Január

Ježiš najprv „uvidel“ užialenú matku a až potom „mu jej prišlo ľúto“. (Luk. 7:13) No nezostalo to len pri pocite. Ježiš jej aj dal najavo, že s ňou súcití. Prihovoril sa jej upokojujúcim hlasom a povedal: „Neplač.“ Potom pre ňu urobil niečo výnimočné. Toho mladého muža vzkriesil a „vrátil ho matke“. (Luk. 7:14, 15) Čo sa môžeme od Ježiša naučiť z tohto zázraku? Učíme sa z neho, ako prejavovať súcit tým, ktorí smútia. Podobne ako on im môžeme prejaviť súcit, keď budeme všímaví. Môžeme ísť za nimi a povedať im niečo utešujúce alebo pre nich niečo urobiť. (Prísl. 17:17; 2. Kor. 1:3, 4; 1. Petra 3:8) Aj pár slov alebo nejaký láskavý skutok môže pre nich znamenať veľa. w23.04 15:13-15

Aj keď Ježiš vie, že Lazar zomrel, na cestu do Betánie sa vydáva až o dva dni. Teda keď tam príde, Lazar je mŕtvy už štyri dni. Ježiš sa chystá urobiť niečo, z čoho budú mať jeho priatelia obrovskú radosť a čo oslávi Boha. (Ján 11:6, 11, 17) Z tejto správy sa učíme niečo o tom, čo znamená byť dobrým priateľom. Zamysli sa: Keď Mária a Marta poslali Ježišovi odkaz, neprosili ho, aby prišiel do Betánie. Iba mu povedali, že jeho priateľ je chorý. (Ján 11:3) Keď Lazar zomrel, Ježiš ho mohol vzkriesiť, aj keď bol od neho ďaleko. No rozhodol sa, že do Betánie pôjde, aby bol v tejto ťažkej chvíli s Máriou a Martou. Máš aj ty takého priateľa, ktorého ani nemusíš prosiť a vždy ti pomôže? Ak áno, vieš, že sa na neho môžeš v „čase trápenia“ spoľahnúť. (Prísl. 17:17) Buďme aj my pre druhých takými priateľmi, akým bol Ježiš. w23.04 16:10-11

Keď zažívame nejaké náročné obdobie, môže sa nám zdať, že nový svet nikdy nepríde. No znamená to, že máme slabú vieru? Nemusí to tak byť. Dalo by sa to prirovnať k tomu, keď uprostred dlhej a mrazivej zimy máme pocit, že leto nikdy nepríde. Ale ono príde a my to dobre vieme. Podobne keď sme na dne, môžeme mať pocit, že nový svet nikdy nepríde. Ale keď máme silnú vieru, vieme, že Boh svoje sľuby vždy splní. (Žalm 94:3, 14, 15; Hebr. 6:17–19) Vďaka tomu bude Jehova v našom živote stále na prvom mieste. Ďalšia oblasť, v ktorej potrebujeme mať silnú vieru, je zvestovateľská služba. Mnohí ľudia, ktorým zvestujeme dobrú správu o novom svete, hovoria, že je to príliš pekné na to, aby to bola pravda. (Mat. 24:14; Ezech. 33:32) Nenechaj sa týmto ich postojom nakaziť. Svoju vieru si preto musíme stále posilňovať. w23.04 19:6-7

Premýšľal si niekedy nad tým, či Jehova odpovedá na tvoje modlitby? Ak áno, nie si sám. Aj mnohí bratia a sestry si kládli túto otázku, najmä keď prechádzali náročným obdobím. Vtedy môže byť ťažšie rozpoznať, ako Jehova na naše modlitby odpovedá. Prečo si môžeme byť istí, že Jehova vypočúva modlitby svojich služobníkov? Jehova nás vo svojom Slove uisťuje, že nás má rád a že sme preňho veľmi cenní. (Ag. 2:7; 1. Jána 4:10) Preto nás povzbudzuje, aby sme ho prosili o pomoc, keď máme nejaké problémy. (1. Petra 5:6, 7) Chce, aby sme mu dôverovali a zostali pri ňom blízko, lebo vďaka tomu ich dokážeme zvládnuť. V Biblii sa veľakrát píše o tom, ako Jehova vypočul svojich služobníkov. w23.05 21:1-4

