EVANJELIUM PODĽA MARKA

1 Začiatok dobrej správy* o Ježišovi Kristovi, Božom Synovi: 2 Ako napísal prorok Izaiáš: „(Posielam pred tebou* svojho posla, ktorý ti pripraví cestu.)+ 3 Niekto volá v pustatine: ‚Pripravte Jehovovu* cestu, vyrovnajte jeho chodníky!‘“+ 4 Ján Krstiteľ bol v pustatine a zvestoval ľuďom, že sa majú kajať zo svojich hriechov, aby im boli odpustené, a že na znak pokánia sa majú dať pokrstiť.+ 5 Prichádzali k nemu ľudia z celej Judey a všetci obyvatelia Jeruzalema, otvorene vyznávali svoje hriechy a on ich krstil* v rieke Jordán.+ 6 Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo pása kožený opasok.+ Jedol kobylky a med divých včiel.+ 7 Hlásal: „Po mne prichádza niekto, kto má väčšiu moc ako ja. Nie som hodný ani zohnúť sa a rozviazať mu remienky na sandáloch.+ 8 Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť svätým duchom.“+

9 V tých dňoch prišiel Ježiš z Nazareta v Galilei a Ján ho pokrstil v Jordáne.+ 10 Vo chvíli, keď vychádzal z vody, videl, ako sa otvárajú nebesia a ako naňho zostupuje duch v podobe holubice.*+ 11 A z nebies zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, mám z teba radosť.“*+

12 Hneď nato ho duch podnietil, aby odišiel do pustatiny. 13 V pustatine bol 40 dní, medzi divými zvieratami. A pokúšal ho Satan,+ ale anjeli mu slúžili.+

14 Keď bol Ján zatknutý, Ježiš odišiel do Galiley,+ zvestoval dobrú správu od Boha+ 15 a hovoril: „Určený čas sa naplnil a Božie Kráľovstvo sa priblížilo. Kajajte sa+ a verte dobrej správe.“

16 Keď prechádzal popri Galilejskom mori, uvidel Šimona a jeho brata Andreja,+ ako hádžu siete do mora,+ lebo boli rybármi.+ 17 Ježiš im povedal: „Poďte za mnou a urobím vás rybármi ľudí.“+ 18 Oni okamžite nechali svoje siete a nasledovali ho.+ 19 Keď zašiel trochu ďalej, uvidel Zebedejovho syna Jakuba a jeho brata Jána. Boli vo svojom člne a opravovali siete.+ 20 Hneď ich zavolal. Nato zanechali svojho otca Zebedeja s najatými mužmi v člne a odišli za ním. 21 A prišli do Kafarnaumu.

Hneď v sabat vošiel do synagógy a začal vyučovať.+ 22 Ľudia žasli nad tým, ako vyučuje, lebo ich vyučoval ako ten, kto má moc,* a nie ako znalci Zákona.+ 23 Práve vtedy bol v synagóge muž, ktorého mal v moci zlý* duch, a kričal: 24 „Čo od nás chceš, Ježiš Nazaretský?+ Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý!“+ 25 Ale Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ 26 Zlý* duch ním prudko zalomcoval a vyšiel z neho s veľkým krikom. 27 Všetci žasli a jeden druhému hovorili: „Čo je to? Nové učenie? S akou autoritou rozkazuje aj zlým* duchom a oni ho poslúchajú!“ 28 Správa o ňom sa rýchlo rozšírila na všetky strany, po celej Galilei.

29 Nato odišli zo synagógy a spolu s Jakubom a Jánom išli do domu Šimona a Andreja.+ 30 Šimonova svokra+ ležala v horúčke, a hneď ako prišli, povedali mu o nej. 31 Prišiel k nej, vzal ju za ruku a zodvihol ju. Horúčka jej hneď ustúpila a ona ich začala obsluhovať.

32 Keď nastal večer a zapadlo slnko, ľudia mu začali prinášať všetkých, ktorí boli chorí a posadnutí démonmi.+ 33 Celé mesto sa zhromaždilo pred dverami. 34 Uzdravil mnohých, ktorí trpeli rôznymi chorobami,+ a vyhnal mnoho démonov. Nedovolil však démonom hovoriť, lebo vedeli, že je Kristus.*

35 Skoro ráno, kým ešte bola tma, vstal a vyšiel von. Odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil.+ 36 Ale Šimon a tí, čo boli s ním, ho všade hľadali. 37 Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“ 38 Ale on im povedal: „Poďme niekde inde, do blízkych mestečiek, aby som aj tam zvestoval, lebo nato som prišiel.“+ 39 A tak šiel, zvestoval v synagógach po celej Galilei a vyháňal démonov.+

40 Vtedy k nemu prišiel malomocný a na kolenách ho úpenlivo prosil: „Keby si chcel, môžeš ma uzdraviť.“*+ 41 Ježišovi ho prišlo ľúto, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď uzdravený!“*+ 42 A jeho malomocenstvo okamžite zmizlo a bol uzdravený.* 43 Potom ho poslal preč a prísne mu nariadil: 44 „Nikomu nič nehovor, ale choď sa ukázať kňazovi a za svoje očistenie obetuj to, čo nariadil Mojžiš,+ ako dôkaz, že si bol uzdravený.“*+ 45 Ale on odišiel a všade o tom začal hovoriť a rozhlasovať, čo sa stalo. Preto Ježiš už nemohol verejne vstúpiť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na osamelých miestach. Napriek tomu k nemu ľudia prichádzali zo všetkých strán.+

2 Po niekoľkých dňoch však znova prišiel do Kafarnaumu a roznieslo sa o ňom, že je doma.+ 2 Zhromaždilo sa toľko ľudí, že už nebolo miesto ani pri dverách. A hlásal im dobrú správu.+ 3 Vtom k nemu priniesli ochrnutého, ktorého niesli štyria muži.+ 4 Keďže ho pre zástup nemohli priniesť priamo k Ježišovi, odstránili strechu nad Ježišom, urobili otvor a spustili nosidlá, na ktorých ležal ochrnutý. 5 Keď Ježiš videl ich vieru,+ povedal ochrnutému: „Syn môj, tvoje hriechy sú ti odpustené.“+ 6 Sedeli tam niektorí znalci Zákona a v duchu* uvažovali:+ 7 „Čo to ten človek hovorí? Rúha sa. Kto môže odpúšťať hriechy okrem samotného Boha?“+ 8 Ale Ježiš ihneď rozpoznal,* o čom uvažujú, a povedal im: „Prečo tak uvažujete vo svojom srdci?+ 9 Čo je ľahšie povedať ochrnutému: ‚Tvoje hriechy sú ti odpustené‘ alebo ‚Vstaň, vezmi si nosidlá a choď‘? 10 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka+ má na zemi právomoc odpúšťať hriechy...“+ obrátil sa k ochrnutému a povedal: 11 „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si nosidlá a choď domov.“ 12 Nato vstal, hneď si vzal nosidlá a pred očami všetkých vyšiel von. Všetci boli ohromení, oslavovali Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“+

13 Potom išiel znova k moru. Prichádzali k nemu celé zástupy a on ich vyučoval. 14 Cestou uvidel Léviho, Alfeovho syna, ako sedí v daňovom úrade. Povedal mu: „Buď mojím nasledovníkom.“ A on vstal a nasledoval ho.+ 15 Neskôr Ježiš a jeho učeníci jedli* v Léviho dome. Jedli s nimi aj mnohí vyberači daní a hriešnici, lebo mnohí z nich ho nasledovali.+ 16 No keď ho znalci Zákona zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a vyberačmi daní, pýtali sa jeho učeníkov: „Ako to, že jedáva s vyberačmi daní a hriešnikmi?“ 17 Keď to Ježiš počul, povedal im: „Zdraví nepotrebujú lekára, ale chorí. Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.“+

18 Jánovi učeníci a farizeji mali vo zvyku postiť sa. Preto za ním prišli a povedali mu: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, ale tvoji učeníci nie?“+ 19 Ježiš im odpovedal: „Prečo by sa priatelia ženícha+ postili, keď je ženích s nimi? Kým je ženích s nimi, nemajú dôvod postiť sa. 20 Ale príde čas, keď bude ženích od nich vzatý,+ a potom sa budú postiť. 21 Nikto neprišíva záplatu z nezrazenej látky na starý odev. Ak to urobí, nový kus sa od starého odtrhne a diera sa zväčší.+ 22 Ani nikto nenalieva nové víno do starých kožených mechov. Ak to urobí, víno roztrhne mechy a je po víne i po mechoch. Ale nové víno sa dáva do nových kožených mechov.“

23 Keď raz v sabat Ježiš prechádzal cez obilné pole, jeho učeníci začali cestou trhať klasy.+ 24 Farizeji mu povedali: „Pozri sa! Prečo robia to, čo sa v sabat nesmie?“ 25 Povedal im však: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol so svojimi mužmi v núdzi a vyhladli?+ 26 Ako podľa správy o hlavnom kňazovi Abiatárovi+ vošiel do Božieho domu a jedol chleby predloženia,* ktoré nemal jesť nikto okrem kňazov,+ a dal z nich aj mužom, ktorí boli s ním?“ 27 Potom im povedal: „Sabat začal existovať kvôli človeku,+ a nie človek kvôli sabatu. 28 A tak je Syn človeka Pánom aj nad sabatom.“+

3 Ježiš znovu vstúpil do synagógy a bol tam človek s ochrnutou* rukou.+ 2 Farizeji pozorne sledovali, či toho človeka uzdraví v sabat, aby ho mohli obžalovať. 3 Ježiš mu povedal: „Vstaň a poď do stredu.“ 4 Potom sa ich opýtal: „Čo je v sabat dovolené: urobiť niečo dobré alebo uškodiť, zachrániť niekomu život alebo niekoho zabiť?“+ Boli však ticho. 5 S rozhorčením sa na nich pozrel, lebo bol hlboko zarmútený necitlivosťou ich sŕdc,+ a povedal tomu človeku: „Vystri ruku.“ Vystrel ju a jeho ruka bola opäť zdravá. 6 Nato farizeji vyšli von a hneď sa začali radiť s Herodesovými stúpencami,+ že ho zabijú.

