September

Keď používame dar reči správne, dávame najavo, že uctievame Jehovu. Ľudia okolo nás tak môžu jasne vidieť rozdiel „medzi tým, kto slúži Bohu, a tým, kto mu neslúži“. (Mal. 3:18) Tak to bolo aj v prípade jednej sestry, ktorá sa volá Kimberly. Keď so spolužiačkou pracovali na jednom projekte, spolužiačka si všimla, že Kimberly je iná ako ostatní mladí. Neohovárala druhých za ich chrbtom, nenadávala a bola k nej milá a priateľská. Na spolužiačku to veľmi zapôsobilo a neskôr začala s Kimberly študovať Bibliu. Jehova je veľmi rád, keď hovoríme tak, aby to ľudí priťahovalo k pravde. Všetci chceme svojou rečou prinášať chválu Jehovovi. w22.04 15:5-7

Ježiš oslobodil Máriu Magdalénu od siedmich démonov. Predstav si, aká musela byť šťastná! Podnietilo ju to, aby sa stala jeho nasledovníčkou. (Luk. 8:1–3) Veľmi si vážila, čo pre ňu osobne Ježiš urobil. Vtedy ešte asi nevedela, že ten najväčší dar ju ešte len čaká – že Ježiš zomrie, „aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nezahynul, ale mal večný život“. (Ján 3:16) Ale už to, čo pre ňu Ježiš dovtedy urobil, si tak veľmi cenila, že ho verne nasledovala. Keď zomieral na mučeníckom kole, stála v blízkosti a bola oporou preňho aj pre ostatných. (Ján 19:25) Po Ježišovej smrti prišla spolu s ďalšími dvoma ženami k hrobke, aby natreli jeho telo voňavými látkami. (Mar. 16:1, 2) Na rozdiel od väčšiny učeníkov mala úžasnú možnosť stretnúť sa so vzkrieseným Ježišom a rozprávať sa s ním. (Ján 20:11–18) w23.01 5:4

Nesmieme sa spoliehať iba na to, čo sme pre Jehovu urobili v minulosti. Aj keď mu už možno nemôžeme slúžiť toľko čo kedysi, stále musíme mať „mnoho práce v Pánovom diele“ a zostať bdelí až do konca. (1. Kor. 15:58; Mat. 24:13; Mar. 13:33) Musíme byť horliví a slúžiť Jehovovi celým srdcom. Zboru v Laodicei Ježiš poukázal na iný problém. Tento zbor bol „vlažný“ v službe Jehovovi. Stratil horlivosť, a preto o ňom Ježiš povedal, že je „biedny [a] poľutovaniahodný“. Musel obnoviť svoju horlivosť pre Jehovu a čisté uctievanie. (Zjav. 3:16, 17, 19) Aké poučenie si z toho môžeme zobrať? Ak už nie sme takí horliví ako kedysi, musíme pracovať na tom, aby sme si viac cenili duchovné bohatstvo, ktoré máme. (Zjav. 3:18) Nesmieme dovoliť, aby sa úsilie o pohodlný život stalo prvoradou vecou v našom živote, takže duchovné činnosti by sa dostali do úzadia. w22.05 19:7-8

Jehova už tisíce rokov píše jednu výnimočnú knihu. Obsahuje zoznam mien a na jeho začiatku je meno prvého verného Jehovovho služobníka, Ábela. (Luk. 11:50, 51) V priebehu dejín do nej Jehova pridával ďalšie mená a dnes sú ich tam už milióny. V Biblii sa o nej hovorí ako o „pamätnej knihe“, „knihe života“ a „zvitku života“. (Mal. 3:16; Zjav. 3:5; 17:8) V tejto výnimočnej knihe sú mená všetkých, ktorí majú bázeň pred Jehovom, čiže majú k nemu hlbokú úctu, a ktorí si vážia jeho meno. Majú nádej, že získajú večný život. Naše mená môžu byť zapísané v tejto knihe už dnes, ak si rozvíjame blízky vzťah k Jehovovi na základe výkupnej obete jeho Syna, Ježiša Krista. (Ján 3:16, 36) Všetci si prajeme, aby bolo v knihe života aj naše meno – či už máme nádej, že budeme žiť v nebi, alebo na zemi. w22.09 39:1-2