Mária mala blízky vzťah s Jehovom. Jej viera nestála na tom, čo robil Jozef. Dobre poznala Písmo. A nachádzala si čas na to, aby o ňom premýšľala. (Luk. 2:19, 51) Vďaka tomu, že Mária bola duchovným človekom, bola vynikajúcou manželkou. Mnohé manželky sa ju v tom snažia napodobňovať. Napríklad sestra, ktorá sa volá Emiko, hovorí: „Keď som bola slobodná, o svoj vzťah k Jehovovi som sa starala sama. Ale po svadbe sa za nás modlil manžel a on viedol naše rodinné uctievanie. Uvedomila som si, že sa začínam spoliehať na to, že to urobí za mňa. Ale potom som pochopila, že pokiaľ ide o môj vzťah s Jehovom, musím niesť svoj vlastný náklad. Preto si teraz plánujem čas, keď som s Jehovom sama – modlím sa, čítam si Bibliu a rozjímam.“ (Gal. 6:5) Manželky, keď si budete posilňovať svoje priateľstvo s Jehovom, váš manžel vás bude ešte viac milovať a chváliť. (Prísl. 31:30) w23.05 23:6

S bázňou voči Jehovovi sa nenarodíme, musíme si ju rozvíjať. Jeden zo spôsobov, ako to môžeme robiť, je pozorovať prírodu. Čím viac budeme vo veciach, ktoré Jehova vytvoril, vidieť jeho múdrosť, moc a lásku, tým viac ho budeme milovať a vážiť si ho. (Rim. 1:20) Ďalší spôsob, ako si môžeme rozvíjať zdravý strach z Boha, je pravidelne sa modliť. Čím viac sa k Jehovovi modlíme, tým je pre nás skutočnejší. Vždy, keď ho prosíme o silu, aby sme zvládli nejakú ťažkú situáciu, pripomíname si jeho obrovskú moc. Keď mu ďakujeme, že za nás dal svojho Syna, pripomíname si, ako veľmi nás miluje. A keď ho prosíme o pomoc pri riešení nejakého problému, uvedomujeme si, aký je nesmierne múdry. Vďaka takýmto modlitbám si ho ešte viac vážime a sme ešte pevnejšie rozhodnutí neurobiť nič, čo by naše priateľstvo ohrozilo. w23.06 27:6-7

Jehova svojmu ľudu vždy dával jasné zákony. Napríklad vedúci zbor v prvom storočí určil tri oblasti, v ktorých musia byť kresťania pevní: (1) odmietať modlárstvo a uctievať len Jehovu, (2) mať úctu k posvätnosti krvi a (3) držať sa vysokých biblických mravných noriem. (Sk. 15:28, 29) Ako môžeme v týchto troch oblastiach ukázať, že sme pevní? Tak, že uctievame a poslúchame Jehovu. Jehova Izraelitom povedal, že vyžaduje výlučnú oddanosť. (5. Mojž. 5:6–10) A keď Diabol pokúšal Ježiša, Ježiš jasne povedal, že musíme uctievať jedine Jehovu. (Mat. 4:8–10) Preto neuctievame žiadne modly. A nerobíme si modly ani z ľudí, či už ide o náboženských vodcov, politikov, alebo hviezdy zo sveta športu a zábavy. Uctievame iba toho, ktorý „stvoril všetky veci“. (Zjav. 4:11) w23.07 31:3-4

Satanov svet je posadnutý sexom a pornografiou. (Ef. 4:19) Preto si musíme rozvíjať bázeň pred Jehovom a vyhýbať sa zlému. V 9. kapitole Prísloví sa hovorí o dvoch obrazných ženách, z ktorých jedna predstavuje múdrosť a druhá hlúposť. Každá z nich oslovuje neskúsených, teda „tých, čo nemajú rozum“, a pozýva ich k sebe domov na nejaké jedlo. (Prísl. 9:1, 4–6) Ale v tom, ako ich hostia dopadnú, je obrovský rozdiel. Pouvažujme najprv o pozvaní od „hlúpej ženy“. (Prísl. 9:13–18) Trúfalo pozýva „tých, čo nemajú rozum“, aby sa k nej prišli najesť. Volá: „Kto je neskúsený, nech príde ku mne!“ Ale tí, ktorí jej pozvanie prijmú, nedopadnú dobre, lebo „v jej dome sú len mŕtvi“. Je tam napríklad varovanie pred „hriešnicou“ a „nemravnou ženou“, ktorej „dom klesá do smrti“. (Prísl. 2:11–19) A v Prísloviach 5:3–10 sa píše o ďalšej „hriešnej žene“, ktorej „nohy zostupujú do hlbín smrti“. w23.06 28:6-7