7 Ale Ježiš so svojimi učeníkmi odišiel k moru a nasledovalo ho veľké množstvo ľudí z Galiley a Judey.+ 8 Aj z Jeruzalema, Idumey, spoza Jordánu a z okolia Týru a Sidónu prišli k nemu veľké zástupy, keď počuli, čo všetko robí. 9 A povedal svojim učeníkom, nech majú preňho pripravený malý čln, aby doň mohol nastúpiť, keby sa naňho zástup tlačil. 10 Keďže mnohých uzdravil, všetci, ktorí mali vážne choroby, sa k nemu tlačili, aby sa ho dotkli.+ 11 Dokonca aj zlí* duchovia,+ keď ho videli, padali pred ním, kričali a hovorili: „Ty si Boží Syn.“+ 12 Ale on im prísne prikazoval, aby o ňom nehovorili, kto je.+

13 Potom vystúpil na vrch a zavolal k sebe tých, ktorých si vybral,+ a prišli k nemu.+ 14 A vytvoril* skupinu dvanástich, ktorých nazval apoštolmi a ktorí ho mali sprevádzať. Časom ich posielal zvestovať 15 a dal im moc vyháňať démonov.+

16 Do skupiny dvanástich,+ ktorú vytvoril, patrili: Šimon (ktorému dal aj meno Peter),+ 17 Jakub (Zebedejov syn) a jeho brat Ján (ktorým dal aj meno Boanerges, čo znamená „synovia hromu“),+ 18 Andrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub (Alfeov syn), Tadeáš, Šimon Kananejský* 19 a Judáš Iškariotský, ktorý ho neskôr zradil.

Potom vošiel do domu 20 a znovu sa zhromaždil zástup, takže Ježiš a jeho učeníci sa nemohli ani najesť. 21 Keď sa o tom dopočuli jeho príbuzní, prišli, aby ho odviedli, lebo hovorili: „Pomiatol sa.“+ 22 Aj znalci Zákona, ktorí prišli z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebubom* a vyháňa démonov s pomocou vládcu démonov.“+ 23 Zavolal ich teda k sebe a uviedol im niekoľko príkladov: „Ako môže Satan vyháňať Satana? 24 Ak sa kráľovstvo rozdelí proti sebe, také kráľovstvo nemôže obstáť,+ 25 a ak sa rodina rozdelí proti sebe, nebude môcť obstáť. 26 Teda ak Satan povstal sám proti sebe a rozdelil sa, nebude môcť obstáť, ale je s ním koniec. 27 Veď nikto nemôže vniknúť do domu silného muža a vykradnúť ho, kým toho muža najprv nezviaže. Až potom môže vykradnúť jeho dom. 28 Uisťujem vás, že ľuďom bude všetko odpustené, akékoľvek hriechy a znevažujúce reči. 29 Ale tomu, kto sa rúha proti svätému duchu, nebude nikdy odpustené.+ Je vinný večným hriechom.“+ 30 To povedal preto, lebo hovorili, že je posadnutý zlým* duchom.+

31 Vtedy prišla jeho matka a jeho bratia.+ Zostali stáť vonku a poslali niekoho dnu, aby ho zavolal.+ 32 Okolo neho sedelo množstvo ľudí. Povedali mu: „Vonku je tvoja matka a tvoji bratia a volajú ťa.“+ 33 Ale on im odpovedal: „Kto je moja matka a moji bratia?“ 34 Potom sa pozrel na tých, čo sedeli v kruhu okolo neho, a povedal: „Pozrite, moja matka a moji bratia!+ 35 Každý, kto koná Božiu vôľu, je mojím bratom a sestrou a matkou.“+

4 Opäť začal vyučovať pri mori a zhromaždil sa k nemu veľmi veľký zástup. Preto nasadol do člna a trochu sa vzdialil od pobrežia, zatiaľ čo celý zástup zostal na brehu mora.+ 2 Učil ich veľa vecí v podobenstvách+ a hovoril im:+ 3 „Počúvajte: Rozsievač vyšiel siať.+ 4 Ako rozsieval, niektoré semená padli na kraj cesty a prileteli vtáky a vyzobali ich. 5 Iné semená padli na skalnaté miesta, kde nebolo veľa pôdy. Ihneď vyklíčili, lebo pôda tam nebola hlboká.+ 6 Ale keď vyšlo slnko, spálilo ich, a pretože nemali koreň, uschli. 7 Ďalšie semená padli medzi tŕnie. Tŕnie vyrástlo a udusilo ich, takže semená nepriniesli nijakú úrodu.+ 8 Iné však padli na dobrú pôdu, vzišli, vyrástli a začali prinášať úrodu: jedny 30-násobnú, ďalšie 60-násobnú, iné 100-násobnú.“+ 9 A dodal: „Kto je ochotný počúvať, nech počúva.“+

10 Keď zástup odišiel, tí, čo boli okolo neho spolu s dvanástimi, sa ho pýtali, aký je význam tých podobenstiev.+ 11 Povedal im: „Vám je dané rozumieť svätému tajomstvu+ Božieho Kráľovstva, ale pre iných sú to naďalej všetko len podobenstvá,+ 12 aby nevideli, hoci sa pozerajú, a nerozumeli, hoci počujú. A tak sa nikdy neobrátia a nebude im odpustené.“+ 13 Potom im povedal: „Keď nechápete toto podobenstvo, ako porozumiete všetkým ostatným podobenstvám?

14 Rozsievač rozsieva slovo.*+ 15 Semená, ktoré padnú na kraj cesty, sú ľudia, do ktorých sa zaseje slovo, no len čo ho počujú, prichádza Satan+ a berie to, čo bolo do nich zasiate.+ 16 Podobne semená zasiate na skalnaté miesta sú tí, ktorí počujú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú.+ 17 Hoci sa nezakorenia, nejaký čas pokračujú. Ale keď prídu ťažkosti alebo prenasledovanie pre slovo, strácajú vieru. 18 Ďalšie semená sú zasiate medzi tŕnie. Títo ľudia počujú slovo,+ 19 ale prílišné starosti+ spojené so životom v tomto svete,* podvodná moc bohatstva+ a rôzne iné žiadosti+ prenikajú do ich srdca, dusia slovo a ono neprináša žiadnu úrodu. 20 Nakoniec sú tu semená zasiate do dobrej pôdy. To sú tí, čo počujú slovo, ochotne ho prijímajú a prinášajú 30-násobnú, 60-násobnú a 100-násobnú úrodu.“+

21 A ďalej im povedal: „Slúži azda lampa na to, aby ju položili pod kôš* alebo pod posteľ? Nedáva sa na stojan?+ 22 Nič nie je skryté, čo nebude odhalené. Nič nie je utajené, čo nevyjde najavo.+ 23 Kto je ochotný počúvať, nech počúva.“+

24 Povedal im tiež: „Venujte pozornosť tomu, čo počujete.+ Akou mierou meriate, takou bude odmerané vám, a dokonca vám bude pridané. 25 Lebo tomu, kto má, bude dané viac,+ ale tomu, kto nemá, bude vzaté aj to, čo má.“+

26 Potom pokračoval: „S Božím Kráľovstvom je to tak, ako keď človek zasieva semeno do zeme. 27 V noci spí, vo dne vstáva a semeno klíči a rastie a on ani nevie ako. 28 Zem sama od seba prináša plody – najprv steblo, potom klas a nakoniec zrelé zrno v klase. 29 No len čo obilie dozreje, človek vezme kosák, lebo nastal čas žatvy.“

30 A ďalej povedal: „K čomu sa dá prirovnať Božie Kráľovstvo alebo akým podobenstvom sa dá znázorniť? 31 Je ako horčičné zrnko, ktoré v čase, keď je zasiate do pôdy, je najmenšie zo všetkých semien na zemi.+ 32 Ale keď je zasiate a vyrastie, stane sa väčším ako všetky ostatné byliny a vytvára veľké vetvy, takže v jeho tieni môžu hniezdiť vtáky.“

33 Mnohými takými podobenstvami+ ich učil Božie slovo podľa toho, koľko boli schopní rozumieť. 34 Inak ako v podobenstvách im ani nehovoril, ale keď bol sám so svojimi učeníkmi, všetko im vysvetľoval.+

35 V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: „Preplavme sa na druhý breh.“+ 36 Učeníci teda poslali zástup preč a vzali Ježiša do člna. Išli s nimi aj ďalšie člny.+ 37 Strhla sa prudká víchrica a vlny narážali na čln, až sa takmer potápal.+ 38 Ale on spal v zadnej časti člna na vankúši. A tak ho zobudili a povedali mu: „Učiteľ, je ti jedno, že nám ide o život?“ 39 Nato vstal, pokarhal vietor a povedal moru: „Mlč! Buď ticho!“+ A vietor utíchol a nastal veľký pokoj. 40 Potom im povedal: „Prečo sa tak bojíte? Ešte stále nemáte vieru?“ 41 A zmocnil sa ich veľký strach a hovorili jeden druhému: „Kto je tento človek, že ho aj vietor a more poslúchajú?“+

5 Potom prišli na druhú stranu mora do kraja Gerazéncov.+ 2 Hneď ako Ježiš vystúpil z člna, od hrobiek* vyšiel oproti nemu človek, ktorý bol v moci nečistého ducha. 3 Býval medzi hrobkami a dovtedy ho nikto nedokázal natrvalo zviazať, ani reťazami. 4 Veľakrát ho spútali okovami a reťazami, ale reťaze vždy roztrhal a okovy roztrieskal. Nikto nemal silu skrotiť ho. 5 Vo dne v noci kričal v hrobkách a v horách a bil sa kameňmi. 6 Keď z diaľky zbadal Ježiša, pribehol a poklonil sa mu.+ 7 A nahlas skríkol: „Čo odo mňa chceš, Ježiš, Syn Najvyššieho Boha? Zaprisahávam ťa na Boha, netráp ma!“+ 8 Lebo Ježiš mu povedal: „Vyjdi z toho človeka, zlý* duch!“+ 9 Ježiš sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ Odpovedal: „Volám sa Légia, lebo je nás mnoho.“ 10 A veľmi ho prosil, aby ich neposielal preč z krajiny.+

11 Na svahu sa páslo veľké stádo svíň.+ 12 Duchovia ho prosili: „Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich.“ 13 Ježiš im to dovolil, a tak nečistí duchovia vyšli a vstúpili do svíň. A stádo, okolo 2 000 zvierat, sa vrhlo z útesu do mora a utopilo sa. 14 Pastieri utiekli a rozhlásili to v meste i na vidieku. A ľudia sa prišli pozrieť, čo sa stalo.+ 15 Prišli k Ježišovi a uvideli muža, ktorý bol predtým posadnutý démonmi – toho, ktorý bol posadnutý légiou –, ako sedí oblečený a pri zmysloch, a začali sa báť. 16 Očití svedkovia im porozprávali, čo sa stalo s posadnutým mužom a so sviňami. 17 Preto začali na Ježiša naliehať, aby odišiel z ich kraja.+

18 Keď nastupoval do člna, človek, ktorý bol predtým posadnutý démonmi, ho prosil, aby smel ísť s ním.+ 19 Nedovolil mu to však, ale povedal: „Choď domov k svojim príbuzným a porozprávaj im všetko, čo pre teba urobil Jehova* a ako sa nad tebou zľutoval.“ 20 Odišiel teda a začal v Dekapolise* rozhlasovať, čo všetko preňho urobil Ježiš, a všetci boli ohromení.

