INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže
INTERNETOVÁ KNIŽNICA
Strážnej veže
slovenský posunkový jazyk
  • BIBLIA
  • PUBLIKÁCIE
  • ZHROMAŽDENIA
  • nwt Izaiáš 1:1-66:24
  • Izaiáš

Pre zvolený úsek nie je k dispozícii žiadne video.

Ľutujeme, ale pri prehrávaní videa nastala chyba.

  • Izaiáš
  • Biblia – Preklad nového sveta
Biblia – Preklad nového sveta
Izaiáš

IZAIÁŠ

1 Videnie Izaiáša,*+ Amocovho syna, ktoré mal o Judsku a Jeruzaleme za vlády judských kráľov Uzzijaha,+ Jotáma,+ Achaza+ a Ezechiáša:+

 2 Počujte, nebesia, počúvaj, zem,+

lebo toto hovorí Jehova:

„Vychoval som synov,+

ale oni sa proti mne vzbúrili.+

 3 Býk pozná svojho majiteľa

a osol jasle svojho pána,

ale Izrael ma nepozná,*+

môj ľud sa nespráva rozumne.“

 4 Beda hriešnemu národu,+

ľudu zaťaženému vinou,

plemenu zločincov, skazeným synom!

Opustili Jehovu,+

pohrdli Svätým Izraela,

obrátili sa k nemu chrbtom.

 5 Kde vás mám ešte udrieť, keď sa stále búrite?+

Celá hlava je pokrytá ranami

a celé srdce je choré.+

 6 Od hlavy po päty na vás nie je jediné zdravé miesto,

len samé rezné rany, pomliaždeniny a otvorené rany,

ktoré nikto neošetril,* neobviazal ani nezmäkčil olejom.+

 7 Vaša krajina je spustošená,

vaše mestá sú vypálené.

Cudzinci pohlcujú vašu krajinu priamo pred vašimi očami,+

je spustošená ako po vpáde nepriateľov.+

 8 Dcéra Sionu zostala ako prístrešok vo vinici,

ako búdka na uhorkovom poli,

ako obliehané mesto.+

 9 Keby nám Jehova vojsk* nenechal aspoň niekoľko prežijúcich,

boli by sme ako Sodoma,

podobali by sme sa Gomore.+

10 Počujte Jehovovo slovo, sodomskí diktátori,*+

venujte pozornosť zákonu* nášho Boha, ľud Gomory!+

11 „Načo mi je množstvo vašich obetí?“+ hovorí Jehova.

„Už mám dosť baranov, ktoré prinášate ako zápalné obete,+ i tuku vykŕmených zvierat,+

nemám potešenie z krvi+ mladých býkov,+ baránkov a capov.+

12 Keď predstupujete predo mňa,+

kto od vás žiada,

aby ste šliapali po mojich nádvoriach?+

13 Prestaňte prinášať bezcenné obilné obete,

vaše kadidlo je mi odporné.+

Dodržiavate novmesiace+ a sabaty+ a zvolávate zhromaždenia,+

ale ja neznesiem používanie mágie+ spolu so slávnostným zhromaždením.

14 Vaše novmesiace a sviatky nenávidím,

stali sa mi bremenom,

už ho nevládzem niesť.

15 Keď vystierate ruky pri modlitbe,

odvraciam od vás zrak.+

Hoci predkladáte mnoho modlitieb,+

nepočúvam vás.+

Vaše ruky sú celé od krvi.+

16 Umyte sa, očistite sa,+

odstráňte mi spred očí svoje zlé skutky,

prestaňte páchať zlo.+

17 Učte sa konať dobro, usilujte sa o spravodlivosť,+

naprávajte utláčateľa,

obhajujte práva sirôt*

a zastávajte sa vdov.“+

18 „Poďte a napravme veci medzi nami,“ hovorí Jehova.+

„Hoci sú vaše hriechy ako šarlát,

budú vybielené ako sneh,+

hoci sú krvavočervené,*

budú biele ako vlna.

19 Ak budete ochotne poslúchať,

budete jesť všetko dobré, čo krajina dáva.+

20 Ale ak odmietnete poslúchať a vzbúrite sa,

pohltí vás meč,+

lebo to povedal Jehova.“*

21 Ako sa len to verné mesto+ stalo prostitútkou!+

Bolo plné práva,+

vládla v ňom spravodlivosť,+

ale teraz je plné vrahov.+

22 Tvoje striebro sa zmenilo na trosku,+

tvoje pivo* je zriedené vodou.

23 Tvoje kniežatá sú spurné a sú spoločníkmi zlodejov.+

Každý má rád úplatky a ženie sa za darmi.+

Sirôt* sa nezastanú

a spor vdovy sa k nim nedostane.+

24 Preto pravý Pán, Jehova vojsk,

mocný Boh Izraela, vyhlasuje:

„Stačilo! Zbavím sa svojich nepriateľov,

pomstím sa svojim protivníkom.+

25 Potrestám ťa,

oddelím tvoju trosku ako lúhom,

odstránim všetku tvoju nečistotu.+

26 Znova ti dám sudcov ako kedysi

a radcov ako na začiatku.+

Potom sa budeš nazývať Mesto spravodlivosti, Verné mesto.+

27 Sion bude vykúpený právom+

a jeho ľud, ktorý sa vráti, bude vykúpený spravodlivosťou.

28 Ale vzbúrenci a hriešnici spolu zahynú+

a tých, ktorí opúšťajú Jehovu, čaká záhuba.+

29 Lebo sa budete hanbiť za mohutné stromy, po ktorých ste túžili,+

a pociťovať hanbu za záhrady,* ktoré ste si zvolili.+

30 Budete ako veľký strom, ktorého lístie vädne,+

a ako záhrada bez vody.

31 Silný muž sa stane kúdeľou*

a jeho skutky iskrou.

Oboje to vzplanie naraz

a nikto to nebude môcť uhasiť.“

2 Toto videl Amocov syn Izaiáš o Judsku a Jeruzaleme:+

 2 V konečnej časti dní*

bude vrch, na ktorom stojí Jehovov dom,

pevne stáť nad vrcholkami vrchov.+

Bude vyvýšený nad pahorky

a budú k nemu prúdiť všetky národy.+

 3 Mnohé národy pôjdu a povedia:

„Poďte, vystúpme na Jehovov vrch,

k domu Jakobovho Boha.+

On nás bude učiť o svojich cestách

a budeme chodiť po jeho chodníkoch.“+

Veď zo Sionu vyjde zákon*

a Jehovovo slovo z Jeruzalema.+

 4 Bude súdiť národy

a urovná spory* mnohých národov.

Prekujú svoje meče na pluhy*

a svoje oštepy na vinárske nože.+

Národ nepozdvihne meč proti národu

a nebudú sa už viac učiť bojovať.+

 5 Poďte, potomkovia Jakoba,

kráčajme v Jehovovom svetle.+

 6 Bože, opustil si svoj ľud, potomkov Jakoba,+

lebo prevzali mnohé zvyky z Východu,

zaoberajú sa mágiou+ ako Filištínci

a bývajú medzi nimi deti cudzincov.

 7 Ich krajina je plná striebra a zlata,

ich pokladom niet konca.

Ich krajina je plná koní,

ich bojovým vozom niet konca.+

 8 Ich krajina je plná bezcenných bohov,+

klaňajú sa dielu svojich rúk,

tomu, čo urobili ich prsty.

 9 Človek sa klania, ponižuje sa.

Rozhodne im nemôžeš odpustiť.

10 Vojdite do skál, ukryte sa v prachu

pred Jehovovým desivým hnevom

a pred jeho slávnym majestátom.+

11 Pyšné oči človeka budú ponížené

a povýšenosť ľudí bude pokorená.*

Len Jehova bude v ten deň vyvýšený.

12 Veď je to deň Jehovu vojsk.+

Príde na každého, kto je pyšný a namyslený,

na každého človeka, významného i obyčajného,+

13 na všetky hrdé a vysoké libanonské cédre,

na všetky bášanské duby,

14 na všetky majestátne vrchy,

na všetky vysoké kopce,

15 na každú vysokú vežu, na všetky pevné hradby,

16 na všetky taršíšske lode+

a na všetky vzácne plavidlá.

17 Pýcha človeka bude ponížená

a povýšenosť ľudí bude pokorená.*

Len Jehova bude v ten deň vyvýšený.

18 Bezcenní bohovia úplne zmiznú.+

19 Ľudia vojdú do skalných jaskýň

a do dier v zemi+

zo strachu pred Jehovovým desivým hnevom

a pred jeho slávnym majestátom,+

keď povstane, aby sa zem roztriasla od hrôzy.

20 V ten deň ľudia vezmú svojich bezcenných strieborných a zlatých bohov,

ktorých si urobili, aby sa im klaňali,

a hodia ich piskorom* a netopierom.+

21 Vojdú do skalných trhlín

a do puklín v bralách

zo strachu pred Jehovovým desivým hnevom

a pred jeho slávnym majestátom,

keď povstane, aby sa zem roztriasla od hrôzy.

22 Vo vlastnom záujme sa prestaňte spoliehať na človeka,

ktorý je len ako dych.*

Prečo ho brať do úvahy?

3 Pozrite! Pravý Pán, Jehova vojsk,

odníma Jeruzalemu a Judsku všetku podporu a zásoby,

všetky zásoby chleba a vody,+

 2 udatného muža a bojovníka,

sudcu i proroka,+ veštca i staršieho,

 3 veliteľa nad päťdesiatimi,+ hodnostára i radcu,

znalca mágie i skúseného zaklínača.+

 4 Za kniežatá im dám chlapcov,

vládnuť budú nad nimi nestáli.*

 5 Ľudia budú utláčať jeden druhého,

každý svojho blížneho.+

Chlapec napadne starca

a bezvýznamný sa vzoprie váženému človeku.+

 6 Každý schytí svojho brata v otcovom dome a povie:

„Máš plášť, buď naším vodcom,

vládni nad touto hromadou trosiek.“

 7 Ale on sa v ten deň ohradí:

„Nebudem liečiť vaše rany.

V dome nemám jedlo ani odev,

nerobte ma vodcom nad ľudom.“

 8 Jeruzalem sa potkol

a Judsko padlo,

lebo slovom i skutkom sa postavili proti Jehovovi,

v jeho slávnej prítomnosti* sa správajú spurne.+

 9 Výraz ich tváre svedčí proti nim,

svoj hriech rozhlasujú ako obyvatelia Sodomy,+

netaja sa ním.

Beda im, privolávajú na seba nešťastie!

10 Ale spravodlivým povedzte, že to s nimi dopadne dobre,

za svoje skutky budú odmenení.*+

11 Beda zlému!

Čaká ho nešťastie,

zažije to, čo sám robil iným.

12 Dozorcovia zaobchádzajú s mojím ľudom kruto,

vládnu nad ním ženy.

Ľud môj, tvoji vodcovia ťa zavádzajú,

zastierajú cestu, po ktorej by si mal ísť.+

13 Jehova povstal, aby vzniesol žalobu,

aby vyniesol rozsudok nad národmi.

14 Jehova začína súd so staršími a kniežatami svojho ľudu.

„Spálili ste vinicu,“ obviňuje ich,

„vo vašich domoch sú veci, ktoré ste ukradli chudobným.+

15 Ako sa opovažujete utláčať môj ľud

a drviť chudobných na prach?“+ vyhlasuje Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk.

16 „Sionské dcéry sú pyšné,“ hovorí Jehova,

„vykračujú si so zdvihnutou hlavou,*

hádžu koketné pohľady, ich chôdza je zvodná,

retiazky na nohách im cinkajú.

17 Preto Jehova raní hlavu sionských dcér chrastami

a Jehova ich postihne plešinou.+

18 V ten deň z nich Jehova strhne ich ozdoby:

členkové náramky, čelenky a šperky v tvare polmesiaca,+

19 náušnice,* náramky, závoje,

20 pokrývky hlavy, retiazky na členkoch, náprsné stuhy,*

fľaštičky s voňavkami,* amulety,*

21 prstene, nosné krúžky,

22 slávnostné rúcha, tuniky, plášte, kapsičky,

23 zrkadielka,+ plátenné* odevy,

turbany a závoje.

24 Namiesto vône balzamového oleja+ bude zápach,

namiesto opasku povraz,

namiesto krásneho účesu plešina,+

namiesto drahých šiat vrecovina,+

vypálený znak namiesto krásy.

25 Tvoji muži padnú mečom,

mocní muži padnú v boji.+

26 Sionské brány budú smútiť a žialiť,+

Sion bude sedieť na zemi spustošený.“+

4 V ten deň sa sedem žien chopí jedného muža+ a povedia:

„Budeme jesť vlastný chlieb

a samy sa budeme šatiť,

len nech môžeme nosiť tvoje meno,

aby sme sa zbavili hanby.“*+

2 V ten deň bude všetko, čo dá Jehova vypučať, nádherné a slávne a ovocie krajiny bude pre prežijúcich z Izraela pýchou a radosťou.+ 3 Kto zostane na Sione a v Jeruzaleme – každý v Jeruzaleme zapísaný pre život –,+ bude nazvaný svätý.

4 Keď Jehova duchom súdu a ohňa*+ zmyje nečistotu* sionských dcér+ a vypláchne z Jeruzalema krviprelievanie, 5 potom nad celým vrchom Sion a nad miestom zhromaždení Jehova stvorí oblak dymu vo dne a jasný ohnivý plameň v noci.+ Nad všetkou tou slávou bude ochranný prístrešok. 6 A bude tam stánok, ktorý poskytne tieň pred horúčavou dňa+ a úkryt a útočisko pred búrkou a dažďom.+

5 Zaspievam môjmu milovanému

pieseň o mojom milovanom a jeho vinici.+

Môj milovaný mal vinicu na úrodnom svahu.

 2 Okopal ju, zbavil kamenia

a vysadil v nej ušľachtilý vinič.

Uprostred nej postavil vežu,

vytesal v nej vínny lis+

a čakal, že bude rodiť dobré hrozno,

ale ona urodila divé hrozno.+

 3 „Preto, obyvatelia Jeruzalema a judskí muži,

rozsúďte, prosím, medzi mnou a mojou vinicou.+

 4 Čo ešte som mal urobiť pre svoju vinicu,

čo som neurobil?+

Čakal som, že bude rodiť dobré hrozno,

prečo teda urodila divé hrozno?

 5 Teraz vám poviem,

čo urobím so svojou vinicou:

Odstránim jej živý plot

a bude spálená.+

Zbúram jej kamenný múr

a bude pošliapaná.

 6 Urobím z nej pustatinu.+

Nebude prerezávaná ani okopávaná,

zarastie tŕním a burinou+

a prikážem oblakom, aby ju nekropili dažďom.+

 7 Vinica Jehovu vojsk je izraelský ľud+

a obyvatelia Judska sú sadba, ktorú mal rád.

Očakával, že uvidí dodržiavanie práva,+

ale našiel iba porušovanie zákona,

očakával spravodlivosť,

ale počul iba krik utláčaných.“+

 8 Beda tým, ktorí si privlastňujú dom za domom+

a zaberajú pole za poľom,+

takže celá krajina patrí im

a ostatní už nemajú kde žiť!

 9 Počul som, ako Jehova vojsk prisahal,

že z mnohých domov, hoci veľkých a krásnych,

budú desivé rozvaliny,

zostanú neobývané.+

10 Lebo desať akrov* vinice dá iba jeden bat* vína

a z chomeru* zrna sa urodí iba efa* obilia.+

11 Beda tým, ktorí vstávajú skoro ráno, aby mohli piť,+

ktorí dlho do noci vysedávajú pri víne, až sú opití!

12 Na ich hostinách nesmie chýbať harfa, lýra,

tamburína, flauta ani víno,

ale Jehovove skutky ich nezaujímajú

a dielo jeho rúk nevidia.

13 Môj ľud ma nepozná,

a preto pôjde do vyhnanstva.+

Jeho urodzení budú hladovať+

a ľud bude umierať od smädu.

14 Preto sa hrob* rozšíril,

otvoril svoje bezodné ústa+

a šľachta i hlučný dav Jeruzalema spolu s tými, čo milujú bujarú zábavu,

doň zostúpia.

15 Človek sa skloní,

bude ponížený

a ponížené budú aj oči pyšných.

16 Jehova vojsk sa vyvýši, keď vykoná rozsudok,*

pravý Boh, Svätý,+ prejaví svoju svätosť spravodlivosťou.+

17 Baránky sa budú voľne pásť ako na svojich pastvinách,

cudzinci budú jesť na opustených miestach, kde sa kedysi pásli vykŕmené zvieratá.

18 Beda tým, ktorí povrazmi klamstva ťahajú svoje previnenie,

ťahajú svoj hriech ako zviera voz.

19 Beda tým, ktorí hovoria: „Nech sa so svojím dielom poponáhľa,

nech ho urýchli, aby sme ho videli!

Nech sa uskutoční zámer* Svätého Izraela,

aby sme sa dozvedeli, čo zamýšľa!“+

20 Beda tým, ktorí hovoria, že dobré je zlé a zlé je dobré,+

tým, ktorí vydávajú tmu za svetlo a svetlo za tmu,

tým, ktorí vydávajú horké za sladké a sladké za horké!

21 Beda tým, ktorí sú múdri vo vlastných očiach

a samých seba považujú za rozumných!+

22 Beda tým, ktorí sú zdatní v pití vína,

a mužom, ktorí sú majstrami v miešaní opojných nápojov,+

23 tým, ktorí za úplatok oslobodzujú zločincov+

a spravodlivým upierajú spravodlivosť!+

24 Preto ako ohnivé jazyky stravujú strnisko

a suchá tráva mizne v plameňoch,

tak zhnijú ich korene

a ich kvety uschnú a vietor ich odnesie ako prach,

lebo zavrhli zákon* Jehovu vojsk

a pohrdli slovom Svätého Izraela.+

25 Preto vzplanul Jehovov hnev proti jeho ľudu,

vystrie proti nim ruku a potrestá ich.+

Vrchy sa budú triasť

a ich mŕtvoly budú ležať na ulici ako odpadky.+

Ale ani tým sa jeho hnev neutíšil,

jeho ruka je stále vystretá a pripravená trestať.

26 Dal znamenie* vzdialenému národu,+

zahvízdal naň, aby prišiel z ďalekých končín zeme.+

A už sa aj rútia,+

27 nikto z nich nie je unavený, nikto sa nepotkýna,

nikto nie je ospalý, nikto nedrieme.

Opasok, ktorým sú opásaní, sa im neuvoľní

a remienky na sandáloch sa im neroztrhnú.

28 Šípy majú naostrené

a všetky luky napnuté.

Kopytá ich koní sú ako kremeň

a kolesá ich vozov ako víchor.+

29 Ich rev je ako rev leva,

revú ako mladé levy.*+

Zavrčia a vrhnú sa na korisť,

odvlečú ju a nikto im ju nevytrhne.

30 V ten deň budú vrčať nad svojou korisťou,

ako keď buráca more.+

Každý, kto sa pozrie na krajinu, uvidí tiesnivú tmu.

Svetlo zakryli husté oblaky.+

6 V roku, keď zomrel kráľ Uzzijah,+ som dostal videnie: Jehova sedel na vysokom a vyvýšenom tróne+ a okraje jeho rúcha napĺňali chrám. 2 Nad ním stáli serafíni. Každý mal šesť krídel: dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal.

 3 A jeden na druhého volal:

„Svätý, svätý, svätý je Jehova vojsk.+

Jeho sláva napĺňa celú zem.“

4 Pri zvuku toho hlasu* sa chveli zárubne a dom sa naplnil dymom.+

 5 „Beda mi!“ zvolal som.

„Som stratený,*

lebo som muž s nečistými perami

a žijem medzi ľudom s nečistými perami,+

veď som na vlastné oči videl Kráľa, Jehovu vojsk!“

6 Vtom ku mne priletel jeden zo serafínov a v ruke mal žeravý uhlík,+ ktorý vzal kliešťami z oltára.+ 7 Dotkol sa ním mojich úst a povedal:

„Pozri, týmto som sa dotkol tvojich pier.

Tvoja vina bola odstránená

a tvoj hriech je odpustený.“

8 Potom som počul, ako sa Jehova pýta: „Koho mám poslať? Kto bude naším poslom?“+ Odpovedal som: „Tu som, pošli mňa!“+

 9 Povedal mi: „Choď a povedz tomuto ľudu:

‚Toto posolstvo budete počuť znova a znova,

ale nebudete mu rozumieť.

Budete pozerať znova a znova,

ale nič nepochopíte.‘+

10 Urob srdce tohto ľudu nevnímavým,+

zapchaj im uši+

a zastri im oči,

aby očami nevideli

a ušami nepočuli,

aby nepochopili a nezapôsobilo to na ich srdce

a aby sa neobrátili a neboli uzdravení.“+

11 Vtedy som sa spýtal: „Dokedy, Jehova?“ A on odpovedal:

„Kým sa z miest nestanú neobývané ruiny

a domy nespustnú

a krajina nebude zničená a opustená,+

12 kým Jehova nevyženie ľudí ďaleko+

a kým v krajine nezavládne úplná prázdnota.

13 Ale zostane v nej desatina a aj tá bude znovu spálená ako veľký strom a ako dub, z ktorých po zoťatí zostane peň. Tým pňom bude sväté semeno.“*

7 Za vlády judského kráľa Achaza,+ syna Jotáma, syna Uzzijaha, pritiahli proti Jeruzalemu sýrsky kráľ Recin a izraelský kráľ Pekach,+ Remaljahov syn, ale nedokázali* ho dobyť.+ 2 V tých dňoch dostal Dávidov dom správu: „Sýria sa spojila s Efraimom.“

Srdce Achaza a jeho ľudu sa rozochvelo a triasli sa od strachu ako stromy vo vetre.

3 Vtedy Jehova povedal Izaiášovi: „Choď so svojím synom Šear-Jašubom*+ v ústrety Achazovi na koniec vodovodu* horného rybníka,+ ktorý je pri ceste k práčovmu poľu. 4 Povedz mu: ‚Buď pokojný, neboj sa. Nestrácaj odvahu pre tie dva zvyšky tlejúcich polien, pre prudký hnev sýrskeho kráľa Recina a Remaljahovho syna.+ 5 Sýria s Efraimom a Remaljahovým synom proti tebe zosnovali plán a povedali si: 6 „Vytiahnime proti Judsku, rozvráťme ho,* podmaňme si ho* a dosaďme v ňom za kráľa Tabeelovho syna.“+

7 Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova:

„Nepodarí sa to,

nestane sa to.

 8 Hlavným mestom Sýrie je Damask

a kráľom Damasku je Recin.

Ešte 65 rokov

a Efraim bude rozdrvený, takže už nebude národom.+

 9 Hlavným mestom Efraima je Samária+

a kráľom Samárie je Remaljahov syn.+

Ak nebudete mať pevnú vieru,

neobstojíte.“‘“

10 Jehova hovoril Achazovi ďalej: 11 „Žiadaj si od Jehovu, svojho Boha, znamenie.+ Môže byť hlboké ako hrob* alebo vysoké ako nebo.“ 12 Achaz však odpovedal: „Nič nebudem žiadať, nebudem skúšať Jehovu.“

13 Nato Izaiáš povedal: „Počúvajte, potomkovia Dávida. To vám nestačí, že skúšate trpezlivosť ľudí? Musíte skúšať aj Božiu trpezlivosť?+ 14 Preto vám dá znamenie sám Jehova: Mladá žena* otehotnie, porodí syna+ a dá mu meno Immanuel.*+ 15 V čase, keď bude vedieť odmietnuť zlo a zvoliť si dobro, bude jesť maslo a med. 16 Veď skôr ako bude chlapec vedieť odmietnuť zlo a zvoliť si dobro, bude krajina tých dvoch kráľov, ktorých sa bojíš, úplne opustená.+ 17 Jehova dopustí, aby ste ty, tvoj ľud a rodina tvojho otca zažili také časy, aké tu neboli odo dňa, keď sa Efraim odtrhol od Judska,+ lebo na vás pošle asýrskeho kráľa.+

18 V ten deň Jehova zahvízda, aby privolal muchy z ďalekých prítokov egyptského Nílu a včely z asýrskej krajiny. 19 Všetky priletia a usadia sa v strmých údoliach,* v skalných trhlinách, na všetkých tŕnistých kroch a pri všetkých napájadlách.

20 V ten deň Jehova vezme britvu najatú za Riekou* – asýrskeho kráľa –+ a oholí vám hlavu, nohy a bradu.

21 V ten deň človek zachová pri živote jednu mladú kravu a dve ovce. 22 Budú dávať toľko mlieka, že bude jesť maslo, lebo každý, kto zostane v krajine, bude jesť len maslo a med.

23 V ten deň bude všade tam, kde bývalo 1 000 krov viniča v cene 1 000 kúskov striebra, rásť iba tŕnie a burina. 24 Ľudia sa tam vydajú s lukom a šípmi, lebo celá krajina bude porastená tŕním a burinou. 25 Neodvážia sa prísť ani k jednému z kopcov, ktoré bývali okopávané motykou, lebo budú zarastené tŕním a burinou. Budú sa tam pásť ovce a dobytok.“

8 Jehova mi povedal: „Vezmi si veľkú tabuľu+ a obyčajným rydlom* na ňu napíš: Maher-Šalal-Chaš-Baz.* 2 A nech to písomne potvrdia* spoľahliví svedkovia, kňaz Uriáš+ a Jeberechjahov syn Zachariáš.“

3 Potom som mal styk s* prorokyňou* a ona otehotnela a časom porodila syna.+ Jehova mi povedal: „Daj mu meno Maher-Šalal-Chaš-Baz, 4 lebo skôr ako bude chlapec vedieť povedať ‚tata‘ a ‚mama‘, majetok Damasku a korisť Samárie budú odnesené pred asýrskeho kráľa.“+

5 A Jehova mi ďalej povedal:

 6 „Pretože tento ľud zavrhol pokojné vody Šiloachu*+

a teší sa z Recina a Remaljahovho syna,+

 7 Jehova proti nim privádza

mohutné a hojné vody Rieky,*

asýrskeho kráľa+ a všetku jeho moc.

Rozvodní sa

a vyleje sa zo všetkých svojich brehov

 8 a privalí sa do Judska.

Zaplaví ho, preženie sa ním a bude siahať až po krk.+

Jeho rozprestreté krídla naplnia celú šírku tvojej krajiny,

Immanuel!“*+

 9 Len škoďte, národy, budete rozdrvené,

počúvajte, všetci z ďalekých kútov zeme!

Len sa pripravujte na boj,* budete roztrieskaní!+

Len sa pripravujte na boj, budete roztrieskaní!

10 Len si vymýšľajte plány, budú zmarené!

Plánujte, čo chcete, aj tak sa to neuskutoční,

lebo s nami je Boh!*+

11 Jehova na mňa položil svoju mocnú ruku a varoval ma, aby som nenasledoval príklad tohto ľudu. Povedal mi:

12 „Nehovorte o sprisahaní iba preto, že o ňom hovorí tento ľud!

Nebojte sa toho, čoho sa boja oni,

nemajte z toho strach.

13 Jehovu vojsk považujte za svätého,+

jeho sa bojte,

z neho majte strach.“+

14 On bude svätyňou,

ale obom izraelským kráľovstvám

bude kameňom, o ktorý sa udrú,

a skalou, o ktorú sa potknú.+

Bude pascou a osídlom

pre obyvateľov Jeruzalema.

15 Mnohí sa potknú, padnú a zrania sa,

chytia sa do pasce a uviaznu v nej.

16 Zviň písomné potvrdenie,

zapečať zákon* medzi mojimi učeníkmi!

17 Budem čakať* na Jehovu,+ ktorý odvracia tvár od Jakobových potomkov.+ Budem v neho dúfať.

18 Ja a deti, ktoré mi dal Jehova,+ sme v Izraeli ako znamenia+ a zázraky od Jehovu vojsk, ktorý býva na vrchu Sion.

19 Ak vám povedia: „Pýtajte sa špiritistických médií a veštcov, ktorí šepkajú a mrmlú,“ poslúchnete? Či sa nemá ľud pýtať svojho Boha? Má sa pýtať mŕtvych, ako to bude so živými?+ 20 Odpovede by mali hľadať v zákone a v písomnom potvrdení!

Keď nehovoria podľa Božieho slova, nemajú nijaké svetlo.*+ 21 Každý bude prechádzať krajinou utrápený a hladný.+ A pretože bude hladný a nahnevaný, zdvihne oči k nebu a bude preklínať svojho kráľa i svojho Boha. 22 Potom sa pozrie na zem a uvidí len úzkosť, tmu a temnotu, ťažkosti a pochmúrne šero.

9 To šero nebude ako v čase, keď na krajinu doliehala úzkosť, ako kedysi, keď sa s krajinou Zebulúna a Naftaliho zaobchádzalo s opovrhnutím.+ Ale neskôr ju poctí,* tú cestu k moru v okolí Jordánu, Galileu národov.

 2 Ľud, ktorý chodil v tme,

uvidel veľké svetlo.

Na tých, ktorí bývali v krajine hlbokého tieňa,

zažiarilo svetlo.+

 3 Rozmnožil si národ,

zväčšil si jeho radosť.

Radujú sa pred tebou,

ako sa ľudia radujú v čase žatvy,

ako sa radujú tí, čo si delia korisť.

 4 Polámal si jarmo, ktoré ich ťažilo,

palicu, ktorou ich bili po chrbte, palicu ich pánov,

ako za čias Madiana.+

 5 Každá obuv, ktorej dupot otriasa zemou,

a každý plášť nasiaknutý krvou

budú pohltené v ohni.

 6 Dieťa sa nám narodilo,+

syn nám bol daný.

Na jeho pleciach bude spočívať vláda*+

a jeho meno bude Obdivuhodný radca,+ Mocný boh,+ Večný otec, Knieža pokoja.

 7 Jeho vláda* bude stále rásť

a na Dávidovom tróne+ a v jeho kráľovstve

bude pokoj bez konca.+

Bude pevne založené+

a podopierané právom+ a spravodlivosťou+

odteraz až naveky.

Horlivosť Jehovu vojsk to uskutoční.

 8 Jehova poslal vyhlásenie proti Jakobovi,

prišlo proti Izraelu.+

 9 Dozvie sa to všetok ľud,

Efraim i obyvatelia Samárie,

ktorí vo svojej pýche a opovážlivosti hovoria:

10 „Tehlové domy sa zrútili,

ale budeme stavať z tesaného kameňa.+

Sykomory boli vyťaté,

ale nahradíme ich cédrami.“

11 Jehova vzbudí proti nemu Recinových protivníkov

a podnieti jeho nepriateľov k činu,

12 Sýriu od východu a Filištíncov od západu.*+

Otvoria ústa a pohltia Izrael.+

Ale ani tým sa jeho hnev neutíšil,

jeho ruka je stále vystretá a pripravená trestať.+

13 Ľud sa nevrátil k tomu, kto ho bije,

nehľadal Jehovu vojsk.+

14 Jehova odsekne Izraelu hlavu i chvost,

ratolesť i sitinu* v ten istý deň.*+

15 Starší a vysoko vážený je hlavou

a prorok, ktorý vyučuje klam, je chvostom.+

16 Vodcovia zvádzajú tento ľud na scestie

a tí, ktorých vedú, sú zmätení.

17 Jehova nebude mať radosť z ich mladých mužov

a nezľutuje sa nad ich sirotami* a vdovami,

pretože všetci sú odpadlíkmi a zločincami+

a z ich úst vychádzajú len hlúposti.

Preto sa jeho hnev neutíšil,

jeho ruka je stále vystretá a pripravená trestať.+

18 Zlo vzplanulo ako oheň,

pohlcuje tŕnie a burinu.

Zapáli lesné húštiny

a tie vystúpia k nebu v oblakoch dymu.

19 Od páľavy hnevu Jehovu vojsk

sa chytí krajina

a ľud bude pohltený ohňom.