Dobrý príklad v rozumnosti musia dávať zboroví starší. (1. Tim. 3:2, 3) Napríklad starší by nemal očakávať, že ostatní starší s ním budú vždy súhlasiť len preto, že má najviac rokov alebo je najskúsenejší. Uvedomuje si, že na rade starších môže svätý duch viesť ktoréhokoľvek staršieho k tomu, aby povedal niečo, čo povedie k dobrému rozhodnutiu. A ak nie je porušená žiadna biblická zásada, rozumní starší podporia rozhodnutie väčšiny v rade starších, hoci mali predtým možno iný názor. Keď sme rozumní, prináša to veľa dobrého. Máme lepšie vzťahy s bratmi a sestrami a v zbore je pokojná atmosféra. Veľmi nás teší, že Jehovov ľud je taký rozmanitý a napriek tomu jednotný. Ale čo je najdôležitejšie, sme šťastní, že napodobňujeme nášho rozumného Boha, Jehovu. w23.07 32:16-17

Daniel mal správnu pohnútku – chcel zistiť pravdu. Okrem toho bol pokorný. Uvedomoval si, že Jehova pomôže proroctvá pochopiť len tým, ktorí ho poznajú a žijú podľa jeho vysokých noriem. (Dan. 2:27, 28) To, že je pokorný, dokázal aj tým, že sa spoliehal na Jehovu a prosil ho o pomoc. (Dan. 2:18) A navyše, Daniel šiel pri štúdiu do hĺbky. Na svoje otázky hľadal odpovede vo zvitkoch, ktoré mal k dispozícii. (Jer. 25:11, 12; Dan. 9:2) Čo môžeš robiť, aby si bol ako on? Zamysli sa, aké sú tvoje pohnútky. Prečo je to dôležité? Niektorí skúmajú biblické proroctvá len preto, aby dokázali, že Biblia nepochádza od Boha. Myslia si, že ak sa im to podarí, môžu žiť ďalej tak, ako sa im páči. A čo motivuje teba, aby si si študoval proroctvá? Chceš zistiť, aká je pravda? Ak áno, Jehova ti pomôže. (Ján 4:23, 24; 14:16, 17) w23.08 34:7-8

Príťaž by sme si na seba mohli dať vtedy, keby sme sa porovnávali s druhými. (Gal. 6:4) Mohlo by to viesť k tomu, že by sme im začali závidieť alebo s nimi súperiť. (Gal. 5:26) Keby sme sa snažili druhým vyrovnať, pričom by sme na to nemali schopnosti alebo okolnosti, mohli by sme si dokonca ublížiť. V Biblii sa píše, že „dlhým čakaním ochorie srdce“. O čo viac to platí, ak by sme očakávali niečo, čo sa nikdy nestane! (Prísl. 13:12) Mohlo by nás to oberať o silu a spomaľovať v pretekoch o život. Neočakávaj od seba viac, než od teba očakáva Jehova. Nikdy od teba nechce to, čo nedokážeš. (2. Kor. 8:12) A ani neporovnáva, čo robíš ty, s tým, čo robia druhí. (Mat. 25:20–23) Cení si tvoju službu, tvoju vernosť a tvoju vytrvalosť. w23.08 36:10-11

Jehova Samsonovi odpovedal tak, že vytvoril nový prameň a zázračne mu zaobstaral vodu. Keď sa Samson napil, „vrátila sa mu sila a zotavil sa“. (Sud. 15:19) Tento prameň podľa všetkého existoval ešte aj po rokoch, keď prorok Samuel písal knihu Sudcovia. Izraelitom mohol pripomínať, že keď sa budú za každých okolností spoliehať na Jehovu, pomôže im. Z tohto príkladu sa učíme, že aj my musíme prosiť Jehovu o pomoc bez ohľadu na to, aké máme schopnosti alebo čo všetko sme už v službe preňho urobili. Mali by sme pokorne uznať, že nejakú úlohu zvládneme iba vtedy, keď sa naňho spoľahneme. Tak ako sa Samsonovi vrátila sila, keď sa napil vody, ktorú dostal od Jehovu, aj my budeme duchovne silní, keď budeme využívať všetko, čo nám Jehova dáva. (Mat. 11:28) w23.09 37:8-10