V knihe Zjavenie sa píše o „veľkom ohnivočervenom drakovi“. (Zjav. 12:3) Tento drak bojuje proti Ježišovi a jeho anjelom. (Zjav. 12:7–9) Útočí na Boží ľud a dáva svoju moc divým zvieratám, čiže vládam. (Zjav. 12:17; 13:4) Kto je týmto drakom? Je to „ten prahad, ktorý sa nazýva Diabol a Satan“. (Zjav. 12:9; 20:2) Stojí v čele všetkých ostatných Jehovových nepriateľov. Čo sa stane s drakom? Zo Zjavenia 20:1–3 sa dozvedáme, že anjel hodí Satana do priepasti. Bude tam akoby vo väzení, „aby už nezvádzal národy, kým sa neskončí 1 000 rokov“. Nakoniec bude spolu s démonmi raz a navždy zničený, čo je znázornené tým, že bude „hodený do jazera ohňa a síry“. Predstav si, aké to bude úžasné, keď tu už nebudú Satan a démoni! w22.05 20:19-20

Ježiš bol veľmi pracovitý. Vyučil sa tesárskemu remeslu. (Mar. 6:3) Jeho rodičia boli určite veľmi radi, že im pomáha uživiť ich veľkú rodinu. Keďže bol dokonalý, práca mu išla veľmi dobre a o jeho výrobky bol veľký záujem. Práca ho pravdepodobne bavila. Hoci k nej mal zodpovedný prístup, nezanedbával duchovné veci. (Ján 7:15) Neskôr, keď slúžil Bohu celým časom, dal svojim poslucháčom radu: „Nepracujte pre pominuteľný pokrm, ale pre pokrm, ktorý je trvalý a dáva večný život.“ (Ján 6:27) A v Kázni na vrchu povedal: „Zhromažďujte si poklady v nebi.“ (Mat. 6:20) Vďaka múdrym radám od Boha môžeme mať aj my vyrovnaný pohľad na prácu. Ako kresťania máme pracovať usilovne a čestne. w22.05 22:9-10

Eunika dávala Timotejovi dobrý príklad. Nepochybne videl, že to, čo jeho mama robí, vychádza z veľkej lásky k Jehovovi a že je šťastná, keď mu slúži. Podobne aj dnes mnohé sestry priviedli k pravde niekoho zo svojej rodiny „bez slova“. (1. Petra 3:1, 2) Čo môžete robiť, aby sa to podarilo aj vám? Dávajte Jehovu na prvé miesto. (5. Mojž. 6:5, 6) Vy, matky, ste veľmi obetavé. Obetujete svoj čas, peniaze, spánok a iné veci, len aby ste dali svojim deťom všetko, čo potrebujú. Ale nikdy by ste nemali byť také zaneprázdnené, že by ste zanedbávali svoj vzťah k Jehovovi. Pravidelne si vyhradzujte čas na modlitbu, osobné štúdium Biblie a zhromaždenia. Vďaka tomu budete duchovne silné a dáte dobrý príklad svojej rodine, ako aj iným. w22.04 17:1, 12-13

Je upokojujúce vedieť, že nemusíme rozhodovať o tom, ako bude niekto posúdený. Túto dôležitú úlohu urobí Jehova ako najvyšší Sudca. (Rim. 14:10–12) Môžeme si byť absolútne istí, že každého posúdi podľa svojich dokonalých noriem toho, čo je správne a čo nesprávne. (1. Mojž. 18:25) Nikdy sa nedopustí žiadnej nespravodlivosti! Všetci sa tešíme na čas, keď Jehova úplne odstráni všetky následky ľudskej nedokonalosti a hriechu. Uzdraví všetky naše rany na tele aj na duši. (Žalm 72:12–14; Zjav. 21:3, 4) Už si na ne nikdy nespomenieme. Kým ten čas príde, snažme sa druhým odpúšťať a buďme Jehovovi vďační, že nám dal schopnosť ho v tom napodobňovať. w22.06 25:18-19