Nikto nebude mať zľutovanie ani so svojím bratom.

20 Jeden si odreže kus mäsa napravo,

ale aj tak bude hladný.

Druhý bude jesť naľavo,

ale nenasýti sa.

Každý bude požierať mäso vlastného ramena,

21 Manašše bude požierať Efraima

a Efraim Manaššeho.

A spolu sa postavia proti Júdovi.+

Preto sa jeho hnev neutíšil,

jeho ruka je stále vystretá a pripravená trestať.+

10 Beda tým, ktorí vydávajú škodlivé nariadenia,+

ktorí spisujú utláčajúce predpisy,

 2 aby sa chudobní nemohli domáhať spravodlivosti,

aby upierali právo utláčaným z môjho ľudu,+

aby vykorisťovali vdovy

a okrádali siroty!*+

 3 Čo urobíte, keď príde deň účtovania,*+

keď zďaleka príde zničenie?+

Ku komu pobežíte prosiť o pomoc+

a komu necháte svoje bohatstvo?*

 4 Nezostane vám nič iné, iba sa krčiť medzi väzňami

alebo padnúť medzi zabitých.

Ale ani tým sa jeho hnev neutíšil,

jeho ruka je stále vystretá a pripravená trestať.+

 5 „Pozrite, Asýrčan!+

On je prút, ktorým vyjadrím svoj hnev,+

v jeho ruke je palica, ktorou budem trestať!

 6 Pošlem ho proti odpadlíckemu národu,+

proti ľudu, ktorý vzbudil môj hnev.

Prikážem mu, aby drancoval a plienil

a aby ho pošliapal ako blato na ulici.+

 7 No on bude uvažovať inak,

v jeho srdci budú iné plány.

Bude mať v úmysle ničiť

a vyhubiť veľa národov, nielen pár.

 8 Lebo hovorí:

‚Či nie sú moje kniežatá zároveň kráľmi?+

 9 Nie je Kalnó+ ako Karkemiš?+

Nie je Chamat+ ako Arpad?+

Nie je Samária+ ako Damask?+

10 Moja ruka uchvátila kráľovstvá plné bezcenných bohov,

ktoré mali viac modiel ako Jeruzalem a Samária!+

11 Neurobím Jeruzalemu a jeho modlám to isté,

čo som urobil Samárii a jej bezcenným bohom?‘+

12 Keď Jehova dovŕši celé svoje dielo na vrchu Sion a v Jeruzaleme, potrestá* asýrskeho kráľa za jeho opovážlivé srdce a za jeho pyšný, bezočivý pohľad.+ 13 Lebo hovorí:

‚Dokážem to vlastnou silou

a svojou múdrosťou, veď som múdry.

Odstránim hranice národov,+

vyplienim ich poklady,+

ako mocný si podmaním ich obyvateľov.+

14 Moja ruka sa zmocní majetku národov,

ako sa vyberá hniezdo.

Pozbieram všetko na zemi,

ako sa zbierajú opustené vajcia!

Nikto nezatrepoce krídlami ani neotvorí ústa, ani nepípne.‘“

15 Bude sa sekera povyšovať nad toho, kto ňou rúbe?

Bude sa píla povyšovať nad toho, kto ňou píli?

Bude palica+ mávať tým, kto ju zdvíha?

Bude prút zdvíhať toho, kto ho drží?*

16 Preto pravý Pán, Jehova vojsk,

postihne jeho tučných chorobnou chudosťou+

a pod jeho slávou založí spaľujúci oheň.+

17 Svetlo Izraela+ sa stane ohňom+

a jeho Svätý plameňom.

Vzplanie a za jediný deň pohltí jeho burinu a tŕnie,

18 úplne zničí slávu jeho lesa a jeho sadu.

Bude to, ako keď chorý človek pomaly chradne.+

19 V jeho lese zostane iba toľko stromov,

že ich spočíta aj malý chlapec.

20 A tí, ktorí zostanú z Izraela,

tí, ktorí prežijú z Jakobových potomkov,

sa v ten deň už nebudú opierať o toho, kto ich bije.+

Budú sa verne opierať o Jehovu,

Svätého Izraela.

21 Iba ostatok sa vráti k mocnému Bohu,

ostatok Jakobových potomkov.+

22 Hoci je tvojho ľudu, Izrael,

ako zrniek morského piesku,

vráti sa z neho iba ostatok.+

Bolo rozhodnuté o ich záhube,+

spravodlivý trest sa na nich privalí ako záplava.+

23 Záhuba, o ktorej rozhodol Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk,

postihne celú krajinu.+

24 Preto toto hovorí Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk: „Ľud môj, ktorý bývaš na Sione, neboj sa Asýrčana, ktorý ťa bil prútom+ a dvíhal proti tebe palicu ako Egypt.+ 25 Už o veľmi malú chvíľku sa moje rozhorčenie skončí a môj hnev sa obráti proti nim a zničím ich.+ 26 Jehova vojsk sa na neho zaženie bičom,+ ako keď porazil Madiana pri skale Oreb.+ Zdvihne svoju palicu a vystrie ju nad more ako vtedy, keď porazil Egypt.+

27 V ten deň ti spadne z pliec jeho bremeno+

a jeho jarmo z tvojej šije+

a to jarmo bude zlomené+ kvôli oleju.“

28 Napadol Ajat,+

prešiel cez Migrón,

svoju výzbroj zložil v Michmaši.+

29 Prešli cez brod,

prenocovali v Gebe.+

Ráma sa trasie a obyvatelia Gibey,+ Saulovho mesta, utiekli.+

30 Krič a nariekaj, gallimská dcéra!

Dávaj pozor, Lajiša!

Úbohý Anatót!+

31 Madmena utiekla,

obyvatelia Gebimu sa poskrývali.

32 Ešte v ten deň sa zastaví v Nóbe.+

Pohrozí päsťou vrchu sionskej dcéry,

pohrozí jeruzalemskému pahorku.

33 Pravý Pán, Jehova vojsk,

stína konáre a tie padajú s hrozným rachotom,+

najvyššie stromy padajú

a vznešení sú ponížení.

34 Lesné húštiny rúbe sekerou*

a Libanon padne rukou mocného.

11 Z Izajovho+ pňa vyrastie prútik,+

výhonok+ z jeho koreňov prinesie plody.

 2 Spočinie na ňom Jehovov duch,+

duch múdrosti+ a pochopenia,

duch rady a moci,+

duch poznania a bázne pred Jehovom.

 3 Bude mať potešenie v bázni pred Jehovom.+

Nebude súdiť iba podľa toho, čo vidí,

ani karhať iba podľa toho, čo počuje.+

 4 Ponížených bude súdiť nestranne

a bude spravodlivo karhať na úžitok miernych* zeme.*

Slovami svojich úst bude biť zem ako palicou+

a dychom* svojich pier usmrtí zlého.+

 5 Spravodlivosť bude jeho opaskom,

vernosťou si opáše boky.+

 6 Vlk bude odpočívať vedľa baránka+

a leopard vedľa kozľaťa.

Teľa, lev* a vykŕmený býk* budú spolu*+

a malý chlapec ich povedie.

 7 Krava a medvedica sa budú spolu pásť

a ich mláďatá budú spolu polihovať.

Lev bude žrať slamu ako býk.+

 8 Dojča sa bude hrať nad skrýšou kobry

a malé* dieťa siahne rukou do nory jedovatého hada.

 9 Nikomu nebudú ubližovať+

ani škodiť na celom mojom svätom vrchu,+

lebo zem bude naplnená poznaním o Jehovovi,

ako je more naplnené vodou.+

10 V ten deň sa bude koreň Izaja+ týčiť ako znamenie* pre národy.+

Národy budú uňho hľadať vedenie*+

a jeho príbytok* bude slávny.

11 V ten deň Jehova vystrie ruku opäť, po druhý raz, aby si vyžiadal ostatok svojho ľudu z Asýrie,+ z Egypta,+ z Patrosu,+ z Kúša,+ z Elamu,+ zo Šineáru,* z Chamatu a z morských ostrovov.+ 12 Vztýči znamenie* pre národy a zhromaždí rozohnaných z Izraela,+ zo štyroch rohov zeme zhromaždí rozptýlených z Júdu.+

13 Efraimova žiarlivosť pominie+

a tí, čo prejavujú Júdovi nepriateľstvo, budú vyhladení.

Efraim už nebude závidieť Júdovi

a Júda sa nebude k Efraimovi správať nepriateľsky.+

14 Vrhnú sa na svahy* Filištíncov na západe

a spoločne vyplienia ľud Východu.

Porazia Edom+ a Moáb+

a podmania si Ammóncov.+

15 Jehova rozdelí* záliv* egyptského mora+

a zaženie sa rukou proti Rieke.*+

Spaľujúcim dychom* ju zasiahne na jej siedmich tokoch,*

takže cez ne budú môcť prejsť i v sandáloch.

16 Vznikne cesta+ pre ostatok jeho ľudu, ktorý vyjde z Asýrie,+

ako vznikla pre Izrael v deň, keď vychádzal z Egypta.

12 V ten deň povieš:

„Ďakujem ti, Jehova,

lebo hoci si sa na mňa nahneval,

tvoj hnev sa odvrátil a utešil si ma.+

 2 Boh je môj záchranca.+

Budem mu dôverovať a nebudem sa báť,+

veď Jah,* Jehova, je moja sila a moja moc,

stal sa mojím záchrancom.“+

 3 S radosťou budete čerpať vodu

z prameňov záchrany.+

 4 V ten deň poviete:

„Vzdávajte vďaky Jehovovi, vzývajte jeho meno,

oznamujte jeho skutky medzi národmi!+

Oznamujte, že jeho meno je vyvýšené.+

 5 Spievajte chvály* Jehovovi,+ lebo vykonal veľkolepé činy.+

Nech je to známe na celej zemi.

 6 Radostne volajte a jasajte, obyvatelia* Sionu,

veď Svätý Izraela, ktorý je uprostred vás, je veľký.“

13 Vyhlásenie proti Babylonu,+ ktoré dostal vo videní Amocov syn Izaiáš:+

 2 „Vztýčte znamenie*+ na holom vrchu,

zavolajte na bojovníkov, zakývajte rukou,

nech vstúpia bránami urodzených.

 3 Vydal som rozkaz tým, ktorých som si vybral.*+

Povolal som svojich bojovníkov, aby boli nástrojom môjho hnevu,

tých rozjasaných a nadutých pýchou.

 4 Počúvajte! Hluk zástupu na vrchoch,

ako hučanie množstva ľudí!

Počúvajte! Burácanie kráľovstiev,

zhromaždených národov!+

To Jehova vojsk zvoláva vojsko do boja.+

 5 Z ďalekej krajiny,+

spoza obzoru,

prichádza Jehova s nástrojmi svojho hnevu,

aby zničil celú zem.+

 6 Kvíľte, veď Jehovov deň je blízko!

Príde ako skaza od Všemohúceho.+

 7 Všetky ruky bezmocne klesnú

a srdce každého sa roztopí strachom.+

 8 Ľudí sa zmocnila panika,+

zvíjajú sa v kŕčoch a mukách

ako žena pri pôrode.

Vydesene pozerajú jeden na druhého

a tváre majú skrivené od bolesti.

 9 Prichádza Jehovov deň,

krutý, so zúrivosťou a s planúcim hnevom,

aby zmenil túto krajinu na desivú pustatinu+

a vyhladil z nej hriešnikov.

10 Nebeské hviezdy a súhvezdia*+

nevydajú svoje svetlo,

slnko sa zatmie, len čo vyjde,

a mesiac nevydá svoj svit.

11 Potrestám svet za jeho zlo+

a zlých za ich previnenie.

Zatočím s pýchou opovážlivcov

a pokorím povýšenosť tyranov.+

12 Človeka urobím vzácnejším ako rýdze zlato,+

ľudí bude menej ako zlata z Ofiru.+

13 Ja, Jehova vojsk, zatrasiem nebom

a zem sa zachveje a vychýli sa zo svojho miesta,+

keď prejavím svoju zúrivosť v deň svojho planúceho hnevu.

14 Ako splašená gazela a ako stádo bez pastiera,

každý sa vráti k svojmu ľudu,

každý utečie do svojej krajiny.+

15 Koho nájdu, toho prebodnú,

a koho chytia, ten padne mečom.+

16 Deti im roztrieskajú priamo pred očami,+

domy im vyplienia

a ich manželky znásilnia.

17 Vzbudzujem proti nim Médov,+

ktorí striebro považujú za nič

a zlato ich neteší.

18 Lukmi pozabíjajú mladých mužov,+

nebudú mať súcit s plodom lona,

s deťmi nebudú mať zľutovanie.

19 Babylon, klenot medzi kráľovstvami,*+

ozdoba a pýcha Chaldejcov,+

dopadne ako Sodoma a Gomora, ktoré Boh zničil.+

20 Už nikdy nebude obývaný,

po všetky generácie nebude osídlený.+

Arab si tam nerozloží stan

a pastieri tam nenechajú odpočívať svoje stáda.

21 Bude tam líhať púštna zver

a ich domy zaplnia výry.

Zabývajú sa tam pštrosy+

a budú tam poskakovať divé kozy.*

22 V ich vežiach budú zavýjať divé zvieratá

a v ich prepychových palácoch šakaly.

Čas jeho súdu je blízko, jeho dni sú zrátané.“+

14 Veď Jehova sa zľutuje nad Jakobom+ a znovu si vyvolí Izrael.+ Usadí ich* na ich vlastnej pôde,+ pridajú sa k nim aj cudzinci a pripoja sa k Jakobovým potomkom.+ 2 Národy ich vezmú a privedú ich na ich miesto a izraelský ľud si z nich v Jehovovej krajine urobí sluhov a slúžky.+ Zajmú tých, ktorí ich držali v zajatí, a podrobia si svojich utláčateľov.*

3 V ten deň, keď ťa Jehova zbaví bolesti a trápenia a vyslobodí ťa z krutého otroctva, ktorým ťa zotročili,+ 4 vyslovíš o babylonskom kráľovi toto posmešné príslovie:

„Pozrite, ako skončil ten utláčateľ,*

ako skončil jeho útlak!+

 5 Jehova zlomil palicu zlých,

palicu vladárov,+

 6 ktorá bez prestania zúrivo bila národy,+

ktorá v hneve podmaňovala a neľútostne prenasledovala národy.+

 7 Celá zem odpočíva, dočkala sa pokoja.

Ľudia volajú od radosti.+

 8 Aj borievky a libanonské cédre

sa tešia z toho, čo sa ti stalo.

Hovoria: ‚Odkedy si padol,

nikto nás neprichádza stínať.‘

 9 Aj v hrobe* tam dole zavládlo vzrušenie,

nevie sa dočkať, kedy prídeš.

Kvôli tebe vytrháva zo spánku všetkých mŕtvych,

všetkých tyranov* zeme.

Núti vstať z trónu všetkých, ktorí bývali kráľmi národov.

10 Všetci prehovoria a povedia ti:

‚Aj ty si zostal bezmocný ako my?

Si na tom rovnako ako my?

11 Dolu do hrobu* bola zvrhnutá tvoja pýcha,

zvuk tvojich lýr.+

Tvoje lôžko vystielajú larvy,

tvojou prikrývkou sú červy.‘

12 Ako si len spadol z neba,

ty žiarivý syn úsvitu!

Ako si len bol zhodený na zem,

ty, ktorý si porážal národy!+

13 Povedal si si v srdci: ‚Vystúpim do nebies,+

nad Božie hviezdy vyzdvihnem svoj trón+

a posadím sa na vrch stretávania

na ďalekom severe.+

14 Vystúpim nad oblačné výšiny,

budem podobný Najvyššiemu.‘

15 Budeš však zhodený do hrobu,*

do najhlbšej jamy.

16 Tí, ktorí ťa uvidia, budú na teba uprene hľadieť,

budú ťa pozorne skúmať a pýtať sa:

‚Toto je ten muž, ktorý otriasal zemou,

pred ktorým sa chveli kráľovstvá,+

17 ktorý obracal svet na pustatinu

a rúcal jeho mestá,+

ktorý neprepúšťal svojich zajatcov?‘+

18 Všetci králi národov,

bez výnimky, boli pochovaní so slávou,

každý leží vo svojej hrobke.*

19 Ale ty nemáš hrob, odhodili ťa

ako nenávidený výhonok,*

ako pošliapanú mŕtvolu.

Namiesto šiat si pokrytý telami tých, čo padli mečom,

telami tých, čo nahádzali do skalnej pukliny.

20 Nebudeš pochovaný s kráľmi,

lebo si zničil vlastnú krajinu,

vyvraždil si vlastný ľud.

Na potomstvo zločincov si už nikto nikdy nespomenie.

21 Pripravte popravu jeho synom,

nech pykajú za previnenie svojich predkov,

aby už nepovstali a nepodmanili si zem

a nenaplnili krajinu svojimi mestami.“

22 „Povstanem proti nim,“+ vyhlasuje Jehova vojsk, „a vymažem z Babylona meno, ostatok, potomstvo i budúcu generáciu,“+ vyhlasuje Jehova.

23 „Urobím z neho bydlisko dikobrazov a oblasť močarísk, vymetiem ho metlou skazy,“+ vyhlasuje Jehova vojsk.

24 Jehova vojsk prisahal:

„Čo som zamýšľal, to sa stane,

a ako som rozhodol, tak aj bude.

25 Rozdrvím Asýrčana vo svojej krajine,

pošliapem ho na svojich vrchoch.+

Zložím z nich jeho jarmo

a jeho bremeno z ich pliec.“+

26 Toto je rozhodnutie* o celej zemi

a toto je ruka vystretá* proti všetkým národom.

27 Veď tak rozhodol Jehova vojsk,

kto to prekazí?+

Jeho ruka je vystretá,

kto ju odvráti?+

28 V roku, keď zomrel kráľ Achaz,+ zaznelo toto vyhlásenie:

29 „Netešte sa, Filištínci, nikto z vás,

netešte sa len preto, že bola zlomená palica toho, kto vás bil.

Veď z koreňa* hada+ vyjde jedovatý had+

a jeho potomkom bude lietajúci ohnivý had.*

30 Deti ponížených sa najedia do sýtosti

a chudobní budú odpočívať v bezpečí.

Ale váš ľud* nechám zomrieť hladom

a tí, čo z vás zostanú, budú zabití.+

31 Kvíľ, brána, krič, mesto!

Všetci si budete zúfať, Filištínci!

Veď od severu prichádza dym

a rady nepriateľov nikto neopúšťa.“

32 Čo majú odpovedať poslom národov?

Odpovedia, že Jehova položil základy Sionu+

a že v ňom nájdu útočisko utláčaní z jeho ľudu.

15 Vyhlásenie proti Moábu:+

Pretože bol v noci spustošený,

moábsky Ár+ bol umlčaný.

Pretože bol v noci spustošený,

moábsky Kir+ bol umlčaný.

 2 Vystupujú k chrámu a k Dibonu,+

idú plakať na posvätné výšiny.

Moáb narieka nad Nebom+ a nad Medébou.+

Každá hlava je oholená+ a každá brada ostrihaná.+

 3 Po jeho uliciach chodia všetci vo vrecovine,

na ich strechách a námestiach všetci kvília,

schádzajú dole s plačom.+

 4 Chešbon a Eleale+ nariekajú,

ich hlas počuť až v Jahaci.+

Preto moábski bojovníci pokrikujú,

ľudia sa trasú od strachu.

 5 Moje srdce plače nad Moábom,

jeho utečenci utiekli až do Coáru+ a Eglat-Šelišijahu.+

Cestou hore do Luchitu plačú,

cestou do Choronajimu nariekajú nad skazou.+

 6 Nimrimské vody vyschli,

tráva je spálená,

nič tam nerastie, žiadna zeleň.

 7 Preto všetko, čo im zostalo a čo si zachránili,

odnášajú cez údolie* topoľov.

 8 Po moábskej krajine sa rozliehajú výkriky,+

kvílenie počuť až v Eglaime,

kvílenie počuť až v Beer-Elime.

 9 Vody Dimónu sú plné krvi,

ale tým sa to pre Dimón neskončí:

pošlem leva na tých, ktorí z Moábu unikajú,

i na tých, ktorí v krajine zostávajú.+

16 Pošlite barana panovníkovi krajiny

zo Sely cez pustatinu

k vrchu sionskej dcéry.

 2 Moábske dcéry pri brodoch Arnónu+

budú ako vták vyhnaný z hniezda.+

 3 „Daj radu, urob rozhodnutie.

Na pravé poludnie poskytni tieň hlboký ako noc,

ukry rozohnaných a neprezrádzaj tých, ktorí utekajú.

 4 Nech moji rozohnaní bývajú u teba, Moáb,

buď im skrýšou pred ničiteľom.+

Utláčateľ skončí

a skončí sa aj ničenie.

Tí, čo šliapu po iných, zmiznú zo zeme.

 5 Trón bude upevnený vernou láskou

a ten, ktorý sa naň posadí v Dávidovom stane, bude verný.+

Bude súdiť nestranne a bude rýchly v presadzovaní spravodlivosti.“+

 6 Počuli sme o pýche Moábu, je veľmi pyšný,+

o jeho povýšenosti, pýche a zlosti,+

ale jeho prázdne reči nemajú váhu.

 7 Preto bude Moáb nariekať nad Moábom,

všetci budú nariekať.+

Porazení budú smútiť za hrozienkovými koláčmi z Kir-Charesetu,+

 8 pretože vyschli chešbonské terasy+

a vyschol aj vinič Sibmy.+

Vládcovia národov pošliapali jeho vetvy so strapcami červeného hrozna.

Siahali až k Jazeru,+

prenikli až do pustatiny,

jeho výhonky sa rozrástli až k moru.

 9 Preto budem oplakávať vinič Sibmy, ako oplakávam Jazer.

Slzami ťa zmáčam, Chešbon a Eleale,+

lebo utíchli veselé výkriky nad tvojím letným ovocím* a nad tvojou úrodou.*

10 Zo sadu zmizla radosť a veselosť,

z viníc sa už neozývajú radostné piesne a výskot.+

Nikto už nešliape hrozno v lisoch,

ukončil som radostný krik.+

11 Preto je moje vnútro rozochvené nad Moábom+

ako struny harfy

a všetko vo mne sa chveje nad Kir-Charesetom.+

12 Aj keď Moáb namáhavo vystupuje na posvätnú výšinu a chodieva sa modliť do svojej svätyne, nič nedosiahne.+

13 To hovoril Jehova o Moábe už predtým. 14 Teraz Jehova hovorí: „Ešte tri roky, ako sú roky najatého robotníka,* a sláva Moábu bude potupená uprostred veľkého rozruchu a tých, ktorí zostanú, bude veľmi málo a budú bezmocní.“+

17 Vyhlásenie proti Damasku:+

„Damask ako mesto zanikne,

stane sa z neho hromada rozvalín.+

 2 Aroerské+ mestá spustnú,

budú tam odpočívať stáda

a nikto ich nevyplaší.

 3 Z Efraima zmiznú opevnené mestá+

a Damask už nebude kráľovstvom.+

Sláva tých, čo zostali zo Sýrie,

sa rozplynie ako sláva synov Izraela,“ vyhlasuje Jehova vojsk.

 4 „V ten deň Jakobova sláva uvädne

a jeho zdravé telo* vychudne.

 5 Bude to, ako keď sa žne obilie

a pod rukou ženca padajú klasy,

ako keď sa paberkuje v údolí Refajovcov.+

 6 Zostanú iba paberky,

ako keď sa obíja olivovník,

dve-tri zrelé olivy na najvyššom konári,

štyri-päť na jeho konároch,“+ vyhlasuje Jehova, Boh Izraela.

7 V ten deň človek vzhliadne k svojmu Tvorcovi, uprie oči na Svätého Izraela. 8 Nebude sa pozerať na oltáre,+ dielo svojich rúk,+ a nebude hľadieť na to, čo urobili jeho prsty, ani na posvätné koly,* ani na kadidlové oltáre.

 9 V ten deň budú jeho opevnené mestá ako opustené osady v lese,+

ako konár opustený pred Izraelitmi.

Bude tam pustatina.

10 Lebo si zabudol na Boha,+ ktorý ťa zachraňuje,

nepamätal si na Skalu,+ na svoju pevnosť.

Preto vysádzaš nádherné* sady,

sadíš tam odnož cudzinca.*

11 Cez deň svoj sad starostlivo oplotíš

a ráno už klíči to, čo si zasadil,

ale v deň choroby a nevyliečiteľnej bolesti bude po úrode.+

12 Počúvajte! Rozruch mnohých národov,

sú ako burácajúce more!

Národy sa búria,

hučia ako mohutné vody!

13 Národy burácajú ako hukot mnohých vôd.

Boh ich pokarhá a utečú ďaleko,

budú ako plevy hnané vetrom po kopcoch,

ako kotúľajúce sa suché bodliaky unášané víchricou.

14 Keď padne noc, zavládne zdesenie,

ale pred svitaním po nich nebude ani stopy.

Toto je údel tých, čo nás plienia,

tak dopadnú všetci, čo nás vykorisťujú.

18 Beda krajine, kde bzučí okrídlený hmyz,

krajine etiópskych riek!+

 2 Posiela vyslancov po mori,

po vode v papyrusových člnoch a hovorí:

„Choďte, rýchli poslovia,

k urastenému ľudu s lesklou kožou,*

k národu široko-ďaleko obávanému,+

k národu silnému a dobyvačnému,*

ktorého krajinu brázdia rieky.“

 3 Všetci obyvatelia sveta, vy, čo bývate na zemi,

uvidíte na vrchoch niečo ako znamenie*

a budete počuť zvuk podobný trúbeniu na rohu.

 4 Lebo toto mi povedal Jehova:

„Zostanem pokojný a budem sa pozerať na svoje trvalé miesto*

ako mihotavá horúčava v letnom slnku,

ako oblak rosy v páľave žatvy.

 5 Lebo ešte pred oberačkou,

keď kvet odkvitne a hrozno začne dozrievať,

sa vinárskymi nožmi odrežú výhonky,

i úponky sa odrežú a odstránia.

 6 Ich mŕtvoly budú ponechané dravým vtákom z hôr

a divej zveri.

Dravé vtáky sa nimi budú živiť celé leto

a všetkým divým zvieratám sa stanú potravou cez žatvu.

 7 V tom čase prinesie dar Jehovovi vojsk

urastený ľud s lesklou kožou,*

národ široko-ďaleko obávaný,

národ silný a dobyvačný,*

ktorého krajinu brázdia rieky.

Prinesie ho na vrch Sion, na miesto, ktoré nesie meno Jehovu vojsk.“+

19 Vyhlásenie proti Egyptu:+

Jehova prichádza do Egypta, ženie sa na rýchlom oblaku.

Bezcenní egyptskí bohovia sa pred ním budú triasť+

a srdcia Egypťanov budú vydesené.

 2 „Poštvem Egypťanov proti Egypťanom

a budú proti sebe bojovať,

brat proti bratovi, sused proti susedovi,

mesto proti mestu, kráľovstvo proti kráľovstvu.

 3 Egypťania budú zmätení

a ja zmarím ich plány.+

Obrátia sa na bezcenných bohov,

zaklínačov, špiritistické médiá a veštcov.+

 4 Vydám Egypt do rúk krutého pána

a bude nad nimi vládnuť neľútostný kráľ,“+ vyhlasuje pravý Pán, Jehova vojsk.

 5 Vody mora sa vysušia

a rieka úplne vyschne.+

 6 Rieky budú zapáchať,

voda v nílskych kanáloch v Egypte opadne a vyschne.

Trstina a sitina* zhnije.+

 7 Zeleň pri Níle aj pri ústí Nílu uschne+

a uschnú aj všetky osiate polia pri Níle.+

Všetko bude odviate, nezostane nič.

 8 Rybári budú smútiť,

tí, čo hádžu udicu do Nílu, budú nariekať,

ubudne rybárov, čo rozprestierajú siete na vodu.

 9 Tí, čo spracúvajú česaný ľan,+

aj tí, čo tkajú biele plátno, sa zahanbia.

10 Jeho tkáči budú zdrvení,

všetci najatí robotníci budú zronení.

11 Coánske+ kniežatá sú hlúpe,

aj tí najmúdrejší z faraónových radcov dávajú nerozumné rady.+

Ako môžete hovoriť faraónovi:

„Som synom mudrcov,

potomkom dávnych kráľov“?

12 Kde sú teda tvoji mudrci?+

Ak vedia, čo sa Jehova vojsk rozhodol urobiť s Egyptom, nech ti to povedia.

13 Coánske kniežatá ohlúpli,

kniežatá Nofu*+ boli podvedené,

vodcovia jeho kmeňov zviedli Egypt na scestie.

14 Jehova uvrhol Egypt do zmätku,+

vodcovia zavádzajú Egypt, takže blúdi vo všetkom, čo robí,

ako opilec, ktorý sa tacká vo svojich vývratkoch.

15 Egypt sa na nič nezmôže,

ani jeho hlava, ani chvost, ratolesť ani sitina.*

16 V ten deň budú Egypťania ako ženy, budú sa triasť od strachu, lebo Jehova vojsk im pohrozí svojou rukou.+ 17 Judsko bude pre Egypťanov postrachom. Už len pri zmienke o ňom sa predesia. Budú sa báť toho, čo sa im Jehova vojsk rozhodol urobiť.+

18 V ten deň bude v Egypte päť miest, ktoré budú hovoriť kanaánskym jazykom+ a prisahať vernosť Jehovovi vojsk. Jedno z nich sa bude volať Mesto strhávania.

19 V ten deň bude uprostred egyptskej krajiny oltár pre Jehovu a na jej hranici bude stĺp na počesť Jehovu. 20 Budú znamením a svedectvom o Jehovovi vojsk v Egypte, lebo utláčaní ľudia budú volať k Jehovovi a on im pošle záchrancu, veľkého záchrancu, ktorý ich vyslobodí. 21 Jehova sa dá spoznať Egypťanom. V ten deň Egypťania spoznajú Jehovu a predložia mu obete a dary. Dajú Jehovovi slávnostný sľub a splnia ho. 22 Jehova udrie Egypt,+ udrie ho a uzdraví. Vrátia sa k Jehovovi a on vypočuje ich úpenlivé prosby a uzdraví ich.

23 V ten deň bude viesť cesta+ z Egypta do Asýrie. Asýrčania budú prichádzať do Egypta a Egypťania do Asýrie. Egypt s Asýriou budú spoločne slúžiť Bohu. 24 V ten deň sa Izrael pridá k Egyptu a Asýrii+ a bude pre zem požehnaním, 25 lebo Jehova vojsk ich požehná a povie: „Buď požehnaný, môj ľud, Egypt, a dielo mojich rúk, Asýria, a moje dedičstvo, Izrael.“+

20 Asýrsky kráľ Sargon poslal tartana* do Ašdódu+ a ten ho ešte v tom roku napadol a dobyl.+ 2 V tom čase Jehova povedal Amocovmu synovi Izaiášovi:+ „Choď, odviaž si z bokov vrecovinu a vyzuj si sandále.“ On poslúchol a chodil nahý* a bosý.

3 Potom Jehova povedal: „Ako chodil môj služobník Izaiáš tri roky nahý a bosý ako znamenie+ a predzvesť pre Egypt+ a Etiópiu,+ 4 tak poženie asýrsky kráľ egyptských zajatcov+ a etiópskych vyhnancov nahých a bosých a s holými zadkami, chlapcov i starcov, na hanbu* Egypta. 5 Ľudia budú zdesení a budú sa hanbiť za Etiópiu, svoju nádej, a za Egypt, svoju pýchu.* 6 V ten deň obyvatelia tohto pobrežia povedia: ‚Pozrite, čo sa stalo s našou nádejou, ktorú sme žiadali o pomoc, aby nás zachránila pred asýrskym kráľom! Ako teraz unikneme?‘“

21 Vyhlásenie proti morskej pustatine:*+

Pohroma prichádza ako víchrica, ktorá sa priženie z juhu,

prichádza z pustatiny, z obávanej krajiny.+

 2 Dostal som hrozné videnie:

Zradca zrádza,

ničiteľ ničí.