21 Potom sa Ježiš znovu preplavil v člne na protiľahlý breh, a ešte kým bol pri mori, zhromaždil sa k nemu veľký zástup.+ 22 Vtedy za ním prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairos. Keď uvidel Ježiša, padol mu k nohám+ 23 a úpenlivo ho prosil: „Moja dcérka je ťažko chorá.* Príď, prosím, a polož na ňu ruky,+ aby sa uzdravila a zostala nažive.“ 24 Ježiš s ním teda šiel a nasledoval ho veľký zástup, ktorý sa naňho tlačil.

25 Bola tam žena, ktorá bola 12 rokov postihnutá krvácaním.+ 26 Veľa si vytrpela* od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nezlepšilo sa to, skôr zhoršilo. 27 Keď sa dopočula o Ježišovi, pretlačila sa pomedzi zástup a zozadu sa dotkla jeho plášťa,+ 28 lebo si povedala: „Ak sa dotknem aspoň jeho odevu, uzdravím sa.“+ 29 A okamžite prestala krvácať a pocítila, že je uzdravená z choroby, ktorá jej spôsobila toľko trápenia.

30 Ježiš si hneď uvedomil, že z neho vyšla sila.+ Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa dotkol môjho odevu?“+ 31 Ale učeníci mu povedali: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a ty sa pýtaš, kto sa ťa dotkol?“ 32 On sa však obzeral dookola, aby zistil, kto to bol. 33 Žena sa zľakla, lebo vedela, čo sa s ňou stalo. Prišla celá rozochvená, padla pred ním na kolená a povedala mu celú pravdu. 34 Ježiš jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji+ a nech ťa už tá vysiľujúca choroba netrápi.“+

35 Kým ešte hovoril, prišli za predstaveným synagógy nejakí ľudia z jeho domu a povedali mu: „Tvoja dcéra zomrela. Načo ešte obťažovať Učiteľa?“+ 36 Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa,* len ver!“+ 37 A nikomu nedovolil, aby išiel s ním, okrem Petra, Jakuba a Jakubovho brata Jána.+

38 Keď prišli k domu predstaveného synagógy, uvidel veľký rozruch a ľudí, ako plačú a hlasno nariekajú.+ 39 Vošiel dnu a povedal im: „Prečo plačete a robíte taký rozruch? Dieťa nezomrelo, iba spí.“+ 40 Nato sa mu začali posmievať. Ale on ich poslal všetkých von, vzal otca a matku dieťaťa a tých, čo boli s ním, a vošiel tam, kde bolo dieťa. 41 Vzal ho za ruku a povedal mu: „Talita kumi,“ čo preložené znamená: „Dievčatko, hovorím ti, vstaň!“+ 42 A dievčatko ihneď vstalo a začalo chodiť. (Malo 12 rokov.) Od veľkého nadšenia boli celí bez seba. 43 Ale dôrazne im prikázal,* aby o tom nikomu nehovorili,+ a povedal, aby dali dieťaťu niečo jesť.

6 Potom odtiaľ išiel do svojej domoviny+ a jeho učeníci ho nasledovali. 2 Keď prišiel sabat, začal vyučovať v synagóge. Väčšina tých, čo ho počúvali, žasla. A hovorili: „Odkiaľ to ten človek má?+ A ako to, že mu bola daná taká múdrosť a dokáže robiť také zázraky?*+ 3 Nie je to ten tesár,+ syn Márie+ a brat Jakuba,+ Jozefa, Júdu* a Šimona?+ A nie sú jeho sestry tu s nami?“ A to im zabránilo uveriť v neho. 4 Ale Ježiš im povedal: „Proroka si vážia všade, len nie v jeho domovine, medzi jeho príbuznými a v jeho vlastnom dome.“+ 5 A nemohol tam urobiť nijaký zázrak,* len na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich. 6 Veľmi sa divil, že nemajú vieru. A chodil po okolitých dedinách a vyučoval.+

7 Potom si zavolal dvanástich a začal ich posielať po dvoch+ a dal im moc nad zlými* duchmi.+ 8 Prikázal im, aby si na cestu nebrali nič okrem palice – ani chlieb, ani vak na jedlo, ani peniaze* v opasku+ –, 9 ale aby si obuli sandále a nebrali si nič na prezlečenie.* 10 Ďalej im povedal: „Kdekoľvek vojdete do domu, zostaňte v ňom, až kým neodídete z toho miesta.+ 11 Keď vás na nejakom mieste neprijmú a nevypočujú, pri odchode straste prach zo svojich nôh na svedectvo proti nim.“+ 12 Potom vyšli a hlásali, že treba robiť pokánie,+ 13 vyháňali mnoho démonov+ a natierali olejom mnohých chorých a uzdravovali ich.

14 Dopočul sa o tom aj kráľ Herodes,* lebo Ježišovo meno sa stalo známym a ľudia hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto dokáže robiť zázraky.“*+ 15 Iní hovorili: „Je to Eliáš.“ A ďalší hovorili: „Je ako jeden z dávnych prorokov.“+ 16 Keď to však počul Herodes, povedal: „Ján, ktorého som sťal, vstal z mŕtvych.“ 17 Lebo Herodes dal Jána zatknúť, spútať a uväzniť pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa. Oženil sa s ňou+ totiž 18 a Ján mu opätovne hovoril: „Tvoje manželstvo so ženou tvojho brata je nezákonné.“+ 19 Preto Herodias nenávidela Jána a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20 lebo Herodes sa Jána obával. Vedel o ňom, že je spravodlivý a svätý muž,+ a chránil ho. Keď ho počúval, často bol z jeho slov vo veľkých rozpakoch, ale aj tak si ho vždy rád vypočul.

21 Vhodný deň nastal, keď Herodes usporiadal na svoje narodeniny+ večeru pre svojich dvoranov, vojenských veliteľov a významné osobnosti Galiley.+ 22 Vtedy vošla Herodiadina dcéra a tancovala. A zapáčila sa Herodesovi i tým, ktorí s ním večerali.* Kráľ povedal dievčaťu: „Požiadaj ma, o čo chceš, a dám ti to.“ 23 A prisahal jej: „Dám ti všetko, o čo požiadaš, až do polovice svojho kráľovstva.“ 24 A tak vyšla a spýtala sa matky: „Čo si mám žiadať?“ „Hlavu Jána Krstiteľa,“ odpovedala jej. 25 Ona hneď bežala ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi dal hneď teraz na podnose hlavu Jána Krstiteľa.“+ 26 Hoci to kráľa hlboko zarmútilo, nechcel jej žiadosť odmietnuť pre prísahu, ktorú vyslovil pred hosťami.* 27 Okamžite poslal telesného strážcu a rozkázal mu, aby priniesol Jánovu hlavu. A on šiel, sťal ho vo väzení 28 a priniesol jeho hlavu na podnose. Dal ju dievčaťu a dievča ju dalo matke. 29 Keď sa o tom dopočuli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobky.*

30 Apoštoli sa vrátili k Ježišovi a oznámili mu všetko, čo robili a učili.+ 31 On im povedal: „Poďte so mnou na opustené miesto a trochu si oddýchnite.“+ Lebo mnohí prichádzali a odchádzali a oni sa nemali ani kedy najesť. 32 Preto sa vydali člnom na opustené miesto, aby boli sami.+ 33 Ale ľudia ich videli odchádzať a mnohí sa to dozvedeli. Zbehli sa tam peši zo všetkých miest a prišli tam pred nimi. 34 Keď Ježiš vystupoval z člna, uvidel veľký zástup ľudí a prišlo mu ich ľúto,+ lebo boli ako ovce bez pastiera.+ A začal ich učiť mnohé veci.+

35 Deň značne pokročil, a tak učeníci prišli k nemu a povedali: „Sme na odľahlom mieste a je už veľa hodín.+ 36 Pošli ich preč, aby mohli ísť do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.“+ 37 Odpovedal im: „Vy im dajte niečo jesť.“ Nato sa spýtali: „Máme ísť a nakúpiť chlieb za 200 denárov* a dať ho ľuďom, aby sa najedli?“+ 38 „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť,“ povedal. Keď to zistili, oznámili mu: „Päť, a dve ryby.“+ 39 Potom všetkých vyzval, aby si po skupinách posadali na trávu.+ 40 A posadali si v skupinách po 100 a po 50. 41 Vzal päť chlebov a dve ryby, vzhliadol k nebu a pomodlil sa.*+ Potom začal lámať chleby a podávať ich učeníkom a tí ich rozdávali ľuďom. Aj obe ryby rozdelil medzi všetkých. 42 Tak sa všetci dosýta najedli. 43 Potom to, čo zostalo, pozbierali a úlomkov chleba bolo 12 plných košov, nehovoriac o rybách.+ 44 Tých, čo jedli chleby, bolo 5 000 mužov.

45 Hneď potom prikázal učeníkom, aby nastúpili do člna a šli napred na protiľahlý breh k Betsaide, a on medzitým poslal zástup domov.+ 46 Keď sa s nimi rozlúčil, odišiel na vrch modliť sa.+ 47 Nastal večer a čln bol uprostred mora, ale on bol sám na súši.+ 48 Keď ich uvidel, ako namáhavo veslujú, lebo fúkal protivietor, okolo štvrtej nočnej hliadky* prišiel k nim, kráčajúc po mori, ale vyzeralo to, že ich chce obísť.* 49 Keď ho zazreli kráčať po mori, pomysleli si: „To je prízrak!“ a hlasno vykríkli. 50 Lebo všetci ho videli a rozrušilo ich to. Ale on sa im rýchlo prihovoril: „Upokojte sa! To som ja, nemusíte sa báť.“+ 51 Potom k nim nastúpil do člna a vietor utíchol. Úplne ich to ohromilo, 52 lebo nepochopili zázrak s chlebmi, ale ich myseľ* zostávala zahalená.

53 Keď sa preplavili na druhý breh, dostali sa do Genezareta a tam zakotvili.+ 54 Ale hneď ako vystúpili z člna, ľudia ho spoznali, 55 obehli celý ten kraj a začali na nosidlách prinášať chorých tam, kde počuli, že je. 56 A všade, kam prišiel – do dedín, miest alebo osád –, prinášali chorých na trhoviská a prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň obruby jeho plášťa.*+ A všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení.

