EVANJELIUM PODĽA LUKÁŠA

1 Už mnohí sa pokúsili opísať udalosti, o ktorých sme presvedčení, že sa naozaj stali.+ 2 Vyrozprávali nám ich tí, čo boli od začiatku ich očitými svedkami+ a služobníkmi oznamujúcimi Božie slovo.+ 3 Keď som všetko od začiatku dôkladne preskúmal, rozhodol som sa aj ja, že ti o tom v logickom poradí napíšem, vysoko vážený Teofil,+ 4 aby si sa mohol uistiť o pravdivosti učenia, ktoré ti ústne odovzdávali.+

5 Za vlády judského kráľa Herodesa*+ žil kňaz Zachariáš z Abijahovej kňazskej triedy.+ Jeho manželka pochádzala z Áronovho rodu* a volala sa Alžbeta. 6 Obaja boli v Božích očiach spravodliví, konali bezúhonne a dodržiavali všetky Jehovove* prikázania a požiadavky. 7 Ale nemali deti, lebo Alžbeta bola neplodná, a obaja boli v pokročilom veku.

8 Keď Zachariáš vykonával kňazskú službu pred Bohom, pretože prišiel rad na jeho triedu,+ 9 nastal čas, aby podľa dávneho zvyku kňazského úradu vstúpil do Jehovovej* svätyne+ a predložil kadidlo.+ 10 V čase, keď sa obetovalo kadidlo, sa vonku modlilo veľké množstvo ľudí. 11 Vtedy sa Zachariášovi zjavil Jehovov* anjel. Stál vpravo od oltára na kadidlo. 12 Keď ho Zachariáš uvidel, rozrušilo ho to a dostal strach. 13 Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo tvoja úpenlivá prosba bola vypočutá. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján.+ 14 Budeš sa radovať a jasať a jeho narodenie poteší mnohých,+ 15 lebo bude veľký v Jehovových* očiach.+ No nesmie piť víno ani žiadny iný alkohol.+ Ešte pred narodením* ho naplní svätý duch+ 16 a mnohých Izraelitov obráti k Jehovovi,* ich Bohu.+ 17 Pôjde pred ním* s Eliášovým duchom a mocou,+ aby sa srdce otcov stalo podobné srdcu detí*+ a aby neposlušní konali múdro a spravodlivo, a tak pre Jehovu* prichystá ľud, ktorý bude pripravený slúžiť mu.“+

18 Zachariáš povedal anjelovi: „Ako si tým môžem byť istý? Veď som starý a aj moja manželka je v pokročilom veku.“ 19 Anjel mu odpovedal: „Som Gabriel,+ ten, ktorý stojí pred Bohom.+ Bol som poslaný, aby som s tebou hovoril a oznámil ti túto dobrú správu. 20 Ale pretože si neveril mojim slovám, ktoré sa splnia v určenom čase, onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa to stane.“ 21 Zatiaľ ľudia čakali na Zachariáša a čudovali sa, prečo je vo svätyni tak dlho. 22 Keď vyšiel, nemohol hovoriť, a tak si uvedomili, že vo svätyni videl niečo nadprirodzené.* Keďže bol nemý, dorozumieval sa s nimi posunkami. 23 Len čo sa skončili dni jeho svätej služby, odišiel domov.

24 O nejaký čas jeho manželka Alžbeta otehotnela a päť mesiacov žila v ústraní. Hovorila: 25 „Toto pre mňa urobil Jehova.* Obrátil na mňa svoju pozornosť a zbavil ma hanby pred ľuďmi.“+

26 Keď bola v šiestom mesiaci, Boh poslal anjela Gabriela+ do galilejského mesta Nazaret 27 k panne+ zasnúbenej s mužom, ktorý sa volal Jozef a bol z Dávidovho rodu. Panna sa volala Mária.+ 28 Keď k nej anjel prišiel, povedal jej: „Zdravím ťa, ty, ktorá si zahrnutá priazňou, Jehova* je s tebou.“ 29 Jeho slová ju veľmi rozrušili a uvažovala, čo to bol za pozdrav. 30 A tak jej anjel povedal: „Neboj sa, Mária, lebo máš Božiu priazeň. 31 Otehotnieš* a porodíš syna+ a dáš mu meno Ježiš.+ 32 Stane sa veľkým*+ a bude sa volať Syn Najvyššieho.+ Boh Jehova* mu dá trón jeho otca Dávida+ 33 a bude navždy kraľovať nad Jakobovým rodom a jeho kraľovanie sa nikdy neskončí.“+

34 Ale Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, keď nemám styk s mužom?“+ 35 Anjel jej odpovedal: „Príde na teba svätý duch+ a zatieni ťa moc Najvyššieho. Preto ten, ktorý sa narodí, sa bude volať svätý+ a tiež Boží Syn.+ 36 Aj tvoja príbuzná Alžbeta počala syna, hoci je vo vysokom veku. Už je v šiestom mesiaci, a pritom o nej hovorili, že je neplodná. 37 Pre Boha nie je nič nemožné.“*+ 38 Mária na to povedala: „Som Jehovova* otrokyňa! Nech sa mi stane, ako si povedal.“ Potom od nej anjel odišiel.

39 Krátko nato sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do jedného judského mesta v hornatom kraji. 40 Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. 41 Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, dieťatko v jej lone poskočilo. Alžbetu naplnil svätý duch 42 a hlasno zvolala: „Si požehnaná medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona! 43 Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? 44 Len čo som začula tvoj pozdrav, dieťatko v mojom lone poskočilo od radosti. 45 Šťastná je tá, ktorá uverila, lebo všetko, o čom s ňou hovoril Jehova,* sa splní.“

46 Mária povedala: „Moja duša* chváli Jehovu*+ 47 a moje srdce* sa nevýslovne raduje vďaka Bohu, môjmu Záchrancovi,+ 48 lebo obrátil pozornosť na svoju nevýznamnú otrokyňu.+ Od tejto chvíle ma budú všetky generácie vyhlasovať za šťastnú,+ 49 lebo ten Mocný pre mňa urobil veľké veci. Jeho meno je sväté.+ 50 Generáciu za generáciou prejavuje milosrdenstvo tým, ktorí sa ho boja.+ 51 Dokázal, že jeho ruka je silná, rozohnal tých, ktorí majú v srdci pyšné plány.+ 52 Mocných zosadil z trónu+ a ponížených vyvýšil,+ 53 hladných nasýtil dobrými vecami+ a bohatých poslal preč naprázdno. 54 Prišiel na pomoc Izraelu, svojmu sluhovi, pretože pamätal na svoj sľub, že bude navždy prejavovať milosrdenstvo+ 55 Abrahámovi a jeho potomstvu,*+ tak ako povedal našim predkom.“ 56 Mária zostala u Alžbety asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

57 Prišiel čas, aby Alžbeta porodila, a narodil sa jej syn. 58 Keď jej susedia a príbuzní počuli, že Jehova* jej preukázal veľké milosrdenstvo, tešili sa spolu s ňou.+ 59 Na ôsmy deň prišli dieťatko obrezať+ a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. 60 Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ 61 „Nikto z tvojich príbuzných sa tak nevolá,“ namietali. 62 Potom sa posunkami spýtali jeho otca, ako chce, aby sa chlapec volal. 63 Poprosil o tabuľku a napísal: „Jeho meno je Ján.“+ A všetci sa čudovali. 64 V tej chvíli sa mu otvorili ústa, uvoľnil sa mu jazyk a začal hovoriť+ a chváliť Boha. 65 Všetkých susedov sa zmocnila bázeň a správa o tom sa rozniesla po celej hornatej judskej krajine. 66 Všetci, ktorí to počuli, nad tým premýšľali a hovorili: „Čo len z toho dieťaťa bude?“ Jehova* mu totiž preukazoval priazeň.*

67 Jeho otec Zachariáš bol naplnený svätým duchom a prorokoval: 68 „Chvála Jehovovi,* Bohu Izraela,+ lebo obrátil pozornosť na svoj ľud a priniesol mu oslobodenie.+ 69 A dal nám mocného záchrancu*+ z rodu svojho služobníka Dávida,+ 70 tak ako o tom oddávna hovoril prostredníctvom svojich svätých prorokov.+ 71 Pomocou tohto záchrancu nás oslobodí z rúk našich nepriateľov a všetkých, ktorí nás nenávidia.+ 72 A prejaví nám milosrdenstvo, tak ako to sľúbil našim predkom, a spomenie si na svoju svätú zmluvu,+ 73 na prísahu, ktorú dal nášmu predkovi Abrahámovi,+ 74 že nás vyslobodí z rúk nepriateľov a láskavo nám dovolí slúžiť mu* bez strachu, 75 verne a bezúhonne po všetky naše dni. 76 Ale ty, syn môj, budeš nazývaný prorok Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Jehovom,* aby si mu pripravil cestu,+ 77 aby si odovzdal jeho ľudu posolstvo záchrany, ktorá sa dá získať prostredníctvom odpustenia hriechov+ 78 vďaka nežnému súcitu nášho Boha. Ako prejav tohto súcitu na nás z nebies zažiari úsvit 79 a ten dá svetlo tým, čo sedia v tme a v tieni smrti,+ a privedie nás na cestu pokoja.“

80 Chlapec rástol a duchovne silnel.* A žil na púšti až do dňa, keď predstúpil pred Izrael.

2 V tých dňoch vydal cisár Augustus nariadenie, aby sa v celej ríši* vykonal súpis obyvateľov. 2 (Tento prvý súpis sa konal, keď bol miestodržiteľom Sýrie Kyrenios.) 3 A všetci ľudia sa išli dať zapísať, každý do svojho mesta. 4 Aj Jozef+ sa vydal z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta Betlehem,+ lebo pochádzal z Dávidovho rodu.* 5 Šiel sa dať zapísať s Máriou, ktorá už bola jeho manželkou+ a čoskoro mala porodiť.+ 6 Keď tam boli, prišiel čas jej pôrodu. 7 A porodila prvorodeného syna,+ zavinula ho do látky a položila do jaslí,+ lebo sa pre nich nenašlo miesto na ubytovanie.

8 V tej oblasti boli pastieri, ktorí nocovali vonku a strážili svoje stáda. 9 Zrazu sa pred nimi objavil Jehovov* anjel a zažiarila okolo nich Jehovova* sláva. Veľmi sa zľakli, 10 no anjel im povedal: „Nebojte sa, prišiel som vám oznámiť dobrú správu, z ktorej budú mať veľkú radosť všetci ľudia. 11 Dnes sa vám v Dávidovom meste+ narodil záchranca+ – Kristus a Pán.+ 12 A toto je pre vás poznávacie znamenie: nájdete dieťatko zavinuté do látky a bude ležať v jasliach.“ 13 Odrazu sa pri anjelovi objavilo veľké nebeské vojsko+ a chválilo Boha slovami: 14 „Sláva Bohu vo výšinách a na zemi pokoj ľuďom, ktorí majú jeho priazeň.“*

15 Keď od nich anjeli odišli do neba, pastieri si začali medzi sebou hovoriť: „Poďme hneď do Betlehema a pozrime sa, ako sa splnilo to, čo nám Jehova* oznámil.“ 16 Ponáhľali sa tam a našli Máriu s Jozefom a dieťatko, ktoré ležalo v jasliach. 17 Keď ich uvideli, porozprávali im, čo im anjel povedal o ich dieťatku. 18 Všetci, ktorí to počuli, žasli nad tým, čo hovorili pastieri, 19 a Mária si uchovávala všetky tie slová v srdci a uvažovala, čo znamenajú.+ 20 Potom sa pastieri vrátili, oslavovali Boha a chválili ho za všetko, čo počuli a videli a čo im oznámil.

21 Po ôsmich dňoch, keď mal byť chlapec obrezaný,+ dostal meno Ježiš, meno, ktoré mu dal anjel pred jeho počatím.+

22 Keď prišiel čas, aby boli očistení podľa Mojžišovho Zákona,+ priniesli dieťa do Jeruzalema, aby ho predstavili Jehovovi,* 23 ako sa píše v Jehovovom* Zákone: „Každý prvorodený syn* bude zasvätený Jehovovi.“*+ 24 A priniesli obeť podľa toho, čo sa hovorí v Jehovovom* Zákone: „párik hrdličiek alebo dve holúbätá“.+

25 V Jeruzaleme vtedy žil muž, ktorý sa volal Simeon. Bol to spravodlivý a zbožný človek, na ktorého pôsobil svätý duch a ktorý očakával čas, keď Boh uteší Izrael.+ 26 Boh mu prostredníctvom svätého ducha zjavil, že nezomrie, kým neuvidí Jehovovho* Krista. 27 Vedený duchom prišiel do chrámu, a keď rodičia priniesli dnu malého Ježiša, aby urobili to, čo vyžadoval Zákon,+ 28 vzal ho do náručia a chválil Boha: 29 „Zvrchovaný Pane, teraz nechávaš svojho otroka odísť v pokoji,+ tak ako si vyhlásil, 30 pretože moje oči videli tvoj prostriedok na záchranu,+ 31 ktorý si pripravil pred zrakom všetkých ľudí.+ 32 Je svetlom,+ ktoré odstráni závoj z národov,+ a slávou tvojho ľudu Izraela.“ 33 Otec a matka dieťaťa nevychádzali z údivu nad tým, čo sa o ňom hovorilo. 34 Simeon ich požehnal a jeho matke Márii povedal: „Toto dieťa spôsobí pád+ a pozdvihnutie mnohých v Izraeli.+ Bude znamením, ktorým budú ľudia opovrhovať+ 35 (a tebou samou* prenikne dlhý meč),+ a tak vyjde najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“

36 Bola tam aj prorokyňa Anna, dcéra Fanuela z kmeňa Ašer. Bola v pokročilom veku a po svadbe* žila s manželom iba sedem rokov. 37 Táto vdova mala teraz 84 rokov. Nikdy nechýbala v chráme a slúžila* Bohu vo dne v noci pôstmi a úpenlivými prosbami. 38 Práve v tú chvíľu k nim prišla, ďakovala Bohu a hovorila o dieťati všetkým, ktorí čakali oslobodenie Jeruzalema.+

39 Keď vykonali všetko, čo prikazoval Jehovov* Zákon,+ vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazaret.+ 40 A dieťa rástlo a silnelo, získavalo múdrosť a malo Božiu priazeň.+

41 Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na Pesach.+ 42 Keď mal Ježiš 12 rokov, išli tam na sviatok, ako mali vo zvyku.+ 43 Keď sa sviatok skončil a oni sa vracali domov, Ježiš zostal v Jeruzaleme, ale jeho rodičia si to nevšimli. 44 Mysleli si, že je medzi spolucestujúcimi, a tak ho začali hľadať medzi príbuznými a známymi až po jednom dni cesty. 45 Keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho po celom meste. 46 Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa. 47 Všetci, ktorí ho počúvali, žasli nad jeho porozumením a odpoveďami.+ 48 Keď ho rodičia uvideli, veľmi sa čudovali a jeho matka mu povedala: „Chlapče, ako si nám to mohol urobiť? Spolu s otcom ťa zúfalo hľadáme.“ 49 Odpovedal im: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že budem v dome svojho Otca?“+ 50 Ale oni nepochopili, čo tým myslel.

51 Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a ďalej ich poslúchal.*+ Jeho matka si všetky tie slová starostlivo uchovávala v srdci.+ 52 A Ježiš rástol, získaval múdrosť a mal stále väčšiu priazeň v očiach Boha i ľudí.

3 V 15. roku panovania cisára Tibéria, keď bol Pontský Pilát miestodržiteľom Judey, Herodes*+ oblastným vládcom* Galiley, jeho brat Filip oblastným vládcom Iturey a Trachonitidy a Lysaniáš oblastným vládcom Abileny, 2 za dní hlavných kňazov Annáša a Kaifáša,+ dostal Zachariášov syn Ján+ v pustatine posolstvo od Boha.+

3 Preto obišiel celý kraj pozdĺž Jordánu a zvestoval ľuďom, že sa majú kajať zo svojich hriechov, aby im boli odpustené, a že na znak pokánia sa majú dať pokrstiť.+ 4 Stalo sa to presne tak, ako sa píše v knihe proroka Izaiáša: „Niekto volá v pustatine: ‚Pripravte Jehovovu* cestu, vyrovnajte jeho chodníky!+ 5 Nech je každé údolie zasypané a každý vrch a kopec zrovnaný so zemou a nech sa z kľukatých ciest stanú priame a z hrboľatých ciest hladké. 6 A všetci ľudia* uvidia záchranu od Boha.‘“*+

7 Keď za Jánom prichádzali zástupy ľudí, aby sa dali pokrstiť, hovoril im: „Potomstvo vreteníc, kto vám povedal, že môžete uniknúť prichádzajúcemu hnevu?+ 8 Najprv prejavujte pokánie svojimi skutkami.* Nehovorte si: ‚Naším otcom je Abrahám.‘ Hovorím vám, že Boh dokáže stvoriť Abrahámovi deti z týchto kameňov. 9 Sekera je už priložená ku koreňom stromov. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, bude vyťatý a hodený do ohňa.“+

10 Ľudia sa ho pýtali: „Čo teda máme robiť?“ 11 Odpovedal im: „Nech sa ten, kto má dva odevy,* rozdelí s tým, kto nemá žiaden, a nech to isté urobí ten, kto má čo jesť.“+ 12 Prišli aj vyberači daní, aby sa dali pokrstiť,+ a pýtali sa: „Učiteľ, čo máme robiť?“ 13 Povedal im: „Nepožadujte* väčšiu daň, ako je určená.“+ 14 Aj vojaci sa ho pýtali: „A čo máme robiť my?“ Odpovedal im: „Nikoho nevydierajte ani krivo neobviňujte,+ ale buďte spokojní so svojou mzdou.“*

15 Všetci ľudia boli plní očakávania a v duchu si hovorili o Jánovi: „Nie je to Kristus?“+ 16 Ján všetkým odpovedal: „Ja vás krstím vodou. No prichádza niekto, kto má väčšiu moc ako ja, a tomu nie som hodný ani rozviazať remienky na sandáloch.+ On vás bude krstiť svätým duchom a ohňom.+ 17 V ruke má vejačku,* ktorou vyčistí svoje mlatovisko.* Pšenicu zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli neuhasiteľným ohňom.“

18 Dával ľuďom ešte mnoho iných rád a oznamoval im dobrú správu. 19 Oblastného vládcu Herodesa karhal za jeho manželstvo s Herodiadou, manželkou jeho brata, a za všetko zlo, ktoré napáchal. 20 A Herodes ku svojim zlým skutkom pridal aj to, že dal Jána uväzniť.+

21 Keď sa všetci ľudia dávali krstiť, bol pokrstený aj Ježiš.+ Keď sa modlil, otvorilo sa nebo,+ 22 zostúpil naňho svätý duch v podobe holubice a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, mám z teba radosť.“*+

4 Potom sa Ježiš, plný svätého ducha, vrátil od Jordánu. Duch ho vodil po pustatine+ 2 40 dní a pokúšal ho tam Diabol.+ V tých dňoch nič nejedol, a preto keď uplynuli, pocítil hlad. 3 Vtedy mu Diabol povedal: „Ak si Boží syn, rozkáž, aby sa z tohto kameňa stal chlieb.“ 4 Ale Ježiš mu povedal: „Je napísané: ‚Človek nebude žiť len z chleba.‘“+

5 Potom ho Diabol vyviedol na vrch a v okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta.+ 6 Povedal mu: „Dám ti všetku moc a slávu týchto kráľovstiev, lebo mne bola daná+ a dávam ju, komu chcem. 7 Ak sa mi pokloníš a budeš ma uctievať,* to všetko bude tvoje.“ 8 Ježiš mu odpovedal: „Je napísané: ‚Jehovu,* svojho Boha, budeš uctievať a iba jemu budeš slúžiť.‘“*+

9 Potom ho odviedol do Jeruzalema, postavil ho na chrámové cimburie* a povedal mu: „Ak si Boží syn, skoč odtiaľto dolu,+ 10 lebo je napísané: ‚Svojim anjelom dá príkaz, aby ťa ochránili,‘ 11 a ‚ponesú ťa na rukách, aby si si neudrel nohu o kameň‘.“+ 12 Ježiš mu odpovedal: „Je napísané: ‚Nebudeš skúšať Jehovu,* svojho Boha.‘“+ 13 A Diabol ho prestal pokúšať, odišiel od neho a čakal na ďalšiu vhodnú príležitosť.+

14 Ježiš sa v sile ducha vrátil do Galiley+ a po celom okolí sa o ňom šírili dobré správy. 15 Vyučoval v synagógach a všetci si ho vážili.

