PLAČ JEREMIÁŠA
א [alef]*
1 Ako osamelo sedí to mesto, ktoré bývalo plné ľudí!+
Je ako vdova, to kedysi významné* mesto medzi národmi!+
Bývalo kňažnou medzi provinciami* a teraz je otrokyňou!+
ב [bet]
2 Za noci horko plače,+ po lícach jej stekajú slzy.
Nikto z jej milencov ju nepríde potešiť.+
Všetci jej priatelia ju zradili,+ obrátili sa proti nej.
ג [gimel]
3 Júda odišiel do vyhnanstva+ biedny a veľmi zotročený.+
Býva medzi národmi+ a nenachádza pokoj.
Všetci, ktorí ho prenasledovali, ho dostihli v jeho súžení.
ד [dalet]
4 Cesty k Sionu smútia, lebo nikto neprichádza na sviatok.+
ה [he]
5 Jeho nepriatelia sa stali jeho pánmi, jeho protivníci si žijú spokojne,+
lebo Jehova ho postihol zármutkom pre množstvo jeho hriechov.+
Protivník mu odviedol deti do zajatia.+
ו [vav]
6 Sionská dcéra stratila všetku svoju krásu.+
Jej kniežatá sú ako jelene, čo nenachádzajú pastvu,
vysilené unikajú pred svojimi prenasledovateľmi.
ז [zajin]
7 V dňoch svojho trápenia, keď prišiel o domov, si Jeruzalem spomína
na všetky poklady, z ktorých sa tešil za dávnych čias.+
Keď jeho ľud padol do rúk nepriateľa a nikto mu nešiel na pomoc,+
protivníci to videli a smiali sa jeho záhube.+
ח [chet]
8 Jeruzalem ťažko zhrešil,+
stal sa odporným.
Všetci, ktorí ho ctili, ním teraz opovrhujú, lebo videli jeho nahotu.+
On sám vzdychá+ a s hanbou odvracia svoju tvár.
ט [tet]
9 Nečistota lipne na jeho rúchu,
nemyslel na to, čo ho čaká.+
Jeho pád bol šokujúci a nie je nikto, kto by ho potešil.
Jehova, pozri na moje trápenie, pozri, ako sa nepriateľ vyvyšuje!+
י [jod]
10 Protivník siahol na všetky jeho poklady.+
Jeruzalem sa musel dívať, ako do jeho svätyne vnikli národy,+
tí, ktorým si zakázal vstúpiť medzi tvoj zhromaždený ľud.
כ [kaf]
11 Všetok jeho ľud vzdychá a hľadá chlieb.+
Vymenili svoje cennosti za jedlo, aby nepomreli od hladu.
Pozri, Jehova, len sa pozri, aká som potupená!*
ל [lamed]
12 Je vám to úplne jedno, vy všetci, ktorí prechádzate okolo?
Len sa dobre pozrite!
Videli ste už takú bolesť, aká postihla mňa,
bolesť, ktorú mi dal Jehova okúsiť v deň svojho planúceho hnevu?+
מ [mem]
13 Z výšin zoslal oheň do všetkých mojich kostí.+
Nastražil mojim nohám sieť a prinútil ma vrátiť sa späť.
Spustošil ma,
celý deň som chorá.
נ [nun]
14 Moje hriechy na mňa naložil ako jarmo, uviazal ich vlastnou rukou,
položil mi ich na šiju a sily ma opustili.
Jehova ma vydal do rúk tých, proti ktorým nemôžem obstáť.+
ס [samech]
15 Všetkých mojich udatných bojovníkov Jehova odhodil z môjho stredu.+
Zvolal proti mne vojsko, aby rozdrvil mojich mladých mužov.+
Jehova pošliapal panenskú dcéru Júdu ako vo vínnom lise.+
ע [ajin]
16 To preto plačem,+ preto sú moje oči zaliate slzami.
Nablízku nie je nikto, kto by ma utešil, kto by ma posilnil.