Dobrý sudca musí veľmi dobre rozumieť zákonu. Má silný zmysel pre to, čo je správne a čo je nesprávne. Čím sa ešte vyznačuje dobrý sudca? Skôr ako vynesie rozsudok, musí vziať do úvahy všetky fakty, ktoré súvisia s daným prípadom. Aj v tomto ohľade je Jehova tým najlepším Sudcom, lebo vždy pozná všetky fakty. Jehova na rozdiel od ľudských sudcov vždy dokonale pozná všetky okolnosti každého prípadu. (1. Mojž. 18:20, 21; Žalm 90:8) Ľudia sú odkázaní iba na to, čo vidia alebo počujú, ale u Jehovu to tak nie je. Presne vie, aký vplyv má na naše správanie genetika, výchova, prostredie, duševný stav alebo citové rozpoloženie. Jehova vidí aj do nášho srdca. Vie, aké má každý človek pohnútky, úmysly a túžby. Nič nemôže byť pred ním skryté. (Hebr. 4:13) Teda vždy, keď Jehova niekomu odpustí, berie do úvahy všetky fakty. w22.06 24:8-9

Je dôležité, aby sme vedeli, akú taktiku použil Satan na Jóba, lebo takú istú taktiku používa aj na nás. Satan hovorí, že nemilujeme Boha, a keď nám pôjde o život, vzdáme sa svojej viery. Tvrdí aj to, že ani Boh nás nemiluje a to, čo preňho robíme, si necení. Ale my sa nedáme oklamať Satanom, lebo poznáme jeho taktiku. Na skúšky by sme sa mali pozerať ako na príležitosť lepšie spoznať samého seba. Aj Jób v skúške zistil, aké má nedostatky, a snažil sa ich odstrániť. Napríklad zistil, že musí pracovať na pokore. (Jób 42:3) Aj nám môžu skúšky ukázať, na čom by sme mali pracovať. Keď zistíme, v čom sa potrebujeme zlepšiť, môžeme na tom začať pracovať. w22.06 27:13-14

Jehova nám sľubuje, že nám bude pomáhať. Napríklad tesne predtým, ako vyhlásil: „Ste moji svedkovia,“ povedal: „Keď budeš prechádzať vodami, budem s tebou, keď budeš prechádzať riekami, nezaplavia ťa. Keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa, plameň ťa nespáli.“ (Iz. 43:2) V službe sa niekedy stretávame s prekážkami, ktoré sú ako záplava, a s ťažkosťami, ktoré sa podobajú ohňu. Napriek tomu s Jehovovou pomocou vytrvalo zvestujeme dobrú správu. (Iz. 41:13) Dnes nás väčšina ľudí nechce počúvať. Ale myslime na to, že ich negatívna reakcia neznamená, že sme ako Boží svedkovia zlyhali. Vieme, že keď v službe vytrvávame, Jehova má z nás radosť, a to nás veľmi povzbudzuje a posilňuje. Apoštol Pavol povedal: „Každý dostane odmenu podľa toho, ako pracoval.“ (1. Kor. 3:8; 4:1, 2) w22.11 45:5-6