16 Keď prišiel do Nazareta,+ kde vyrastal, vošiel podľa svojho zvyku v sabatný deň do synagógy+ a postavil sa, aby čítal. 17 Podali mu zvitok proroka Izaiáša. Rozvinul ho a našiel miesto, kde bolo napísané: 18 „Jehovov* duch je na mne, lebo ma pomazal,* aby som zvestoval dobrú správu chudobným. Poslal ma, aby som oznámil zajatým, že budú prepustení, a slepým, že sa im vráti zrak, a aby som oslobodil utláčaných+ 19 a hlásal rok Jehovovej* priazne.“+ 20 Nato zvinul zvitok, vrátil ho služobníkovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa naňho upreli s napätím. 21 Ježiš povedal: „Dnes sa naplnil výrok z Písma, ktorý ste práve počuli.“+

22 A všetci sa o ňom začali pochvalne vyjadrovať, žasli nad jeho pútavými slovami+ a hovorili: „Či to nie je Jozefov syn?“+ 23 Povedal im: „Určite na mňa vztiahnete príslovie ‚lekár, vylieč sa sám‘ a poviete: ‚Počuli sme, čo sa stalo v Kafarnaume.+ Urob to i tu, vo svojej domovine.‘“ 24 A pokračoval: „Hovorím vám, že žiadneho proroka neprijímajú v jeho domovine.+ 25 Verte mi, keď v Eliášových dňoch tri roky a šesť mesiacov nepršalo a v celej krajine nastal veľký hlad, v Izraeli bolo mnoho vdov.+ 26 No Eliáš nebol poslaný k žiadnej z nich, iba k vdove do Sarepty* v Sidóne.+ 27 A v časoch proroka Elizea bolo v Izraeli mnoho malomocných, ale ani jeden z nich nebol uzdravený,* iba Sýrčan Naaman.“+ 28 Všetci, ktorí to v synagóge počuli, sa rozhnevali,+ 29 vstali a hnali Ježiša za mesto. Doviedli ho k zrázu vrchu, na ktorom stálo ich mesto, a chceli ho zhodiť dolu. 30 Ale prešiel pomedzi nich a šiel svojou cestou.+

31 Odišiel do galilejského mesta Kafarnaum a v sabaty tam vyučoval.+ 32 Ľudia žasli nad tým, ako vyučuje,+ lebo hovoril ako ten, kto má moc.* 33 V synagóge bol človek posadnutý zlým* duchom, démonom, a hlasno kričal:+ 34 „Čo od nás chceš, Ježiš Nazaretský?+ Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“+ 35 Ale Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Démon hodil toho človeka medzi nich, vyšiel z neho a vôbec mu neublížil. 36 Všetkých to ohromilo a hovorili jeden druhému: „Pozrite, akú moc a silu majú jeho slová! Rozkazuje zlým* duchom a oni vychádzajú!“ 37 A správa o ňom sa šírila po celom kraji.

38 Keď Ježiš odišiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonova svokra mala vysokú horúčku a prosili ho, aby ju uzdravil.+ 39 Sklonil sa k nej, uzdravil ju z horúčky a žena hneď vstala a obsluhovala ich.

40 Po západe slnka k nemu všetci privádzali svojich chorých, ktorí trpeli rôznymi ťažkosťami. On na každého kládol ruky a všetkých uzdravoval.+ 41 A z mnohých vychádzali démoni a kričali: „Ty si Boží Syn!“+ Ale on ich prísne napomínal a nedovoľoval im hovoriť,+ lebo vedeli, že je Kristus.+

42 Na svitaní šiel na osamelé miesto.+ No zástupy ho hľadali, a keď ho našli, prehovárali ho, aby od nich neodišiel. 43 Ale on im povedal: „Musím oznamovať dobrú správu o Božom Kráľovstve aj v iných mestách, lebo na to som bol poslaný.“+ 44 A chodil po judských synagógach a zvestoval.

5 Raz Ježiš vyučoval pri Genezaretskom jazere*+ a zástup sa naňho tlačil, aby počul Božie slovo. 2 Ježiš si všimol, že na brehu jazera sú dva člny a že z nich vystúpili rybári a perú siete.+ 3 Nastúpil do člna, ktorý bol Šimonov, a poprosil ho, aby odrazili kúsok od brehu. Potom si sadol a vyučoval zástup z člna. 4 Keď dohovoril, povedal Šimonovi: „Zájdi na hlbinu a spusťte siete.“ 5 Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili.+ Ale na tvoj príkaz spustím siete.“ 6 Keď to urobili, chytili toľko rýb, až sa siete začali trhať.+ 7 Preto zakývali na svojich spoločníkov v druhom člne, aby im prišli pomôcť. Keď prišli, naplnili rybami oba člny až tak, že sa skoro potápali. 8 Keď to Šimon Peter videl, padol pred Ježišom na kolená a povedal: „Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek.“ 9 Povedal to, lebo keď videli ten úlovok, všetkých sa zmocnil úžas. 10 Rovnako žasli aj Zebedejovi synovia Jakub a Ján,+ ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. No Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa. Odteraz budeš loviť živých ľudí.“+ 11 A keď sa s člnmi vrátili na breh, všetko opustili a nasledovali ho.+

12 Keď bol Ježiš v jednom meste, uvidel ho muž, ktorý bol postihnutý ťažkým malomocenstvom. Padol tvárou k zemi a prosil ho: „Pane, keby si chcel, môžeš ma uzdraviť.“*+ 13 Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem. Buď uzdravený.“* A jeho malomocenstvo okamžite zmizlo.+ 14 Potom tomu mužovi prikázal, aby o tom nikomu nehovoril, a dodal: „Choď sa ukázať kňazovi a prines obeť za svoje očistenie, tak ako nariadil Mojžiš.+ Bude to pre nich svedectvo.“+ 15 No správy o ňom sa šírili stále viac a veľké zástupy ľudí sa schádzali, aby ho počúvali a aby ich uzdravoval z chorôb.+ 16 A on často chodieval na pusté miesta a modlil sa tam.

17 Keď raz vyučoval v jednom dome, sedeli tam farizeji a učitelia Zákona, ktorí prišli zo všetkých galilejských a judských dedín a z Jeruzalema. A Jehova* mu dával moc, aby uzdravoval.+ 18 Vtedy nejakí muži priniesli na nosidlách ochrnutého človeka a snažili sa ho dostať dovnútra a položiť pred Ježiša.+ 19 Ale keď sa im to pre zástup nepodarilo, vyšli na strechu, odstránili hlinenú krytinu a spustili ho na nosidlách medzi ľudí, priamo pred Ježiša. 20 Keď videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Tvoje hriechy sú ti odpustené.“+ 21 Znalci Zákona a farizeji začali uvažovať a hovoriť: „Čo je to za rúhača? Kto môže odpúšťať hriechy okrem samého Boha?“+ 22 Ale Ježiš rozpoznal, o čom uvažujú, a povedal im: „O čom to uvažujete vo svojom srdci? 23 Čo je ľahšie povedať: ‚Tvoje hriechy sú ti odpustené‘ alebo ‚Vstaň a choď‘? 24 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi právomoc odpúšťať hriechy...“ obrátil sa k ochrnutému a povedal: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si nosidlá a choď domov.“+ 25 A on pred ich očami vstal, vzal si lôžko a cestou domov chválil Boha. 26 Všetkých sa zmocnil úžas, oslavovali Boha a naplnení bázňou hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“

27 Potom odtiaľ Ježiš vyšiel a uvidel vyberača daní, ktorý sa volal Lévi, ako sedí v daňovom úrade. Povedal mu: „Buď mojím nasledovníkom.“+ 28 On vstal, všetko opustil a nasledoval ho. 29 A pripravil pre Ježiša vo svojom dome veľkú hostinu. Medzi hosťami* bolo veľa vyberačov daní a iných ľudí.+ 30 Farizeji a znalci Zákona reptali a hovorili jeho učeníkom: „Ako to, že jete a pijete s vyberačmi daní a hriešnikmi?“+ 31 Ježiš im odpovedal: „Zdraví nepotrebujú lekára, ale chorí.+ 32 Neprišiel som vyzývať k pokániu spravodlivých, ale hriešnikov.“+

33 Povedali mu: „Jánovi učeníci sa často postia a úpenlivo sa modlia a to isté robia učeníci farizejov, ale tvoji učeníci jedia a pijú.“+ 34 Ježiš sa ich spýtal: „Môžete prinútiť priateľov ženícha, aby sa postili, kým je ženích s nimi? 35 Ale príde čas, keď im ženícha+ vezmú. Potom sa budú postiť.“+

36 Uviedol im aj príklad: „Nikto nevystrihuje záplatu z nového odevu, aby ju prišil na starý. Ak to urobí, nová záplata sa odtrhne. A záplata z nového odevu sa ani nehodí na starý.+ 37 Podobne nikto nenalieva nové víno do starých kožených mechov. Ak to urobí, víno roztrhne mechy, vyleje sa a mechy sa zničia. 38 Nové víno sa musí naliať do nových kožených mechov. 39 Nikto, kto pil staré víno, nechce nové, lebo hovorí: ‚Staré je lahodné.‘“

6 Raz v sabat Ježiš prechádzal cez obilné polia a jeho učeníci trhali klasy,+ mrvili ich v rukách a jedli zrno.+ 2 Niektorí farizeji sa ich opýtali: „Prečo robíte to, čo sa v sabat nesmie?“+ 3 Ježiš im odpovedal: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď on a jeho muži vyhladli?+ 4 Ako vošiel do Božieho domu, dostal chleby predloženia,* jedol ich a dal z nich aj svojim mužom, hoci ich smeli jesť iba kňazi?“+ 5 A dodal: „Syn človeka je Pánom sabatu.“+

6 V iný sabat+ vošiel do synagógy a vyučoval. Bol tam človek, ktorý mal ochrnutú* pravú ruku.+ 7 Znalci Zákona a farizeji pozorne sledovali, či bude Ježiš uzdravovať v sabat, lebo chceli nájsť niečo, z čoho by ho mohli obviniť. 8 Ale on vedel, ako uvažujú,+ a tak mužovi s ochrnutou rukou povedal: „Vstaň a postav sa do stredu.“ Muž vstal a postavil sa tam. 9 Ježiš im povedal: „Spýtam sa vás: Čo je v sabat dovolené: urobiť niečo dobré alebo uškodiť, zachrániť niekomu život* alebo niekoho zabiť?“+ 10 Pozrel sa na všetkých a povedal tomu človeku: „Vystri ruku.“ Urobil to a jeho ruka bola opäť zdravá. 11 Rozzúrili sa až do nepríčetnosti a dohadovali sa, čo s Ježišom urobia.

12 Jedného dňa vyšiel na vrch modliť sa k Bohu+ a modlil sa celú noc.+ 13 Keď nastal deň, zavolal si učeníkov a vybral z nich dvanástich, ktorých nazval apoštolmi:+ 14 Šimona, ktorému dal meno Peter, jeho brata Andreja, Jakuba, Jána, Filipa,+ Bartolomeja, 15 Matúša, Tomáša,+ Jakuba (Alfeovho syna), Šimona, ktorému hovorili Horlivec, 16 Judáša* (Jakubovho syna) a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom.

17 Keď s nimi zišiel z vrchu, zastavil sa na rovnom mieste. Bol tam veľký zástup jeho učeníkov a veľa ľudí z celej Judey a Jeruzalema a z týrskeho a sidónskeho pobrežia. Prišli, aby si ho vypočuli a aby ich uzdravil z chorôb. 18 Uzdravoval aj tých, ktorých trápili zlí* duchovia. 19 A všetci sa ho snažili dotknúť, lebo z neho vychádzala sila+ a všetkých uzdravovala.

20 Potom pozrel na svojich učeníkov a povedal:

„Šťastní ste vy, chudobní, lebo vám patrí Božie Kráľovstvo.+

21 Šťastní ste vy, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení.+

Šťastní ste vy, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.+

22 Šťastní ste, keď vás ľudia nenávidia+ a keď vás vylúčia spomedzi seba,+ potupia vás a pošpinia vaše meno pre Syna človeka. 23 Práve tak sa ich predkovia správali k prorokom.+ Tešte sa v ten deň a poskakujte od radosti, lebo máte v nebi veľkú odmenu.+

24 Ale beda vám, bohatí,+ lebo už máte svoje potešenie.+

25 Beda vám, ktorí ste teraz sýti, lebo budete hladovať.

Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete smútiť a plakať.+

26 Beda, keď o vás všetci ľudia dobre hovoria,+ lebo práve tak sa správali ich predkovia k falošným prorokom.

27 Ale vám, ktorí počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobro tým, čo vás nenávidia,+ 28 žehnajte tých, čo vás preklínajú, modlite sa za tých, čo vás urážajú.+ 29 Tomu, kto ťa udrie po jednom líci, nastav aj druhé. A tomu, kto ti berie vrchný odev, neodopri ani spodný.+ 30 Ak ťa niekto o niečo prosí, daj mu to,+ a ak ti niekto niečo zoberie, nežiadaj to späť.

31 Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im.+

32 Myslíte si, že si zaslúžite pochvalu, ak milujete len tých, ktorí milujú vás? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí milujú ich.+ 33 Ak robíte dobro len tým, ktorí robia dobro vám, zaslúžite si pochvalu? Aj hriešnici robia to isté. 34 A ak požičiavate* tým, od ktorých očakávate, že vám to vrátia, zaslúžite si pochvalu?+ Aj hriešnici požičiavajú hriešnikom a očakávajú, že im to v plnej výške vrátia. 35 Ale vy milujte svojich nepriateľov, robte dobro a požičiavajte, ale neočakávajte, že sa vám to vráti.+ A vaša odmena bude veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je láskavý aj k nevďačným a zlým.+ 36 Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec.+

37 Nesúďte* a nebudete súdení.+ Neodsudzujte* a nebudete odsúdení. Odpúšťajte a bude vám odpustené.+ 38 Dávajte a ľudia budú dávať vám.+ Nasypú vám do lona dobrú mieru, natlačenú, utrasenú, vrchovatú. Lebo akou mierou meriate, takou odmerajú vám.“

39 Potom im uviedol príklady: „Môže slepý viesť slepého? Nespadnú obaja do jamy?+ 40 Žiak* nie je nad svojho učiteľa, ale každý, kto je úplne vyškolený, bude ako jeho učiteľ. 41 Prečo sa pozeráš na smietku v oku svojho brata, ale trám vo vlastnom oku si nevšímaš?+ 42 Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ, nech ti vyberiem smietku, ktorú máš v oku,‘ keď trám vo svojom oku nevidíš? Pokrytec! Najprv vyber trám zo svojho oka a potom jasne uvidíš, ako vybrať smietku, ktorú má v oku tvoj brat.