Čo môžeme robiť, keď nás niekto provokuje, napríklad keď znevažuje Božie meno alebo si robí posmech z Biblie? Mali by sme sa modliť k Jehovovi, aby nám dal svojho ducha a múdrosť, aby sme vedeli reagovať mierne. Ale čo ak si neskôr uvedomíš, že si mal zareagovať lepšie? Znova sa pomodli a premýšľaj, ako by si to nabudúce mohol lepšie zvládnuť. Jehova ti dá svojho ducha, aby si sa dokázal ovládnuť a zostal mierny. Keď sa ocitneme v nejakej náročnej situácii, veľmi nám môžu pomôcť aj konkrétne biblické verše. Boží svätý duch nám ich môže pripomenúť. (Ján 14:26) Reagovať mierne nám pomôžu napríklad zásady, ktoré sú v knihe Príslovia. (Prísl. 15:18) V tejto knihe sa píše aj o tom, čo nám to prinesie, keď sa v napätej situácii ovládneme. (Prísl. 10:19; 17:27; 21:23; 25:15) w23.09 39:6-7

Apoštol Peter dlhé roky verne slúžil Jehovovi. Sprevádzal Ježiša počas jeho služby na zemi, začal zvestovať ľuďom z iných národov a slúžil ako člen vedúceho zboru. No na sklonku svojho života, keď už vedel, že čoskoro zomrie, dostal od Jehovu ďalšiu úlohu. Niekedy v rokoch 62 až 64 n. l. napísal dva listy, ktoré dnes nájdeme v Biblii ako Prvý a Druhý list Petra. (2. Petra 1:13–15) Peter napísal svoje listy v čase, keď jeho spolukresťania „[znášali] rôzne skúšky“. (1. Petra 1:6) Niektorí skazení ľudia sa snažili vniesť do zboru falošné náuky a morálne ho znečistiť. (2. Petra 2:1, 2, 14) Kresťania žijúci v Jeruzaleme mali čoskoro zažiť „koniec všetkého“ – rímske vojská mali zničiť ich mesto a chrám. (1. Petra 4:7) Petrove listy určite pomohli kresťanom zvládať skúšky, ktoré práve prežívali, a pripraviť sa na tie, ktoré boli ešte pred nimi. w23.09 41:1-2

My sa podobne ako Ježiš často naučíme poslúchať práve v náročných situáciách. Napríklad keď vypukla pandémia covidu-19, dostali sme pokyn, aby sme sa prestali stretávať v sálach Kráľovstva a zvestovať z domu do domu. Bolo pre teba ťažké to poslúchnuť? Ak aj áno, nakoniec ťa to ochránilo, prispel si k jednote v zbore a urobil si radosť Jehovovi. Každého z nás to ešte lepšie pripravilo poslúchnuť akékoľvek pokyny, ktoré dostaneme vo veľkom súžení. Môže nám to zachrániť život! (Jób 36:11) Hlavný dôvod, prečo Jehovu poslúchame, je ten, že ho milujeme a chceme sa mu páčiť. (1. Jána 5:3) Nikdy sa mu nebudeme môcť odvďačiť za to všetko, čo pre nás robí. (Žalm 116:12) Ale to, čo mu môžeme dať, je naša poslušnosť. Chceme poslúchať nielen jeho, ale aj tých, ktorým dal určitú právomoc. Tak ukážeme, že sme skutočne múdri. A ten, kto je múdry, robí Jehovovi radosť. (Prísl. 27:11) w23.10 42:18-19