Povstaň, Elam! Obliehaj, Média!+

Urobím koniec všetkému utrpeniu, ktoré spôsoboval.*+

 3 Preto sa zvíjam v bolestiach,*+

chytili ma kŕče

ako ženu pri pôrode.

Som taký skľúčený, že nič nepočujem,

taký znepokojený, že nič nevidím.

 4 Srdce mi búši, trasiem sa od hrôzy.

Súmrak, po ktorom som túžil, vo mne vyvoláva chvenie.

 5 Prestrite stôl a rozmiestnite sedadlá!

Jedzte, pite!+

Vstaňte, kniežatá, pomažte štít!*

 6 Lebo toto mi povedal Jehova:

„Choď, postav strážcu, nech oznámi, čo vidí.“

 7 A videl bojový voz s konským záprahom,

bojový voz s oslami

a bojový voz s ťavami.

Všetko pozorne sledoval, veľmi pozorne.

 8 Vtedy zvolal ako lev:

„Jehova, na strážnej veži stojím deň čo deň

a celé noci hliadkujem na svojom strážnom mieste.+

 9 Pozrite, kto prichádza:

Muži v bojovom voze so záprahom koní!“+

Vtom ohlásil:

„Padol! Babylon padol!+

Všetky sochy jeho bohov ležia roztrieskané na zemi!“+

10 Ľud môj, ktorý si bol mlátený ako obilie,

zrno* môjho mlatoviska,*+

oznámil som ti, čo som počul od Jehovu vojsk, Boha Izraela.

11 Vyhlásenie proti Dúme:*

Ktosi na mňa volá zo Seiru:+

„Strážca, ako dlho ešte bude trvať noc?

Strážca, ako dlho ešte bude trvať noc?“

12 Strážca odpovedá:

„Prichádza ráno, ale aj noc.

Ak sa chcete pýtať, pýtajte sa.

Príďte zas!“

13 Vyhlásenie proti púšti:

V krovinách* púšte strávite noc,

dedanské karavány.+

14 Obyvatelia krajiny Téma,+

prineste smädným vodu

a chlieb utečencom.

15 Lebo utekajú pred mečmi, pred vytaseným mečom,

pred napnutým lukom a pred krutosťou vojny.

16 Toto mi povedal Jehova: „Ešte jeden rok, ako sú roky najatého robotníka,* a pominie všetka sláva Kedáru.+ 17 Lukostrelcov z kedárskych bojovníkov zostane málo, lebo to povedal Jehova, Boh Izraela.“

22 Vyhlásenie o Údolí videnia:*+

Čo sa stalo, že ste všetci vyšli na strechy?

 2 Bolo si plné hluku,

búrlivé mesto plné hýrenia.

Tvoji zabití nepadli mečom,

nezomreli v boji.+

 3 Všetci tvoji krutovládcovia utiekli,+

zajali ich bez výstrelu z luku.

Každého, koho našli, zajali,+

hoci utiekol ďaleko.

 4 Preto som povedal: „Odvráťte odo mňa zrak,

nech môžem horko plakať+

nad zničením svojej dcéry,* svojho ľudu.

Nesnažte sa ma utešiť.+

 5 Veď Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk,

priviedol na Údolie videnia

deň zmätku, porážky a paniky.+

Hradby sa rúcajú,+

ľudia volajú o pomoc a ich krik počuť až na vrchoch.

 6 Elam+ vzal tulec

a prichádza na bojových vozoch a s koňmi,*

Kir+ pripravil* štít.

 7 Tvoje najlepšie údolia

zaplavia bojové vozy,

jazdci na koňoch sa rozostavia pred bránami

 8 a Júdov obranný múr* bude odstránený.

V ten deň sa budete pozerať smerom k zbrojnici Domu lesa+ 9 a uvidíte mnohé trhliny v hradbách Dávidovho mesta.+ V dolnom rybníku+ budete zhromažďovať vodu. 10 Preskúmate jeruzalemské domy a niektoré z nich strhnete, aby ste spevnili hradby. 11 Medzi hradbami urobíte nádrž, do ktorej privediete vodu zo starého rybníka, ale nebudete vzhliadať k Vznešenému Tvorcovi toho všetkého a neuvidíte toho, kto to už dávno pripravil.

12 V ten deň vás Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk,

vyzve, aby ste plakali a smútili,+

aby ste si oholili hlavu a obliekli sa do vrecoviny,

13 ale vy budete oslavovať a radovať sa,

zabíjať dobytok a zarezávať ovce,

jesť mäso a piť víno.+

Poviete: ‚Jedzme a pime, lebo zajtra zomrieme.‘“+

14 Potom mi Jehova vojsk odhalil: „‚Toto previnenie vám nebude odpustené, kým nezomriete,‘+ hovorí Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk.“

15 Toto hovorí Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk: „Choď k Šebnovi,+ správcovi paláca, a povedz: 16 ‚Čo tu máš alebo koho tu máš, že si si tu vytesal hrobku?‘ Na vysokom mieste si vytesáva hrobku, do skaly si vysekáva miesto odpočinku.* 17 ‚Jehova ťa prudko zvrhne a pevne ťa zovrie. 18 Dôkladne ťa zvinie do klbka a odhodí ťa ako loptu do šírej krajiny. Tam zomrieš, tam skončia tvoje slávne vozy, hanba domu tvojho pána. 19 Zosadím ťa z tvojho miesta, zvrhnem ťa z tvojho úradu.

20 V ten deň povolám svojho služobníka Eljákima,+ Chilkijahovho syna, 21 a oblečiem ho do tvojho rúcha, pevne ho opášem tvojou šerpou+ a prenesiem na neho tvoje právomoci.* Bude otcom obyvateľov Jeruzalema a judského ľudu. 22 A na plece mu dám kľúč Dávidovho domu.*+ Keď on otvorí, nikto nezavrie, a keď on zavrie, nikto neotvorí. 23 Zatlčiem ho ako kolík na pevné miesto a stane sa slávnym trónom pre rod svojho otca. 24 Zavesia naň všetku slávu* domu jeho otca: potomkov a deti* – všetky malé nádoby, misky a krčahy.‘

25 ‚V ten deň,‘ vyhlasuje Jehova vojsk, ‚bude kolík, ktorý je zatlčený na pevnom mieste, odstránený,+ bude odťatý a padne. A ťarcha, ktorá je na ňom zavesená, padne a rozbije sa, lebo to povedal Jehova.‘“

23 Vyhlásenie o Týre:+

Kvíľte, taršíšske lode,+

veď váš prístav bol zničený, nedá sa doň vplávať.

Tá správa sa doniesla z krajiny Kittim.*+

 2 Mlčte, obyvatelia pobrežia.

Sidónski+ kupci, ktorí sa plavia po mori, ťa naplnili bohatstvom.

 3 Po mnohých vodách dopravovali obilie* Šichoru,*+

úrodu Nílu, na ktorej bohatol Týros

a ktorá prinášala zisk národom.*+

 4 Hanbi sa, Sidón, ty morská pevnosť,

lebo more povedalo:

„Nemalo som pôrodné bolesti, nerodilo som,

nevychovalo som mladých mužov ani mladé ženy.“*+

 5 Keď sa ľudia dozvedia správu o Týre,+

budú prežívať podobné muky ako pri správe o Egypte.+

 6 Preplavte sa do Taršíša!

Kvíľte, obyvatelia pobrežia!

 7 Toto je to vaše mesto, ktoré je odpradávna, od svojich raných čias, známe hýrením?

Jeho nohy ho viedli osídliť ďaleké krajiny.

 8 Kto takto rozhodol o Týre,

ktorý korunoval vládcov,

ktorého kupci boli kniežatami

a ktorého obchodníkov si vážili všade na zemi?+

 9 To Jehova vojsk tak rozhodol,

aby pokoril jeho pýchu a všetku jeho nádheru,

aby ponížil všetkých, ktorých si vážili všade na zemi.+

10 Dcéra Taršíša, prejdi svojou krajinou ako Níl.

Už niet nijakej lodenice.*+

11 Vystrel ruku nad more

a zatriasol kráľovstvami.

Jehova vydal rozkaz zničiť fenické pevnosti.+

12 Hovorí: „Už nikdy nebudeš hýriť,+

utláčaná panenská dcéra Sidónu.

Vstaň, preplav sa do Kittimu,+

ale ani tam nenájdeš pokoj.“

13 Pozri na krajinu Chaldejcov.+

To oni, nie Asýrčania,+

z neho* urobili miesto pre divú zver.

Vztýčili obliehacie veže,

jeho opevnené veže zrovnali so zemou+

a mesto obrátili na trosky.

14 Kvíľte, taršíšske lode,

veď vaša pevnosť je zničená.+

15 V ten deň upadne Týros do zabudnutia na 70 rokov,+ na obdobie života* jedného kráľa. Na konci 70 rokov to bude s Týrom tak ako v tej piesni o prostitútke:

16 „Vezmi harfu a prechádzaj ulicami mesta, zabudnutá prostitútka.

Hraj, ako najlepšie vieš,

spievaj pieseň za piesňou,

nech si na teba spomenú.“

17 Po 70 rokoch si Jehova spomenie na Týros. Mesto sa vráti k svojmu zárobku prostitútky a bude sa dopúšťať nemravnosti so všetkými kráľovstvami sveta na celom povrchu zeme. 18 Ale jeho zisk a jeho zárobok sa stane svätým pre Jehovu. Jeho zárobok sa nebude hromadiť ani ukladať, lebo bude patriť Jehovovmu ľudu, aby mohol jesť do sýtosti a pekne sa obliekať.+

24 Pozrite, Jehova vyľudní krajinu* a spustoší ju,+

rozvráti ju*+ a rozoženie jej obyvateľov.+

 2 Všetkým sa stane to isté:

ľudu sa stane to čo kňazovi,

sluhovi to čo jeho pánovi,

slúžke to čo jej panej,

kupujúcemu to čo predávajúcemu,

tomu, ktorý si požičiava, to isté čo tomu, ktorý požičiava,

veriteľovi to isté čo dlžníkovi.+

 3 Krajina bude úplne vyľudnená,

bude úplne vyplienená,+

lebo to povedal Jehova.

 4 Krajina smúti,*+ chradne,

úrodná zem vysychá.

Významní ľudia krajiny hynú.

 5 Obyvatelia znečistili krajinu,+

lebo obchádzali zákony,+

menili nariadenia+

a porušovali trvalú* zmluvu.+

 6 Preto krajinu pohlcuje kliatba+

a jej obyvatelia nesú vinu.

Obyvateľov krajiny ubudlo,

zostala ich len hŕstka.+

 7 Mladé víno smúti,* vinič vysychá,+

vzdychajú všetci, čo sa radovali.+

 8 Utíchol veselý zvuk tamburín,

zmĺkli milovníci bujarej zábavy,

už nepočuť radostné tóny harfy.+

 9 Pijú víno, ale nie je im do spevu,

opojný nápoj im zhorkol v ústach.

10 Opustené mesto je zničené,+

každý dom je zavretý, nedá sa vojsť dnu.

11 Na uliciach sa rozlieha nárek, že nie je víno.

Všetka radosť je preč,

z krajiny sa vytratila veselosť.+

12 Mesto leží v troskách,

brána je rozbitá na kusy.+

13 V krajine medzi národmi to bude tak,

ako keď sa obíja olivovník,+

ako keď sa paberkuje na záver vinobrania.+

14 Budú volať

a radostne kričať,

od mora* budú oznamovať Jehovovu vznešenosť.+

15 V kraji svetla*+ budú oslavovať Jehovu

a na morských ostrovoch budú chváliť meno Jehovu, Boha Izraela.+

16 Z najvzdialenejších končín zeme počujeme chválospevy:

„Sláva* Spravodlivému!“+

Ale ja hovorím: „Chradnem, sily ma opúšťajú!

Beda mi! Zradcovia zrádzajú,

zradcovia sa zradne dopúšťajú zrady.“+

17 Čaká ťa hrôza, jama a pasca, obyvateľ krajiny.+

18 Kto bude utekať pred hrozivým zvukom, padne do jamy,

a kto sa dostane z jamy, chytí sa do pasce.+

Lebo sa otvoria nebesia*

a krajina sa bude otriasať v základoch.

19 Krajina puká,

krajina sa otriasa,

krajina sa prudko zmieta.+

20 Krajina sa tacká ako opilec,

kníše sa ako chatrč vo vetre.

Jej priestupok na ňu ťažko dolieha,+

padne a už viac nevstane.

21 V ten deň bude Jehova súdiť nebeské vojská

i kráľov zeme.

22 Zhromaždí ich

ako väzňov do jamy

a zavrie ich do väzenia.

Po mnohých dňoch ich potrestá.

23 Jehova vojsk sa stal kráľom+ na vrchu Sion+ a v Jeruzaleme,

jeho sláva žiari pred staršími jeho ľudu.*+

Popri nej aj mesiac v splne bude v rozpakoch,

i slnko vo svojej žiarivej nádhere zbledne od hanby.+

25 Jehova, ty si môj Boh,

teba vyvyšujem, tvoje meno chválim,

lebo si vykonal obdivuhodné veci,+

veci,* pre ktoré si sa rozhodol v dávnej minulosti,+

a vykonal si ich verne+ a spoľahlivo.

 2 Z mesta si urobil hŕbu kamenia,

opevnené mesto si obrátil na trosky.

Pevnosť cudzincov už nie je mestom,

už nikdy ho znovu nepostavia.

 3 Preto ťa bude oslavovať mocný ľud,

mesto krutých národov sa ťa bude báť.+

 4 Veď si sa stal pevnosťou pre poníženého,

pevnosťou pre chudobného v jeho ťažkostiach,+

úkrytom pred lejakom,

tieňom v horúčave.+

Keď je nápor hnevu tyranov ako lejak bičujúci múr,

 5 ako horúčava vo vyprahnutej krajine,

ty umlčíš hluk cudzincov.

Ako tieň oblaku zmierni horúčavu,

tak je umlčaný spev tyranov.

 6 Jehova vojsk pripraví na tomto vrchu+

bohatú hostinu+ pre všetky národy,

hostinu s lahodným vínom,*

s jemným mäsom,*

s lahodným, čírym vínom.

 7 Na tomto vrchu odstráni* závoj, ktorý zahaľuje všetky národy,

tkaninu, ktorá prikrýva celé ľudstvo.

 8 Zvrchovaný Pán Jehova navždy pohltí* smrť+

a zotrie slzy z každej tváre.+

A na celej zemi zbaví svoj ľud potupy,

lebo to povedal Jehova.

 9 V ten deň povedia:

„Toto je náš Boh!+

Dúfali sme v neho+

a on nás zachránil.+

Toto je Jehova!

Dúfali sme v neho.

Tešme sa a radujme sa, lebo nás zachránil.“+

10 Jehovova ruka bude chrániť tento vrch*+

a Moáb bude rozšliapaný na svojom mieste,+

ako sa zašliapava slama do hnoja.

11 Udrie Moáb rukami,

ako keď plavec udiera rukami do vody, keď pláva.

Presnými údermi svojich rúk

poníži jeho pýchu.+

12 A opevnené mesto s jeho vysokými hradbami

zborí a zhodí do prachu,

zrovná ho so zemou.

26 V ten deň sa bude v Judsku spievať táto pieseň:+

„Máme silné mesto,+

jeho hradbami a obranným valom je záchrana od Boha.*+

 2 Otvorte brány,+ nech vojde spravodlivý národ,

ktorý zachováva vernosť.

 3 Budeš chrániť tých, ktorí sa na teba plne spoliehajú,*

požehnáš ich trvalým pokojom,+

lebo ti dôverujú.+

 4 Dôverujte Jehovovi navždy,+

lebo Jah,* Jehova, je večnou Skalou.+

 5 Zhodil dole tých, čo obývajú výšiny, vyvýšené mesto.

Zhodil ho,

zvrhol ho až na zem,

zvrhol ho do prachu.

 6 Pošliape ho noha,

nohy utrápených, kroky ponížených.“

 7 Chodník spravodlivého je priamy.*

Si spravodlivý,

preto urovnáš cestu bezúhonného.*

 8 Jehova, keď kráčame po chodníku tvojich súdov,

dúfame v teba.

Tvoje meno je pre nás drahocenné, túžime, aby sa naň pamätalo.

 9 Celou svojou dušou po tebe za noci túžim,

vrúcne ťa hľadám.+

Keď súdiš zem,

jej obyvatelia sa učia spravodlivosti.+

10 Aj keby bolo zlému prejavené milosrdenstvo,

nenaučí sa spravodlivosti.+

Aj v krajine čestnosti* bude páchať zlo+

a neuvidí Jehovovu vznešenosť.+

11 Jehova, vysoko si zdvihol svoju ruku, ale oni ju nevidia.+

Uvidia, ako horlíš za svoj ľud, a zahanbia sa,

strávi ich oheň pripravený pre tvojich nepriateľov.

12 Jehova, daruješ nám pokoj,+

lebo všetko, čo sme urobili,

je tvojím dielom.

13 Jehova, náš Bože, vládli nad nami aj iní páni,+

ale my sa zmieňujeme iba o tvojom mene.+

14 Sú mŕtvi, už neožijú,

sú bezmocní, už nevstanú.+

Veď si proti nim zasiahol,

vyhladil si ich a vymazal si každú spomienku na nich.

15 Rozmnožil si národ, Jehova,

rozmnožil si národ

a oslávil si sa,+

ďaleko si posunul všetky hranice krajiny.+

16 Jehova, v nešťastí k tebe volali,

tíško prosili a vylievali si srdce, keď si ich trestal.+

17 Pre teba, Jehova, sme sa cítili

ako tehotná žena pred pôrodom,

ktorá sa zvíja a kričí v bolestiach.

18 Otehotneli sme a mali sme pôrodné bolesti,

ale porodili sme iba vietor.

Krajine sme nepriniesli záchranu

a nenarodili sa noví obyvatelia krajiny.

19 „Tvoji mŕtvi ožijú,

mŕtve telá môjho ľudu* vstanú.+

Prebuďte sa a radostne volajte,

vy, čo ležíte v prachu!+

Veď tvoja rosa je ako ranná rosa*

a zem vydá* mŕtvych, aby mohli znovu žiť.

20 Vojdi, ľud môj, do svojich vnútorných miestností

a zavri za sebou dvere.+

Na chvíľu sa skry,

kým neprejde Boží hnev.*+

21 Lebo Jehova vychádza zo svojho príbytku,

aby účtoval s obyvateľmi zeme za ich hriechy.

Zem odhalí krv, ktorá na nej bola preliata,

a už nebude skrývať svojich zabitých.“

27 V ten deň Jehova svojím ostrým mečom, veľkým a mocným,+

potrestá leviatana,* plaziaceho sa hada,

leviatana, toho vlniaceho sa hada.

Zabije toho morského netvora.

 2 V ten deň jej* spievajte:

„Vinica, ktorá dáva penivé víno!+

 3 Ja, Jehova, ju strážim,+

každú chvíľu ju zalievam.+

Strážim ju vo dne v noci,

aby v nej nikto nenarobil škodu.+

 4 Už sa na ňu nehnevám.+

Ak v nej niekto zaseje tŕnie a burinu, oboje pošliapem a spálim

a budem proti nemu bojovať.

 5 Preto nech sa radšej uchýli do mojej pevnosti

a uzavrie so mnou mier,

nech so mnou uzavrie mier.“

 6 Prichádzajú dni, keď Jakob zapustí korene,

Izrael rozkvitne a vypučí+

a naplní krajinu úrodou.+

 7 Naozaj ho musia zbiť tak silno?

Musí byť takto zabitý?

 8 S krikom ju odoženieš, potrestáš ju.

V deň, keď bude viať východný vietor, ju zmetieš prudkým závanom.+

 9 Tak bude zmierené Jakobovo previnenie+

a toto bude výsledok, keď bude odstránený jeho hriech:

Všetky oltárne kamene

urobí podobnými rozdrvenej kriede

a nezostanú stáť žiadne posvätné koly* ani kadidlové oltáre.+

10 Opevnené mesto spustne,

pastviny budú zanechané a opustené ako pustatina.+

Bude sa tam pásť teľa, bude tam líhať

a spásať jeho konáriky.+

11 Keď jeho vetvičky uschnú,

prídu ženy, olámu ich

a hodia na oheň.

Tomuto ľudu chýba porozumenie.+

Preto sa jeho Tvorca nad ním nezľutuje

a ten, ktorý ho utvoril, sa nad ním nezmiluje.+

12 V ten deň Jehova pozberá ovocie od Rieky* po Egyptské riečne údolie*+ a zozbiera vás jedného po druhom, synovia Izraela.+ 13 V ten deň sa rozozvučí veľký roh+ a tí, ktorí hynú v Asýrii,+ aj tí, ktorí sú rozohnaní v Egypte,+ prídu a poklonia sa Jehovovi na svätom vrchu v Jeruzaleme.+

28 Beda pyšnej* korune* efraimských opilcov!+

Tá skvostná nádhera je len vädnúci kvet

na hlave mesta ležiaceho nad úrodným údolím, kde žijú ľudia premožení vínom!

 2 Jehova pošle niekoho silného a mocného

a ten ju násilím zmetie na zem

ako strašné krupobitie, ako ničivá smršť,

ako príval mohutných vôd.

 3 Pyšné* koruny efraimských opilcov

budú rozdupané.+

 4 Vädnúci kvet jeho skvostnej nádhery,

ktorý je na hlave mesta ležiaceho nad úrodným údolím,

bude ako skorá figa pred letom –

kto ju zbadá, odtrhne ju a prehltne.

5 V ten deň bude Jehova vojsk nádhernou korunou a krásnym vencom pre tých, čo zostanú z jeho ľudu.+ 6 Sudcov podnieti súdiť spravodlivo* a dodá silu tým, čo odrážajú útok od brány mesta.+

 7 Ale aj títo blúdia opití vínom,

tackajú sa po opojnom nápoji:

Kňaz i prorok blúdia v opitosti,

víno im pomotalo hlavu,

ledva prepletajú nohami.

Ich videnia ich zvádzajú na scestie,

potkýnajú sa v úsudku.+

 8 Všetky stoly sú plné nechutných vývratkov,

nie je miesta, kde by neboli.

 9 Hovoria: „Koho tu chce poúčať?

Komu chce vysvetľovať posolstvo?

Čo sme deti, ktoré matka práve prestala dojčiť a odstavila od pŕs?

10 Dookola hovorí ‚príkaz za príkazom, príkaz za príkazom,

pravidlo za pravidlom, pravidlo za pravidlom,*+

tu trochu, tam trochu‘.“

11 Preto k tomuto ľudu prehovorí prostredníctvom tých, ktorí sa zajakávajú a hovoria cudzím jazykom.+ 12 Kedysi im povedal: „Toto je miesto odpočinku. Doprajte odpočinok unavenému. Tu sa dá osviežiť,“ ale oni ho neposlúchali.+ 13 Preto im bude Jehova znovu hovoriť:

„Príkaz za príkazom, príkaz za príkazom,

pravidlo za pravidlom, pravidlo za pravidlom,*+

tu trochu, tam trochu.“

Ale oni nebudú počúvať.

Potknú sa a padnú na chrbát,

dolámu sa, chytia sa do pasce a uviaznu v nej.+

14 Preto počujte Jehovovo slovo, vy chvastúni,

vy, ktorí vládnete tomuto ľudu v Jeruzaleme.

15 Hovoríte:

„Uzavreli sme zmluvu so smrťou+

a s hrobom* máme dohodu.*

Keď sa privalí prudká záplava,

nás nezasiahne,

lebo naším útočiskom je lož

a skryli sme sa v klame.“+

16 Preto toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova:

„Kladiem na Sione ako základ vyskúšaný kameň,+

drahocenný uholný kameň+ pevného základu.+

Kto v neho verí, nepodľahne panike.+

17 Právo urobím meracou šnúrou+

a spravodlivosť olovnicou.*+

Krupobitie zmetie útočisko lží

a vody zaplavia úkryt.

18 Vaša zmluva so smrťou bude zrušená

a vaša dohoda s hrobom* bude neplatná.+

Keď sa privalí prudká záplava,

rozdrví vás.

19 Kedykoľvek sa privalí,

zmetie vás.+

Bude vás zaplavovať ráno čo ráno,

vo dne i v noci.

Iba hrôza ich prinúti pochopiť, čo počuli.“*

20 Posteľ je prikrátka na to, aby sa človek vystrel,

a prikrývka priúzka, aby sa do nej zavinul.

21 Lebo Jehova povstane ako na vrchu Peracim,

rozohní sa ako v údolí pri Gibeone,+

aby vykonal svoj čin, svoj zvláštny čin,

aby uskutočnil svoje dielo, svoje nezvyčajné dielo.+

22 Preto sa teraz neposmievajte,+

nech vám nemusia byť pritiahnuté putá,

lebo od Zvrchovaného Pána, Jehovu vojsk, som počul,

že sa rozhodol zničiť celú krajinu.*+

23 Pozorne počúvajte, počúvajte môj hlas,

dávajte pozor a počúvajte, čo hovorím.

24 Či oráč stále len orie a nikdy neseje?

Či stále iba kyprí a bráni* svoju zem?+

25 Keď urovná jej povrch,

či nerozhadzuje černušku* a neseje rascu?

A či neseje pšenicu, proso a jačmeň na určené miesto

a po okrajoch špaldu?+

26 Boh ho učí, čo je správne,*

jeho Boh ho poučuje.+

27 Veď černuška* sa nemláti mlátiacimi saňami*+

a po rasci sa nejazdí kolesom voza.

Černuška sa vytĺka palicou

a rasca sa mláti cepmi.

28 Mlátil by niekto obilie tak dlho, až by z neho bola múka?

Nie, veď ho nemôže stále len mlátiť.+

Keď po ňom prechádza mlátiacim vozom* so záprahom,

nerozdrví ho.+

29 Aj tieto slová sú od Jehovu vojsk,

ktorého rady sú obdivuhodné*

a ktorý koná veľké veci.*+

29 „Beda Arielu,* Arielu, mestu, kde táboril Dávid!+

Len slávte svoje sviatky,

slávte ich rok za rokom.+

 2 Ale ja privediem na Ariel tieseň,+

zavládne smútok a žiaľ.+

Ariel mi bude oltárnym ohniskom.+

 3 Zo všetkých strán sa proti tebe utáborím,

postavím okolo teba palisády

a navŕšim proti tebe obliehacie násypy.+

 4 Budeš pokorený,

budeš hovoriť zo zeme

a tvoja reč bude tlmená prachom.

Tvoj hlas bude znieť zo zeme+

ako hlas špiritistického média

a tvoje slová ako šepot z prachu.

 5 Zástup tvojich nepriateľov* bude ako jemný prach,+

zástup tyranov bude ako plevy odviate vetrom.+

Stane sa to náhle, v okamihu.+

 6 Jehova vojsk na teba obráti svoju pozornosť

s hrmením, zemetrasením a veľkým hlukom,

s víchricou, búrkou a plameňmi stravujúceho ohňa.“+

 7 V tom čase bude zástup všetkých národov, ktoré bojujú proti Arielu –+

všetci, ktorí bojujú proti nemu,

obliehacie veže nastavané proti nemu

i tí, čo ho stiesňujú –,

ako sen, ako nočné videnie.

 8 Bude to, ako keď sa hladnému sníva, že je,

ale zobudí sa hladný,

a ako keď sa smädnému sníva, že pije,

ale zobudí sa unavený a smädný.

Tak to bude so zástupom všetkých národov,

ktoré bojujú proti vrchu Sion.+

 9 Buďte zhrození a udivení,+

zatvorte oči, buďte slepí.+

Opili sa, ale nie vínom,

tackajú sa, ale nie od alkoholu.

10 Veď Jehova na vás zoslal ducha hlbokého spánku+

a zatvoril vaše oči – vašich prorokov,+

zahalil vaše hlavy – vašich vidiacich.+

11 Každé videnie bude pre vás ako slová zapečatenej knihy.+ Keď ju dajú niekomu, kto vie čítať, a povedia: „Prečítaj nám to, prosím,“ on odpovie: „Nemôžem, je zapečatená.“ 12 A keď ju dajú niekomu, kto nevie čítať, a povedia: „Prečítaj nám to, prosím,“ on odpovie: „Neviem čítať.“

13 Jehova hovorí: „Tento ľud sa ku mne približuje svojimi ústami

a ctí ma svojimi perami,+

ale ich srdce je odo mňa veľmi ďaleko.

Ich bázeň predo mnou vychádza iba z ľudských príkazov, ktorým sú vyučovaní.+

14 Preto s týmto ľudom urobím znovu niečo prekvapivé,+

jednu prekvapivú vec za druhou.

Múdrosť jeho múdrych sa rozplynie

a rozumnosť jeho rozumných zmizne.“+

15 Beda tým, ktorí sa za každú cenu snažia utajiť svoje plány* pred Jehovom!+

Svoje skutky konajú pod rúškom tmy

a hovoria: „Kto nás vidí?

Kto o nás vie?“+

16 Ako len všetko prekrúcate!

Či je hrnčiar to isté čo hlina?+

Môže výrobok povedať o svojom výrobcovi:

„Neurobil ma“?+

Môže výtvor povedať o svojom tvorcovi:

„Ničomu nerozumie“?+

17 Už čoskoro sa Libanon zmení na ovocný sad+

a ovocný sad sa bude považovať za les.+

18 V ten deň budú hluchí počuť slová knihy

a oči slepých, oslobodené od temnoty a tmy, uvidia.+

19 Mierni* sa budú veľmi radovať z Jehovu

a chudobní sa budú tešiť zo Svätého Izraela.+

20 Tyranov viac nebude,

chvastúni zahynú,

zničení budú všetci, ktorí čakajú iba na to, aby škodili,+

21 tí, ktorí krivo obviňujú druhých,

nastavujú pasce obhajcovi* v mestskej bráne+

a nepodloženými obvineniami upierajú spravodlivosť spravodlivému.+

22 Preto toto hovorí Jakobovým potomkom Jehova, ktorý vykúpil Abraháma:+

„Jakob sa už nebude hanbiť,

už sa nebude tváriť rozpačito.*+

23 Keď uvidí vo svojom strede svoje deti,

dielo mojich rúk,+

budú posväcovať moje meno.

Budú posväcovať Jakobovho Svätého,

k Bohu Izraela budú mať posvätnú úctu.+

24 Tí, ktorí sa mýlia, získajú porozumenie,

a tí, ktorí sa sťažujú, prijmú poučenie.“

30 „Beda vzdorovitým synom!“+ vyhlasuje Jehova.

„Uskutočňujú plány, ale nie moje,+

uzatvárajú spojenectvá,* ale nevedie ich môj duch,

a tak pridávajú hriech k hriechu.

 2 Idú do Egypta,+ ale so mnou sa neporadili,*+

idú hľadať ochranu u faraóna*

a ukryť sa v tieni Egypta.

 3 Ale faraónova ochrana vám bude na hanbu

a úkryt v tieni Egypta príčinou pokorenia.+

 4 Lebo kniežatá sú v Coáne+

a vyslanci sa dostali do Chanesu.

 5 Všetci sa budú hanbiť

za ľud, ktorý im nijako nepomôže,

ktorý ich nepodporí a nebude im na úžitok,

iba im privodí hanbu a potupu.“+

6 Vyhlásenie proti zvieratám putujúcim na juh:

Cez krajinu tiesne a ťažkostí,

krajinu leva, revúceho leva,

zmije a rýchleho jedovatého hada*

vezú na chrbte oslov svoje bohatstvo

a na hrboch tiav svoje dary.

Ale ľudu to bude nanič.