43 Žiadny dobrý strom neprináša zlé ovocie a žiadny zlý strom neprináša dobré ovocie.+ 44 Každý strom sa pozná podľa ovocia.+ Veď figy sa neoberajú z tŕnia ani hrozno z tŕnistého kra. 45 Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobré, ale zlý človek vynáša zo svojho zlého pokladu zlé. Lebo ústa hovoria to, čím je naplnené srdce.+

46 Prečo ma oslovujete ‚Pane! Pane!‘, ale nerobíte, čo hovorím?+ 47 Poviem vám, komu sa podobá každý, kto ku mne prichádza, počúva moje slová a koná podľa nich:+ 48 Je ako človek, ktorý pri stavbe domu kopal do hĺbky a položil základy na skale. Keď prišla záplava, na dom sa privalila rieka, ale nemohla ním otriasť, lebo bol dobre postavený.+ 49 Kto však počúva a nekoná podľa toho,+ je ako človek, ktorý postavil dom bez základov. Keď sa na dom privalila rieka, zrútil sa a zostali z neho iba trosky.“

7 Keď prestal hovoriť k ľudu, vošiel do Kafarnaumu. 2 Jeden miestny dôstojník mal otroka, ktorého mal veľmi rád. Ten otrok bol vážne chorý a zomieral.+ 3 Keď dôstojník počul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a jeho otroka uzdravil. 4 Tí prišli za Ježišom a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si to preňho urobil, 5 lebo miluje náš národ a postavil nám synagógu.“ 6 Ježiš s nimi šiel, ale keď sa blížil k domu, dôstojník k nemu poslal priateľov s odkazom: „Pane, nenamáhaj sa, lebo si nezaslúžim, aby si vošiel pod moju strechu.+ 7 A necítil som sa hodný ani toho, aby som prišiel k tebe. Ale vydaj príkaz a môj sluha sa uzdraví. 8 Veď i ja mám nadriadených a zároveň mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: ‚Choď!‘, ide, a inému: ‚Poď!‘, príde, a keď poviem svojmu otrokovi: ‚Urob toto!‘, on to urobí.“ 9 Keď to Ježiš počul, ohromilo ho to. Obrátil sa k zástupu, ktorý ho nasledoval, a povedal: „Verte mi, ani medzi Izraelitmi som nenašiel takú veľkú vieru.“+ 10 A keď sa poslovia vrátili do domu, zistili, že otrok je zdravý.+

11 Zanedlho išiel s učeníkmi do mesta Nain a bol s ním aj veľký zástup ľudí. 12 Keď prichádzal k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn ženy,+ ktorá bola vdova. Sprevádzalo ju veľa ľudí z mesta. 13 Keď ju Pán uvidel, prišlo mu jej ľúto+ a povedal jej: „Neplač.“+ 14 Pristúpil k máram* a dotkol sa ich. Nosiči sa zastavili a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“+ 15 Mladý muž sa posadil a začal rozprávať a Ježiš ho vrátil matke.+ 16 Všetkých sa zmocnila bázeň, oslavovali Boha a hovorili: „Objavil sa medzi nami veľký prorok“+ a „Boh obrátil pozornosť na svoj ľud“.+ 17 Správa o tom, čo Ježiš urobil, sa rozšírila po celej Judei a okolí.

18 Dopočul sa o tom aj Ján, ktorému o tých udalostiach povedali jeho učeníci.+ 19 Preto poslal dvoch z nich k Pánovi, aby sa spýtali: „Si ten, ktorý má prísť,+ alebo máme očakávať niekoho iného?“ 20 Keď prišli k Ježišovi, povedali: „Ján Krstiteľ nás poslal, aby sme sa ťa spýtali: ‚Si ten, ktorý má prísť, alebo máme očakávať niekoho iného?‘“ 21 Práve vtedy Ježiš uzdravil mnohých ľudí z najrôznejších chorôb,+ oslobodil ich od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22 Preto im povedal: „Keď sa vrátite k Jánovi, povedzte mu, čo ste videli a počuli: Slepí vidia,+ chromí chodia, malomocní sú uzdravovaní,* hluchí počujú,+ mŕtvi sú kriesení a chudobným sa oznamuje dobrá správa.+ 23 Šťastný je ten, kto o mne nepochybuje.“*+

24 Keď poslovia odišli, Ježiš začal hovoriť zástupom o Jánovi: „Na čo ste sa vyšli pozrieť do pustatiny? Na trstinu zmietanú vetrom?+ 25 Na koho ste sa vyšli pozrieť? Na človeka v drahom rúchu?+ Tí, ktorí nosia nádherné odevy a žijú v prepychu, bývajú v kráľovských palácoch. 26 Na koho ste sa teda vyšli pozrieť? Na proroka? Hovorím vám, on je omnoho viac ako prorok.+ 27 On je ten, o ktorom je napísané: ‚Posielam pred tebou* svojho posla, ktorý ti pripraví cestu.‘+ 28 Uisťujem vás, že medzi všetkými ľuďmi, ktorí kedy žili, nie je nikto významnejší ako Ján. Ale aj ten najmenší* v Božom Kráľovstve je väčší ako on.“+ 29 (Keď to počuli vyberači daní a ostatní ľudia, vyhlasovali, že Boh je spravodlivý, lebo boli pokrstení Jánovým krstom.+ 30 Ale farizeji a tí, ktorí boli zbehlí v Zákone, sa nechceli podriadiť Božej vôli,*+ lebo neboli pokrstení Jánovým krstom.)

31 „Ku komu prirovnám ľudí tejto generácie? Komu sa podobajú?+ 32 Podobajú sa deťom, ktoré sedia na trhovisku a pokrikujú na seba: ‚Hrali sme vám na flaute, ale netancovali ste. Nariekali sme, ale neplakali ste s nami.‘ 33 Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno+ a hovoríte: ‚Je posadnutý démonom.‘ 34 Prišiel Syn človeka, ten jedol a pil a hovoríte: ‚Je nenásytný, rád si vypije a priatelí sa s vyberačmi daní a hriešnikmi!‘+ 35 Ale múdrosť sa prejaví* výsledkami.“*+

36 Jeden farizej k sebe Ježiša pozýval, aby sa spolu najedli. A tak Ježiš vošiel do jeho domu a jedol s ním.* 37 V meste bola istá žena, ktorá bola známa ako hriešnica. Keď sa dozvedela, že Ježiš je hosťom* vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobku s vonným olejom.+ 38 S plačom si zozadu kľakla k jeho nohám a začala mu ich máčať slzami a utierala ich svojimi vlasmi. Nežne mu ich bozkávala a natierala vonným olejom. 39 Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, pomyslel si: „Keby to bol prorok, vedel by, čo za žena sa ho dotýka. Vedel by, že je to hriešnica.“+ 40 Ježiš ho oslovil: „Šimon, chcem ti niečo povedať.“ „Povedz, Učiteľ!“ odpovedal.

41 „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu bol dlžný 500 denárov* a druhý 50. 42 Keď nemali čím zaplatiť, ochotne im obom odpustil. Ktorý z nich ho bude viac milovať?“ 43 Šimon odpovedal: „Asi ten, komu odpustil viac.“ Povedal mu: „Presne tak.“ 44 Nato sa otočil k žene a povedal Šimonovi: „Vidíš túto ženu? Keď som vošiel do tvojho domu, nedal si mi vodu na umytie nôh. Ale ona mi zmáčala nohy slzami a utrela ich svojimi vlasmi. 45 Ty si ma nepobozkal, ale ona od chvíle, keď som vošiel, neprestala nežne bozkávať moje nohy. 46 Ty si mi nenatrel hlavu olejom, ale ona mi vonným olejom natrela nohy. 47 Preto ti hovorím, že jej hriechy, hoci ich je mnoho,* sú odpustené,+ lebo veľmi milovala. Ale komu sa málo odpúšťa, málo miluje.“ 48 Potom jej povedal: „Tvoje hriechy sú ti odpustené.“+ 49 Vtedy si ostatní hostia, ktorí s ním boli pri stole, začali hovoriť: „Kto je to, že aj hriechy odpúšťa?“+ 50 Ale on povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila.+ Choď v pokoji.“

8 Krátko nato sa vydal na cestu po mestách a dedinách a zvestoval dobrú správu o Božom Kráľovstve.+ Boli s ním dvanásti 2 a nejaké ženy, ktoré oslobodil od zlých duchov a uzdravil z chorôb: Mária, nazývaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov, 3 Johana+ (manželka Herodesovho správcu Chúzu), Zuzana a mnohé iné ženy, ktoré ich podporovali zo svojho majetku.+

4 Keď sa zišiel veľký zástup a prišli k nemu aj ľudia z iných miest, porozprával im podobenstvo:+ 5 „Rozsievač vyšiel siať. Ako rozsieval, niektoré semená padli na kraj cesty, boli pošliapané a vyzobali ich vtáky.+ 6 Iné padli na skalu, vyklíčili, ale uschli, lebo nemali vlahu.+ 7 Ďalšie padli medzi tŕnie, ale tŕnie rástlo s nimi a udusilo ich.+ 8 A iné padli na dobrú pôdu, a keď vzišli, priniesli stonásobnú úrodu.“+ Keď to dopovedal, zvolal: „Kto je ochotný počúvať, nech počúva!“+

9 Jeho učeníci sa ho pýtali, čo to podobenstvo znamená.+ 10 Povedal: „Vám je dané rozumieť svätým tajomstvám Božieho Kráľovstva, ale pre ostatných sú to všetko len podobenstvá,+ aby sa pozerali, a predsa nevideli, a aby počúvali, a predsa nerozumeli.+ 11 Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo.+ 12 Keď semená padnú na kraj cesty, znamená to, že ľudia počujú slovo, ale potom prichádza Diabol a berie im ho zo srdca, aby neuverili a neboli zachránení.+ 13 Pri semenách, ktoré padnú na skalu, ide o ľudí, ktorí počujú slovo, s radosťou ho prijímajú, ale nemajú korene. Preto chvíľu veria, ale v čase skúšky odpadávajú od viery.+ 14 Keď semená padnú medzi tŕnie, znamená to, že ľudia počujú slovo, ale rozptyľujú ich prílišné starosti, bohatstvo+ a rôzne potešenia v živote,+ ktoré dusia slovo, a oni nič nedovedú do konca.*+ 15 Semená zasiate do dobrej pôdy predstavujú ľudí s úprimným a dobrým srdcom,+ ktorí počujú slovo, zachovávajú ho a vytrvalo prinášajú úrodu.+

16 Nikto nerozsvieti lampu a neprikryje ju nádobou ani ju nedá pod posteľ. Dá ju na stojan, aby svietila tým, ktorí vchádzajú.+ 17 Lebo nič nie je skryté, čo sa nestane zjavným, a nič nie je utajené, čo sa nestane známym a nevyjde najavo.+ 18 Preto dávajte pozor, ako počúvate. Lebo kto má, dostane viac,+ ale kto nemá, tomu bude vzaté aj to, čo si myslí, že má.“+

19 Vtedy za Ježišom prišla jeho matka a bratia,+ ale nemohli sa k nemu dostať pre zástup.+ 20 Oznámili mu: „Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú ťa vidieť.“ 21 Odpovedal im: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, ktorí počujú Božie slovo a konajú podľa neho.“+

22 Jedného dňa nastúpil so svojimi učeníkmi do člna a povedal im: „Preplavme sa na druhú stranu jazera.“ Odrazili od brehu,+ 23 a ako sa plavili, Ježiš zaspal. Nad jazerom sa strhla prudká víchrica, čln sa začal napĺňať vodou a oni sa ocitli v nebezpečenstve.+ 24 Zobudili ho a kričali: „Učiteľ, Učiteľ, potápame sa!“ Vstal a pokarhal vietor a rozbúrenú vodu. Tie utíchli a zavládol pokoj.+ 25 Nato sa ich spýtal: „Kde je vaša viera?“ Ale oni dostali strach, čudovali sa a hovorili jeden druhému: „Kto je tento človek, že rozkazuje aj vetru a vode a poslúchajú ho?“+

26 A doplavili sa do kraja Gerazéncov,+ ktorý leží naproti Galilei. 27 Keď vystúpil na breh, stretol muža z blízkeho mesta, ktorý bol posadnutý démonmi. Už dlhý čas sa neobliekal a nebýval v dome, ale medzi hrobkami.*+ 28 Keď uvidel Ježiša, vykríkol, padol pred ním a hlasno zvolal: „Čo odo mňa chceš, Ježiš, Syn Najvyššieho Boha? Prosím ťa, netráp ma.“+ 29 (Ježiš totiž zlému* duchovi prikázal, aby z toho človeka vyšiel. Duch sa ho zmocnil už mnohokrát predtým,*+ a preto ho spútavali reťazami a okovami a strážili ho. Ale on zakaždým putá roztrhal a démon ho zaháňal na osamelé miesta.) 30 Ježiš sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ „Légia,“ odpovedal, lebo doňho vošlo mnoho démonov. 31 A prosili ho, aby im neprikázal odísť do priepasti.+ 32 Na vrchu sa páslo veľké stádo svíň+ a démoni ho prosili, aby mohli vojsť do nich. A dovolil im to.+ 33 Nato vyšli z toho človeka, vošli do svíň a stádo sa vrhlo z útesu do jazera a utopilo sa. 34 Keď pastieri videli, čo sa stalo, utiekli a rozhlásili to v meste i na vidieku.

35 Ľudia sa šli pozrieť, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a uvideli, že človek, z ktorého vyšli démoni, sedí pri jeho nohách, je oblečený a pri zmysloch. A začali sa báť. 36 Očití svedkovia im vyrozprávali, ako bol muž, ktorý bol posadnutý démonom, uzdravený. 37 Všetci ľudia z kraja Gerazéncov Ježiša prosili, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. A tak nastúpil do člna a chystal sa odplaviť. 38 Muž, z ktorého vyšli démoni, ho prosil, aby mohol ísť s ním, ale on ho poslal preč so slovami:+ 39 „Vráť sa domov a rozprávaj, čo pre teba Boh urobil.“ Odišiel teda a po celom meste rozhlasoval, čo preňho Ježiš urobil.

40 Keď sa Ježiš vrátil, srdečne ho privítal zástup ľudí, lebo ho všetci očakávali.+ 41 Vtom k nemu prišiel Jairos, predstavený synagógy. Padol mu k nohám a naliehavo ho prosil, aby prišiel k nemu domov,+ 42 lebo jeho jediná, asi 12-ročná dcéra zomierala.

Cestou tam sa na Ježiša tlačil zástup. 43 Bola tam žena, ktorá bola 12 rokov postihnutá krvácaním+ a nikto ju nedokázal vyliečiť.+ 44 Priblížila sa k nemu zozadu, dotkla sa obruby jeho plášťa*+ a jej krvácanie sa hneď zastavilo. 45 „Kto sa ma to dotkol?“ spýtal sa Ježiš. Keď to všetci popierali, Peter povedal: „Učiteľ, veď je tu množstvo ľudí a všetci sa na teba tlačia.“+ 46 Ale Ježiš zopakoval: „Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.“+ 47 Keď žena videla, že neunikla pozornosti, celá rozochvená k nemu prišla, padla na kolená a pred všetkými povedala, prečo sa ho dotkla a ako hneď vyzdravela. 48 Ježiš jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji.“+

49 Kým ešte hovoril, za predstaveným synagógy prišiel ktosi z jeho domu a povedal: „Tvoja dcéra zomrela, neobťažuj už Učiteľa.“+ 50 Keď to Ježiš počul, uistil Jaira: „Neboj sa, len ver a bude žiť.“*+ 51 Keď vchádzal do domu, nikomu nedovolil, aby vošiel s ním, iba Petrovi, Jánovi, Jakubovi a rodičom dievčaťa. 52 Všetci plakali a od žiaľu sa bili do pŕs. Ježiš povedal: „Neplačte,+ lebo nezomrela, iba spí.“+ 53 Začali sa mu vysmievať, lebo vedeli, že zomrela. 54 Ale on ju vzal za ruku a zvolal: „Dieťa, vstaň!“+ 55 Vrátila sa do nej životná sila*+ a ona okamžite vstala.+ A povedal, aby jej dali niečo jesť. 56 Jej rodičia boli od radosti celí bez seba, ale on im prikázal, aby nikomu nehovorili, čo sa stalo.+

9 Potom zavolal tých dvanástich a dal im moc nad všetkými démonmi+ a tiež moc uzdravovať choroby.+ 2 Vyslal ich, aby zvestovali Božie Kráľovstvo a uzdravovali, 3 a povedal im: „Neberte si na cestu nič: ani palicu, ani vak na jedlo, ani chlieb, ani peniaze,* ani nič na prezlečenie.*+ 4 Kdekoľvek vojdete do domu, zostaňte tam, až kým neodídete z tej oblasti.+ 5 Keď vás v nejakom meste neprijmú, pri odchode z neho straste prach zo svojich nôh na svedectvo proti nim.“+ 6 Potom sa vydali na cestu, prechádzali dedinami a všade oznamovali dobrú správu a uzdravovali.+

7 Oblastný vládca* Herodes* sa dopočul o všetkom, čo sa deje, a bol zmätený, lebo niektorí hovorili, že Ján vstal z mŕtvych,+ 8 iní hovorili, že sa zjavil Eliáš, a ďalší, že vstal niekto z dávnych prorokov.+ 9 Herodes povedal: „Jána som dal sťať.+ Kto je teda ten, o ktorom počúvam také veci?“ A veľmi ho chcel vidieť.+

10 Keď sa apoštoli vrátili, rozprávali Ježišovi o všetkom, čo robili.+ Vzal ich so sebou a vydali sa na cestu do mesta nazývaného Betsaida, aby mohli byť sami.+ 11 Ale zástupy sa to dozvedeli a išli za ním. Láskavo ich prijal, hovoril im o Božom Kráľovstve a uzdravoval tých, ktorí to potrebovali.+ 12 Keď sa deň chýlil ku koncu, prišli za ním dvanásti apoštoli a povedali mu: „Pošli tých ľudí preč, aby mohli ísť do okolitých dedín a osád a zaobstarali si nocľah a niečo na jedenie, lebo tu sme na odľahlom mieste.“+ 13 Ale on im povedal: „Vy im dajte niečo jesť.“+ Povedali: „Nemáme nič, iba päť chlebov a dve ryby. Ibaže by sme šli a kúpili potraviny pre všetkých týchto ľudí.“ 14 Bolo tam okolo 5 000 mužov. Nato Ježiš vyzval svojich učeníkov: „Povedzte im, nech sa rozdelia do skupín asi po 50 a sadnú si.“ 15 Učeníci to urobili a všetci ľudia si posadali. 16 Vzal päť chlebov a dve ryby, vzhliadol k nebu a pomodlil sa.* Potom ich lámal a podával učeníkom, aby ich dávali ľuďom. 17 Všetci sa dosýta najedli, a keď pozbierali úlomky chleba, naplnili nimi 12 košov.+