Ľudia „zo všetkých jazykov národov“ sa učia hovoriť čistým jazykom biblickej pravdy. (Zach. 8:23; Sof. 3:9) Tieto proroctvá sa spĺňajú priamo pred našimi očami. Do Jehovovej organizácie patrí viac ako 8 000 000 ľudí z 240 krajín a každý rok sa dávajú pokrstiť ďalšie desaťtisíce bratov a sestier. Ale dôležitejšie ako čísla sú duchovné vlastnosti, čiže „nová osobnosť“, ktorú si títo noví učeníci obliekajú. (Kol. 3:8–10) Mnohí z nich predtým žili nemravne, boli násilníkmi, nacionalistami, ovládali ich predsudky, ale zmenili sa. Spĺňa sa na nich proroctvo z Izaiáša 2:4: „Nebudú sa už viac učiť bojovať.“ Keď sa zo všetkých síl snažíme obliekať si novú osobnosť, dokazujeme, že nasledujeme nášho Vodcu Ježiša Krista. A keď ľudia uvidia naše dobré správanie, môže ich to podnietiť, aby sa chceli o pravde dozvedieť viac. (Ján 13:35) Nič z toho nie je náhoda. Je to dôkaz, že Ježiš stojí pri nás a pomáha nám. w22.07 29:7-8

Keď sa modlíme, nemali by sme byť príliš familiárni, ale mali by sme pristupovať k Jehovovi s hlbokou úctou. Zamyslime sa nad pôsobivými videniami, ktoré dostali Izaiáš, Ezechiel, Daniel a Ján. Všetky zobrazujú Jehovu ako majestátneho Kráľa. Vo videní, ktoré dostal Izaiáš, „Jehova sedel na vysokom a vyvýšenom tróne“. (Iz. 6:1–3) Ezechiel videl Jehovu sedieť na nebeskom voze a „okolo neho bol jas podobný dúhe“. (Ezech. 1:26–28) Daniel videl „Pradávneho dní“, ktorý mal na sebe biely odev a z jeho trónu vychádzali ohnivé plamene. (Dan. 7:9, 10) A Ján videl Jehovu sedieť na tróne, okolo ktorého bola krásna „dúha podobná smaragdu“. (Zjav. 4:2–4) Keď premýšľame o Jehovovej veľkolepej sláve, ešte viac si uvedomujeme, aká je to česť, že sa môžeme k Jehovovi modliť, a aké je dôležité, aby sme to robili s hlbokou úctou. w22.07 31:3

Si mladý? Satan bude robiť všetko pre to, aby si prestal robiť duchovný pokrok. Môže sa pokúsiť vyvolať v tebe pochybnosti o niečom, čo učí Biblia. Napríklad skôr či neskôr sa stretneš s evolučnou teóriou. Keď si bol mladší, možno si o tom ani nepremýšľal, ale teraz sa o tom učíš v škole. To, čo tvoji učitelia hovoria o evolúcii, znie možno presvedčivo a logicky. Ale je možné, že nikdy nepreskúmali dôkazy o existencii Stvoriteľa. Pamätaj na to, čo sa píše v Prísloviach 18:17: „Ten, kto prvý predloží svoj spor, sa zdá v práve, kým nepríde druhá strana a nezačne mu klásť otázky.“ Neprijímaj hneď všetko, čo sa v škole učíš, ako fakt. Dôkladne zváž, čo o tom hovorí Božie Slovo a naše publikácie. w22.08 32:2, 8

Tomu, čo si čítame v Božom Slove, chceme aj rozumieť. Inak by sme z toho veľa nemali. Pouvažujme o Ježišovom rozhovore s jedným mužom, ktorý bol „zbehlý v Zákone“. (Luk. 10:25–29) Keď sa tento muž spýtal Ježiša, čo má robiť, aby získal večný život, Ježiš mu pomohol nájsť odpoveď v Božom Slove. Spýtal sa ho: „Čo je napísané v Zákone? Čo tam čítaš?“ Muž poznal správnu odpoveď, lebo citoval verše o tom, že máme milovať Boha a svojho blížneho. (3. Mojž. 19:18; 5. Mojž. 6:5) Ale všimnime si, čo povedal ďalej: „A kto je môj blížny?“ Tým ukázal, že nepozná skutočný význam toho, čo čítal. Preto ani nevedel, ako sa má týmito slovami správne riadiť. Na to, aby si Biblii rozumel, potrebuješ Jehovovu pomoc. Preto pros o jeho svätého ducha, aby si sa dokázal sústrediť a popros ho, aby ti pomohol uplatniť to, čo si si prečítal. w23.02 7:4-5