7 Potom sa okolo neho zhromaždili farizeji a niektorí znalci Zákona, ktorí prišli z Jeruzalema.+ 2 Videli, ako niektorí z jeho učeníkov jedia poškvrnenými, čiže neumytými rukami.* 3 (Lebo farizeji a všetci Židia sa pridržiavajú tradície predkov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po lakeť. 4 Keď sa vrátia z trhu, nejedia, kým sa neočistia. Je ešte mnoho iných tradícií, ktoré prijali a ktorých sa držia, napríklad krsty pohárov, džbánov a medených nádob.)+ 5 Títo farizeji a znalci Zákona sa ho teda spýtali: „Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú tradíciu predkov, ale jedia poškvrnenými rukami?“+ 6 Povedal im: „Výstižne o vás pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa veľmi ďaleko.+ 7 Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuky vyučujú ľudské príkazy.‘+ 8 Opustili ste Božie prikázania a pridržiavate sa ľudských tradícií.“+

9 Ďalej im povedal: „Šikovne obchádzate Božie prikázania, aby ste zachovali svoje tradície.+ 10 Mojžiš povedal: ‚Cti svojho otca a svoju matku‘+ a ‚ten, kto uráža svojho otca alebo matku,* musí zomrieť‘.+ 11 Ale vy hovoríte, že ak niekto povie svojmu otcovi alebo svojej matke: ‚Všetko, čo mám a čím by som ti mohol pomôcť, je korban (čiže dar zasvätený Bohu),‘ 12 tak už podľa vás nemusí nič urobiť pre svojho otca alebo matku.+ 13 Tak svojimi tradíciami, ktoré ste zaviedli, robíte Božie slovo neplatným.+ A robíte mnohé podobné veci.“+ 14 Potom si k sebe znovu zavolal zástup a povedal: „Všetci ma počúvajte a pochopte.+ 15 Nič z toho, čo vchádza do človeka zvonku, ho nemôže poškvrniť, ale poškvrňuje ho to, čo z neho vychádza.“+ 16 *––

17 Keď odišiel od zástupu a vošiel do domu, učeníci sa ho opýtali na ten výrok.*+ 18 A on im odpovedal: „Ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo do neho vchádza zvonku, 19 lebo to nevchádza do srdca, ale do žalúdka a vychádza to do stoky?“ Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté. 20 Potom povedal: „Čo vychádza z človeka, to ho poškvrňuje,+ 21 lebo zvnútra, z ľudského srdca,+ vychádzajú škodlivé myšlienky, ktoré vedú k nemravnosti,* krádežiam, vraždám, 22 cudzoložstvám, chamtivosti, zlým skutkom, podvodu, bezočivému správaniu,* závisti,* urážkam,* povýšenosti a nerozumnosti. 23 Všetky tieto zlé veci vychádzajú zvnútra a poškvrňujú človeka.“

24 Potom vstal a odišiel odtiaľ na územie Týru a Sidónu.+ Tam vstúpil do jedného domu a nechcel, aby sa o tom niekto dozvedel, ale nepodarilo sa mu to utajiť. 25 Len čo prišiel, dopočula sa o ňom žena, ktorej dcérka bola posadnutá zlým* duchom. Prišla a padla mu k nohám.+ 26 Tá žena bola Sýrofeničanka gréckeho pôvodu* a prosila ho, aby vyhnal démona z jej dcéry. 27 Ale on jej povedal: „Nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je správne brať chlieb deťom a hádzať ho psíkom.“+ 28 „To je pravda, Pane, ale aj psíky jedia omrvinky, ktoré padajú dieťatkám zo stola,“ odpovedala mu. 29 Nato jej povedal: „Preto, že si to povedala, choď! Démon vyšiel z tvojej dcéry.“+ 30 Odišla teda domov a našla dieťa ležať na posteli, a démon bol preč.+

31 Keď sa Ježiš vracal z oblasti Týru, prešiel Sidónom ku Galilejskému moru cez oblasť Dekapolisu.*+ 32 Tam mu priviedli hluchého, ktorý zle rozprával,+ a veľmi ho prosili, aby naňho položil ruku. 33 Vzal ho nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, napľul a dotkol sa jeho jazyka.+ 34 A s pohľadom do neba hlboko vzdychol a povedal mu: „Effata,“ čo znamená: „Otvor sa.“ 35 V tej chvíli sa mu otvorili uši,+ reč sa mu napravila a začal správne hovoriť. 36 Ježiš im prikázal, aby o tom nikomu nerozprávali,+ ale čím viac im to prikazoval, tým viac to rozhlasovali.+ 37 Nesmierne žasli+ a hovorili: „Všetko, čo robí, je dobré. Dokonca aj hluchým vracia sluch a nemým reč.“+

8 V tých dňoch tam bol opäť veľký zástup ľudí a nemali nič na jedenie. Zavolal teda učeníkov a povedal im: 2 „Je mi ľúto zástupu,+ lebo sú tu so mnou už tri dni a nemajú nič na jedenie.+ 3 Ak ich pošlem domov hladných, cestou sa vyčerpajú, lebo niektorí sú zďaleka.“ 4 Učeníci mu však odpovedali: „Kde na tomto odľahlom mieste vezmeme dosť chleba pre všetkých?“ 5 Spýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Povedali: „Sedem.“+ 6 A vyzval ľudí, aby si posadali na zem. Potom vzal sedem chlebov, poďakoval Bohu, začal ich lámať a dávať svojim učeníkom a oni ich podávali zástupu.+ 7 Mali aj niekoľko rybiek. Keď vyslovil modlitbu, povedal učeníkom, aby podávali aj tie. 8 Tak sa všetci najedli dosýta a zvyšnými úlomkami chleba naplnili sedem veľkých košov.*+ 9 Bolo tam okolo 4 000 mužov. Potom ich poslal domov.

10 A hneď nastúpil s učeníkmi do člna a prišiel do dalmanutského kraja.+ 11 Tu za ním prišli farizeji a začali sa s ním dohadovať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho skúšali.+ 12 Zhlboka si vzdychol a povedal: „Prečo táto generácia žiada znamenie?+ Uisťujem vás, že táto generácia nedostane nijaké znamenie.“+ 13 S tým od nich odišiel, znovu nastúpil do člna a preplavil sa na protiľahlý breh.

14 Zabudli však zobrať so sebou chlieb a nemali v člne nič okrem jedného bochníka.+ 15 Ježiš ich dôrazne upozorňoval: „Majte oči otvorené, dávajte si pozor na kvas farizejov a kvas Herodesa.“+ 16 Začali sa teda dohadovať o tom, že nemajú chlieb. 17 Všimol si to a povedal im: „Prečo sa dohadujete o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Je vaša myseľ* stále zahalená? 18 ‚Hoci máte oči, nevidíte, a hoci máte uši, nepočujete?‘ Nepamätáte sa, 19 ako to bolo, keď som lámal päť chlebov+ pre 5 000 mužov? Koľko plných košov úlomkov ste pozbierali?“ „Dvanásť,“+ odpovedali mu. 20 „A keď som lámal sedem chlebov pre 4 000 mužov, koľko veľkých košov* ste naplnili úlomkami?“ „Sedem,“+ odpovedali. 21 Nato sa ich spýtal: „Ešte stále nerozumiete?“

22 Potom prišli do Betsaidy. Tam k Ježišovi priviedli slepého a veľmi ho prosili, aby sa ho dotkol.+ 23 Vzal teda slepého za ruku a vyviedol ho z dediny. Pľuvol mu na oči,+ položil naňho ruky a spýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ 24 Muž dvihol zrak a povedal: „Vidím ľudí, ale vyzerajú ako stromy, ktoré chodia.“ 25 Znovu položil ruky na jeho oči a muž uvidel jasne. Vrátil sa mu zrak a videl všetko zreteľne. 26 Poslal ho domov a povedal mu: „Nechoď do dediny.“

27 Ježiš a jeho učeníci potom odišli do dedín v okolí Filipovej Cézarey. Cestou sa učeníkov spýtal: „Za koho ma ľudia považujú?“+ 28 Odpovedali mu: „Niektorí za Jána Krstiteľa,+ iní za Eliáša+ a ďalší zase za jedného z prorokov.“ 29 Opýtal sa ich: „A za koho ma považujete vy?“ Peter mu odpovedal: „Ty si Kristus.“+ 30 Nato im prísne prikázal, aby to o ňom nikomu nehovorili.+ 31 A začal im vysvetľovať, že Syn človeka musí mnoho vytrpieť, musí byť zavrhnutý staršími, hlavnými kňazmi a znalcami Zákona a musí byť zabitý+ a o tri dni vstať z mŕtvych.+ 32 Hovoril o tom otvorene. Ale Peter ho vzal nabok a začal mu dohovárať.+ 33 Vtedy sa Ježiš obrátil, pozrel sa na učeníkov a pokarhal Petra slovami: „Choď za mňa, Satan! Nemyslíš Božím myslením, ale ľudským.“+

34 Potom si k sebe zavolal zástup a svojich učeníkov a povedal im: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl* a nasleduje ma.+ 35 Lebo kto si chce zachrániť život,* príde oň, ale kto príde o život* pre mňa a pre dobrú správu, zachráni si ho.+ 36 Veď čo má človek z toho, keď získa aj celý svet, ale príde o život?*+ 37 A čo by bol človek ochotný dať za svoj život?*+ 38 Kto sa hanbí za mňa a za moje slová pred touto nevernou* a hriešnou generáciou, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka,+ keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“+

9 Ďalej im povedal: „Uisťujem vás: Niektorí z tých, čo tu stoja, nezomrú, kým neuvidia, ako Božie Kráľovstvo prichádza s mocou.“+ 2 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a išli spolu na vysoký vrch. A Ježiš sa pred nimi premenil.+ 3 Jeho odev žiaril a bol taký biely, že by ho tak nevybielil nijaký čistič odevov na celom svete. 4 A zjavil sa im Eliáš a Mojžiš a rozprávali sa s Ježišom. 5 Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi,* je výborné, že sme tu. Postavme tri stany, jeden pre teba, jeden pre Mojžiša a jeden pre Eliáša.“ 6 Nevedel totiž, čo má povedať, lebo boli veľmi vystrašení. 7 Vtom sa vytvoril oblak, zahalil ich a z oblaku zaznel hlas:+ „Toto je môj milovaný Syn,+ počúvajte ho!“+ 8 Zrazu sa rozhliadli okolo seba a nebol s nimi už nikto, iba Ježiš.