 7 Pomoc Egypta je bezcenná,+

preto som ho nazval: „Rahab,+ ktorý sedí nehybne.“

 8 „Teraz choď, napíš to pred nimi na tabuľku

a zapíš to do knihy,+

aby to zostalo pre budúce dni

ako večné svedectvo.+

 9 Lebo je to spurný ľud,+ klamári,+

synovia, ktorí nechcú poslúchať Jehovov zákon.*+

10 Vidiacim hovoria: ‚Nemajte videnia,‘

a prorokom: ‚Neprorokujte o nás nič pravdivé.+

Hovorte nám príjemné* veci, zavádzajte nás.+

11 Odbočte z cesty, zíďte zo správneho chodníka.

Už nám nehovorte o Svätom Izraela.‘“+

12 Preto toto hovorí Svätý Izraela:

„Pretože zavrhujete moje slovo+

a dôverujete podvodu a klamu

a spoliehate sa na ne,+

13 vaša vina sa vám stane prasknutou stenou,

trhlinou na vysokom múre, ktorý každú chvíľu spadne.

Zrúti sa náhle, v okamihu.

14 Rozbije sa ako hlinený krčah.

Rozbije sa tak, že z neho nezostane ani jeden črep,

ktorým by sa nahrabali uhlíky z ohniska

alebo nabrala voda z mláky.“*

15 Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova, Svätý Izraela:

„Keď sa ku mne vrátite a upokojíte sa, budete zachránení.

Keď budete pokojní a budete mi dôverovať, budete silní.“+

Ale vy ste nechceli.+

16 Povedali ste: „Nie, utečieme na koňoch!“

Preto budete utekať.

„Budeme uháňať na rýchlych koňoch!“+

Preto vaši prenasledovatelia budú rýchli.+

17 Tisíc sa bude chvieť pred hrozbou jedného,+

pred hrozbou piatich zutekáte,

kým nezostanete ako osamelý stožiar na vrchole vrchu,

ako signálny stĺp na pahorku.+

18 Ale Jehova trpezlivo čaká, aby sa nad vami zľutoval,+

povstane, aby vám prejavil milosrdenstvo.+

Veď Jehova je spravodlivý Boh.+

Šťastní sú všetci, ktorí ho túžobne očakávajú.+

19 Keď bude ľud bývať na Sione v Jeruzaleme,+ už nebudeš plakať.+ Keď k nemu budeš volať o pomoc, určite sa nad tebou zľutuje. Vypočuje ťa, len čo ťa začuje.+ 20 Hoci vám Jehova dá chlieb úzkosti a vodu trápenia,+ tvoj Vznešený Učiteľ sa už nebude skrývať. Na vlastné oči uvidíš svojho Vznešeného Učiteľa.+ 21 Ak odbočíš zo správnej cesty doprava alebo doľava,+ na vlastné uši budeš počuť za sebou hlas: „Toto je správna cesta.+ Choďte po nej!“

22 Poškvrníš svoje postriebrené modly a pozlátené sochy+ a odhodíš ich ako zakrvavenú* handru. Povieš im: „Preč odtiaľto!“*+ 23 A Boh zošle dážď na semeno, ktoré zaseješ,+ a zem vydá dostatok výživného chleba.+ V ten deň sa tvoj dobytok bude pásť na rozsiahlych pasienkoch.+ 24 Dobytok a osly, ktoré obrábajú zem, budú žrať krmivo zmiešané so šťaveľom, ktoré bolo previevané lopatou a vidlami. 25 V deň veľkého zabíjania, keď padnú veže, potečú na každom vysokom vrchu a na každom vyššom kopci potoky a prúdy vôd.+ 26 V deň, keď Jehova obviaže rany* svojho ľudu+ a vylieči zranenie spôsobené jeho úderom,+ bude mesiac v splne žiariť ako slnko a svetlo slnka bude sedemkrát jasnejšie,+ bude ako svetlo siedmich dní.

27 Pozrite, Jehova* prichádza zďaleka

s planúcim hnevom a s ťažkými oblakmi.

Jeho pery sú plné rozhorčenia

a jeho jazyk je ako stravujúci oheň.+

28 Jeho duch* je ako rozvodnená rieka siahajúca až po krk,

aby preosial národy na ničivom site.*

A národom vloží do čeľustí uzdu,+ aby ich odviedol na nesprávnu cestu.

29 Ale vy budete spievať ako v noci,

keď sa pripravujete* na sviatok,+

a v srdci budete mať radosť ako ten,

kto kráča s flautou*

na Jehovov vrch, ku Skale Izraela.+

30 Jehova dá zaznieť svoj majestátny hlas+

a ukáže svoje rameno,+ ktorým sa zaženie v páľave svojho hnevu,+

v plameni stravujúceho ohňa,+

v prietrži mračien,+ v lejaku a krupobití.+

31 Jehova vydesí Asýriu svojím hlasom,+

bude ju biť palicou.+

32 Každý úder jeho trestajúcej palice,

ktorý Jehova zasadí Asýrii,

bude sprevádzať zvuk tamburín a hárf,+

keď sa proti nim bude v boji zaháňať rukou.+

33 Jeho Tofet*+ je už pripravený,

je pripravený aj pre kráľa.+

Urobil široké a hlboké ohnisko s hromadou dreva,

ohňa aj dreva je dosť.

Jehovov dych ho zapáli

ako prúd síry.

31 Beda tým, ktorí idú hľadať pomoc do Egypta,+

ktorí sa spoliehajú na kone+

a na bojové vozy, lebo ich je mnoho,

ktorí sa spoliehajú na vojnové kone,* lebo sú mocné,

ale nevzhliadajú k Svätému Izraela,

nehľadajú Jehovu.

 2 Ale aj on je múdry a privedie nešťastie,

svoje slová neodvolá.

Povstane proti horde zločincov

a proti tým, ktorí pomáhajú zlým.+

 3 Egypťania sú len ľudia, a nie Boh,

ich kone sú telo, a nie duch.+

Keď Jehova vystrie ruku,

národ, ktorý pomáha, sa potkne

a národ, ktorému sa pomáha, padne.

Všetci naraz zahynú.

 4 Lebo toto mi povedal Jehova:

„Ako vrčí nad svojou korisťou lev, silný mladý lev,*

keď proti nemu zvolajú celý húf pastierov,

a nezľakne sa ich hlasu,

ich krik ho nezastraší,

tak zostúpi Jehova vojsk, aby bojoval

o vrch Sion a o jeho pahorok.

 5 Ako vták, ktorý letí strmhlav dole, tak bude Jehova vojsk brániť Jeruzalem,+

bude ho brániť a zachráni ho.

Nenechá ho zničiť, ale oslobodí ho.“

6 „Synovia Izraela, vráťte sa k tomu, proti ktorému ste sa tak bezočivo vzbúrili.+ 7 V ten deň každý z vás zavrhne svojich bezcenných bohov zo striebra a zo zlata, ktorých ste si vyrobili vlastnými rukami – veď je to hriech.

 8 Asýrčan padne mečom, ale nie ľudským,

pohltí ho meč, ale nie meč človeka.+

Bude utekať pred mečom

a jeho mladí muži pôjdu na nútené práce.

 9 Jeho skala sa od hrôzy pominie

a jeho kniežatá budú vydesené pre znamenie,“* vyhlasuje Jehova,

ktorého svetlo* je na Sione a ktorého pec je v Jeruzaleme.

32 Kráľ+ bude vládnuť spravodlivo+

a kniežatá budú panovať v súlade s právom.

 2 Každý z nich bude ako úkryt pred vetrom,

ako skrýša* pred lejakom,

ako potoky plné vody vo vyprahnutom kraji,+

ako tieň mohutnej skaly v bezvodnej krajine.

 3 Vtedy oči tých, čo vidia, už nebudú zatvorené

a uši tých, čo počujú, budú venovať pozornosť.

 4 Srdce unáhlených bude premýšľať o poznaní

a jazyk zajakavých bude hovoriť plynulo a jasne.+

 5 Hlupáka už nebudú nazývať šľachetným*

ani podliaka* vznešeným,

 6 lebo hlupák bude hovoriť nezmysly

a jeho srdce bude vymýšľať zlo,+

bude šíriť odpadlíctvo* a hovoriť o Jehovovi klamstvá,

hladného nechá hladným

a smädného smädným.

 7 Prostriedky* podliaka sú zlé,+

podnecuje k nehanebnému správaniu

a klamstvom ničí biedneho,+

aj keď chudobný hovorí pravdu.

 8 Ale šľachetný* má šľachetné úmysly

a vytrváva v šľachetných skutkoch.

 9 „Vstaňte, vy samoľúbe ženy, počúvajte môj hlas!

Bezstarostné dcéry,+ počúvajte, čo hovorím!

10 Do roka a niekoľkých dní sa budete triasť, vy bezstarostné,

lebo vinobranie sa skončí, ale nič sa nenaoberá.+

11 Chvejte sa, vy samoľúbe ženy!

Traste sa, vy bezstarostné!

Vyzlečte sa

a opášte sa vrecovinou.+

12 Bite sa do pŕs,

nariekajte nad tým, čo sa stalo s úrodnými poľami a vinicami.

13 Pôdu môjho ľudu pokryje tŕnie a bodľačie,

pokryje všetky domy, v ktorých kedysi vládla radosť,

aj mesto plné veselosti.+

14 Lebo opevnená veža bude opustená,

rušné mesto spustne.+

Ofel+ i strážna veža sa stanú večnou pustatinou,

rajom divých oslov,

pastvinou pre stáda,+

15 kým na nás nebude z výšin vyliaty duch,+

kým sa pustatina nestane ovocným sadom

a kým sa ovocný sad nebude považovať za les.+

16 Potom bude v pustatine bývať právo

a v ovocnom sade sa usadí spravodlivosť.+

17 Spravodlivosť prinesie pokoj,+

ovocím spravodlivosti bude trvalý pokoj a bezpečie.+

18 Môj ľud bude bývať v pokojných a bezpečných príbytkoch

a všade bude vládnuť pokoj.+

19 Les však bude zničený krupobitím

a mesto bude zrovnané so zemou.

20 Šťastní ste vy, ktorí sejete všade, kde je voda,

a dávate voľnosť býkovi a oslovi.“+

33 Beda ti, ničiteľ, ktorý si nebol ničený,+

zradca, ktorý si nebol zradený!

Keď skončíš ničenie, budeš zničený,+

keď dovŕšiš zrádzanie, aj teba zradia.

 2 Jehova, zľutuj sa nad nami,+

v teba dúfame.

Buď našou silou*+ každé ráno,

našou záchranou v ťažkých časoch.+

 3 Pred tvojím mocným hlasom utekajú národy,

rozpŕchnu sa, keď povstaneš.+

 4 Ľudia zoberú vašu korisť ako nenásytné kobylky,*

vrhnú sa na ňu ako roje kobyliek.

 5 Jehova bude vyvýšený,

veď býva vo výšinách.

Naplní Sion právom a spravodlivosťou.

 6 On je istotou vášho života.*

Bohatstvo záchrany,+ múdrosť, poznanie a bázeň pred Jehovom,+

to je jeho poklad.*

 7 Ich hrdinovia kričia na ulici,

poslovia pokoja horko plačú.

 8 Cesty spustli,

nikto po nich nechodí.

Porušil* zmluvu,

pohrdol mestami,

človeka nemá za nič.+

 9 Krajina smúti,* vädne.

Libanon je zahanbený,+ hnije,

Šarón sa zmenil na púšť,

Bášan a Karmel zhadzujú lístie.+

10 „Teraz povstanem,“ hovorí Jehova,

„teraz sa vyvýšim,+

teraz sa oslávim.

11 Počali ste seno, porodíte strnisko.

Vaše zmýšľanie* vás strávi ako oheň.+

12 Národy budú vypálené ako vápno,

budú spálené ohňom ako vyťaté tŕnie.+

13 Vy, čo ste ďaleko, počúvajte, čo urobím!

A vy, čo ste blízko, spoznajte moju moc!

14 Hriešnici na Sione sa desia,+

odpadlíci sa trasú:

‚Kto z nás môže bývať pri stravujúcom ohni?+

Kto z nás môže bývať pri neuhasiteľných plameňoch?‘

15 Človek, ktorý žije spravodlivo,+

ktorý hovorí pravdu+

a zavrhuje nečestný zisk z podvodov,

ktorého ruky odmietajú vziať úplatok,+

ktorý si zapcháva uši, lebo nechce počuť o prelievaní krvi,

a ktorý zatvára oči, aby sa nepozeral na zlo,

16 bude bývať na výšinách,

v neprístupných skalách nájde bezpečný úkryt,*

bude dostávať chlieb

a voda sa mu neminie.“+

17 Tvoje oči uvidia kráľa v jeho nádhere,

uvidia ďalekú krajinu.

18 V srdci budeš spomínať na prežité hrôzy:*

„Kde je zapisovateľ?

Kde je ten, čo vyplácal poplatok?+

Kde je ten, čo počítal veže?“

19 Už neuvidíš bezočivý ľud,

ktorého reč je ťažko zrozumiteľná,

ľud zajakavého jazyka, ktorému nerozumieš.+

20 Pozri na Sion, mesto našich sviatkov!+

Tvoje oči uvidia Jeruzalem, pokojné sídlo,

stan, ktorý nebude prenesený.+

Jeho kolíky nikdy nikto nevytiahne

a žiadny jeho povraz sa nepretrhne.

21 Jehova, Vznešený Boh, nás tam bude chrániť,

tak ako rieky a široké kanály chránia mesto.

Nevpláva tam žiadna flotila lodí,

žiadne majestátne lode.

22 Veď Jehova je náš Sudca,+

Jehova je náš Zákonodarca,+

Jehova je náš Kráľ,+

On nás zachráni.+

23 Povrazy nepriateľských lodí budú voľne visieť,

neudržia sťažeň pevne vztýčený ani nenapnú plachtu.

V tom čase sa bude deliť veľká korisť,

aj chromému sa ujde bohatý podiel.+

24 Nikto z obyvateľov nepovie: „Som chorý.“+

Ľudu, ktorý žije v krajine, bude odpustené previnenie.+

34 Pristúpte, národy, aby ste počuli,

pozorne počúvajte, všetci ľudia!

Nech počúva zem a všetko, čo ju napĺňa,

zem a všetci jej obyvatelia.

 2 Lebo Jehova je nahnevaný na všetky národy,+

je rozhorčený na všetky ich vojská.+

Zničí ich,*

vydá ich na zabitie.+

 3 Ich zabití budú pohodení na zemi,

z ich mŕtvol bude stúpať zápach,+

od ich krvi sa rozmočia vrchy.*+

 4 Celé nebeské vojsko zhnije,

nebesia budú zvinuté ako zvitok.

Celé ich vojsko zoschne a padne

ako uschnutý list z viniča

a scvrknutá figa z figovníka.

 5 „Veď môj meč sa v nebesiach zmáča krvou.+

Zostúpi na Edom, aby vykonal rozsudok,+

na ľud, ktorý som sa rozhodol zničiť.*

 6 Jehovov meč bude samá krv,

bude pokrytý tukom+

a krvou mladých baranov a capov,

tukom baraních obličiek.

Jehova pripravuje obeť v Bocre,

veľké zabíjanie v edomskej krajine.+

 7 Padnú s nimi aj divé býky,

mladé býky spolu so silnými.

Ich krajina nasiakne krvou

a ich prach tukom.“

 8 Veď Jehova určil deň pomsty,+

rok odplaty za právny prípad Sionu.+

 9 Jej* potoky sa zmenia na smolu,

jej prach na síru

a jej krajina bude ako horiaca smola.

10 V noci ani vo dne nevyhasne,

navždy z nej bude stúpať dym.

Po všetky generácie zostane zničená,

po celú večnosť ňou nikto nebude prechádzať.+

11 Usadí sa v nej pelikán a dikobraz,

budú v nej bývať sovy* a krkavce.

Zmeria krajinu meracou šnúrou pustoty

a olovnicou* zničenia.

12 Nikoho z jej urodzených nevyberú za kráľa,

nezostane ani jedno z jej kniežat.

13 Jej opevnené veže zarastú tŕním,

jej pevnosti žihľavou a bodľačím.

Stane sa brlohom šakalov+

a obydlím pštrosov.

14 Stretne sa tam púštna zver a vyjúce šelmy

a divé kozy* budú volať jedna na druhú.

Aj nočný vták* sa tam usadí a nájde si tam miesto odpočinku.

15 Zahniezdi sa tam šípový had a nakladie vajcia,

vysedí ich a mláďatá zhromaždí do svojho tieňa.

Pozlietajú sa tam dravé vtáky,* každý so svojou družkou.

16 Skúmajte v Jehovovej knihe a čítajte nahlas:

Žiadne z nich nechýba,

každé má pár,

lebo to prikázal Jehova

a jeho duch ich zhromaždil.

17 On sám im určil lósom podiel,

jeho ruka im vymerala miesto.*

Navždy ju obsadia,

budú v nej prebývať po všetky generácie.

35 Pustatina a vyprahnutá krajina budú jasať,+

púšť sa bude radovať a rozkvitne ako šafran.*+

 2 Krásne rozkvitne,+

bude sa tešiť a radostne volať.

Bude obdarená slávou Libanonu,+

nádherou Karmelu+ a Šarónu.+

Ľudia uvidia Jehovovu slávu, nádheru nášho Boha.

 3 Posilnite slabé ruky

a upevnite trasúce sa kolená.+

 4 Tým, ktorí majú v srdci úzkosť, povedzte:

„Buďte silní, nebojte sa!

Váš Boh príde s pomstou,

Boh príde s odplatou.+

Príde a zachráni vás.“+

 5 V tom čase sa otvoria oči slepých+

a uši hluchých budú počuť.+

 6 V tom čase bude chromý skákať ako jeleň+

a jazyk nemého skríkne od radosti.+

V pustatine vytrysknú vody

a na púšti potoky.

 7 Kde bola vyprahnutá zem, bude jazero,*

smädnú zem naplnia pramene vôd.+

Brlohy, kde odpočívali šakaly,+

zarastú trávou, trstinou a papyrusom.

 8 Bude tam cesta+

a tá sa bude nazývať Svätá cesta.

Neprejde po nej nečistý,+

bude určená iba pre tých, ktorí ňou budú kráčať,

nezablúdi na ňu nikto nerozumný.

 9 Neobjaví sa na nej žiadny lev,

nevstúpi na ňu dravá zver,

ani sa tam neukáže.+

Pôjdu po nej iba vykúpení.+

10 Tí, ktorých vykúpi Jehova, sa vrátia+ a prídu na Sion s radostným volaním,+

ovenčení nekonečnou radosťou.+

Zmocní sa ich radosť a veselosť

a zármutok a vzdychanie ich opustí.+

36 V 14. roku vlády kráľa Ezechiáša pritiahol asýrsky kráľ Senacherib+ proti všetkým judským opevneným mestám a dobyl ich.+ 2 Vtedy asýrsky kráľ vyslal z Lachiša+ do Jeruzalema ku kráľovi Ezechiášovi rabsákeho*+ s veľkým vojskom. Zastavili sa pri vodovode horného rybníka,+ ktorý je pri ceste k práčovmu poľu.+ 3 Vyšiel k nemu Eljákim,+ Chilkijahov syn, ktorý bol správcom paláca, tajomník Šebna+ a kancelár Joach, Asafov syn.

4 Rabsáke im povedal: „Odkážte Ezechiášovi: ‚Toto hovorí veľký kráľ, kráľ Asýrie: „Na čo sa to spoliehaš?+ 5 Hovoríš si: ‚Mám stratégiu a mám aj dosť síl, aby som mohol viesť vojnu.‘ Ale to sú len prázdne reči. Komu tak dôveruješ, že si sa odvážil vzbúriť proti mne?+ 6 Spoliehaš sa na Egypt, tú nalomenú trstinu? Kto sa oň oprie, tomu prebodne dlaň! Taký je egyptský vládca faraón ku všetkým, ktorí sa naňho spoliehajú.+ 7 Ak mi poviete: ‚Dôverujeme Jehovovi, svojmu Bohu,‘ nie je to práve on, ktorého posvätné výšiny a oltáre Ezechiáš odstránil?+ A nepovedal Júdovi a Jeruzalemu: ‚Pred týmto oltárom sa budete klaňať‘?“‘+ 8 Uzavri s mojím pánom, asýrskym kráľom,+ stávku: Dám ti 2 000 koní, ak k nim dokážeš nájsť jazdcov. 9 Ako by si mohol zahnať na ústup čo len jediného miestodržiteľa z najmenších služobníkov môjho pána, keď sa spoliehaš na vozy a jazdcov z Egypta? 10 Myslíš, že som prišiel zničiť túto krajinu bez Jehovovho súhlasu? Sám Jehova mi povedal: ‚Napadni túto krajinu a znič ju.‘“

11 Vtedy Eljákim, Šebna+ a Joach povedali rabsákemu:+ „Hovor, prosím, so svojimi sluhami po aramejsky,*+ my rozumieme. Nehovor s nami jazykom Židov, aby to nepočuli ľudia na hradbách.“+ 12 Ale rabsáke povedal: „Poslal ma môj pán s týmito slovami len za tvojím pánom a za tebou? Neposlal ma aj za mužmi na hradbách, ktorí s vami budú jesť svoje výkaly a piť svoj moč?“

13 A rabsáke volal silným hlasom v jazyku Židov:+ „Počujte slová veľkého kráľa, kráľa Asýrie!+ 14 Toto hovorí kráľ: ‚Nedajte sa klamať Ezechiášom, lebo vás nie je schopný vyslobodiť.+ 15 Nedajte sa zviesť Ezechiášom, ktorý vás vyzýva dôverovať Jehovovi+ a hovorí: „Jehova nás určite zachráni a toto mesto nepadne do rúk asýrskeho kráľa.“ 16 Nepočúvajte Ezechiáša, lebo toto hovorí asýrsky kráľ: „Uzavrite so mnou mier a vzdajte sa.* Potom budete každý jesť zo svojho viniča a zo svojho figovníka a budete piť vodu zo svojej studne, 17 kým neprídem a nevezmem vás do krajiny, ktorá je podobná vašej krajine,+ do krajiny obilia a mladého vína, do krajiny chleba a viníc. 18 Nedajte sa Ezechiášom oklamať, keď vám hovorí: ‚Jehova nás zachráni.‘ Vyslobodil azda niektorý z bohov národov svoju krajinu z rúk asýrskeho kráľa?+ 19 Kde sú bohovia Chamatu a Arpadu?+ Kde sú bohovia Sefarvajimu?+ Zachránili predo mnou Samáriu?+ 20 Kto zo všetkých bohov týchto krajín vyslobodil svoju krajinu z mojich rúk? Tak prečo si myslíte, že Jehova vyslobodí z mojich rúk Jeruzalem?“‘“+

21 Ale mlčali a neodpovedali mu ani slovo, lebo kráľ prikázal: „Neodpovedajte mu!“+ 22 A Eljákim, Chilkijahov syn, ktorý bol správcom paláca, a tajomník Šebna+ a kancelár Joach, Asafov syn, prišli k Ezechiášovi s roztrhnutým odevom a oznámili mu rabsákeho slová.

37 Keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol svoje rúcho, obliekol si vrecovinu a vošiel do Jehovovho domu.+ 2 Potom poslal správcu paláca Eljákima, tajomníka Šebnu a popredných kňazov, oblečených vo vrecovine, k prorokovi Izaiášovi,+ Amocovmu synovi. 3 Povedali mu: „Toto hovorí Ezechiáš: ‚Tento deň je dňom tiesne, pokarhania* a poníženia. Sme ako žena, ktorá nemá silu porodiť dieťa, ktoré sa pýta na svet.*+ 4 Dúfam, že Jehova, tvoj Boh, počul slová rabsákeho, ktorého poslal jeho pán, kráľ Asýrie, aby sa vysmieval živému Bohu,+ a potrestá ho za slová, ktoré počul Jehova, tvoj Boh. Pomodli sa+ za tú hŕstku, ktorá tu z nás ešte zostala.‘“+

5 Keď poslovia kráľa Ezechiáša prišli k Izaiášovi,+ 6 Izaiáš im povedal: „Odkážte svojmu pánovi: ‚Toto hovorí Jehova: „Neboj sa+ slov, ktoré si počul, slov, ktorými sa proti mne rúhali sluhovia asýrskeho kráľa.+ 7 Vnuknem mu myšlienku.* Bude počuť správu a vráti sa do svojej krajiny.+ A tam ho dám usmrtiť mečom.“‘“+

8 Keď sa rabsáke dozvedel, že asýrsky kráľ odtiahol od Lachiša, vrátil sa k nemu a zastihol ho, ako bojuje proti Libne.+ 9 Potom kráľ dostal správu, že proti nemu vytiahol do boja etiópsky kráľ Tirháka. Keď to počul, znova poslal k Ezechiášovi poslov+ a povedal im: 10 „Povedzte judskému kráľovi Ezechiášovi: ‚Nedaj sa klamať svojím Bohom, ktorému dôveruješ, keď ti hovorí: „Jeruzalem nepadne do rúk asýrskeho kráľa.“+ 11 Určite si počul, že asýrski králi zničili všetky krajiny, ktoré napadli.+ A ty si myslíš, že unikneš? 12 Oslobodili bohovia národov, ktoré vyhladili moji predkovia, svoje národy?+ Kde je dnes Gozan, Cháran,+ Recef a ľud Edenu, ktorý žil v Tel-Assare? 13 Kde je kráľ Chamatu, kráľ Arpadu a kráľ miest Sefarvajim,+ Hena a Ivva?‘“

14 Ezechiáš vzal listy z rúk poslov, a keď ich prečítal, šiel do Jehovovho domu a predostrel ich* pred Jehovom.+ 15 A Ezechiáš predniesol Jehovovi modlitbu:+ 16 „Jehova vojsk,+ Bože Izraela, ktorý máš trón nad* cherubínmi, iba ty si pravý Boh všetkých kráľovstiev zeme. Ty si stvoril nebo a zem. 17 Nakloň svoje ucho, Jehova, a počuj!+ Otvor svoje oči, Jehova, a viď!+ Počuj posolstvo, ktoré Senacherib poslal, aby sa vysmieval živému Bohu.+ 18 Je pravda, Jehova, že asýrski králi spustošili všetky krajiny+ i svoju vlastnú krajinu. 19 Ich bohov pohádzali do ohňa,+ lebo to neboli bohovia, ale dielo ľudských rúk,+ drevo a kameň. Preto ich mohli zničiť. 20 Ale teraz, Jehova, náš Bože, zachráň nás z jeho rúk, nech všetky kráľovstvá zeme spoznajú, že jedine ty, Jehova, si Boh.“+

21 Nato Izaiáš, Amocov syn, poslal Ezechiášovi odkaz: „Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: ‚Pretože si sa ku mne modlil v súvislosti s asýrskym kráľom Senacheribom,+ 22 toto proti nemu povedal Jehova:

„Panenská dcéra Sionu tebou pohŕda, vysmieva sa ti.

Jeruzalemská dcéra nad tebou potriasa hlavou.

23 Komu si sa posmieval,+ komu si sa rúhal?

Proti komu si zdvihol hlas+

a na koho si pyšne uprel svoj zrak?

Proti Svätému Izraela!+

24 Poslal si svojich sluhov, aby sa posmievali Jehovovi.+ Povedal si:

‚S množstvom svojich bojových vozov

vystúpim na výšiny vrchov,+

do najodľahlejších končín Libanonu.

Povytínam jeho vysoké cédre, jeho najlepšie borievky.*

Vstúpim do jeho najvyšších miest, do jeho najhustejších lesov.

25 Vykopem studne a budem piť vodu,

chodidlami svojich nôh vysuším rieky* Egypta.‘

26 Nepočul si? Oddávna to bolo rozhodnuté.*

Od dávnych dní som to pripravoval.*+

Teraz to uskutočním.+

Obrátiš opevnené mestá na hromadu trosiek.+

27 Ich obyvatelia budú bezmocní,

budú zdesení a zahanbení.

Budú ako poľné rastlinstvo a zelená tráva,

ako tráva na streche, ktorú spaľuje východný vietor.

28 Ale ja dobre viem, kedy si sadáš, kedy vychádzaš i kedy sa vraciaš,+

a viem tiež, kedy proti mne zúriš,+

29 lebo tvoja zúrivosť a tvoj rev proti mne+ mi doľahli do uší.+

Nasadím ti do nosa hák, do úst ti dám uzdu+

a odvediem ťa cestou, ktorou si prišiel.“

30 A toto ti* bude znamením: Tento rok budete jesť to, čo vyrastie samo,* na druhý rok budete jesť to, čo z toho vyrastie, ale na tretí rok budete siať i žať a vysadíte vinice a budete jesť ich plody.+ 31 Tí, ktorí zostanú nažive z judského ľudu,+ zapustia korene a prinesú ovocie. 32 Z Jeruzalema vyjde ostatok a zachránení z vrchu Sion.+ Horlivosť Jehovu vojsk to uskutoční.+

33 Preto toto hovorí Jehova o asýrskom kráľovi:+

„Nevstúpi do tohto mesta+

ani tam nevystrelí šíp.

Neobráti proti nemu štít

a nenavŕši obliehací násyp.+

34 Vráti sa cestou, ktorou prišiel,

a do tohto mesta nevstúpi,“ hovorí Jehova.

35 „Budem toto mesto brániť+ a zachránim ho kvôli sebe+

a kvôli svojmu služobníkovi Dávidovi.“‘“+

36 A vyšiel Jehovov anjel a zabil v asýrskom tábore 185 000 vojakov. Keď ľudia skoro ráno vstali, videli len samé mŕtvoly.+ 37 A tak asýrsky kráľ Senacherib odtiahol. Vrátil sa do Ninive+ a zostal tam.+ 38 Keď sa klaňal v chráme svojho boha Nizrocha, jeho synovia Adrammelech a Šarecer ho zabili mečom+ a utiekli do krajiny Ararat.+ Po ňom nastúpil na trón jeho syn Esar-Chaddon.+

38 V tom čase Ezechiáš smrteľne ochorel.+ Prišiel k nemu prorok Izaiáš,+ Amocov syn, a povedal mu: „Toto hovorí Jehova: ‚Daj svojej domácnosti posledné pokyny, lebo zomrieš, neuzdravíš sa.‘“+ 2 Keď to Ezechiáš počul, otočil sa tvárou k stene a modlil sa k Jehovovi: 3 „Ach, Jehova, spomeň si,+ prosím, že som ti slúžil* verne a celým srdcom+ a robil som to, čo je dobré v tvojich očiach.“ A zúfalo sa rozplakal.

4 Vtedy Jehova povedal Izaiášovi: 5 „Vráť sa a povedz Ezechiášovi:+ ‚Toto hovorí Jehova, Boh tvojho predka Dávida: „Počul som tvoju modlitbu+ a videl som tvoje slzy.+ Pridám ti 15 rokov života+ 6 a oslobodím teba i toto mesto z rúk asýrskeho kráľa. Budem toto mesto brániť.+ 7 Toto je znamenie od Jehovu, že Jehova splní to, čo povedal:+ 8 Vrátim tieň zostupujúci po Achazových schodoch* o desať stupňov späť.“‘“+ A slnko sa na schodoch, po ktorých predtým zostúpilo, vrátilo o desať stupňov.

9 Toto napísal* judský kráľ Ezechiáš, keď ochorel a uzdravil sa zo svojej choroby:

10 Povedal som: „Uprostred života

musím odísť, prejsť bránami hrobu*

a vzdať sa zvyšku svojich rokov.“

11 Povedal som: „Už neuvidím Jah,* neuvidím Jah v krajine živých.+

Neuzriem viac ľudskú tvár,

keď budem uložený k tým, čo obývajú krajinu zániku.

12 Môj príbytok je ako stan pastiera,

bol strhnutý a odnesený preč.+

Zvinul som svoj život ako tkáč utkanú látku,

odstrihol ma od nití osnovy.