Moji synovia sú zdrvení, lebo nepriateľ zvíťazil.
פ [pe]
17 Sion vystiera ruky,+ ale nemá nikoho, kto by ho utešil.
Jehova vydal rozkaz všetkým okolitým nepriateľom, aby povstali proti Jakobovi.+
Jeruzalem sa im zhnusil.+
צ [cade]
18 Jehova je v práve,+ veď som sa vzoprela jeho príkazom.*+
ק [kof]
19 Volala som na svojich milencov, ale tí ma zradili.+
Moji kňazi a starší v meste pomreli,
márne hľadajúc jedlo, aby sa udržali pri živote.+
ר [reš]
20 Pozri, Jehova, som vo veľkej tiesni.
Vonku zúri meč+ a v dome smrť.
ש [šin]
21 Ľudia počuli moje vzdychanie, ale nenašiel sa nikto, kto by ma utešil.
Všetci moji nepriatelia počuli o mojom nešťastí
a radujú sa, že si ho spôsobil.+
Ale príde deň, keď ich postihne to čo mňa.+ Ten deň si vopred ohlásil.+
ת [tav]
22 Pohliadni na všetko ich zlo a potrestaj ich,+
tak ako si potrestal mňa za všetky moje priestupky.
Lebo mojich vzdychov je mnoho, srdce mi puká od žiaľu.*
א [alef]
2 Ako len Jehova zahalil dcéru Sionu oblakom svojho hnevu!
ב [bet]
2 Jehova bez milosti zničil všetky Jakobove príbytky,
vo svojom prudkom hneve zrúcal opevnenia dcéry Júdu.+
Zhodil do prachu, ponížil kráľovstvo+ a jeho kniežatá.+
ג [gimel]
3 V páľave svojho hnevu zrazil všetku moc* Izraela.
Odtiahol svoju pravicu, keď prišiel nepriateľ,+
vzbĺkol uprostred Jakoba ako oheň, ktorý všetko spaľuje.+
ד [dalet]
4 Napol* luk ako nepriateľ, svoju pravicu pripravil na boj ako protivník,+
pobil všetkých, ktorí boli krásni na pohľad.+
Do stanu sionskej dcéry+ vylial svoj hnev ako oheň.+
ה [he]
V dcére Júdu rozmnožil smútok a žiaľ.
ו [vav]
6 Zbúral svoj stánok+ ako obyčajnú búdu v záhrade.
Vo svojom prudkom hneve zavrhol kráľa i kňaza.+
ז [zajin]
7 Jehova odvrhol svoj oltár,
zanevrel na svoju svätyňu.+
Hradby opevnených veží Sionu vydal do rúk nepriateľov,+
v Jehovovom dome bolo počuť ich pokrik+ ako v deň sviatku.
ח [chet]
8 Jehova sa rozhodol zničiť hradby dcéry Sionu,+
natiahol meraciu šnúru+
a neodvrátil svoju ruku od zničenia.*
Zarmútil násyp i hradby,
spolu sa zrútili.
ט [tet]
9 Jej brány sa prepadli do zeme,+
zničil a rozlámal jej závory.
Jej kráľ a jej kniežatá sú medzi národmi.+
Niet zákona,* ani jej proroci nemajú videnia od Jehovu.+
י [jod]
10 Starší sionskej dcéry sedia na zemi a mlčia.+
Sypú si prach na hlavu, oblečení do vrecoviny.+
Panny Jeruzalema sklonili hlavu k zemi.
כ [kaf]
Srdce mi puká* nad skazou mojej dcéry,* môjho ľudu,+
lebo deti a dojčatá omdlievajú na námestiach mesta.+
ל [lamed]
12 Prosia svoje matky: „Daj mi jesť, daj mi piť!“*+
a omdlievajú na námestiach mesta ako ranení,
ich život vyhasína v náručí ich matiek.
מ [mem]
13 Čo ti mám dať za príklad,
k čomu ťa mám pripodobniť, dcéra Jeruzalema?
