aby konali službu v Jehovovom dome.+ 3 Lévitom, ktorí vyučovali celý Izrael+ a boli zasvätení Jehovovi, povedal: „Dajte svätú truhlu do domu, ktorý postavil izraelský kráľ Šalamún, Dávidov syn.+ Nemusíte ju už nosiť na pleciach.+ Teraz slúžte Jehovovi, svojmu Bohu, a jeho ľudu Izraelu. 4 Pripravte sa na službu podľa svojich rodov a oddelení, ako to predpísal izraelský kráľ Dávid+ a jeho syn Šalamún.+ 5 Postavte sa na svätom mieste a rozdeľte sa tak, aby každému rodu vašich bratov z ľudu* slúžila zodpovedajúca skupina Lévitov z určitého rodu. 6 Zabite zvieratá na pesachovú obeť,+ posväťte sa a pripravte všetko pre svojich bratov, aby ste splnili to, čo Jehova prikázal prostredníctvom Mojžiša.“

7 Joziáš daroval všetkým prítomným z ľudu 30 000 baránkov a kozliatok na obeť patriacu k Pesachu a k tomu 3 000 kusov dobytka. Bolo to z kráľovho majetku.+ 8 Aj jeho kniežatá prispeli ľudu, kňazom a Lévitom zvieratami na dobrovoľné obete. Chilkijah,+ Zachariáš a Jechiel, vodcovia domu pravého Boha, dali kňazom 2 600 baránkov a kozliatok na pesachovú obeť a 300 kusov dobytka. 9 Konanjah a jeho bratia Šemajah a Netánel a tiež Chašabjah, Jeiel a Jozabád, vodcovia Lévitov, darovali Lévitom 5 000 baránkov a kozliatok na pesachovú obeť a 500 kusov dobytka.

10 Keď bolo všetko pripravené, kňazi sa postavili na svoje miesta a Léviti podľa svojich oddelení,+ tak ako prikázal kráľ. 11 Potom zabíjali zvieratá určené na pesachovú obeť.+ Kňazi kropili oltár krvou, ktorú im podávali,+ a Léviti sťahovali zvieratá z kože.+ 12 Pripravili aj zápalné obete a odovzdali ich ľudu rozdelenému podľa rodov, aby ich predložil Jehovovi, tak ako je napísané v Mojžišovej knihe. To isté urobili s býkmi. 13 Pesachovú obeť piekli podľa predpisu na ohni.+ Sväté obete varili v hrncoch, kotloch a panviciach a rýchlo to roznášali všetkému ľudu. 14 Nakoniec Léviti pripravili obeť na Pesach pre seba a pre kňazov, pretože kňazi, potomkovia Árona, boli až do noci zamestnaní predkladaním zápalných obetí a tuku. Preto Léviti pripravili obeť na Pesach pre seba a pre kňazov, Áronových potomkov.

15 Speváci, synovia Asafa,+ boli na svojom mieste, tak ako prikázal Dávid,+ Asaf,+ Héman a kráľov vidiaci Jedutún,+ a strážcovia stáli pri jednotlivých bránach.+ Nemuseli odchádzať od svojich povinností, lebo ich bratia Léviti pripravili obeť na Pesach aj pre nich. 16 Tak bolo v ten deň všetko pripravené na službu Jehovovi, všetko, čo bolo potrebné, aby oslávili Pesach+ a priniesli zápalné obete na Jehovovom oltári, ako prikázal kráľ Joziáš.+

17 Izraeliti, ktorí tam boli, slávili v tom čase Pesach a ďalších sedem dní Sviatok nekvasených chlebov.+ 18 Taký Pesach sa v Izraeli neslávil od čias proroka Samuela. Ani jeden z izraelských kráľov neslávil taký Pesach, aký slávil Joziáš,+ kňazi, Léviti, obyvatelia Jeruzalema a všetci Júdejci a Izraeliti, ktorí tam boli. 19 Tento Pesach sa slávil v 18. roku Joziášovej vlády.

20 Po tom všetkom, keď Joziáš obnovil chrám,* vytiahol egyptský vládca Necho+ do boja pri Karkemiši, ktorý je pri Eufrate. A Joziáš vytiahol proti nemu.+ 21 Necho k nemu vyslal poslov s odkazom: „Prečo si vytiahol proti mne, judský kráľ? Dnes neprichádzam proti tebe, ale proti inému národu. Boh mi prikázal, aby som sa ponáhľal. Dobre ti radím, neodporuj Bohu, ktorý je so mnou, aby ťa nezničil.“ 22 Ale Joziáš sa nestiahol. Prestrojil sa+ a šiel s ním bojovať. Nedbal na Nechove slová, ktoré pochádzali od Boha, a vyrazil do boja na rovinu Megiddo.+

23 Tam kráľa Joziáša zasiahli lukostrelci. „Odvezte ma,“ povedal svojim sluhom, „som ťažko ranený.“ 24 Sluhovia ho teda preniesli z voza do jeho druhého bojového voza a priviezli ho do Jeruzalema, kde zomrel. Joziáša pochovali v hrobke jeho predkov+ a celé Judsko a Jeruzalem ho oplakávali. 25 Jeremiáš+ oplakával Joziáša v piesni a všetci speváci a speváčky+ dodnes spievajú o Joziášovi vo svojich žalospevoch. Stalo sa to v Izraeli zvykom. Tieto piesne sú zapísané medzi žalospevmi.