Keby k tebe prehovoril anjel, počúval by si ho? V skutočnosti dnes jeden anjel hovorí „ľuďom zo všetkých národov, kmeňov, jazykov a rás“. Aké je jeho posolstvo? „Bojte sa Boha a oslavujte ho... Uctievajte toho, ktorý stvoril nebo i zem.“ (Zjav. 14:6, 7) Jehova je tým jediným pravým Bohom, ktorého by mali všetci ľudia uctievať. Určite si nesmierne ceníme, že ho môžeme uctievať v jeho veľkom duchovnom chráme. Čo je týmto duchovným chrámom a kde sa o ňom môžeme dozvedieť viac? Nie je to nejaká doslovná budova. Je to Jehovovo usporiadanie, ktoré ľuďom umožňuje na základe Ježišovej výkupnej obete uctievať Boha tak, ako si praje. Písal o ňom apoštol Pavol vo svojom liste hebrejským kresťanom, ktorí žili v prvom storočí v Judei. w23.10 45:1-2

V roku 522 pred n. l. nepriatelia Židov dosiahli, že bol vydaný zákaz výstavby chrámu. Ale Zachariáš Židov uistil, že Jehova im svojím mocným duchom odstráni z cesty všetky prekážky. V roku 520 pred n. l. kráľ Dárius tento zákaz zrušil a dokonca zariadil, aby Židia dostávali finančnú pomoc a mali aj podporu vlády. (Ezdr. 6:1, 6–10) Jehova svojmu ľudu sľúbil, že ak dajú stavbu chrámu na prvé miesto, bude s nimi. (Ag. 1:8, 13, 14; Zach. 1:3, 16) Židov to tak povzbudilo, že v roku 520 pred n. l. sa znova pustili do práce a o necelých päť rokov bol chrám dokončený. Keďže napriek ťažkostiam bola pre nich práca pre Jehovu prioritou, Jehova im pomáhal. Aký bol výsledok? Uctievali Jehovu s veľkou radosťou. (Ezdr. 6:14–16, 22) w23.11 48:6-7

Mnohí ľudia už počuli o Abrahámovi, ale väčšina o ňom veľa nevie. No o tebe to neplatí. Vieš napríklad, že bol nazvaný „otcom všetkých, ktorí majú vieru“. (Rim. 4:11) Ale možno uvažuješ: Môžem mať aj ja takú silnú vieru ako on? Áno, môžeš. Jedna z vecí, ktorá ti v tom pomôže, je uvažovať o jeho príklade. Vždy robil to, čo mu Boh povedal. Presťahoval sa do ďalekej krajiny, dlhé roky žil v stanoch a bol ochotný obetovať svojho milovaného syna Izáka. Prečo to všetko robil? Lebo mal silnú vieru. A vďaka svojej viere a skutkom mal Jehovovu priazeň a bol jeho priateľom. (Jak. 2:22, 23) To isté chce Jehova aj pre nás. Chce, aby si aj ty bol jeho blízkym priateľom a mal jeho priazeň. Preto viedol biblických pisateľov Pavla a Jakuba, aby o Abrahámovom príklade napísali. w23.12 50:1-2

Sestry, naučte sa dobre komunikovať. Pre kresťanov je to veľmi dôležité. Učeník Jakub nám k tomu dáva vyššie uvedenú dobrú radu. Keď budeš druhých pozorne počúvať, budú cítiť, že sa ich snažíš pochopiť. (1. Petra 3:8) Ak si nie si istá, či správne rozumieš tomu, čo ten druhý hovorí alebo cíti, taktne sa ho na to opýtaj. A skôr ako niečo povieš, o tom popremýšľaj. (Prísl. 15:28) Zamysli sa napríklad nad týmto: Je to, čo chcem povedať, pravdivé a pozitívne? Je to ohľaduplné a láskavé? Uč sa od duchovne zrelých sestier, ktoré sú dobrými poslucháčkami a s druhými sa rozprávajú láskavo. (Prísl. 31:26) Všímaj si, čo hovoria a ako to hovoria. Čím lepšie sa naučíš komunikovať, tým lepšie vzťahy budeš s druhými mať. w23.12 52:12