Od rána do noci necháva vyhasnúť môj život.+

13 Až do rána hľadám pokoj.

Ako lev, tak mi drví všetky kosti,

od rána do noci necháva vyhasnúť môj život.+

14 Žalostne plačem ako lastovička, ako drozd,*+

nariekam ako holubica.+

Moje oči unavene hľadia do výšin:+

‚Jehova, som zovretý úzkosťou,

príď mi na pomoc!‘*+

15 Čo môžem povedať?

Veď čo mi povedal, to aj urobil.

Po všetky dni svojho života budem chodiť v pokore*

pre tieseň, ktorú som zažil.*

16 Jehova, vďaka tvojim slovám človek žije

a vďaka tvojim skutkom i ja dýcham.

Uzdravíš ma a dovolíš mi žiť.+

17 Namiesto pokoja ma naplnila horkosť,

ale z lásky ku mne

si ma zachránil pred jamou záhuby.+

Všetky moje hriechy si zahodil za chrbát.*+

18 Veď hrob* ťa nemôže oslavovať,+

smrť ťa nemôže chváliť.+

Tí, čo zostupujú do jamy, už nedúfajú v tvoju vernosť.+

19 Živý, len živý ťa môže chváliť,

ako ja dnes.

Otec bude rozprávať synom o tvojej vernosti.+

20 Jehova, zachráň ma

a budeme hrať moje piesne na harfách+

v Jehovovom dome, kým len budeme žiť.“+

21 Potom Izaiáš povedal: „Prineste lisované sušené figy a priložte ich na vred, aby sa kráľ uzdravil.“+ 22 Ezechiáš sa spýtal: „Podľa akého znamenia spoznám, že pôjdem do Jehovovho domu?“+

39 V tom čase babylonský kráľ Merodach-Baladán, Baladánov syn, poslal Ezechiášovi listy a dar,+ lebo počul, že Ezechiáš bol chorý a uzdravil sa.+ 2 Ezechiáš s radosťou prijal poslov* a ukázal im svoju klenotnicu+ – striebro, zlato, balzamový olej a iné vzácne oleje, celú svoju výzbroj a všetko, čo sa nachádzalo v jeho pokladniciach. Nebolo nič, čo by im Ezechiáš vo svojom paláci a v celom svojom panstve neukázal.

3 Potom prišiel za kráľom Ezechiášom prorok Izaiáš a spýtal sa: „Čo hovorili tí muži? Odkiaľ prišli?“ Ezechiáš odpovedal: „Prišli z ďalekej krajiny, z Babylona.“+ 4 „A čo videli v tvojom paláci?“ spýtal sa potom. „Videli všetko,“ odpovedal Ezechiáš, „nebolo nič, čo by som im vo svojich pokladniciach neukázal.“

5 Nato Izaiáš povedal Ezechiášovi: „Počuj slovo Jehovu vojsk: 6 ‚Prichádzajú dni, keď všetko, čo je v tvojom paláci a čo až doteraz nahromadili tvoji predkovia, bude odnesené do Babylona. Nezostane tu nič,‘+ hovorí Jehova.+ 7 ‚I niektorých z tvojich potomkov odvedú do zajatia a stanú sa dvornými úradníkmi v paláci babylonského kráľa.‘“+

8 „Jehovovo slovo, ktoré si mi oznámil, je dobré,“ odpovedal Ezechiáš a dodal: „Pretože za môjho života* bude pokoj a bezpečie.“*+

40 „Utešujte, utešujte môj ľud,“ hovorí váš Boh.+

 2 „Hovorte k srdcu* Jeruzalema

a oznámte mu, že jeho nútená práca sa skončila,

že jeho previnenie je splatené.+

Jehova ho v plnej miere* potrestal za všetky jeho hriechy.“+

 3 Niekto volá v pustatine:

„Vyčistite* Jehovovu cestu!+

Vyrovnajte v pustatine cestu+ pre nášho Boha.+

 4 Nech sa každé údolie zdvihne

a každý vrch a kopec zníži.

Kopcovitá krajina nech sa vyrovná,

hornatá krajina nech sa stane rovinou.+

 5 Zjaví sa Jehovova sláva+

a uvidia ju všetci ľudia,*+

lebo to povedal Jehova.“*

 6 Počúvaj! Ktosi hovorí: „Volaj!“

A druhý sa pýta: „Čo mám volať?“

„Všetci ľudia sú* ako tráva.

Všetka ich verná láska je ako poľný kvet.+

 7 Tráva uschne

a kvet zvädne,+

keď na ne zaveje Jehovov dych.*+

Je to tak, ľudia sú len tráva.

 8 Tráva uschne

a kvet zvädne,

ale slovo nášho Boha je večné.“+

 9 Vystúp na vysoký vrch,

žena prinášajúca dobrú správu Sionu.+

Volaj silným hlasom,

žena prinášajúca dobrú správu Jeruzalemu.

Hlasno volaj, neboj sa.

Oznám judským mestám: „Tu je váš Boh.“+

10 Zvrchovaný Pán Jehova príde s veľkou mocou

a jeho rameno bude preňho vládnuť.+

S ním je odmena, ktorú dáva,

a pred ním je mzda, ktorú platí.+

11 Bude sa starať o* svoje stádo ako pastier.+

Zozbiera jahňatá

a ponesie ich v náručí.

Nežne povedie tie, ktoré dojčia svoje mladé.+

12 Kto odmeral vody dlaňou+

a zmeral nebesia piaďou?*

Kto vsypal zemský prach do nádoby,*+

kto odvážil vrchy

a pahorky na váhach?

13 Kto zmeral* Jehovovho ducha

a kto je jeho radcom, aby ho poučoval?+

14 S kým sa radil, aby niečo pochopil,

a kto ho učí, čo je cesta práva?

Kto mu odovzdáva vedomosti

a kto mu dáva poznať pravú múdrosť?*+

15 Veď národy sú preňho ako kvapka z vedra,

považuje ich za povlak prachu na váhach.+

Ostrovy dvíha ako jemný prach.

16 Ani všetky stromy Libanonu nestačia na udržanie ohňa

a jeho divé zvieratá nestačia na zápalnú obeť.

17 Všetky národy sú pred ním, akoby ani neboli,+

považuje ich za nič, za neskutočnosť.+

18 Ku komu pripodobníte Boha?+

Čomu sa podľa vás podobá?+

19 Remeselník odleje modlu,

zlatník ju pokryje zlatom+

a ozdobí ju striebornými retiazkami.

20 Iný si vyberie strom, aby ho predložil ako obeť,+

strom, ktorý nie je práchnivý.

Vyhľadá zručného remeselníka,

aby vytesal sochu, ktorá nespadne.+

21 Neviete to?

Nepočuli ste o tom?

Nehovorí sa vám to od začiatku?

Nerozumiete tomu, čo je zjavné od položenia základov zeme?+

22 Je ten, ktorý býva nad kruhom* zeme,+

ktorej obyvatelia sú ako kobylky.

Rozťahuje nebesia ako jemnú látku

a rozprestiera ich ako stan na bývanie.+

23 Zosadzuje panovníkov

a sudcovia* zeme sú preňho nič.

24 Sotva boli zasadení,

sotva boli zasiati,

sotva sa stihli zakoreniť

a už sú odviati a vysychajú,

vietor ich odnáša ako plevy.+

25 „Ku komu ma prirovnáte? Kto mi je rovný?“ pýta sa Svätý.

26 „Zdvihnite oči a pozrite na nebo.

Kto stvoril všetky tie hviezdy?+

Ten, ktorý ich vyvádza ako vojsko, počíta ich jednu po druhej

a každú volá po mene.+

Jeho moc* je taká nesmierna a sila taká úžasná,+

že ani jedna z nich nechýba.

27 Jakob, prečo hovoríš, a ty, Izrael, prečo tvrdíš:

‚Jehova nevidí, čo prežívam,

Boh si nevšíma krivdy, ktoré znášam‘?+

28 Nevieš to? Nepočul si o tom?

Jehova, Stvoriteľ všetkého, čo je na zemi, je Bohom naveky.+

Nikdy sa nevyčerpá ani neunaví,+

jeho múdrosť* je nepreskúmateľná.*+

29 Unavenému vlieva silu

a vyčerpaného* dokáže posilniť.+

30 Chlapci sa unavia a vyčerpajú

a mladí muži sa potknú a spadnú,

31 ale tí, ktorí dúfajú v Jehovu, znovu získajú silu.

Vznesú sa na krídlach ako orly.+

Budú bežať a nevyčerpajú sa,

budú kráčať a neunavia sa.“+

41 „Mlčte a počúvajte ma,* ostrovy.

Nech národy pozbierajú sily,

nech pristúpia a prehovoria.+

Predstúpme spoločne pred súd.

 2 Kto vzbudil dobyvateľa od východu?+

Kto ho povolal k svojim nohám,* aby vykonal spravodlivosť?

Kto mu vydal do rúk národy

a podrobil mu kráľov?+

Kto ich mení na prach jeho mečom

a na rozviate plevy jeho lukom?

 3 Prenasleduje ich, bez zábran prechádza

po cestách, po ktorých ešte nešiel.

 4 Čie je to dielo? Kto to urobil?

Kto od začiatku povoláva k životu generáciu za generáciou?

Ja, Jehova, som prvý+

a zostanem ten istý až po poslednú generáciu.“+

 5 Ostrovy to videli a dostali strach,

končiny zeme sa trasú.

Národy sa zhromaždili a prichádzajú,

 6 navzájom sa podporujú,

hovoria jeden druhému: „Buď silný.“

 7 Remeselník posmeľuje zlatníka,+

ten, čo vyklepáva kladivom,

posilňuje toho, čo udiera na nákovu,

a keď sa pozrie na zvarené miesto, hovorí: „Je to dobré.“

Nakoniec modlu pribijú klincami, aby nespadla.

 8 „Ale ty, Izrael, si môj služobník,+

teba, Jakob, potomstvo* môjho priateľa Abraháma,+

som si vyvolil.+

 9 Priviedol som ťa z veľkej diaľky,+

povolal som ťa z najvzdialenejších končín zeme.

Povedal som ti: ‚Ty si môj služobník,+

teba som si vyvolil, nezavrhol som ťa.+

10 Neboj sa, veď som s tebou.+

Neznepokojuj sa, veď som tvoj Boh.+

Posilním ťa a pomôžem ti.+

Budem ťa pevne držať svojou spravodlivou pravicou.‘

11 Všetci, čo proti tebe zúria, budú zahanbení a ponížení.+

Tí, čo s tebou bojujú, sa stanú ničím a zahynú.+

12 Budeš hľadať tých, ktorí s tebou zápasia, ale nenájdeš ich.

Muži, ktorí proti tebe bojujú, budú, akoby ani neboli, zmenia sa na nič.+

13 Veď ja, Jehova, tvoj Boh, ťa pevne držím za ruku*

a hovorím ti: ‚Neboj sa, pomôžem ti!‘+

14 Neboj sa, ty červík* Jakob,+

pomôžem ti, ľud Izraela,“ vyhlasuje Jehova, tvoj Vykupiteľ,+ Svätý Izraela.

15 „Urobil som z teba mlátiace sane,*+

nový ostrý nástroj na mlátenie.

Rozmlátiš vrchy a rozdrvíš ich,

z kopcov narobíš plevy.

16 Preveješ ich

a vietor ich odnesie,

víchrica ich rozfúka.

Budeš sa radovať v Jehovovi,+

budeš sa chváliť Svätým Izraela.“+

17 „Núdzni a chudobní hľadajú vodu, ale žiadna nie je.

Ich jazyk vysychá od smädu.+

Ja, Jehova, im pomôžem.+

Ja, Boh Izraela, ich neopustím.+

18 Dám, aby po pustých kopcoch stekali rieky+

a v údoliach vytryskli pramene.+

Pustatinu zmením na jazero*

a vyprahnutým krajom budú tiecť potoky plné vody.+

19 Púšť vysadím cédrami,

akáciami, myrtami a borovicami.+

V pustatine zasadím borievky,

jasene a cyprusy,+

20 aby všetci ľudia videli a spoznali,

všimli si a pochopili,

že to urobila Jehovova ruka,

že to stvoril Svätý Izraela.“+

21 „Predstúpte so svojím sporom,“ hovorí Jehova.

„Predneste svoje dôvody,“ hovorí Jakobov Kráľ.

22 „Poďte, vy modly, predložte dôkazy a oznámte nám, čo sa stane.

Povedzte nám o dávnych* veciach,

aby sme o nich mohli uvažovať* a spoznali ich koniec.

Alebo nám povedzte o budúcich veciach.+

23 Povedzte, čo sa stane v budúcnosti,

a my uveríme, že ste bohovia.+

Urobte niečo dobré alebo zlé,

niečo, nad čím by sme užasli.+

24 Ale vy nemôžete urobiť nič,

veď ste menej ako nič.+

Každý, kto sa vám klania, je odporný.+

25 Vzbudil som dobyvateľa zo severu a on príde,+

príde z východu+ a bude vzývať moje meno.

Pošliape vládcov* ako blato,+

tak ako hrnčiar šliape vlhkú hlinu.

26 Kto o tom hovoril od začiatku, aby sme to vedeli,

a oddávna, aby sme povedali: ‚Má pravdu‘?+

Nikto to neoznámil,

nikto o tom nehovoril.

Nikto od vás nepočul ani slovo!“+

27 Ja som bol prvý, kto povedal Sionu: „Pozri, čo sa stane!“,+

a do Jeruzalema vyšlem posla s dobrou správou.+

28 Obzeral som sa, ale nebol tam nikto,

nebol medzi nimi žiadny radca.

Pýtal som sa ich, ale nikto neodpovedal.

29 Všetci sú iba klam.*

Ich skutky nie sú nič,

ich modly sú vietor a neskutočnosť.+

42 Toto je môj služobník,+ má moju podporu,

môj vyvolený,+ z ktorého mám radosť!*+

Zoslal som naňho svojho ducha,+

prinesie národom právo.+

 2 Nebude kričať, nebude hlasno hovoriť,

na uliciach nebude počuť jeho hlas.+

 3 Nalomenú trstinu nedolomí

a hasnúci knôt nezahasí.+

Bude verný a nastolí právo.+

 4 Nezoslabne ani sa nenalomí, kým nenastolí právo na zemi.+

Na jeho zákon* čakajú ostrovy.

 5 Toto hovorí Jehova, pravý Boh,

ktorý stvoril nebo a roztiahol ho,+

ktorý vytvoril zem a všetko, čo je na nej,+

ktorý dáva dych ľuďom+

a ducha tým, ktorí po nej chodia:+

 6 „Ja, Jehova, som konal spravodlivo a povolal som ťa,

vzal som ťa za ruku.

Budem ťa chrániť a urobím ťa zmluvou medzi mnou a ľuďmi+

a svetlom pre národy,+

 7 aby si otvoril oči slepým,+

vyviedol väzňov zo žalára,

z väzenia vyslobodil tých, čo sedia v tme.+

 8 Ja som Jehova, to je moje meno.

Nikomu inému nedám svoju slávu*

ani svoju chválu modlám.+

 9 Veci, ktoré som dávno predpovedal, sa splnili.

Teraz oznamujem nové veci.

Skôr ako sa objavia, poviem vám o nich.“+

10 Vy, čo sa plavíte po mori, aj všetko, čo ho napĺňa,

ostrovy a ich obyvatelia,+

spievajte Jehovovi novú pieseň,+

spievajte mu chvály z najvzdialenejších končín zeme.+

11 Nech pustatina a jej mestá

i tábory, kde býva Kedár,+ hlasno volajú.+

Nech jasajú obyvatelia skalnatých oblastí,

z vrcholkov vrchov nech radostne volajú.

12 Nech vzdávajú Jehovovi česť

a chvália ho na ostrovoch.+

13 Jehova vyjde ako mocný muž,+

rozhorlí sa ako bojovník.+

Zvolá, spustí bojový pokrik,

dokáže, že je mocnejší ako jeho nepriatelia.+

14 Povie: „Dlho som bol ticho,

mlčal som, ovládal som sa.

Ale teraz budem ťažko dýchať, stonať a lapať po dychu

ako žena pri pôrode.

15 Spustoším vrchy a kopce,

vysuším všetku ich zeleň.

Rieky premením na ostrovy*

a jazerá* vysuším.+

16 Slepých povediem cestou, ktorú nepoznajú,+

budem ich viesť po neznámych chodníkoch.+

Tmu pred nimi zmením na svetlo+

a kopcovitú krajinu na rovinu.+

To všetko pre nich urobím. Neopustím ich.“

17 Tí, čo dôverujú modlám,

tí, čo hovoria sochám: „Vy ste naši bohovia,“

ustúpia a budú veľmi zahanbení.+

18 Počúvajte, hluchí!

Otvorte oči, aby ste videli, vy slepí!+

19 Kto je slepý, ak nie môj služobník,

a kto je taký hluchý ako posol, ktorého posielam?

Kto je taký slepý ako ten, ktorého som odmenil,

taký slepý ako Jehovov služobník?+

20 Vidíš mnohé veci, ale nevšímaš si ich.

Počuješ, ale nepočúvaš.+

21 Jehova kvôli svojej spravodlivosti

s radosťou vyvýšil zákon* a urobil ho slávnym.

22 Ale tento ľud je olúpený a vydrancovaný,+

všetci sú uväznení v jaskyniach a poschovávaní vo väzniciach.+

Keď ich brali ako svoju korisť, nikto ich nezachránil.+

Keď ich odvádzali, nikto nepovedal: „Vráť ich!“

23 Kto z vás bude počúvať?

Kto tomu bude venovať pozornosť a poučí sa do budúcnosti?

24 Kto vydal Jakoba za korisť

a Izrael plieniteľom?

Nebol to Jehova, proti ktorému hrešili?

Nechceli kráčať po jeho cestách

a neposlúchali jeho zákony.*+

25 Preto na nich vylieval svoju zúrivosť,

svoj hnev a hrôzy vojny.+

Plamene vojny pohlcovali všetko okolo nich, ale oni si to nevšímali,+

spaľovali ich, ale oni si to nevzali k srdcu.+

43 A teraz toto hovorí Jehova,

ten, ktorý ťa stvoril, Jakob, ten, ktorý ťa vytvoril, Izrael:+

„Neboj sa, lebo som ťa vykúpil.+

Zavolal som ťa po mene,

si môj.

 2 Keď budeš prechádzať vodami, budem s tebou,+

keď budeš prechádzať riekami, nezaplavia ťa.+

Keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa,

plameň ťa nespáli.

 3 Lebo ja som Jehova, tvoj Boh,

Svätý Izraela, tvoj Záchranca.

Ako výkupné som dal za teba Egypt,

namiesto teba Etiópiu a Sebu.

 4 Pretože si drahocenný v mojich očiach,+

vážim si ťa a milujem ťa.+

Preto dám za teba ľudí,

národy vymením za tvoj život.

 5 Neboj sa, veď som s tebou.+

Z východu privediem tvojich potomkov*

a zhromaždím ťa od západu.+

 6 Severu poviem: ‚Vydaj ich!‘+

a juhu: ‚Nezadržiavaj ich.

Priveď mojich synov zďaleka a moje dcéry z končín zeme,+

 7 každého, kto nosí moje meno+

a koho som stvoril na svoju slávu,

koho som vytvoril a urobil.‘+

 8 Vyveď ľud, ktorý je slepý, hoci má oči,

a ktorý je hluchý, hoci má uši.+

 9 Nech sa všetky národy zídu na jedno miesto,

nech sa zhromaždia.+

Môže to povedať niektorý z ich bohov?

Oznámia nám prvé veci?*+

Nech predvedú svojich svedkov a dokážu, že majú pravdu,

alebo nech iní počúvajú a povedia: ‚Je to pravda!‘“+

10 „Ste moji svedkovia,“+ vyhlasuje Jehova,

„môj služobník, ktorého som si vyvolil,+

aby ste ma poznali a verili vo mňa*

a pochopili, že som stále ten istý.+

Predo mnou nebol vytvorený nijaký Boh

a ani po mne nebude.+

11 Ja, ja som Jehova+ a okrem mňa nie je iný záchranca.“+

12 „Ja som oznamoval, čo urobím, zachraňoval som vás a dával som vám to vedieť,

keď medzi vami nebol nijaký cudzí boh.+

Vy ste moji svedkovia,“ vyhlasuje Jehova, „a ja som Boh.+

13 Som stále ten istý+

a nikto mi z ruky nič nevytrhne.+

Kto mi zabráni, aby som konal?“+

14 Toto hovorí Jehova, váš Vykupiteľ,+ Svätý Izraela:+

„Kvôli vám pošlem vojsko do Babylona, strhnem závory brán+

a Chaldejci na lodiach budú kvíliť.+

15 Ja som Jehova, váš Svätý,+ Stvoriteľ Izraela,+ váš Kráľ.“+

16 Toto hovorí Jehova,

ktorý otvára cestu cez more

a chodník cez dravé vody,+

17 ktorý vyvádza bojový voz a koňa,+

vojsko a udatných bojovníkov:

„Ľahnú a nevstanú.+

Budú uhasení ako knôt, dotlejú.“

18 „Nespomínajte na dávne veci,

nevracajte sa k tomu, čo bolo.

19 Pozrite, robím niečo nové,+

už sa to objavuje.

Nevidíte to?

V pustatine urobím cestu+

a púšť zavodním riekami.+

20 Aj divá zver mi prejaví úctu,

šakaly a pštrosy,

lebo privediem vodu do pustatiny,

zavodním púšť riekami,+

aby som dal piť svojmu ľudu, svojmu vyvolenému,+

21 ľudu, ktorý som si vytvoril,

aby o mne rozprával chválu.+

22 Ale ty, Jakob, si ma nevzýval,+

ty, Izrael, si bol zo mňa unavený.+

23 Nenosil si mi ovce na zápalné obete,

nectil si ma obeťami.

Nenútil som ťa, aby si mi priniesol dar,

ani som ťa nezaťažoval pálením kadidla.+

24 Nekupoval si mi voňavú trstinu

a nelahodil si mi tukom svojich obetí.+

Zaťažoval si ma svojimi hriechmi,

unavoval si ma svojimi previneniami.+

25 Ja, ja som ten, kto vymazáva tvoje priestupky*+ kvôli sebe samému,+

a na tvoje hriechy nebudem spomínať.+

26 Ak som na niečo zabudol, pripomeň mi to, súďme sa spolu.

Povedz, ako to vidíš ty, a dokáž, že si v práve.

27 Tvoj prvý predok zhrešil

a tvoji hovorcovia* sa proti mne vzbúrili.+

28 Preto znesvätím kniežatá svätého miesta

a Jakoba vydám na zničenie,

Izrael vystavím potupe.+

44 Počúvaj, Jakob, môj služobník,

Izrael, ktorého som si vyvolil.+

 2 Toto hovorí Jehova,

ktorý ťa vytvoril a formoval,+

ktorý ti pomáhal už od matkinho lona:*

‚Neboj sa, môj služobník Jakob,+

neboj sa, Ješurun,*+ ktorého som si vyvolil.

 3 Smädnému dám piť vodu*+

a potokmi zvlažím suchú zem.

Na tvoje potomstvo* vylejem svojho ducha+

a na tvojich potomkov svoje požehnanie.

 4 Porastú ako rastlinky v tráve,+

ako topole pri vodných tokoch.

 5 Jeden povie: „Som Jehovov,“+

druhý sa nazve Jakobovým menom

a ďalší si napíše na ruku: „Patrím Jehovovi,“

a prijme Izraelovo meno.‘

 6 Toto hovorí Jehova,

Kráľ Izraela+ a jeho Vykupiteľ,+ Jehova vojsk:

‚Som prvý a som posledný,+

okrem mňa niet Boha.+

 7 Kto je ako ja?+

Nech prehovorí a dokáže mi to!+

Je tu niekto z čias, keď som vytvoril tento dávny národ,

niekto, kto vie povedať, čo má prísť,

čo sa zakrátko stane?

 8 Nedeste sa,

nebuďte ochromení strachom.+

Či som to každému z vás vopred nepovedal a neoznámil?

Ste moji svedkovia.+

Je nejaký Boh okrem mňa?

Nie, iná Skala nie je,+ o nijakej neviem.‘“

 9 Všetci tí, čo vyrezávajú modly, sú ničím

a ich najmilšie diela sú nanič.+

Sú* ich svedkami, ale nič nevidia a nič nevedia,+

preto budú ich výrobcovia zahanbení.+

10 Kto by vytvoril takého boha alebo odlial takú modlu,

z ktorej nie je žiadny úžitok?+

11 Všetci jeho spoločníci budú zahanbení!+

Veď tí, čo ich vyrábajú, sú iba ľudia.

Nech sa všetci zhromaždia a zaujmú svoje miesta.

Zmocní sa ich hrôza a zahanbia sa.

12 Kováč pomocou nástroja* tvaruje železo nad žeravým uhlím,

formuje ho kladivami,

kuje ho svojím mocným ramenom.+

Pritom vyhladne a už nemá síl,

vysmädne a unaví sa.

13 Rezbár natiahne meraciu šnúru a červenou kriedou vyznačí obrysy.

Dlátom vyrezáva a kružidlom zameriava,

dáva tomu podobu človeka,+

krásneho človeka,

aby to stálo v dome.*+

14 Drevorubač stína cédre.

V lese si vyhliadne jeden strom, dub,

a stará sa oň, až kým z neho nevyrastie mocný strom.+

Zasadí vavrín a ten vďaka dažďu rastie.

15 Potom ho človek použije na kúrenie.

Vezme si z neho, aby sa zohrial,

založí oheň a upečie chlieb,

ale urobí aj boha a klania sa mu,

vyrobí modlu a uctieva ju.+

16 Polovicu z neho spáli v ohni

a upečie si na nej mäso, ktoré zje a nasýti sa.

Zároveň sa ohreje a povie si:

„Ach, zohrial som sa a ešte sa aj dívam do ohňa!“

17 Ale zo zvyšku urobí boha, modlu.

Klania sa pred ňou a uctieva ju.

Modlí sa k nej:

„Zachráň ma, veď si môj boh!“+

18 Nič nevedia a ničomu nerozumejú,+

lebo oči majú zaslepené, a tak nevidia,

ich srdce nemá pochopenie.

19 Nikto v srdci neuvažuje,

nemá také poznanie a porozumenie, aby si povedal:

„Polovicu z neho som spálil v ohni,

na jeho uhlíkoch som upiekol chlieb a mäso a najedol som sa.

Mám teraz zo zvyšku vyrobiť odpornú vec?+

Mám sa klaňať kusu* dreva?“

20 Taký človek sa akoby živil popolom.

Vlastné srdce ho oklamalo a zviedlo.

Nezachráni sa ani nepovie:

„Nie je to, čo mám v ruke, iba klam?“

21 „Pamätaj na tieto veci, Jakob, pamätaj, Izrael,

veď si môj služobník.

Vytvoril som ťa, si môj služobník.+

Izrael, nezabudnem na teba.+

22 Vymažem tvoje priestupky, akoby som ich zakryl oblakom,+

tvoje hriechy prikryjem ťažkými mrakmi.

Vráť sa ku mne a ja ťa vykúpim.+

23 Radostne volajte, nebesia,

veď Jehova zasiahol!

Víťazoslávne volajte, hlbiny zeme!

Kričte od radosti, vrchy,+

aj ty, les, a všetky tvoje stromy!

Veď Jehova vykúpil Jakoba

a na Izraeli ukazuje svoju slávu.“+

24 Toto hovorí Jehova, tvoj Vykupiteľ,+

ten, ktorý ťa formoval už od matkinho lona:

„Ja som Jehova, stvoril som všetko.

Sám som roztiahol nebesia,+

rozprestrel som zem.+

Kto mi pomáhal?

25 Marím znamenia tárajov,*

z veštcov robím bláznov,+

mudrcov uvádzam do zmätku

a ich poznanie obraciam na bláznovstvo.+

26 Ale slovo svojho služobníka spĺňam

a predpovede svojich poslov uskutočňujem.+

O Jeruzaleme hovorím: ‚Bude obývaný,‘+

a o judských mestách: ‚Budú znovu vystavané,+

vyzdvihnem Jeruzalem z trosiek.‘+

27 Vodnej hlbine hovorím: ‚Vyschni,

vysuším tvoje rieky.‘+

28 O Kýrovi hovorím:+ ‚Je mojím pastierom

a vykoná všetko, čo chcem.‘+

O Jeruzaleme hovorím: ‚Bude znovu postavený,‘

a o chráme: ‚Budú položené jeho základy.‘“+

45 Toto hovorím ja, Jehova, svojmu pomazanému, Kýrovi,+

ktorého som chytil za pravú ruku,+

aby som mu podrobil národy+

a odzbrojil* kráľov,

aby som pred ním otvoril dvojkrídlové dvere,

takže brány nebudú zavreté:

 2 „Pôjdem pred tebou+

a vyrovnám kopce.

Medené brány rozbijem

a železné závory posekám.+

 3 Vydám ti poklady uložené v tme,

poklady ukryté v tajných skrýšach,+

aby si spoznal, že ja som Jehova,

Boh Izraela, ktorý ťa volá tvojím menom.+

 4 Kvôli svojmu služobníkovi Jakobovi, kvôli Izraelovi, svojmu vyvolenému,

ťa volám tvojím menom.

Dávam ti čestné meno, hoci si ma nepoznal.

 5 Ja som Jehova a niet nikoho iného.

Okrem mňa nie je žiadny Boh.+

Posilním* ťa, hoci si ma nepoznal,

 6 aby od východu až po západ

ľudia spoznali,

že nie je nikto okrem mňa.+

Ja som Jehova a niet nikoho iného.+

 7 Tvorím svetlo+ i tmu,+

pôsobím pokoj+ i nešťastie.+

Ja, Jehova, konám všetky tieto veci.

 8 Nebesia, zošlite zhora dážď,+

nech sa z oblakov leje spravodlivosť.

Nech sa otvorí zem a prinesie bohatú úrodu záchrany

a spolu s ňou nech vypučí spravodlivosť.+

Ja, Jehova, som to stvoril.“

 9 Beda tomu, kto sa háda so svojím Tvorcom!*

Veď je len hlineným črepom

medzi inými hlinenými črepmi na zemi.

Povie hlina Hrnčiarovi:* „Čo robíš?“+

Povie tvoj výrobok: „On nemá ruky“?*

10 Beda tomu, kto hovorí otcovi: „Koho si to splodil?“

a žene: „Koho to privádzaš na svet?“*

11 Toto hovorí Jehova, Svätý Izraela+ a jeho Tvorca:

„Chcete sa so mnou prieť o tom, čo príde?

Chcete mi prikazovať, čo mám urobiť so svojimi synmi+ a s dielom svojich rúk?

12 Ja som urobil zem+ a stvoril som na nej človeka.+

Svojimi rukami som roztiahol nebesia+

a vydávam rozkazy celému ich vojsku.“+

13 „Vzbudil som tohto muža, lebo som spravodlivý,+

a urovnám všetky jeho cesty.

To on postaví moje mesto+

a prepustí mojich vyhnancov,+ ale nie za peniaze ani za úplatok,“+ hovorí Jehova vojsk.

14 Toto hovorí Jehova:

„Zisk* Egypta, tovar* Etiópie a Sabejci, urastení muži,

prídu k tebe a budú tvoji.

Pôjdu za tebou v okovách,

prídu a poklonia sa ti,+

s úctou ti povedia: ‚Boh je určite s tebou+

a nikto iný nie je, nie je iný Boh.‘“

15 Naozaj, ty si Boh, ktorý sa skrýva,

Boh Izraela, Záchranca.+

16 Všetci budú zahanbení a pokorení,

všetci výrobcovia modiel odídu s hanbou.+

17 Ale Jehova zachráni Izrael večnou záchranou.+

Nikdy nebudete zahanbení ani pokorení.+

18 Veď toto hovorí Jehova,

Stvoriteľ nebies,+ pravý Boh,

ktorý stvoril zem, ktorý ju urobil a upevnil,+

ktorý ju nestvoril zbytočne,* ale na to, aby bola obývaná:+

„Ja som Jehova a niet nikoho iného.