18 Keď sa raz osamote modlil, prišli k nemu učeníci a on sa ich spýtal: „Za koho ma ľudia považujú?“+ 19 Odpovedali: „Niektorí za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a ďalší hovoria, že bol vzkriesený jeden z dávnych prorokov.“+ 20 Potom sa ich spýtal: „A za koho ma považujete vy?“ Peter odpovedal: „Za Božieho Pomazaného.“*+ 21 Prísne im prikázal, aby o tom nikomu nehovorili,+ 22 a dodal: „Syn človeka musí veľa vytrpieť, musí byť zavrhnutý staršími, hlavnými kňazmi a znalcami Zákona a musí byť zabitý+ a na tretí deň vzkriesený.“+

23 Potom všetkým povedal: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba,+ berie každý deň svoj mučenícky kôl* a nasleduje ma.+ 24 Kto si chce zachrániť život,* príde oň, ale kto príde o život* pre mňa, zachráni si ho.+ 25 Veď čo má človek z toho, keď získa aj celý svet, ale uškodí si alebo príde o život?+ 26 Kto sa hanbí za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde vo svojej sláve a v sláve svojho Otca a svätých anjelov.+ 27 Uisťujem vás, že niektorí z tých, čo tu stoja, nezomrú, kým neuvidia Božie Kráľovstvo.“+

28 Asi osem dní po tých slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil s nimi na vrch modliť sa.+ 29 Keď sa modlil, vzhľad jeho tváre sa zmenil a jeho odev bol žiarivo biely. 30 A rozprávali sa s ním dvaja muži. Boli to Mojžiš a Eliáš. 31 Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ku ktorému malo dôjsť v Jeruzaleme.+ 32 Petra a ostatných premohol spánok, ale keď sa prebudili, uvideli Ježišovu slávu+ a tých dvoch mužov, ktorí stáli pri ňom. 33 Keď tí muži od Ježiša odchádzali, Peter mu povedal: „Učiteľ, je skvelé, že sme tu. Postavme tri stany, jeden pre teba, jeden pre Mojžiša a jeden pre Eliáša.“ No neuvedomoval si, čo hovorí. 34 Kým ešte hovoril, vytvoril sa oblak a zahalil ich. Keď sa ocitli v oblaku, dostali strach. 35 A z oblaku+ zaznel hlas: „Toto je môj Syn, môj vyvolený.+ Počúvajte ho.“+ 36 Kým hlas doznel, Ježiš zostal sám. Učeníci vtedy nikomu nepovedali o tom, čo videli.+

37 Keď nasledujúci deň zišli z vrchu, prišiel za Ježišom veľký zástup ľudí.+ 38 Zrazu nejaký muž zo zástupu zvolal: „Učiteľ, prosím ťa, pomôž* môjmu synovi, je to moje jediné dieťa!+ 39 Zmocňuje sa ho duch a on z ničoho nič začne kričať a zmieta sa v kŕčoch, až sa mu pení z úst. Doráňa ho a len ťažko z neho vychádza. 40 Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nedokázali to.“ 41 Ježiš povedal: „Neveriaca a skazená generácia,+ ako dlho ešte budem musieť byť s vami a znášať vás? Priveď sem svojho syna.“+ 42 Ešte aj vo chvíli, keď chlapec prichádzal, ho démon zhodil na zem a veľmi ním lomcoval. Ale Ježiš zlého* ducha pokarhal, chlapca uzdravil a vrátil ho otcovi. 43 A ľudia žasli nad obdivuhodnou Božou mocou.

Keď sa všetci čudovali tomu, čo robil, povedal svojim učeníkom: 44 „Pozorne počúvajte a zapamätajte si tieto slová: Syna človeka zradia a vydajú do rúk ľudí.“+ 45 Ale oni nerozumeli tomu, čo hovorí. Význam tých slov bol pred nimi skrytý, a tak ich nepochopili, ale báli sa ho na to spýtať.

46 Potom sa začali dohadovať, kto z nich je najvýznamnejší.*+ 47 Ježiš vedel, čo je v ich srdci, preto vzal malé dieťa, postavil ho vedľa seba 48 a povedal im: „Kto prijíma toto malé dieťa z úcty ku mne,* prijíma aj mňa, a kto prijíma mňa, prijíma aj toho, ktorý ma poslal.+ Veď ten, kto sa medzi vami správa ako menší,* ten je veľký.“+

49 Vtedy sa ozval Ján a povedal: „Učiteľ, videli sme nejakého muža, ako vyháňa démonov v tvojom mene. Snažili sme sa mu v tom zabrániť, lebo ťa nenasleduje spolu s nami.“+ 50 Ale Ježiš mu odpovedal: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás.“

51 Keď sa blížil čas,* aby bol vzatý do neba,+ pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema. 52 Poslal pred sebou poslov a tí šli do jednej samaritánskej dediny, aby tam preňho všetko pripravili. 53 No neprijali ho tam,+ lebo mal namierené do Jeruzalema. 54 Keď to videli učeníci Jakub a Ján,+ povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“+ 55 Ale on sa k nim obrátil a pokarhal ich. 56 A tak šli do inej dediny.

57 Cestou mu niekto povedal: „Budem ťa nasledovať, kam len pôjdeš.“ 58 Ježiš mu povedal: „Líšky majú brlohy a vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá kde zložiť hlavu.“+ 59 Potom povedal niekomu inému: „Buď mojím nasledovníkom.“ Ten odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať svojho otca.“+ 60 Ale Ježiš mu povedal: „Nech mŕtvi+ pochovávajú svojich mŕtvych, ale ty choď a všade oznamuj Božie Kráľovstvo.“+ 61 A ďalší povedal: „Pane, budem ťa nasledovať, ale najprv mi dovoľ, aby som sa rozlúčil so svojou domácnosťou.“ 62 Ježiš mu povedal: „Nikto, kto položil ruku na pluh a obzerá sa späť,+ sa nehodí pre Božie Kráľovstvo.“+

10 Potom Pán určil ďalších 70 učeníkov a po dvoch+ ich poslal pred sebou do každého mesta a dediny, kam sa chystal ísť. 2 Povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej žatvy.+ 3 Choďte. Posielam vás ako baránkov medzi vlkov.+ 4 Nenoste mešec ani vak s jedlom, ani sandále+ a s nikým sa po ceste nezdravte.* 5 Keď vojdete do domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu.‘+ 6 Ak tam je priateľ pokoja, váš pokoj zostane na ňom. No ak tam nie je, váš pokoj sa vráti k vám. 7 Zostaňte v tom dome+ a jedzte a pite, čo vám dajú,+ lebo robotník si zaslúži svoju mzdu.+ Neprechádzajte z domu do domu.

8 Keď vojdete do niektorého mesta a prijmú vás tam, jedzte, čo vám ponúknu, 9 uzdravujte v ňom chorých a hovorte: ‚Priblížilo sa k vám Božie Kráľovstvo.‘+ 10 Ale keď vojdete do niektorého mesta a neprijmú vás, vyjdite na jeho hlavné ulice a povedzte: 11 ‚Striasame aj prach, ktorý sa nám vo vašom meste prichytil na nohy, na svedectvo proti vám.+ Ale pamätajte, že sa priblížilo Božie Kráľovstvo.‘ 12 Hovorím vám, že Sodome bude v ten deň znesiteľnejšie ako tomu mestu.+

13 Beda ti, Chorazin! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidóne stali také zázraky* ako u vás, dávno by sedeli vo vrecovine a v popole a kajali by sa.+ 14 Preto Týru a Sidónu bude na súde znesiteľnejšie ako vám. 15 A ty, Kafarnaum, budeš azda vyvýšený do neba? Do hrobu* pôjdeš!

16 Kto počúva vás, počúva mňa,+ a kto odmieta vás, odmieta mňa. A kto odmieta mňa, odmieta toho, ktorý ma poslal.“+

17 Potom sa tí 70 učeníci vrátili a nadšene hovorili: „Pane, aj démoni sa nám podriaďujú, keď používame tvoje meno.“+ 18 On im povedal: „Videl som už Satana padať+ z neba ako blesk. 19 Dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch a silu premôcť akéhokoľvek nepriateľa.+ Nič vám neublíži. 20 No neradujte sa z toho, že sa vám podriaďujú duchovia, ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebesiach.“+ 21 V tú chvíľu ho svätý duch naplnil veľkou radosťou a on povedal: „Verejne ťa chválim, Otče, Pane neba i zeme, lebo si dôkladne skryl tieto veci pred múdrymi a učenými+ a zjavil si ich malým deťom. Áno, Otče, lebo tak si si to prial.+ 22 Môj Otec mi odovzdal všetko. A nikto nevie, kto je Syn, iba Otec, a nikto nevie, kto je Otec, iba Syn+ a každý, komu ho Syn chce zjaviť.“+

23 Keď bol s učeníkmi sám, povedal im: „Šťastné sú oči, ktoré vidia to, čo vidíte vy.+ 24 Hovorím vám, mnohí proroci a králi túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli to,+ a túžili počuť, čo počujete vy, ale nepočuli to.“

25 Jeden muž zbehlý v Zákone vstal, aby ho vyskúšal, a opýtal sa ho: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“+ 26 Ježiš sa ho spýtal: „Čo je napísané v Zákone? Čo tam čítaš?“ 27 Odpovedal mu: „‚Budeš milovať Jehovu,* svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou,* celou svojou silou a celou svojou mysľou‘+ a ‚svojho blížneho ako seba samého‘.“+ 28 Ježiš mu povedal: „Správne si odpovedal. Rob to a získaš život.“+

29 Ale pretože ten muž chcel dokázať, že je spravodlivý,+ spýtal sa Ježiša: „A kto je môj blížny?“ 30 Ježiš odpovedal: „Istý človek išiel z Jeruzalema dolu do Jericha a prepadli ho lupiči. Olúpili ho, zbili, nechali ho tam polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou šiel po tej ceste kňaz, ale keď ho uvidel, oblúkom sa mu vyhol. 32 Potom tadiaľ prechádzal Lévita, a keď ho uvidel, aj on sa mu oblúkom vyhol. 33 Ale šiel okolo istý Samaritán,+ ktorý tadiaľ cestoval, a keď ho uvidel, prišlo mu ho ľúto. 34 Pristúpil k nemu, ošetril mu rany olejom a vínom a obviazal mu ich. Potom ho vysadil na svoje zviera, odviezol ho do hostinca a postaral sa oňho. 35 Na druhý deň vybral dva denáre,* dal ich hostinskému a povedal: ‚Postaraj sa oňho, a keby ťa to stálo viac, na spiatočnej ceste ti to zaplatím.‘ 36 Čo by si povedal, ktorý z tých troch sa k olúpenému mužovi zachoval ako blížny?“+ 37 „Ten, ktorý bol k nemu milosrdný,“+ odpovedal. Ježiš mu potom povedal: „Choď a rob tak aj ty.“+

38 Keď išli ďalej, vošli do jednej dediny, kde Ježiša pozvala k sebe domov istá žena menom Marta.+ 39 Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá sa posadila k Pánovým nohám a počúvala, čo hovorí. 40 Ale Marta bola veľmi zamestnaná obsluhovaním. Zrazu prišla k nemu a povedala: „Pane, neprekáža ti, že ma moja sestra nechala, aby som sa o všetko starala sama? Povedz jej, aby mi pomohla.“ 41 Pán jej povedal: „Marta, Marta, robíš si starosti a trápiš sa mnohými vecami. 42 Ale my toho nepotrebujeme veľa, stačí iba niečo.* Mária si vybrala dobre*+ a nikto jej to nevezme.“

11 Raz sa Ježiš modlil, a keď skončil, jeden z jeho učeníkov ho poprosil: „Pane, nauč nás modliť sa, ako aj Ján naučil svojich učeníkov.“

2 Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: ‚Otče, nech sa posvätí* tvoje meno.+ Nech príde tvoje Kráľovstvo.+ 3 Každý deň nám dávaj chlieb, ktorý potrebujeme na ten deň.+ 4 A odpusť nám naše hriechy,+ lebo i my odpúšťame každému, kto proti nám zhrešil.*+ A nedovoľ, aby sme podľahli pokušeniu.‘“*+

5 Potom im povedal: „Predstavte si, že niekto z vás pôjde o polnoci k svojmu priateľovi a povie mu: ‚Brat môj, požičaj mi tri chleby, 6 lebo ku mne prišiel môj priateľ, ktorý je na cestách, a nemám mu čo ponúknuť.‘ 7 Ale ten mu odpovie: ‚Neobťažuj ma. Dvere sú už zamknuté a moje deti i ja sme v posteli. Nemôžem vstať a dať ti niečo.‘ 8 Hovorím vám, že nakoniec mu dá, čo potrebuje – ak nie preto, že je jeho priateľ, tak preto, že bol neodbytný.+ 9 Preto vám hovorím: Proste+ a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám.+ 10 Lebo každý, kto prosí, dostane,+ a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. 11 Je medzi vami otec, ktorý by synovi podal hada, keď ho prosí o rybu?+ 12 Alebo ak poprosí o vajce, podal by mu škorpióna? 13 Teda keď vy, hoci ste hriešni, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec svätého ducha tým, čo ho prosia!“+

14 Raz vyhnal démona, ktorý spôsobil, že človek, ktorý ním bol posadnutý, onemel.+ Keď démon vyšiel, nemý prehovoril. Ľudia žasli,+ 15 ale niektorí z nich povedali: „Vyháňa démonov vďaka tomu, že mu pomáha Belzebub,* vládca démonov.“+ 16 Iní ho chceli skúšať a žiadali od neho znamenie+ z neba. 17 Ježiš vedel, ako uvažujú,+ a tak im povedal: „Každé kráľovstvo, ktoré je rozdelené samo proti sebe, padne a každá rodina, ktorá je rozdelená sama proti sebe, sa rozpadne. 18 Podobne ak Satan ide sám proti sebe, ako obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že vyháňam démonov vďaka tomu, že mi pomáha Belzebub. 19 No ak ja vyháňam démonov s pomocou Belzebuba, vďaka komu ich vyháňajú vaši učeníci? Preto oni budú vašimi sudcami. 20 Ale ak vyháňam démonov pomocou Božieho prsta,*+ potom vás Božie Kráľovstvo zastihlo nepripravených.+ 21 Keď silný, dobre ozbrojený muž stráži svoj palác, jeho majetok je v bezpečí. 22 Ale keď príde niekto silnejší a premôže ho, vezme mu všetky zbrane, na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí. 23 Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto so mnou nezhromažďuje, rozhadzuje.+

24 Keď z človeka vyjde zlý* duch, prechádza vyprahnutými miestami a hľadá miesto, kde by si odpočinul. Keď nič nenájde, povie si: ‚Vrátim sa do domu, z ktorého som sa vysťahoval.‘+ 25 Keď tam príde, nájde ho vyzametaný a vyzdobený. 26 Potom privedie sedem ďalších duchov, horších ako on. Vojdú dnu a usadia sa tam a nakoniec je ten človek v horšej situácii, ako bol na začiatku.“

27 Ako hovoril, akási žena zo zástupu zvolala: „Šťastná je tá, ktorá ťa nosila pod srdcom a ktorá ťa dojčila!“+ 28 Ale on povedal: „Skôr sú šťastní tí, ktorí počujú Božie slovo a zachovávajú ho!“+

29 Keď sa zhromaždil zástup ľudí, začal hovoriť: „Táto generácia je zlá. Žiada znamenie, ale nedostane žiadne okrem Jonášovho.+ 30 Lebo ako sa Jonáš+ stal znamením pre Ninivčanov, tak bude Syn človeka znamením pre túto generáciu. 31 Kráľovná z juhu+ vstane na súde s ľuďmi tejto generácie a odsúdi ich, lebo prišla z veľkej diaľky, aby počula Šalamúnove múdre slová. Ale tu je niekto významnejší ako Šalamún.+ 32 Ľudia z Ninive vstanú na súde s touto generáciou a odsúdia ju, lebo keď počuli, čo zvestoval Jonáš, robili pokánie.+ Ale tu je niekto významnejší ako Jonáš. 33 Keď človek rozsvieti lampu, neskryje ju ani ju nepoloží pod kôš,* ale dá ju na stojan,+ aby svietila tým, ktorí vchádzajú. 34 Tvoje oko je lampou tela. Keď je tvoje oko zaostrené,* celé tvoje telo je jasné.* Ale keď je závistlivé,* tvoje telo je tmavé.+ 35 Preto si dávaj pozor, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou. 36 Ak je celé tvoje telo jasné a žiadna jeho časť nie je tmavá, bude také jasné, ako keď ťa lampa ožiari svojím svetlom.“

37 Keď to dohovoril, jeden farizej ho pozval k sebe, aby sa spolu najedli. Ježiš k nemu prišiel a zaujal miesto pri stole. 38 Ale farizeja prekvapilo, keď videl, že Ježiš sa pred jedlom neumyl.*+ 39 Pán mu povedal: „Vy farizeji čistíte pohár a misu zvonku, ale vnútri ste plní chamtivosti* a zla.+ 40 Vy nerozumní! Či ten, ktorý urobil vonkajšok, neurobil aj vnútro? 41 Keď dávate dary chudobným,* malo by to vychádzať z vášho vnútra a potom budete celkom čistí. 42 Ale beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty a ruty a zo všetkých ostatných bylín,+ ale prehliadate právo a Božiu lásku! Desiatky ste boli povinní dávať, ale to dôležitejšie sa nemalo prehliadať.+ 43 Beda vám, farizeji, lebo máte radi predné* sedadlá v synagógach a pozdravy na trhoviskách!+ 44 Beda vám, lebo ste ako hroby, ktoré nevidieť,*+ a ľudia ani nevedia, že po nich chodia!“

45 Jeden z tých, ktorí boli zbehlí v Zákone, mu povedal: „Učiteľ, keď toto hovoríš, urážaš aj nás.“ 46 Pán povedal: „Beda i vám, čo ste zbehlí v Zákone, lebo kladiete na ľudí bremená, ktoré sa ťažko nesú, ale sami sa ich nedotknete jediným prstom.+

47 Beda vám, lebo staviate hrobky* prorokom, ktorých zabíjali vaši predkovia!+ 48 Tým dosvedčujete a schvaľujete skutky svojich predkov, lebo oni prorokov+ zabíjali a vy im staviate hrobky. 49 Preto Božia múdrosť povedala: ‚Pošlem k nim prorokov a apoštolov. Niektorých z nich zabijú a niektorých budú prenasledovať, 50 aby sa táto generácia zodpovedala za krv všetkých prorokov, ktorá bola preliata od založenia sveta,+ 51 od krvi Ábela+ až po krv Zachariáša, ktorý bol zabitý medzi oltárom a chrámom.‘*+ Hovorím vám, za ich krv sa bude zodpovedať táto generácia.