K čomu ťa mám prirovnať, aby som ťa utešil, panenská dcéra Sionu?
Tvoja rana je veľká ako more.+ Kto ťa uzdraví?+
נ [nun]
14 Videnia tvojich prorokov boli podvod a klam.+
ס [samech]
15 Všetci, čo idú okolo, nad tebou posmešne tlieskajú rukami.+
Sú zhrození a hvízdajú,+ krútia hlavou nad dcérou Jeruzalema a hovoria si:
„Toto je to mesto, o ktorom sa hovorilo: ‚Jeho krása je dokonalá, je radosťou celej zeme‘?“+
פ [pe]
16 Všetci tvoji nepriatelia si na teba otvárajú ústa.
Popiskujú, škrípu zubami a hovoria: „Konečne sme ho zničili!+
Na tento deň sme čakali.+ Už je to tu, dočkali sme sa!“+
ע [ajin]
Zničil ťa bez milosti.+
Dovolil nepriateľovi, aby nad tebou zajasal, dodal silu* tvojim protivníkom.
צ [cade]
18 Počuj, múr dcéry Sionu, srdce ľudu volá k Jehovovi.
Prelievaj slzy, nech tečú potokom vo dne v noci,
neprestávaj, nedopraj svojmu oku* odpočinok.
ק [kof]
19 Vstaň! Nariekaj za noci, za prvých nočných hliadok,
vylievaj svoje srdce ako vodu pred Jehovovou tvárou.
Dvíhaj k nemu ruky, pros za život svojich detí,
ktoré omdlievajú od hladu na rohoch všetkých ulíc.+
ר [reš]
20 Pozri, Jehova, pozri na svoj ľud, ktorý si tak prísne potrestal.
Majú ženy jesť svoje vlastné potomstvo,* svoje zdravé deti, ktoré porodili?+
Majú byť v Jehovovej svätyni vraždení kňazi a proroci?+
ש [šin]
Bez milosti si ich zabil v deň svojho hnevu, padli tvojou rukou.+
ת [tav]
22 Hrôzu si povolal zo všetkých kútov ako na deň sviatku.+
V deň Jehovovho hnevu nikto neunikol ani neprežil,+
tých, ktorých som porodila* a vychovala, vyhubil môj nepriateľ.+
א [alef]
3 Sám som zažil, ako nás Boh potrestal vo svojom veľkom hneve.
2 Vyhnal ma a prinútil kráčať v tme, nie vo svetle.+
3 Celý deň proti mne znovu a znovu dvíha ruku.+
ב [bet]
4 Zodral moje telo i kožu,
zlámal mi kosti.
5 Obľahol ma, obkľúčil ma horkým jedom+ a útrapami.
6 Usadil ma do temnoty ako dávno mŕtvych.
ג [gimel]
7 Zamuroval ma, aby som nemohol uniknúť,
spútal ma ťažkými medenými okovami.+
8 A keď v zúfalstve volám o pomoc, odmieta počúvať* moju modlitbu.+
9 Tesanými kameňmi mi zatarasil cesty,
skľukatil moje chodníky.+
ד [dalet]
10 Striehne na mňa ako medveď, ako lev v húštine.+
12 Napol* svoj luk a zacielil na mňa šíp.
ה [he]
13 Obličky mi zasiahol šípmi* svojho tulca.
14 Všetkým národom som na posmech, celé dni o mne spievajú posmešné piesne.
15 Nasýtil ma horkosťou, napojil ma palinou.+
ו [vav]