19 Nehovoril som v úkryte,+ na tmavom mieste zeme,

nepovedal som Jakobovmu potomstvu:*

‚Hľadajte ma zbytočne.‘

Ja som Jehova, hovorím, čo je spravodlivé, vyhlasujem, čo je pravdivé.+

20 Zhromaždite sa a príďte, utečenci z národov,

spoločne pristúpte.+

Tí, čo nosia svoje drevené modly

a modlia sa k bohu, ktorý ich nemôže zachrániť, nič nevedia.+

21 Hovorte a predložte svoj prípad.

Poraďte sa spolu.

Kto to už dávno predpovedal

a oddávna to oznamoval?

Nebol som to ja, Jehova?

Okrem mňa nie je iný Boh,

spravodlivý Boh a Záchranca.+ Okrem mňa nie je žiadny iný.+

22 Obráťte sa ku mne a zachráňte sa,+ všetky končiny zeme,

lebo ja som Boh a niet nikoho iného.+

23 Prisahal som sám na seba,

z mojich úst vyšlo pravdivé slovo

a nevezmem ho späť:+

Každé koleno predo mnou pokľakne

a každý jazyk mi bude prisahať vernosť+

24 slovami: ‚Len v Jehovovi je pravá spravodlivosť a moc.

Všetci, ktorí proti nemu zúrili, prídu pred neho s hanbou.

25 Celé potomstvo* Izraela pochopí, že slúžiť Jehovovi bolo správne,+

a budú sa pýšiť tým, čo pre nich urobil.‘“

46 Bel sa skláňa,+ Nebo sa hrbí.

Ich modly naložili na zvieratá, na ťažné zvieratá+

ako batožinu, pod ktorou klesajú unavené zvieratá.

 2 Spoločne sa zhrbili a sklonili,

nedokážu zachrániť náklad,*

samy idú do zajatia.

 3 „Počúvajte ma, Jakobovi potomkovia, všetci, ktorí ste zostali z izraelského národa,+

ktorých som už od začiatku podporoval a nosil od narodenia.+

 4 Až do vašej staroby budem ten istý,+

až do šedín vám budem oporou.

Budem vás niesť, podopierať a zachraňovať tak ako doteraz.+

 5 Ku komu ma prirovnáte, kto mi je rovný?+

Ku komu ma pripodobníte, komu sa podobám?+

 6 Niektorí sypú zlato z mešca

a vážia striebro na váhach.

Najímajú si zlatníka a ten im z toho urobí boha.+

Potom pred ním padajú na tvár, klaňajú sa mu.+

 7 Zdvihnú ho na plecia,+

nesú ho a položia na miesto, kde zostane stáť,

nepohne sa odtiaľ.+

Volajú k nemu, ale on neodpovie,

nikoho nezachráni z tiesne.+

 8 Pamätajte na to a buďte odvážni,

vezmite si to k srdcu, previnilci!

 9 Pamätajte na dávne* veci,

že ja som Boh* a nikto iný.

Ja som Boh a nikto nie je ako ja.+

10 Od začiatku oznamujem koniec

a oddávna to, čo sa ešte nestalo.+

Hovorím: ‚Moje rozhodnutie* bude platiť,+

urobím všetko, čo chcem.‘+

11 Od východu volám dravého vtáka,+

z ďalekej krajiny muža, ktorý uskutoční moje rozhodnutie.*+

Čo som povedal, to urobím,

svoj zámer vykonám.+

12 Počúvajte ma, vy, čo máte neoblomné* srdce

a ste vzdialení od spravodlivosti.

13 Priblížil som svoju spravodlivosť,

nie je ďaleko,

moja záchrana sa neoneskorí.+

Obdarím Sion záchranou a Izrael svojou slávou.“+

47 Zostúp a sadni si do prachu,

panna, babylonská dcéra.+

Sadni si na zem, kde nie je trón,+

dcéra Chaldejcov.

Už nikdy ťa nebudú volať jemnou a rozmaznávanou.

 2 Vezmi ručný mlyn a nameľ múku.

Zdvihni závoj.

Vyzleč si sukňu, odhaľ nohy,

prebroď rieky.

 3 Tvoja nahota sa ukáže,

tvoja hanba bude odhalená.

Vykonám pomstu+ a nikto mi v tom nezabráni.*

 4 „Ten, ktorý nás vykupuje,

je Svätý Izraela.

Jeho meno je Jehova vojsk.“+

 5 Seď mlčky, ponor sa do tmy,

dcéra Chaldejcov,+

už ťa nenazvú paňou* kráľovstiev.+

 6 Rozhneval som sa na svoj ľud+

a znesvätil som svoje dedičstvo.+

Vydal som ti ich do rúk,+

ale ty si s nimi nemala zľutovanie.+

Aj na starcov si naložila ťažké bremeno.+

 7 Hovorila si: „Navždy budem paňou,* naveky.“+

Nevzala si si to k srdcu,

nemyslela si na to, ako sa to skončí.

 8 Teraz počúvaj, ty milovníčka rozkoší,+

ktorá si sedíš v bezpečí a hovoríš si:

„Som len ja a nikto viac.+

Nebudem vdovou

a nezažijem stratu detí.“+

 9 Náhle, v jednom dni, ťa postihnú obe tieto veci:+

strata detí i vdovstvo.

Zasiahnu ťa naplno+

pre* tvoje mnohé čary, pre všetky tvoje mocné zaklínadlá.+

10 Spoliehala si sa na svoje zlo,

hovorila si: „Nikto ma nevidí.“

Tvoja múdrosť a poznanie ťa zviedli na scestie

a hovoríš si: „Som len ja a nikto viac.“

11 Ale príde na teba pohroma

a žiadnym kúzlom ju nezastavíš.*

Postihne ťa nešťastie a nebudeš ho môcť odvrátiť.

Z ničoho nič na teba príde skaza, akú si doteraz nezažila.+

12 Len pokračuj so svojimi zaklínadlami a mnohými čarami,+

ktorými si sa tak zamestnávala od mladosti.

Možno ti pomôžu,

možno niekoho vystrašíš.

13 Unavila si sa množstvom svojich radcov.

Nech prídu a zachránia ťa

tí, čo uctievajú nebesia,* pozorujú hviezdy+

a pri každom novmesiaci oznamujú,

čo sa ti stane.

14 Sú ako strnisko,

spáli ich oheň,

nezachránia sa z moci plameňa.

Nebudú to uhlíky na zahriatie,

nebude to oheň, pri ktorom sa dá posedieť.

15 Tak pochodíš so svojimi zaklínačmi,

s ktorými si sa od mladosti namáhala.

Budú blúdiť a roztratia sa každý iným smerom.*

Nikto ťa nezachráni.+

48 Počúvajte, Jakobovi potomkovia,

vy, ktorí sa nazývate menom Izrael+

a pochádzate z Júdu,*

vy, ktorí prisaháte na Jehovovo meno+

a chválite Boha Izraela,

ale nie v pravde a spravodlivosti.+

 2 Hovoríte, že ste občanmi svätého mesta,+

a spoliehate sa na Boha Izraela,+

ktorého meno je Jehova vojsk.

 3 „Predošlé* veci som vám oznámil už dávno,

vyšli z mojich úst,

ohlásil som ich.+

Konal som náhle a stali sa.+

 4 Keďže som vedel, aký si tvrdohlavý,

že tvoja šija je zo železa a tvoje čelo z medi,+

 5 všetko som ti povedal dlho dopredu.

Skôr ako sa to stalo, dal som ti to vedieť,

aby si nemohol povedať: ‚Urobila to moja modla,

moja drevená a kovová modla to prikázala.‘

 6 Všetko si to videl a počul.

Nebudeš* to oznamovať?+

Odteraz ti budem hovoriť nové veci,+

prísne strážené tajomstvá, o ktorých si nevedel.

 7 Stvoril som ich len teraz, nie dávno.

Predtým si o nich nepočul,

aby si nemohol povedať: ‚Už o tom viem.‘

 8 Nepočul si o tom+ ani si nevedel,

v minulosti boli tvoje uši zavreté.

Viem, že si veľký zradca+

a od narodenia ťa volajú previnilec.+

 9 Ale kvôli svojmu menu zadržím svoj hnev+

a kvôli svojej sláve sa ovládnem

a nezničím ťa.+

10 Prečistil som ťa, ale nie ako striebro,+

vyskúšal som ťa* v taviacej peci trápenia.+

11 Kvôli sebe, kvôli sebe budem konať,+

veď ako by som mohol dopustiť, aby som bol znesvätený?+

Nikomu inému nedám svoju slávu.*

12 Počúvaj ma, Jakob, počúvaj, Izrael, ktorého som povolal.

Som stále ten istý.+ Som prvý a som aj posledný.+

13 Moja ruka položila základy zeme,+

moja pravica roztiahla nebesia.+

Keď na ne zavolám, hneď sa postavia do pozoru.

14 Všetci sa zhromaždite a počúvajte.

Kto z bohov* oznámil tieto veci?

Ten, ktorého Jehova miluje,+

urobí s Babylonom to, čo je jeho vôľou,+

a jeho rameno doľahne na Chaldejcov.+

15 Ja sám som prehovoril a povolal som ho.+

Priviedol som ho a jeho cesta bude úspešná.+

16 Pristúpte ku mne a počúvajte.

Už od začiatku som nehovoril utajene.+

Bol som tam od chvíle, keď sa to začalo diať.“

A teraz Zvrchovaný Pán Jehova poslal mňa a svojho ducha.*

17 Toto hovorí Jehova, tvoj Vykupiteľ, Svätý Izraela:+

„Ja, Jehova, som tvoj Boh,

vyučujem ťa na tvoj úžitok,+

vediem ťa po ceste, ktorou máš ísť.+

18 Keby si tak poslúchal moje prikázania!+

Tvoj pokoj by bol ako rieka+

a tvoja spravodlivosť ako morské vlny.+

19 Tvojho potomstva* by bolo ako piesku

a tvojich potomkov ako jeho zrniek.+

Ich meno by nikdy nebolo zotreté ani zničené.“

20 Vyjdite z Babylona!+

Utečte od Chaldejcov!

Oznamujte to s radostným volaním! Ohlasujte to!+

Rozšírte to do najvzdialenejších končín zeme,+

hovorte: „Jehova vykúpil svojho služobníka Jakoba.+

21 Netrpeli smädom, keď ich viedol pustatinami.+

Vyviedol pre nich vodu zo skaly,

rozštiepil skalu a vytryskla voda.“+

22 „Niet pokoja pre zlých,“ hovorí Jehova.+

49 Počúvajte ma, ostrovy,

dávajte pozor, ďaleké národy.+

Jehova ma povolal, skôr ako som sa narodil.*+

Ešte kým som bol v matkinom lone, oznámil moje meno.

 2 Z môjho jazyka urobil ostrý meč,

ukryl ma v tieni svojej ruky.+

Urobil zo mňa naostrený šíp,

skryl ma vo svojom tulci.

 3 Povedal mi: „Si môj služobník, Izrael,+

na tebe ukážem svoju slávu.“+

 4 Ale ja som povedal: „Nadarmo som sa namáhal,

svoju silu som vynakladal zbytočne, pre nič.

Mňa však posúdi Jehova,*

odmení* ma môj Boh.“+

 5 Jehova, ktorý ma formoval za svojho služobníka už od matkinho lona,

teraz povedal, aby som k nemu priviedol späť Jakoba,

aby som k nemu zhromaždil Izrael.+

Budem v Jehovových očiach oslávený

a môj Boh sa stane mojou silou.

 6 A povedal: „Nie si len mojím služobníkom,

aby si obnovil Jakobove kmene

a priviedol späť zachránených z Izraela.

Urobil som ťa aj svetlom pre národy,+

aby moja záchrana siahala až do najvzdialenejších končín zeme.“+

7 Toto hovorí Jehova, Vykupiteľ Izraela, jeho Svätý,+ tomu, ktorý je opovrhovaný,+ ku ktorému má národ odpor, služobníkovi vládcov:

„Králi uvidia a povstanú

a kniežatá sa poklonia

z úcty k Jehovovi, ktorý je verný,+

k Svätému Izraela, ktorý si ťa vyvolil.“+

 8 Toto hovorí Jehova:

„Keď prišiel čas, aby som ti prejavil priazeň, vypočul som ťa+

a v deň záchrany som ti pomohol.+

Ochraňoval som ťa, aby som ťa urobil zmluvou medzi mnou a ľuďmi,+

aby si obnovil krajinu,

aby si vrátil môjmu ľudu spustnuté dedičstvá,+

 9 aby si povedal väzňom: ‚Vyjdite!‘+

a tým, ktorí sú v tme:+ ‚Ukážte sa!‘

Budú sa pásť popri cestách,

ich pastviny budú pri všetkých vyšliapaných chodníkoch.*

10 Nebudú hladní ani smädní+

a horúčava ani slnko ich nespáli,+

lebo ich povedie ten, ktorý má s nimi súcit,+

a privedie ich k prameňom vôd.+

11 Všetky svoje vrchy zmením na cesty

a moje cesty budú vyvýšené.+

12 Pozrite, títo prichádzajú zďaleka,+

títo od severu a od západu

a títo z krajiny Sinim.“+

13 Radostne volajte, nebesia, a teš sa, zem,+

nech sa vrchy rozveselia a kričia od radosti.+

Veď Jehova utešil svoj ľud+

a zľutoval sa nad svojimi strápenými.+

14 Ale Sion hovoril:

„Jehova ma opustil,+ Jehova na mňa zabudol.“+

15 Môže matka zabudnúť na svoje dieťa, ktoré dojčí?

Nemá súcit so synom, ktorého porodila?

Aj keby žena zabudla, ja na teba nikdy nezabudnem.+

16 Pozri, vyryl som si ťa do dlaní,

tvoje hradby sú stále predo mnou.

17 Tvoji synovia sa ponáhľajú späť,

tí, čo ťa búrali a ničili, od teba odídu.

18 Zdvihni zrak a rozhliadni sa.

Všetci sa zhromažďujú,+

prichádzajú k tebe.

„Akože žijem,“ vyhlasuje Jehova,

„všetkých si ich oblečieš ako ozdobu,

pripneš si ich ako nevesta.

19 Hoci boli tvoje miesta spustošené a zničené a tvoja krajina ležala v troskách,+

teraz bude pre obyvateľov príliš tesná+

a tí, ktorí ťa hltali,+ budú ďaleko.+

20 Synovia, ktorí sa narodili, keď si prišla o deti, ti povedia:

‚Je mi tu príliš tesno.

Urob mi miesto, aby som mal kde bývať.‘+

21 Povieš si:

‚Kto je ich otcom?

Veď som bezdetná a neplodná,

odvedená do vyhnanstva a uväznená.

A kto ich vychoval?+

Ostala som sama,+

tak kde sa vzali?‘“+

22 Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova:

„Zdvihnem ruku k národom,

dám znamenie* národom a zvolám ich.+

Tvojich synov ti prinesú v náručí

a tvoje dcéry ponesú na pleciach.+

23 Králi budú tvojimi pestúnmi+

a ich kňažné tvojimi dojkami.

Budú sa ti klaňať až po zem,+

budú lízať prach z tvojich nôh.+

A spoznáš, že som Jehova.

Tí, ktorí vo mňa dúfajú, sa nesklamú.“+

24 Môže niekto obrať mocného muža o zajatcov?

Môže niekto oslobodiť zajatcov z rúk tyrana?

25 Ale toto hovorí Jehova:

„Áno, aj mocného muža oberú o zajatcov+

a tí, ktorých zajal tyran, budú oslobodení.+

Stanem sa odporcom tvojich odporcov+

a tvojich synov zachránim.

26 Tvojim utláčateľom dám jesť ich vlastné mäso,

opijú sa svojou krvou ako sladkým vínom.

A všetci ľudia* spoznajú, že som Jehova,+

tvoj Záchranca+ a tvoj Vykupiteľ,+

Jakobov mocný Boh.“+

50 Toto hovorí Jehova:

„Dal som vašej matke potvrdenie o rozvode,+ keď som ju poslal preč?

Alebo ktorému z mojich veriteľov som vás predal?

To pre svoje hriechy+ ste boli predaní

a pre vaše viny bola poslaná preč vaša matka.+

 2 Prečo som tu teda pri svojom príchode nikoho nenašiel?

Prečo nikto neodpovedal na moje volanie?+

Je moja ruka prikrátka, aby som vás vykúpil,

alebo nemám silu vás oslobodiť?+

Na môj rozkaz vysychá more,+

rieky mením na púšť.+

Ryby v nich zapáchajú, lebo nemajú vodu,

a hynú od smädu.

 3 Nebesia obliekam do čierňavy,+

vrecovinou ich prikrývam.“

 4 Zvrchovaný Pán Jehova ma učí, čo mám hovoriť,+

aby som vedel unavenému povedať správne slová.*+

Každé ráno ma prebúdza,

prebúdza moje ucho, aby som počúval ako tí, ktorí sa učia.+

 5 Zvrchovaný Pán Jehova mi otvoril ucho

a ja som sa nebúril,+

neobrátil som sa opačným smerom.+

 6 Chrbát som nastavil tým, ktorí ma bili,

a líca tým, ktorí mi trhali bradu.

Tvár som neskrýval pred ponižovaním a opľúvaním.+

 7 Ale Zvrchovaný Pán Jehova mi pomôže,+

preto sa nebudem cítiť pokorený.

Preto som nastavil svoju tvár, akoby bola z kremeňa,+

a viem, že nebudem zahanbený.

 8 Ten, ktorý ma vyhlasuje za spravodlivého, je blízko.

Kto ma môže obviniť?*+

Postavme sa zoči-voči.

Kto sa chce so mnou súdiť?

Nech pristúpi ku mne.

 9 Zvrchovaný Pán Jehova mi pomôže.

Kto ma vyhlási za vinného?

Všetci sa obnosia ako odev,

moľa ich zožerie.

10 Kto z vás sa bojí Jehovu

a počúva hlas jeho služobníka?+

Kto chodí v hlbokej tme, bez svetla?

Nech dôveruje v Jehovovo meno a spolieha sa na svojho Boha.

11 „Vy všetci, čo zakladáte oheň,

z ktorého vyletujú iskry,

kráčajte vo svetle svojho ohňa,

medzi iskrami, ktoré ste roznietili.

Takýto trest odo mňa dostanete:

Ľahnete si v strašných bolestiach.

51 Počúvajte ma, vy, ktorí sa usilujete o spravodlivosť,

vy, ktorí hľadáte Jehovu.

Pozrite na skalu, z ktorej ste vysekaní,

na lom, z ktorého ste vykopaní.

 2 Pozrite na svojho otca Abraháma

a na Sáru,+ ktorá vás porodila.*

Keď som ho povolal, bol iba jeden,+

ale potom som ho požehnal a dal som mu mnoho potomkov.+

 3 Veď Jehova uteší Sion,+

uteší všetky jeho ruiny+

a jeho pustatinu zmení na Eden,+

jeho púšť bude ako Jehovova záhrada.+

Zavládne v ňom radosť a veselosť,

zaznie v ňom vďakyvzdanie a príjemná pieseň.+

 4 Venuj mi pozornosť, ľud môj,

pozorne ma počúvaj, národ môj.+

Veď odo mňa vyjde zákon+

a svoje právo dám, aby svietilo národom.+

 5 Moja spravodlivosť je blízko,+

moja záchrana je na ceste+

a moje ramená budú súdiť národy.+

Vo mňa budú dúfať ostrovy,+

budú čakať na moje rameno.*

 6 Pozdvihnite oči k nebesiam

a pozrite dolu na zem.

Veď nebesia sa rozplynú ako dym

a zem sa obnosí ako odev,

jej obyvatelia zomrú ako komáre.

Ale moja záchrana bude večná+

a moja spravodlivosť nikdy nezlyhá.*+

 7 Počúvajte ma, vy, ktorí poznáte spravodlivosť,

ľud, ktorý v srdci nosí môj zákon.*+

Nebojte sa posmechu smrteľníkov

a nemajte strach z ich urážok.

 8 Veď moľa ich zožerie ako odev,

šatová moľa* ich zožerie ako vlnu.+

Ale moja spravodlivosť bude trvať večne

a moja záchrana po všetky generácie.“+

 9 Prebuď sa, prebuď sa! Odej sa mocou,

Jehovovo rameno!+

Prebuď sa ako za dávnych dní, ako za minulých generácií.

Nebol si to ty, kto rozdrvil Rahaba,*+

kto prebodol morského netvora?+

10 Nebol si to ty, kto vysušil more, vody ohromnej hĺbky,+

kto z morských hlbín urobil cestu, aby ňou prešli vykúpení?+

11 Jehovovi vykúpení sa vrátia.+

Prídu na Sion s radostným volaním,+

ovenčení nekonečnou radosťou.+

Zmocní sa ich radosť a veselosť

a zármutok a vzdychanie ich opustí.+

12 „Ja som ten, kto vás utešuje.+

Prečo sa bojíš smrteľníka, ktorý zomrie,+

syna človeka, ktorý uschne ako tráva?

13 Prečo si zabudol na Jehovu, svojho Tvorcu,+

ktorý roztiahol nebesia+ a položil základy zeme?

Celý deň si sa desil zúrivého hnevu utláčateľa,*

akoby ťa mohol zničiť.

Ale kde je dnes jeho hnev?

14 Ten, čo sa hrbil v reťaziach, bude onedlho oslobodený.+

Nezomrie a neodíde do jamy

ani hladovať nebude.

15 Ale ja som Jehova, tvoj Boh,

ktorý vzdúva more, až jeho vlny burácajú.+

Moje meno je Jehova vojsk.+

16 Do úst ti vložím svoje slová

a ukryjem ťa v tieni svojej ruky,+

aby som zriadil nebesia, položil základy zeme+

a povedal Sionu: ‚Ty si môj ľud.‘+

17 Prebuď sa, prebuď sa, povstaň, jeruzalemská dcéra,+

ty, ktorá si vzala z Jehovovej ruky pohár jeho hnevu

a pila si z neho.

Do dna si vypila tú čašu, od ktorej sa tackáš.+

18 Nikto ťa nevedie, ani jeden zo synov, ktorých si porodila,

nikto zo všetkých synov, ktorých si vychovala, ťa nedrží za ruku.

19 Tieto dve veci zažiješ:

skazu a ničenie, hlad a meč!+

Kto bude s tebou súcitiť?

Kto ťa uteší?+

20 Tvoji synovia omdleli,+

ležia na rohoch všetkých ulíc

ako divé ovce chytené do pasce.

Zasiahol ich Jehovov hnev, naplno pocítili karhanie tvojho Boha.“

21 Preto počúvaj, prosím,

žena utrápená a opitá, ale nie vínom:

22 Toto hovorí tvoj Pán, Jehova, tvoj Boh, ktorý bráni svoj ľud:

„Vezmem ti z ruky pohár, od ktorého sa tackáš,+

tú čašu, môj pohár hnevu.

Už z neho nikdy nebudeš piť.+

23 Dám ho do ruky tvojich trýzniteľov,+

ktorí ti hovorili: ‚Skloň sa, aby sme prešli!‘

A ty si im nastavila chrbát, aby po ňom prešli

ako po zemi, ako po ulici.“

52 Prebuď sa, prebuď sa! Odej sa mocou,+ Sion!+

Obleč si svoje krásne šaty,+ Jeruzalem, sväté mesto!

Veď už do teba nevstúpi neobrezaný ani nečistý.+

 2 Vstaň z prachu, stras ho zo seba a posaď sa na čestné miesto, Jeruzalem.

Uvoľni si putá na šiji, zajatá dcéra Sionu.+

 3 Lebo toto hovorí Jehova:

„Zadarmo ste boli predaní+

a bez peňazí budete vykúpení.“+

 4 Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova:

„Najprv šiel môj ľud do Egypta a býval tam ako cudzinec,+

potom ho bez príčiny utláčala Asýria.“

 5 „Čo mám teraz robiť?“ pýta sa Jehova.

„Môj ľud bol vzatý zadarmo.

Tí, ktorí nad ním vládnu, víťazoslávne kričia,“+ vyhlasuje Jehova,

„a moje meno je ustavične, po celý deň, vystavené urážkam.+

 6 Preto môj ľud spozná moje meno,+

preto v ten deň spoznajú, že som to ja, kto hovorí.

Áno, som to ja!“

 7 Aké krásne sú na vrchoch nohy toho, kto oznamuje dobrú správu,+

kto zvestuje pokoj,+

kto oznamuje dobrú správu o niečom lepšom,

kto zvestuje záchranu

a hovorí Sionu: „Tvoj Boh sa stal Kráľom!“+

 8 Počúvaj! Tvoji strážcovia volajú,

spoločne kričia od radosti,

lebo jasne* vidia, že Jehova obnovuje Sion.

 9 Tešte sa, zrúcaniny Jeruzalema,+ spoločne kričte od radosti,

veď Jehova utešil svoj ľud,+ vykúpil Jeruzalem.+

10 Jehova ukázal všetkým národom svoje sväté rameno.+

Všetky končiny zeme uvidia, čo urobil náš Boh na záchranu svojho ľudu.*+

11 Odíďte, odíďte, vyjdite odtiaľ,+ nedotýkajte sa ničoho nečistého!+

Vyjdite z neho,+ zostaňte čistí,

vy, ktorí nosíte Jehovovo náčinie.+

12 Nebudete odchádzať v panike,

nebudete musieť utekať,

lebo Jehova pôjde pred vami+

a Boh Izraela bude vaším zadným vojom.+

13 Môj služobník+ bude konať s pochopením.

Bude veľmi vyvýšený,

bude vyzdvihnutý a vysoko vyvýšený.+

14 Tak ako sa mnohí naňho pozerali v údive –

lebo jeho vzhľad bol znetvorený viac ako vzhľad iných ľudí

a jeho vznešený zjav viac ako zjav kohokoľvek z ľudstva –,

15 tak udiví mnoho národov.+

Králi pred ním onemejú,*+

lebo uvidia, čo sa im nehovorilo,

a budú uvažovať o tom, čo nepočuli.+

53 Kto uveril tomu, čo od nás počul?*+

A komu bola zjavená Jehovova moc?*+

 2 Vyrastie pred ním* ako prútik,+ ako koreň z vyprahnutej zeme.

Neoplýva vznešenosťou ani nádherou,+

keď naňho hľadíme, nie je na ňom nič, čo by nás k nemu priťahovalo.

 3 Bol opovrhovaný a ľudia sa mu vyhýbali,+

mužovi, ktorý vedel,* čo je bolesť, a zoznámil sa s chorobou.

Jeho tvár bola pred nami akoby skrytá,*

bol opovrhovaný a nemali sme ho za nič.+

 4 Ale on niesol naše choroby+

a naše bolesti vzal na seba.+

A my sme si mysleli, že Boh ho sužuje, trestá a trápi.

 5 No on bol prebodnutý+ za náš priestupok,+

bol drvený za naše previnenia.+

Znášal trest za náš pokoj+

a jeho zraneniami sme boli uzdravení.+

 6 Všetci sme blúdili ako ovce,+

každý šiel vlastnou cestou,

ale Jehova naňho uvalil hriechy nás všetkých.+

 7 Trápili ho+ a on sa nechal trápiť,+

ani neotvoril ústa.

Viedli ho ako baránka na zabitie,+

ako ovcu, ktorá mlčí pred strihačmi,

a neotvoril ústa.+

 8 Nespravodlivým súdom* bol odstránený.

Kto sa bude zaoberať podrobnosťami o jeho pôvode?*

Veď bol vyťatý z krajiny živých,+

pre priestupok môjho ľudu dostal úder.*+

 9 Hoci neurobil nič zlé*

a z jeho úst nikdy nevyšlo klamstvo,+

určili mu hrob* so zlými,+

a keď zomrel, bol pochovaný s bohatými.*+

10 Ale bola to Jehovova vôľa,* aby zakúsil utrpenie a chorobu.

Ak predložíš jeho život ako obeť za vinu,+

uvidí svoje potomstvo,* bude dlho žiť+

a prostredníctvom neho sa uskutoční Jehovova vôľa.*+

11 Po všetkom, čo vytrpel, bude spokojný s tým, čo uvidí.

Môj spravodlivý služobník+ prinesie svojím poznaním

spravodlivé postavenie mnohým ľuďom+

a ponesie ich previnenia.+

12 Preto mu dám podiel s mnohými

a s mocnými si bude deliť korisť,

lebo vydal svoj život* na smrť+

a bol počítaný medzi previnilcov,+

niesol hriech mnohých+

a prihovoril sa za previnilcov.+

54 „Radostne volaj, neplodná, ktorá si nerodila!+

Teš sa a krič od radosti,+ ty, ktorá si nemala pôrodné bolesti,+

lebo opustená žena má viac synov*

ako tá, ktorá má manžela,“*+ hovorí Jehova.

 2 „Rozšír priestor svojho stanu,+

zväčši stanové plachty svojho príbytku.

Nešetri, predĺž stanové šnúry

a upevni kolíky.+

 3 Rozšíriš sa napravo aj naľavo.

Tvoje potomstvo ovládne národy

a osídli opustené mestá.+

 4 Neboj sa,+ veď nebudeš zahanbená,+

necíť sa ponížená, veď nebudeš sklamaná.

Zabudneš na hanbu svojej mladosti,

už si nespomenieš na potupu svojho vdovstva.“

 5 „Lebo tvojím manželom*+ je tvoj Vznešený Tvorca,+

jeho meno je Jehova vojsk.

Tvojím Vykupiteľom+ je Svätý Izraela,

bude sa nazývať Bohom celej zeme.+

 6 Jehova ťa povolal ako opustenú a utrápenú* manželku,+

ako ženu, ktorá sa v mladosti vydala a potom bola zavrhnutá,“ hovorí tvoj Boh.

 7 „Na chvíľku som ťa opustil,

ale s veľkým milosrdenstvom ťa privediem späť.+

 8 V návale hnevu som na okamih skryl pred tebou svoju tvár,+

ale pre svoju večnú lásku* sa nad tebou zľutujem,“+ hovorí tvoj Vykupiteľ,+ Jehova.

 9 „Pripomína mi to Noemove dni.+

Ako som vtedy prisahal, že už nezaplavím zem vodou,+

tak teraz prisahám, že sa už na teba nerozhnevám ani ťa nebudem karhať.+

10 Veď vrchy sa môžu pohnúť

a pahorky sa môžu triasť,

ale moja verná láska sa od teba nepohne+

a moja zmluva pokoja nebude otrasená,“+ hovorí Jehova, ktorý sa nad tebou zľutováva.+

11 „Ty biedna žena,+ búrkami zmietaná a zbavená útechy,+

položím tvoje kamene do malty*

a tvoje základy vystaviam zo zafíru.+

12 Cimburia ti urobím z rubínov,

brány z trblietavých kameňov*

a všetky hranice z drahokamov.

13 Všetci tvoji synovia* budú vyučovaní Jehovom+

a pokoj tvojich synov* bude hojný.+

14 Budeš upevnená spravodlivosťou.+

Budeš ďaleko od útlaku,+

nebudeš sa ničoho báť a nebudeš mať dôvod na strach,

lebo nič desivé sa k tebe nepriblíži.+

15 Ak ťa niekto napadne,

nebude to na môj príkaz.

Každý, kto ťa napadne, bude porazený.“+

16 „To ja som stvoril kováča,

ktorý rozdúchava žeravé uhlie

a vyrába zbraň,

a stvoril som aj ničiteľa, aby ničil.+

17 Nijaká zbraň vyrobená proti tebe nebude účinná+

a každého, kto ťa bude obviňovať, usvedčíš z klamstva.

To je dedičstvo Jehovových služobníkov.

V mojich očiach sú spravodliví,“ vyhlasuje Jehova.+

55 Poďte k vode,+ všetci, ktorí ste smädní!+

Poďte aj vy, ktorí nemáte peniaze, kupujte a jedzte!

