A2
Charakteristické črty tohto revidovaného prekladu
V angličtine bol Preklad nového sveta Kresťanských gréckych písiem vydaný v roku 1950 a úplný Preklad nového sveta Svätých písiem v roku 1961 (v slovenčine v roku 1991). Odvtedy vyšiel tento presný a zrozumiteľný preklad Biblie z pôvodných jazykov v ďalších vyše 170 jazykoch, a tak z neho majú úžitok desiatky miliónov čitateľov.
Jazyk sa však za posledné polstoročie zmenil. Súčasný výbor Prekladu nového sveta si uvedomoval, že na tieto zmeny je potrebné reagovať, a to prekladom, ktorý by zapôsobil na srdce dnešného čitateľa. Preto aj v slovenskom revidovanom preklade došlo k viacerým zmenám v štylistike a výbere slov. Pri úpravách sa brali do úvahy nasledujúce ciele:
Použitie súčasného, zrozumiteľného jazyka. Napríklad výraz „zhovievavosť“ je teraz preložený bežnejším slovom „trpezlivosť“ a „milujúca láskavosť“ slovným spojením „verná láska“. (Galaťanom 5:22; Žalm 136:1) Zastarané slovo „smilnica“ bolo nahradené slovom „prostitútka“. (1. Mojžišova 38:15) Namiesto slova „smilstvo“ sa v revidovanom preklade častejšie používa „nemravnosť“, namiesto „voľného správania“ „bezočivé správanie“ a namiesto „hýrenia“ „divoké večierky“. (Galaťanom 5:19–21) Výraz „neurčitý čas“ bol v závislosti od kontextu nahradený slovami ako „večne“, „trvalý“, „navždy“ alebo „dávne časy“, aby sa vyjadril správny význam. (1. Mojžišova 3:22; 2. Mojžišova 31:16; Žalm 90:2; Kazateľ 1:4; Micheáš 5:2)
Výraz „semeno“ sa v starovekej hebrejčine a gréčtine mohol vzťahovať na zárodok rastliny, na ľudské potomstvo alebo na produkt mužských pohlavných žliaz. Keďže v súčasnosti si v slovenčine pod pojmom „semeno“ už nikto nepredstaví ľudské potomstvo, sú na miestach, kde ide o tento význam, použité výrazy „potomok“, „potomkovia“ alebo „potomstvo“. (1. Mojžišova 1:11; 22:17; 48:4; Matúš 22:24; Ján 8:37) Slovo „potomstvo“ sa používa aj v súvislosti s edenským sľubom v 1. Mojžišovej 3:15.
Slovo „inšpirovaný“ dnes málokto chápe v jeho biblickom význame. Preto bolo nahradené výrazmi, ktoré vystihujú jeho zmysel a zapadajú do kontextu. Napríklad v Prísloviach 16:10 je namiesto „inšpirovaného rozhodnutia“ použitý výraz „Božie rozhodnutie“. V Zjavení 16:14 boli „výroky inšpirované démonmi“ nahradené „výrokmi pochádzajúcimi od démonov“. A 2. Timotejovi 3:16 teraz znie: „Celé Písmo pochádza od Boha.“
Objasnenie biblických pojmov. Niektoré pojmy v minulom vydaní bolo často potrebné vysvetliť, aby čitateľ pochopil ich pravý význam. Napríklad hebrejské slovo „šeol“ a grécke slovo „hádes“ sa v Biblii vzťahujú na obrazný hrob ľudstva. Ale mnohí ľudia tieto výrazy nepoznajú a slovo „hádes“ môže dokonca vyvolať nesprávnu predstavu, keďže sa používa v gréckej mytológii. Preto boli oba výrazy nahradené slovom „hrob“, ktoré vystihuje to, čo mali na mysli biblickí pisatelia. Výrazy „šeol“ a „hádes“ sú zachované v poznámkach pod čiarou a vysvetlené v Slovníku pojmov. (Žalm 16:10; Skutky 2:27)