52 Beda vám, ktorí ste zbehlí v Zákone, lebo ste si privlastnili kľúč k poznaniu. Sami ste nevošli a tým, ktorí chceli vojsť, ste bránili!“+

53 Keď odtiaľ odchádzal, znalci Zákona a farizeji sa okolo neho zhŕkli, dorážali naňho mnohými ďalšími otázkami 54 a sledovali, či nepovie niečo, čo by proti nemu mohli použiť.+

12 Medzitým sa zhromaždili toľké tisíce ľudí, že po sebe šliapali. Ježiš sa najprv obrátil na svojich učeníkov: „Dávajte si pozor na kvas farizejov, ktorým je pokrytectvo.+ 2 Nič nie je ukryté, čo nebude odhalené, a nič nie je tajné, čo nevyjde najavo.+ 3 Preto čo poviete v tme, bude počuť na svetle, a čo zašepkáte vo svojej izbe, bude sa zvestovať zo striech domov. 4 Vám, svojim priateľom,+ hovorím: Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo a potom nemôžu urobiť nič viac.+ 5 Ale ukážem vám, koho sa máte báť: Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc* uvrhnúť do gehenny.*+ Hovorím vám, toho sa bojte.+ 6 Nepredáva sa päť vrabcov za dve drobné mince?* A predsa ani na jedného z nich Boh nezabúda.*+ 7 Ale vám sú spočítané aj všetky vlasy na hlave.+ Nebojte sa, ste cennejší ako mnoho vrabcov.+

8 Hovorím vám: Kto sa ma zastane pred ľuďmi,+ toho sa aj Syn človeka zastane pred Božími anjelmi.+ 9 Ale kto ma zaprie pred ľuďmi, toho zapriem pred Božími anjelmi.+ 10 Každému, kto povie niečo proti Synovi človeka, bude odpustené. Ale tomu, kto sa rúha proti svätému duchu, nebude odpustené.+ 11 Keď vás privedú pred verejné zhromaždenia,* vládnych úradníkov a predstaviteľov, nerobte si starosti, ako sa budete obhajovať alebo čo budete hovoriť,+ 12 lebo svätý duch vás v tej chvíli naučí, čo máte povedať.“+

13 Vtedy mu niekto zo zástupu povedal: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou rozdelil o dedičstvo.“ 14 Odpovedal mu: „Človeče, kto ma ustanovil na to, aby som vás súdil alebo vám delil majetok?“ 15 Potom ich varoval: „Dávajte si pozor a chráňte sa pred akoukoľvek chamtivosťou,*+ lebo aj keď má niekto hojnosť, jeho majetok mu nezaistí život.“+ 16 Nato im povedal podobenstvo: „Istému bohatému človeku priniesla zem veľkú úrodu. 17 A tak uvažoval: ‚Čo urobím? Veď nemám kde uskladniť úrodu.‘ 18 Potom si povedal: ‚Urobím toto:+ zbúram svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko svoje obilie a zásoby. 19 A poviem si: „Urobil si si veľké zásoby na dlhé roky. Odpočívaj, jedz, pi a teš sa.“‘ 20 Ale Boh mu povedal: ‚Ty nerozumný, ešte dnes v noci prídeš o život.* Komu ostane to, čo si si nahromadil?‘+ 21 Tak to dopadne s každým, kto si hromadí poklady pre seba, ale nie je bohatý v Božích očiach.“+

22 Potom sa obrátil na svojich učeníkov: „Preto vám hovorím: Nerobte si prílišné starosti* o svoj život, teda o to, čo budete jesť, ani o svoje telo, teda o to, čo si oblečiete.+ 23 Veď život je cennejší ako jedlo a telo ako oblečenie. 24 Všimnite si krkavce: nesejú ani nežnú a nemajú stodolu ani sýpku, a predsa ich Boh kŕmi.+ Či nie ste oveľa cennejší ako vtáky?+ 25 Kto z vás si môže predĺžiť život čo len o malú chvíľu* tým, že je úzkostlivý? 26 Teda ak nemôžete urobiť ani takú maličkosť, prečo si robiť starosti* o to ostatné?+ 27 Všimnite si, ako rastú ľalie: nenamáhajú sa ani nepradú, ale hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený ako jedna z nich.+ 28 Keď Boh takto oblieka lúčne kvety, ktoré sú dnes tu a zajtra ich hodia do pece, o čo skôr bude obliekať vás, vy maloverní! 29 Prestaňte sa teda zameriavať na to, čo budete jesť a čo budete piť, a nebuďte* ustarostení,+ 30 lebo za tým všetkým sa naháňajú národy, ale váš Otec vie, že to potrebujete.+ 31 Zameriavajte sa na* jeho Kráľovstvo a on vám dá všetko ostatné.+

32 Neboj sa, malé stádo,+ lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám Kráľovstvo.+ 33 Predajte svoj majetok a rozdajte ho chudobným.+ Urobte si mešce, ktoré sa neopotrebujú – nepominuteľný poklad v nebesiach,+ kam sa zlodej nedostane a kde moľa neničí. 34 Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.

35 Buďte pripravení*+ a svoje lampy majte rozsvietené.+ 36 Buďte ako ľudia, ktorí čakajú na svojho pána,+ keď sa má vrátiť zo svadby,+ aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. 37 Šťastní sú tí otroci, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť! Uisťujem vás, že sa opáše,* pozve ich k stolu, pristúpi k nim a bude ich obsluhovať. 38 A ak príde počas druhej hliadky* alebo počas tretej* a nájde ich pripravených, budú šťastní! 39 Buďte si istí, že keby domáci vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vlámať sa do domu.+ 40 Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, keď to nebudete považovať za pravdepodobné.“+

41 Peter sa opýtal: „Pane, hovoríš toto podobenstvo iba nám alebo všetkým?“ 42 Pán povedal: „Kto je ten verný a rozvážny* správca, ktorého jeho pán ustanoví nad svojím služobníctvom, aby im dával ich prídel jedla v pravý čas?+ 43 Ten otrok bude šťastný, ak jeho pán pri svojom príchode zistí, že to robí. 44 Uisťujem vás, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. 45 Ale keby si ten otrok v duchu povedal: ‚Môj pán neprichádza,‘ a začal by biť sluhov a slúžky a jesť a piť a opíjať sa,+ 46 jeho pán príde v deň, keď to nebude čakať, a v hodinu, o ktorej nevie, čo najprísnejšie ho potrestá a určí mu miesto medzi nevernými. 47 Toho otroka, ktorý vedel, čo si praje jeho pán, ale nepripravil sa ani nerobil to, o čo ho pán žiadal,* veľmi zbijú.+ 48 Ale otroka, ktorý nevedel, čo si praje pán, a robil to, čo si zasluhuje bitku, zbijú menej. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu mnoho zverili, od toho sa bude požadovať viac, než je bežné.+

49 Prišiel som, aby som na zemi zapálil oheň. A čo si ešte môžem priať, keď už horí? 50 Ale je tu krst, ktorý mám podstúpiť, a aká úzkosť ma zviera, kým nebude po ňom!+ 51 Myslíte si, že som prišiel, aby som priniesol na zem pokoj? Hovorím vám, nie pokoj, ale rozdelenie.+ 52 Odteraz sa piati ľudia v jednom dome postavia proti sebe: traja proti dvom a dvaja proti trom. 53 Postaví sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“+

54 Potom sa obrátil k zástupom: „Keď vidíte, že sa na západe objavil mrak, hneď hovoríte: ‚Bude búrka,‘ a aj sa tak stane. 55 A keď fúka južný vietor, hovoríte: ‚Prídu horúčavy,‘ a naozaj prídu. 56 Pokrytci, vzhľad zeme a oblohy viete posúdiť. Tak prečo neviete rozoznať význam týchto čias?+ 57 Ako to, že nedokážete posúdiť, čo máte robiť?* 58 Keď ideš pred vládneho úradníka s niekým, kto ťa chce žalovať na súde, usiluj sa s ním cestou zmieriť. Inak ťa zavedie pred sudcu, sudca ťa odovzdá súdnemu zriadencovi a súdny zriadenec ťa uvrhne do väzenia.+ 59 Hovorím ti, že odtiaľ nevyjdeš, kým nesplatíš všetko do poslednej mince.“*

13 V tom čase mu niektorí z prítomných povedali o Galilejčanoch, ktorých krv zmiešal Pilát s krvou ich obetí.* 2 Povedal im: „Myslíte si, že tí Galilejčania zomreli, lebo boli väčšími hriešnikmi ako všetci ostatní Galilejčania? 3 To rozhodne nie. Ale ak nebudete robiť pokánie, aj vy všetci zahyniete.+ 4 Alebo si myslíte, že tí 18, na ktorých spadla veža v Siloame* a zabila ich, boli väčšími vinníkmi ako všetci ostatní obyvatelia Jeruzalema? 5 To určite nie. Ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete tak ako oni.“

6 Potom rozprával toto podobenstvo: „Istý človek mal vo svojej vinici zasadený figovník. Prišiel na ňom hľadať ovocie, ale žiadne nenašiel.+ 7 Vtedy povedal vinohradníkovi: ‚Už tri roky prichádzam hľadať ovocie na tomto figovníku, ale nikdy som nič nenašiel. Zotni ho! Prečo by mal vyčerpávať pôdu?‘ 8 Odpovedal mu: ‚Pane, nechaj ho ešte jeden rok. Okopem ho a pohnojím 9 a možno prinesie ovocie. Ale ak nie, zotneš ho.‘“+

10 Raz v sabat Ježiš vyučoval v jednej synagóge. 11 Bola tam aj žena, ktorá bola už 18 rokov posadnutá démonom,* ktorý ju držal úplne zohnutú, takže sa nedokázala ani trochu narovnať. 12 Keď ju Ježiš uvidel, zavolal ju a povedal: „Buď oslobodená od svojej choroby.“+ 13 Položil na ňu ruky a ona sa okamžite narovnala a začala oslavovať Boha. 14 Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš ju uzdravil v sabat, a povedal zástupu: „Na to, aby sa pracovalo, je šesť dní.+ Vtedy prichádzajte, aby ste boli uzdravení, a nie v sabatný deň.“+ 15 Ale Pán mu odpovedal: „Pokrytci!+ Neodväzuje každý z vás v sabat svojho býka alebo osla a neodvádza ho, aby ho napojil?+ 16 A čo táto Abrahámova dcéra, ktorú Satan držal spútanú 18 rokov? Nemala byť oslobodená z pút len preto, že je sabatný deň?“ 17 Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale celý zástup sa radoval zo všetkých úžasných vecí, ktoré Ježiš urobil.+

18 Potom povedal: „Čomu sa podobá Božie Kráľovstvo? K čomu ho prirovnám? 19 Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial ho vo svojej záhrade. A zrnko rástlo, stalo sa stromom a v jeho vetvách hniezdili vtáky.“+

20 A znovu povedal: „K čomu prirovnám Božie Kráľovstvo? 21 Je ako kvas, ktorý žena vezme a vmiesi do troch veľkých mier* múky a celé cesto vykysne.“+

22 Cestou do Jeruzalema Ježiš prechádzal mestami a dedinami a vyučoval. 23 Jeden muž sa ho opýtal: „Pane, je pravda, že bude zachránených iba málo ľudí?“ On im povedal: 24 „Veľmi sa usilujte vojsť úzkymi dverami,+ lebo vám hovorím, že mnohí budú chcieť vojsť, ale nepodarí sa im to. 25 Keď domáci vstane a zamkne dvere, zostanete stáť vonku. Budete klopať na dvere a hovoriť: ‚Pane, otvor nám.‘+ Ale on vám povie: ‚Neviem, odkiaľ ste.‘ 26 A budete hovoriť: ‚Veď sme s tebou jedli a pili a vyučoval si na našich hlavných uliciach.‘+ 27 Ale on vám povie: ‚Neviem, odkiaľ ste. Odíďte odo mňa, vy, ktorí robíte to, čo je zlé!‘* 28 Budete plakať a škrípať zubami, keď uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakob a všetci proroci sú v Božom Kráľovstve, ale vy ste vyhodení von.+ 29 A prídu ľudia z východu i zo západu a zo severu i z juhu a zaujmú miesto pri stole v Božom Kráľovstve. 30 Niektorí z posledných budú prví a niektorí z prvých budú poslední.“+

31 V tej chvíli prišli niektorí farizeji a povedali mu: „Odíď odtiaľto, lebo Herodes* ťa chce zabiť.“ 32 A povedal im: „Choďte a odkážte tej líške: ‚Ešte dnes a zajtra budem vyháňať démonov a uzdravovať a na tretí deň skončím.‘ 33 Ale dnes, zajtra a pozajtra musím pokračovať v ceste, lebo nie je možné,* aby proroka usmrtili mimo Jeruzalema.+ 34 Jeruzalem, Jeruzalem! Zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, ktorých k tebe poslal Boh.+ Koľkokrát som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje kŕdeľ kuriatok pod svoje krídla! Ale vy ste nechceli.+ 35 Preto Boh opúšťa váš dom.*+ Hovorím vám, že ma už neuvidíte, kým nepoviete: ‚Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom* mene.‘“+

14 Keď raz v sabat Ježiš vošiel do domu jedného z popredných farizejov, ktorý ho pozval k stolu, všetci prítomní ho pozorne sledovali. 2 A bol pred ním človek, ktorý mal vodnatieľku.* 3 Ježiš sa spýtal farizejov a tých, čo boli zbehlí v Zákone: „Je dovolené v sabat uzdravovať alebo nie?“+ 4 Ale oni mlčali. Ježiš sa toho človeka dotkol, uzdravil ho a poslal ho preč. 5 A povedal im: „Keby vám syn alebo býk spadol v sabatný deň do studne,+ kto z vás by ho hneď nevytiahol?“+ 6 A nevedeli mu na to odpovedať.

7 Keď si všimol, ako si hostia vyberajú najčestnejšie miesta,+ povedal im:* 8 „Keď ťa niekto pozve na svadobnú hostinu, nevyberaj si najčestnejšie miesto.+ Možno pozval aj niekoho váženejšieho, ako si ty, 9 a príde a povie ti: ‚Uvoľni to miesto tomuto človeku.‘ Potom odídeš s hanbou na posledné miesto. 10 Ale keď ťa niekam pozvú, choď a vyber si najmenej významné miesto. Keď príde hostiteľ, povie ti: ‚Priateľ, poď na významnejšie miesto.‘ A budeš poctený pred všetkými hosťami.+ 11 Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“+

12 Potom povedal aj mužovi, ktorý ho pozval: „Keď chceš niekoho pozvať na obed alebo na večeru, nevolaj svojich priateľov, bratov, príbuzných alebo bohatých susedov. Niekedy by ťa mohli pozvať aj oni, aby sa ti odplatili, a to by bola tvoja odmena. 13 Ale keď pripravuješ hostinu, pozvi chudobných, zmrzačených, chromých a slepých+ 14 a budeš šťastný, lebo nemajú nič, čím by sa ti odplatili. A svoju odmenu dostaneš pri vzkriesení+ spravodlivých.“

15 Keď to počul jeden z hostí, povedal mu: „Šťastný je ten, kto je chlieb v Božom Kráľovstve.“

16 Ježiš mu povedal: „Istý človek usporiadal slávnostnú večeru+ a pozval veľa ľudí. 17 Keď sa mala večera začať, poslal svojho otroka, aby povedal pozvaným: ‚Príďte, všetko je pripravené.‘ 18 Ale oni sa jeden po druhom začali vyhovárať.+ Prvý mu povedal: ‚Kúpil som pole a musím ho ísť obzrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma.‘ 19 Iný povedal: ‚Kúpil som päť volských záprahov* a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma.‘+ 20 Ďalší povedal: ‚Práve som sa oženil, a preto nemôžem prísť.‘ 21 Otrok sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Ten sa rozhneval a povedal otrokovi: ‚Rýchlo vyjdi na námestia a do bočných ulíc mesta a priveď chudobných, zmrzačených, slepých a chromých.‘ 22 Keď sa otrok vrátil, povedal: ‚Pane, urobil som, čo si nariadil, a ešte je miesto.‘ 23 Pán povedal otrokovi: ‚Vyjdi na cesty a chodníky a presvedč ľudí, aby prišli, nech sa môj dom naplní.+ 24 Jedno je isté: Nikto z tých, čo boli pozvaní, neochutná z večere, ktorú som pripravil.‘“+

25 Sprevádzali ho veľké zástupy ľudí. Obrátil sa k nim a povedal: 26 „Ak niekto prichádza ku mne a nemiluje ma viac ako svojho* otca, matku, manželku, deti, bratov, sestry a dokonca vlastný život,+ nemôže byť mojím učeníkom.+ 27 Kto nenesie svoj mučenícky kôl* a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom.+ 28 Keď chce niekto z vás stavať vežu, nesadne si najprv a nespočíta náklady, aby videl, či má dosť na jej dokončenie? 29 Inak by sa mohlo stať, že položí základy, ale nebude ju môcť dokončiť. A všetci, ktorí to uvidia, sa mu začnú posmievať 30 a hovoriť: ‚Tento človek začal stavať, ale nedokázal to dokončiť.‘ 31 Alebo keď chce kráľ vytiahnuť do vojny proti inému kráľovi, nesadne si najprv a neporadí sa, či sa môže s 10 000 vojakmi postaviť kráľovi, ktorý proti nemu prichádza s 20 000 vojakmi? 32 Ak zistí, že nemôže, pošle skupinu vyslancov, kým je ten druhý kráľ ešte ďaleko, a požiada o mier. 33 Preto pamätajte, že nikto z vás, kto sa nerozlúči s celým svojím majetkom,* nemôže byť mojím učeníkom.+

34 Soľ je dobrá. Ale ak stratí svoju slanosť, ako ju opäť získa?+ 35 Nie je vhodná ani do zeme, ani do hnoja. Vyhodia ju. Kto je ochotný počúvať, nech počúva.“+

15 Všetci vyberači daní a hriešnici prichádzali k Ježišovi, aby ho počúvali.+ 2 Farizeji a znalci Zákona sa pohoršovali: „Tento človek prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ 3 Preto im porozprával toto podobenstvo: 4 „Ak má niekto z vás 100 oviec a jedna z nich sa mu stratí, nenechá tých 99 na pustatine a nejde hľadať tú stratenú, kým ju nenájde?+ 5 A keď ju nájde, vyloží si ju na plecia a raduje sa. 6 Len čo príde domov, zavolá svojich priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovcu.‘+ 7 Hovorím vám, že tak aj v nebi bude väčšia radosť z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie,+ ako z 99 spravodlivých, ktorí nemusia robiť pokánie.