16 Vylamuje mi zuby štrkom,
hodil ma do popola.+
17 Vzal si mi pokoj, na všetko dobré som zabudol.
18 Povedal som: „Moja vznešenosť je preč, zhasla moja nádej, ktorú som vkladal do Jehovu.“
ז [zajin]
19 Spomeň si na moje nešťastie a že som bez domova,+ na tú palinu a horký jed.+
20 Určite si spomenieš a skloníš sa ku mne.+
21 Na toto budem v srdci pamätať, a preto budem trpezlivo čakať.+
ח [chet]
23 Ráno čo ráno vylieva svoje milosrdenstvo,+ jeho vernosť je nesmierna.+
24 „Jehova je môj podiel,“+ hovorím, „preto naňho budem trpezlivo čakať.“+
ט [tet]
25 Jehova je dobrý k tým, čo v neho dúfajú,+ k tým, ktorí ho hľadajú.+
26 Je dobré, keď človek mlčky* čaká+ na záchranu od Jehovu.+
27 Je dobré, keď človek v mladosti nosí jarmo.+
י [jod]
28 Nech sedí osamote a mlčí, keď Boh naňho položí tento náklad.+
29 Nech sa úplne podriadi a ľahne si tvárou do prachu,+ možno je ešte nádej.+
30 Nech nastaví líce tomu, kto ho bije, nech sa nasýti potupou.
כ [kaf]
31 Veď Jehova nás neodvrhne navždy.+
32 Zarmútil nás, ale zľutuje sa, lebo jeho verná láska je veľká.+
33 Nerád trápi a zarmucuje ľudských synov.+
ל [lamed]
34 Keď sa šliape po všetkých väzňoch zeme,+
35 keď sa niekomu upiera právo pred tvárou Najvyššieho,+
36 keď sa krivdí človeku v súdnom spore –
to Jehova neznesie.
מ [mem]
37 Môže sa niečie slovo splniť, ak to Jehova neprikázal?
38 Z úst Najvyššieho
nevychádza zlé i dobré.
39 Prečo by sa mal človek* sťažovať, že musí niesť následky svojich hriechov?+
נ [nun]
40 Zamyslime sa nad svojím životom+ a vráťme sa k Jehovovi.+
41 Celým srdcom sa obráťme k Bohu v nebesiach, pozdvihnime svoje dlane a vyznajme:+
42 „Zhrešili sme, vzbúrili sme sa+ a ty si nám neodpustil.+
ס [samech]
44 Skryl si sa pred nami v oblaku, aby k tebe neprenikla naša modlitba.+
45 Spravil si z nás smeti a odpad medzi národmi.“
פ [pe]
46 Všetci naši nepriatelia si na nás otvárajú ústa.+
47 Naším údelom je hrôza a nástrahy,+ spustošenie a skaza.+
48 Slzy sa mi prúdom rinú z očí nad skazou mojej dcéry, môjho ľudu.+
ע [ajin]
49 Oči sa mi neustále zalievajú slzami, nie a nie sa utíšiť,+
50 kým sa Jehova nepozrie z neba a neuvidí trápenie svojho ľudu.+
51 Sužuje ma pohľad na všetky dcéry* môjho mesta.+
צ [cade]
52 Moji nepriatelia na mňa bezdôvodne poľovali ako na vtáka.
53 Vrhli ma do jamy, aby ukončili môj život, zahádzali ma kamením.
54 Nad hlavou sa mi zavreli vody, pomyslel som si: „To je môj koniec!“
ק [kof]
55 Z hlbín jamy som volal tvoje meno, Jehova.+
56 Vypočuj moje volanie, nezakrývaj si uši pred mojím volaním o pomoc, pred mojou prosbou o úľavu.
57 V deň, keď som ťa volal, si sa priblížil a povedal si mi: „Neboj sa.“
ר [reš]
58 Jehova, postavil si sa na moju obranu,* vykúpil si môj život.+
59 Videl si, Jehova, aká krivda sa mi stala. Prosím, zastaň sa ma.+
60 Videl si ich pomstychtivosť, všetky ich úklady proti mne.
ש [sin alebo šin]
61 Počul si, ako sa mi posmievali, Jehova, čo zamýšľali proti mne.+
62 Počul si slová mojich odporcov, ako sa proti mne celý deň tajne dohovárajú.
63 Pozri sa na nich: či sedia, alebo stoja, spievajú o mne posmešné piesne.
ת [tav]
64 Jehova, ty im odplatíš za to, čo urobili.
65 Dáš im neústupné srdce a tým ich prekľaješ,
66 vo svojom hneve ich budeš prenasledovať, Jehova, a vyhladíš ich spod svojich nebies.