9 Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby nikomu nerozprávali, čo videli,+ kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.+ 10 Vzali si jeho slová k srdcu,* ale medzi sebou sa rozprávali, čo tým myslel, keď povedal, že vstane z mŕtvych. 11 A začali sa ho vypytovať: „Prečo znalci Zákona hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“+ 12 Povedal im: „Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví.+ Ale prečo je napísané, že Syn človeka musí veľa vytrpieť+ a budú ním opovrhovať?+ 13 Hovorím vám, že Eliáš+ už prišiel a urobili s ním, čo chceli, tak ako je o ňom napísané.“+

14 Keď prišli k ostatným učeníkom, uvideli, že ich obklopuje veľký zástup ľudí a že sa s nimi hádajú znalci Zákona.+ 15 Len čo ľudia zbadali Ježiša, boli prekvapení a bežali ho privítať. 16 Spýtal sa ich: „Prečo sa hádate?“ 17 Jeden človek zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, lebo je posadnutý nemým duchom.+ 18 Kdekoľvek ho začne trápiť, hodí ho na zem a chlapcovi sa pení z úst, škrípe zubami a vyčerpá sa. Poprosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nedokázali to.“ 19 Odpovedal im: „Neveriaca generácia,+ ako dlho ešte budem musieť byť s vami? Ako dlho vás budem musieť znášať? Priveďte ho ku mne.“+ 20 Priviedli teda chlapca k nemu. Len čo duch zbadal Ježiša, zalomcoval chlapcom v prudkom kŕči a ten spadol, váľal sa po zemi a penilo sa mu z úst. 21 Ježiš sa spýtal otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ „Od detstva,“ povedal. 22 „Často ho vrhá do ohňa i do vody, aby ho zabil. Ale ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ 23 Ježiš mu povedal: „Ak môžeš? Všetko je možné pre toho, kto má vieru.“+ 24 Chlapcov otec rýchlo zvolal: „Verím! Pomôž mi, kde potrebujem vieru!“+

25 Keď si Ježiš všimol, že sa k nim zbieha zástup, pokarhal zlého* ducha a povedal mu: „Nemý a hluchý duch, prikazujem ti, vyjdi z neho a už doňho nevstupuj!“+ 26 Ten vykríkol, silno ním zalomcoval a potom z neho vyšiel. Chlapec zostal ležať ako mŕtvy, takže väčšina ľudí hovorila: „Je mŕtvy!“ 27 Ale Ježiš ho vzal za ruku, zodvihol ho a on sa postavil. 28 Keď vošli do domu a boli sami, učeníci sa Ježiša spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“+ 29 Povedal im: „Tento druh nemôže vyjsť inak, iba modlitbou.“

30 Odišli odtiaľ a prechádzali cez Galileu, ale on nechcel, aby sa o tom niekto dozvedel. 31 Lebo svojim učeníkom vysvetľoval: „Syna človeka zradia a vydajú do rúk ľudí a tí ho zabijú.+ Ale hoci ho zabijú, o tri dni vstane z mŕtvych.“+ 32 Nerozumeli však tomu, čo hovorí, a báli sa ho spýtať.

33 A prišli do Kafarnaumu. Keď bol v dome, položil im otázku: „O čom ste sa cestou dohadovali?“+ 34 Mlčali, lebo sa cestou dohadovali, kto z nich je najväčší. 35 Sadol si, zavolal si tých dvanástich k sebe a povedal im: „Ak chce byť niekto prvý, nech je posledný zo všetkých a služobníkom všetkých.“+ 36 Potom vzal malé dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal: 37 „Kto prijíma jedno z takýchto detí+ z úcty ku mne,* prijíma aj mňa, a kto prijíma mňa, neprijíma len mňa, ale aj toho, ktorý ma poslal.“+

38 Ján mu povedal: „Učiteľ, videli sme nejakého muža, ako vyháňa démonov v tvojom mene. Snažili sme sa mu v tom zabrániť, lebo nechodí s nami.“+ 39 Ale Ježiš im povedal: „Nebráňte mu, lebo nikto, kto urobí mocný skutok v mojom mene, nemôže hneď nato hovoriť o mne zle. 40 Lebo kto nie je proti nám, je za nás.+ 41 Verte mi, ktokoľvek vám podá pohár vody, pretože patríte Kristovi,+ určite nepríde o svoju odmenu.+ 42 Ale kto privedie k pádu* jedného z týchto maličkých, ktorí vo mňa veria, pre toho by bolo lepšie, keby mu na krk zavesili mlynský kameň, akým otáča osol, a hodili ho do mora.+

43 Ak ťa zvádza na hriech* tvoja ruka, odsekni ju. Je pre teba lepšie, aby si získal život, hoci by si bol zmrzačený, než aby si s oboma rukami odišiel do gehenny,* do neuhasiteľného ohňa.+ 44 *–– 45 Ak ťa zvádza na hriech* tvoja noha, odsekni ju. Je pre teba lepšie, aby si získal život, hoci by si mal iba jednu nohu, než aby si bol s oboma nohami hodený do gehenny.*+ 46 *–– 47 Ak ťa zvádza na hriech* tvoje oko, odhoď ho.+ Je pre teba lepšie, aby si vošiel do Božieho Kráľovstva s jedným okom, než aby si bol s oboma očami uvrhnutý do gehenny,*+ 48 kde červy nehynú a oheň nehasne.+

49 Lebo každý musí byť osolený ohňom.+ 50 Soľ je dobrá, ale ak stratí svoju slanosť, čím ju obnovíte?+ Majte soľ v sebe+ a zachovávajte medzi sebou pokoj.“+

10 Vstal, odišiel odtiaľ a prešiel za Jordán na hranice Judey. Opäť sa k nemu zišli zástupy, a ako mal vo zvyku, začal ich vyučovať.+ 2 Prišli za ním farizeji, lebo ho chceli skúšať, a pýtali sa ho, či sa muž smie rozviesť s manželkou.+ 3 Odpovedal im: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ 4 Povedali: „Mojžiš dovolil napísať potvrdenie o rozvode a rozviesť sa s ňou.“+ 5 Ježiš im však povedal: „Toto prikázanie vám napísal pre tvrdosť vášho srdca.+ 6 Ale na začiatku stvorenia ‚ich Boh vytvoril ako muža a ženu.+ 7 Preto človek opustí otca a matku+ 8 a tí dvaja budú jedno telo.‘+ A tak už nie sú dvaja, ale sú jedno telo. 9 Teda čo Boh spojil, nech človek nerozdeľuje.“+ 10 Keď boli zase v dome, učeníci sa ho na to spýtali. 11 Povedal im: „Kto sa rozvádza so svojou manželkou a ožení sa s inou ženou, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva.+ 12 A ak sa žena po rozvode so svojím manželom vydá za iného muža, cudzoloží.“+

13 Ľudia k nemu prinášali malé deti, aby ich žehnal,* ale učeníci ich prísne napomínali, aby to nerobili.+ 14 Keď to Ježiš videl, rozhorčil sa a povedal im: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie Kráľovstvo.+ 15 Verte mi, kto neprijíma Božie Kráľovstvo tak ako dieťa, určite doň nevojde.“+ 16 A bral deti do náručia, kládol na ne ruky a žehnal ich.+

17 Keď sa vydával na cestu, pribehol nejaký muž, padol pred ním na kolená a spýtal sa ho: „Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“+ 18 Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Boh.+ 19 Poznáš prikázania: ‚Nevraždi,+ necudzolož,+ nekradni,+ nesvedč krivo,+ nepodvádzaj,+ cti svojho otca a svoju matku.‘“+ 20 Muž mu povedal: „Učiteľ, to všetko dodržiavam od svojej mladosti.“ 21 Ježiš sa naňho s láskou pozrel a povedal mu: „Jedna vec ti chýba: Choď, predaj, čo máš, peniaze rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a buď mojím nasledovníkom.“+ 22 Ale on, keď to počul, zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku.+

23 Ježiš sa rozhliadol okolo seba a povedal učeníkom: „Aké ťažké bude pre tých, čo majú peniaze, vojsť do Božieho Kráľovstva!“+ 24 Jeho slová učeníkov prekvapili. A tak im Ježiš znova povedal: „Priatelia,* aké ťažké je vojsť do Božieho Kráľovstva! 25 Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly ako bohatému vojsť do Božieho Kráľovstva.“+ 26 To ich ešte viac prekvapilo a povedali mu:* „Môže byť vôbec niekto zachránený?“+ 27 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha, lebo u Boha je možné všetko.“+ 28 Vtedy sa ozval Peter: „My sme všetko opustili a nasledujeme ťa.“+ 29 Ježiš povedal: „Uisťujem vás, že nikto neopustil dom alebo bratov a sestry, alebo matku a otca, alebo deti, alebo polia pre mňa a pre dobrú správu,+ 30 aby nedostal v tomto čase stonásobne viac domov, bratov, sestier, matiek, detí a polí, hoci s prenasledovaním,+ a v prichádzajúcom usporiadaní sveta* večný život. 31 Ale mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.“+

32 Boli na ceste do Jeruzalema a Ježiš išiel pred nimi. Učeníci boli znepokojení a ďalší, ktorí ich sprevádzali, sa začali báť. Opäť vzal tých dvanástich nabok a začal im rozprávať o tom, čo sa s ním má stať.+ 33 „Ideme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný hlavným kňazom a znalcom Zákona. Odsúdia ho na smrť a vydajú ho ľuďom z národov. 34 Tí sa mu budú posmievať, budú naňho pľuť, bičovať ho a nakoniec ho zabijú, ale o tri dni vstane z mŕtvych.“+

35 Pristúpili k nemu Zebedejovi synovia Jakub a Ján+ a povedali mu: „Učiteľ, chceli by sme, aby si nám splnil jednu prosbu.“+ 36 Opýtal sa ich: „Čo chcete, aby som pre vás urobil?“ 37 Odpovedali: „Dovoľ nám, aby sme sa v tvojej sláve posadili jeden po tvojej pravici a druhý po tvojej ľavici.“+ 38 Ale Ježiš im povedal: „Neviete, o čo prosíte. Môžete piť z pohára, z ktorého pijem ja, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som krstený ja?“+ 39 Povedali mu: „Môžeme.“ Nato im Ježiš povedal: „Z pohára, z ktorého pijem, budete piť a krstom, ktorým som krstený, budete pokrstení.+ 40 Ale o tom, kto bude sedieť po mojej pravici alebo po mojej ľavici, nerozhodujem ja. Tie miesta dostanú tí, pre ktorých sú pripravené.“

41 Keď to počuli ostatní desiati, nahnevali sa na Jakuba a Jána.+ 42 Ale Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorí sú považovaní za vládcov nad národmi, panujú nad ľuďmi a významní muži dávajú ľuďom pocítiť svoju moc.+ 43 No medzi vami to tak nesmie byť. Kto chce byť medzi vami veľký, musí byť vaším služobníkom,+ 44 a kto chce byť medzi vami prvý, musí byť otrokom všetkých. 45 Ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil+ a dal svoj život ako výkupné za mnohých.“+

46 Potom prišli do Jericha. Keď odtiaľ Ježiš, jeho učeníci a veľký zástup ľudí vychádzali, pri ceste sedel slepý žobrák Bartimej, Timejov syn.+ 47 Keď počul, že je tam Ježiš Nazaretský, začal volať: „Ježiš, Syn Dávidov,+ zľutuj sa nado mnou!“+ 48 Mnohí ho okrikovali, aby bol ticho, ale on o to hlasnejšie volal: „Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!“ 49 Ježiš sa zastavil a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali ho a povedali mu: „Buď odvážny, vstaň. Volá ťa.“ 50 On odhodil svoj plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. 51 Ježiš sa ho opýtal: „Čo mám pre teba urobiť?“ „Rabbuni,* nech zase vidím,“ odpovedal. 52 Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila.“+ A ihneď sa mu vrátil zrak+ a pripojil sa k zástupu, ktorý Ježiša nasledoval.