Kupujte víno a mlieko+ bez peňazí, zadarmo.+

 2 Prečo míňate peniaze na to, čo nie je chlebom,

a prečo utrácate svoj zárobok* za to, čo nenasýti?

Pozorne ma počúvajte a jedzte to, čo je dobré,+

a budete mať veľké potešenie z toho, čo je naozaj výživné.*+

 3 Počúvajte* a poďte ku mne,+

počúvajte a budete žiť.

Uzavriem s vami večnú zmluvu+

v súlade so spoľahlivým* sľubom vernej lásky, ktorý som dal Dávidovi.+

 4 Ustanovil som ho za svedka+ pre národy,

za vodcu+ a veliteľa+ národov.

 5 Zavoláš národ, ktorý nepoznáš,

a ľudia z národa, ktorý ťa nepoznal, k tebe pobežia

kvôli Jehovovi, tvojmu Bohu,+ kvôli Svätému Izraela,

lebo ťa oslávi.+

 6 Hľadajte Jehovu, kým sa dá nájsť,+

vzývajte ho, kým je blízko.+

 7 Nech zlý opustí svoju cestu+

a hriešnik svoje myšlienky.

Nech sa vráti k Jehovovi, ktorý sa nad ním zľutuje,+

k nášmu Bohu, lebo odpúšťa veľkoryso.*+

 8 „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky+

a vaše cesty nie sú moje cesty,“ vyhlasuje Jehova.

 9 „Veď ako vysoko je nebo nad zemou,

tak moje cesty prevyšujú vaše cesty

a moje myšlienky prevyšujú vaše myšlienky.+

10 Lebo ako padá dážď a sneh z neba

a nevracia sa naspäť, kým nezavlaží zem, aby sa zazelenala, priniesla plody

a vydala semeno na siatie a chlieb na jedenie,

11 tak je to so slovom, ktoré vychádza z mojich úst:+

nevráti sa ku mne bez výsledkov,+

ale vykoná všetko, čo si prajem,*+

a dosiahne to, na čo som ho poslal.

12 Vyjdete s radosťou+

a v pokoji budete privedení späť.+

Vrchy a pahorky sa pri vašom príchode rozveselia, budú kričať od radosti,+

a všetky stromy budú tlieskať rukami.+

13 Namiesto tŕnia vyrastie borievka,*+

namiesto žihľavy myrta.

Prinesie to slávu* Jehovovi,+

bude to večné znamenie, ktoré nepominie.“

56 Toto hovorí Jehova:

„Konajte spravodlivo+ a robte, čo je správne,

lebo čoskoro vás oslobodím

a ukážem, že som spravodlivý.+

 2 Šťastný je človek, ktorý tak koná,

a syn človeka, ktorý sa drží tohto:

zachováva sabat, neznesväcuje ho+

a nepácha nijaké zlo.

 3 Nech cudzinec, ktorý sa pripojil k Jehovovi,+ nehovorí:

‚Jehova ma určite oddelí od svojho ľudu.‘

A eunuch nech nehovorí: ‚Som suchý strom.‘“

4 Lebo toto hovorí Jehova eunuchom, ktorí zachovávajú jeho sabaty, vyberajú si to, v čom má potešenie, a pevne sa pridržiavajú jeho zmluvy:

 5 „Vo svojom dome a za svojimi múrmi im dám pamätník a meno,

niečo lepšie ako synov a dcéry.

Dám im večné meno,

ktoré nebude vymazané.

 6 Aj cudzincov, ktorí sa pripojili k Jehovovi, aby mu slúžili,

milovali Jehovovo meno+

a boli jeho služobníkmi,

všetkých, ktorí zachovávajú sabat, neznesväcujú ho

a pevne sa pridržiavajú mojej zmluvy,

 7 privediem k svojmu svätému vrchu+

a naplním ich radosťou vo svojom dome modlitby.

Ich zápalné a iné obete prijmem na svojom oltári,

lebo môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy.“+

8 Zvrchovaný Pán Jehova, ktorý zhromažďuje rozohnaných z Izraela,+ vyhlasuje:

„Okrem tých, čo už boli zhromaždení, k nemu zhromaždím ešte ďalších.“+

 9 Všetky poľné zvieratá i všetky lesné zvieratá,

poďte žrať!+

10 Všetci jeho strážcovia sú slepí,+ nič si nevšímajú.+

Sú to nemí psi, nevedia štekať,+

len dychčia, polihujú a najradšej driemu.

11 Sú to pažraví psi,

nikdy nemajú dosť.

Sú to pastieri, čo ničomu nerozumejú.+

Každý si robí po svojom,

každý bez výnimky ide za svojím nepoctivým ziskom a hovorí:

12 „Poďte, donesiem víno!

Poriadne sa opijeme+

a zajtra to bude také ako dnes, ibaže oveľa lepšie!“

57 Spravodlivý hynie,

ale nikomu to neprekáža.

Verní odchádzajú*+

a nikto si nevšíma, že spravodlivý zomiera

následkom nešťastia.*

 2 Nachádza však pokoj.

Tí, ktorí konajú čestne, odpočívajú na svojich lôžkach.*

 3 „Pristúpte sem,

synovia čarodejnice,

deti cudzoložníka a prostitútky.

 4 Na kom sa to zabávate?

Na koho si otvárate ústa? Komu vyplazujete jazyk?

Či nie ste deťmi hriešnikov

a klamárov,+

 5 tými, čo sa rozvášňujú medzi veľkými stromami,+

pod každým košatým stromom,+

a zabíjajú deti v údoliach,*+

pod skalnými puklinami?

 6 Zvolila si si* hladké kamene v údolí,*+

tie sú tvojím podielom.

Aj im si vylievala tekuté obete a prinášala dary.+

Mám s tým byť spokojný?*

 7 Rozložila si si lôžko na veľkom a vysokom vrchu,+

vystupovala si tam, aby si predložila obeť.+

 8 Za dvere a zárubňu si umiestnila pamätné znamenie.*

Opustila si ma a vyzliekla si sa,

vystúpila si na lôžko a urobila si ho priestranným.

Uzavrela si zmluvu so svojimi milencami,

s ktorými si si rada líhala,+

a hľadela si na pohlavný úd.*

 9 Chodila si k Melechovi* s olejom

a s množstvom voňaviek.

Posielala si svojich vyslancov doďaleka,

a tak si zostúpila do hrobu.*

10 Unavila si sa množstvom svojich ciest,

ale nepovedala si: ‚Je to beznádejné!‘

Vždy si pozbierala sily,

a preto sa nevzdávaš.*

11 Koho si sa tak desila a bála,

že sa z teba stala klamárka?+

Na mňa si nepamätala,+

nič si si nebrala k srdcu.+

Keďže som mlčal a nijako nezasahoval,*+

nemala si zo mňa strach.

12 Odhalím tvoju ‚spravodlivosť‘+ a tvoje skutky.+

Nijako ti nepomôžu.+

13 Keď budeš volať o pomoc,

hŕby tvojich modiel ťa nezachránia.+

Vietor ich všetky odveje,

vánok ich odnesie.

Ale ten, kto ma robí svojím útočiskom, zdedí krajinu

a vezme do vlastníctva môj svätý vrch.+

14 Bude sa hovoriť: ‚Stavajte, stavajte cestu! Pripravte ju!+

Odstráňte všetky prekážky z cesty môjho ľudu.‘“

15 Toto hovorí Najvyšší,

ktorý žije* večne+ a jeho meno je sväté:+

„Prebývam na vysokom a svätom mieste,+

ale aj s tými, čo sú zdrvení a skľúčení,*

aby som povzbudil skľúčených

a vlial sily zdrveným.+

16 Nebudem ich stále obviňovať,

nebudem sa navždy hnevať,+

lebo by kvôli mne zoslabol duch človeka+

aj všetko, čo dýcha a čo som vytvoril.

17 Rozhneval som sa nad jeho* hriešnou honbou za nečestným ziskom,+

a preto som ho udrel a v hneve som pred ním skryl svoju tvár.

Ale on sa ďalej správal ako odpadlík+ a riadil sa svojím srdcom.

18 Videl som, ako sa správa,

ale uzdravím ho,+ budem ho viesť+

a opäť uteším* jeho+ i jeho smútiacich.“+

19 „Vložím mu chválu na pery.

Ten, kto je ďaleko, i ten, kto je blízko, získa trvalý pokoj,“+ hovorí Jehova,

„a uzdravím ho.“

20 „Ale zlí sú ako rozbúrené more, ktoré sa nemôže utíšiť

a jeho vody vyplavujú chaluhy a bahno.

21 Niet pokoja pre zlých,“+ hovorí môj Boh.

58 „Volaj z plného hrdla, neprestávaj!

Hlasom silným ako zvuk rohu

oznám môjmu ľudu jeho priestupok,+

Jakobovým potomkom ich hriechy.

 2 Deň čo deň ma hľadajú

a tvrdia, že túžia poznať moje cesty,

akoby boli národom, ktorý koná správne

a neopustil prikázania svojho Boha.+

Žiadajú, aby som súdil spravodlivo,

akoby ich tešilo približovať sa k Bohu.+

 3 Hovoria: ‚Prečo sa nepozeráš, keď sa postíme?+

Prečo si nevšímaš, keď sa pokorujeme?‘+

Lebo keď sa postíte, sledujete vlastné záujmy*

a utláčate svojich robotníkov.+

 4 Vaše pôsty sa končia hádkami, spormi

a údermi vašej krutej päste.

Nemôžete sa postiť tak ako dnes, ak chcete, aby bol váš hlas v nebi vypočutý.

 5 Toto má byť pôst, aký si prajem?

Má sa v ten deň človek pokorovať,

skláňať hlavu ako sitina*

a ustlať si na vrecovine a v popole?

Toto nazývate pôstom a dňom, ktorý je Jehovovi príjemný?

 6 Toto je pôst, aký si prajem:

Uvoľni nespravodlivo nasadené putá,

rozviaž remene jarma,+

prepusti utláčaných na slobodu+

a polám každé jarmo.

 7 Podeľ sa o chlieb s hladným,+

poskytni prístrešie chudobnému.

Ak vidíš človeka, ktorý si nemá čo obliecť, daj mu odev+

a neodvráť sa od svojho brata.*

 8 Potom tvoje svetlo zažiari ako úsvit+

a rýchlo sa uzdravíš.

Tvoja spravodlivosť bude kráčať pred tebou

a Jehovova sláva bude tvojím zadným vojom.+

 9 Vtedy zavoláš a Jehova ti odpovie,

budeš kričať o pomoc a on povie: ‚Tu som!‘

Ak zo svojho stredu odstrániš jarmo útlaku,

ukazovanie prstom* a zlomyseľné reči,+

10 ak dáš hladnému to, čo by si chcel ty sám,+

a nasýtiš strápeného,

potom zažiari tvoje svetlo v temnote

a tvoja tma bude ako poludnie.+

11 Jehova ťa bude neprestajne viesť

a nasýti ťa aj vo vyprahnutom kraji.+

Posilní ťa*

a budeš ako dobre zavlažovaná záhrada,+

ako prameň, ktorý nikdy nevysychá.

12 Na tvoj podnet postavia dávne mestá, ktoré ležali v troskách,+

obnovíš základy spustošené po mnoho generácií.+

Nazvú ťa tým, kto opravuje zborené hradby*+

a obnovuje ulice, aby mali ľudia kde bývať.

13 Ak budeš dodržiavať sabat a v môj svätý deň nebudeš* sledovať vlastné záujmy,*+

ak nazveš sabat svojou najväčšou radosťou, Jehovovým svätým dňom hodným úcty,+

a budeš ho ctiť tak, že nebudeš sledovať vlastné záujmy a viesť prázdne reči,

14 vtedy bude Jehova tvojou najväčšou radosťou

a ja ti podriadim výšiny zeme.+

Nasýtim ťa dedičstvom tvojho predka Jakoba,+

lebo to povedal Jehova.“*

59 Jehovova ruka nie je prikrátka, aby nemohla zachrániť,+

ani jeho ucho nie je hluché,* aby nemohlo počuť.+

 2 To vaše previnenia vás oddeľujú od vášho Boha,+

pre vaše hriechy si pred vami skrýva tvár

a odmieta vás počúvať.+

 3 Ruky máte poškvrnené krvou+

a prsty previnením.

Vaše pery hovoria klamstvá+ a váš jazyk šepká podlosti.

 4 Nikto nevolá po spravodlivosti+

a nikto nejde na súd hovoriť pravdu.

Dôverujú v neskutočnosť*+ a ich reči sú len prázdne slová.

Počnú trápenie a porodia skazu.+

 5 Vysedia vajcia jedovatého hada

a tkajú pavučinu.+

Kto z ich vajec zje, zomrie

a z rozpučeného vajca vylezie zmija.

 6 Ich pavučina neposlúži ako odev,

neprikryjú sa tým, čo vytvorili.+

Svojimi činmi škodia

a dopúšťajú sa násilia.+

 7 Ich nohy sa ponáhľajú páchať zlo,

náhlia sa prelievať nevinnú krv,+

ich myšlienky sú zhubné.

Skaza a bieda je na ich cestách.+

 8 Cestu pokoja nepoznajú,

v ich stopách niet práva.+

Pokrivili svoje cesty,

kto po nich kráča, nepozná pokoj.+

 9 Preto sa od nás právo vzdialilo

a spravodlivosť nás nedostihuje.

Očakávame svetlo, ale je tma,

očakávame jas, ale kráčame v temnote.+

10 Hmatáme po stene ako slepí,

tápeme ako ľudia, ktorí nevidia.+

Napoludnie sa potkýname ako za súmraku,

medzi silákmi sme ako mŕtvi.

11 Všetci bručíme ako medvede

a nariekame ako holubice.

Očakávame spravodlivosť, ale márne,

očakávame záchranu, ale je od nás ďaleko.

12 Mnoho je našich previnení pred tebou,+

naše hriechy svedčia proti nám.+

Veď svoje previnenia poznáme,

vieme dobre o svojich chybách.+

13 Vzbúrili sme sa proti Jehovovi a zapreli sme ho,

otočili sme sa chrbtom nášmu Bohu.

Hovorili sme o útlaku a vzbure,+

v srdci sme vymýšľali klamstvá a mrmlali sme lži.+

14 Právo je zahnané,+

spravodlivosť stojí ďaleko.+

Pravda* sa potkýna na námestí

a to, čo je správne, nemôže vojsť.

15 Pravda* sa vytratila+

a ten, kto sa vyhýba zlu, sa stáva korisťou.

Jehova to videl a nepáčilo sa mu to,*

lebo niet ani stopy po spravodlivosti.+

16 Videl, že tu nie je nikto, kto by pomohol,

užasol, že nikto nezakročí.

Preto jeho rameno prinieslo záchranu*

a jeho spravodlivosť ho podporila.

17 Obliekol si spravodlivosť ako pancier

a na hlavu si dal prilbu záchrany.*+

Vzal si rúcho pomsty ako odev+

a zahalil sa horlivosťou ako plášťom.*

18 Odplatí im podľa ich skutkov:+

hnevom svojim protivníkom, trestom svojim nepriateľom.+

Aj ostrovom dá to, čo im patrí.

19 Na západe sa budú báť Jehovovho mena

a na východe jeho slávy,

lebo príde ako dravá rieka,

ktorú ženie Jehovov duch.

20 „Vykupiteľ+ príde k Sionu,+

k tým z Jakoba, ktorí sa odvracajú od hriechu,“+ vyhlasuje Jehova.

21 „A čo sa týka mňa, uzatváram s nimi zmluvu,“+ hovorí Jehova. „Môj duch, ktorý je na tebe, a moje slová, ktoré som ti vložil do úst, sa nevzdialia z tvojich úst ani z úst tvojich detí,* ani z úst tvojich vnúčat* odteraz až naveky,“ hovorí Jehova.

60 „Vstaň, žena,+ a svieť, lebo prišlo tvoje svetlo,

žiari na teba Jehovova sláva.+

 2 Lebo zem pokryje tma

a národy zahalí hustá temnota,

ale na teba bude žiariť Jehova,

bude na tebe vidno jeho slávu.

 3 Národy prídu k tvojmu svetlu+

a králi+ k tvojej žiarivej nádhere.*+

 4 Zdvihni zrak a rozhliadni sa!

Všetci sa zhromažďujú, prichádzajú k tebe.

Tvoji synovia prichádzajú zďaleka+

a tvoje dcéry budú prinesené v náručí.+

 5 Keď to uvidíš, rozžiariš sa,+

srdce sa ti rozbúši a bude prekypovať radosťou,

lebo k tebe bude prúdiť bohatstvo mora,

príde k tebe majetok národov.+

 6 Ťavy naplnia tvoju krajinu,*

mladé ťavie samce z Madianu a Efy.+

Prídu všetci zo Sáby,

prinesú zlato a kadidlovú živicu

a budú chváliť Jehovu.+

 7 Zhromaždia sa k tebe všetky kedárske+ stáda,

nebajótske+ barany ti budú k službám.

Prídu na môj oltár a prijmem ich so schválením,+

skrášlim svoj slávny* dom.+

 8 Kto sú títo, čo letia ako oblaky,

ako holubice do svojich holubníkov?*

 9 Vo mňa budú dúfať ostrovy.+

Taršíšske lode pôjdu v čele*

a zďaleka privezú tvojich synov+

spolu s ich striebrom a zlatom,

aby chválili meno Jehovu, tvojho Boha, a Svätého Izraela,

ktorý ťa oslávi.*+

10 Cudzinci postavia tvoje hradby

a ich králi ti budú slúžiť,+

lebo hoci som ťa vo svojom hneve potrestal,

prejavím ti priazeň a zľutujem sa nad tebou.+

11 Tvoje brány budú stále otvorené,+

nebudú sa zatvárať vo dne ani v noci,

aby k tebe mohol prúdiť majetok národov

a ich králi v tom pôjdu príkladom.+

12 Lebo národ a kráľovstvo, ktoré ti nebude slúžiť, zahynie

a národy budú úplne zničené.+

13 Príde k tebe sláva Libanonu,+

borievka,* jaseň a cyprus, všetky spolu,+

aby skrášlili moju svätyňu.

Oslávim miesto svojich nôh.+

14 Synovia tvojich utláčateľov prídu a poklonia sa ti,

všetci, čo tebou pohŕdali, ti padnú k nohám a budú sa ti klaňať.

Nazvú ťa Jehovovým mestom,

Sionom Svätého Izraela.+

15 Namiesto toho, aby si bol opustený a nenávidený a nikto tebou neprechádzal,+

postarám sa, aby ťa ľudia naveky chválili

a radovali sa z teba po všetky generácie.+

16 Budeš piť mlieko národov,+

budeš užívať bohatstvo kráľov.*+

Spoznáš, že som Jehova, tvoj Záchranca,

a že Jakobov mocný Boh je tvoj Vykupiteľ.+

17 Namiesto medi prinesiem zlato,

namiesto železa prinesiem striebro,

namiesto dreva meď

a namiesto kameňov železo.

Za tvojho dozorcu ustanovím pokoj

a spravodlivosť ti bude prideľovať úlohy.+

18 V tvojej krajine už nebude počuť o násilí,

na tvojom území sa už nebude hovoriť o ničení a skaze.+

Svoje hradby nazveš Záchranou+ a svoje brány Chválou.

19 Slnko ti už nebude svetlom vo dne

ani mesačný svit ti nebude svietiť v noci,

lebo Jehova bude tvojím večným svetlom+

a tvoj Boh bude tvojou krásou.+

20 Tvoje slnko nikdy nezapadne

a tvoj mesiac nebude ubúdať,

lebo Jehova bude tvojím večným svetlom+

a dni tvojho smútku sa skončia.+

21 Všetci v tvojom ľude budú spravodliví,

navždy budú vlastniť túto krajinu.

Oni sú tým výhonkom, ktorý som zasadil,

dielom mojich rúk,+ ktorým sa oslávim.+

22 Z maličkého sa stane tisíc

a z malého mocný národ.

Ja, Jehova, to v pravý čas urýchlim.“

61 Duch Zvrchovaného Pána Jehovu je na mne,+

lebo Jehova ma pomazal, aby som zvestoval dobrú správu miernym.*+

Poslal ma obviazať rany tým, čo majú strápené srdce,

oznámiť zajatým, že budú prepustení,

a väzňom, že znovu uvidia,+

 2 oznámiť rok Jehovovej priazne

a deň pomsty nášho Boha,+

utešiť všetkých, ktorí smútia,+

 3 postarať sa o tých, čo smútia nad Sionom,

a dať im na hlavu ozdobu namiesto popola,

olej jasania namiesto smútenia

a odev chvály namiesto skľúčeného ducha.

Ľudia ich budú nazývať veľkými stromami spravodlivosti,

ktoré Jehova zasadil, aby mu prinášali slávu.*+

 4 Znovu postavia to, čo bolo dlho v troskách,

obnovia miesta dávno zrúcané+

a znovu vybudujú zničené mestá,+

miesta, ktoré ležali opustené celé generácie.+

 5 „Prídu cudzinci a budú pásť vaše stáda,

cudzinci+ budú vašimi roľníkmi a vinohradníkmi.+

 6 A vy budete nazvaní Jehovovými kňazmi,+

budú vás volať služobníkmi nášho Boha.

Budete užívať majetok národov+

a budete sa chváliť ich slávou.*

 7 Hanbili ste sa, ale teraz dostanete dvojitý podiel zeme.

Môj ľud ponížili, ale teraz bude radostne kričať nad tým, čo dostane.

Vo svojej krajine dostane dvojitý podiel+

a bude sa navždy radovať.+

 8 Veď ja, Jehova, milujem právo+

a nenávidím okrádanie a nespravodlivosť.+

Verne im dám ich mzdu

a uzavriem s nimi večnú zmluvu.+

 9 Ich potomstvo* bude známe medzi národmi,+

ich potomkovia medzi všetkými ľuďmi.

Všetci, čo ich uvidia, spoznajú,

že sú potomstvom,* ktoré požehnal Jehova.“+

10 Jehova bude mojou veľkou radosťou,

celým svojím ja sa budem tešiť z môjho Boha,+

lebo mi obliekol rúcho záchrany+

a zahalil ma plášťom* spravodlivosti.

Som ako ženích, ktorého zdobí kňazský turban,+

ako nevesta, ktorá sa krášli ozdobami.

11 Veď ako zem dáva klíčiť rastlinstvu

a záhrada tomu, čo v nej bolo zasiate,

tak Zvrchovaný Pán Jehova

dá vyrásť spravodlivosti+ a chvále+ pred všetkými národmi.

62 Kvôli Sionu nebudem mlčať+

a kvôli Jeruzalemu nebudem ticho,

kým jeho spravodlivosť nezažiari ako jasné svetlo+

a jeho záchrana sa nerozhorí ako fakľa.+

 2 „Národy uvidia tvoju spravodlivosť, žena,+

a všetci králi tvoju slávu.+

Budú ťa volať novým menom,+

ktoré ti určí sám Jehova.*

 3 Budeš krásnou korunou v Jehovovej ruke,

kráľovským turbanom v dlani svojho Boha.

 4 Už ťa nebudú volať opustenou ženou+

a o tvojej krajine už nepovedia, že je spustošená.+

Budú ťa nazývať Je mojím potešením+

a tvoju krajinu nazvú Vydatá.

Jehova sa z teba bude tešiť

a tvoja krajina bude ako vydatá.

 5 Lebo ako si mladý muž berie za manželku pannu,

tak si tvoji obyvatelia vezmú teba.

A ako sa ženích teší z nevesty,

tak sa bude tvoj Boh tešiť z teba.+

 6 Na tvojich hradbách, Jeruzalem, som ustanovil strážcov.

Ani vo dne, ani v noci, nikdy nesmú mlčať.

Vy, ktorí hovoríte o Jehovovi,

nedoprajte si pokoja

 7 a ani jemu nedoprajte pokoja, kým neupevní Jeruzalem

a neurobí ho chválou na zemi.“+

 8 Jehova zdvihol pravú ruku, svoje mocné rameno, a vyslovil prísahu:

„Už nikdy nedám tvoje obilie za pokrm tvojim nepriateľom,

cudzinci už nikdy nebudú piť tvoje mladé víno, na ktorom si sa tak narobil.+

 9 Len tí, ktorí žali obilie, budú z neho jesť a budú chváliť Jehovu

a tí, ktorí oberali hrozno, budú piť víno na mojich svätých nádvoriach.“+

10 Prejdite, prejdite bránami.

Vyčistite cestu pre ľud.+

Stavajte, stavajte cestu,

odstráňte z nej kamene.+

Vztýčte znamenie* pre národy.+

11 Jehova oznámil do všetkých kútov sveta:

„Povedzte dcére Sionu:

‚Pozri, prichádza tvoja záchrana.+

S ním je odmena, ktorú dáva,

a pred ním je mzda, ktorú platí.‘“+

12 Nazvú ich svätým ľudom, ktorý vykúpil Jehova,+

a teba budú volať Hľadané a Neopustené mesto.+

63 Kto to prichádza z Edomu,+ z Bocry,+

v odeve žiarivých farieb,*

vo vznešenom rúchu?

Kto to kráča vo svojej veľkej sile?

„Ja, ktorý hovorím, čo je spravodlivé,

a mám moc zachraňovať.“

 2 Prečo je tvoje rúcho červené,

prečo vyzerá ako odev tých, čo šliapu hrozno vo vínnom lise?+

 3 „Hrozno som šliapal sám,

nebol so mnou nikto z národov.

Šliapal som ich v hneve,

dupal som po nich vo svojej zúrivosti.+

Ich krv mi postriekala rúcho,

zašpinil som si celý odev.

 4 Rozhodol som sa pre deň pomsty,+

prišiel rok na vykúpenie môjho ľudu.

 5 Rozhliadol som sa, ale nebol tu nikto, kto by mi pomohol,

bol som šokovaný, že ma nikto nepodporil.

Preto mi záchranu* prinieslo moje rameno+

a podporil ma môj hnev.

 6 V hneve som dupal po národoch,

opil som ich svojou zúrivosťou+

a ich krv som vylial na zem.“

 7 Budem hovoriť o Jehovových prejavoch vernej lásky,

o Jehovových činoch, za ktoré si zaslúži chválu,

za všetko, čo pre nás Jehova urobil,+

za jeho veľkú dobrotu k izraelskému národu,

ktorú im preukázal vo svojom milosrdenstve a vernej láske.*

 8 Povedal: „Je to predsa môj ľud, synovia, ktorí ma nezradia.“+

Preto sa stal ich Záchrancom.+

 9 Keď boli v ťažkostiach, aj on trpel.+

Zachraňoval ich jeho osobný posol.*+

Vykúpil ich, lebo ich miloval a bolo mu ich ľúto,+

zdvihol ich a niesol po všetky dávne dni.+

10 Ale oni sa búrili+ a zarmucovali jeho svätého ducha.+

Preto sa stal ich nepriateľom+

a bojoval proti nim.+

11 Vtedy spomínali na dávne dni,

na dobu jeho služobníka Mojžiša. Hovorili:

„Kde je ten, ktorý ich vyviedol z mora+ s pastiermi svojho stáda?+

Kde je ten, ktorý doňho vložil svojho svätého ducha,+

12 ktorý svojím slávnym ramenom viedol Mojžišovu pravicu,+

ktorý pred nimi rozdelil vody,+

aby si urobil večné meno,+

13 ktorý ich viedol rozbúrenými* vodami,

takže sa nepotkli,

ako keď kôň cvála po pláni?*

14 Ako keď stádo schádza do údolia,

Jehovov duch ich viedol na miesto odpočinku.“+

Tak si viedol svoj ľud,

aby si si urobil slávne* meno.+

15 Pohliadni z neba, pozri

zo svojho vznešeného príbytku, zo svojho svätého a slávneho* obydlia.

Kde je tvoja horlivosť a tvoja moc,

tvoj súcit*+ a tvoje milosrdenstvo?+

Odoprel si nám ich.

16 Veď ty si náš Otec.+

I keby nás Abrahám nepoznal

a Izrael by sa k nám nehlásil,

ty, Jehova, si náš Otec.

Oddávna máš meno Náš Vykupiteľ.+

17 Prečo si, Jehova, dovolil, aby sme sa odklonili* od tvojich ciest?

Prečo pripúšťaš,* aby sa naše srdcia zatvrdili, takže sa ťa nebojíme?+

Kvôli svojim služobníkom,

kvôli kmeňom, ktoré sú tvojím dedičstvom, sa vráť a pomôž nám.+

18 Tvoj svätý ľud vlastnil krajinu, ktorú si im dal, len krátko,

naši protivníci pošliapali tvoju svätyňu.+

19 Už dlho sme ako tí, nad ktorými si nikdy nevládol,

ako tí, ktorí nenosili tvoje meno.

64 Keby si tak roztrhol nebesia a zostúpil,

aby sa pred tebou roztriasli vrchy,

 2 ako keď oheň stravuje raždie

a privádza vodu do varu!

Vtedy by tvoji protivníci spoznali tvoje meno

a národy by sa pred tebou triasli.

 3 Keď si konal úžasné veci, v ktoré sme ani nedúfali,+

zostúpil si a vrchy sa pred tebou triasli.+

 4 Oddávna nikto nepočul, nikto nespoznal

ani nevidel žiadneho iného Boha okrem teba,

ktorý koná v prospech tých, ktorí naňho trpezlivo čakajú.+

 5 Vyšiel si v ústrety tým, ktorí s radosťou robia, čo je správne,+

tým, ktorí na teba pamätajú a držia sa tvojich ciest.

Keď sme hrešili, hneval si sa,+

a hrešili sme dlho.

Zaslúžime si teraz, aby sme boli zachránení?

 6 Všetci sme ako nečistí,

všetky naše spravodlivé skutky sú ako zakrvavená* handra.+

Všetci uschneme ako lístie

a naše previnenia nás odnesú ako vietor.

 7 Nikto nevzýva tvoje meno,

nikto nič neurobí, aby sa ťa pevne chytil,

lebo si pred nami skryl svoju tvár+

a nechávaš nás hynúť* za* naše hriechy.

 8 Ale, Jehova, ty si náš Otec.+

My sme hlina a ty si náš Hrnčiar,*+

všetci sme dielom tvojich rúk.

 9 Jehova, nehnevaj sa tak veľmi,+

nepripomínaj si naše viny navždy.

Prosím, pamätaj, že my všetci sme tvoj ľud.

10 Tvoje sväté mestá sa stali pustatinou.

Sion sa stal pustatinou,

Jeruzalem spustošeným miestom.+

11 Náš svätý a slávny* dom,*

v ktorom ťa chválili naši predkovia,

bol vypálený+

a všetko, čo nám bolo drahé, leží v troskách.

12 Budeš sa na to ďalej nečinne pozerať, Jehova?

Budeš mlčať a dovolíš, aby sme tak veľmi trpeli?+

65 „Dal som sa hľadať tým, ktorí sa na mňa nepýtali.

Dal som sa nájsť tým, ktorí ma nehľadali.+

Národu, ktorý na mňa nevolal mojím menom, som povedal: ‚Tu som, tu som!‘+

 2 Denne som vystieral ruky k spurnému ľudu,+

ktorý kráča po zlej ceste+

a robí si, čo sa mu páči.+

 3 Ten ľud ma stále bezočivo provokuje k hnevu,+

keď obetuje v záhradách+ a prináša obetný dym na tehlách.

 4 Vysedávajú medzi hrobkami+

a trávia noc na tajných miestach.*

Jedia bravčové mäso+

a v nádobách majú vývar z odporných* vecí.+

 5 Hovoria: ‚Zostaň, kde si, nepribližuj sa ku mne,

lebo som svätejší ako ty.‘*

Vyvolávajú môj hnev, až mi ide dym z nosa, ako oheň, čo horí celý deň.

 6 Je to predo mnou napísané,

nebudem mlčať,

ale odplatím im,+

odplatím im v plnej miere*

 7 za ich hriechy i za hriechy ich predkov,“+ hovorí Jehova.