א [alef]
4 Ako len zmatnelo to žiarivé, rýdze zlato!+
Sväté kamene+ ležia porozhadzované na rohoch všetkých ulíc!+
ב [bet]
2 Drahocenní synovia Sionu, ktorých vyvažovali* rýdzim zlatom,
teraz nie sú o nič cennejší ako hlinené krčahy,
dielo hrnčiarových rúk!
ג [gimel]
ד [dalet]
4 Dojčaťu sa od smädu lepí jazyk na podnebie.
Deti prosia o chlieb,+ ale nikto im nepodá ani kôrku.+
ה [he]
5 Tí, čo jedávali lahôdky, padajú vyhladovaní* na uliciach.+
Tí, ktorých odmalička obliekali do šarlátu,+ sa váľajú v hromadách popola.
ו [vav]
6 Trest* mojej dcéry, môjho ľudu, je väčší ako trest za hriechy Sodomy.+
Tá bola zničená v okamihu a nikto jej neprišiel na pomoc.+
ז [zajin]
7 Nazirejci+ Sionu boli čistejší ako sneh, belší ako mlieko.
Boli červenší ako koraly, žiarili ako zafír.
ח [chet]
8 Teraz je ich tvár temnejšia ako sadza,*
na ulici ich nik nespoznáva.
Koža na kostiach im zoschla,+ je ako suché drevo.
ט [tet]
9 Tí, ktorí padli mečom, sú na tom lepšie ako tí, ktorých skolil hlad,+
ktorí hynú ako prebodnutí mečom preto, že nie je čo jesť.
י [jod]
10 Ruky žien, ktoré bývali súcitné, varili vlastné deti.+
Tie sa im stali pokrmom* pri skaze mojej dcéry, môjho ľudu.+
כ [kaf]
11 Jehova naplno prejavil svoje rozhorčenie,
vylial svoj planúci hnev.+
Zapálil na Sione oheň, ktorý pohlcuje jeho základy.+
ל [lamed]
12 Králi zeme a všetci jej obyvatelia neverili,
že protivník a nepriateľ vojde do brán Jeruzalema.+
מ [mem]
13 Stalo sa to pre hriechy jeho prorokov a previnenia jeho kňazov,+
ktorí v jeho strede prelievali krv spravodlivých.+
נ [nun]
14 Blúdia po uliciach ako slepí.+
Sú postriekaní krvou,+
a tak sa nikto neodváži dotknúť ich rúcha.
ס [samech]
15 „Preč odtiaľto, nečistí!“ volajú na nich. „Choďte preč! Choďte preč, nedotýkajte sa nás!“
Túlajú sa bez domova, blúdia sem a tam.
Ľudia z národov hovoria: „S nami nemôžu zostať.*+
פ [pe]
Ľudia nebudú mať v úcte kňazov+ a neušetria ani starších ľudu.“+
ע [ajin]
17 Naše oči sa unavili márnym čakaním na pomoc.+
Upínali sme svoj zrak k národu, ktorý nás nemohol zachrániť.+
צ [cade]
18 Číhali na nás na každom kroku,+ nemohli sme ani vyjsť na ulicu.
Náš koniec sa priblížil, naše dni sú zrátané. Áno, prišiel náš čas.
ק [kof]
19 Naši prenasledovatelia boli rýchlejší ako orly na oblohe.+
Naháňali nás po vrchoch, striehli na nás na púšti.