„Ako si spoznal pravdu?“ Na túto otázku už určite neraz odpovedal každý z nás. Je to jedna z prvých otázok, ktorú položíme, keď sa zoznamujeme s nejakým bratom alebo sestrou. Radi počúvame, keď druhí hovoria, ako spoznali Jehovu, a tešíme sa, keď môžeme povedať, čo pravda znamená pre nás. (Rim. 1:11) Pri takýchto rozhovoroch si uvedomujeme, aká je pravda cenná, a ešte viac nás to podnecuje „žiť v súlade s pravdou“, čiže žiť tak, aby nás Jehova žehnal a aby sme sa mu páčili. Je veľa dôvodov, prečo milujeme pravdu. Najdôležitejší je ten, že milujeme Jehovu, ktorý je Zdrojom pravdy. Prostredníctvom jeho Slova sme ho spoznali nielen ako všemohúceho Tvorcu neba a zeme, ale aj ako milujúceho nebeského Otca, ktorému na nás veľmi záleží. (1. Petra 5:7) w22.08 34:1, 3

Apoštol Pavol povzbudzoval bratov a sestry, aby si prejavovali lásku „dobrými skutkami“. (Hebr. 10:24) Pomáhal im nielen tým, čo hovoril, ale aj tým, čo robil. Napríklad keď kresťania v Judei trpeli veľkým hladom, Pavol zariadil, aby dostali hmotnú pomoc. (Sk. 11:27–30) Aj keď väčšinu času venoval zvestovateľskej a vyučovacej činnosti, vždy hľadal spôsoby, ako pomôcť tým, ktorí boli v núdzi. Tak posilňoval dôveru svojich spolukresťanov, že Jehova sa o nich postará. Aj my posilňujeme vieru našich bratov a sestier, ktorých postihla prírodná katastrofa, keď venujeme svoj čas, energiu a schopnosti, aby sme im pomohli. Robíme to aj tak, že pravidelne prispievame na celosvetovú činnosť. Týmito a inými spôsobmi pomáhame bratom a sestrám, aby si posilňovali dôveru, že Jehova ich nikdy neopustí. w22.08 35:14

Biblia obsahuje veľa proroctiev, ktoré sa splnili – niektoré z nich stovky rokov potom, čo boli zapísané. Ich splnenie potvrdzuje aj história. To nás neprekvapuje, lebo vieme, že ten, ktorý ich vyslovil, je Jehova. Ako príklad si uveďme proroctvo o páde starovekého Babylona. V ôsmom storočí pred n. l. prorok Izaiáš vedený Božím duchom predpovedal, že vtedajšie mocné mesto Babylon bude dobyté. Presne predpovedal, ako sa to stane, a dokonca uviedol, že jeho dobyvateľ sa bude volať Kýros. (Iz. 44:27–45:2) Prorokoval aj to, že Babylon bude nakoniec zničený a už nikdy nebude obývaný. (Iz. 13:19, 20) V roku 539 pred n. l. dobyli Babylon Médi a Peržania a z tohto kedysi slávneho mesta zostali len zrúcaniny. w23.01 1:10

Jehova si nás vybral, aby sme sa stali súčasťou celosvetovej rodiny jeho služobníkov. Je to úžasná česť a veľmi nás to obohacuje. (Mar. 10:29, 30) Po celom svete máme bratov a sestry, ktorí tak ako my milujú Jehovu a zo všetkých síl sa snažia žiť podľa jeho noriem. Aj keď hovoríme iným jazykom, pochádzame z iného prostredia a inak sa obliekame, máme k sebe blízko, a to už od prvej chvíle, čo sa stretneme. Zvlášť sa tešíme z toho, že spolu s nimi chválime a uctievame nášho milujúceho nebeského Otca a musíme držať spolu. (Žalm 133:1) Pomáhajú nám zvládať ťažkosti. (Rim. 15:1; Gal. 6:2) Povzbudzujú nás, aby sme zostali duchovne silní a ďalej verne slúžili Jehovovi. (Hebr. 10:23–25) Predstav si, aké by to bolo, keby sme nemali podporu zboru, ktorý nám pomáha pevne stáť proti našim nepriateľom – Satanovi Diablovi a jeho zlému svetu. w22.09 37:3-4