11 Keď sa blížili k Jeruzalemu a prišli k Olivovému vrchu, kde leží Betfage a Betánia,+ poslal dvoch svojich učeníkov+ 2 a povedal im: „Choďte do dediny, ktorá je pred vami. Keď do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nikto nesedel. Odviažte ho a priveďte. 3 Ak sa vás niekto spýta: ‚Čo to robíte?‘, povedzte: ‚Pán ho potrebuje a hneď ho pošle späť.‘“ 4 A tak šli a v jednej bočnej ulici našli vonku pri dverách priviazané osliatko. Keď ho odväzovali,+ 5 niektorí z okolostojacich sa ich pýtali: „Čo robíte? Prečo to osliatko odväzujete?“ 6 Odpovedali im tak, ako im prikázal Ježiš, a oni ich nechali odísť.

7 Priviedli osliatko+ k Ježišovi, položili naň svoje plášte a on sa naň posadil.+ 8 Mnohí rozprestreli svoje plášte na cestu, kým iní narezali listy stromov rastúcich popri ceste.+ 9 Tí, čo išli vpredu, i tí, čo išli vzadu, volali: „Zachráň ho, prosíme!+ Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom* mene!+ 10 Požehnané je prichádzajúce Kráľovstvo nášho otca Dávida!+ Zachráň ho, prosíme, ty, ktorý si hore vo výšinách!“ 11 A vošiel do Jeruzalema a vstúpil do chrámu. Všetko si poobzeral, a keďže už bola neskorá hodina, odišiel s dvanástimi do Betánie.+

12 Keď na druhý deň vychádzali z Betánie, pocítil hlad.+ 13 Vtom z diaľky zazrel figovník, a keďže mal listy, išiel sa pozrieť, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, zistil, že sú na ňom iba listy, lebo nebolo obdobie fíg. 14 A tak mu povedal: „Nech z teba už nikdy nikto neje ovocie!“+ A učeníci počúvali.

15 Potom prišli do Jeruzalema. Tam vstúpil do chrámu a začal vyhadzovať tých, ktorí v ňom predávali a kupovali. Poprevracal stoly zmenárnikov a lavice tých, čo predávali holuby,+ 16 a nikomu nedovolil, aby cez chrám niečo prenášal. 17 Potom ich začal učiť: „Či nie je napísané: ‚Môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy‘?+ Ale vy ste z neho urobili skrýšu lupičov.“+ 18 Keď to počuli hlavní kňazi a znalci Zákona, začali hľadať spôsob, ako ho zabiť.+ Báli sa ho, lebo celý zástup bol nadšený jeho učením.+

19 Keď sa zvečerilo, odišli z mesta. 20 Na druhý deň skoro ráno prechádzali okolo figovníka a všimli si, že vyschol od koreňa.+ 21 Peter si spomenul, čo sa stalo predošlý deň, a povedal Ježišovi: „Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, uschol.“+ 22 Ježiš im na to povedal: „Verte v Boha. 23 Uisťujem vás, že ak niekto povie tomuto vrchu: ‚Zodvihni sa a zrúť sa do mora,‘ a nepochybuje,* že sa to stane, ale verí tomu, splní sa mu to.+ 24 Preto vám hovorím: Keď sa o niečo modlíte a prosíte, verte, akoby ste to už dostali, a dostanete to.+ 25 A keď stojíte a modlíte sa, odpustite všetko, čo proti niekomu máte, aby aj váš Otec, ktorý je v nebesiach, odpustil vaše priestupky.“+ 26 *––

27 A opäť prišli do Jeruzalema. Keď sa prechádzal v chráme, prišli k nemu hlavní kňazi, znalci Zákona a starší 28 a opýtali sa ho: „Akým právom robíš tie veci? Kto ti na to dal oprávnenie?“+ 29 Ježiš im povedal: „Niečo sa vás opýtam. Odpovedzte mi a ja vám poviem, akým právom robím tie veci. 30 Bol Jánov krst+ z neba alebo od ľudí? Odpovedzte mi!“+ 31 Hovorili si medzi sebou: „Ak povieme: ‚Z neba,‘ povie: ‚Tak prečo ste mu neuverili?‘ 32 Ale odvážime sa povedať: ‚Od ľudí‘?“ Báli sa totiž zástupu, lebo všetci považovali Jána za proroka.+ 33 Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ Ježiš im povedal: „Ani ja vám nepoviem, akým právom robím tie veci.“

12 Potom ich začal vyučovať v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu.+ Oplotil ju, vytesal lisovaciu nádrž a postavil vežu.+ Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval do cudziny.+ 2 V čase oberačky poslal k vinohradníkom otroka, aby od nich prevzal podiel z úrody vinice. 3 Oni ho však chytili, zbili a poslali preč s prázdnymi rukami. 4 A tak k nim poslal iného otroka. Tomu rozbili hlavu a ponížili ho.+ 5 Poslal ďalšieho a toho zabili. A poslal aj mnoho iných, jedných zbili a iných zabili. 6 Mal ešte milovaného syna.+ Nakoniec k nim poslal toho, lebo si povedal: ‚Môjho syna si budú vážiť.‘ 7 Ale vinohradníci si povedali: ‚To je dedič.+ Poďme, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ 8 A tak ho chytili, zabili a vyvliekli z vinice.+ 9 Čo urobí majiteľ vinice? Príde, zabije vinohradníkov a vinicu dá iným.+ 10 Nikdy ste nečítali v Písme? ‚Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, sa stal hlavným uholným kameňom.*+ 11 Pochádza od Jehovu* a je obdivuhodný v našich očiach.‘“+

12 Uvedomili si, že tým podobenstvom mal na mysli ich, a preto ho chceli chytiť.* Ale báli sa zástupu, a tak ho nechali a odišli.+

13 Potom k nemu poslali niekoľko farizejov a Herodesových stúpencov, aby ho prichytili v reči.+ 14 Keď prišli, povedali mu: „Učiteľ, vieme, že si pravdovravný a nesnažíš sa na nikoho zapôsobiť, lebo sa nepozeráš na to, kto má aké postavenie, ale učíš o Bohu pravdu. Povedz: Je správne platiť cisárovi daň* alebo nie? 15 Máme podľa teba platiť či nie?“ Ale on odhalil ich pokrytectvo a povedal im: „Prečo ma skúšate? Prineste mi denár,* nech sa naň pozriem.“ 16 Priniesli mu ho a on sa ich spýtal: „Čí je to obraz a nápis?“ „Cisárov,“ odpovedali. 17 Nato Ježiš povedal: „Splácajte cisárove veci cisárovi,+ ale Božie veci Bohu.“+ A nevedeli, čo na to povedať.

18 Potom k nemu prišli saduceji, ktorí hovoria, že neexistuje vzkriesenie,+ a opýtali sa ho:+ 19 „Učiteľ, Mojžiš napísal, že keď niekto zomrie a zostane po ňom manželka, ale nemal deti, má sa s ňou oženiť jeho brat a splodiť mu potomka.+ 20 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale zomrel a nezanechal potomka. 21 Jeho ovdovenú manželku si vzal druhý brat, ale aj on zomrel bez toho, aby zanechal potomka, a tretí tiež. 22 Tak zomrelo všetkých sedem bratov a nikto z nich nezanechal potomka. Ako posledná zomrela tá žena. 23 Manželkou ktorého z nich bude pri vzkriesení? Veď bola manželkou všetkých siedmich.“ 24 Ježiš im povedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte ani Písmo, ani Božiu moc.+ 25 Lebo keď budú mŕtvi vzkriesení, nebudú sa ženiť ani vydávať, ale budú ako anjeli v nebesiach.+ 26 Ale pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, nečítali ste v Mojžišovej knihe v správe o horiacom kre, že Boh povedal Mojžišovi: ‚Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakoba‘?+ 27 On nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite.“+

28 Vtedy k nemu pristúpil jeden zo znalcov Zákona, ktorý počúval ich rozhovor. Keď videl, ako dobre im Ježiš odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé* zo všetkých?“+ 29 Ježiš odpovedal: „Prvé je: ‚Počuj, Izrael, Jehova,* náš Boh, je jeden* Jehova* 30 a budeš milovať Jehovu,* svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou,* celou svojou mysľou a celou svojou silou.‘+ 31 A druhé je: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého.‘+ Žiadne prikázanie nie je väčšie ako tieto dve.“ 32 Znalec Zákona mu povedal: „Dobre, Učiteľ, povedal si pravdu: ‚On je jeden a okrem neho nie je žiadny iný.‘+ 33 Milovať ho celým srdcom, celým porozumením a celou silou a milovať svojho blížneho ako seba samého má oveľa väčšiu cenu ako všetky úplné zápalné a iné obete.“+ 34 Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho Kráľovstva.“ A už sa ho viac nikto neodvážil vypytovať.+

35 Potom Ježiš ďalej vyučoval v chráme a spýtal sa: „Ako to, že znalci Zákona hovoria, že Kristus je Dávidov syn?+ 36 Veď Dávid, vedený svätým duchom,+ povedal: ‚Jehova* povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov pod tvoje nohy.“‘+ 37 Sám Dávid ho nazýva Pánom. Ako potom môže byť jeho synom?“+

A veľký zástup ho počúval s potešením. 38 Pri svojom vyučovaní povedal aj toto: „Dajte si pozor na znalcov Zákona, ktorí sa radi prechádzajú v dlhých rúchach, nechávajú sa zdraviť na trhoviskách,+ 39 s obľubou si vyberajú predné* sedadlá v synagógach a čestné miesta na hostinách,+ 40 oberajú vdovy o majetok* a dlho sa modlia, aby na druhých urobili dojem.* Tých čaká prísnejší rozsudok.“