8 Alebo ak má nejaká žena desať drachiem* a jednu z nich stratí, nezapáli lampu, nepozametá dom a nebude dôkladne hľadať, kým ju nenájde? 9 A keď ju nájde, zavolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu,* ktorú som stratila.‘ 10 Hovorím vám, že rovnako sa tešia Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“+

11 Potom povedal: „Istý človek mal dvoch synov. 12 Ten mladší povedal otcovi: ‚Otec, daj mi tú časť majetku, ktorá mi má pripadnúť.‘ A tak rozdelil majetok medzi svojich synov. 13 O niekoľko dní si mladší syn zobral všetky svoje veci a odcestoval do ďalekej krajiny. Tam žil neviazaným životom* a svoj majetok premrhal. 14 Keď všetko minul, v celej krajine nastal krutý hlad a on začal trpieť núdzu. 15 Išiel a dal sa najať jedným obyvateľom tej krajiny, ktorý ho poslal na svoje pole pásť svine.+ 16 A túžil sa nasýtiť strukmi, ktoré žrali svine, ale ani tie mu nikto nedával.

17 Keď sa spamätal, hovoril si: ‚Koľko otcových nádenníkov má chleba viac než dosť, a ja tu umieram od hladu! 18 Vstanem, pôjdem za otcom a poviem mu: „Otec, zhrešil som proti nebu a proti tebe. 19 Už si nezaslúžim nazývať sa tvojím synom. Prijmi ma za svojho nádenníka.“‘ 20 A tak vstal a šiel k otcovi. Otec ho už z diaľky uvidel a prišlo mu ho ľúto. Utekal k nemu, padol mu okolo krku a nežne ho pobozkal. 21 Syn mu povedal: ‚Otec, zhrešil som proti nebu a proti tebe.+ Už si nezaslúžim nazývať sa tvojím synom.‘ 22 Ale otec povedal svojim otrokom: ‚Rýchlo prineste ten najlepší odev a oblečte mu ho, dajte mu na ruku prsteň a obujte mu sandále. 23 Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a oslavujme, 24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, ale ožil,+ bol stratený, ale našiel sa.‘ A začali sa veseliť.

25 Starší syn bol práve na poli. Keď prichádzal a blížil sa k domu, začul hudbu a tanec. 26 Zavolal si jedného sluhu a pýtal sa ho, čo sa deje. 27 Ten mu odpovedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil živý a zdravý.‘ 28 Ale on sa rozhneval a nechcel vojsť dnu. Nato otec vyšiel a snažil sa ho prehovoriť. 29 On mu však povedal: ‚Toľko rokov ti slúžim ako otrok a ani raz sa nestalo, že by som ťa v niečom neposlúchol. No nikdy si mi nedal ani len kozľa, aby som sa zabavil s priateľmi. 30 Ale keď prišiel tento tvoj syn, ktorý premrhal* tvoj majetok s prostitútkami, zabil si preňho vykŕmené teľa.‘ 31 Otec mu povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. 32 No my sme museli oslavovať a radovať sa, lebo tvoj brat bol mŕtvy, ale ožil, bol stratený, ale našiel sa.‘“

16 Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Istý bohatý človek mal správcu, ktorého obvinili, že rozhadzuje jeho majetok. 2 Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to o tebe počúvam? Predlož účty za obdobie svojho správcovstva, lebo už nebudeš správcom domu.‘ 3 Správca si povedal: ‚Čo mám robiť, keď ma môj pán chce prepustiť? Kopať nevládzem a žobrať sa hanbím. 4 Už viem, čo urobím, aby ma ľudia prijímali do svojho domu, keď už nebudem správcom.‘ 5 Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána. Prvého sa spýtal: ‚Koľko si dlžný môjmu pánovi?‘ 6 ‚Sto mier* olivového oleja,‘ odpovedal dlžník. Správca mu povedal: ‚Vezmi svoj dlžobný úpis, posaď sa a rýchlo napíš 50.‘ 7 Potom povedal ďalšiemu: ‚A čo ty, koľko si dlžný?‘ On odpovedal: ‚Sto veľkých mier* pšenice.‘ Povedal mu: ‚Vezmi svoj dlžobný úpis a napíš 80.‘ 8 Hoci správca konal nepoctivo,* pán ho pochválil za to, že je prezieravý.* Lebo ľudia v tomto svete* sa v praktickom ohľade správajú k sebe navzájom* múdrejšie ako synovia svetla.+

9 Hovorím vám, robte si priateľov pomocou bohatstva tohto sveta,*+ aby vás, keď sa pominie, prijali do večných príbytkov.+ 10 Kto je verný v najmenšom, je verný i vo veľkom, a kto je nepoctivý* v najmenšom, je nepoctivý i vo veľkom. 11 Preto ak ste neboli verní v súvislosti s bohatstvom tohto sveta,* kto vám zverí to, čo je naozaj cenné? 12 A ak ste neboli verní v súvislosti s tým, čo patrí niekomu inému, dá sa čakať, že dostanete to, čo je pripravené pre vás?+ 13 Žiaden sluha nemôže slúžiť dvom pánom, pretože ak bude jedného milovať, druhého bude nenávidieť, a ak bude jednému oddaný, druhým bude pohŕdať. Nemôžete slúžiť Bohu aj bohatstvu.“+

14 Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a začali sa uškŕňať.+ 15 Preto im povedal: „Tvárite sa pred ľuďmi, že ste spravodliví,+ ale Boh pozná vaše srdce.+ Lebo to, čomu ľudia pripisujú vysokú hodnotu, je v Božích očiach odporné.+

16 Zákon a Proroci* boli až po Jána. Odvtedy sa oznamuje dobrá správa o Božom Kráľovstve a ľudia každého druhu sa veľmi snažia, aby sa doň dostali.+ 17 Skôr zanikne nebo a zem, ako by sa nesplnila jediná čiarka zo Zákona.+

18 Každý, kto sa rozvádza s manželkou* a ožení sa s inou ženou, cudzoloží, a kto sa ožení s rozvedenou ženou,* cudzoloží.+

19 Bol jeden bohatý človek, ktorý sa obliekal do purpuru a jemného plátna a deň čo deň si užíval prepych. 20 K jeho bráne prinášali žobráka, ktorý sa volal Lazar. Bol plný vredov 21 a túžil sa nasýtiť tým, čo spadlo z boháčovho stola. Ešte aj psy prichádzali a lízali mu vredy. 22 Časom žobrák zomrel a anjeli ho odniesli k Abrahámovi.*

Potom zomrel aj boháč a pochovali ho. 23 V hrobe* vo veľkých mukách pozrel hore a v diaľke uvidel Abraháma a vedľa neho* Lazara. 24 Zvolal: ‚Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby si namočil konček prsta vo vode a ovlažil mi jazyk, lebo hrozne trpím v tomto planúcom ohni.‘ 25 Ale Abrahám mu povedal: ‚Syn môj, spomeň si, že za svojho života si mal veľa dobrého a Lazar zasa zlého. On tu teraz nachádza útechu, ale ty trpíš. 26 A okrem toho medzi nami a vami je veľká priepasť, takže tí, ktorí chcú odtiaľto prejsť k vám, nemôžu a rovnako nemôžu prejsť ani tí, ktorí chcú ísť od vás k nám.‘ 27 Boháč povedal: ‚Ak je to tak, otče, prosím, pošli ho do domu môjho otca, 28 lebo mám päť bratov. Nech ich varuje, aby sa na toto miesto trápenia nedostali aj oni.‘ 29 Ale Abrahám odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech počúvajú ich.‘+ 30 Boháč namietol: ‚Ich nebudú počúvať, otec Abrahám. Ale keď k nim príde niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘ 31 On mu však povedal: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša+ a Prorokov, nepresvedčí ich, ani keby niekto vstal z mŕtvych.‘“

17 Potom povedal svojim učeníkom: „Nastanú situácie, ktoré budú privádzať druhých k pádu. Tomu sa nedá vyhnúť, ale beda človeku, ktorý ich zapríčiní. 2 Preňho by bolo lepšie, keby mu na krk zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby priviedol k pádu jedného z týchto maličkých.+ 3 Dávajte si pozor. Ak tvoj brat zhreší, pokarhaj ho,+ a ak to ľutuje,* odpusť mu.+ 4 I keď proti tebe zhreší sedemkrát denne a sedemkrát za tebou príde a povie: ‚Je mi to ľúto,‘* odpustíš mu.“+

5 Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru.“+ 6 Vtedy Pán povedal: „Keby ste mali vieru veľkú ako horčičné zrnko, povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňmi a presaď sa do mora!‘ a poslúchla by vás.+

7 Keď sa váš otrok vráti z poľa, kde oral alebo pásol, kto z vás mu povie: ‚Poď hneď k stolu‘? 8 Či mu skôr nepoviete: ‚Priprav mi večeru, obleč si zásteru a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem, a potom môžeš jesť a piť ty‘? 9 Budete otrokovi vďační za to, že urobil, čo mal? 10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čím ste boli poverení, poviete: ‚Sme len obyčajní otroci. Urobili sme iba to, čo sme mali urobiť.‘“+

11 Cestou do Jeruzalema prechádzal pozdĺž hranice medzi Samáriou a Galileou. 12 Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných. Stáli neďaleko+ 13 a volali: „Ježiš, Učiteľ, zľutuj sa nad nami!“ 14 Keď ich uvidel, povedal im: „Choďte sa ukázať kňazom.“+ A ako šli, boli uzdravení.*+ 15 Len čo jeden z nich uvidel, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha. 16 Padol Ježišovi k nohám a ďakoval mu. Bol to Samaritán.+ 17 Ježiš sa spýtal: „Neboli uzdravení* desiati? Kde je tých deväť ostatných? 18 Nenašiel sa nikto okrem tohto cudzinca, kto by sa vrátil a vzdal slávu Bohu?“ 19 A povedal mu: „Vstaň a choď. Tvoja viera ťa uzdravila.“+

20 Keď sa ho potom farizeji pýtali, kedy príde Božie Kráľovstvo,+ odpovedal im: „Božie Kráľovstvo nepríde tak, aby to všetci spozorovali. 21 Ani ľudia nepovedia: ‚Pozrite, tu je!‘ alebo ‚Tam je!‘ Lebo Božie Kráľovstvo je vo vašom strede.“*+

22 Potom povedal učeníkom: „Príde čas, keď si budete priať, aby tu bol jeden z dní Syna človeka, ale nestane sa to. 23 A ľudia vám povedia: ‚Pozrite, tam je!‘ alebo ‚Pozrite, tu je!‘ Nikam nechoďte ani za nimi* nebežte.+ 24 Lebo ako keď blesk ožiari celé nebo od jedného kraja až po druhý, tak to bude so Synom človeka+ v jeho deň.+ 25 Ale najprv musí mnoho vytrpieť a byť zavrhnutý touto generáciou.+ 26 Ako bolo za dní Noema,+ tak bude aj za dní Syna človeka:+ 27 ľudia jedli, pili, muži sa ženili a ženy sa vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korábu.+ A prišla potopa a všetci zahynuli.+ 28 Podobne to bolo za dní Lóta:+ ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali. 29 Ale v deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, z neba padal oheň a síra a všetci zahynuli.+ 30 Tak to bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.+

31 Kto bude v ten deň na streche, nech nezostupuje do domu, aby si vzal veci. Ani ten, kto bude na poli, nech sa po nič nevracia. 32 Pamätajte na Lótovu manželku.+ 33 Kto sa snaží zachrániť si život,* príde oň, ale kto oň príde, zachráni si ho.+ 34 Hovorím vám, že v tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý, druhý zanechaný.+ 35 Dve budú spolu mlieť múku: jedna bude vzatá, druhá zanechaná.“ 36 *–– 37 Spýtali sa ho: „Kde, Pane?“ Povedal im: „Kde je telo, tam sa zhromaždia orly.“+

18 Potom im porozprával podobenstvo o tom, že sa treba vytrvalo modliť a nevzdávať sa.+ 2 Povedal: „V jednom meste bol sudca, ktorý sa nebál Boha a nezáležalo mu na ľuďoch. 3 V tom meste žila aj vdova, ktorá k nemu stále chodila a hovorila: ‚Rozsúď spor medzi mnou a mojím protivníkom a zabezpeč mi spravodlivosť.‘ 4 Dosť dlho jej nechcel pomôcť, ale potom si povedal: ‚Boha sa nebojím ani na ľuďoch mi nezáleží, 5 ale keď už ma táto vdova toľko obťažuje, zabezpečím jej spravodlivosť, aby za mnou ďalej nechodila a neotravovala ma.‘“+ 6 Potom Pán povedal: „Počuli ste, čo povedal sudca, hoci bol nespravodlivý? 7 Či nezabezpečí aj Boh spravodlivosť svojim vyvoleným, ktorí k nemu volajú dňom a nocou,+ kým je k nim trpezlivý?+ 8 Hovorím vám, rýchlo im zabezpečí spravodlivosť. Ale keď príde Syn človeka, nájde takú vieru* na zemi?“

9 A tým, ktorí boli presvedčení, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: 10 „Dvaja ľudia vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej a druhý bol vyberač daní. 11 Farizej stál a v duchu sa modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento vyberač daní. 12 Dvakrát týždenne sa postím a dávam desiatky zo všetkého, čo získam.‘+ 13 Ale vyberač daní stál obďaleč a neodvážil sa ani zodvihnúť oči k nebu. Bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, som hriešnik, zmiluj sa nado mnou.‘+ 14 Hovorím vám, že keď tento muž odišiel domov, bol v Božích očiach spravodlivejší ako ten farizej.+ Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, ale kto sa ponižuje, bude povýšený.“+

15 Ľudia mu prinášali aj malé deti, aby ich žehnal,* ale keď to videli učeníci, prísne ich napomínali, aby to nerobili.+ 16 No Ježiš zavolal deti k sebe a povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie Kráľovstvo.+ 17 Verte mi, kto neprijíma Božie Kráľovstvo tak ako dieťa, určite doň nevojde.“+

18 Jeden židovský vodca sa ho opýtal: „Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“+ 19 Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Boh.+ 20 Poznáš prikázania: ‚Necudzolož,+ nevraždi,+ nekradni,+ nesvedč krivo,+ cti svojho otca a svoju matku.‘“+ 21 On mu povedal: „To všetko dodržiavam od svojej mladosti.“ 22 Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Jedna vec ti ešte chýba: Predaj všetko, čo máš, peniaze rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach. Potom príď a buď mojím nasledovníkom.“+ 23 Keď to muž počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý.+

24 Ježiš sa naňho pozrel a povedal: „Aké ťažké bude pre tých, čo majú peniaze, vojsť do Božieho Kráľovstva!+ 25 Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly ako bohatému vojsť do Božieho Kráľovstva.“+ 26 Tí, čo to počuli, sa spýtali: „Môže byť vôbec niekto zachránený?“+ 27 Povedal: „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“+ 28 Ale Peter povedal: „My sme opustili všetko, čo sme mali, a nasledujeme ťa.“+ 29 Povedal im: „Uisťujem vás, že neexistuje človek, ktorý by opustil dom alebo manželku, bratov, rodičov či deti pre Božie Kráľovstvo+ 30 a nedostal by v tomto čase mnohonásobne viac a v prichádzajúcom usporiadaní sveta* večný život.“+

31 Potom vzal tých dvanástich nabok a povedal im: „Ideme do Jeruzalema a splní sa* všetko, čo o Synovi človeka napísali proroci.+ 32 Vydajú ho ľuďom z iných národov,+ budú sa mu posmievať,+ urážať ho* a pľuť naňho.+ 33 Zbičujú ho a zabijú,+ ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“+ 34 Oni však nič z toho nepochopili, lebo význam týchto slov zostal pred nimi skrytý, a nerozumeli, o čom hovorí.