V predchádzajúcom vydaní sa hebrejské slovo nefeš a grécke slovo psyché vždy prekladali ako „duša“. Keďže význam slova „duša“ sa často chápe nesprávne, vďaka tomuto prístupu mohol čitateľ vidieť, ako biblickí pisatelia používali tieto výrazy v pôvodných jazykoch. Podľa kontextu sa tieto výrazy môžu vzťahovať (1) na človeka, (2) na život človeka, (3) na živé tvory, (4) na ľudské túžby, želania alebo chuť do jedla a v niektorých prípadoch aj (5) na mŕtvych. Ale takéto použitie slova „duša“ v slovenčine nie je bežné. Preto sa v revidovanom preklade tieto výrazy prekladajú podľa významu a na niektorých miestach je pripojená aj poznámka pod čiarou „Al. ‚duša‘“. (Pozri napríklad 1. Mojžišovu 1:20; 2:7; 3. Mojžišovu 19:28; Príslovia 23:2; Matúša 6:25; 1. Korinťanom 15:45.) V niektorých poetických alebo známych textoch bolo slovo „duša“ zachované a je k nemu pripojená poznámka pod čiarou, ktorá odkazuje na Slovník pojmov alebo uvádza iné možnosti prekladu. (5. Mojžišova 6:5; Ezechiel 18:4, 20; Príslovia 2:10; Matúš 22:37)
Podobne bolo zachované slovo „obličky“ na miestach, kde sa hovorí o doslovnom orgáne. Ale vo veršoch ako Žalm 7:9 a 26:2 a Zjavenie 2:23, kde sa hovorí o obličkách v obraznom zmysle, bol preložený význam slovami „najhlbšie city“ a „najtajnejšie myšlienky“ a doslovné znenie bolo ponechané v poznámke pod čiarou.
V hebrejčine a gréčtine možno slovo „srdce“ podobne ako v slovenčine chápať doslovne aj obrazne, a preto bolo v mnohých prípadoch ponechané v hlavnom texte. Na niektorých miestach, kde by mohlo byť nesprávne pochopené, sa prekladá tak, aby bola jasne vyjadrená myšlienka. Napríklad v Prísloviach je teraz namiesto výrazu „nemá srdce“ slovné spojenie „nemá rozum“ a doslovné znenie je uvedené v poznámke pod čiarou. (Príslovia 6:32; 7:7) Podobný prístup bol zvolený napríklad aj pri slovách „tuk“, „roh“ a „telo“. (1. Mojžišova 45:18; Jób 16:15; Kazateľ 5:6) Niektoré z týchto výrazov sú vysvetlené v Slovníku pojmov.
Ľahšia čitateľnosť. Veľká pozornosť sa venovala tomu, aby bol použitý zrozumiteľný jazyk, vďaka ktorému by sa text dobre čítal, ale nie na úkor presnosti. Preto sa upustilo od doslovného prekladu mnohých idiómov, ktoré sú pôvodnému jazyku vlastné, ale v iných jazykoch sú len ťažko zrozumiteľné. Napríklad idióm „mám neobrezané pery“ z 2. Mojžišovej 6:12 nie je vo väčšine jazykov ani zďaleka taký zrozumiteľný ako vyjadrenie „nie som výrečný“, ktoré je v súčasnom preklade. V Jozuovi 23:14 sme predtým čítali Jozuove slová: „Idem dnes cestou celej zeme.“ Človek, ktorý vidí tento hebrejský idióm prvýkrát, by ho nemusel pochopiť správne, preto je jeho myšlienka preložená slovami „zakrátko zomriem“. V 1. Korinťanom 7:36–38 sa predchádzajúci preklad snažil zachovať spôsob, akým sa v pôvodnej gréčtine pracuje so slovom „panenstvo“. Preto boli použité doslovné vyjadrenia: „Ak si niekto myslí, že sa správa nevhodne k svojmu panenstvu“, „zachoval si svoje panenstvo“ a „dáva svoje panenstvo do manželstva“. V revidovanom preklade je teraz myšlienka vyjadrená jasne: „Ak niekto cíti, že ako slobodný nedokáže ovládať svoje telesné túžby“, „zostane slobodný“ a „ten, kto vstúpi do manželstva“.