41 Potom sa posadil naproti pokladniciam+ a pozoroval, ako do nich ľudia hádžu peniaze. Mnohí bohatí vhadzovali veľké sumy peňazí.+ 42 Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince.*+ 43 Nato si zavolal učeníkov a povedal im: „Verte mi, táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádžu peniaze do pokladníc.+ 44 Lebo všetci vhadzovali zo svojho prebytku, ale ona, hoci žije v núdzi,* vhodila všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“+

13 Keď vychádzal z chrámu, jeden z učeníkov mu povedal: „Učiteľ, pozri, aké kamene a aké budovy!“+ 2 Ale Ježiš mu povedal: „Áno, sú to veľké budovy, ale hovorím vám, že tu nezostane kameň na kameni. Všetko bude zbúrané.“+

3 Keď sedel na Olivovom vrchu oproti chrámu, Peter, Jakub, Ján a Andrej sa ho súkromne spýtali: 4 „Povedz nám: Kedy to bude a čo bude znamením, že to všetko speje ku koncu?“+ 5 Vtedy im Ježiš začal hovoriť: „Dajte si pozor, aby vás nikto neoklamal.+ 6 Mnohí prídu v mojom mene a povedia: ‚Ja som to,‘ a oklamú mnohých. 7 A keď budete počuť hluk boja a správy o vojnách, nezľaknite sa. To sa musí diať, ale ešte to nebude koniec.+

8 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu.+ Budú zemetrasenia na jednom mieste za druhým a bude aj hlad.+ To bude začiatok veľmi ťažkých čias.*+

9 Vy sa však majte na pozore! Ľudia vás budú vydávať miestnym súdom,+ budete pre mňa bití v synagógach+ a budete stáť pred miestodržiteľmi a kráľmi, aby ste im vydali svedectvo.+ 10 A všetkým národom sa najprv musí zvestovať dobrá správa.+ 11 Keď vás postavia pred súd, nerobte si vopred starosti, čo budete hovoriť. Hovorte, čo vám bude v tej chvíli dané, lebo to nebudete hovoriť vy, ale svätý duch.+ 12 Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. A deti sa postavia proti rodičom a dajú ich usmrtiť.+ 13 Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno.+ Ale kto vytrvá až do konca,+ bude zachránený.+

14 Keď však uvidíte ohavnosť, ktorá po sebe zanecháva spúšť,+ ako stojí, kde by nemala (nech čitateľ použije dobrý úsudok), potom tí, čo sú v Judei, nech utekajú do hôr.+ 15 Ten, kto bude na streche domu, nech nezostupuje do domu, aby si so sebou niečo vzal. 16 A kto bude na poli, nech sa nevracia po svoj vrchný odev. 17 Beda tehotným a tým, ktoré budú dojčiť v tých dňoch!+ 18 Modlite sa, aby sa to nestalo v zime, 19 lebo v tých dňoch bude také súženie,+ aké nebolo od začiatku, keď Boh stvoril svet, až doteraz a aké viac nebude.+ 20 Keby Jehova* neskrátil tie dni, nikto by sa nezachránil. Ale kvôli tým, ktorých si vyvolil, tie dni skráti.+

21 A ak vám niekto povie: ‚Pozrite, tu je Kristus!‘ alebo ‚Tam je!‘, neverte tomu.+ 22 Lebo sa objavia falošní Kristovia a falošní proroci+ a budú robiť znamenia a zázraky, aby oklamali vyvolených, ak to bude možné. 23 Majte sa preto na pozore.+ Povedal som vám všetko vopred.

24 Ale v tých dňoch po tom súžení sa zatmie slnko, prestane svietiť mesiac,+ 25 z neba budú padať hviezdy a moci,* ktoré sú v nebesiach, budú otrasené. 26 A vtedy uvidia Syna človeka+ prichádzať v oblakoch s veľkou mocou a slávou.+ 27 Potom vyšle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch svetových strán,* od konca zeme až po koniec neba.+

28 Zoberte si poučenie z figovníka: Keď zmäknú jeho vetvičky a vypučia na nich listy, viete, že je blízko leto.+ 29 Podobne keď uvidíte, že sa to deje, vedzte, že on* je blízko, pri dverách.+ 30 Uisťujem vás, že táto generácia nepominie, kým sa to všetko nestane.+ 31 Nebo a zem pominú,+ ale moje slová rozhodne nepominú.+

32 Ten deň a hodinu nepozná nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.+ 33 Dávajte pozor a bdejte,+ lebo neviete, kedy príde určený čas.+ 34 Je to tak, ako keď človek odcestuje do cudziny a svoj dom dá na starosť svojim otrokom.+ Každému určí prácu a vrátnikovi prikáže, aby bdel.+ 35 Preto bdejte, lebo neviete, kedy príde pán domu,+ či večer, alebo o polnoci, alebo pred svitaním,* alebo skoro ráno,+ 36 aby vás nenašiel spať, keď nečakane príde.+ 37 Čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“+

14 O dva dni mal byť Pesach+ a Sviatok nekvasených chlebov.+ Hlavní kňazi a znalci Zákona hľadali príležitosť, ako sa ho úskokom zmocniť* a zabiť ho.+ 2 Ale hovorili si: „Nie vo sviatok, aby sa ľudia nevzbúrili.“

3 Keď bol v Betánii a jedol* v dome Šimona, ktorý bol predtým malomocný, prišla nejaká žena s alabastrovou nádobkou veľmi drahého vonného oleja, pravého nardu.* Odbila hrdlo nádobky a začala Ježišovi vylievať olej na hlavu.+ 4 Niektorí sa nad tým pohoršili a hovorili si medzi sebou: „Načo takto plytvať vonným olejom? 5 Veď sa mohol predať za vyše 300 denárov* a peniaze sa mohli rozdať chudobným!“ A veľmi sa na ňu nahnevali.* 6 Ale Ježiš im povedal: „Nechajte ju. Prečo ju trápite? Urobila pre mňa dobrý skutok.+ 7 Veď chudobní budú medzi vami vždy+ a dobro pre nich môžete konať, kedy chcete, ale ja s vami nebudem vždy.+ 8 Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo vonným olejom na pohreb.+ 9 Uisťujem vás, že kdekoľvek na svete sa bude zvestovať dobrá správa,+ bude sa na pamiatku tejto ženy hovoriť aj o tom, čo urobila.“+

10 Potom Judáš Iškariotský, jeden z dvanástich, odišiel k hlavným kňazom, aby im ho zradil.+ 11 Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú strieborné peniaze.+ A tak začal hľadať vhodnú príležitosť, ako ho zradiť.

12 V prvý deň Sviatku nekvasených chlebov,+ keď sa ako obyčajne prináša obeť, ktorá patrí k Pesachu,+ sa učeníci opýtali Ježiša: „Kde ti máme pripraviť pesachovú večeru?“+ 13 Vtedy povedal dvom svojim učeníkom: „Choďte do mesta a tam stretnete človeka, ktorý ponesie nádobu s vodou. Choďte za ním+ 14 a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ‚Učiteľ sa pýta: „Kde je hosťovská izba, v ktorej by som mohol so svojimi učeníkmi jesť pesachovú večeru?“‘ 15 Ukáže vám zariadenú a pripravenú veľkú hornú miestnosť. Tam pre nás všetko prichystajte.“ 16 Učeníci teda šli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im Ježiš povedal. A urobili prípravy na Pesach.

17 Večer prišiel Ježiš s dvanástimi.+ 18 Keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: „Hovorím vám, jeden z vás, ktorý so mnou večeria, ma zradí.“+ 19 Nato zosmutneli a začali sa ho pýtať jeden po druhom: „Však to nie som ja?“ 20 Povedal im: „Je to jeden z vás dvanástich, ten, ktorý si so mnou namáča chlieb v mise.+ 21 Syn človeka odchádza, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý ho zrádza!+ Pre toho by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“+

22 Keď ďalej jedli, vzal chlieb, pomodlil sa,* rozlámal ho a dával ho učeníkom so slovami: „Vezmite si. To znamená moje telo.“+ 23 Potom vzal pohár, poďakoval Bohu a dal im ho a všetci sa z neho napili.+ 24 A povedal im: „To znamená moju ‚krv+ zmluvy‘,+ ktorá má byť vyliata za mnohých.+ 25 Hovorím vám: Nebudem už piť z plodu viniča až do toho dňa, keď budem piť nové víno v Božom Kráľovstve.“ 26 Nakoniec zaspievali chválospevy* a vyšli na Olivový vrch.+

27 Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci ma opustíte, lebo je napísané: ‚Udriem pastiera+ a ovce sa rozpŕchnu.‘+ 28 No keď budem vzkriesený, pôjdem do Galiley a tam sa stretneme.“+ 29 Peter mu však povedal: „Aj keby ťa všetci ostatní opustili, ja ťa neopustím.“*+ 30 „Ver mi, že ešte dnes, túto noc, skôr ako kohút dvakrát zakikiríka, trikrát ma zaprieš,“ povedal mu Ježiš.+ 31 On však ďalej tvrdil: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem.“ Ostatní hovorili to isté.+

32 Prišli na miesto nazývané Getsemane a povedal svojim učeníkom: „Posaďte sa tu, kým sa pomodlím.“+ 33 A vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána+ a doľahla naňho hlboká tieseň* a veľký nepokoj. 34 Povedal im: „Som hlboko zarmútený,+ až na smrť. Zostaňte tu a bdejte.“+ 35 A odišiel kúsok ďalej, padol tvárou k zemi a modlil sa, aby ho minula tá hodina, ak je to možné. 36 Povedal: „Abba,* Otče,+ pre teba je možné všetko. Vezmi odo mňa tento pohár. No nech sa stane nie to, čo chcem ja, ale čo chceš ty.“+ 37 Potom sa vrátil k učeníkom a našiel ich spať. Povedal Petrovi: „Šimon, spíš? Ani jednu hodinu si nevládal bdieť?+ 38 Bdejte a modlite sa, aby ste nepodľahli pokušeniu.+ Duch je, pravdaže, dychtivý,* ale telo je slabé.“+ 39 A znovu od nich odišiel a modlil sa o to isté.+ 40 Potom opäť prišiel a našiel ich spať, lebo sa im od únavy zatvárali oči. A nevedeli, čo povedať. 41 Prišiel tretí raz a povedal im: „V takom čase, ako je tento, spíte a odpočívate! To stačí! Prišla tá chvíľa!*+ Syna človeka zradili a vydali do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte, poďme. Môj zradca sa blíži.“+