35 Keď sa Ježiš blížil k Jerichu, pri ceste sedel slepý muž a žobral.+ 36 Počul, že okolo prechádza zástup, a pýtal sa, čo sa deje. 37 Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide okolo!“ 38 Nato zvolal: „Ježiš, Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!“ 39 Tí, čo boli vpredu, ho okríkli, aby bol ticho, ale on o to hlasnejšie volal: „Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!“ 40 Ježiš sa zastavil a prikázal, aby ho k nemu priviedli. Keď prišiel bližšie, Ježiš sa ho spýtal: 41 „Čo mám pre teba urobiť?“ „Pane, nech zase vidím,“ odpovedal. 42 Ježiš mu povedal: „Nech sa ti vráti zrak. Tvoja viera ťa uzdravila.“+ 43 Hneď začal vidieť, nasledoval ho+ a oslavoval Boha. A všetci, ktorí to videli, chválili Boha.+

19 Ježiš potom vošiel do Jericha a prechádzal ním. 2 Žil tam muž, ktorý sa volal Zachej. Bol hlavným vyberačom daní a bol bohatý. 3 Chcel sa pozrieť na Ježiša, aby zistil, kto to je, ale keďže bol nízky, pre množstvo ľudí nič nevidel. 4 Preto bežal dopredu a vyliezol na sykomoru,* aby ho videl, keď tadiaľ bude prechádzať. 5 Keď sa Ježiš dostal na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, rýchlo zíď dolu, lebo dnes prídem k tebe domov.“ 6 On rýchlo zišiel a s radosťou ho u seba privítal. 7 Všetci, ktorí to videli, sa pohoršovali: „Išiel na návštevu k hriešnikovi.“+ 8 Ale Zachej sa postavil a povedal Pánovi: „Pane, polovicu majetku dám chudobným a všetko, čo som získal podvodom,* vrátim štvornásobne.“+ 9 Ježiš povedal: „Dnes sa dostalo záchrany tomuto domu, lebo aj tento človek je Abrahámovým synom. 10 Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“+

11 Tým, ktorí ho počúvali, povedal ďalšie podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že Božie Kráľovstvo sa ukáže okamžite.+ 12 A tak povedal: „Istý človek urodzeného pôvodu odcestoval do ďalekej krajiny,+ aby získal kráľovskú moc,* a potom sa mal vrátiť. 13 Zavolal si desiatich otrokov, dal im desať mín* a povedal im: ‚Obchodujte s nimi, kým neprídem.‘+ 14 Ale jeho spoluobčania ho nenávideli a poslali za ním skupinu vyslancov s odkazom: ‚Nechceme, aby si nad nami kraľoval.‘

15 Keď získal kráľovskú moc a vrátil sa, dal si zavolať otrokov, ktorým zveril peniaze,* aby zistil, koľko zarobili.+ 16 Predstúpil prvý a povedal: ‚Pane, tvoja mína vyniesla desať mín.‘+ 17 Povedal mu: ‚Výborne, dobrý otrok! Pretože si bol verný vo veľmi malej veci, budeš vládnuť nad desiatimi mestami.‘+ 18 Prišiel druhý a povedal: ‚Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.‘+ 19 Tomu povedal: ‚Vládni nad piatimi mestami.‘ 20 A prišiel ďalší a povedal: ‚Pane, tu je tvoja mína. Mal som ju odloženú v plátne. 21 Bál som sa ťa, lebo si tvrdý človek. Vyberáš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.‘+ 22 On mu povedal: ‚Zlý otrok, budem ťa súdiť podľa tvojich vlastných slov. Hovoríš, že som tvrdý človek a že vyberám, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial.+ 23 Prečo si teda nedal moje peniaze* do banky? Pri svojom príchode by som si ich vybral aj s úrokom.‘

24 A tým, čo tam stáli, povedal: ‚Vezmite mu tú mínu a dajte ju tomu, ktorý má desať mín.‘+ 25 Ale oni namietli: ‚Pane, veď má desať mín!‘ 26 ‚Hovorím vám: Každý, kto má, dostane ešte viac, ale tomu, kto nemá, bude vzaté aj to, čo má.+ 27 A mojich nepriateľov, ktorí nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a popravte ich predo mnou.‘“

28 Keď to Ježiš dohovoril, pokračoval v ceste do Jeruzalema. 29 A keď sa priblížil k Betfage a Betánii, ktoré ležia pri Olivovom vrchu,+ poslal dvoch učeníkov+ 30 a povedal im: „Choďte do dediny, ktorá je pred vami. Keď do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nikto nesedel. Odviažte ho a priveďte. 31 Ale keby sa vás niekto spýtal, prečo ho odväzujete, povedzte: ‚Pán ho potrebuje.‘“ 32 A tak tí dvaja učeníci odišli a našli osliatko, tak ako im povedal.+ 33 Ale keď ho odväzovali, jeho majitelia sa ich opýtali: „Prečo to osliatko odväzujete?“ 34 Odpovedali: „Pán ho potrebuje.“ 35 A priviedli ho k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a Ježiš si naň sadol.+

36 Ako šiel, rozprestierali na cestu svoje plášte.+ 37 Keď sa priblížil k miestu, kde cesta z Olivového vrchu klesá, celý zástup učeníkov začal silným hlasom radostne chváliť Boha za všetky zázraky,* ktoré videli. 38 Volali: „Požehnaný je ten, ktorý prichádza ako kráľ v Jehovovom* mene! Pokoj v nebi a sláva hore vo výšinách!“+ 39 Ale niektorí farizeji zo zástupu mu povedali: „Učiteľ, pokarhaj svojich učeníkov.“+ 40 On im však odpovedal: „Hovorím vám, keby oni mlčali, kričali by kamene.“

41 Keď sa priblížil k mestu, pozrel naň a zaplakal:+ 42 „Keby si len v tento deň rozoznalo, čo by ti prinieslo pokoj! Ale teraz je to skryté pred tvojimi očami.+ 43 Lebo prídu dni, keď tvoji nepriatelia postavia okolo teba opevnenie z ostrých kolov, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán.+ 44 Zrovnajú ťa so zemou a zabijú tvoje deti.+ Nenechajú v tebe kameň na kameni,+ lebo si nerozoznalo čas, keď si bolo skúmané.“

45 Potom vošiel do chrámu a začal vyhadzovať tých, ktorí tam predávali.+ 46 Povedal im: „Je napísané: ‚Môj dom bude domom modlitby,‘+ ale vy ste z neho urobili skrýšu lupičov.“+

47 A každý deň vyučoval v chráme. Ale hlavní kňazi, znalci Zákona a poprední muži z ľudu sa ho snažili zabiť,+ 48 no nenašli žiadny spôsob, ako to urobiť, lebo stále boli okolo neho ľudia a všetci ho sústredene počúvali.+

20 Keď jedného dňa Ježiš vyučoval v chráme a oznamoval dobrú správu, prišli k nemu hlavní kňazi a znalci Zákona so staršími 2 a spýtali sa ho: „Akým právom robíš tie veci? Kto ti na to dal oprávnenie?“+ 3 Odpovedal im: „Aj ja sa vás niečo spýtam. Povedzte mi: 4 Bol Jánov krst z neba alebo od ľudí?“ 5 Začali sa radiť: „Ak povieme: ‚Z neba,‘ povie: ‚Tak prečo ste mu neuverili?‘ 6 Ale ak povieme: ‚Od ľudí,‘ všetci nás budú kameňovať, lebo sú presvedčení, že Ján bol prorok.“+ 7 A tak povedali, že nevedia. 8 „Ani ja vám nepoviem, akým právom robím tie veci,“ povedal im Ježiš.

9 Potom ľuďom porozprával toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu,+ prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval do cudziny.+ 10 V čase oberačky poslal k vinohradníkom otroka, aby mu dali podiel z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a poslali preč s prázdnymi rukami.+ 11 Poslal k nim ďalšieho otroka. Toho takisto zbili, ponížili a poslali preč s prázdnymi rukami. 12 Poslal tretieho a aj toho zbili* a vyhodili. 13 Vtedy si majiteľ vinice povedal: ‚Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna.+ Toho si budú vážiť.‘ 14 Keď ho vinohradníci uvideli, poradili sa medzi sebou a povedali: ‚To je dedič. Poďme, zabime ho a dedičstvo bude naše.‘ 15 A tak ho vyvliekli z vinice a zabili.+ Čo s nimi urobí majiteľ vinice? 16 Príde, vinohradníkov zabije a vinicu dá iným.“

Keď to počuli, povedali: „Také niečo sa hádam ani nemôže stať!“ 17 Ale on sa na nich pozrel a povedal: „Čo teda znamenajú slová: ‚Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, sa stal hlavným uholným kameňom‘?*+ 18 Každý, kto spadne na ten kameň, doláme sa.+ A na koho ten kameň spadne, toho rozdrví.“

19 V tej chvíli si znalci Zákona a hlavní kňazi uvedomili, že tým podobenstvom mal na mysli ich. Chceli ho chytiť, ale báli sa ľudí.+ 20 Striehli na neho a poslali za ním mužov, ktorých tajne najali. Tí mali predstierať, že sú úprimní,* a prichytiť ho v reči,+ aby ho mohli odovzdať vláde a miestodržiteľovi. 21 Opýtali sa ho: „Učiteľ, vieme, že hovoríš a vyučuješ správne a že si nestranný a učíš o Bohu pravdu. 22 Povedz: Je správne platiť cisárovi dane alebo nie?“ 23 Ale on odhalil ich prefíkanosť a povedal im: 24 „Ukážte mi denár.* Čí obraz a nápis je na ňom?“ „Cisárov,“ odpovedali. 25 Povedal im: „Splácajte teda cisárove veci cisárovi,+ ale Božie veci Bohu.“+ 26 A nedokázali ho pred ľuďmi chytiť za slovo. Keď počuli jeho odpoveď, onemeli od úžasu.

27 Potom k nemu prišli saduceji, ktorí hovoria, že neexistuje vzkriesenie,+ a opýtali sa ho:+ 28 „Učiteľ, Mojžiš napísal: ‚Ak niekto zomrie a zanechá po sebe manželku, ale nemal deti, má sa s ňou oženiť jeho brat a splodiť mu potomka.‘+ 29 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale zomrel bezdetný. 30 Tak sa s ňou oženil druhý, 31 potom tretí a postupne ju mali za manželku všetci siedmi. No všetci zomreli a nezanechali po sebe deti. 32 Nakoniec zomrela aj tá žena. 33 Manželkou ktorého z nich bude pri vzkriesení? Veď ju mali za manželku všetci siedmi.“

34 Ježiš im povedal: „Deti tohto sveta* sa ženia a vydávajú, 35 ale tí, ktorí sú uznaní za hodných získať život a vzkriesenie z mŕtvych vo svete, ktorý má prísť,* sa nebudú ženiť ani vydávať.+ 36 Už nebudú ani zomierať, lebo budú ako anjeli, a keďže budú vzkriesení, stanú sa Božími deťmi. 37 A že sú mŕtvi kriesení, ukázal aj Mojžiš v správe o horiacom kre, keď nazýva Jehovu* ‚Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakoba‘.+ 38 On nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho* sú všetci živí.“+ 39 Niektorí znalci Zákona povedali: „Učiteľ, dobre si hovoril.“ 40 A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.

41 Ježiš sa ich potom spýtal: „Prečo sa hovorí, že Kristus je Dávidov syn?+ 42 Veď sám Dávid hovorí v Knihe žalmov: ‚Jehova* povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, 43 kým ti nepoložím tvojich nepriateľov ako podnož pod nohy.“‘+ 44 Dávid ho nazýva ‚Pánom‘. Teda ako môže byť jeho synom?“

45 Potom pred všetkými ľuďmi povedal učeníkom: 46 „Dajte si pozor na znalcov Zákona, ktorí sa radi prechádzajú v dlhých rúchach, majú radi pozdravy na trhoviskách, predné* sedadlá v synagógach a čestné miesta na hostinách,+ 47 ktorí oberajú vdovy o majetok* a dlho sa modlia, aby na druhých urobili dojem.* Tých čaká prísnejší rozsudok.“

21 Keď sa rozhliadol, uvidel, ako bohatí hádžu dary do pokladníc.+ 2 Videl aj jednu chudobnú vdovu, ktorá vhodila dve drobné mince,*+ 3 a povedal: „Verte mi, táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní.+ 4 Lebo všetci vhadzovali dary zo svojho prebytku, ale ona, hoci žije v núdzi,* vhodila celé svoje živobytie.“+

5 Keď potom niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený peknými kameňmi a predmetmi zasvätenými Bohu,+ 6 povedal: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni. Všetko bude zbúrané.“+ 7 Potom sa ho spýtali: „Učiteľ, kedy to bude a čo bude znamením, že sa to má čoskoro stať?“+ 8 Povedal: „Dajte si pozor, aby ste neboli oklamaní,+ lebo mnohí prídu v mojom mene a povedia: ‚Ja som to‘ a ‚Ten čas je už blízko‘. Nechoďte za nimi.+ 9 A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch,* neľakajte sa. Lebo toto sa najprv musí stať, ale koniec nepríde hneď.“+

10 Potom im povedal: „Povstane národ proti národu+ a kráľovstvo proti kráľovstvu.+ 11 Budú veľké zemetrasenia a na jednom mieste za druhým hlad a epidémie.*+ Budú hrozné úkazy a veľké znamenia z neba.

12 Ale než sa to všetko stane, ľudia na vás vztiahnu ruku a budú vás prenasledovať,+ vydajú vás synagógam a uväznia vás. Budú vás vodiť pred kráľov a miestodržiteľov pre moje meno.+ 13 Tak budete mať príležitosť vydať svedectvo. 14 Nezaoberajte sa vopred tým, ako sa budete obhajovať,+ 15 lebo ja vám dám také slová a múdrosť, ktorej ani všetci vaši protivníci dohromady nebudú schopní odporovať ani jej protirečiť.+ 16 Budú vás zrádzať* rodičia, bratia, príbuzní a priatelia. Niektorých z vás dajú usmrtiť.+ 17 A všetci ľudia vás budú nenávidieť pre moje meno.+ 18 Ale ani vlas na hlave sa vám neskriví.+ 19 Keď vytrváte, zachránite si život.+

20 A keď uvidíte Jeruzalem obkľúčený vojskami,+ vedzte, že je blízko jeho zničenie.+ 21 Potom tí, čo sú v Judei, nech utekajú do hôr,+ tí, čo sú v Jeruzaleme, nech z neho odídu a tí, čo sú na vidieku, nech doň nevstupujú. 22 Lebo to budú dni na vykonanie spravodlivosti,* aby sa splnilo všetko, čo bolo napísané. 23 Beda tehotným a tým, ktoré budú dojčiť v tých dňoch!+ Lebo v krajine bude veľká tieseň a na tento ľud bude vyliaty hnev. 24 Padnú mečom a budú odvedení ako zajatci do všetkých národov.+ A Jeruzalem budú šliapať národy,* kým sa nenaplní čas určený národom.*+

25 A budú znamenia na slnku, mesiaci a hviezdach+ a národy na zemi budú prežívať úzkosť, lebo pre hukot mora a vlnobitie nebudú vedieť, čo majú robiť. 26 Ľudia budú omdlievať od strachu a očakávania toho, čo prichádza na obývanú zem, lebo nebeské moci* budú otrasené. 27 A vtedy uvidia Syna človeka+ prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou.+ 28 Ale keď sa to začne diať, vzpriamte sa a zodvihnite hlavy, lebo sa blíži vaše vyslobodenie.“

29 A povedal im podobenstvo: „Všimnite si figovník a ostatné stromy.+ 30 Keď vidíte, že pučia, viete, že je blízko leto. 31 Podobne keď uvidíte, že sa to deje, vedzte, že je blízko Božie Kráľovstvo. 32 Uisťujem vás, že táto generácia nepominie, kým sa to všetko nestane.+ 33 Nebo a zem pominú, ale moje slová rozhodne nepominú.+

34 Dávajte si pozor, aby vaše srdce nebolo zaťažené prejedaním, nadmerným pitím+ a starosťami o to, čo potrebujete k životu,+ aby vás ten deň neprekvapil 35 ako osídlo.+ Lebo príde na všetkých, ktorí žijú na zemi. 36 Preto bdejte+ a celý čas úpenlivo proste,+ aby sa vám podarilo uniknúť všetkému, čo sa má stať, a aby ste obstáli pred Synom človeka.“+

37 Cez deň Ježiš vyučoval v chráme, ale večer vychádzal nocovať na vrch, ktorý sa volá Olivový. 38 A skoro ráno za ním všetci ľudia prichádzali do chrámu, aby ho počúvali.

22 Blížil sa Sviatok nekvasených chlebov, ktorý sa nazýva Pesach.+ 2 Hlavní kňazi a znalci Zákona hľadali spôsob, ako sa Ježiša zbaviť,+ ale báli sa ľudí.+ 3 Vtedy Satan vošiel do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z dvanástich.+ 4 Ten odišiel za hlavnými kňazmi a veliteľmi chrámovej stráže a dohovoril sa s nimi, ako im ho zradí.+ 5 Veľmi ich to potešilo a dohodli sa, že mu dajú strieborné peniaze.+ 6 Súhlasil a odvtedy hľadal vhodnú príležitosť, aby im ho zradil, keď s ním nebude zástup.

7 Nastal Sviatok nekvasených chlebov. V deň, keď sa má priniesť obeť, ktorá patrí k Pesachu,+ 8 Ježiš poslal Petra a Jána a povedal im: „Choďte a pripravte pre nás pesachovú večeru.“+ 9 „Kde chceš, aby sme ju pripravili?“ spýtali sa ho. 10 Odpovedal im: „Keď budete vchádzať do mesta, stretnete človeka, ktorý ponesie nádobu s vodou. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde.+ 11 A pánovi domu poviete: ‚Učiteľ sa pýta: „Kde je hosťovská izba, v ktorej by som mohol so svojimi učeníkmi jesť pesachovú večeru?“‘ 12 Ukáže vám veľkú hornú miestnosť, v ktorej bude všetko potrebné. Tam to pripravte.“ 13 Odišli teda a všetko našli tak, ako im Ježiš povedal. A urobili prípravy na Pesach.