Jehova nás môže podporovať prostredníctvom niekoho z našej rodiny, priateľov alebo zborových starších. No keď sa trápiš, možno by si najradšej nikoho nevidel. A je normálne, že chceš byť len sám. Ale čo môžeš robiť, aby ti bol Jehova oporou? Aj keby si bol najradšej sám, bojuj proti tomu. Keby si sa izoloval, mohol by si sa zaoberať iba sebou a svojimi problémami. A to by mohlo negatívne ovplyvniť aj tvoje rozhodnutia. Samozrejme, každý z nás potrebuje byť niekedy sám, najmä keď zažijeme nejakú tragédiu. Ale keby sme sa druhým dlhodobo vyhýbali, je to, akoby sme odmietali pomocnú ruku, ktorú nám Jehova podáva. A tak prijmi pomoc priateľov, rodiny a starších v zbore. Pozeraj sa na nich ako na podporu od Jehovu. (Prísl. 17:17; Iz. 32:1, 2) w24.01 3:12-13

Nazirejci dali sľub, že si nebudú strihať vlasy. Dali tým najavo, že sa úplne podriaďujú Jehovovi. Žiaľ, v Izraeli boli aj také obdobia, keď si druhí nazirejcov nevážili. A tak nazirejci potrebovali veľkú odvahu, aby sa dokázali odlišovať a držať sa svojho sľubu. (Amos 2:12) Keďže sa tiež snažíme robiť to, čo sa páči Jehovovi, sme iní ako ľudia okolo nás. Keď máme v škole alebo v práci povedať o sebe, že sme Jehovovi svedkovia, chce to odvahu. Vieme, že ľudia vo svete sa budú správať stále horšie, a preto bude zrejme čoraz ťažšie držať sa biblických zásad a zvestovať dobrú správu. (2. Tim. 1:8; 3:13) Ale mysli na to, že keď sa nebojíš odlišovať od ľudí, ktorí neslúžia Jehovovi, robíš mu tým radosť. (Prísl. 27:11; Mal. 3:18) w24.02 7:7, 9

Zamyslime sa nad tým, aký rôznorodý bol zbor v Ríme. Neboli tam len Židia, ktorí sa od malička učili poslúchať Mojžišov Zákon, ale aj ľudia z iných národov, ktorí mali iné zvyky a pochádzali z úplne iného prostredia. Niektorí kresťania boli zrejme otroci, zatiaľ čo iní boli slobodní. Niektorí možno dokonca otrokov vlastnili. Čo im pomohlo, aby prekonali takéto veľké rozdiely a prejavovali si lásku? Apoštol Pavol ich nabádal: „Navzájom sa vítajte.“ Čo tým myslel? Slovo preložené ako „vítať“ znamená láskavo alebo pohostinne niekoho prijať, či už u seba doma, alebo do okruhu svojich priateľov. Napríklad apoštol Pavol povedal Filemonovi, aby láskavo prijal Onezima, otroka, ktorý od neho predtým utiekol. (Filem. 17) A Priscilla a Akvila sa ujali Apolla, ktorý o kresťanstve vedel menej ako oni, a vzali ho k sebe. (Sk. 18:26) Títo kresťania nedovolili, aby rozdiely, ktoré medzi nimi boli, narušili ich vzťahy, ale boli si blízki a „vítali sa navzájom“. w23.07 29:13

Tým najdôležitejším dôvodom, prečo by si sa mal zasvätiť Jehovovi, je to, že ho miluješ. Ale nejde len o nejaký pocit. Za tvojou láskou k Jehovovi je to, čo si sa o ňom dozvedel, teda stojí na „presnom poznaní“ a „duchovnom porozumení“. (Kol. 1:9) Vďaka štúdiu Biblie si sa presvedčil, (1) že Jehova je skutočný, (2) že Biblia je Božie Slovo a (3) že Jehova tu má organizáciu, ktorú používa na to, aby dosiahol, čo si praje. Tí, ktorí sa rozhodnú zasvätiť Jehovovi, by mali poznať základné pravdy z Biblie a žiť podľa toho, čo sa v nej píše. Snažia sa čo najviac hovoriť o tom, čo sa dozvedeli, s druhými. (Mat. 28:19, 20) Jehovu milujú stále viac a túžia uctievať iba jeho. Platí to aj o tebe? w24.03 9:6-8