Možno sme zistili, že prejavovať sebaovládanie môže byť zvlášť ťažké, keď používame sociálne siete. Ak by sme si nedali pozor, nechtiac by sme mohli prezradiť dôverné informácie veľkému množstvu ľudí. Keď raz niečo zverejníme, nevieme ovplyvniť, čo s tou informáciou druhí urobia, ani zabrániť, aby niekomu nespôsobila problémy. Sebaovládanie nám môže pomôcť aj v tom, aby sme odporcom neprezradili informácie, ktoré by mohli ohroziť našich bratov a sestry. To by sa mohlo stať vtedy, keby sme boli vypočúvaní na polícii v krajine, kde je naša činnosť zakázaná alebo obmedzená. V takých a podobných situáciách by sme sa mali riadiť zásadou „držať svoj jazyk na uzde“. (Žalm 39:1) Dôveryhodní musíme byť vždy – v kruhu rodiny, priateľov, našich bratov a sestier či iných ľudí. A na to, aby sme boli dôveryhodní, potrebujeme sebaovládanie. w22.09 38:16

Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme prijímať duchovný pokrm. A ten nevyhnutne potrebujeme. Ježiš povedal: „Človek nebude žiť len z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Jehovových úst.“ (Mat. 4:4) Preto by nemal prejsť ani jeden deň bez toho, aby sme si otvorili vzácne Božie Slovo a dali si porciu duchovných myšlienok. Jehova nás miluje, a preto dal do Biblie zapísať, čo máme robiť, aby sme boli šťastní. Dozvedáme sa z nej, ako si praje, aby sme žili, ako si k nemu môžeme vytvárať blízky vzťah a čo máme robiť, aby nám odpustil hriechy. Vďaka Biblii vieme aj o krásnej nádeji, ktorú nám dáva. (Jer. 29:11) Všetky tieto pravdy, ktoré sa pri štúdiu Biblie dozvedáme, nám prinášajú veľkú radosť. Keď ťa ťažia problémy, ešte viac si čítaj Jehovovo Slovo a rozjímaj o ňom. w22.10 41:4-6

Biblia nás povzbudzuje, aby sme nezostali neskúsení. Múdrymi sa staneme vtedy, keď sa budeme riadiť biblickými zásadami. Postupne z vlastnej skúsenosti zistíme, že tieto zásady nám pomáhajú vyhýbať sa problémom a múdro sa rozhodovať. Mali by sme sa zamyslieť, aký pokrok sme v tom urobili. Ak už nejaký čas študujeme Bibliu a chodíme na zhromaždenia, môžeme sa zamyslieť, prečo sme sa ešte nezasvätili Jehovovi a nedali sa pokrstiť. Ak už sme pokrstení, zlepšujeme sa vo zvestovaní dobrej správy a vo vyučovaní? Vidno z našich rozhodnutí, že sa riadime biblickými zásadami? Správame sa k druhým tak, ako by sa k nim správal Ježiš? Ak zistíme, že ešte máme na čom pracovať, premýšľajme o Jehovových pripomienkach, ktoré „neskúsených robia múdrymi“. (Žalm 19:7) w22.10 43:8

Ezechiel videl, akú silu má Boží duch. Vo videní, ktoré dostal, bol svedkom toho, ako svätý duch pôsobí na mocné duchovné bytosti a na obrovské kolesá nebeského voza. (Ezech. 1:21) Ako na to zareagoval? Napísal: „Keď som to videl, padol som tvárou k zemi.“ Naplnili ho také silné pocity bázne a obdivu, že padol na zem. (Ezech. 1:28) Vždy, keď si spomenul na toto pôsobivé videnie, uistilo ho to o tom, že s pomocou Božieho ducha zvládne svoju úlohu. Jehova povedal Ezechielovi: „Syn človeka... postav sa, chcem s tebou hovoriť.“ Tieto slová a Boží duch mu dodali silu, aby dokázal vstať. (Ezech. 2:1, 2) A Jehovov svätý duch ho viedol počas celej jeho služby. (Ezech. 3:22; 8:1; 33:22; 37:1; 40:1) w22.11 45:7-8