„Pretože na vrchoch prinášali obetný dym

a na pahorkoch ma urážali,+

najprv im v plnej miere* vymeriam ich mzdu.“

 8 Toto hovorí Jehova:

„Keď sa v strapci hrozna nájde šťava,

povedia: ‚Nezničte ho, lebo je v ňom niečo dobré.‘*

To isté urobím pre svojich služobníkov –

nezničím ich všetkých.+

 9 Z Jakobovho ľudu vyvediem potomstvo*

a z judského ľudu dediča mojich vrchov.+

Moji vyvolení ich budú vlastniť,

moji služobníci tam budú bývať.+

10 Šarón+ bude pastvinou pre ovce

a údolie Achor+ miestom, kde bude odpočívať dobytok

môjho ľudu, ktorý ma hľadá.

11 Ale vy ste opustili Jehovu+

a zabudli ste na môj svätý vrch.+

Prestierate stôl bohu šťastia

a nalievate korenené víno bohu osudu.

12 Preto vás vydám meču,+ to bude váš osud.

Všetci pokľaknete a budete popravení,+

lebo som volal, ale neodpovedali ste,

hovoril som, ale nepočúvali ste.+

Robili ste to, čo je zlé v mojich očiach,

a vybrali ste si to, čo sa mi nepáči.“+

13 Preto toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova:

„Moji služobníci budú jesť, ale vy budete hladovať.+

Moji služobníci budú piť,+ ale vy budete smädní.

Moji služobníci sa budú radovať,+ ale vy sa budete hanbiť.+

14 Moji služobníci budú nadšene jasať, lebo ich srdce bude plné radosti,

ale vy budete kričať, lebo vaše srdce bude naplnené bolesťou,

budete kvíliť zlomení na duchu.

15 Meno, ktoré po sebe zanecháte, budú moji vyvolení používať ako kliatbu

a Zvrchovaný Pán Jehova každého z vás usmrtí,

ale svojich služobníkov nazve iným menom.+

16 Kto sa usiluje o požehnanie na zemi,

bude požehnaný Bohom pravdy,*

a kto prisahá na zemi,

bude prisahať na Boha pravdy.*+

Na dávne trápenie* sa zabudne,

moje oči ho viac neuvidia.+

17 Veď tvorím nové nebesia a novú zem+

a na predošlé veci sa už nebude spomínať,

nikto sa pre ne nebude trápiť.+

18 Preto jasajte a navždy sa tešte z toho, čo tvorím.

Veď z Jeruzalema robím dôvod na radosť

a z jeho ľudu dôvod jasotu.+

19 Aj ja sa budem tešiť z Jeruzalema a budem jasať nad svojím ľudom.+

Už tam nebude počuť plač a zúfalý nárek.“+

20 „Už tam nebude dieťa, ktoré by žilo iba niekoľko dní,

ani starca nepostihne predčasná smrť.

Lebo ten, kto zomrie ako storočný, bude iba chlapcom,

hriešnik bude prekliaty, aj keby mal sto rokov.*

21 Budú stavať domy a bývať v nich,+

budú sadiť vinice a jesť ich plody.+

22 Nebudú stavať, aby niekto iný býval,

nebudú sadiť, aby niekto iný jedol.

Veď môj ľud bude žiť tak dlho ako stromy+

a moji vyvolení sa budú naplno tešiť z plodov svojej práce.*

23 Nebudú sa namáhať nadarmo+

a nebudú privádzať na svet deti, ktoré by postihlo náhle nešťastie,

lebo sú potomstvom,* ktoré Jehova požehná,+

oni aj ich potomkovia.+

24 Skôr ako zavolajú, odpoviem,

ešte budú hovoriť a už ich vypočujem.

25 Vlk a baránok sa budú spolu pásť,

lev bude žrať slamu ako býk+

a had sa bude živiť prachom.

Nikomu nebudú ubližovať ani škodiť na celom mojom svätom vrchu,“+ hovorí Jehova.

66 Toto hovorí Jehova:

„Nebesia sú mojím trónom a zem je mojou podnožou.+

Aký dom by ste mi chceli postaviť?+

Je vôbec nejaké miesto, kde by som mohol bývať?“+

 2 „Veď všetko vytvorila moja ruka,

tak vznikli všetky veci,“ vyhlasuje Jehova.+

„Všímam si toho, kto je pokorný a zlomený na duchu,

toho, kto má hlbokú úctu k môjmu slovu.*+

 3 Kto poráža býka, je ako ten, čo zabíja človeka,+

kto obetuje ovcu, je ako ten, čo láme väzy psovi,+

kto obetuje dar, je ako ten, čo obetuje krv ošípanej,+

a kto páli kadidlo,+ je ako ten, kto vyslovuje požehnanie tajomnými slovami.*+

Rozhodli sa ísť vlastnou cestou

a páči sa im to, čo je odporné.

 4 Preto sa aj ja rozhodnem, ako ich potrestám,+

a urobím im to, čoho sa desia.

Lebo keď som volal, nikto neodpovedal,

a keď som hovoril, nikto nepočúval.+

Robili to, čo je zlé v mojich očiach,

a vybrali si to, čo sa mi nepáči.“+

 5 Počujte Jehovovo slovo, vy, ktorí máte hlbokú úctu k jeho slovu:*

„Vaši bratia, ktorí vás nenávidia a vylúčili vás pre moje meno, posmešne hovoria: ‚Sláva Jehovovi!‘+

Ale on sa objaví a vy sa budete radovať,

oni však budú zahanbení.“+

 6 V meste nastal rozruch, z chrámu sa ozýva hluk!

To Jehova odpláca svojim nepriateľom, ako si zaslúžia.

 7 Skôr ako na ženu prišli pôrodné bolesti, porodila,+

skôr ako pocítila kŕče, priviedla na svet chlapca.

 8 Kto kedy počul niečo také?

Kto kedy niečo také videl?

Zrodí sa krajina za jeden deň?

Narodí sa národ naraz?

No hneď ako žena Sion pocítila pôrodné bolesti, priviedla na svet svojich synov.

 9 „Či by som otvoril lono a nedovolil, aby sa dieťa narodilo?“ hovorí Jehova.

„Či by som vyvolal pôrodné bolesti a potom uzavrel lono?“ hovorí váš Boh.

10 Radujte sa s Jeruzalemom a tešte sa s ním všetci,+ ktorí ho milujete,+

jasajte s ním všetci, ktorí nad ním smútite,

11 lebo tak ako sa dojčené dieťa spokojne sýti z pŕs svojej matky,

budete aj vy dosýta nakŕmení útechou Jeruzalema a jeho sláva bude vašou najväčšou radosťou.

12 Lebo toto hovorí Jehova:

„Privádzam k nemu pokoj ako rieku+

a slávu národov ako rozvodnený potok.+

Budete dojčení, budete nosení v náručí

a budete tíšení na kolenách.

13 Ako matka utešuje syna,

tak budem utešovať ja vás.+

Jeruzalem vám prinesie útechu.+

14 Keď to uvidíte, srdce vám poskočí od radosti

a vaše kosti budú plné života ako nová tráva.

Jehovovým služobníkom bude zjavná jeho ruka,*

ale svojich nepriateľov odsúdi.“+

15 „Veď Jehova príde ako oheň,+

jeho vozy sú ako víchor.+

Príde, aby im odplatil svojím zúrivým hnevom

a potrestal ich plameňmi ohňa.+

16 Jehova vykoná rozsudok ohňom,

vykoná ho svojím mečom nad všetkými ľuďmi.*

A Jehova pobije mnohých.

17 Tí, ktorí sa posväcujú a očisťujú, aby mohli vojsť do záhrad,*+ a nasledujú toho, ktorý stojí uprostred, tí, ktorí jedia bravčové mäso,+ myši a iné odporné veci,+ tí všetci budú zničení,“ vyhlasuje Jehova. 18 „Viem, čo robia a na čo myslia. Preto prídem a zhromaždím ľudí zo všetkých národov a jazykov a oni prídu a uvidia moju slávu.“

19 „Postavím medzi nimi znamenie a niektorých z tých, čo unikli, pošlem k národom – do Taršíša,+ Pulu a Lúdu,+ k tým, čo obratne narábajú s lukom, do Tubalu a Javanu+ a k ďalekým ostrovom – k národom, ktoré o mne nepočuli ani nevideli moju slávu. Medzi národmi budú rozprávať o mojej sláve.+ 20 Zo všetkých národov privedú všetkých vašich bratov+ ako dar Jehovovi. Privezú ich na koňoch, na dvojkolesových vozoch, na krytých vozoch, na muloch a na rýchlych ťavách na môj svätý vrch, do Jeruzalema,“ hovorí Jehova, „ako keď Izraeliti prinášajú dar v čistej nádobe do Jehovovho domu.“

21 „Niektorých z nich urobím kňazmi a Lévitmi,“ hovorí Jehova.

22 „Veď ako budú predo mnou trvať nové nebesia a nová zem,+ ktoré tvorím,“ vyhlasuje Jehova, „tak bude trvať vaše potomstvo* a vaše meno.“+

23 „Od novmesiaca do novmesiaca a od sabatu do sabatu

budú prichádzať všetci ľudia,* aby sa mi klaňali,“*+ hovorí Jehova.

24 „Vyjdú a uvidia mŕtvoly ľudí, ktorí sa proti mne vzbúrili.

Ich červy neuhynú,

ich oheň nevyhasne+

a všetkým ľuďom* sa budú hnusiť.“

Význ. „záchrana od Jehovu“.

Al. „nepozná svojho pána“.

Dosl. „nevytlačil“.

Pozri Slovník pojmov.

Al. „vládcovia“.

Al. „poučeniu; učeniu“.

Dosl. „chlapca bez otca“.

Al. „hoci sú červené ako karmazín“.

Dosl. „Jehovove ústa“.

Al. „pšeničné pivo“.

Dosl. „Chlapca bez otca“.

Zjavne išlo o stromy a záhrady spojené s modlárstvom.

Vyčesané vlákna ľanu, ktoré sú horľavé.

Al. „V posledných dňoch“.

Al. „poučenie“.

Al. „a napraví záležitosti“.

Dosl. „na radlice“.

Al. „sa skloní“.

Al. „sa skloní“.

Ide o druh žravého malého cicavca podobného myši.

Al. „ktorého dych je v jeho nose“.

Al. „vrtkaví“.

Dosl. „v očiach jeho slávy“.

Dosl. „budú jesť ovocie svojich skutkov“.

Dosl. „s natiahnutým krkom (hrdlom)“.

Al. „prívesky“.

Al. „šerpy“.

Dosl. „domy duše“.

Al. „ozdobné šumiace mušle“.

Al. „spodné“.

Bolo pokorujúce, keď žena zostala nevydatá a bezdetná.

Al. „očisty“.

Dosl. „výkal“.

Asi 4 hektáre.

Pozri dodatok B14.

Pozri dodatok B14.

Pozri dodatok B14.

Al. „šeol“, čiže obrazný hrob ľudstva. Pozri Slovník pojmov.

Al. „spravodlivosť“.

Al. „rozhodnutie; rada“.

Al. „poučenie“.

Al. „Vztýčil signálny stĺp“. Pozri Slovník pojmov.

Al. „mladé levy s hrivou“.

Dosl. „Pri hlase toho, ktorý volal“.

Dosl. „umlčaný“.

Al. „potomstvo“.

Al. možno „nedokázal“.

Význ. „iba ostatok sa vráti“.

Al. „vodného kanála“.

Al. možno „zastrašme ho“.

Al. „prelomme jeho hradby“, dosl. „rozštiepme ho“.

Al. „šeol“, čiže obrazný hrob ľudstva. Pozri Slovník pojmov.

Al. „Dievča“.

Význ. „s nami je Boh“.

Al. „vo vádí; v riečnych údoliach“.

Čiže za Eufratom.

Dosl. „rydlom smrteľného človeka“.

Možný význam „ponáhľajúci sa za korisťou, náhliaci sa za lupom“. Toto meno naznačuje, že príde ľud, ktorý rýchlo vyplieni nepriateľské krajiny.

Al. „nech to dosvedčia“.

Dosl. „som sa priblížil k“.

Ide o Izaiášovu manželku.

Šiloach bol vodovod.

Čiže Eufratu.

Pozri pozn. k Iz 7:14.

Al. „Opášte sa“.

Výrok „s nami je Boh“ znie po hebrejsky Immanuel. Pozri pozn. k Iz 7:14; 8:8.

Dosl. „poučenie“.

Al. „túžobne čakať“.

Dosl. „úsvit“.

Čiže Boh.

Al. „kniežacie panstvo“.

Al. „kniežacie panstvo“.

Dosl. „zozadu“.

Druh vysokej trávy.

Al. možno „palmovú vetvu i trstinu v ten istý deň“.

Dosl. „chlapcami bez otca“.

Dosl. „chlapcov bez otca“.

Al. „deň trestu“.

Al. „slávu“.

Dosl. „potrestám“.

Dosl. „kto nie je drevom“.

Al. „železným nástrojom“.

Al. „pokorných“.

Al. možno „a bude spravodlivo karhať pokorných zeme“.

Al. „duchom“.

Al. „mladý lev s hrivou“.

Dosl. „vykŕmené zviera“.

Al. možno „Teľa a lev sa budú spolu pásť“.

Al. „odstavené“.

Al. „signálny stĺp“.

Al. „Národy ho budú vyhľadávať“.

Dosl. „miesto odpočinku“.

Čiže z Babylonie.

Al. „signálny stĺp“.

Dosl. „plecia“.

Al. možno „vysuší“.

Dosl. „jazyk“.

Čiže proti Eufratu.

Al. „duchom“.

Al. možno „ju rozbije na sedem tokov“.

„Jah“ je skrátený tvar mena Jehova.

Al. „Hrajte“.

Dosl. „obyvateľka“.

Al. „signálny stĺp“.

Dosl. „mojim posväteným“.

Dosl. „a ich Kesily“. Možno ide o Orión a okolité súhvezdia.

Al. „ozdoba kráľovstiev“.

Al. možno „démoni v podobe capov“.

Al. „Dá im odpočinutie“.

Al. „otrokárov“.

Al. „otrokár“.

Al. „v šeole“, čiže v obraznom hrobe ľudstva. Pozri Slovník pojmov.

Dosl. „capov“.

Al. „do šeolu“, čiže do obrazného hrobu ľudstva. Pozri Slovník pojmov.

Al. „do šeolu“, čiže do obrazného hrobu ľudstva. Pozri Slovník pojmov.

Dosl. „vo svojom dome“.

Al. „vetvu“.

Dosl. „rada“.

Al. „pripravená na úder“.

Al. „z rodovej línie“.

Al. „rýchly jedovatý had“.

Dosl. „koreň“.

Al. „vádí; riečne údolie“.

Boli to hlavne figy a možno i datle.

Al. možno „lebo na tvoje letné ovocie a na tvoju úrodu padol bojový pokrik“.

Al. „počítané tak starostlivo, ako ich počíta najatý robotník“, čiže presne tri roky.

Dosl. „tuk jeho tela“.

Pozri Slovník pojmov.

Al. „príjemné“.

Al. „cudzieho boha“.

Dosl. „k národu vytiahnutému a uhladenému“.

Al. „k národu šľachovitej sily, ktorý pošliapava“.

Al. „signálny stĺp“.

Al. možno „zo svojho trvalého miesta“.

Dosl. „národ vytiahnutý a uhladený“.

Al. „národ šľachovitej sily, ktorý pošliapava“.

Druh vysokej trávy.

Al. „Memfisu“.

Al. možno „palmová vetva ani trstina“.

Al. „veliteľa“.

Al. „ľahko oblečený“.

Dosl. „nahotu“.

Al. „ktorého nádheru obdivovali“.

Zjavne ide o oblasť starovekej Babylonie.

Zjavne Babylon.

Dosl. „sú moje boky plné bolesti“.

Al. „natrite štít olejom“.

Dosl. „syn“.

Pozri Slovník pojmov, heslo „mlátenie“.

Význ. „mlčanie“.

Dosl. „V lese“.

Al. „počítaný tak starostlivo, ako počíta roky najatý robotník“, čiže presne jeden rok.

Zjavne o Jeruzaleme.

Poetická personifikácia, ktorá zrejme vyjadruje ľútosť alebo súcit.

Al. „a s jazdcami“.

Al. „odkryl“.

Al. „stena“.

Dosl. „príbytok“.

Al. „a odovzdám mu tvoju moc“.

Čiže kráľovskej dynastie.

Dosl. „všetku ťarchu“.

Al. „výhonky“.

Pravdepodobne ide o Cyprus.

Dosl. „semeno“.

Čiže jedného z ramien Nílu.

Dosl. „národov“.

Dosl. „panny“.

Al. možno „prístavu“.

Pravdepodobne z Týru.

Dosl. „na dni“.

Al. „zem“.

Al. „obráti ju hore dnom“.

Al. možno „schne“.

Al. „dávnu“.

Al. možno „schne“.

Al. „od západu“.

Al. „Na východe“.

Al. „Okrasa“.

Al. „nebeské stavidlá“.

Dosl. „pred jeho staršími“.

Al. „rady“.

Al. „s vínom kvaseným na usadenine“.

Al. „s jedlami so špikom“.

Dosl. „pohltí“.

Al. „odstráni“.

Dosl. „spočinie na tomto vrchu“.

Dosl. „od neho“.

Al. možno „ktorých postoj je pevný“.

„Jah“ je skrátený tvar mena Jehova.

Al. „rovný“.

Al. „spravodlivého“.

Al. „priamosti“.

Dosl. „moja mŕtvola“.

Al. možno „rosa rastlín (slezov)“.

Al. „porodí“.

Al. „verejné odsúdenie“.

Pozri Slovník pojmov.

Zjavne ide o Izrael, o ktorom sa tu hovorí ako o žene, ktorá je prirovnaná k vinici.

Pozri Slovník pojmov.

Čiže od Eufratu.

Al. „vádí“. Pozri Slovník pojmov.

Al. „okázalej“.

Zjavne sa vzťahuje na hlavné mesto Samáriu.

Al. „Okázalé“.

Al. „Na sudcov zošle svojho ducha, aby súdili spravodlivo“.

Al. „meracia šnúra za meracou šnúrou, meracia šnúra za meracou šnúrou“.

Al. „meracia šnúra za meracou šnúrou, meracia šnúra za meracou šnúrou“.

Al. „so šeolom“, čiže s obrazným hrobom ľudstva. Pozri Slovník pojmov.

Al. možno „sme mali videnie“.

Al. „nivelačným nástrojom“. Nástroj slúžiaci na určenie vodorovnej polohy.

Al. „so šeolom“, čiže s obrazným hrobom ľudstva. Pozri Slovník pojmov.

Al. možno: „Keď pochopia posolstvo, pocítia úplnú hrôzu.“

Al. „zem“.

Čiže drobí hrudy a tým urovnáva povrch pôdy.

Al. „čiernu rascu“.

Al. „napráva (trestá) správnym spôsobom“.

Al. „čierna rasca“.

Pozri Slovník pojmov, heslo „mlátenie“.

Pozri Slovník pojmov, heslo „mlátenie“.

Al. „zámer je obdivuhodný“.

Al. „a ktorého múdrosť je veľká“.

Možný význam „Božie oltárne ohnisko“. Zjavne ide o Jeruzalem.

Dosl. „cudzincov“.

Al. „zámery; úmysly“.

Al. „Pokorní“.

Dosl. „tomu, kto karhá“.

Dosl. „nezbledne“.

Dosl. „vylievajú liatu obeť“. Zjavne sa vzťahuje na uzatváranie zmlúv.

Al. „mojich úst sa nepýtali“.

Dosl. „vo faraónovej pevnosti“.

Dosl. „lietajúceho ohnivého hada“.

Al. „poučenie“.

Dosl. „hladké“.

Al. možno „z cisterny“.

Al. „menštruačnú“.

Al. možno: „Povieš im, že sú špina.“

Al. „zlomeniny“.

Dosl. „Jehovovo meno“.

Al. „dych“.

Dosl. „na site bezcennosti“.

Al. „sa posväcujete“.

Al. „za zvuku flauty“.

„Tofet“ sa tu vzťahuje na obrazné miesto spaľovania a symbolizuje zničenie.

Al. „na jazdcov“.

Al. „mladý lev s hrivou“.

Al. „pre signálny stĺp“.

Al. „oheň“.

Al. „útočisko“.

Al. „štedrým“.

Al. „bezzásadového človeka“.

Al. „konať neúctivo“.

Al. „Nástroje“.

Al. „štedrý“.

Dosl. „ramenom“.

Al. „koníky“.

Dosl. „čias“.

Al. možno „to je poklad, ktorý dáva“.

Vzťahuje sa na nepriateľa.

Al. možno „vysychá“.

Dosl. „duch“.

Al. „bezpečnú výšinu“.

Al. „premýšľať o prežitých hrôzach“.

Al. „Zasvätí ich zničeniu“. Pozri Slovník pojmov.

Al. „ich krv bude stekať po vrchoch“.

Al. „zasvätil zničeniu“.

Zjavne ide o Bocru, hlavné mesto Edomu.

Al. „myšiarky ušaté“.

Dosl. „kameňmi“.

Al. možno „démoni v podobe capov“.

Al. „lelek“.

Al. „haje“.

Dosl. „rozdelil im ju meracou šnúrou“.

Al. „krókus“.

Dosl. „trstinové jazero“.

Al. „hlavného čašníka“.

Al. „po sýrsky“.

Dosl.: „Urobte so mnou požehnanie a vyjdite ku mne.“

Al. „urážky“.

Dosl. „dospelo k ústiu lona“.

Dosl.: „Vkladám doňho ducha.“

Dosl. „to“.

Al. možno „medzi“.

Pozri Slovník pojmov.

Al. „nílske kanály“.

Dosl. „urobené“.

Al. „utváral“.

Čiže Ezechiášovi.

Al. „čo vyrastie z roztrúsených zŕn“.

Al. „že som chodil pred tebou“.

Možno sa tieto schody používali na meranie času a slúžili podobne ako slnečné hodiny.

Al. „zložil“.

Al. „šeolu“, čiže obrazného hrobu ľudstva. Pozri Slovník pojmov.

„Jah“ je skrátený tvar mena Jehova.

Al. možno „žeriav“.

Dosl. „zaruč sa za mňa“.

Al. „s vážnosťou“.

Al. „pre horkosť mojej duše“.

Al. „si odstránil spred svojich očí“.

Al. „šeol“, čiže obrazný hrob ľudstva. Pozri Slovník pojmov.

Dosl. „sa im potešil“.

Dosl. „za mojich dní“.

Al. „pravda“.

Al. „utešujúco“.

Al. „dvojnásobne“.

Al. „Pripravte“.

Dosl. „každé telo“.

Dosl. „Jehovove ústa“.

Dosl. „Všetko telo je“.

Al. „duch“.

Al. „Bude pásť“.

Vzdialenosť medzi palcom a malíčkom roztiahnutej dlane, asi 22 cm. Pozri dodatok B14.

Al. „do odmernej nádoby“.

Al. možno „pochopil“.

Al. „porozumenie“.

Al. „guľou“.

Al. „vládcovia“.

Al. „dynamická energia“.

Al. „porozumenie“.

Al. „je nad ľudské chápanie“.

Al. „človeka bez dynamickej energie“.

Al. „Mlčte predo mnou“.

Čiže aby mu slúžil.

Dosl. „semeno“.

Dosl. „pravú ruku“.

Čiže bezbranný a biedny.

Pozri Slovník pojmov, heslo „mlátenie“.

Dosl. „trstinové jazero“.

Dosl. „o prvých“.

Al. „sme si ich vzali k srdcu“.

Al. „zastupujúcich vládcov“.

Al. „sú, akoby ani neboli“.

Al. „ktorého schválila moja duša“.

Al. „poučenie“.

Al. „S nikým sa nebudem deliť o svoju slávu“.

Al. „na brehy“.

Dosl. „trstinové jazerá“.

Al. „poučenie“.

Al. „poučenie“.

Dosl. „tvoje semeno“.

Možno ide o veci, ktoré sa stanú v najbližšej budúcnosti.

Al. „a dôverovali mi“.

Al. „buričské skutky“.

Pravdepodobne ide o učiteľov Zákona.

Al. „od narodenia“.

Význ. „čestný; bezúhonný“. Čestný titul Izraela.

Al. „Na smädnú zem vylejem vodu“.

Dosl. „semeno“.

Čiže modly.

Al. „sekáča“.

Al. „vo svätyni“.

Al. „suchému kusu“.

Al. „falošných prorokov“.

Dosl. „odpásal boky“.

Dosl. „Opášem“.

Al. „s tým, ktorý ho vyformoval“.

Al. „tomu, ktorý ju vyformoval“.

Al. možno: „Povie hlina: ‚Tvoj výrobok nemá držadlá‘?“

Al.: „Čo to rodíš v pôrodných bolestiach?“

Al. možno „Robotníci“.

Al. možno „obchodníci“.

Al. možno „aby bola pustá“.

Dosl. „semenu“.

Dosl. „semeno“.

Čiže modly naložené na zvieratá.

Dosl. „prvé“.

Al. „Božský“.

Al. „zámer; rada“.

Al. „zámer; radu“.

Dosl. „silné“.

Al. možno „a s nikým sa nestretnem láskavo“.

Al. „kráľovnou“.

Al. „kráľovnou“.

Al. možno „napriek“.

Al. „a nebudeš ju vedieť zažehnať čarami“.

Al. možno „tí, čo rozdeľujú nebesia; astrológovia“.

Dosl. „do svojho kraja“.

Dosl. „z vôd Júdu“.

Dosl. „Prvé“.

Dosl. „Nebudete“.

Al. možno „vybral som si ťa“.

Al.: „S nikým sa nebudem deliť o svoju slávu.“

Dosl. „z nich“.

Al. „mňa so svojím duchom“.

Dosl. „semena“.

Dosl. „z lona“.

Al. „Jehova sa ma zastane“.

Al. „vyplatí“.

Al. možno „na všetkých holých kopcoch“.

Al. „vztýčim signálny stĺp“.

Dosl. „každé telo“.

Al. možno „posilniť unaveného“.

Al.: „Kto sa môže so mnou prieť?“

Al. „priviedla na svet v pôrodných bolestiach“.

Al. „na moju moc“.

Al. „nebude otrasená“.

Al. „poučenie“.

Al. možno „červ“.

Pozri Slovník pojmov.

Al. „toho, kto ťa zvieral“.

Al. „zoči-voči“.

Al. „uvidia víťazstvo nášho Boha“.

Al. „zavrú ústa“.

Al. možno „čo sme počuli“.

Dosl. „rameno“.

Môže sa vzťahovať na pozorovateľa alebo na Boha.

Al. „chápal“.

Al. možno „Bol niekým, od koho ľudia odvracali tvár“.

Dosl. „Útlakom a súdom“.

Al. „o jeho živote“.

Al. „smrteľný úder“.

Al. „Hoci sa nedopustil násilia“.

Al. „niekto mu dá svoj hrob“.

Dosl. „s bohatým“.

Al. „Ale bolo to Jehovovým potešením“.

Dosl. „semeno“.

Al. „potešenie“.

Dosl. „vylial svoju dušu“.

Al. „detí“.

Al. „pána“.

Al. „pánom“.

Dosl. „zranenú na duchu“.

Al. „večnú vernú lásku“.

Al. „do tvrdej malty“.

Al. „z ohnivých kameňov“.

Al. „deti“.

Al. „detí“.

Al. „ťažko zarobené peniaze“.

Dosl. „z tučnoty“.

Dosl. „Nakloňte svoje ucho“.

Al. „verným“.

Al. „ochotne“.

Al. „čo sa mi páči“.

Pozri Slovník pojmov.

Dosl. „meno“.

Čiže zomierajú.

Al. možno „zomiera a tak uniká nešťastiu“.

Čiže v hrobe.

Al. „vo vádí; v riečnych údoliach“.

Vzťahuje sa na Sion, čiže Jeruzalem.

Al. „vo vádí; v riečnom údolí“.

Al.: „Mám sa tým upokojiť?“

Zrejme išlo o nejaký modlársky symbol.

Možno to súviselo s modlárskym uctievaním.

Al. možno „ku kráľovi“.

Al. „do šeolu“, čiže do obrazného hrobu ľudstva. Pozri Slovník pojmov.

Dosl. „neunavuješ“.

Al. „a prehliadal tvoje skutky“.

Al. „býva“.

Al. „pokorní“, dosl. „ponížení v duchu“.

Zjavne sa vzťahuje na izraelský ľud.

Al. „a odškodním útechou“.

Al. „idete za svojím potešením“.

Druh vysokej trávy.

Dosl. „tela“.

Možno pri výsmechu alebo pri krivom obvinení.

Dosl. „tvoje kosti“.

Dosl. „prielom“.

Dosl. „odvrátiš svoju nohu od“.

Al. „svoje potešenie“.

Dosl. „Jehovove ústa“.

Dosl. „ťažké“.

Al. „márnosť“.

Al. „Poctivosť“.

Al. „Poctivosť“.

Dosl. „v jeho očiach to bolo zlé“.

Al. „mu prinieslo víťazstvo“.

Al. „víťazstva“.

Al. „plášťom bez rukávov“.

Dosl. „tvojho semena“.

Dosl. „semena tvojho semena“.

Al. „k jasu tvojho svitania“.

Dosl. „teba“.

Al. „krásny“.

Al. „k otvorom vtáčej búdky“.

Al. „ako predtým“.

Al. „skrášli“.

Pozri Slovník pojmov.

Dosl. „cicať prsia kráľov“.

Al. „pokorným“.

Al. „aby ho skrášľovali“.

Al. „bohatstvom“.

Dosl. „semeno“.

Dosl. „semenom“.

Al. „plášťom bez rukávov“.

Al. „ktoré ti určia Jehovove ústa“.

Al. „signálny stĺp“.

Al. možno „jasnočervenej farby“.

Al. „víťazstvo“.

Al. „a v hojnosti svojej vernej lásky“.

Al. „anjel, ktorý prišiel spred jeho tváre“.

Al. „hlbokými“.

Al. „po pustatine“.

Al. „krásne“.

Al. „krásneho“.

Dosl. „pohnutie tvojho vnútra“.

Al. „Prečo nás, Jehova, odkláňaš“.

Dosl. „spôsobuješ“.

Al. „menštruačná“.

Dosl. „roztaviť“.

Dosl. „rukou“.

Al. „ten, ktorý nás vyformoval“.

Al. „krásny“.

Al. „chrám“.

Al. možno „v strážnych búdkach“.

Al. „z nečistých“.

Al. možno „na teba prenesiem svoju svätosť“.

Dosl. „do ich náručia“.

Dosl. „do ich náručia“.

Dosl. „požehnanie“.

Dosl. „semeno“.

Al. „vernosti“, dosl. „amen“.

Al. „vernosti“, dosl. „amen“.

Al. „ťažkosti“.

Al. možno „a kto sa nedožije sto rokov, bude považovaný za prekliateho“.

Dosl. „z diela svojich rúk“.

Dosl. „semenom“.

Al. „kto sa chveje pred mojím slovom“.

Al. možno „ako ten, kto ctí modly“.

Al. „ktorí sa chvejete pred jeho slovom“.

Al. „moc“.

Dosl. „každým telom“.

Čiže do záhrad, ktoré slúžili na uctievanie modiel.

Dosl. „semeno“.

Dosl. „každé telo“.

Al. „aby ma uctievali“.

Dosl. „každému telu“.

    Publikácie v slovenskom posunkovom jazyku (2000 – 2025)
    Odhlásiť sa
    Prihlásiť sa
    • slovenský posunkový jazyk
    • Poslať odkaz
    • Nastavenia
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Podmienky používania
    • Ochrana súkromia
    • Nastavenie súkromia
    • JW.ORG
    • Prihlásiť sa
    Poslať odkaz