ר [reš]
20 Jehovov pomazaný,+ dych nášho života, bol chytený do ich veľkej jamy.+
O ňom sme hovorili: „Pod jeho ochranou* budeme žiť medzi národmi.“
ש [sin]
21 Len sa teš, dcéra Edoma,+ ty, ktorá bývaš v krajine Úc.
Aj k tebe príde ten pohár,+ opiješ sa a odkryješ svoju nahotu.+
ת [tav]
Teraz Boh obráti pozornosť na tvoje previnenie, dcéra Edoma,
odkryje tvoje hriechy.+
5 Spomeň si, Jehova, čo sa nám stalo,
pozri na našu potupu.+
2 Naše dedičstvo pripadlo cudzím ľuďom, naše domy cudzincom.+
3 Nemáme otca, sme siroty a naše matky sú ako vdovy.+
4 Vlastnú vodu kupujeme za peniaze+ a za vlastné drevo musíme platiť.
5 Naši prenasledovatelia nám dýchajú na krk,
sme uštvaní, nedajú nám vydýchnuť.+
6 Vystierame ruky k Egyptu+ a k Asýrii+ a prosíme o chlieb.
7 Naši predkovia, ktorí hrešili, už nie sú medzi nami, ale my pykáme za ich previnenia.
8 Panujú nad nami obyčajní sluhovia, niet toho, kto by nás vyslobodil z ich rúk.
9 S nasadením života si obstarávame chlieb,+ lebo nás ohrozuje meč z pustatiny.
10 Trýznivý hlad nám rozpálil kožu ako pec.+
11 Ponížili* naše ženy na Sione a naše panny v judských mestách.+
12 Kniežatá povesili za ruku,+ k starším ľudu nemali úctu.+
13 Mladí muži musia nosiť mlynské kamene a chlapci sa potkýnajú pod nákladom dreva.
14 Starší už nesedávajú v bráne,+ mladí muži nehrajú na svojich nástrojoch.+
15 Radosť sa vytratila z našich sŕdc, tanec vystriedalo trúchlenie.+
16 Spadla nám koruna z hlavy. Beda nám, lebo sme zhrešili!
17 Preto nám srdce puká od žiaľu*+
a oči nám pohasli,+
18 veď vrch Sion spustol,+ behajú po ňom líšky.
20 Prečo by si mal na nás navždy zabudnúť a na tak dlho nás opustiť?+
22 Ale ty si nás úplne zavrhol,
stále sa na nás veľmi hneváš.+
Prvé štyri kapitoly sú napísané vo forme akrostichu. Verše týchto žalospevov sú usporiadané podľa hebrejskej abecedy.
Al. „ľudnaté“.
Al. „správnymi oblasťami“.
Al. „mladé ženy“.
Tieto slová sa pripisujú Jeruzalemu.
Dosl. „ústam“.
Al. „mladé ženy“.
Dosl. „črevá“.
Dosl. „moje srdce je choré“.
Dosl. „každý roh“.
Dosl. „Zošliapol“.
Al. „Zničil“.
Dosl. „pohltenia“.
Al. „poučenia“.
Dosl. „črevá“.
Dosl. „Moja pečeň sa vylieva na zem“.
Poetická personifikácia, ktorá zrejme vyjadruje ľútosť alebo súcit.
Dosl.: „Kde je obilie a víno?“
Dosl. „vyvýšil roh“.
Dosl. „dcére svojho oka“.
Al. „plody“.
Al. „mladé ženy“.
Al. „priviedla na svet zdravých“.
Al. „zadržuje; nepripúšťa“.
Al. možno „nechal ma ležať ladom“.
Dosl. „Zošliapol“.
Dosl. „synmi“.
Al. „trpezlivo“.
Dosl. „živý človek“.
Al. „závislé mestečká“.
Al. „na obhajobu mojej duše v súdnych sporoch“.
Al. „ktorí boli takí cenní ako“.
Dosl. „opustení“.
Dosl. „Hriech“.
Dosl. „čiernota“.
Al. „chlebom útechy“.
Al.: „Tu sa nemôžu usadiť ako cudzinci.“
Dosl. „Jehovova tvár“.
Dosl. „V jeho tieni“.
Al. „nikto ťa už“.
Al. „Znásilnili“.
Dosl. „je naše srdce choré“.
Dosl. „tvoj trón je z generácie na generáciu“.