26 Ostatné udalosti Joziášovho života – jeho verná láska, ktorú prejavoval tým, ako poslúchal to, čo je napísané v Jehovovom Zákone, 27 a všetko, čo robil od začiatku do konca – sú zapísané v Knihe izraelských a judských kráľov.+

36 Potom ľud krajiny ustanovil v Jeruzaleme Joziášovho syna Jehoachaza+ za kráľa namiesto jeho otca.+ 2 Jehoachaz sa stal kráľom, keď mal 23 rokov, a vládol v Jeruzaleme tri mesiace. 3 Egyptský vládca ho v Jeruzaleme zosadil a krajine uložil zaplatiť 100 talentov* striebra a talent zlata.+ 4 Za kráľa nad Judskom a Jeruzalemom ustanovil Jehoachazovho brata Eljákima a zmenil mu meno na Jehojakim. Jeho brata Jehoachaza dal Necho+ odvliecť do Egypta.+

5 Jehojakim+ sa stal kráľom, keď mal 25 rokov, a vládol v Jeruzaleme 11 rokov. Robil to, čo je zlé v očiach Jehovu, jeho Boha.+ 6 Pritiahol proti nemu babylonský kráľ Nabuchodonozor,*+ spútal ho medenými okovami a odvliekol do Babylona.+ 7 Nabuchodonozor odniesol do Babylona aj niektoré predmety z Jehovovho domu a dal ich do svojho paláca v Babylone.+ 8 Ostatné udalosti Jehojakimovho života – to, aké odporné veci páchal, a všetko zlé, čo sa o ňom zistilo – sú zapísané v Knihe izraelských a judských kráľov. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Jehojachin.+

9 Jehojachin+ sa stal kráľom, keď mal 18 rokov, a vládol v Jeruzaleme tri mesiace a desať dní. Robil to, čo je zlé v Jehovových očiach.+ 10 Začiatkom roka* ho dal kráľ Nabuchodonozor priviesť do Babylona+ aj so vzácnymi predmetmi z Jehovovho domu.+ Za kráľa nad Judskom a Jeruzalemom dosadil jeho strýka Sedekiáša.*+

11 Sedekiáš+ sa stal kráľom, keď mal 21 rokov, a vládol v Jeruzaleme 11 rokov.+ 12 Robil to, čo je zlé v očiach Jehovu, jeho Boha. Nepokoril sa pred prorokom Jeremiášom,+ ktorý hovoril na Jehovov príkaz. 13 Vzbúril sa aj proti kráľovi Nabuchodonozorovi,+ ktorý ho donútil prisahať pred Bohom vernosť. Ale bol tvrdohlavý* a bezcitný a odmietol sa vrátiť k Jehovovi, Bohu Izraela. 14 Všetci poprední kňazi a ľud boli mimoriadne neverní. Dopúšťali sa všetkých odporných vecí národov a poškvrnili Jehovov dom,+ ktorý Boh posvätil v Jeruzaleme.

15 Jehova, Boh ich predkov, im znovu a znovu posielal svojich poslov, aby ich varoval, lebo mal súcit so svojím ľudom a so svojím príbytkom. 16 Ale oni sa vysmievali poslom pravého Boha,+ opovrhovali jeho slovami+ a robili si z jeho prorokov žarty,+ až kým už nebola žiadna nádej, že sa uzdravia, a Jehova proti nim zahorel hnevom.+

17 Priviedol proti nim chaldejského+ kráľa, ktorý vo svätyni+ pozabíjal ich mladých mužov mečom.+ Nezľutoval sa nad mladým mužom ani pannou, nad starým ani slabým.+ Boh mu všetko vydal do rúk.+ 18 Všetky predmety z domu pravého Boha, veľké i malé, poklady Jehovovho domu i poklady kráľa a jeho kniežat, to všetko odniesol do Babylona.+ 19 Spálil dom pravého Boha,+ strhol hradby Jeruzalema,+ vypálil všetky jeho opevnené veže a zničil všetko, čo bolo cenné.+ 20 Tých, ktorí unikli meču, odviedol ako zajatcov do Babylona.+ Tam museli slúžiť jemu+ a jeho synom, až kým sa vlády neujalo perzské kráľovstvo,+ 21 aby sa splnilo to, čo hovoril Jehova prostredníctvom Jeremiáša,+ a kým si krajina nevynahradila* svoje sabaty.+ Po celý čas, čo bola krajina spustnutá, odpočívala,* kým sa nenaplnilo 70 rokov.+

22 Aby sa splnilo Jehovovo slovo, ktoré vyslovil Jeremiáš,+ Jehova podnietil* perzského kráľa Kýra,+ aby v prvom roku svojej vlády napísal a dal po celom svojom kráľovstve rozhlásiť:+ 23 „Toto hovorí Kýros, kráľ Perzie: ‚Jehova, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme+ a poveril ma, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme v Judsku.+ Kto spomedzi vás patrí k jeho ľudu, nech je Jehova, jeho Boh, s ním a nech ide.‘“+