Prorok Izaiáš vykresľuje Jehovu ako pozorného učiteľa, ktorý kráča za svojimi žiakmi a hovorí im, kadiaľ majú ísť. Ako dnes za sebou počujeme Boží hlas? Tak, že si čítame Božie Slovo, ktoré dal Boh zapísať už veľmi dávno. Z časového hľadiska prichádza Boží hlas spoza nás. (Iz. 51:4) Ako môžeme mať čo najväčší úžitok z toho, ako nás Jehova vedie? Všimnime si, že Izaiáš hovorí o dvoch veciach. Po prvé, „toto je správna cesta“. A po druhé, „choďte po nej“. Správnu cestu nestačí len poznať. Musíme po nej aj ísť. Z Božieho Slova, ktoré nám vysvetľuje jeho organizácia, sa dozvedáme, čo od nás Jehova očakáva. A dozvedáme sa aj to, ako máme uplatňovať to, čo sa učíme. Ak máme slúžiť Jehovovi s radosťou, musíme robiť obidve tieto veci. Len tak môžeme očakávať, že Jehova nás odmení. w22.11 46:10-11

Krátko po smrti väčšiny Ježišových apoštolov sa do zboru začali dostávať falošní kresťania. (Mat. 13:24–27, 37–39) „[Prekrúcali] pravdu, aby za sebou odviedli učeníkov.“ (Sk. 20:30) Aj keď sa v Biblii píše, že Kristus sa obetoval „iba raz, aby niesol hriechy mnohých“, oni začali učiť, že jeho obeť sa musí stále opakovať. (Hebr. 9:27, 28) Mnohí úprimní ľudia tomu dodnes tak veria. Pravidelne, niekedy aj každý deň, sa schádzajú v kostole, aby slávili „obetu omše“. Veriaci v iných cirkvách si nepripomínajú Ježišovu smrť tak často, ale väčšina z nich má len hmlistú predstavu o tom, prečo zomrel. w23.01 4:5

Počas Ježišovej tisícročnej vlády budú mŕtvi vzkriesení a poslušní ľudia dosiahnu dokonalosť. Tí, ktorých Jehova posúdi ako spravodlivých, „budú vlastniť zem a budú na nej žiť navždy“. (Žalm 37:10, 11, 29) A „ako posledný nepriateľ bude odstránená smrť“. (1. Kor. 15:26) Naša nádej na večný život je spoľahlivá, lebo je založená na Božom Slove. Vďaka nej môžeme v týchto náročných posledných dňoch zostať Bohu verní. Ale ak sa mu chceme páčiť, našou motiváciou by nemala byť len túžba zostať nažive. Jehovovi a Ježišovi sme verní hlavne preto, že ich veľmi milujeme. (2. Kor. 5:14, 15) Preto sa ich snažíme napodobňovať a hovoríme druhým o našej nádeji. (Rim. 10:13–15) Keď pracujeme na tom, aby sme boli nesebeckí a štedrí, stávame sa takými ľuďmi, akých chce mať Jehova za svojich priateľov navždy. w22.12 49:15-16

Pri prenasledovaní môžeme prísť o veľa vecí, ktoré za normálnych okolností prispievajú k nášmu pokoju. Môže to v nás vyvolať úzkosť a strach z toho, čo bude ďalej. Takéto pocity sú normálne. Ale musíme si dávať pozor, lebo Ježiš naznačil, že jeho nasledovníci by počas prenasledovania mohli stratiť vieru. (Ján 16:1, 2) Hoci Ježiš povedal, že budeme prenasledovaní, uistil nás, že môžeme zostať Jehovovi verní. (Ján 15:20; 16:33) Keď bude naša činnosť zakázaná alebo výrazne obmedzená, možno budeme od pobočky a od starších dostávať určité pokyny. Cieľom takýchto pokynov je chrániť nás, zabezpečiť, aby sme dostávali duchovný pokrm a mohli zvestovať do takej miery, do akej to bude možné. Snaž sa tieto pokyny zo všetkých síl poslúchať. (Jak. 3:17) A nikdy neprezrádzaj informácie o bratoch a sestrách ani o zborových činnostiach tým, ktorí na to nemajú právo. (Kaz. 3:7) w22.12 51:14-16