43 Hneď nato, kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním zástup ľudí s mečmi a kyjakmi, ktorých poslali hlavní kňazi, znalci Zákona a starší.+ 44 Jeho zradca si s nimi dohovoril znamenie: „Je to ten, ktorého pobozkám. Zatknite ho a nech ho stráže odvedú.“ 45 A šiel rovno k nemu a povedal: „Rabbi!“ A nežne ho pobozkal. 46 Nato Ježiša chytili a zatkli. 47 Ale jeden z tých, čo stáli nablízku, vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho otroka a odsekol mu ucho.+ 48 Ježiš im povedal: „Som zločinec, že ste ma prišli zatknúť s mečmi a kyjakmi?+ 49 Deň čo deň som bol s vami, vyučoval som v chráme+ a nezatkli ste ma. Ale stalo sa to, aby sa splnilo Písmo.“+

50 Vtedy ho všetci opustili a utiekli.+ 51 Ale nejaký mladý muž, ktorý mal cez nahé telo voľne prehodený odev z jemného ľanového plátna, ho zblízka nasledoval. Pokúšali sa ho chytiť, 52 ale on nechal ľanový odev tam a utiekol nahý.*

53 Ježiša odviedli k veľkňazovi,+ kde sa zhromaždili všetci hlavní kňazi, starší a znalci Zákona.+ 54 Ale Peter ho z určitej vzdialenosti nasledoval až na nádvorie veľkňaza. Prisadol si k služobníctvu a ohrieval sa pri ohni.+ 55 Hlavní kňazi a s nimi celý Sanhedrin sa snažili získať proti Ježišovi krivé svedectvo, aby ho mohli usmrtiť, ale nič nenachádzali.+ 56 Mnohí síce proti nemu krivo svedčili,+ ale ich svedectvá sa nezhodovali. 57 Niektorí vstávali a krivo proti nemu svedčili: 58 „Počuli sme, ako hovorí, že zbúra tento chrám, ktorý bol urobený rukami, a za tri dni postaví iný, ktorý nie je urobený rukami.“+ 59 Ale ani v tom sa ich svedectvá nezhodovali.

60 Nakoniec vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a spýtal sa Ježiša: „Nič neodpovedáš? Nepočuješ, z čoho ťa tí ľudia obviňujú?“+ 61 Ale on mlčal a neodpovedal.+ Veľkňaz sa ho znovu spýtal: „Si Kristus, Syn Požehnaného?“ 62 Vtedy Ježiš povedal: „Som. A vy uvidíte Syna človeka+ sedieť po pravici+ moci* a prichádzať s nebeskými oblakmi.“+ 63 Nato veľkňaz roztrhol svoj odev a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov?+ 64 Počuli ste rúhanie. Aké je vaše rozhodnutie?“* A všetci rozhodli, že si zasluhuje smrť.+ 65 Niektorí naňho začali pľuť,+ zakrývali mu tvár, bili ho päsťami a hovorili mu: „Dokáž, že si prorok!“ A keď ho súdni zriadenci odvádzali, dávali mu facky.+

66 Kým bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok.+ 67 Keď zbadala Petra, ako sa zohrieva pri ohni, pozornejšie sa naňho zahľadela a povedala: „Aj ty si bol s tým Nazaretským, s tým Ježišom.“ 68 Poprel to však a povedal: „Nepoznám ho, vôbec neviem, o čom hovoríš,“ a šiel k bráne. 69 Keď ho tam tá slúžka zazrela, začala znovu hovoriť tým, čo stáli naokolo: „On je jeden z nich.“ 70 Peter to opäť poprel. A po chvíli mu aj tí, čo stáli naokolo, hovorili: „Určite si jeden z nich, lebo si Galilejčan.“ 71 Začal sa však zaklínať* a prisahať: „Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte!“ 72 Vtom druhý raz zakikiríkal kohút.+ Peter si spomenul na to, čo mu povedal Ježiš: „Skôr ako kohút dvakrát zakikiríka, trikrát ma zaprieš.“+ To ho zlomilo a rozplakal sa.

15 Hneď na svitaní sa hlavní kňazi, starší a znalci Zákona, celý Sanhedrin, stretli, aby sa poradili. Ježiša spútali, odviedli a vydali Pilátovi.+ 2 Pilát sa ho spýtal: „Si kráľom Židov?“+ Odpovedal mu: „Sám to hovoríš.“*+ 3 Hlavní kňazi ho obviňovali z mnohých vecí. 4 Pilát sa ho spýtal znovu: „Nič neodpovedáš?+ Nepočuješ, z čoho všetkého ťa obviňujú?“+ 5 Ale Ježiš už nič viac nepovedal, takže sa Pilát čudoval.+

6 Pri každom sviatku im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si vyžiadali.+ 7 Práve vtedy bol vo väzení akýsi Barabáš. Bol tam so vzbúrencami, ktorí sa pri vzbure dopustili vraždy. 8 A tak prišiel za Pilátom zástup a začal sa dožadovať toho, čo pre nich obyčajne robieval. 9 Pilát sa ich spýtal: „Chcete, aby som vám prepustil kráľa Židov?“+ 10 Vedel totiž, že mu ho hlavní kňazi vydali zo závisti.+ 11 Ale hlavní kňazi naviedli zástup, aby žiadal prepustiť radšej Barabáša.+ 12 Pilát sa ich opýtal znova: „Čo mám teda urobiť s tým, ktorého nazývate kráľom Židov?“+ 13 „Na kôl s ním!“ zvolali opäť.+ 14 Pilát im povedal: „Prečo? Čo zlé urobil?“ Ale oni kričali ešte viac: „Na kôl s ním!“+ 15 Nato im Pilát, ktorý chcel vyhovieť davu, prepustil Barabáša. A Ježiša dal zbičovať+ a vydal ho, aby bol pribitý na kôl.+

16 Vojaci ho vyviedli na nádvorie miestodržiteľského paláca. Zvolali celý vojenský oddiel,+ 17 obliekli ho do purpuru, uplietli korunu z tŕnia a nasadili mu ju na hlavu. 18 A pokrikovali na neho: „Buď pozdravený, kráľ Židov!“*+ 19 Bili ho po hlave trstinou, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu.* 20 Keď si z neho prestali robiť posmech, vyzliekli mu purpurový plášť, obliekli mu jeho vrchný odev a vyviedli ho, aby ho pribili na kôl.+ 21 A prinútili* okoloidúceho, istého Šimona z Kyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý práve prichádzal z vidieka, aby niesol jeho mučenícky kôl.*+

22 Tak Ježiša priviedli na miesto nazývané Golgota, čo v preklade znamená „miesto lebky“.+ 23 Chceli mu dať víno zmiešané s myrhou,*+ ale odmietol ho. 24 Pribili ho na kôl a rozdelili si jeho vrchný odev tak, že hádzali lós, aby určili, čo si kto vezme.+ 25 Bolo deväť hodín ráno,* keď ho pribili na kôl. 26 A vyrobili nápis „Kráľ Židov“,+ aby všetci vedeli, z čoho je obvinený. 27 Spolu s ním povesili na kôl aj dvoch lupičov, jedného napravo a druhého naľavo.+ 28 *–– 29 Tí, čo prechádzali okolo, ho urážali, výsmešne krútili hlavou+ a hovorili: „Cha, ty, čo si chcel zboriť chrám a postaviť ho za tri dni,+ 30 zachráň sa a zostúp z kola!“* 31 Podobne sa mu posmievali aj hlavní kňazi a znalci Zákona. Hovorili si medzi sebou: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť!+ 32 Nech Kristus, kráľ Izraela, zostúpi z kola.* Keď to uvidíme, uveríme.“+ Ešte aj tí, čo viseli na koloch vedľa neho, ho urážali.+

33 Napoludnie* padla na celú krajinu tma a trvala až do tretej hodiny popoludní.*+ 34 O tretej Ježiš hlasno zvolal: „Eli, Eli, lama sabachtani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“+ 35 Niektorí okolostojaci na to povedali: „Počujete? Volá Eliáša.“ 36 Jeden z nich pribehol, namočil špongiu do kyslého vína, nastokol ju na trstinu a dával mu piť+ so slovami: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“ 37 Ježiš však hlasno vykríkol a zomrel.+ 38 A opona svätyne+ sa roztrhla na dve časti odhora nadol.+ 39 Keď dôstojník,* ktorý stál naproti nemu, videl, za akých okolností zomrel, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“+

40 Z diaľky sa pozerali ženy, medzi nimi Mária Magdaléna, Mária (matka Jakuba Menšieho a Jozesa) a Salome.+ 41 Tie ho sprevádzali a slúžili mu,+ keď bol v Galilei. A bolo tam aj mnoho ďalších žien, ktoré s ním prišli do Jeruzalema.

42 Bolo už neskoro popoludní, a keďže bol deň prípravy, čiže deň pred sabatom, 43 prišiel Jozef z Arimatie, vážený člen Rady, ktorý takisto očakával Božie Kráľovstvo. Odvážil sa vojsť k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo.+ 44 Ale Piláta prekvapilo, že Ježiš už zomrel. Predvolal si teda dôstojníka a spýtal sa ho na to. 45 Keď mu to dôstojník potvrdil, dovolil Jozefovi vziať si Ježišovo telo. 46 A tak Jozef kúpil jemné plátno, sňal jeho telo, zavinul ho do plátna a uložil ho do hrobky*+ vytesanej do skaly. Potom ku vchodu do hrobky privalil kameň.+ 47 A Mária Magdaléna a Mária, Jozesova matka, sa pozerali, kde ho položili.+

16 Keď sa skončil sabat,+ Mária Magdaléna a Mária,+ Jakubova matka, a Salome kúpili voňavé látky, aby natreli Ježišovo telo.+ 2 K hrobke* prišli v prvý deň týždňa veľmi zavčasu, keď vyšlo slnko.+ 3 A hovorili jedna druhej: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobky?“ 4 Ale keď zdvihli zrak, zbadali, že kameň je odvalený, hoci bol veľmi veľký.+ 5 Keď vošli do hrobky, napravo uvideli sedieť mladého muža oblečeného v bielom rúchu a zmeraveli od úžasu. 6 Povedal im: „Nebojte sa.+ Viem, že hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol pribitý na kôl. Nie je tu, bol vzkriesený.+ Pozrite, tu je miesto, kde ho uložili.+ 7 Teraz choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: ‚Ide do Galiley.+ Tam sa stretnete, tak ako vám povedal.‘“+ 8 Ženy vyšli von a utekali preč od hrobky. Celé sa triasli od strachu a silného rozrušenia. A nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.*+