Pri práci na tomto vydaní bolo rozhodnuté, že pomocné výrazy ako „stále“, „ďalej“ a podobne nie sú vo väčšine prípadov nutné. Myšlienku prebiehajúceho deja stačí v slovenčine vyjadriť pomocou nedokonavých slovies. Napríklad slovné spojenie „stále proste“ sa zmenilo na „proste“ alebo vyjadrenie „naďalej milujte svojich nepriateľov“ sa zmenilo na „milujte svojich nepriateľov“. (Matúš 7:7; Lukáš 6:35)
Preklad gramatických rodov podľa významu. Hebrejčina a gréčtina používajú podstatné mená mužského a ženského rodu a gréčtina aj stredného rodu. Občas by však použitie rovnakého rodu, aký je v pôvodnom jazyku, mohlo viesť k zahmleniu významu. V hebrejčine a gréčtine sa podstatnými menami mužského rodu v množnom čísle označujú nielen skupiny osôb mužského pohlavia, ale aj skupiny osôb mužského aj ženského pohlavia. Napríklad keď sa hovorí o synoch Izraela, môže ísť o 12 Jakobových synov, ale častejšie sa tým myslí celý izraelský národ, muži aj ženy. (1. Mojžišova 46:5; 2. Mojžišova 35:29) Preto sa v revidovanom preklade často označuje celý národ ako „Izraeliti“. Podobne bol výraz „chlapec bez otca“ nahradený slovom „sirota“, aby bolo jasné, že mohlo ísť o chlapca aj o dievča.
Všetky úpravy biblického textu v tomto preklade boli urobené po starostlivom zvážení, po mnohých modlitbách a s hlbokou úctou k vynikajúcej práci pôvodného výboru Prekladu nového sveta.
Ďalšie črty tohto prekladu:
Toto vydanie obsahuje poznámky pod čiarou, ktoré sa dajú zaradiť do nasledujúcich kategórií:
„Al.“ Iný spôsob prekladu textu z hebrejčiny, aramejčiny alebo gréčtiny, ktorý nesie rovnakú základnú myšlienku. (1. Mojžišova 1:2, poznámka pod čiarou k „Božej činnej sile“; Jozua 1:8, „polohlasom“)
„Al. možno“ Iný možný spôsob prekladu, ktorý nesie odlišnú myšlienku. (1. Mojžišova 21:6, „sa budú smiať so mnou“; Zachariáš 14:21, „Kanaánec“)
„Dosl.“ Doslovný preklad z hebrejčiny, aramejčiny alebo gréčtiny alebo základný význam slova v pôvodnom jazyku. (1. Mojžišova 30:22, „doprial jej, aby mala deti“; 2. Mojžišova 32:9, „tvrdohlavý“)
Doplnkové informácie Význam mien a názvov (1. Mojžišova 3:17, „Adam“; 2. Mojžišova 15:23, „Mara“), informácie o mierach a váhach (2. Mojžišova 30:13, „šekel“), objasnenie zámen (Jeremiáš 6:27, „ťa“) a odkazy na užitočné informácie v dodatkoch a v Slovníku pojmov (1. Mojžišova 37:35, „hrob“; Matúš 5:22, „gehenna“).
Na predných stranách tohto vydania sa nachádza „Úvod do Božieho Slova“, ktorý obsahuje prehľad základných biblických náuk. Hneď za textom Biblie nasleduje „Tabuľka biblických kníh“, „Register slov v Biblii“ a „Slovník pojmov“, ktorý pomáha čitateľovi pochopiť význam určitých výrazov, tak ako sú použité v Biblii. V dodatku A sa nachádzajú tieto časti: „Zásady prekladania Biblie“, „Charakteristické črty tohto revidovaného prekladu“, „Ako sa Biblia zachovala do súčasnosti“, „Božie meno v Hebrejských písmach“, „Božie meno v Kresťanských gréckych písmach“, „Časová os: Judskí a izraelskí králi a proroci“ a „Hlavné udalosti z Ježišovho života na zemi“. Dodatok B obsahuje mapy, nákresy a iné užitočné pomôcky na hlbšie štúdium Biblie.
Pred každou biblickou knihou je stručný obsah jednotlivých kapitol a v zátvorkách sú uvedené súvisiace verše. Tak môže čitateľ získať prehľad o celej knihe. Krížové odkazy, ktoré odkazujú na súvisiace verše, sú uvedené v stĺpčeku uprostred každej strany tak ako v minulom vydaní, boli však ponechané iba tie najdôležitejšie.