Ježiš aj dnes vedie svojich nasledovníkov, keď po celej zemi zvestujú dobrú správu o Božom Kráľovstve. Na zhromaždeniach a pomocou našich publikácií nás učí, ako máme zvestovať, a dáva nám k tomu aj vynikajúce pomôcky. To je dôkaz, že spĺňa sľub, ktorý dal svojim učeníkom. (Mat. 28:18–20) A od nás očakáva, že budeme usilovní, teda že budeme horlivo zvestovať a vyučovať druhých a že zostaneme bdelí, až kým Jehova neukončí tento starý svet. Keď sa budeme riadiť radou zapísanou v Hebrejom 6:11, 12, naša nádej bude istá „až do konca“. Jehova už určil deň a hodinu, keď ukončí tento Satanov svet. Potom splní všetky sľuby, ktoré sú zapísané v jeho Slove a týkajú sa nového sveta. Hoci niekedy môžeme mať pocit, akoby Jehovov deň meškal, môžeme si byť istí, že „sa neoneskorí“. (Hab. 2:3) Preto buďme aj naďalej rozhodnutí „vyhliadať Jehovu“ a „trpezlivo čakať na Boha svojej záchrany“. (Mich. 7:7) w23.02 8:15-16

Každý vysokohorský turista sa chce dostať na vrchol. Ale na ceste na vrchol je veľa miest, kde sa môže zastaviť a kochať sa nádhernými výhľadmi. Podobne sa aj ty môžeš akoby zastaviť a premýšľať, ako sa ti vďaka Jehovovi darí, aj keď momentálne prežívaš ťažkosti. Na konci každého dňa sa zamysli: Čo pre mňa Jehova dnes urobil? Ako mi pomáha zvládať môj problém, aj keď stále trvá? Snaž sa nájsť aspoň jednu vec, ako ti Jehova pomohol, aby sa ti darilo. Možno sa modlíš, aby sa to náročné obdobie skončilo. (Fil. 4:6) Ale mysli aj na to, čo pre teba Jehova robí už teraz. Veď sľubuje, že ťa posilní a pomôže ti, aby si to náročné obdobie zvládol. Buď mu za to vždy vďačný. Potom zažiješ, ako sa ti bude vďaka nemu aj v ťažkých chvíľach dariť. (1. Mojž. 41:51, 52) w23.01 3:17-18

Zamysli sa: Vidno z môjho života, že chápem, ako blízko je koniec tohto sveta? Vidno z toho, ako sa rozhodujem pri výbere vzdelania a zamestnania, že službu Jehovovi považujem za najdôležitejšiu vec v živote? Dôverujem Jehovovi, že sa o mňa a moju rodinu postará? Predstav si, ako sa musí Jehova tešiť, keď vidí, že sa snažíme žiť v súlade s jeho vôľou. (Mat. 6:25–27, 33; Fil. 4:12, 13) Svoje zmýšľanie musíme skúmať pravidelne a potom robiť potrebné zmeny. Pavol vo svojom liste Korinťanom napísal: „Skúmajte, či sa držíte viery, preverujte, akí ste vy sami.“ (2. Kor. 13:5) Preto musíme neustále pretvárať svoje zmýšľanie tak, že si čítame Božie Slovo, učíme sa premýšľať tak ako Jehova, a potom robíme všetko, čo je potrebné, aby sme sa mu páčili. (1. Kor. 2:14–16) w23.01 2:5-6