14 Keď nastal čas večere, zaujal miesto pri stole spolu s apoštolmi.+ 15 Povedal im: „Veľmi som si prial jesť s vami túto pesachovú večeru, skôr ako budem trpieť. 16 Hovorím vám, že už ju viac nebudem jesť, kým sa v Božom Kráľovstve nenaplní všetko, čo predstavuje.“ 17 Potom vzal pohár, poďakoval Bohu a povedal: „Vezmite ho a podávajte si ho medzi sebou. 18 Hovorím vám, že odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie Kráľovstvo.“

19 Potom vzal chlieb,+ poďakoval Bohu, rozlámal ho a dal im ho so slovami: „To znamená moje telo,+ ktoré má byť dané za vás.+ Robte to na moju pamiatku.“+ 20 Podobne urobil po večeri aj s pohárom a povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu+ potvrdenú mojou krvou,+ ktorá má byť vyliata za vás.+

21 Môj zradca je so mnou pri stole.+ 22 Syn človeka síce odchádza, ako bolo predpovedané,+ ale beda človeku, ktorý ho zrádza!“+ 23 Začali sa medzi sebou rozprávať o tom, ktorý z nich sa to asi chystá urobiť.+

24 Potom medzi nimi vznikla hádka, kto z nich je najvýznamnejší.*+ 25 Ale Ježiš im povedal: „Králi národov panujú nad ľuďmi a tí, ktorí majú moc, sa nazývajú dobrodincami.+ 26 No vy nemáte byť takí.+ Ten, kto je medzi vami považovaný za najvýznamnejšieho,* nech je ako najmladší+ a ten, kto druhých vedie, nech je ako ten, kto slúži. 27 Kto je významnejší? Ten, čo je* pri stole, alebo ten, čo obsluhuje?* Nie je to ten, čo je* pri stole? Ale ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.*+

28 Vy ste zostali pri mne+ v mojich skúškach.+ 29 A ja s vami uzatváram zmluvu o kraľovaní, tak ako môj Otec uzavrel zmluvu so mnou,+ 30 aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom Kráľovstve,+ sedeli na trónoch+ a súdili 12 izraelských kmeňov.+

31 Šimon, Šimon, Satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.+ 32 Ale úpenlivo som za teba prosil, aby nezoslabla tvoja viera.+ A ty, keď sa vrátiš, posilňuj svojich bratov.“+ 33 On mu povedal: „Pane, som pripravený ísť s tebou aj do väzenia, aj na smrť.“+ 34 Ale Ježiš povedal: „Peter, hovorím ti, skôr ako dnes zakikiríka kohút, trikrát zaprieš, že ma poznáš.“+

35 Potom sa ich spýtal: „Chýbalo vám niečo, keď som vás posielal bez mešca, vaku na jedlo a sandálov?“+ „Nie!“ odpovedali. 36 Povedal im: „No teraz ten, kto má mešec, nech si ho vezme a nech si vezme aj vak na jedlo. A ten, kto nemá meč, nech predá svoj vrchný odev a kúpi si ho. 37 Hovorím vám, že sa na mne musí splniť to, čo je napísané: ‚Považovali ho za zločinca.‘+ A tak všetko, čo sa ma týka, sa spĺňa.“+ 38 Oni povedali: „Pane, pozri, tu sú dva meče.“ Povedal im: „To stačí.“

39 Vyšiel von a ako zvyčajne sa vydal na Olivový vrch. Učeníci išli s ním.+ 40 Keď prišli na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste nepodľahli pokušeniu.“+ 41 Potom sa od nich vzdialil, asi čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: 42 „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento pohár. Ale nech sa nedeje moja vôľa, ale tvoja.“+ 43 Vtedy sa mu zjavil anjel z neba a posilnil ho.+ 44 A keď sa dostal do smrteľnej úzkosti, modlil sa ešte vrúcnejšie+ a jeho pot padal na zem ako kvapky krvi. 45 Keď sa domodlil, šiel k učeníkom a našiel ich spať, unavených od zármutku.+ 46 Povedal im: „Prečo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste nepodľahli pokušeniu.“+

47 Kým ešte hovoril, prišiel zástup, ktorý viedol Judáš, jeden z dvanástich. A pristúpil k Ježišovi, aby ho pobozkal.+ 48 Ježiš mu povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ 49 Keď tí okolo neho videli, čo sa chystá, spýtali sa: „Pane, máme ťa brániť mečom?“ 50 A jeden z nich zasiahol veľkňazovho otroka a odsekol mu pravé ucho.+ 51 „Prestaňte!“ zakročil Ježiš. Dotkol sa ucha a uzdravil ho. 52 Potom povedal hlavným kňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, ktorí poňho prišli: „Som zločinec, že ste ma prišli zatknúť s mečmi a kyjakmi?+ 53 Každý deň som bol s vami v chráme+ a nepoložili ste na mňa ruku.+ Ale toto je váš čas, keď vládne tma.“+

54 Potom ho zatkli a odviedli+ do veľkňazovho domu. Peter ho z určitej vzdialenosti nasledoval.+ 55 Keď rozložili oheň uprostred nádvoria a posadali si, Peter si sadol medzi nich.+ 56 Ako sedel a dopadalo naňho svetlo ohňa, všimla si ho nejaká slúžka, lepšie sa mu prizrela a povedala: „Aj tento bol s ním.“ 57 Ale on to poprel a povedal: „Nepoznám ho.“ 58 O chvíľu si ho všimol niekto iný a povedal: „Aj ty si jeden z nich.“ No Peter povedal: „Nie, nie som.“+ 59 A asi po hodine sa ozval ďalší a tvrdil: „Tento s ním musel byť tiež, veď je Galilejčan!“ 60 Ale Peter sa bránil: „Neviem, o čom hovoríš.“ Vtom, kým ešte hovoril, zakikiríkal kohút. 61 V tej chvíli sa Pán obrátil, pozrel sa na Petra a on si spomenul na Pánove slová: „Skôr ako dnes zakikiríka kohút, trikrát ma zaprieš.“+ 62 A vyšiel von a horko plakal.

63 Muži, ktorí Ježiša strážili, sa mu posmievali+ a bili ho.+ 64 Zakryli mu tvár a hovorili: „Dokáž, že si prorok! Povedz, kto ťa udrel?“ 65 A všemožne ho urážali a rúhali sa mu.

66 Keď nastal deň, zhromaždili sa starší ľudu, tak hlavní kňazi, ako aj znalci Zákona.+ Dali ho priviesť do siene Sanhedrinu a povedali: 67 „Ak si Kristus, povedz nám to.“+ On im odpovedal: „Aj keby som vám to povedal, neverili by ste tomu. 68 A keby som sa vás pýtal, neodpovedali by ste. 69 Ale odteraz bude Syn človeka+ sedieť po mocnej Božej pravici.“+ 70 A všetci sa ho spýtali: „Si teda Boží Syn?“ Povedal im: „Sami hovoríte, že som.“ 71 Oni povedali: „Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to počuli z jeho vlastných úst.“+

23 Potom celé zhromaždenie vstalo a odviedli Ježiša k Pilátovi.+ 2 Tam ho začali obviňovať:+ „Zistili sme, že tento muž rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi+ a hovorí o sebe, že je Kristus, kráľ.“+ 3 Pilát sa ho opýtal: „Si kráľom Židov?“ Odpovedal mu: „Sám to hovoríš.“*+ 4 Potom Pilát povedal hlavným kňazom a zástupu: „Nenachádzam na tom človeku žiadnu vinu.“+ 5 Ale oni naňho naliehali: „Svojím učením podnecuje k vzbure ľudí po celej Judei. Začal v Galilei a dostal sa až sem.“ 6 Keď to Pilát počul, spýtal sa, či je ten človek Galilejčan. 7 Keď zistil, že podlieha Herodesovej právomoci,+ poslal ho k nemu, lebo v tých dňoch bol Herodes* v Jeruzaleme.

8 Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa potešil. Už dlhší čas ho chcel vidieť, lebo o ňom veľa počul,+ a dúfal, že pred ním urobí nejaký zázrak.* 9 Dával mu mnoho otázok, ale on mu neodpovedal.+ 10 Hlavní kňazi a znalci Zákona vstávali a ostro ho obviňovali. 11 Herodes so svojimi vojakmi ho potom ponižoval,+ posmieval sa mu,+ dal ho obliecť do honosného odevu a poslal ho späť k Pilátovi. 12 V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, predtým totiž medzi nimi vládlo nepriateľstvo.

13 Pilát zvolal hlavných kňazov, vodcov a ľud 14 a povedal im: „Priviedli ste ku mne tohto človeka s tým, že podnecuje ľud k vzbure. Vypočul som ho pred vami, ale nenašiel som nič, čo by potvrdzovalo vaše obvinenia.+ 15 Ani Herodes nič nezistil, lebo nám ho poslal späť. Tento muž neurobil nič, za čo by si zaslúžil smrť. 16 Preto ho potrestám+ a prepustím.“ 17 *–– 18 Ale celý zástup kričal: „Preč s ním! Prepusť nám Barabáša!“+ 19 (Ten bol vo väzení za vzburu, ktorá vznikla v meste, a za vraždu.) 20 Pilát k nim znovu prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť.+ 21 No oni hlasno kričali a hovorili: „Na kôl s ním! Na kôl s ním!“+ 22 Prehovoril k nim tretí raz: „Prečo? Čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zaslúžil smrť. Preto ho potrestám a prepustím.“ 23 Ale oni naňho naliehali a s veľkým krikom sa dožadovali, aby ho dal pribiť na kôl. Ich krik sa stupňoval,+ 24 a tak sa Pilát rozhodol, že ich žiadosti vyhovie. 25 Prepustil muža, ktorého si žiadali, toho, ktorý bol vo väzení za vzburu a vraždu, ale Ježiša vydal na smrť, tak ako chceli.

26 Keď ho odvádzali, zastavili istého Šimona z Kyrény, ktorý práve prichádzal z vidieka, a prikázali mu, aby šiel za Ježišom a niesol mučenícky kôl.*+ 27 Šiel za ním veľký zástup ľudí vrátane žien, ktoré sa v zármutku bili do pŕs a oplakávali ho. 28 Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Jeruzalemské dcéry, neplačte nado mnou, ale plačte nad sebou a nad svojimi deťmi,+ 29 lebo prichádzajú dni, keď ľudia povedia: ‚Šťastné sú neplodné ženy a tie, ktoré nerodili a nedojčili!‘+ 30 Vtedy budú hovoriť vrchom: ‚Padnite na nás!‘ a kopcom: ‚Prikryte nás!‘+ 31 Keď toto robia, kým má strom vlahu, čo sa stane, keď uschne?“

32 Spolu s ním viedli na popravu ešte ďalších dvoch mužov, zločincov.+ 33 Keď sa dostali na miesto, ktoré sa nazýva Lebka,+ pribili ho na kôl medzi tých zločincov, takže jeden bol napravo a druhý naľavo.+ 34 Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom si lósom rozdelili jeho odev.+ 35 Ľudia tam stáli a prizerali sa. Ale vodcovia sa mu posmievali a hovorili: „Keď iných zachraňoval, nech sa teraz sám zachráni, ak je Boží Pomazaný,* ten vyvolený.“+ 36 Posmievali sa mu aj vojaci. Pristupovali k nemu, ponúkali mu kyslé víno+ 37 a hovorili: „Ak si kráľom Židov, zachráň sa!“ 38 A nad ním bol nápis: „Toto je kráľ Židov.“+

39 Jeden zo zločincov, ktorí tam viseli, ho urážal:+ „Či nie si Kristus? Zachráň seba aj nás!“ 40 Ale ten druhý ho pokarhal: „To sa vôbec nebojíš Boha? Veď si dostal rovnaký trest. 41 A my trpíme právom, lebo tento trest si zaslúžime za to, čo sme robili. Ale on neurobil nič zlé.“ 42 Potom povedal: „Ježiš, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho Kráľovstva.“+ 43 Ježiš mu povedal: „Sľubujem ti dnes, budeš so mnou v raji.“+

44 Bolo okolo poludnia* a na celú krajinu padla tma až do tretej hodiny popoludní,*+ 45 pretože slnko sa zatmelo. A opona svätyne+ sa roztrhla napoly.+ 46 Ježiš hlasno vykríkol: „Otče, do tvojich rúk zverujem svojho ducha.“+ Po týchto slovách vydýchol naposledy.+ 47 Dôstojník, ktorý videl, čo sa stalo, začal oslavovať Boha a povedal: „Tento človek bol naozaj nevinný.“*+ 48 A keď ľudia, ktorí sa prišli pozerať na popravu, videli, čo sa stalo, bili sa do pŕs a odchádzali domov. 49 Všetci, ktorí sa s ním poznali, stáli obďaleč. Boli medzi nimi aj ženy, ktoré ho sprevádzali, keď odišiel z Galiley. Stáli tam a pozerali sa.+

50 A bol tam muž, ktorý sa volal Jozef, člen Rady, dobrý a spravodlivý človek.+ 51 (On pri hlasovaní nepodporil ich rozhodnutie a konanie.) Bol z judského mesta Arimatia a očakával Božie Kráľovstvo. 52 Tento muž išiel k Pilátovi a poprosil ho o Ježišovo telo. 53 Sňal ho z kola,+ zavinul ho do jemného plátna a položil do hrobky* vytesanej do skaly,+ v ktorej ešte nikto nebol pochovaný. 54 Bol deň prípravy+ a mal sa začať sabat.+ 55 Išli za ním ženy, ktoré prišli z Galiley s Ježišom, a pozreli sa na hrobku a na to, ako bolo uložené jeho telo.+ 56 Potom sa vrátili pripraviť voňavé látky a oleje. Ale v sabat odpočívali,+ tak ako bolo prikázané.

24 V prvý deň týždňa išli skoro ráno k hrobke* a priniesli voňavé látky, ktoré pripravili.+ 2 Ale zistili, že kameň je od hrobky odvalený,+ 3 a keď do nej vstúpili, telo Pána Ježiša nenašli.+ 4 Boli z toho zmätené. Zrazu sa pri nich objavili dvaja muži v žiarivom odeve. 5 Ženy sa naľakali a sklonili tvár k zemi. Muži im povedali: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?+ 6 Nie je tu, bol vzkriesený. Spomeňte si, čo vám hovoril, keď bol ešte v Galilei, 7 že Syna človeka vydajú do rúk hriešnikov a pribijú na kôl, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“+ 8 Vtedy si spomenuli na jeho slová,+ 9 vrátili sa od hrobky a o všetkom povedali jedenástim apoštolom a všetkým ostatným.+ 10 Tými ženami boli Mária Magdaléna, Johana a Jakubova matka Mária. Aj ostatné ženy, ktoré boli s nimi, o tom rozprávali apoštolom. 11 Oni to však považovali za nezmysel a neverili im.

12 Ale Peter vstal a bežal k hrobke. Keď sa naklonil a nazrel dnu, zbadal iba plátno, ktorým bolo ovinuté Ježišovo telo. A tak odišiel a čudoval sa, čo sa stalo.

13 V ten istý deň išli dvaja učeníci do dediny, ktorá sa volá Emauzy a je vzdialená asi 11 kilometrov* od Jeruzalema. 14 Cestou sa rozprávali o všetkom, čo sa stalo.

15 Ako sa tak zhovárali a preberali to, priblížil sa k nim sám Ježiš a kráčal s nimi, 16 ale ich očiam bolo zabránené, aby ho spoznali.+ 17 Spýtal sa ich: „O čom sa to spolu rozprávate?“ Oni sa smutní zastavili 18 a jeden, menom Kleofáš, mu odpovedal: „Si cudzinec a bývaš v Jeruzaleme sám, že nevieš,* čo sa v ňom v týchto dňoch stalo?“ 19 Spýtal sa ich: „A čo sa stalo?“ Povedali mu: „Nepočul si o Ježišovi Nazaretskom?+ Bol to prorok, ktorého mal Boh i všetci ľudia v úcte pre jeho mocné skutky a slová,+ 20 ale naši hlavní kňazi a vodcovia ho dali odsúdiť na smrť+ a pribiť na kôl. 21 No my sme dúfali, že on vyslobodí Izrael.+ A dnes je už tretí deň odvtedy, čo sa to stalo. 22 Prekvapila nás aj správa od niektorých žien spomedzi nás. Skoro ráno išli k hrobke,+ 23 a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli, ktorí hovorili, že žije. 24 Potom niektorí z nás išli k hrobke+ a zistili, že je to presne tak, ako hovorili ženy, ale jeho nevideli.“

25 On im povedal: „Akí ste neochotní rozmýšľať a aké máte nevnímavé srdce!* Prečo neveríte tomu, čo hovorili proroci? 26 Či nemal Kristus toto všetko vytrpieť,+ aby bol oslávený?“+ 27 A začal od Mojžiša a všetkých Prorokov+ a vysvetľoval im veci, ktoré sa v celom Písme vzťahovali naňho.

28 Keď sa priblížili k dedine, do ktorej šli, tváril sa, že ide ďalej. 29 Ale oni naňho naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a o chvíľu bude tma.“ A tak s nimi zostal. 30 Keď s nimi večeral,* vzal chlieb, pomodlil sa,* lámal ho a podával im ho.+ 31 Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on zmizol.+ 32 A povedali jeden druhému: „Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval* nám Písmo?“ 33 Hneď vstali, vrátili sa do Jeruzalema a našli jedenástich apoštolov, ktorí sa tam zhromaždili s ďalšími učeníkmi. 34 Tí im povedali: „Pán bol naozaj vzkriesený! Zjavil sa Šimonovi!“+ 35 Oni potom porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali podľa lámania chleba.+

36 Kým o tom hovorili, zrazu sa objavil uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“+ 37 Ale zľakli sa a vydesili, lebo si mysleli, že vidia ducha. 38 Povedal im: „Prečo ste vystrašení a prečo máte v srdci pochybnosti? 39 Pozrite sa na moje ruky a nohy, že som to ja. Dotknite sa ma a sami sa presvedčte, lebo duch nemá mäso a kosti, ale ako vidíte, ja mám.“ 40 A keď to povedal, ukázal im ruky a nohy. 41 Ale pretože tomu od samej radosti a údivu stále nemohli uveriť, povedal im: „Nemáte tu niečo na jedenie?“ 42 Podali mu kus pečenej ryby 43 a on si ju vzal a jedol pred nimi.

44 Povedal im: „Spomeňte si, čo som vám hovoril, keď som bol ešte s vami,+ že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom Zákone, v Prorokoch a v Žalmoch.“+ 45 Potom im pomohol úplne pochopiť význam Písma+ 46 a povedal im: „Je napísané, že Kristus bude trpieť, na tretí deň vstane z mŕtvych+ 47 a na základe jeho mena sa bude vo všetkých národoch+ zvestovať pokánie na odpustenie hriechov+ – a začne sa od Jeruzalema.+ 48 Vy o tom máte vydávať svedectvo.*+ 49 Zosielam na vás to, čo sľúbil môj Otec. Ale kým nedostanete moc zhora, zostaňte v meste.“+

50 Potom ich zaviedol až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. 51 Kým ich žehnal, vzdialil sa od nich a bol unášaný do neba.+ 52 Poklonili sa mu* a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.+ 53 Stále boli v chráme a chválili Boha.+