Abigail bola vydatá za Nábala, o ktorom sa v Biblii píše, že bol drsný a zlý. (1. Sam. 25:3) Určite bolo veľmi ťažké žiť s takýmto človekom. Mala Abigail nejakú možnosť, ako z tohto manželstva uniknúť? Áno. Bolo to vtedy, keď sa Dávid, budúci kráľ Izraela, spolu so svojimi mužmi chystal zabiť Nábala za to, že ich urazil. (1. Sam. 25:9–13) Abigail mohla utiecť a nechať Dávida, nech robí, čo chce. Ale neurobila to. Išla za Dávidom a presvedčila ho, aby jej muža nechal nažive. (1. Sam. 25:23–27) Prečo to urobila? Abigail milovala Jehovu a na manželstvo sa pozerala rovnako ako on. Chápala, že pre Jehovu je manželstvo posvätné. Chcela robiť, čo sa mu páči, a preto sa zo všetkých síl snažila zachrániť celú domácnosť aj svojho manžela. Konala rýchlo, aby zabránila Dávidovi zavraždiť Nábala. w24.03 11:9-10

Je niekto v tvojom zbore, kto si chce zjednodušiť život, aby mohol viac slúžiť Jehovovi? Vieš o nejakých mladých, ktorí sa neboja byť iní ako ich spolužiaci, aj keď to pre nich vôbec nie je ľahké? Alebo o niekom, komu pre pravdu robí rodina problémy? Ak áno, vždy, keď môžeš, povzbuď ich. Povedz im, že ich obdivuješ za to, akí sú odvážni, a že si veľmi ceníš, čo všetko pre Jehovu robia. (Filem. 4, 5, 7) Jehova vie, že mu veľmi túžime robiť radosť a sme ochotní sa aj niečoho vzdať, aby sme žili podľa sľubu, ktorý sme mu dali pri zasvätení. Poctil nás tým, že dal každému z nás možnosť zo srdca mu prejavovať lásku. (Prísl. 23:15, 16) Preto mu naďalej slúžme a ochotne mu dávajme to najlepšie, čo máme. w24.02 7:14, 16

Je jeseň roku 29 n. l. a Ježiš práve začal svoju službu. So svojou matkou Máriou bol pozvaný na svadobnú hostinu. Koná sa v Káne. Mária má zrejme za úlohu starať sa, aby hosťom nič nechýbalo. Zrazu nastáva problém – minulo sa víno. Mária ide rýchlo za Ježišom a hovorí: „Nemajú víno.“ (Ján 2:1–3) Čo urobí Ježiš? Zázračne premení vodu na „kvalitné víno“. (Ján 2:9, 10) Ježiš počas svojej služby urobil aj mnoho ďalších zázrakov. Pomohol tisícom ľudí. Napríklad dvakrát zázračne zabezpečil jedlo, najprv pre 5 000 mužov a neskôr pre 4 000 mužov. No boli tam aj ženy a deti, a tak počet ľudí, ktorí sa najedli, mohol byť viac ako 27 000. (Mat. 14:15–21; 15:32–38) Ježiš tiež v oboch prípadoch uzdravil chorých. (Mat. 14:14; 15:30, 31) w23.04 15:1-2

Keď zažijeme niečo veľmi stresujúce, môžu prísť dni, keď sme fyzicky aj psychicky úplne vyčerpaní. Možno sa cítime ako Eliáš, pre ktorého bolo ťažké aj vstať, a najradšej by sme len spali. (1. Kráľ. 19:5–7) Možno potrebujeme pomoc, aby sme mohli ďalej slúžiť Jehovovi. A on nám ju aj sľubuje a uisťuje nás o nej slovami uvedenými vo verši na dnešný deň. Takú skúsenosť s Jehovom mal aj kráľ Dávid. Keď čelil nepriateľom, Jehovovi povedal: „Tvoja pravica mi je oporou.“ (Žalm 18:35) Jehova nás často podporuje tak, že motivuje druhých, aby nám pomohli. Napríklad raz, keď Dávidovi išlo o život, za ním prišiel jeho dobrý priateľ Jonatán a povzbudil ho. (1. Sam. 23:16, 17) Podobne Jehova použil Elizea, aby pomáhal Eliášovi. (1. Kráľ. 19:16, 21; 2. Kráľ. 2:2) w24.01 3:10-12

Z toho, ako je v 9. kapitole Prísloví opísaná obrazná žena, ktorá predstavuje „pravú múdrosť“, sa učíme, že Jehova je štedrý a dáva nám všetko, čo potrebujeme. O tejto obraznej žene čítame, že k sebe pozýva hostí, pre ktorých pripravila mäso, namiešala víno a prestrela stôl. (Prísl. 9:2) Vo 4. a 5. verši sa píše, že „tým, čo nemajú rozum, hovorí: ‚Poďte, jedzte môj chlieb.‘“ Prečo by sme toto pozvanie mali prijať? Sme Jehovove deti a on chce, aby sme boli múdri a aby sa nám nič nestalo. Nechce, aby sme sa učili na vlastných chybách, aby sme sa popálili a potom si to neustále vyčítali. Preto pre nás „uchováva múdrosť“. (Prísl. 2:7) Keď máme pred Jehovom bázeň, chceme mu robiť radosť. Počúvame jeho múdre rady a s radosťou ich poslúchame. (Jak. 1:25) w23.06 28:14-15

Aj keď už nedokážeme robiť pre Jehovu toľko, koľko by sme chceli, môžeme si byť istí, že Jehova vidí všetko, čo pre neho z lásky robíme. Odkiaľ to vieme? Jehova povedal Zachariášovi, aby zo zlata a striebra, ktoré posielali Židia z Babylona, urobil korunu. (Zach. 6:11) Táto „veľkolepá koruna“ mala slúžiť ako „pamiatka“ na ich štedré dary. (Zach. 6:14, pozn. pod čiarou) Teda môžeme si byť istí, že Jehova nikdy nezabudne na to, ako mu z celého srdca slúžime aj v náročných časoch. V týchto posledných dňoch nepochybne zažijeme ešte mnohé ťažkosti. A situácia vo svete sa bude pravdepodobne stále zhoršovať. (2. Tim. 3:1, 13) Ale nemusíme si robiť prílišné starosti. Pamätajme na to, čo Jehova povedal svojmu ľudu za čias Aggea: „Som s vami... Nebojte sa“. (Ag. 2:4, 5) Aj my si môžeme byť istí, že keď budeme na prvé miesto dávať uctievanie Jehovu, bude s nami. w23.11 48:20-21

Chyby apoštola Petra nemuseli byť v Biblii vôbec zapísané. No Jehova ich tam dal zapísať, aby sme sa z nich mohli niečo naučiť. (2. Tim. 3:16, 17) Keď si čítame o Petrových chybách a pocitoch, ktoré sú podobné našim, vidíme, že Jehova od nás neočakáva dokonalosť. Chce, aby sme sa nevzdávali a napriek chybám mu ďalej slúžili. Prečo je potrebné, aby sme vytrvávali? Možno si myslíme, že niektoré veci už máme zvládnuté, ale potom sa u nás opäť prejaví nejaká negatívna črta. Všetci občas povieme alebo urobíme niečo, čo neskôr ľutujeme. No ďalej na sebe pracujeme. Ak sa nevzdáme, Jehova nám pomôže, aby sme sa stále zlepšovali. (1. Petra 5:10) To, ako Ježiš reagoval na Petrove chyby a že s ním mal súcit, nás môže motivovať, aby sme aj my ďalej slúžili Jehovovi. w23.09 40:2-3

Ježiš by vedel Lazara uzdraviť, ako uviedla Marta v dnešnom dennom texte. Ale Ježiš chce urobiť niečo ešte výnimočnejšie. Marte sľubuje: „Tvoj brat vstane.“ A dodáva: „Ja som vzkriesenie a život.“ (Ján 11:23, 25) Ježiš dostal od Boha moc kriesiť mŕtvych. Už predtým vzkriesil jedno dievčatko a mladého muža. V obidvoch prípadoch to bolo zrejme krátko po tom, čo zomreli. (Luk. 7:11–15; 8:49–55) No dokáže vzkriesiť aj človeka, ktorý je mŕtvy už štyri dni a jeho telo sa začalo rozkladať? Za Ježišom prichádza druhá Lazarova sestra, Mária, a hovorí mu to isté čo Marta: „Pane, keby si bol tu, môj brat by nezomrel.“ (Ján 11:32) Keď Ježiš vidí Máriu a ďalších, veľmi ho to zasiahne. Súcití s nimi a aj on sa rozplače. Dobre vie, aké je to bolestivé, keď človek stratí niekoho blízkeho. Nechce, aby smútili, a preto veľmi túži Lazara vzkriesiť. w23.04 16:12-13